Rozhodnuté bolo na súde Krajský súd Košice
Rozhodutie vydal sudca JUDr. Roman Rizman
Forma rozhodnutia – Uznesenie
Povaha rozhodnutia – Potvrdzujúce
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 14CoE/62/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7615207798
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 08. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Rizman
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:7615207798.1
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Rizmana a členov senátu
JUDr. Zdenky Kohútovej a Mgr. Márie Hlaváčovej v exekučnej veci oprávneného: PRO CIVITAS s.r.o.,
Vajnorská 100/A, Bratislava, IČO: 45 869 464, zastúpeného advokátkou JUDr. Veronikou Kubrikovou
PhD., Vajnorská 100/A, Bratislava, IČO: 42 174 716, proti povinnému: C. C., U.. XX.X.XXXX, T. XX/X,
E. F., o vymoženie 1.381,66 eur s príslušenstvom, vedenej súdnou exekútorkou Mgr. Janou Virličovou,
Exekútorský úrad Bratislava, Vajnorská 100/A, Bratislava, pod EX 4178/2015, o odvolaní oprávneného
proti uzneseniu Okresného súdu Spišská Nová Ves zo dňa 8.10.2015 č.k. 16Er/396/2015-11 takto
r o z h o d o l :
P o t v r d z u j e uznesenie.
Stranám sporu n e p r i z n á v a náhradu trov odvolacieho konania.
o d ô v o d n e n i e :
1.Súd prvej inštancie napadnutým uznesením exekučné konanie zastavil a vyslovil, že žiaden z
účastníkov nemá právo na náhradu trov exekučného konania.
2.V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že dňa 28.4.2015 súdny exekútor predložil súdu prvej
inštancie žiadosť o udelenie poverenia pre vymoženie istiny 1.381,66 eur a príslušenstva
pohľadávky oprávneného na základe exekučného titulu rozhodcovského rozsudku STÁLEHO
ROZHODCOVSKÉHO SÚDU zriadeného pri ROZHODCOVSKÁ, ARBITRÁŽNA A MEDIAČNÁ, a.s.
Bratislava sp. zn. PC-A/0513/0022 zo dňa 14.3.2014. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa
ustanovenia § 251 ods. 4, § 159 ods. 3, § 104 ods. 1 veta prvá, § 103 Občianskeho súdneho poriadku
(O.s.p.)auviedol,že uznesenímzodňa 3.12.2014č.2Er/973/2014súdprvejinštancie žiadosťsúdneho
exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol. Uznesením zo dňa 28.1.2015 súd
exekučné konanie zastavil a zároveň rozhodol o trovách exekúcie. Dôvodom zastavenia exekúcie bola
rozhodcovská doložka, ako neprijateľná podmienka spotrebiteľskej zmluvy o úvere č. XXXXXXXXXX
zo dňa 1.3.2007, na základe ktorej bol exekučný titul vydaný. Bolo teda preukázané, že na tunajšom
súde sa viedla exekúcia pod č. 2Er/973/14 s rovnakými účastníkmi konania a rovnakým exekučným
titulom, kde o tejto veci bolo právoplatne rozhodnuté. Ide tu teda o prekážku „res iudicata“ - prekážku
právoplatne rozhodnutej veci, ktorá bráni tomu, aby vec, o ktorej bolo právoplatne rozhodnuté, bola
znovu prejednaná. Res iudicata tu predstavuje neodstrániteľnú procesnú prekážku konania, ktorá bráni
pokračovať v konaní. Preto súd prvej inštancie podľa ustanovenia § 104 ods. 1 O.s.p. konanie zastavil.
O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 146 ods. 1 písm. c/ O.s.p., podľa ktorého žiaden
z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie bolo zastavené.
3.Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený. Navrhol, aby odvolací súd
napadnuté uznesenie zmenil a súdnemu exekútorovi udelil poverenie na vykonanie exekúcie, alebo aby
napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Oprávnený namietal,
že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (§205 ods. 2 písm. d/ O.s.p.), že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho
posúdeniaveci(§205ods.2písm.f/O.s.p.)ažeúčastníkovikonaniasapostupomsúduodňalamožnosť
konať pred súdom (§ 221 ods. 1 písm. f/). Citujúc § 37 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom
konaní a § 44 ods. 2, § 232 Exekučného poriadku uviedol, že právoplatný rozhodcovský rozsudok má
rovnaké účinky ako rozsudok všeobecného súdu, preto exekučný súd s ním musí nakladať rovnako
ako s rozsudkom všeobecného súdu a je ním viazaný. Zdôraznil, že exekučný súd preto nie je
oprávnený posudzovať vecnú správnosť (skutkové a právne závery) rozsudku rozhodcovského súdu,
ani nedisponuje právomocou rušiť či meniť rozhodnutie, ktoré je exekučným titulom. Poukázal na § 93b
zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách, z ktorého vyplýva povinnosť právneho predchodcu oprávneného
(Poštová banka, a.s.) predložiť povinnému ako klientovi návrh na uzavretie rozhodcovskej zmluvy s tým,
že povinnému bola daná možnosť neprijať túto zákonom stanovenú ponuku. Exekučný súd nesprávne
aplikoval ustanovenie § 251 ods. 4, § 159 ods. 3, § 104 ods. 1, § 103 O.s.p., nakoľko v exekučnom
konaní nie je možné na predchádzajúce exekučné konanie, ktoré sa skončilo uznesením o zastavení
exekúcie aplikovať zásadu „res iudicata“. Oprávnený poukázal na viaceré rozhodnutia všeobecných
súdov Slovenskej republiky v obdobných veciach a nálezy Ústavného súdu Slovenskej republiky a
uviedol, že právoplatný rozhodcovský rozsudok predstavuje prekážku pre opätovné prejednanie veci
rovnako ako rozsudok všeobecného súdu a exekučný súd nedisponuje legitimáciou určovať existenciu,
či neexistenciu práva a skúmať podmienky, ktoré predchádzali vzniku exekučného titulu či konštatovať
neprijateľnosť zmluvných podmienok. Zdôraznil, že súdy v exekučnom konaní nepreskúmavajú vecnú
správnosť rozhodcovského rozsudku, ale len realizujú svoje oprávnenie posúdiť, či tento exekučný titul
nie je v rozpore so zákonom. Citoval z uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. III. ÚS
23/2013-8, podľa ktorého hoci je účelom exekučného práva aj ochrana povinného pred nadmernými
zásahmi prostriedkami núteného výkonu rozhodnutia, určite ním nie je ochrana fyzickej osoby z titulu
jej spotrebiteľskej pozície. Jednoducho v takom exekučnom konaní, o aké ide aj v prerokovávanej veci,
nezohráva fakt, že povinný bol v základnom konaní charakterizovaný ako spotrebiteľ, žiadnu právne
významnú úlohu. Mal za to, že rozhodcovská doložka bola naformulovaná a dojednaná podľa zákona a
ako taká nemôže predstavovať neprijateľnú podmienku. Poukázal na ustanovenia §3, § 4, § 45 Zákona
o rozhodcovskom konaní a na ustanovenie § 44 ods. 3, 4 Exekučného poriadku..
4.Súdnaexekútorka apovinnýsa kodvolaniuoprávnenéhonevyjadrili,odvolanie bolodoručené súdnej
exekútorke dňa 11.12.2015 a povinný si zásielku v odbernej lehote neprevzal.
5.Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok ďalej len
„C.s.p.“) po zistení, že odvolanie podal oprávnený v zákonnej lehote, prejednal odvolanie podľa § 379, §
380 C.s.p., bez nariadenia odvolacieho pojednávania, pretože nejde o také odvolanie, na prejednanie
ktorého je podľa § 385 C.s.p. potrebné nariadiť pojednávanie a dospel k záveru, že odvolanie nie je
dôvodné.
6.Podľa § 387 ods. 2 C.s.p. odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením rozhodnutia,
na doplnenie jeho odôvodnenia a k odvolaniu oprávneného odvolací súd uvádza nasledovné:
7.Oprávnený v podanom odvolaní namietal rozsah prieskumnej právomoci exekučného súdu vo vzťahu
k rozhodcovskému rozsudku a nedôvodné posúdenie rozhodcovskej doložky ako neprijateľnej, a teda
neplatnej podmienky.
8.V súdnom spise sp. zn. 16Er/396/2015 súd prvej inštancie zistil, že v predmetnej veci už bolo
právoplatne rozhodnuté pod sp. zn. 2Er/973/2014. Súd prvej inštancie v tejto veci dňa 28.1.2015
uznesením exekučné konanie zastavil a uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 3.3.2015.
9.Podľa ustanovenia § 44 ods. 2 tretia veta Exekučného poriadku, ak súd zistí rozpor žiadosti alebo
návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.
10.Z uvedeného dôvodu bol súd prvej inštancie toho názoru, že za týchto podmienok ide o prekážku
rozhodnutej veci a toto exekučné konanie je potrebné zastaviť podľa § 161 ods. 2 C.s.p..
11.Podľa § 161 ods. 1 C.s.p., kedykoľvek za konania prihliada súd na to, či sú splnené podmienky, za
ktorých môže konať vo veci (podmienky konania).12.Podľa § 161 ods. 3 C.s.p. ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, súd
urobí vhodné opatrenia na jeho odstránenie. Pritom spravidla môže pokračovať v konaní, ale nesmie
vydať rozhodnutie, ktorým sa konanie končí. Ak sa nepodarí nedostatok procesnej podmienky odstrániť,
súd konanie zastaví.
13.Podľa § 230 C.s.p., ak sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednávať a rozhodovať znova.
14.V prejednávanej veci súd prvej inštancie ako exekučný súd (§ 45 Exekučného poriadku) exekučné
konanie zastavil, pre neodstrániteľnú prekážku už rozhodnutej veci „res iudicatae“, keď zistil, že
v inom konaní sa oprávnený o tej istej veci už domáhal vymoženia rovnakej povinnosti uloženej
rovnakým exekučným titulom a medzi tými istými účastníkmi konania v rovnakom procesnom postavení.
V tomto inom konaní bola zamietnutá žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie pre neplatnú
rozhodcovskú doložku, preto o tej istej rozhodcovskej doložke a exekučnom titule vydanom na jej
základe, už súd nemôže opätovne konať v tomto konaní.
15.Odvolací súd dospel k záveru, že nie sú splnené procesné podmienky konania, predmetné konanie
vykazuje neodstrániteľný nedostatok - „res iudicata“ a dôvodne preto súd prvej inštancie zastavil
exekučné konanie.
16.Odvolací súd dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je vecne správne, preto podľa §
387 ods. 1 C.s.p. potvrdil rozhodnutie súdu prvej inštancie.
17.O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s
§ 255 ods. 1 C.s.p. tak, že stranám nepriznal náhradu trov odvolacieho konania, pretože oprávnený
nebol v odvolacom konaní úspešný, preto nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania a ostatným
účastníkom preukázateľné trovy tohto konania nevznikli, preto im neboli priznané.
18.Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2
posledná veta C.s.p.).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C. s. p.)
v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Podľa § 424 C.s.p. dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech
bolo rozhodnutie vydané. Podľa § 425 C.s.p. dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou,
na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427
ods. 1 C. s. p.).
V dovolaní sa podľa § 428 C. s. p. popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom (okrem prípadov uvedených v § 429
ods. 2 C. s. p.). Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C. s. p.).
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.