Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 30. jún 2016

Súd: Okresný súd Nové Mesto nad Váhom
Spisová značka: 12C/268/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3515203672
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 06. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erika Trtalová

ECLI: ECLI:SK:OSNM:2016:3515203672.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nové Mesto nad Váhom samosudkyňou JUDr. Erikou Trtalovou v právnej veci

navrhovateľa: AB 1 B.V., registračné číslo 560 07 043, so sídlom Holandské kráľovstvo,
1077XX Amsterdam, Strawinskylaan 933, právne zastúpeného Advokátskou kanceláriou GOLIÁŠOVÁ
GABRIELA s.r.o., IČO 47 234 679, so sídlom Trenčín, Piaristická 707/25, proti odporcovi: P. S.,
nar. XX.XX.XXXX, občan Slovenskej republiky, bytom P., U.Á. XXX/XX, o zaplatenie 817,44 Eur s
príslušenstvom, t a k t o

r o z h o d o l :

I. Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi istinu vo výške 537,37 Eur spolu s úrokmi z omeškania
vo výške 5,05 % ročne zo sumy 599,10 Eur od 29.11.2014 do 15.12.2014, zo sumy 544,92 Eur od

16.12.2014 do 12.02.2015 a zo sumy 537,37 Eur od 13.02.2015 do zaplatenia a to všetko do 15 dní odo
dňa nadobudnutia právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Vo zvyšnej časti návrh zamieta.

III. Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov konania vo výške 89,72 Eur k
rukám právneho zástupcu navrhovateľa do 15 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa návrhom doručeným súdu dňa 28.04.2015 domáhal, aby súd rozhodol o uložení

povinnosti odporcu zaplatiť istinu vo výške 817,44 Eur, vyčíslený ročný úrok z omeškania vo výške
16,38 Eur a úrok z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 817,44 Eur od 21.04.2015 do
zaplatenia a nahradiť trovy konania. Svoj návrh odôvodnil tým, že právny
predchodcanavrhovateľaakoveriteľuzatvorilsodporcomakodlžníkomdňa10.02.2014úverovúzmluvu
č. 4402027669, ktorej neoddeliteľnou súčasťou sú úverové zmluvné podmienky právneho predchodcu
navrhovateľa. Predmetom úverovej zmluvy bolo poskytnutie spotrebiteľského úveru vo výške 870,-
Eur zo strany právneho predchodcu navrhovateľa odporcovi. Odporca sa zaviazal peňažné prostriedky

vrátiť v 24 pravidelných mesačných splátkach vo výške 54,18 Eur. Odporca bol povinný splácať úver v
pravidelných mesačných splátkach splatných v zmysle uzatvorenej úverovej zmluvy. Odporca si svoje
povinnosti riadne a včas neplnil, a preto v zmysle hlavy úverových zmluvných podmienok s názvom
Ukončenie úverovej zmluvy o poskytnutí úveru bol odporca právnym predchodcom navrhovateľa listom
zo dňa 13.11.2014 vyzvaný k splateniu celého zostatku úveru, ktorý pozostáva z nezaplatených
splátok po splatnosti, upomienky a zo zosplatnených budúcich splátok, v lehote 15 dní od odoslania
výzvy. Navrhovateľ nadobudol pohľadávku proti odporcovi na základe zmluvy o postúpení pohľadávok

uzatvorenej s právnym predchodcom navrhovateľa dňa 12.09.2012. Nárok navrhovateľa pozostáva z
istiny vo výške 63,42 Eur, úroku vo výške 49,88 Eur, zosplatnenej istiny vo výške 637,88 Eur, poistenia
Bill protection vo výške 15,28 Eur, upomienky II. vo výške 48,- Eur a poplatku za možnosť zmeny splátky
vo výške 2,98 Eur.Odporca sa k podanému žalobnému návrhu uviedol, že nevlastní žiaden majetok a sú voči nemu
vedené viaceré exekúcie. Oznámil, že právnemu predchodcovi navrhovateľa zasiela peniaze na základe

oznámenia právneho zástupcu navrhovateľa. Svoje tvrdenia súdu však nepreukázal.

Podľa § 115a ods. 1 O.s.p na prejednanie veci samej nie je potrebné nariaďovať pojednávanie, ak to nie
je v rozpore s požiadavkou verejného záujmu a ak možno vo veci rozhodnúť len na základe listinných
dôkazov predložených účastníkmi a účastníci s rozhodnutím vo veci bez nariadenia

pojednávania súhlasia alebo sa výslovne práva na verejné prejednanie veci vzdali.

Podľa § 115a ods. 2 O.s.p. pojednávanie nie je potrebné nariaďovať ani v drobných sporoch.

Podľa § 200ea ods. 1 O.s.p. ak v priebehu konania dosiahne predmet konania sumu 1.000 eur, od toho
okamihu ide o drobný spor.

Po posúdení uplatneného žalobného nároku, súd vec posúdil ako drobný spor, vec prejednal a rozhodol
bez nariadenia pojednávania, rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 30.06.2016.

Súd zistil tento skutkový stav:

Medzi právnym predchodcom navrhovateľa a odporcom bola dňa 10.02.2014 uzatvorená úverová
zmluva č. 4402027669. Predmetom zmluvy bolo poskytnutie bezúčelového úveru vo výške 870,- Eur,
ktorý sa odporca zaviazal vrátiť v 24 mesačných splátkach, každá vo výške 54,18 Eur pri ročnej úrokovej
sadzbe 30,09 %, RPMN 35,10 %. Celková čiastka splatná spotrebiteľom bola vyčíslená v sume 1.172,88

Eur. Odporca bol vyzvaný k splateniu celého úveru listom zo dňa 13.11.2014 s tým, aby v lehote 15 dní
od odoslania výzvy zaplatil 879,17 Eur. Podľa podacieho hárku bola výzva odoslaná dňa 14.11.2014.

Z výpisu čerpania, splátok a úhrad úveru je preukázané, že odporca čerpal úver vo výške 870,- Eur
dňa 14.03.2014 bankovým prevodom, v čase od 15.04.2014 do 23.09.2014 uhradil 599,10 Eur. Po

zosplatnení odporca dňa 15.12.2014 uhradil 54,18 Eur a dňa 12.02.2015 uhradil 7,55 Eur.

Výpisom z obchodného registra navrhovateľa je preukázané, že ide o spoločnosť s
ručením obmedzeným, ktorá je zapísaná v obchodnom registri č. 56007043 Holandského kráľovstva
pod obchodným menom AB 1 B.V., so sídlom 1077XX Amsterdam, Strawinskylaan 933, ktorá bola

registrovaná 10.09.2012 a zahájila svoju činnosť 05.09.2012. Oznámenie o postúpení pohľadávky bolo
zaslané právnou zástupkyňou navrhovateľa odporcovi podaním zo dňa 20.02.2015, ktoré bolo podľa
fotokópie poštového podacieho hárka podané na poštovú prepravu dňa 23.02.2015.

Podľa § 497 ods. 1 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie

dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje
poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa § 499 Obchodného zákonníka, za dojednanie záväzku veriteľa poskytnúť na požiadanie
peňažné prostriedky možno dojednať odplatu, ak poskytovanie úveru je predmetom podnikania veriteľa.

Podľa § 502 ods.1 veta prvá Obchodného zákonníka od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je
dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej
zákonom alebo na základe zákona.

Ustanovenia Obchodného zákonníka, v rámci ktorých je zmluva o úvere považovaná za tzv. „absolútny
obchod“, však v čase vzniku daného záväzkového vzťahu neobsahovali špeciálne ustanovenia týkajúce
sa ochrany spotrebiteľa, ktoré aj vo vzťahu k Obchodnému zákonníku pôsobia ako lex specialis. Preto
bolo potrebné riadiť sa všeobecnou právnou úpravou obsiahnutou v Občianskom zákonníku.

Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na
právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.Podľa ustanovenia § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou
zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže
vopredvzdaťsvojichpráv,ktorémutentozákonpriznáva,alebosiinakzhoršiťsvojezmluvnépostavenie.

Podľa ods. 2 tohto zákonného ustanovenia v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv
platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Podľa § 2 písm. a), b), j) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch na účely tohto zákona sa
rozumie spotrebiteľom fyzická osoba, ktorej je ponúkaný alebo bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný

účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania, veriteľom fyzická osoba alebo právnická
osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti, ročnou
percentuálnou mierou nákladov celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom,
vyjadrené ako ročné percento z celkovej výšky spotrebiteľského úveru podľa § 19.

Podľa § 9 ods. 1, ods. 2 písm. j), k) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, zmluva

o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno
jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.
Zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí
obsahovať ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť,
vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa

všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov. Zároveň
musí obsahovať výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v
ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami
spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia,

Podľa§11písm.a),b),d)zákonač.129/2010Z.z.ospotrebiteľskýchúveroch,poskytnutýspotrebiteľský
úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá
písomnú formu podľa § 9 ods. 1 a neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a §
10 ods. 1, je v zmluve o spotrebiteľskom úvere uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov
v neprospech spotrebiteľa.

Podľa § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka, ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku
alebo jeho časti, je povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania dohodnuté v zmluve. Ak úroky
z omeškania neboli dohodnuté, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania podľa predpisov občianskeho
práva. Ak záväzok vznikol so spotrebiteľskej zmluvy a dlžníkom je spotrebiteľ, možno dohodnúť úroky

z omeškania najviac do výšky ustanovenej podľa predpisov občianskeho práva.

Podľa § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník
povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom
alebonazákladezákona.Akúrokyniesútaktourčené,jedlžníkpovinnýplatiťobvykléúrokypožadované

zaúvery,ktoréposkytujúbankyvmiestesídladlžníkavčaseuzavretiazmluvy.Akstranydojednajúúroky
vyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššie
prípustnej výške.

Podľa § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho

zákonníka výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková
sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Aktívna vecná legitimácia navrhovateľa je v zmysle ustálenej judikatúry preukázaná jeho oznámením
zo dňa 20.02.2014 o postúpení pohľadávky. Právny vzťah účastníkov založený úverovou zmluvou č.

4402027669 zo dňa 10.02.2014 je zmluvou o úvere, teda absolútnym obchodom, ktorého základné
náležitosti sa spravujú Obchodným zákonníkom. Zároveň však vzhľadom na charakter odporcu
nemožno opomenúť, že ide o úver spotrebiteľský v zmysle zákona č. 129/2010 Z. z. účinnému ku dňu
uzatvorenia predmetnej zmluvy.

Úmyslom zákonodarcu pri tzv. spotrebiteľských úveroch, teda pri právnych vzťahoch, keď na jednej
strane vystupuje veriteľ (zväčša podnikateľ, finančná inštitúcia) a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý
nemohol a nemôže individuálne ovplyvniť obsah vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy, je
chrániť postavenie slabšieho spotrebiteľa pred nekalými zmluvnými dojednaniami. Preto zákonodarcapre tento zmluvný typ stanovil osobitné podstatné náležitosti pre ktoré je potrebné aplikovať aj niektoré
ustanovenia Občianskeho zákonníka ako aj je potrebné prihliadať aj na smernicu Rady 87/102/EHS z
22. decembra 1986 o aproximácii zákonov, iných právnych predpisov a správnych opatrení členských

štátov, ktoré sa týkajú spotrebiteľského úveru (Ú.v. ES L 42, 12.2.1987) v znení smernice Rady 90/88/
EHS z 22. februára 1990 (Ú.v. ES L 61, 10.3.1990) a smernice Európskeho parlamentu a Rady 98/7/
ES zo 16. februára 1998 (Ú.v. ES L 101, 1.4.1998) ktorá bola transponovaná do nášho právneho
poriadku. Hoci smernica nemá priamy účinok, je potrebné zákonné ustanovenia, ktoré boli prijaté na
jej implementáciu resp. transponovanie, vykladať v zmysle dosiahnutia cieľov smernice, teda tzv. euro

konformným výkladom.

Z vykonaného dokazovania vyplýva, že medzi účastníkmi vznikol spotrebiteľský vzťah. Predmetná
zmluva spĺňa charakteristiku štandardných spotrebiteľských zmlúv. Súčasťou zmluvy sú tiež všeobecné
podmienky, ktoré odporca ovplyvniť nemohol, nakoľko boli pripravené už vopred a pre veľký počet
spotrebiteľov. Zmluva bola uzavretá medzi veriteľom - právnym predchodcom navrhovateľa ako

právnickou osobou, ktorá má v predmete svojej podnikateľskej činnosti o. i. poskytovanie úverov z
vlastných zdrojov ako podnikanie a spotrebiteľom - odporcom ako fyzickou osobou, ktorej bol poskytnutý
spotrebiteľský úver ako vyplýva z predmetnej zmluvy na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania
alebo podnikania. Ide o zmluvu, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver,
teda dočasne poskytnúť peňažné prostriedky na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere v inej právnej

forme - vo forme úveru a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové
náklady spojené so spotrebiteľským úverom.

Vzhľadom na charakter predmetnej zmluvy o úvere a účastníkov zmluvy je potrebné na zmluvný
vzťah aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka o spotrebiteľskom práve. Súd z vykonaného

dokazovania zistil, že predmetná zmluva o spotrebiteľskom úvere, o ktorú navrhovateľ opiera uplatnený
nárok, neobsahuje obligatórne náležitosti spotrebiteľského úveru v zmysle § 9 ods. 2 písm. k) a § 9 ods.
2 písm. j/ zákona č. 129/2010 Z. z., ktorými sú výška, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných
poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom
s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia, ročná percentuálna

miera nákladov. Úverová zmluva obsahuje dojednanie, v ktorom je ročná percentuálna miera nákladov
uvedená35,10%. Spôsoburčeniaročnejpercentuálnejmierynákladovdefinovanejv§2písm.j)zákona
č.129/2010 Z.z. ako celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom, sú vyjadrené ako
ročné percento z celkovej výšky spotrebiteľského úveru podľa § 19 s odkazom na jeho prílohu č. 2. Ide
o tzv. základnú rovnicu, ktorá kladie do rovnováhy celkovú súčasnú hodnotu čerpaných prostriedkov

na jednej strane a celkovú súčasnú hodnotu splátok a platieb poplatkov na strane druhej na ročnom
základe. Zo zmluvy o úvere vyplynula celková čiastka splatná spotrebiteľom vo výške 1.172,88 Eur,
pričom správne mala byť uvedená čiastka vo výške 1.300,32 Eur a hodnota RPMN 51,11 %.

Ďalej bolo zistené, že zmluva o úvere neobsahuje zákonnú náležitosť podľa § 9 ods. 2 písm. k) zákona

č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, a to výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných
poplatkov,prípadnéporadie,vktoromsabudúsplátkypriraďovaťkjednotlivýmnesplatenýmzostatkoms
rôznymiúrokovýmisadzbamispotrebiteľskéhoúverunaúčelyjehosplatenia.Zmluvaneobsahujepresnú
výšku toho ktorého nároku tak, ako to má na mysli vyššie uvedené zákonné ustanovenie. Z citovaného
ustanovenia jednoznačne vyplýva, že pri stanovení výšky mesačnej splátky mal právny predchodca

navrhovateľa v úverovej zmluve presne stanoviť mesačnú výšku splátky istiny, úrokov a poplatkov
(oddelene), tak ako to predpokladá (resp. stanovuje) zákon o spotrebiteľských úveroch.
Za naplnenie tejto náležitosti nie je možné považovať uvedenie mesačnej splátky bez špecifikácie istiny,
úrokov a iných poplatkov. Spotrebiteľ podľa citovaných zákonných ustanovení má právo na informácie
o tom, v akej sume splatí samotnú istinu úveru v mesačných dohodnutých splátkach, akú sumu z toho

platí na úroky a v akej výške platí tieto úroky.

Zákon o spotrebiteľských úveroch vyžaduje, aby zmluva o spotrebiteľskom úvere spĺňala prísne
obsahové náležitostí. Cieľom takejto právnej úpravy je ochrana spotrebiteľa ako slabšieho účastníka
záväzkovo-právneho vzťahu zo spotrebiteľského úveru. Z ustanovenia § 9 ods. 2 písm. k) zákona o

spotrebiteľských úveroch vyplýva, že v čase uzatvorenia, táto zmluva mala obsahovať aj uvedenie
výšky, počtu a termínov splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, teda s rozčlenením jednotlivých
čiastok nestačí uviesť len celkovú výšku splátok. Predložená zmluva o úvere takýto konkrétny splátkový
kalendár neobsahovala. Takáto informácia je pritom významná pre spotrebiteľa, najmä pokiaľ ide o jehomožnosť zhodnotiť na základe predloženého splátkového kalendára ekonomickosť poskytnutého úveru,
posúdenie, či požadovaný úrok za úver je preňho výhodný, prijateľný, resp. aby spotrebiteľ bol schopný
posúdiť celkovú výšku odplaty požadovanej navrhovateľom za poskytnutý úver. (rozsudok Krajského

súdu v Žiline zo dňa 24.06.2015 vydaný v konaní sp. zn. 6Co/345/2015)

Zákonným následkom nedodržania kogentnej právnej úpravy v zmysle § 9 ods. 2 písm. k) a § 9 ods.
2 písm. j/ zákona č. 129/2010 Z. z., je zákonná fikcia bezúročnosti a bezpoplatkovosti poskytnutého
spotrebiteľského úveru (§ 11 ods. 1 písm. a/ zákona č. 129/2010 Z.z.).

Vychádzajúc z uvedeného vznikla odporcovi povinnosť vrátiť navrhovateľovi len hodnotu poskytnutého
úveru po zohľadnení zaplatenej časti, a preto súd uložil odporcovi povinnosť zaplatiť 537,37 Eur
(poskytnutý úver vo výške 870,- Eur - zaplatená časť úveru vo výške 332,63 Eur).

Keďže odporca riadne a včas po vyhlásení okamžitej splatnosti nevrátil poskytnutý úver vznikol

navrhovateľovi v súlade s ustanovením § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka v spojení s ustanovením
§ 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. (pre rozhodné obdobie bola stanovená sadzba vo výške 0,05%)
zákonný nárok na zaplatenie úrokov z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy zo sumy 599,10 Eur
od 29.11.2014 do 15.12.2014 (deň nasledujúci po uplynutí dodatočne poskytnutej lehoty na
zaplatenie) a následne zo sumy 544,92 Eur od 16.12.2014 do 12.02.2015 a zo sumy 537,37 Eur od

13.02.2015 do zaplatenia po zohľadnení platieb po zosplatnení úveru, na zaplatenie ktorých
súd odporcu zaviazal. Súd odporcovi uložil lehotu na zaplatenie v súlade s § 160 ods. 1 veta prvá O.s.p..

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku, v zmysle ktorého
ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že

žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.

Právny zástupca navrhovateľa si uplatnil náhradu trov konania, ktoré predstavujú náhradu za zaplatený
súdny poplatok vo výške 49,- Eur a náhradu za trovy právneho zastúpenia vo výške 143,62 Eur, a to za
dva úkony právnej služby (prevzatie a príprava zastúpenia vrátane prvej porady s klientom a písomné

podanie na súd týkajúce sa veci samej) á 51,45 Eur spolu s režijným paušálom á 8,39 Eur a zvýšenia
o DPH. V konaní bol navrhovateľ úspešný len v časti, a to 46,58 % (čo vyplýva z pomeru úspechu a
neúspechu účastníkov, keď navrhovateľ bol úspešný v 73,29 % - 537,37 Eur/817,44 Eur x 100 a odporca
bol úspešný v 26,71 %), a preto súd priznal náhradu trov právneho zastúpenia a náhradu za zaplatený
súdny poplatok vo výške 89,72 Eur v zmysle § 9 ods. 1, § 10 ods. 1, § 13a ods. 1 písm. a), c), § 16 ods.

3 vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych
služieb. Odmena a náhrady boli v zvýšené v súlade s ustanovením § 18 ods. 3 vyhlášky o 20 % DPH.

Náhradutrovkonaniacelkomvovýške89,72Eurjeodporcapovinnýzaplatiťkrukámprávnehozástupcu
navrhovateľa v zmysle § 149 ods.1 v spojení s § 160 ods. 1 veta prvá O.s.p..

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia
na Krajský súd v Trenčíne cestou tunajšieho súdu písomne, v troch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku, odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým
bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 221 ods. 1 O.s.p., súd rozhodnutie zruší, len ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť
účastníkom konania,

c) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa
už prv začalo konanie,
e) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
f) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
g) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže

namiesto samosudcu rozhodoval senát,
h) súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho
predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav
i) sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli
alebo ak také dôvody neexistovali,

j) bol odvolacím súdom schválený zmier.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím dobrovoľne splnená, možno podať návrh
na súdny výkon rozhodnutia.