Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 28. jún 2016

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 6Co/488/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3713211328
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 06. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubica Bajzová

ECLI: ECLI:SK:KSTN:2016:3713211328.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Ľubice Bajzovej a členiek JUDr.

Stanislavy Markovej a Mgr. Martiny Trnavskej v právnej veci navrhovateľky: U. O., nezamestnanej,
bytom F. XXX/X-X, J. L., právne zastúpenej: C. kancelária E.. K., s.r.o., so sídlom B. XX/XX, J. L.,
proti odporcovi: J. O., opatrovateľovi, bytom Z. XXX/XX, J. L., právne zastúpenému: JUDr. Ing. H. S.,
advokátomAdvokátskejkanceláriesosídlomF.XX,vB.,vkonaníozrušenieavyporiadaniepodielového
spoluvlastníctva k nehnuteľnosti, o odvolaní navrhovateľky proti rozsudku Okresného súdu Považská
Bystrica zo dňa 30. marca 2015, č. k. 6C/207/2013-205, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej p o t v r d z u j e .

Rozsudok súdu prvého stupňa v časti, ktorou rozhodol o náhrade trov konania účastníkov z r u š u j
e a v tejto časti v r a c i asúdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým, v záhlaví identifikovaným rozsudkom súd prvého stupňa zrušil podielové spoluvlastníctvo
účastníkov konania k bytu č. XX na 5. poschodí vo vchode č. XX, obytného domu č. súpisné XXX,
na ulici Z. v J. L., postaveného na parcele KNC XXXX/X „zastavané plochy a nádvoria“ o výmere 478
m2 a podielu priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a spoluvlastníckeho
podielu k pozemku v podiele XXXX/XXXXXX-ín, ktoré sú zapísané na LV č. XXXX k. ú. J. L. a toto

vyporiadal tak, že uvedené nehnuteľnosti prikázal do výlučného vlastníctva odporcu, ktorého súčasne
zaviazal k povinnosti vyplatiť navrhovateľke na jej spoluvlastnícky podiel sumu 13.658,- eur do 60 dní
od právoplatnosti rozsudku. Navrhovateľke náhradu trov konania nepriznal.

V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že navrhovateľka sa domáhala zrušenia podielového
spoluvlastníctva účastníkov konania k dotknutej nehnuteľnosti dôvodiac, že túto vlastnia každý v jednej
polovici, pričom pre neustále vzájomné konflikty, sa ona z bytu vysťahovala v marci roku 2008. Do bytu

nevstupuje a s rodinou (odporca je jej bratom) sa nestretáva. Mala záujem o dohodu v rámci ktorej by
podiel odporcu pripadol jej a ona by ho vyplatila. Jej finančná situácia sa však zmenila natoľko, že nie je
schopná odporcu vyplatiť a preto navrhuje svoj podiel prikázať odporcovi a tohto zaviazať na jej výplatu.
Odporca prvotne žiadal, aby súd návrh zamietol s odôvodnením, že účastníci konania získali svoje
spoluvlastnícke podiely darom od svojej starej matky U., ktorej bolo zmluvou vo vzťahu k nehnuteľnosti
v jej prospech zriadené vecné bremeno - právo doživotného bývania a užívania uvedeného bytu, ktoré
sa navrhovateľka zaviazala strpieť a zároveň starú matku spolu s odporcom doopatrovať. Návrhom

sleduje navrhovateľka riešenie svojej vlastnej životnej situácie, čo by bolo v rozpore s povinnosťami voči
darkyni a tiež dobrými mravmi. On je odkázaný na bývanie v predmetnom byte so svojou matkou a nemá
prostriedky na jeho vyporiadanie. V priebehu konania súhlasil so zrušením podielového spoluvlastníctvas tým, že navrhovateľku vyplatí do 60 dní od právoplatnosti rozsudku. Žiadal zohľadnenie investícií,
ktoré do bytu vniesol a hodnoty na nehnuteľnosti viaznuceho vecného bremena.

Na zistený skutkový stav spočívajúci v tom, že darovacou zmluvou evidovanou pod spis. zn. N XX/
XXXX, Nz XX/XXXX, darovala U. O. st. svojim vnúčatám U. O. ml. a J. O. (účastníkom konania) 2-
izbový byt č. XX, v obytnom dome súpisné č. XXX, vo vchode XX na 5. poschodí s príslušenstvom,
na KN parcele XXXX/X k.ú. J. L., ktorej súčasťou bolo tiež zriadenie vecného bremena v prospech
darkyne spočívajúceho v práve doživotného bezplatného bývania a užívania predmetnej nehnuteľnosti

a osobného záväzku obdarovaných ju podľa potreby doopatrovať a v čase nemoci a odkázanosti
jej poskytnúť účinnú pomoc, vklad ktorého vlastníckeho práva a vecného bremena bol povolený
katastrálnym odborom Okresného úradu v Považskej Bystrici dňa 04. 04. 2000, pod V XXX/XX, v
ktorom byte následne účastníci spolu bývali, avšak pre nedorozumenia sa navrhovateľka z bytu v marci
2008 odsťahovala, ktorý byt bol znalcom Ing. H. O. znaleckým posudkom č. XXX/XXXX, ohodnotený
bez prihliadnutia na existujúce vecné bremeno na sumu 37.900,- eur a doplnkom č. 1 k znaleckému

posudku č. XXX/XXXX po zohľadnení vecného bremena na sumu 27.370,- eur, súd prvého stupňa
aplikoval ust. § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka, s odkazom na ktoré v odôvodnení uviedol, že byt,
ktorý je v spoluvlastníctve účastníkov konania nie je možné reálne rozdeliť a preto prichádza do úvahy
v poradí v zákone uvedený nasledujúci spôsob vyporiadania v zmysle ktorého sa vlastníkom celého
bytu stane jeden zo spoluvlastníkov (odporca), ktorý druhého spoluvlastníka (navrhovateľku - s čím v

priebehu konania súhlasili obaja) vyplatí. Podľa dodatku č. 1 znaleckého posudku č. XXX/XXXX Ing. O.,
je všeobecná hodnota bytu 27.370,- eur. Navrhovateľka je podielovou spoluvlastníčkou dotknutého bytu
vjednejpolovici,pretosúdzaviazalodporcuvyplatiťjejpolovicuhodnotybytudo60dníodprávoplatnosti
rozsudku. Keďže navrhovateľke trovy konania nevznikli, súd vyslovil, že jej náhradu trov konania
nepriznáva ( v konaní bola oslobodená od platenia súdnych poplatkov, obom účastníkom konania bol

priznaný bezplatný právny zástupca, čo u odporcu nahrádza rozhodnutie súdu o oslobodení od súdnych
poplatkov).

Rozsudok súdu prvého stupňa v zákonom stanovenej lehote odvolaním napadla navrhovateľka
prostredníctvom svojho právneho zástupcu, navrhujúc odvolaciemu súdu jeho zmenu v časti výšky

výplaty za jej spoluvlastnícky podiel, na zaplatenie ktorej bol zaviazaný v konaní odporca, požadujúc
výplatu vo výške zodpovedajúcej 50 % zo sumy stanovenej posudkom č. XXX/XXXX znalca Ing. O.,
teda v sume 18.950,- eur (neponíženej o hodnotu vecného bremena viaznuceho na vyporiadavanej
nehnuteľnosti) a tiež navrhovala zmenu rozsudku prvostupňového súdu v časti náhrady trov konania
a to tak, že jej bude priznané právo na plnú náhradu trov tak prvostupňového, ako aj odvolacieho

konania. Uplatňujúc dôvody odvolania uvedené v ust. § 205 ods. 2 písm. c) (súd prvého stupňa
neúplne zistil skutkový stav, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich
skutočností), v ust. § 205 ods. 2 písm. d) a f) O.s.p. (súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných
dôkazovknesprávnymskutkovýmzisteniamarozhodnutiesúduprvéhostupňavychádzaznesprávneho
právneho posúdenia veci) naplnenie ktorých odvolacích dôvodov videla v tom, že súd prvého stupňa bez

zohľadnenia skutočností spočívajúcich v zmene pomerov vo vzťahu k zriadenému vecnému bremenu
viaznucemu na vyporiadavanej nehnuteľnosti, ponížil výšku pôvodne určenej hodnoty bytu a tým aj
výplaty jej podielu vychádzajúc z doplnku č. 1 k posudku znalca Ing. O. a túto znížil o viac ako 10.000,-
eur. Namietala súdom vyslovený záver, že zrušením a vyporiadaním podielového spoluvlastníctva za
náhradu, sleduje riešenie svojej vlastnej životnej situácie, čo by bolo v rozpore s jej povinnosťami

voči darkyni a tiež dobrými mravmi. Súd prvého stupňa neposúdil rozsah jej povinností voči darkyni
vyplývajúci jej z darovacej zmluvy, ich prípadný zánik v dôsledku zrušenia spoluvlastníctva, negatívne ju
tým hodnotil, tiež nezohľadnil, že jej právom spoluvlastníčky nehnuteľností bolo nehnuteľnosti aj užívať,
pričom v tomto výkone práva jej bolo bránené, dochádzalo k jeho porušovaniu, preto nie je dôvod,
aby bola naďalej zaťažovaná existujúcou ťarchou, ktorá je naviac formálnou, smerujúcou len proti jej

osobe, pretože samotná darkyňa - jej stará matka bola do vzájomných vzťahov s odporcom zatiahnutá
z jeho strany, navrhovateľka sa voči nej nedopustila žiadneho nezákonného, ani nemravného konania,
čo bolo preukázané v konaní vedenom pred Okresným súdom Považská Bystrica pod č.k. 5C/97/2008.
Darkyňa sama odišla z predmetného bytu, jej odchod nebol ovplyvnený navrhovateľkou, ktorej osobný
záväzok voči darkyni, sa zrušením spoluvlastníctva neruší. Darkyňa pod vplyvom odporcu o žiadnu

pomoc, ani opateru navrhovateľku nikdy nežiadala. Bolo preukázané, že navrhovateľka proti svojej
vôli musela byt opustiť, od marca 2008 tento neužíva, mohla si chodiť len pre poštu, pokiaľ byt užívala,
podieľala sa na úhradách s ním spojených a darkyňa mala zabezpečené všetky práva z vecného
bremena jej vyplývajúce. Zdôrazňovala, že právo z vecného bremena zo strany darkyne z jej vlastnejvôle nie je využívané od roku 2005, odkedy táto žije u svojho syna, nedomáha sa jeho výkonu a pokiaľ
by predmetný byt chcel predávať odporca, s ktorým je darkyňa v lepšom vzťahu ako s ňou, stará matka
by sa svojho práva užívať byt vzdala a byt by tak mohol byť odpredaný za trhovú hodnotu. Zo strany

babky sa nejedná o prechodnú nemožnosť výkonu vecného bremena, v čom vidí nepomer jej práv k
právam darkyne, či samotného odporcu. Viaznuca ťarcha samotného odporcu v skutočnosti nezaťažuje,
neznehodnocuje byt a do budúcnosti mu umožňuje tento odpredať za riadnu trhovú cenu, pričom s
prihliadnutím na vek darkyne, skutočnosť, po akú dobu táto v byte nebýva a jej konzervatívnu povahu,
sú minimálne predpoklady, že by darkyňa chcela zmeniť svoje životné podmienky, takže je zrejmé,

že svoje právo z vecného bremena nebude nikdy ani využíva, ktoré skutočnosti opodstatňujú záver o
zmene pomerov od doby zriadenia vecného bremena s následkami uvedenými v ust. § 151p ods. 2, 3
Občianskeho zákonníka, čím nie je daný dôvod na to, aby hodnota bytu a tým aj jej spoluvlastnícky
podiel boli o hodnotu vecného bremena ponížené. Poukázala na to, že ak by jej odporca bol umožnil
riadne užívanie vyporiadavaného bytu, nemusela znášať náklady za užívanie iného bytu, čím už bola
vo vzťahu k svojim spoluvlastníckym právam ukrátená, preto nie je dôvod ukracovať ju ešte aj o hodnotu

vecného bremena, ktoré naviac nie je reálne využívané. Pokiaľ ide o náhradu trov konania poukázala
na to, že bola v konaní úspešnou, a preto nebol žiaden relevantný dôvod, pre ktorý by jej náhrada trov
konania nemala byť priznaná. Rozhodnutie v tejto časti považuje za nesprávne, v rozpore s platnými
právnymi predpismi, keďže samotné oslobodenie od súdnych poplatkov nezbavuje účastníka, ktorému
bolo priznané (odporcu), povinnosti nahradiť úspešnému účastníkovi (teda navrhovateľke ), vzniknuté

trovy konania, na ktorú povinnosť žiadala, aby bol tento zaviazaný.

Odporca v písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu navrhoval rozsudok súdu prvého stupňa
ako vecne správny potvrdiť. Skutkové zistenia ako aj právne závery súdu prvého stupňa považoval
za správne, vyplývajúce z dostatočne vykonaného dokazovania, pričom v priebehu konania neboli

predložené žiadny dôkazy, ktorých existencia by potvrdzovala skutočnosti, o ktoré navrhovateľka opiera
svoje odvolanie a ktoré by mohli znamenať zásadnú zmenu rozhodnutia. Navrhovateľka sa spolu s
odporcom zaviazala svoju starú mamu U. O. doopatrovať, ktorý osobný záväzok vo forme poskytnutia
pomoci bol súčasťou darovacej zmluvy zo dňa 04.04.2000, ktorou bolo súčasne tiež zriadené právo
bezplatného bývania a doživotného užívania predmetu darovacej zmluvy - bytu č. XX a ktoré vecné

bremeno v dôsledku odvkladovania tejto zmluvy, boli nadobúdatelia bytu povinní strpieť. Namietal
tvrdenie navrhovateľky, že darkyňa dobrovoľne odišla z bytu č. XX a nevykonáva právo prislúchajúce
vecnému bremenu. Darkyňa sa domáhala návrhom vrátenia daru, ktoré konanie bolo vedené pred
prvostupňovým súdom pod č.k. 5C/97/2008 čo potvrdzuje, že trvala na plnení z darovacej zmluvy. Byt
považuje za svoj domov. Samotný odporca chcel situáciu riešiť tak, že svoj spoluvlastnícky podiel na

byte darkyni vráti, avšak na základe predbežného opatrenia vydaného prvostupňovým súdom v inom
konaní, toto
nebolo možné na katastrálnom úrade zrealizovať, z ktorého dôvodu dal ponuku navrhovateľke na
vyplateniejejspoluvlastníckehopodielu. Námietkunavrhovateľkyoneopodstatnenomponíženíhodnoty
bytu o hodnotu vecného bremena považuje za nedôvodnú a špekulatívnu, za preukázané považuje,

že babka ako osoba oprávnená z vecného bremena trvá na dodržiavaní podmienok darovacej zmluvy,
teda aj na vecnom bremene, nemohlo teda dôjsť k jeho zániku, na čo musel súd prvého stupňa
prihliadnuť. Dôvodom, pre ktorý navrhovateľka bola nútená odísť z bytu bola skutočnosť, že spolu s
priateľom vyvolávali sústavné nepríjemnosti, hádky a konflikty, čo bolo potrebné riešiť aj za pomoci
polície. Nakoniec bol byt uzamknutý a následne navrhovateľka aj požadovala v konaní vedenom pred

Okresným súdom Považská Bystrica pod č.k. 6C/31/2010 náhradu za nemožnosť užívania tohto bytu,
ktorý spor je v štádiu dovolacieho konania. Bola to navrhovateľka, ktorá si dlhodobo neplnila nielen
povinnosti spoluvlastníčky danej nehnuteľnosti, ale ani svoj záväzok vyplývajúci z darovacej zmluvy.
O darkyňu viac ako 10 rokov nejavila žiaden záujem, a to ani v čase jej hospitalizácie v nemocnici.
Za správne považoval aj rozhodnutie súdu v časti náhrady trov konania účastníkov, pretože trovy

navrhovateľke reálne nevznikli, keďže jej bola rozhodnutím centra právnej pomoci priznaná právna
pomoc bez jej finančnej účasti, čo je dôvodom na aplikáciu ust. § 150 ods. 1 O.s.p..

Navrhovateľkavosvojompísomnomvyjadreníkstanovisku odporcukňoupodanémuodvolaniuuviedla,
žetrvánadôvodochsvojhoodvolania,akoajodvolacom návrhusmerujúcom kzmeneňounapadnutých

výrokov, poprela tvrdenia odporcu uvedené v jeho písomnom vyjadrení, týkajúce sa okolností, za ktorých
z bytu odišla, ako aj dôvodov pre ktoré tak urobila, rovnako tak týkajúce sa ním tvrdeného jej vzťahu
k darkyni, poukazovala na to, že stará matka sa v podstate za danej situácie ocitla v tomto spore
medzi nimi a keďže sa nevie vnútorne prikloniť ani na stranu jedného z účastníkov, zvolila osobitnúformu riešenia spočívajúcu v tom,, že byt opustila, nasťahovala sa k svojmu synovi a ponechala im
vzájomné spory na vlastnom vyriešení. Z pripojených spisov možno získať objektívny pohľad na vzťahy
účastníkov, ktoré v konečnom dôsledku viedli k tomuto sporu, pričom samotný odporca presadzujúci

svoj ekonomický záujem (v snahe ponížiť jej zákonné nároky), nemá zábrany k tomuto cieľu využívať aj
ich starú matku, ktorej prvotným záujmom je žiť v pokoji a bezkonfliktne.

Krajský súd Trenčín po zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenou osobou, včas v zákonnej lehote na
podanie odvolania, že spĺňa popri všeobecných náležitostiach v rozsahu § 42 ods. 3 O.s.p. aj náležitosti

podľa § 205 ods. 1 O.s.p. s uvedením dôvodov odvolania vo veci samej, vykonal ako súd odvolací
preskúmanie zákonnosti napadnutého rozhodnutia a jemu predchádzajúceho konania bez nariadenia
odvolacieho pojednávania podľa ust. § 214 ods. 2 O.s.p., pričom dôvodmi odvolania vymedzenými
navrhovateľkou a ich rozsahom, bol odvolací súd viazaný podľa § 212 ods. 1 O.s.p. a dospel k záveru,
že rozhodnutie prvostupňového súdu vo veci samej, je potrebné za použitia § 219 ods. 1 O.s.p. ako
vecne správne potvrdiť a rozhodnutie v časti náhrady trov konania účastníkov za použ. § 221 ods. 1

písm. f/ O.s.p. zrušiť a vrátiť v tejto časti súdu prvého stupňa na ďalšie konanie (§ 221 ods. 2 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno v zmysle ust.
§ 205 ods. 2 O.s.p. odôvodniť len okolnosťami uvedenými pod písmenami a) - f) citovaného zákonného
ustanovenia.

Navrhovateľka vo svojom odvolaní uplatňovala dôvody na odvolanie podľa § 205 ods. 2 písm. c), d),
a f) O.s.p. spočívajúce v tom, že súd prvého stupňa nedostatočne zistil skutkový stav veci, pretože
nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností a tiež, že rozhodnutie súdu
prvého stupňa vychádza z nesprávnych skutkových zistení a nesprávneho právneho posúdenia veci, čo

vzhliadala v nesprávnom hodnotení vykonaných dôkazov a z toho plynúcich nesprávnych skutkových
a právnych záverov.

Keďže navrhovateľka v odvolaní neuvádzala žiaden konkrétny navrhovaný dôkaz, ktorý by súdom
prvého stupňa nebol vykonaný, uplatnenie odvolacieho dôvodu uvedeného v ust. § 205, ods. 2 písm. c)

O.s.p. (neúplné zistenie skutkového stavu z dôvodu nevykonania navrhnutých dôkazov potrebných na
zistenie rozhodujúcich skutočností), nemá opodstatnenie.

Pokiaľ ide o dôvod odvolania spočívajúci v tom, že súd dospel na základe vykonaných dôkazov k
nesprávnym skutkovým zisteniam, nie je pri ňom rozhodujúce, či súd vykonal všetky navrhnuté dôkazné

prostriedky alebo nie, rozhodujúce je iba to, že na základe tých, ktoré vykonal dospel k nesprávnym
skutkovým zisteniam. Dôvodom nesprávneho skutkového zistenia je nesprávne hodnotenie dôkazov z
hľadiska ustanovenia § 132 O.s.p., vychádzajúc z ktorého povinnosťou súdu je hodnotiť dôkazy podľa
svojej úvahy a to každý jednotlivo a všetky v ich vzájomnej súvislosti; pričom starostlivo musí prihliadnuť
na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli účastníci.

Dôvod na odvolanie podľa § 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p. (rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza
z nesprávneho právneho posúdenia veci), je daný podľa súdnej praxe mylnou aplikáciou a výkladom
právnej normy na zistený skutkový stav, alebo použitím právnej normy, ktorú na skutkový stav vôbec
nemožno použiť.

Preskúmanímveciodvolacísúddospelkzáveruonedôvodnostipodanéhoodvolaniaajzhľadiskavyššie
uplatnených - ďalších odvolacích dôvodov. Rozsudok prvostupňového súdu vo veci samej vychádza
zo správnych skutkových zistení, na ktoré boli aplikované správne právne predpisy.

Predmetom konania v preskúmavanej veci, bolo zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva
účastníkov k nehnuteľnostiam, špecifikovaným vo výrokovej časti rozhodnutia (bytu č. XX, podielu na
spoločných priestoroch a pozemku), ktorých podielovými spoluvlastníkmi v podieloch každý po jednej
1, boli účastníci konania.

Podľa § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak nedôjde k dohode, zruší spoluvlastníctvo a vykoná
vyporiadanie na návrh niektorého spoluvlastníka súd. Prihliadne pritom na veľkosť podielov a na účelné
využitie veci. Ak nie je rozdelenie veci dobre možné, prikáže súd vec za primeranú náhradu jednému,
alebo viacerým spoluvlastníkom; prihliadne pritom na to, aby sa vec mohla účelne využiť a na násilnésprávanie podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom. Ak vec žiadny zo spoluvlastníkov
nechce, súd nariadi jej predaj a výťažok rozdelí podľa podielov.

Ustanovenie § 142 Občianskeho zákonníka, rieši možnosť zrušenia spoluvlastníctva autoritatívnym
rozhodnutím súdu. Z procesného hľadiska je potrebné spomenúť, že ide síce o návrhové konanie,
ak je však návrh podaný, súd je síce viazaný návrhom na zrušenie spoluvlastníctva, nie je však
viazaný navrhovaným spôsobom zrušenia (rozdelenia) spoluvlastníctva. Významným je, že zrušenie
a vyporiadanie spoluvlastníctva zásadne rieši iba vnútorné vzťahy spoluvlastníkov bez toho, aby sa

riešenie dotklo vzťahov spoluvlastníkov k tretím osobám, preto napríklad zostáva zachované vecné
bremeno zriadené v prospech tretej osoby, a to aj vtedy, ak dôjde k zrušeniu spoluvlastníctva a
vlastníkom veci, by sa stala iná osoba.

V preskúmavanej veci z výsledkov vykonaného dokazovania vyplynulo, a medzi účastníkmi tiež nebolo
sporným, že účastníci konania sú podielovými spoluvlastníkmi v podiele každý po 1 nehnuteľností a

to: bytu č. XX na 5. poschodí vo vchode č. XX, obytného domu č. súpisné XXX, na ulici Z. v J. L.,
postaveného na parcele KNC č. XXXX/X „zastavané plochy a nádvoria“ o výmere 478 m2 a podielu
(XXXX/XXXXXX-ín) na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a pozemku, na ktorom
obytný dom stojí, ktoré sú zapísané na LV č. XXXX pre k. ú. J. L.. Navrhovateľka v rámci návrhu
na mimosúdnu dohodu navrhovala prevzatie spoluvlastníckeho podielu odporcu a jeho vyplatenie z jej

strany, k uzatvoreniu ktorej dohody medzi nimi pre odmietavý postoj odporcu neprišlo, čím bol splnený
zákonný predpoklad pre autoritatívne rozhodnutie súdu v danej veci. Svojim návrhom adresovaným
súdu, navrhovateľka požadovala zrušenie podielového spoluvlastníctva k dotknutým nehnuteľnostiam,
avšak žiadala odlišný spôsob jeho vyporiadania v porovnaní s jej návrhom na mimosúdnu dohodu
spočívajúci v tom, že svoj spoluvlastnícky podiel navrhovala prikázať odporcovi s tým, že bude

zaviazaný k výplate jeho náhrady. Odporca vzhľadom na vecné bremeno viaznuce na nehnuteľnosti a
s ním spojený na jednej strane výkon práv oprávnenej z vecného bremena (starej matky, ktorá nie je
účastníčkou konania) a na strane druhej povinností, ako aj osobného záväzku navrhovateľky z neho
plynúcich, s návrhom počiatočne nesúhlasil, v priebehu konania však svoj postoj zmenil, so zrušením
spoluvlastníctva, ako aj navrhovateľkou preferovaným spôsobom vyporiadania spoluvlastníctva súhlasil.

Keďže z výsledkov vykonaného dokazovania vyplynulo, že dotknuté nehnuteľnosti nie je možné reálne
rozdeliť (možnosť ktorého spôsobu vyporiadania ako prioritného, bol súd prvého stupňa vychádzajúc z
ust. § 142 ods. 1 O.s.p. povinný skúmať i keď ho účastníci nenavrhovali), nemožno rozhodnutiu súdu
prvého stupňa z hľadiska jeho vecnej správnosti nič vytknúť, pokiaľ tento napadnutým rozhodnutím
podielové spoluvlastníctvo konštatujúc, že nikoho proti jeho vôli nemožno nútiť v spoluvlastníctve zotrvať

zrušil a využijúc v citovanom zákonnom ustanovení v poradí nasledujúci spôsob vyporiadania, prikázal
spoluvlastnícky podiel navrhovateľky do výlučného vlastníctva odporcu, ktorého súčasne zaviazal k
výplatenáhradyzaň (čovkonečnomdôsledkunávrhomžiadalasamotnánavrhovateľkaasčímodporca
v priebehu konania tiež súhlasil).

Správnosť rozhodnutia súdu prvého stupňa vo vyššie uvedenom smere, navrhovateľkou, vychádzajúc
z ňou produkovaných odvolacích námietok, spochybňovaná nebola.

Ťažisko sporu medzi účastníkmi tak v prvostupňovom, ako aj v odvolacom konaní, spočívalo
v ne(správnosti) zohľadnenia hodnoty vecného bremena na vyporiadavaných nehnuteľnostiach

viaznuceho, čím došlo k poníženiu v konaní zistenej všeobecnej hodnoty týchto nehnuteľností a
následne aj k poníženiu výšky náhrady za spoluvlastnícky podiel navrhovateľky, na zaplatenie ktorej bol
odporca zaviazaný. Zatiaľ čo odporca tento postup považoval za jediný správny a z hľadiska zákona
tiež možný (zohľadňujúci obmedzenie jeho vlastníckych práv), navrhovateľka tento postup namietala,
dôvodiac existenciou zmeny pomerov od doby zriadenia vecného bremena s následkom vzniku

hrubého nepomeru medzi právami a povinnosťami z vecného bremena plynúcich (ktoré skutočnosti
ako namietala, súd prvého stupňa pri rozhodovaní nezohľadnil, čím ju vo vzťahu k odporcovi značne
znevýhodnil), čo vzhliadala v tom, že osoba oprávnená z vecného bremena (stará matka účastníkov)
práva z vecného bremena jej plynúce dlhodobo nevyužíva a vzhľadom na vek a povahové danosti ani
využívať nebude, čo má za následok naplnenie právnych dôvodov neopodstatňujúcich ďalšie trvanie

tohto vecného bremena uvedených v ust. § 151p ods. 2,3 Občianskeho zákonníka, čím vo svojej
podstate žiadala jeho zrušenie.V danej veci z výsledkov vykonaného dokazovania vyplynulo a medzi účastníkmi nebolo tiež sporné, že
títo predmetné nehnuteľnosti do podielového spoluvlastníctva nadobudli darom od ich starej matky U. O.
st., pričom súčasne s darovacou zmluvou tiež uzatvorili zmluvu o zriadení vecného bremena, obsahom

ktorého bolo právo darkyne (starej matky), na doživotné bezplatné bývanie a užívanie darovaného bytu
a podielu na pozemku so všetkým príslušenstvom, a tiež osobný záväzok obdarovaných vnukov
(účastníkov konania), že ju bezodplatne podľa potreby doopatrujú a v čase nemoci a odkázanosti jej
poskytnú účinnú pomoc. Vklad vlastníckeho práva v prospech účastníkov konania ako obdarovaných
a tiež vklad zriadeného vecného bremena v prospech darkyne, bol povolený katastrálnym odborom

Okresného úradu v Považskej Bystrici dňa 04.04.2000 pod V XXX/XX, ktorá ťarcha bola v čase tak
prvostupňového, ako aj odvolacieho konania zapísaná vo vzťahu k vyporiadavaným nehnuteľnostiam
na LV č. XXXX pre k. ú. J. L. v časti „C“ LV (ťarchy) pod por. č.XX. V konaní nebolo tiež sporné,
že na počiatku v predmetnom byte bývali spoločne účastníci konania spolu s ich matkou a tiež s
darkyňou. Následne pre nezhody medzi účastníkmi, sa navrhovateľka z bytu v marci 2008 odsťahovala
a v predmetnom byte nebýva (podľa tvrdení navrhovateľky už od roku 2005) ani oprávnená z vecného

bremena (stará matka účastníkov U. st.,ktorá aktuálne býva v rovnakom obytnom dome avšak v byte č.
XX, ktorý je vo vlastníctve strýka účastníkov konania - E. O.).
V priebehu konania vypracovaným znaleckým posudkom znalcom Ing. H. O. pod č. XXX/XXXX, bola
určená všeobecná hodnota dotknutých nehnuteľností na sumu 37.900,- eur (bez zohľadnenia hodnoty
vecného bremena na predmetnom byte viaznuceho) a následne doplnkom č. X k tomuto znaleckému

posudku, bola všeobecná hodnota nehnuteľností po zohľadnení existujúceho vecného bremena
stanovená znalcom na sumu 27.370,- eur, z ktorej hodnoty pri vyporiadavaní vychádzal tiež súd prvého
stupňa, keď na výplatu polovice z nej (13.658,- eur) zaviazal odporcu vo vzťahu k navrhovateľke
z titulu náhrady za jej spoluvlastnícky podiel na nehnuteľnostiach. Ani jeden z účastníkov konania,
návrh na doplnenie dokazovania formou nariadenia ďalšieho znaleckého dokazovania, či vykonania

iného dôkazu za účelom preverenia správnosti záverov existujúceho znaleckého posudku a jeho
doplnku v konaní nenavrhoval. Odporca síce v prvostupňovom konaní namietal nezohľadnenie ním
tvrdených vykonaných investícií v byte, vo výsledku však napriek tomu, správnosť výšky výplaty podielu
navrhovateľky vychádzajúcej z uvedeného znaleckého posudku, odvolaním nenapadol. Samotná
navrhovateľka rovnako správnosť znaleckého posudku nespochybňuje, namieta len, že súd pri

stanovení náhrady za jej spoluvlastnícky podiel, mal vychádzať zo všeobecnej hodnoty bytu 37.900,-
eur (stanovenej primárnym znaleckým posudkom) a nie zo sumy 27.370,- eur (stanovenej doplnkom k
znaleckému posudku zohľadňujúcim existujúce vecné bremeno), uvádzajúc skutočnosti, pre ktoré by sa
na toto existujúce vecné bremeno nemalo prihliadať (vo svojej podstate tvrdí jeho zánik).
Pre potreby posúdenia dôvodnosti navrhovateľkou uplatnených odvolacích námietok je potrebné si

ozrejmiť, čo inštitút vecného bremena predstavuje, aký má dopad na vlastníka nehnuteľnosti na ktorej
takáto ťarcha viazne, ako môže vzniknúť a aké sú právne dôvody jeho zániku.

Vecné bremená obmedzujú vlastníka nehnuteľnej veci v prospech niekoho iného tak, že je povinný niečo
trpieť, niečoho sa zdržať, alebo niečo konať. Práva zodpovedajúce vecným bremenám sú spojené buď

s vlastníctvom určitej nehnuteľnosti, alebo patria určitej osobe (§ 151n ods. 1 Občianskeho zákonníka).
Vecné bremená spojené s vlastníctvom nehnuteľnosti prechádzajú s vlastníctvom veci na nadobúdateľa
(§ 151n ods. 2 Občianskeho zákonníka). Vznikajú písomnou zmluvou, na základe závetu v spojení s
výsledkami konania o dedičstve, schválenou dohodou dedičov, rozhodnutím príslušného orgánu, alebo
zo zákona. Na nadobudnutie práva zodpovedajúceho vecným bremenám, je potrebný vklad do katastra

nehnuteľností (§ 151o ods. 1 veta prvá a tretia Občianskeho zákonníka). Vecné bremená zanikajú
rozhodnutím príslušného orgánu, alebo zo zákona. K zániku práva zodpovedajúceho vecnému bremenu
zmluvou,jetrebavkladdokatastranehnuteľností.Vecnébremenozanikneaknastanútakétrvalézmeny,
že vec už nemôže slúžiť potrebám oprávnenej osoby, alebo prospešnejšiemu užívaniu jej nehnuteľnosti;
prechodnou nemožnosťou výkonu práva vecné bremeno nezaniká. Ak zmenou pomerov vznikne hrubý

nepomer medzi vecným bremenom a výhodou oprávneného môže súd rozhodnúť, že sa vecné bremená
za primeranú náhradu obmedzujú, alebo zrušujú. Ak pre zmenu pomerov nemožno spravodlivo trvať na
vecnom plnení, môže súd rozhodnúť, aby sa na miesto vecného plnenia poskytovalo peňažné plnenie.
Ak právo zodpovedajúce vecnému bremenu patrí určitej osobe, vecné bremeno zanikne najneskôr jej
smrťou, alebo zánikom (§ 151p ods. 1 - 4 Občianskeho zákonníka).

Podľa čl. 2 ods. 3 Ústavy SR „každý môže konať, čo nie je zákonom zakázané a nikoho nemožno
nútiť, aby konal niečo, čo zákon neukladá“. Uvedená ústavná zásada vyjadruje zmluvnú voľnosť
občianskoprávnych vzťahov, ktorá môže byť obmedzená iba zákonom. To plne platí aj pri výkonevlastníckych práv. Obmedzenie vlastníckych práv predstavuje aj vecné bremeno. Uvedená zmluvná
voľnosť výkonu vlastníckych práv však nebráni tomu, aby sám vlastník svoje práva vo vzťahu k tretím
osobám zmluvne obmedzil. V zásade možno uviesť, že vlastníkovi veci okrem zákonnej právnej úpravy,

nebráni nič v zriadení zmluvného vecného bremena. V prípade ak zmluvné vecné bremeno je zriadené
k nehnuteľnosti, môže vzniknúť len písomnou zmluvou, ktorá pre svoju účinnosť vyžaduje vklad do
katastra nehnuteľností.

V preskúmavanej veci sa účastníci konania na základe vlastnej zmluvnej voľnosti, rozhodli v

prospech darkyne obmedziť svoje vlastnícke právo k nadobúdaným (darovaným nehnuteľnostiam) a to
uzatvorením (súčasne s darovacou zmluvou) zmluvy o zriadení vecného bremena, ktoré právo darkyne
tak, ako to zákon vyžaduje, bolo zavkladované v prospech nej na LV, na ktorom sú na príslušnom
katastri nehnuteľností dotknuté nehnuteľnosti evidované. Žiadna zmena pokiaľ ide o uvedenú ťarchu
na nehnuteľnostiach viaznucu, nebola zistená ani v čase rozhodovania tak prvostupňového, ako ani
odvolaciehosúdu,čoznamená,žekzrušeniutohtoobmedzeniavlastníkov nedošlodoposiaľ nazáklade

ani jedného zo spôsobov zániku vecných bremien uvedených v ust. § 151p Občianskeho zákonníka, na
existenciu ktorých by musel súd pri svojom rozhodovaní v tejto veci prihliadať ( dohodou, rozhodnutím
príslušného orgánu), pričom nebolo zistený, ale ani tvrdený zánik vecného bremena zo zákona ani v
dôsledku smrti z neho oprávnenej osoby, ktoré skutočnosti by nevyhnutne bez ďalšieho viedli k výmazu
tohto vecného bremena z katastra nehnuteľností.

Pokiaľ ide o ďalšie právne skutočnosti, existencia ktorých by mohla mať za následok zánik (zrušenie)
vecného bremena, uvedené v ust. § 151p ods. 2, 3 Občianskeho zákonníka, na ktoré v odvolaní
poukazuje navrhovateľka (zmena pomerov od doby zriadenia vecného bremena, či nepomer medzi
právami a povinnosťami z vecného bremena plynúcimi, ktoré vzhliada o.i. v tom, že darkyňa byt

dlhodobo nevyužíva, ani využívať nemieni, vek darkyne, či existujúci rozsah osobného záväzku
navrhovateľky voči darkyni), v dôsledku existencie ktorých vecné bremeno stráca opodstatnenie, ktoré
skutočnosti mali byť zohľadnené pri rozhodovaní, tieto odvolacie námietky navrhovateľky nemožno
vyhodnotiť inak, ako nespôsobilé v prospech nej privodiť priaznivejšie rozhodnutie vo veci.

V prvom rade je potrebné si totiž uvedomiť (na čo odvolací súd poukázal už vyššie), že konanie
o zrušenie a vyporiadanie spoluvlastníctva rieši iba vnútorné vzťahy spoluvlastníkov bez toho, aby
sa toto riešenie dotklo vzťahu spoluvlastníkov k tretím osobám (čo logicky vyplýva z toho, že tretie
osoby nie sú účastníkmi tohto konania), a preto aj v prípade zrušenia a vyporiadania podielového
spoluvlastníctva,existujúcevecnébremenozriadenévprospechtretejosobyzostávazachované(okrem

prípadu, že v priebehu konania dôjde k jeho zániku dohodou, smrťou oprávnenej osoby, či rozhodnutím
príslušného orgánu), čo znamená, že súd v tomto konaní nemohol prejudiciálne vyriešiť otázku zrušenia
existujúceho vecného bremena zriadeného v prospech tretej osoby, teda ani sa zaoberať existenciou
skutočností, ktoré by boli k takémuto záveru spôsobilé. Vykonávanie dokazovania a vyvodzovanie
skutkových a právnych záverov v tomto smere, t.j. či došlo k navrhovateľkou tvrdenej zmene pomerov

opodstatňujúcej záver o dôvodnosti zrušenia vecného bremena, posudzovanie ne(konfliktnosti)
vzťahov medzi účastníkmi, prípadne medzi navrhovateľkou a osobou oprávnenou z vecného bremena,
či ne(existencia) reálnej využiteľnosti vecného bremena v súčasnosti, resp. výhľadovo do budúcna, by
bolo v tomto konaní z hľadiska jeho predmetu nielen nehospodárne, ale za týchto okolností tiež právne
nevýznamné. Navrhovateľka mala možnosť návrhom v samostatnom konaní (ktorého účastníčkou

by nevyhnutne musela byť predovšetkým osoba oprávnená z vecného bremena, keďže by sa toto
konanie bezprostredne dotýkalo jej práv), žiadať o zrušenie existujúceho vecného bremena, ktoré
právo nevyužila (existenciu takéhoto prebiehajúceho konania súd nezistil, ani samotná navrhovateľka
takúto skutočnosť netvrdila). Potreba riešenia tejto otázky v samostatnom konaní bezprostredne súvisí
tiež s otázkou náhrady za zrušenie vecného bremena, vyriešenie ktorej rovnako v konaní o zrušenie

a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva vzhľadom na nedostatočný okruh účastníkov, logicky
do úvahy neprichádza. Za daných okolností, bolo potom potrebné jednoznačne vychádzať z faktu,
že vyporiadavané nehnuteľnosti sú existujúcim vecným bremenom zaťažené, ktorá skutočnosť mala
nesporne vplyv na stanovenie výšky náhrady za podiel ustupujúceho spoluvlastníka.

Základom pre stanovenie primeranej náhrady pri zrušení a vyporiadavaní spoluvlastníctva, je
všeobecná cena nehnuteľností obvyklá v danom čase a mieste. Aby náhrada bola primeraná, musí
cena nehnuteľnosti zohľadňovať nielen konštrukciu, vek, vybavenie, veľkosť veci, ale aj reálny záujem
o ňu, t.j. dopyt a ponuku v danom mieste a čase. Musí ísť teda o náhradu, ktorá by predstavovalapríslušný podiel ceny, za ktorú by bolo reálne celú vec predať. Okolnosťou ovplyvňujúcou cenu,
je teda nepochybne aj vecné bremeno viaznuce na vyporiadavanej veci, ktoré keďže rozhodne
nie je benefitom, ale ťarchou, reálne ovplyvňujúcou dopyt po takejto veci na trhu, musí nevyhnutne

viesť k zníženiu ceny vyporiadavanej nehnuteľnosti, na ktorú skutočnosť nemôže súd pri svojom
rozhodovaní neprihliadnuť. Súd prvého stupňa preto postupoval správne, keď znalcovi uložil úlohu
stanoviť všeobecnú cenu vyporiadavaných nehnuteľností so zreteľom na existujúce vecné bremeno, z
ktorej (stanovenejdoplnkomč.1kznaleckémuposudku)ajpriurčeníprimeranejnáhrady(zohľadňujúcej
vyššie uvedené kritériá) za spoluvlastnícky podiel navrhovateľky pri svojom rozhodnutí vychádzal.

Naopak, z hľadiska zákona neudržateľným, by bol postup v konaní žiadaný navrhovateľkou, pretože zo
všeobecnej ceny nehnuteľností bez zohľadnenia existujúcej ťarchy (ktorej zrušenia sa navrhovateľka v
samostatnom konaní ani nedomáhala), by nebolo možné pri určení náhrady vychádzať, keďže táto by
nezohľadňovala rozhodujúce skutočnosti v podobe reálnej čiastky, za ktorú by bolo možné danú vec na
trhu s nehnuteľnosťami v danom čase a mieste odpredať.

Nedôvodne navrhovateľka v odvolaní tiež namietala, že vzhľadom na vysoký vek oprávnenej z vecného
bremenajemožnopredpokladať,žeexistujúcevecnébremenonebudeodporcuakovýlučnéhovlastníka
nehnuteľnosti dlhodobo obmedzovať vo výkone jeho vlastníckych práv, pretože jednak vychádzajúc
z pravidla obsiahnutého v ust. § 154 ods. 1 O.s.p. pre súd je rozhodujúci stav v čase vyhlásenia
rozhodnutia, preto pri rozhodovaní nemôže anticipovať, teda predvídať skutočnosti, ktoré v čase

vyhlásenia ešte nenastali a jednak tieto by mohli byť právne významnými (z dôvodov uvedených vyššie)
len v konaní o prípadnom návrhu navrhovateľky na zrušenie vecného bremena, ktorý však z jej strany
podaný nebol.

Bez dopadu na správnosť napadnutého rozhodnutia sú tiež námietky odvolateľky týkajúce sa

jej tvrdeného negatívneho hodnotenia súdom spočívajúceho v tom, že zrušením a vyporiadaním
podielového spoluvlastníctva za náhradu, mala sledovať riešenie svojej vlastnej životnej situácie, čo má
byť v rozpore s jej povinnosťami voči darkyni a tiež dobrými mravmi, ktorý názor, aj ak by ho súd prvého
stupňa v odôvodnení rozhodnutia ako svoj bol prezentoval (čo neurobil), nemal by tento žiaden vplyv na
správnosť stanovenia primeranej náhrady za jej spoluvlastnícky podiel. Pokiaľ v odôvodnení je takýto

názor zachytený, nejde o výsledok úvahy súdu, ale repliku stanoviska odporcu k návrhu.

Vyhodnotiac všetky vyššie uvedené skutočnosti, potom postup prvostupňového súdu spočívajúci v
tom, že všeobecnú hodnotu vyporiadavaných nehnuteľností - bytu, podielu na spoločných častiach
a pozemku ( a od nej následne odvíjajúcu sa výšku primeranej náhrady za spoluvlastnícky podiel

navrhovateľky) ustálil so zohľadnením existujúcej ťarchy na nehnuteľnostiach viaznucej, je v celom
rozsahu správny a mohol mať za následok z hľadiska nedôvodnosti navrhovateľkou uplatnených
odvolacích dôvodov jediné, a to potvrdzujúce rozhodnutie odvolacieho súdu vo veci samej (§ 219 ods.
1 O.s.p.).

Preskúmaním rozsudku súdu prvého stupňa v zostávajúcej odvolaním napadnutej časti - ktorou bolo
rozhodnuté o náhrade trov konania účastníkov, odvolací súd však dospel k záveru o potrebe jej zrušenia
vychádzajúc z ust. § 221 ods. 1 písm. f) O.s.p. a vrátenia v tejto časti súdu prvého stupňa na ďalšie
konanie, a to z nasledovných dôvodov:

Vada konania vymedzená v § 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p. (odňatie možnosti konať pred súdom), čím
treba vo všeobecnosti rozumieť taký postup súdu, ktorým bola účastníkovi znemožnená realizácia
tých procesných práv, ktoré mu Občiansky súdny poriadok priznáva, vo výnimočných prípadoch,
keď písomné vyhotovenie rozhodnutia neobsahuje zásadné vysvetlenie dôvodov podstatných pre
rozhodnutie súdu, spočíva tiež v nepreskúmateľnosti napadnutého rozhodnutia (inak ide o tzv. inú vadu

konania ako dôvod odvolania uvedený v ust. § 205 ods. 2 písm. b/ O.s.p.). Povinnosti súdu riadne
odôvodniť svoje rozhodnutie korešponduje právo účastníka na dostatočné a presvedčivé odôvodnenie
rozhodnutia. Porušením tohto práva sa účastníkovi odníma možnosť skutkovo a právne reagovať
na rozhodnutie súdu, proti ktorému chce využiť možnosť opravného prostriedku. Vo výnimočných
prípadoch teda nedostatok riadneho, dostatočného a presvedčivého odôvodnenia rozhodnutia, je

dôvodom pre zrušenie rozhodnutia podľa ust. § 221 ods. 1 písm. f) O.s.p..

Pre posúdenie preskúmateľnosti napadnutého rozhodnutia je relevantná právna úprava uvedená v
ust. § 167 ods. 2 O.s.p., vo väzbe na ustanovenie § 157 ods. 2 O.s.p. , vychádzajúc z ktorejodôvodnenie písomného vyhotovenia rozhodnutia súdu, musí obsahovať výklad opodstatnenosti,
pravdivosti, zákonnosti a spravodlivosti výroku rozhodnutia a súd sa v odôvodnení svojho rozhodnutia
musí vysporiadať so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami a jeho myšlienkový postup musí byť v

odôvodnení dostatočne vysvetliteľný, pričom tu niet miesta pre dohady a domnienky. Nahrádzanie
absencie dôvodov prvostupňového rozhodnutia odvolacím súdom je neprípustné, pretože tým by sa
účastníkom odňala možnosť argumentovať proti dôvodom v rozhodnutí uvedeným.

V preskúmavanej veci, ako vyplýva z obsahu napadnutého rozhodnutia, súd prvého stupňa

navrhovateľke náhradu trov konania nepriznal, pričom v odôvodnení absentuje akékoľvek právne
zdôvodnenie tohto rozhodnutia, súd prvého stupňa sa obmedzil na konštatovanie, že navrhovateľke
trovy konania nevznikli, v konaní bola oslobodená od platenia súdnych poplatkov, obom účastníkom
konania bol priznaný bezplatný právny zástupca, čo u odporcu nahrádza rozhodnutie súdu o oslobodení
od súdnych poplatkov

Náhradatrovsporovéhokonaniajeovplyvnenázásadouúspechuvoveciazásadouzavinenia.Zmyslom
zásady úspechu v konaní, je priznanie trov potrebných na účelné uplatňovanie, alebo bránenie práva
účastníkovi, ktorý mal v konaní úspech (§ 142,ods.1 O.s.p.), pričom kritériom na priznanie takéhoto
nároku, je miera úspechu tak na strane navrhovateľky, ako aj na strane odporcu, pričom v závislosti od
tejto miery môže súd rozhodnúť viacerými spôsobmi vychádzajúc z ust. § 142 ods. 1 - 3 O.s.p.. Ako

posúdil mieru úspechu v konaní súd prvého stupňa a na ktorom ustanovení O.s.p. svoje rozhodnutie
založil, z obsahu rozhodnutia zistiť nemožno, bez čoho nie je možné ani správnosť jeho rozhodnutia
čo do tejto časti preskúmať a posúdiť. V zásade možno povedať, že pri rozhodovaní o náhrade trov
konania, ak súd vyhovel návrhu a zrušil podielové spoluvlastníctvo účastníkov spôsobom, ktorý bol
navrhovaný (ako je tomu tiež v danej veci), niet prekážok, aby súd použil ust. § 142, ods. 1 O.s.p..

Samotná skutočnosť, že ktorýkoľvek z účastníkov bol oslobodený od platenia súdneho poplatku, či mu
bol priznaný nárok na bezplatnú právnu pomoc, tohto neoslobodzuje od povinnosti nahradiť úspešnému
účastníkovi trovy konania, vytvára len prípadný priestor na využitie tzv. moderačného práva súdu (§
150 ods. 1 O.s.p.). Je však potrebné tiež posúdiť pri rozhodovaní v takejto veci aj ďalšie okolnosti
(napr. či odporca s navrhovaným spôsobom vyporiadania súhlasil, či nesúhlasil, príp. žiadal iný spôsob

vyporiadania), či mimosúdny návrh korešpondoval s návrhom uplatneným v súdnom konaní a tiež to, či
a z akých dôvodov nebolo možné medzi účastníkmi dospieť ku konsenzu (napr. spor o výšku náhrady
za vyporiadavaný podiel vo vzťahu k existujúcemu vecnému bremenu) a v prospech koho v konečnom
dôsledku v tomto smere súd rozhodol, kedy je potom opodstatnené uvažovať tiež o aplikácii ust. § 142
ods. 2 O.s.p.. Z rozhodnutia súdu však musí byť zrejmé, akými úvahami sa súd spravoval a na akom

právnom základe je jeho rozhodnutie založené. Je potrebné si totiž uvedomiť, že jedným z prostriedkov
ochrany účastníkov, môže byť nepochybne aj inštitút náhrady trov konania, ktorému nemožno uprieť
jeho sankčnú povahu .

Keďže teda napadnuté rozhodnutie v dotknutej časti, nespĺňalo kritériá preskúmateľnosti, odvolací súd

toto za použ. § 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p. zrušil a v zmysle ods. 2 vrátil súdu prvého stupňa v tejto časti
na ďalšie konanie.

Po vrátení veci súd prvého stupňa posúdi starostlivo všetky okolnosti sporu v zmysle vyššie uvedených
intencií a o trovách konania opätovne rozhodne, pričom svoje rozhodnutie aj zodpovedajúcim spôsobom

právne a skutkovo zdôvodní.

Súd prvého stupňa je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu (§ 226 O.s.p.).

V novom rozhodnutí, prvostupňový súd rozhodne tiež o trovách odvolacieho konania (§ 224 ods. 3

O.s.p.).

Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Trenčíne pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .