Rozhodnutie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 29. september 2016

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 9Co/382/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7614207092
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 09. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Rizman
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:7614207092.2

Rozhodnutie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu D.. S. S. a sudcov D.. W. P. a E.. E. U.
v právnej veci žalobcu: CD B., s.r.o., H. vězňů XXXX/XX, F. E., XXX XX H. 1, M. republika, O.: XXX
XX XXX, zastúpený: M. H., s.r.o., G. 4, T., O.: XX XXX XXX, proti žalovanej: A. P., nar. XX.XX.XXXX,
M.. armády XX, U., o zaplatenie X.XXX,XX eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku
Okresného súdu Spišská Nová Ves č.k. 11C/91/2014-116 zo dňa 8.6.2016, takto

r o z h o d o l :

I. P o t v r d z u j e rozsudok v napadnutom výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti a vo výroku
o náhrade trov konania.

II. Stranám sporu nepriznáva náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom konanie čiastočne v rozsahu zaplatenia zmenkového

úroku vo výške X,XX % denne zastavil, v prevyšujúcej časti návrh zamietol a účastníkom náhradu trov
konania nepriznal.

2. V dôvodoch svojho rozhodnutia uviedol, že po zrušení veci odvolacím súdom postupoval v zmysle
vysloveného právneho názoru a aplikoval čl. 4 ods. 4 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č.
861/2007zodňa11.7.2007,ktorýmsaustanovujeEurópskekonaniavoveciachsnízkouhodnotousporu

(len Nariadenie). Na základe tohto Nariadenia vyzval žalobcu na predloženie dôkazov o oprávnenosti
uplatnenej peňažnej pohľadávky.

3. Žalobca na to odpovedal prípisom zo dňa XX.X.XXXX, že on poskytol súdu dostatočne jasné
a primerané informácie o uplatnenej pohľadávke, ktorá je založená na zmenkových nárokoch
vyplývajúcich z platnej zmenky, preto nemá čo doplniť alebo upraviť.

4. Žalobca pred začatím pojednávania vo veci samej právny zástupca žalobcov podaním zo dňa
XX.XX.XXXX zobral návrh čiastočne v rozsahu zmenkového úroku vo výške X,XX% denne späť a žiadal
konanie v tejto časti zastaviť. V prevyšujúcej časti mu žiadal vyhovieť s tým, že zmenka je platná a teda
nárok je v celom rozsahu dôvodný.

5. Podľa § 96 ods.1 O.s.p. navrhovateľ môže vziať za konania späť návrh na jeho začatie a to sčasti
alebo celkom. Ak je návrh vzatý späť celkom, súd konanie zastavil. Ak je návrh vzatý späť sčasti, súd
konanie v tejto časti zastaví.

6. Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia zákona, súd konanie nezastaví, ak odporca so späťvzatím
návrhu z vážnych dôvodov nesúhlasí, v takom prípade súd po právoplatnosti uznesenia pokračuje v

konaní.7. Podľa ods. 3 citovaného ustanovenia zákona nesúhlas odporcu so späťvzatím návrhu nie je účinný
ak dôjde k späťvzatiu návrhu skôr, než sa začalo pojednávanie, alebo ak ide o späťvzatie návrhu na
rozvod, neplatnosť manželstva, alebo určenie či tu manželstvo je alebo nie je.

8. Vzhľadom k tomu, že došlo k čiastočnému späťvzatiu návrhu zo strany žalobcu skôr než sa začalo
pojednávať vo veci samej, súd v súlade s citovaným ustanovením zákona konanie čiastočne zastavil
tak, ako je to uvedené vo výroku rozhodnutia.

9.Žalobcaanijehozástupcaaaniodporcasanapriekvykázanémudoručeniupojednávanianezúčastnili,
preto súd pojednával v ich neprítomnosti.

10. Žalobca namietal procesný postup súdu, ktorým súd vytýčil pojednávanie ako nesprávny z dôvodu,
že súd mal povinnosť rozhodnúť o nariadení pojednávania formou uznesenia a toto uznesenie riadne
odôvodniť. V tejto súvislosti súd poukazuje na článok 5 ods. 1 Nariadenia Európskeho parlamentu a

Rady (ES) č. 861/2007, ktorým sa ustanovuje európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu, z
ktorého nevyplýva povinnosť súdu v prípade ak považuje za potrebné nariadenie ústneho pojednávania
o tomto rozhodnúť a rozhodnutie odôvodniť. Rozhodnúť a rozhodnutie odôvodniť je súd povinný podľa
uvedeného článku vety tretej a štvrtej v prípade odmietnutia žiadosti niektorej zo strán o nariadenie
ústneho pojednávania, čo sa nevzťahuje na tento prípad.

11. Žalobca na osvedčenie svojho nároku predložil originál zmenky vystavenej žalovanou dňa
X.XX.XXXX s nasledovnými údajmi:
Označenie: zmenka
Číslo zmluvy: XXXXXXX

Meno, priezvisko, rodné číslo a podpis vystaviteľa - žalovanej
Miesto vystavenia: v U.
Dátum vystavenia: X.XX.XXXX
Zmenková suma: XXXXXX,XX Sk
Vyhlásenie vystaviteľa: zaplatím za túto zmenku pri predložení na rad: H. s.r.o., O.: XX XXX XXX, H.

XX, XXX XX T. sumu jednostodvadsaťtisícšesťstošesťdesiatosem Sk a XX halierov, zmenkový úrok
X,XX % denne od X.X.XXXX
Splatné: H. s.r.o., H. XX, XXX XX T.
Doložka: "bez protestu", "na platenie predložiť v lehote štyroch rokov od vystavenia"
Na rube zmenky sa nachádza indosament (rubopis), ktorým bola zmenka prevedená na žalobcu.

12. Ak sa pohľadávka zdá zjavne neopodstatnená alebo návrh neprípustný, alebo ak žalobca tlačivo
návrhu na uplatnenie pohľadávky nedoplnil alebo neopravil v rámci určenej lehoty, návrh sa zamietne.

13. Na základe takto vykonaného dokazovania súd zistil, že predmetom tohto konania je návrh žalobcu

na uplatnenie pohľadávky podľa článku 4 ods. 1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č.
861/2007, ktorým sa ustanovuje európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu (ďalej len
Nariadenie). V tomto návrhu žalobca žiadal, aby súd zaviazal žalovanú do troch dní od právoplatnosti
rozsudku zaplatiť zmenkovú sumu vo výške X.XXX,XX eur, zmenkový úrok vo výške X,XX % eur denne
od X.X.XXXX do zaplatenia, X % ročný úrok od XX.XX.XXXX do zaplatenia a zmenkovú odmenu vo

výške X/X % zmenkovej sumy teda XX,XX eur a náhradu trov konania. V časti údaje o pohľadávke
žalobca uviedol, že ako indosatár je nadobúdateľom všetkých práv zo zmenky, ktorú vystavil odporca
dňa X.XX.XXXX na zmenkovú sumu vo výške XXX.XXX,XX Sk (X.XXX,XX eur), pričom sa zaviazal aj
k úhrade zmenkového úroku vo výške X,XX % denne od X.X.XXXX.

14. Indosovaná zmenka je vistazmenkou opatrenou doložkou "na platenie predložiť v lehote štyroch
rokov od vystavenia". Zmenka bola vystavená dňa X.XX.XXXX na uvedenú sumu, pričom do jej textu
bol poňatý záväzok odporcu zaplatiť túto zmenku pri predložení na rad zmenkového veriteľa spolu so
zmenkovým úrokom X,XX % denne od X.X.XXXX. Za miesto splatenia bolo určené sídlo prvotného
zmenkového veriteľa. Indosant predložil zmenku k zaplateniu. Keďže zmenková listina je opatrená

doložkou "bez protestu", indosant nenechal vyššie uvedené skutočnosti zistiť verejnou listinou.

15. Žalobca je obchodnou spoločnosťou so sídlom na území Českej republiky, žalovaná ako fyzická
osoba má bydlisko na území Slovenskej republiky a žalovaná zmenka bola vystavená na územíSlovenskej republiky, kde je i platobné miesto. Žalobca určil ako príslušný súd podľa bydliska žalovanej v
zmysle článku 25 ods. 1 písm. a) Nariadenia, príslušnosť okresného súdu podľa oznámenia Slovenskej
republiky Komisii.

16. Po takto vykonanom dokazovaní mal súd preukázané, že nároku žalobcu opierajúceho sa o plnenie
z vystavenej zmenky nie je možné vyhovieť.

17. Súd prvej inštancie v zmysle pokynu odvolacieho súdu zaslal žalobcovi tlačivo B v zmysle článku 4

ods. 4. Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007 zo dňa 11.7.2007, ktorým ho vyzval
na predloženie dôkazov o oprávnenosti uplatnenej peňažnej pohľadávky, na čo mu žalobca odpovedal
prípisom zo dňa XX.X.XXXX, že on poskytol súdu dostatočne jasné a primerané informácie o uplatnenej
pohľadávke, ktorá je založená na zmenkových nárokoch vyplývajúcich z platnej zmenky, preto nemá
čo doplniť alebo upraviť.

18. Keďže žalobca súdom požadované údaje nedoplnil, tak ako to skonštatoval vo svojom rozhodnutí
odvolací súd, ktorým je súd 1. stupňa viazaný, nebolo možné vydať rozsudok len na základe zmenky.
Tým, že žalobca odmietol predložiť doplňujúce dôkazy, súd bol nútený konštatovať, že neuniesol
dôkazné bremeno a teda jeho návrh v celom rozsahu zamietol.

19. O trovách konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 1 O.s.p. (zásada úspechu) s použitím § 146 ods.
2 prvá veta O.s.p.. V konaní bol úspešný žalovaný účastník, ktorý si trovy neuplatnil, preto ich náhradu
súd účastníkom nepriznal.

20. Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie žalobca, ktoré právne odôvodnil

ustanoveniami § 205 ods. 2 písm. b) , § 221 ods. 1, § 205 ods. 2 písm. a) v spojení s ustanovením §
221 ods. 1 písm. f), § 205 ods. 2 písm. f) O.s.p.

21. V dôvodoch odvolania uviedol, že súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia uvádza, že
vo veci vykonal dokazovanie, okrem iného oboznámením sa s exekučným spisom a listinnými dôkazmi.

Žalobca podľa dostupných informácii ani žalovaná však dokazovaním úverových zmlúv, exekučných
spisov a ďalšími listinnými dôkazmi nenavrhli.

22. Podľa ustanovenia § 120 O.s.p. dokazovanie v sporovom konaní je ovládané prejednacou zásadou,
čo znamená, že súci vychádza len zo skutočností tvrdených účastníkmi a vykonáva len tie dôkazy,

ktoré účastníci navrhli. Prejednania zásada úzko súvisí s povinnosťou tvrdenia a dôkaznou povinnosťou,
ktoré účastníkom sporového konania vyplývajú z § 79 ods. 1 a § 101 ods. 1 O.s.p.. Povinnosť tvrdenia
znamená, že účastník musí uviesť skutkové tvrdenia jasne, úplne a zrozumiteľne, aby súd vedel,
na základe akých okolností účastníkovi vyplýva jeho právo alebo povinnosť. Ak účastník splní svoju
povinnosť tvrdenia, hovoríme, že uniesol bremeno tvrdenia.

23. Žalobca predložil súdu ako dôkaz o svojich nárokoch platnú zmenku, ktorou, keďže táto spĺňa všetky
formálne a materiálne náležitosti predpokladané zákonom č. 191/1950 Sb. (Zákon zmenkový a šekový)
dokázal jasne, úplne a zrozumiteľne svoje právo na úhradu zmenkovej sumy a jej príslušenstva. Voči
forme a obsahu zmenky zo strany žalovanej žiadnych námietok nebolo a preto neexistovala okolnosť,

ktorá by odôvodňovala vykonanie ďalších dôkazov nevyhnutých pre rozhodnutie vo veci.

24. Ustanovenie § 120 ods. 1 O.s.p. in fine síce súdu umožňuje, aby v sporovom konaní vykonal aj
iné dôkazy ako tie, ktoré navrhli účastníci konania, avšak tento postup je možné využiť len výnimočne,
ak je vykonanie nenavrhnutých dôkazov nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci; a nevykonanie nejakého

dôkazu môže byť príčinou toho, že súd nemôže rozhodnúť.

25.Potrebavykonaťďalšiedôkazymusívyplynúťzosamotnéhodoterajšiehodokazovania(zdoterajších
prednesov účastníkov a vykonaných dôkazov). V danej veci súd mohol a mal rozhodnúť o práve na
úhradu zmenkovej sumy a jej príslušenstva len z predloženej zmenky. Z uskutočnených prednesov

sporových strán počas písomnej fázy - konania (koncentračný zásada v zmysle čl. 5 Nariadenia) a
vykonaného dokazovania vedeného na základe návrhov sporových strán, nevyplynula potreba vykonať
ďalšie nenavrhnuté dôkazy.26. Je potrebné uviesť, že súd musí k otázke vykonania iných ako účastníkmi navrhnutých dôkazov
pristupovať vyvážene, aby nedošlo k narušeniu rovnosti strán v spore. Svoj postup musí v odôvodnení
rozhodnutia náležíte zdôvodniť. V danom konaní svoj postup súd vôbec nezdôvodnil.

27. Predpokladom vydania rozsudku v tomto konaní bolo výlučne predloženie originálu zmenky. Zmenka
je listinný cenný papier, ktorý inkorporuje v listine ako takej samo právo žalobcu. Vo vzťahu k žalobcvi
ako indosatárovi je preto jediným legitimizačným prostriedkom, ktorý nie je možné ničím iným nahradiť.

28. Žalovaná mohla na základe čl. 5 ods. 3 a ods. 6 Nariadenia vzniesť námietky voči zmenke, ak tak
však neurobila, musia byť akékoľvek iné námietky odmietnuté, a to zo dôvodu uplatnenia koncentračnej
zásady konštruovanej Nariadením. Súd samotný nie je legitimizovaný na to, aby postupom podľa
ustanovenia §120 ods. l veta práva in fine O.s.p. vznášal námietky voči zmenke za žalovanú. Ak tak
súd činil, ide o porušenie princípu kontradiktórnosti súdneho konania a rovnosti účastníkov konania ako
súčasti práva na spravodlivé súdne konanie.

29. Súd z vlastnej iniciatívy, bez návrhu žalovanej a bez legitímneho podnetu na ťarchu žalobcu
vykonal dokazovanie, ktoré údajne preukázalo charakter žalovanej ako spotrebiteľky. Žalvoaná sa tejto
obrany žiadnym spôsobom nedovolávala, uplatnenú pohľadávku nerozporovala, svojim konaním ju
prakticky uznala. Súd iniciatívne rozširoval okruh dokazovaných skutočností v tom smere, aby získal

pre neho dostatočný podklad pre zamietnutie návrhu na uplatnenie pohľadávky. Súd nevykonal žiadne
dokazovanie nad rámec navrhnutých dôkazov v prospech uplatnenej pohľadávky, teda neobjektívne
podporil žalovanú v tomto konaní. Navyše žalovaná o túto podporu nepreukázala žiadny záujem. Súd
teda túto ochranu žalovanej prakticky nanútil, bez jej vôle.

30. Uvedené správanie súdu je neprijateľné v právnom štáte, predstavuje výrazný zásah do práva na
spravodlivý súdny proces, ktoré je garantované Čl. 46 ods. 1 Ústavy SR, ako aj článkom 6 Dohovoru o
ochrane ľudských práv a základných slobôd.

31. Súd prvej inštancie dospel k rozhodnutiu na základe aplikácie nesprávnych právnych predpisov, ako

aj nesprávnej interpretácii príslušných právnych predpisov a práva Európskej únie.

32. Žalobca je majiteľom zmenky, na základe indosamentu a nie je účastníkom akéhokoľvek
spotrebiteľského vzťahu. Zmenka je bez vád, ktoré by ju činili neplatnou, teda ide o platnú zmenku.
Zmenka je samostatným abstraktným záväzkom, neakcesorickej povahy. Nie je možné ju spájať,

či podmieňovať inými okolnosťami, než sú na zmenke medené. Súd prvej inštancie sa aplikáciou
príslušných ustanovení o zmenke upravených v zákone č. 191/1950 Sb. (ďalej aj „ZŠZ") vôbec
nezaoberal a ignoroval predmet sporu.

33. Je nevyhnutné zdôrazniť, že predmetom konania je výlučne zmenka a nie iný záväzkový právny

vzťah. Žalobca v konaní uplatňuje bezpodmienečný záväzok žalovanej, že za zmenku zaplatí. Súd však
vec posudzoval, akoby išlo k bežný zmluvný záväzok, čo je neprípustné.

34. Súd prvého stupňa predovšetkým ignoroval ustanovenie § 17 ZŠZ, podľa ktorého cit: „Kto je
žalovaný zo zmenky, nemôže robiť majiteľovi námietky, ktoré sa zakladajú na jeho vlastných vzťahoch

k vystaviteľovi alebo k predošlým majiteľom, okrem ak majiteľ pri nadobúdaní zmenky konal vedome
na škodu dlžníka." Z uvedeného jednoznačne vyplýva, že žalovaná vo všeobecnosti nie je oprávnená
vznášať tzv. kauzálne námietky voči majiteľovi zmenky, ktoré vyplývajú z jeho vzťahov s pôvodným
majiteľom zmenky. Keďže tak v sporovom konaní nemôže činiť žalovaná, tým menej tak môže činiť
sám súd. V tejto súvislosti poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 50bo 3/2008 zo dňa 22.

októbra2008,podľaktoréhocit.:,,Zpovahyzmenkyakoabstraktnéhoanespornéhozáväzkuvyplýva,že
majiteľ zmenky nemusí pri jej predložení k zaplateniu, prípadne vymáhaniu, preukazovať, že mu odporca
(povinný) zmenkovú sumu aj skutočne dlhuje. Z ustanovenia §17 zák. č. 191/1950 Zb. síce vyplýva, že
kto je žalovaný (povinný) zo zmenky, môže vznášať (robiť) proti zmenkovému nároku určité námietky, je
však na ňom, aby oprávnenosť týchto námietok preukázal. Dôkazné bremeno teda spočíva na odporcovi

(povinnom) a nie na navrhovateľovi (oprávnenom). Pokiaľ povinný dôkazné bremeno neunesie, bude
nútený podľa zmenky plniť. Pri kauzálnych námietkach nie je možné prenesenie dôkazného bremena z
odporcu (povinného) na navrhovateľa (oprávneného)“35. Z uvedeného vyplýva, že je síce prípustné za určitých okolností uplatňovať tzv. kauzálne námietky
voči žalobcovi, avšak námietka musí byť vznesená zo strany žalovanej a predovšetkým žalovaná v
tejto situácii nesie dôkazné bremeno na preukázanie svojich tvrdení. Nie je prípustné, aby túto úlohy a

iniciatívu na seba (proti vôližalovanej) prevzal súd a suploval aktivitu odporcu. Uvedené námietky majú
hmotnoprávny charakter, preto v záujme zachovania rovnosti strán, súd nie je oprávnený žalovanú na
nich ani upozorniť (ustanovenie §5 ods. 1 O.s.p.).

36. V danom prípade následkom bolo nesprávne rozhodnutie vo veci - súd porušil poučovaciu povinnosť

súdu prekročením ustanovenia §5 ods. l O.s.p., sud porušil ustanovenia o vykonávaní jednotlivých
dôkazných prostriedkov, súd prihliadol na skutočnosti a dôkazy na ktoré nebolo možné prihliadnuť,
pretože nemali byť v sporovom konaní vedenom podľa Nariadenia vykonané bez návrhu.

37. Záver súdu však vychádza len z kauzálnych námietok, ktoré však nikto v konaní nevzniesol, ani ich
nikto z účastníkov nepreukazoval. Kauzálne námietky sú po indosovaní v zásade neprípustné. Zmluvný

vzťah medzi žalovanou a remitentom je po indosovaní irelevantný. Navyše žalobcovi nie je známy obsah
údajného zmluvného záväzku.

38. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že na zmenke napísaný zmenkový úrok sa prieči dobrým
mravom a preto je neplatný a takisto dojednanie dohody o vyplnení zmenky ohľadom zmenkového

úroku súd považuje za podmienku, ktorá je nekalá, keďže ide o podmienku, ktorej dôsledkom a účinkom
by bolo priznanie za nesplnenie záväzku zo strany spotrebiteľa neprimerane vysokého príslušenstva
pohľadávky.

39. V tejto súvislosti je nevyhnutné uviesť, že zmenku vystavila žalovaná. Túto dobrovoľne podpísala,

pričom išlo o prejav jeho slobodnej vôle. Sadzba zmenkového úroku je napísaná na zmenke a bola jej
známa v čase vystavenia zmenky. Žalovaná teda mala vedomosť o tom, že sadzba zmenkového úroku
predstavuje 0,25% denne a s takouto sadzbou zmenkového úroku jednoznačne súhlasila.

40. V tejto súvislosti je na mieste poukázať na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 50bo 3/2008 zo

dňa 22. októbra 2008, podľa ktorého cit.: „Z povahy zmenky ako abstraktného a nesporného záväzku
vyplýva, že majiteľ zmenky nemusí pri jej predložení k zaplateniu, prípadne vymáhaniu, preukazovať,
že mu odporca (povinný) zmenkovú sumu aj skutočne dlhuje.“

41. Poukazujeme aj na rozsudok Nejvyššího soudu ČR zo dňa 22.8.2002 sp. zn.: 25 Cdo 1839/2000

(uverejnený v Sbírke soudních rozhodnutí a stanovisek č. 59/2004) podľa ktorého: „Směnka je v právni
teórii obvykle definována jako dlužnický dokonalý cenný papír, jímž za predpokladu splnení přísných
formálních náležitostí vzniká přímý, bezpodmínečný, nesporný a abstraktní závazek určité osoby zaplatit
majiteli sménky v určitém mistě a čase stanovenou penéžitou částku.“

42. V okolnostiach rozhodnutia súdu prvej inštancie je potrebné poukázať predovšetkým na nespornosť
jeho záväzku za zmenku zaplatiť. Nespornosť záväzku odporcu za zmenku zaplatiť sa nepochybne
vzťahuje na celý záväzok obsiahnutý na zmenke, zmenkový úrok nevynímajúc. Záväzok žalovanej
zaplatiť aj zmenkový úrok je tade platný a má byť priznaný v súdnom konaní. Zmenkový úrok má byť
priznaný o to viac, ak žalovaná žiadne námietky voči uplatnenej zmenke neformulovala.

43. Významným sa javí aj fakt, že súd nepriznal žiadny zmenkový úrok, pričom z odôvodnenia je
nepochybné, že v rozpore s dobrými mravmi nie je každý zmenkový úrok, ale len zmenkový úrok, ktorý
je neprimerane vysoký. Z toho vyplýva, že rozporom s dobrými mravmi, a teda neplatnosťou by (na
základe argumentácie súdu prvej inštancie - s ktorou žalobca nesúhlasí) mohla môže byť postihnutá

len časť presahujúca zmenkový úrok, ktorý sa dobrým mravom neprieči. Súd prvej inštancie by tak mal
zamietnuť len časť zmenkového úroku a priznať zmenkový úrok nepriečiaci sa dobrým mravom.

44. Súd prvej inštancie však zamietol celý zmenkový úrok, a teda nepochybne zamietol aj platnú časť
uplatneného nároku na zmenkový úrok, ktorý sa dobrým mravom neprieči.

45. Vyššie uvedené závery potvrdzuje uznesenie Krajského súdu v Prešove sp. zn.: 10Co/79/2013 zo
dňa5.9.2013,ktorébolovydanévskutkovoaprávnezhodnejvecižalobcu.Krajskýsúdakoodôvodnenie
svojho rozhodnutia uvádza: „V preskúmavanej veci nejedná sa o prípad uplatňovania pohľadávkyzjavne neopodstatnenej, ani o podanie zjavne neprípustného návrhu „Vzhľadom k platnosti §17 Zákona
zmenkového a šekového č. 191/1950 Zb. môže dlžník (vystaviteľ zmenky) uplatniť námietku, ktorá by
inak patrila voči pôvodnému majiteľovi zmenky - remitentovi len v prípade preukázania, že terajší majiteľ

zmenky pre jej nadobúdaní konal vedome na škodu dlžníka. Pokiaľ táto námietka zo strany žalovaného
dlžníka nie je vznesená a preukázaná. neexistuje dôvod, na základe ktorého by súd mohol opodstatnene
vykonať dokazovanie týkajúce sa obsahu kauzálnej zmluvy predchádzajúcej vystaveniu takejto zmenky.
Povinnosť tvrdenia takýchto námietok, ale aj dôkazné bremeno na ich preukázanie je na žalovanom
vystaviteľovi zmenky - dlžníkovi.

46. „Abstraktnosť záväzku zo zmenky má za následok, že zákon neviaže vznik zmenkových nárokov na
žiadne iné okolnosti, než na splnenie formalít, ktoré predpisuje. Jedná sa teda o záväzok platobný, ktorý
nie je viazaný na iné vzťahy, a teda ani na hospodárske dôvody jej vzniku.“

47. „Nespornosť záväzku zo zmenky je daná tým, že majiteľ zmenky nemusí pri predkladaní zmenky na

zaplatenie, ani neskôr pri jej vymáhaní, preukazovať nič iného, než to, že je vlastníkom zmenky. (...) Je
výlučne na dlžníkovi zo zmenky, aby tento v rámci prípadného súdneho konania vzniesol svoje námietky
a tieto v súdnom konaní aj preukázal, pokiaľ podanie týchto námietok nevylučuje §17 ZZŠ.“

48. „Vznikom zmenky sa zakladá celkom samostatný záväzkový vzťah, ktorý existuje nezávisle na

hospodárskom dôvode jeho vzniku. Zmenkové záväzkové vzťahy nemajú pôvod v predchádzajúcich
kauzálnych pohľadávkach, tie len vytvárajú potrebu založenia zmenkových vzťahov. V prípade
vystavenia zabezpečovacej zmenky tak existujú vedľa seba dva záväzky, a to jednak pôvodný záväzok
všeobecno-právnej povahy a popri ňom záväzok zmenkový. (...) Aj takáto zabezpečovacia zmenka má
skôr uvedenú abstraktnú a nespornú povahu.“

49. „Zásada abstraktnosti zmenkových záväzkov sa zvyšuje v prípade, že remitent ako prvý majiteľ
zmenky indosamentom (rubopisom) prevedie zmenku na nového majiteľa - indosatára. Tento získava
všetky práva zo zmenky, a to nie ako právny nástupca predchádzajúceho majiteľa, ale ako celkom
originálny nadobúdateľ týchto práv. V dôsledku toho priamy zmenkový dlžník môže voči takémuto

poslednému majiteľovi zmenky robiť len také námietky, ktoré sa zakladajú na ich vlastných vzťahoch.
Ust. §17 ZZŠ v tejto súvislosti hovorí, že ten, kto je žalovaný zo zmenky, nemôže robiť majiteľovi
zmenky námietky, ktoré zakladajú na jeho vlastných vzťahoch k výstavcovi alebo neskorším majiteľom,
okrem prípadu, keď majiteľ pri nadobúdaní zmenky jedná vedome na škodu dlžníka. Výnimku zo
zásady takto zvýšenej nespornosti a abstraktnosti zmenkového záväzku tvorí preukázaná námietka

dlžníka, že posledný majiteľ zmenky pri jej nadobúdaní konal vedome na škodu dlžníka (napr. v prípade
dôverníckeho - fiduciálneho indosamentu). Len v prípade, že zmenkový dlžník takúto námietku vznesie
a preukáže, môže následne na svoju obranu vzniesť aj kauzálnej námietky vyplývajúce z jeho vzťahu
k remitentovi, či iným skorším majiteľom zmenky.“

50. „Dokazovanie na preukázanie dôvodnosti takýchto kauzálnych námietok je totiž možné vykonať
výlučne len za predpokladu, že odporca v lehote do 30 dní po doručení tlačiva a návrhu na uplatnenie
pohľadávky, ako aj tlačiva na odpoveď, sa vyjadrí k podanému návrhu, či už tak, že vyplní časť II.
Vzorovéhotlačivapísm.Capripojívšetkypríslušnépodpornédoklady,alebosavyjadríakýmkoľvekiným
vhodným spôsobom, pri ktorom nepoužije tlačivo na odpoveď. V zmysle ods. 12 Preambuly Nariadenia

ďalšie dôkazy by mohol tak žalobca, ako aj žalovaná predkladať v priebehu celého prvostupňového
konania. Pokiaľ však samotná odpoveď žalovanej k podanému návrhu na uplatnenie pohľadávky nie
je doručená súdu v lehote 30 dní po doručení tlačiva návrhu žalovanej, musí súd vydať rozsudok
o pohľadávke alebo protipohľadávke, teda rozhodnúť vo veci samej. Ustanovenie v čl. §7 ods. 3
Nariadenia, ktorý ustanovuje takúto koncentračnú zásadu, má za dôsledok, že v prípade pasivity

žalovanej, ktorý napriek riadnemu doručeniu návrhu v uvedenej lehote nedoručil súdu odpoveď', musí
súd rozhodnúť len na základe dôkazov predložených žalobcom, a teda nevykonáva dokazovanie
uvedenévči.§7ods.1Nariadenia.Tentozávervyplývazprvejvetyuvedenéhočlánku,ktorýpodmieňuje
vykonávanie tam uvedených dôkazov doručením odpovede odporcu. Nemôže teda takéto dokazovanie
vykonávať v štádiu pred doručením odpovede odporcu súdu.“

51. Takisto uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici, sp. zn.: 43CoZm/l0/2013 zo dňa 21.11.2013,
ktoré bolo vydané v skutkovo a právne zhodnej veci žalobcu, potvrdzuje uvedené závery žalobcu.
Krajský súd ako odôvodnenie svojho rozhodnutia uvádza:52. Podľa čl 5 ods. 1 Nariadenia je európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu v zásade
písomné a súd vec prejedná ústne len vtedy, ak to považuje za potrebné alebo ak to navrhne niektorá

zo strán. V odpovedi žalovanej ako reakcie na návrh žalobcu, ktorý žalovanej súd zaslal s výzvou na
vyjadrenienatlačiveCžalovanáuviedla,žedlhžalovanejsčastiuhradil.Vovyjadreníniejeanizmienkao
tom, že by voči žalobcovi a nároku zo zmenky vzniesol relevantné námietky, príp. že by navrhol vykonať
nejaké dôkazy. Napriek tomu súd účastníkov konania predvolal na ústne pojednávanie s poučeniami
obsiahnutými v predvolaní, aj keď žalobca s prejednaním veci na ústnom pojednávaní nesúhlasil a ani

žalovaná pojednávanie vo veci nenavrhola. (...) Okresný súd bol oprávnený postupovať v prejednávanej
veci najmä podľa čl. 4 ods. 4 Nariadenia a pokiaľ zistil, že nárok uplatnený žalobcom patrí do pôsobnosti
Nariadenia, že návrh bol podaný žalobcom v súlade sčl. 4 ods. 1 Nariadenia a bol aj správne vyplnený
v jazyku konajúceho súdu, nebol daný dôvod na prejednanie veci na ústnom pojednávaní, ku ktorému
súd pristúpi len v tom prípade, kedy nie je možné vec bez prejednania rozhodnúť alebo v prípade, keď
o ústne pojednávanie požiada niektorý z účastníkov konania.

53.Postupokresnéhosúdu,keďpredvolalúčastníkovnapojednávaniebeztoho,žebytobolktorýkoľvek
z nich navrhol, že vykonal dokazovanie, ktoré nenavrhol ani jeden z účastníkov konania sám, ex
ojfo a že skúmal spotrebiteľský vzťah, ktorého právne posúdenie nie je predmetom tohto konania,
nie je správny. Predmetom sporu je len nárok zo zmenky ako abstraktného cenného papieru, ktorý

získal žalobca ako indosatár bez toho, že by mal akúkoľvek povinnosť preukazovať záväzkový vzťah,
ktorý zmenka pôvodne zabezpečovala. Takýto postup súdu je v rozpore nielen s Nariadením, ale aj s
Občianskym súdnym poriadkom, a to najmä preto, že účastníci nenavrhli vykonať žiadne dokazovanie
a toto vykonával súd bez akýchkoľvek námietok zo strany žalovanej, ktoré jediné by ho na postup, ktorý
zvolil, oprávňovali. Okresný súd tak rozhodoval v rozpore s § 17 Zákona zmenkového a šekového.

54. Nie je možné súhlasiť s právnym názorom okresného súdu o tom, že k prejednaniu veci pristúpil
preto, že sa mu javil návrh zjavne neopodstatnený, pretože neopodstatnenosť návrhu, rovnako ako
jeho neprípustnosť je možné posudzovať výlučne z procesného hľadiska, a nie z hmotnoprávneho. (...)
Z obsahu návrhu žalobcu však jednoznačne vyplýva, že si uplatnil nároky zo zmenky, ktorú žalovaná

podpísala a ktorú pôvodný majiteľ previedol na žalobcu rubopisom, preto nemôže byť žalobcom
uplatnený nárok neprípustný.

55. Z obsahu spisového materiálu tak vyplýva, že prvostupňový súd vykonal dokazovanie podľa § 120
ods. 1 O.s.p., ktoré účastníci konania nenavrhli z dôvodu, že ich vykonanie bolo podľa jeho názoru

nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci. Faktom však je, že súdom vykonané dokazovanie nebolo vykonané
natvrdeniažalobcu,ktorýjasne,úplneazrozumiteľnevtlačiveauplatnilprávazozmenkyaktorýuviedol,
že nie je jej pôvodným majiteľom, ale je indosatárom, ale ani na tvrdenia žalovanej, ktorý voči forme a
obsahu zmenky nevzniesol žiadne námietky a ani žiadne návrhy na vykonanie ďalších dôkazov, ktoré
by boli nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci.

56. Zmenka je cenným papierom vydaným v zákonom stanovenej forme, ktorým sa zmenkový dlžník
zaväzuje majiteľovi zmenky zaplatiť v mieste a čase uvedenom v zmenke čiastku v nej určenú. Ide tak
o záväzok, ktorý je priamy, bezpodmienečný, nesporný a abstraktný. Zákon dáva dlžníkom z takejto
zmenky len možnosť podať námietku proti majiteľovi, avšak neupravuje, že by takáto listina nebola

platnou zmenkou. S tým potom súvisí aj dôkazná povinnosť na strane dlžníkov, ktorí musia namietať a
preukázať,žešlopôvodneoblankozmenku,ktorámalabyťvyplnenáinak,atedamusiapreukázaťobsah
vyplňovacieho práva, ako aj to, že blankozmenka bola vyplnená v rozpore s vyplňovacím vyhlásením,
a teda aj s udeleným vyplňovacím právom, čo sa v prejednávanej veci nestalo. Ak by bola zmenka
stále v dispozícii pôvodného majiteľa, ktorému bola na vyplnenie odovzdaná, bola by žalovaná na takéto

námietky oprávnená, avšak len voči nemu. Ak však bola zmenka prevedená na iného majiteľa tak, ako
je tomu v prejednávanej veci, musí dlžník preukázať, že nový majiteľ bol pri nadobúdaní zmenky v zlej
viere alebo že sa previnil aspoň hrubou nedbanlivosťou.

57. Odvolací súd považuje (...) zmenku predloženú žalobcom, z ktorej vyplýva jednoznačne doba

splatnosti, pretože obsahuje údaj „zaplaťte pri predložení“ za zmenku platnú, splatnú na videnie tak, ako
to vyplýva z § 33 ods. 1 Zákona zmenkového a šekového. Splatnosť zmenky nastáva v momente jej
predloženia, pričom predložiť ju je možné podľa § 34 ods. 1 Zákona zmenkového a šekového v lehote4 rokov od jej vystavenia a až po jej predložení v lehote 4 rokov nastáva jej splatnosť. Nie je preto daná
žiadna postupná splatnosť tak, ako to okresný súd v odôvodnení nesprávne uviedol.

58. Za daného stavu, keď dlžník, aj keď v pozícii spotrebiteľa nepreukázal, že nový majiteľ zmenky konal
pri jej nadobúdaní vedome na jeho škodu a keď nepodal žiadne námietky vyplývajúce z jeho vzťahu k
žalobcovi a ani zo záväzkovo-právneho vzťahu, ku ktorému sa zmenka viazala, a teda voči remitentovi,
ako skoršiemu majiteľovi zmenky, nie je možné takýto výklad okresného súdu akceptovať. Žalobca v
konaníuplatňujezáväzokodporcu,žezazmenkuzaplatísumu,ktorúdoplnildozmenkypôvodnýmajiteľ,

pričom súd posudzoval žalobcom uplatnený nárok ako zmluvný záväzok vzniknutý zo spotrebiteľskej
zmluvy, a nie ako nárok zo zmenky, čo je neprípustné.

59. Posudzovanie základného vzťahu by malo význam len vtedy, keby odporca ako spotrebiteľ vzniesol
voči majiteľovi námietky, že k indosácii došlo na jeho škodu alebo ak by podal relevantné kauzálne

námietkytýkajúcesaúverovejzmluvy,príp.zmenky,čobyvšakmuselvkonaníajpreukázať,atonapriek
tomu, že v čase uzavretia úverovej zmluvy platila právna úprava, ktorá v § 2 písm. a/ a b/ a v § 4 ods.
6 zák. č. 285/2001 Z.z. cit. zák. v znení účinnom do 11.6.2010 obsahovala zákaz plniť dlh zmenkou.
Veriteľ smel prijať od dlžníka zmenku na zabezpečenie svojho nároku zo spotrebiteľského úveru, len ak
šlo o zabezpečovaciu zmenku a zmenková suma v čase vyplnenia bola maximálne vo výške aktuálnej

výšky nesplateného spotrebiteľského úveru a príslušenstva vo výške max. XX% istiny poskytnutého
spotrebiteľského úveru. Skutočnosť, že zmenková suma vyplnená do zmenky presahovala maximálnu
zmenkovú sumu upravenú v § 4 ods. 6 zák. č. 258/2001 Z.z., v dôsledku čoho bola vyplnená v rozpore so
zákonom mohla mať za následok len vznik práva na náhradu škody, avšak nemohla spôsobiť absolútnu
neplatnosť zmenky.

60. Ustanovenie §17 Zákona zmenkového a šekového vyjadruje zásadu abstraktnosti zmenkových
záväzkov, čo znamená, že v prípade zmenky ide o záväzky celkom oddelené od všeobecných
záväzkových vzťahov, ktoré viedli k jej vzniku, čo platí aj pre zmenky zabezpečovacie. Dlžník preto

nemôže namietať voči povinnosti zaplatiť zmenku, ktorá vyplýva z jeho pôvodného vzťahu s H. s.r.o., a to
práve z toho dôvodu, že došlo k jej indosácii. Podľa názoru odvolacieho súdu je to výlučne odporca, kto
je povinný tvrdiť na svoju obranu proti platobnej povinnosti zo zmenky všetky skutočnosti, ktoré považuje
za významné. Ak má v tomto smere povinnosť tvrdenia odporca, potom má podľa ust. § 120 ods. 1
O.s.p. tiež dôkaznú povinnosť, a to na všetky svoje tvrdenia.

61. Z ustanovenia §17 Zákona zmenkového a šekového jednoznačne vyplýva prekážka prenesenia
kauzálnych námietok na ďalšieho nadobúdateľa zmenky, ktorým je žalobca, čo je práve dôsledkom
abstraktnosti a nespornosti záväzku zo zmenky. Táto prekážka môže byť prelomená len v tom prípade,

ak dlžník zo zmenky preukáže, že nový majiteľ nadobudol zmenku nepoctivo.

62. Záväzky zo zmenky, aj keď vznikli z konkrétnych zmluvných záväzkov, sú záväzkami samostatnými.
Nie je preto možné súhlasiť s názorom okresného súdu, že sú závislé na úverovom vzťahu. Ak

je návrhom uplatnený nárok zo zmenky, nie je možné bez ďalšieho v takomto konaní rozhodovať
o záväzkoch zo zmluvy, ani keď je nepochybné, že s danou zmenkou súvisia. Odvolací súd sa
preto nestotožnil s názorom okresného súdu, že odčlenenie zmenkového abstraktného vzťahu od
vzťahu spotrebiteľského nie je možné z dôvodu, že v spotrebiteľských vzťahoch bolo použitie zmenky
regulovanéaobmedzenézákonom.(...)Podľazákonazmenkovéhoašekovéhobolpretosúdoprávnený

skúmať len to, či zmenka obsahuje všetky náležitosti, ktoré sa musia pre jej platnosť zo zákona povinne
do nej uviesť, nie však podmienky jej vystavenia a ani jej neprípustnosť.

63. Žalobca považuje za potrebné obiter dictum vyjadriť sa aj k záveru súdu o tom, že dohoda

o vyplňovacom práve bianko zmenky by mala predstavovať neprijateľnú zmluvnú podmienku pri
poskytovaní spotrebných úverov. V tejto súvislosti poukázal na to, že samotný Zákon o spotrebiteľských
úveroch č. 258/2001 Z.z. pripúšťal, aby na zabezpečenie svojich nárokov zo spotrebiteľského úveru
bola vystavená zmenka. Limitovaná bola len výška zabezpečenia vo vzťahu k aktuálnej výške dlhu včase jej vyplnenia. Zmenka preto aj v prostredí spotrebiteľských úverov mohla byť používaná. Zákon
súčasne nelimituje použitie len istého druhu zmeniek, ani nevylučuje použitie určitých doložiek a pod.
Z uvedeného vyplýva, že prípustné sú akékoľvek zmenky, akékoľvek doložky a zároveň aj bianko

zmenky s úpravou vyplnenia zmenky v dohode o vyplňovacom práve. Súčasne z formulácie ust. §
4 ods. 6 a použitia spojenia „v čase vyplnenia“ ako aj zo slov „vyplnenú veriteľom“, je zrejmé, že
zákonodarca pripúšťal, že zmenky budú vyplňované dodatočne po vystavení, pretože inak by použil
spojenie „v čase vystavenia“, resp. by vylúčil vyplňovanie znenie zo strany veriteľa. Z uvedeného preto
vyplýva, že dohoda o vyplňovacom práve nemohla byť neplatná a nemohla byť neprijateľnou zmluvnou

podmienkou ani v prostredí spotrebiteľských úverov, pretože právna úprava explicitne pripúšťala
používanie blankozmeniek.

64. Napadnuté rozhodnutie je zároveň prekvapivým rozhodnutím, čo predstavuje odňatie možnosti
konať pred súdom. Prekvapivosť napadnutého rozhodnutia vyplýva zo skutočnosti, že žalovaná

uplatnený nárok nepoprela, no napriek tomu súd uplatnený nárok zamietol, ale najmä vyplýva z rozporu
napadnutého rozhodnutia s konštantnou judikatúrou Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, na ktorú
žalobca poukazuje v tomto odvolaní a ktorá má byť prvostupňovému súdu známa.

65. Záver súdu je teda nesprávny a vyplýva z nesprávneho právneho posúdenia veci.

66. S poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu žiadal, aby odvolací súd zmenil rozsudok Okresného
súdu Spišská Nová Ves zo dňa 8.6.2016, sp. zn.: XXC XX-XXXX, tak že návrhu na uplatnenie

pohľadávky v celom rozsahu vyhovie a prizná žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania vo výške:
XX,XX eur bez DPH za podané odvolanie a X,XX eur bez DPH režijný paušál, a to všetko navýšené
o DPH.

67. Žalovaná sa k odvolaniu žalobcu nevyjadrila.

68. Predmetom odvolacieho konania je zamietavý výrok a v nadväznosti na to výrok o trovách konania,
čo vyplýva z obsahu odvolania.

69. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd prejednal odvolanie žalobcu, ktoré bolo podané v zákonnej
lehote, oprávnenou osobou, proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia
pojednávania, pretože nejde o odvolanie proti rozhodnutiu, na prejednanie ktorého je potrebné nariadiť

odvolacie pojednávanie podľa § 385 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len „C.s.p.“), spor
prejednal podľa § 379 - § 385 C.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

70. Toto odvolacie konanie začalo podaním odvolania dňa XX.X.XXXX, teda za účinnosti Zákona č.

99/1963 Zb. - Občianskeho súdneho poriadku.

71. Podľa § 470 ods. 1 C.s.p., ak nie je ustanovené inak, platí Civilný sporový poriadok aj na konania
začaté predo dňom jeho účinnosti, teda pred 1.7.2016.

72. Podľa § 470 ods. 2 prvá veta C.s.p., právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali pred dňom
nadobudnutia účinnosti Civilného sporového poriadku zostávajú zachované.

73. Odvolací súd sa podľa § 387 ods. 2 C.s.p. stotožňuje s odôvodnením rozhodnutia súdu prvej
inštancie v napadnutej časti. Na doplnenie správnosti napadnutého rozhodnutia a k odvolaniu žalobcu
odvolací súd uvádza nasledovné:74. Odvolací súd považuje v tomto konaní za nesporné, že na prejednávanú vec je potrebné aplikovať

Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007 z 11.7.2007, ktorým sa ustanovuje
Európske konanie vo veciach s nízkou hodnotu sporu (ďalej len „Nariadenie“). Neznamená to však,
že ak žalobca predložil v tomto konaní ako jediný listinný dôkaz prvopis zmenky, že súd podľa čl.
4/4. Nariadenia, ak sa domnieva, že informácie, ktoré poskytol žalobca nie sú dostatočne jasné, alebo
primerané a pokiaľ sa pohľadávka nezdá byť zjavne neopodstatnená alebo návrh neprípustný, že

nemôže žalobcovi uložiť doplniť informácie alebo dokumenty v lehote určenej súdom. Na tento účel
vnútroštátny súd použije vzorové tlačivo B, ktoré je uvedené v prílohe II tohto Nariadenia Európskeho
parlamentu a Rady ES č. 861/2007. Podľa čl. 5/1. tohto Nariadenia európske konanie vo veciach s
nízkou hodnotou sporu je písomné, avšak súd môže nariadiť ústne pojednávanie, ak to považuje za
potrebné, alebo ak o to požiada niektorá zo strán. Preto súd prvej inštancie v tomto konaní o vydanie
rozsudku môže od žalobcu požadovať okrem predloženej zmenky aj iné listinné dôkazy.

75. Odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie vo veci postupoval správne, keď podľa čl. 4 bod
4 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007, ktorým sa ustanovuje európske konanie
vo veciach s nízkou hodnotou sporu, zaslal žalobcovi tlačivo „B“, ktoré tvorí prílohu č. 2 tohto nariadenia,

teda tlačivo o doplnenie alebo opravu tlačiva návrhu na uplatnenie pohľadávky s výzvou predložiť súdu
doplňujúce informácie a dokumenty, ak sa domnieval, že informácie, ktoré poskytol žalobca v návrhu
na začatie konania nie sú dostatočne jasné alebo primerané alebo uplatnená pohľadávka sa nezdá byť
zjavne neopodstatnená.

76. Žalobca na túto výzvu v tlačive „B“ reagoval písomným podaním, v ktorom uviedol, že ako žalobca
poskytol súdu dostatočne jasné a primerané informácie o uplatnenej pohľadávke, ktorá je založená na
zmenkových nárokoch vyplývajúcich z platnej zmenky a za tým účelom žalobca predložil súdu originál
zmenky,pretoniejezostranyžalobcučodoplniťaleboopraviť.Uviedol,žeakožalobcasiuplatnilvtomto

konaní majetkové právo zo zmenky a nie z pohľadávky, disponuje len indosovanou zmenkou a nemá k
dispozícii iné primerané a presné údaje alebo listiny, ktoré súd vyžaduje a ktoré by mohol nad rámec už
v návrhu uvedeného predložiť alebo oznámiť súdu. Preto nemá dostatočne presné a primerané údaje
na to, aby mohol zodpovedne zhodnotiť typ zmenky a titul jej vzniku.

77. Odvolaciemu súdu aj súdu prvej inštancie z ich rozhodovacej činnosti je známe, že obchodná
spoločnosť H. s.r.o., H. XX, T. ako remitent (osoba, ktorej sa malo platiť zo zmenky) uvedená na
predmetnej vlastnej zmenke, poskytovala a poskytuje spotrebiteľské úvery a vedie množstvo súdnych
a exekučných sporov na súdoch v Slovenskej republike o vymáhanie peňažných pohľadávok zo

spotrebiteľských úverov. Na zabezpečenie týchto pohľadávok zo spotrebiteľských úverov vystavovala
a prijímala zmenky, ktoré mali zabezpečovaciu funkciu k jeho pohľadávkam zo spotrebiteľských úverov
voči spotrebiteľom podľa § 4 ods. 6 Zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch účinného v
období od X.X.XXXX, kedy tento Zákon o spotrebiteľských úveroch umožňoval zmenkou zabezpečiť
nároky zo spotrebiteľských úverov. Aj predmetná zmenka bola vystavená v tomto období po X.X.XXXX.

Až nový Zákon č. 129/2010 o spotrebiteľských úveroch a iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov
s účinnosťou od X.X.XXXX neumožňuje, aby zmenka mala vo vzťahu k spotrebiteľským úverom ani
platobnú, ani zabezpečovaciu funkciu.

78. Odvolací súd v tejto súvislosti uvádza, že Zákon zmenkový a šekový je osobitnou právnou úpravou,
ktorá má prednosť pred všeobecnými právnymi predpismi, teda pred Obchodným zákonníkom aj
Občianskym zákonníkom, pretože zmenkové právo patrí do oblasti súkromného práva, kedy ingerencia
štátu a súdu má len jeden cieľ a to ochranu individuálnych záujmov a nie záujmov verejných. Základnou
súkromnoprávnou normou, ktorá sa používa aj na záväzkové vzťahy, ak nie sú osobitne upravené v

Zákone zmenkovom a šekovom, je Občiansky zákonník a Obchodný zákonník. Samotná abstraktnosť
zmenky neumožňuje, aby zmenkovo zaviazaná osoba sa bránila tým, že bola pri podpise zmenky
uvedená do omylu, spočívajúcom v neznalosti zmenkovo-právnych vzťahov, z neznalosti práva alebo z
nepochopenia obsahu zmenky. Táto neznalosť nemôže byť ospravedlnením dlžníka zo zmenky.79. Zásada abstraktnosti zmenky však môže byť prelomená vtedy, ak pôjde o konanie úplne zakázané

- v rozpore so zákonom. V takom prípade neplatnosť zmenky sa nezakladá na omyle, ale na rozpore
zmenky s právom podľa § 39 Občianskeho zákonníka. Súd preto v konaniach, kde sú uplatňované práva
veriteľov zo spotrebiteľských zmlúv vrátane spotrebiteľských úverov na základe prvopisu zmenky, má
podľa § 39 Občianskeho zákonníka skúmať, či uplatnenie práv veriteľa zo zmeniek nie je konaním,
ktoré je v rozpore s právom podľa § 39 Občianskeho zákonníka pre rozpor s kogentnými ustanoveniami

zákonov na ochranu spotrebiteľa, ak spotrebiteľská zmluva obsahuje neprijateľné zmluvné podmienky
podľa § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka a preto by takéto neprijateľné podmienky v spotrebiteľskej
zmluve podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka boli neplatné. Zvlášť podľa § 53 ods. 4 písm.
k) Občianskeho zákonníka, ak sa predmetnou zmenkou požaduje od odporcu ako spotrebiteľa v
prejednávanejveci zmenkovýúrokX,XX%denne,čopredstavujeXX,XX%ročnýúrok,ktorýjeuvedený
priamo na zmenke.

80. Odvolací súd poukazuje aj na Smernicu rady Európskej únie č. 93/13/EHS z 5.4.1993 o nekalých
podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, ktorá bola priamo prevzatá do právneho poriadku Slovenskej
republiky - Občianskeho zákonníka v piatej hlave - §§ 52 - 54 Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských

zmluvách, Zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a Zákona č. 129/2010 Z. z. o
spotrebiteľských úveroch a iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov, ktoré neodporujú Nariadeniu
Európskeho parlamentu a Rady ES č. 861/2007 z 11.7.2007, ktorým sa ustanovuje Európske konanie o
veciach s nízkou hodnotou sporu a taktiež neodporujú Zákonu č. 191/1950 - Zákon zmenkový a šekový
a čl. 351 Zmluvy o Európskej únii, podľa ktorej je Slovenská republika viazaná Ženevskou zmenkovou

konvenciou a Ženevským jednotným zmenkovým zákonom.

81. Žalobca v tomto konaní uplatnil peňažnú pohľadávku podľa Nariadenia Európskeho parlamentu a
Rady (ES) č. 861/2007 z 11.7.2007, ktorým sa ustanovuje konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu,

preto súd prvého stupňa mal vec prejednávať podľa tohto nariadenia a nie podľa § 175 Občianskeho
súdneho poriadku, ktorým sa upravuje konanie o vydanie zmenkového platobného rozkazu iba na
návrh navrhovateľa. Nemal preto prejednávanú vec právne posudzovať podľa Zákona č. 191/1950 Zb.
- Zákon zmenkový a šekový, lebo predložená zmenka je v tomto konaní podľa Nariadenia Európskeho
parlamentu a Rady č. 861/2007 iba jedným z dôkazov na vydanie navrhovaného rozsudku. Nie je však

jediným dôkazom, ako je to v konaní podľa § 175 O. s. p. o vydanie zmenkového platobného rozkazu.
Súd prvej inštancie preto správne vyzýval žalobcu vzorovým tlačivom „B“, ktoré je uvedené v prílohe
č. II. Nariadenia, na doplnenie ďalších informácií a dôkazov. Ak žalobca nepredložil ďalšie požadované
dôkazy okrem zmenky, súd prvej inštancie nemal predmetný uplatnený nárok posudzovať podľa Zákona
č.191/1950Zb.-Zákonzmenkovýašekový.Navyše,súdprvejinštancieniejezmenkovýmsúdompodľa

§ 10 Zákona č. 371/2004 Z.z. o sídlach a obvodoch súdov, preto ani nemohol vo veci rozhodovať na
základe predloženej zmenky ako jediného predloženého dôkazu. Taktiež súd nemôže z platnej zmenky
ako jediného dôkazu čiastočne vyhovieť návrhu a čiastočne návrh zamietnuť.

82. Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady č. 861/2007, ktorým sa ustanovuje Európske konanie
vo veciach s nízkou hodnotou sporu, má za cieľ zjednodušiť a zrýchliť konanie vo veciach s nízkou
hodnotou sporu v cezhraničných sporoch, aj toto konanie však musí zabezpečiť, aby proces bol
spravodlivý a žalobcovi aby boli v ňom priznané nároky, ktoré mu vyplývajú z tohto nariadenia. Súd
však musí zabezpečiť, aby bola v týchto cezhraničných konaniach vo veciach s nízkou hodnotou sporu

zabezpečenáajochranaprávspotrebiteľov.Nerešpektovanievnútroštátnehoprávnehoporiadkuapráva
Európskej únie o ochrane spotrebiteľa by bolo obchádzaním týchto právnych predpisov prostredníctvom
konania podľa Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady ES č. 861/2007.

83. Nepostačovalo preto, ak žalobca predložil iba originál zmenky, pretože toto konanie nie je konaním
podľa Zákona č. 191/1950 Zb. - Zákon zmenkový a šekový. Iba v konaní podľa tohto
zákona, ak podľa § 175 ods. 1 O.s.p. žalobca predloží v prvopise zmenku, o pravosti ktorej niet dôvodu
pochybovať, súd vydá na návrh žalobcu zmenkový platobný rozkaz. Žalobca v tomto konaní nenavrholvydať zmenkový platobný rozkaz, ale rozsudok podľa Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady č.
861/2007 a preto súd nemohol v tomto konaní vychádzať zo zmenky ako z jediného listinného dôkazu
svedčiaceho o oprávnenosti uplatnenej pohľadávky žalobcu. Keďže žalobca na výzvu súdu prvého

stupňa nepredložil doplňujúce dokumenty podľa čl. 4/4 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady č.
861/2007, súd prvej inštancie rozhodol správne, keď návrh žalobcu zamietol v odvolaním napadnutej
časti.

84. Odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie správne rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p., t.č. podľa
ustanovenia § 255 ods. 1 C.s.p. o trovách konania, pretože žalobca, ktorému vznikli v tomto konaní na
súde prvej inštancie trovy konania nemal úspech vo veci.

85.Otrováchodvolaciehokonaniarozhodolodvolacísúdpodľaustanovenia§396ods.1C.s.p.vspojení

s ustanovením § 255 ods. 1 C.s.p. a nepriznal stranám náhradu trov odvolacieho konania, pretože
žalobca nebol v odvolacom konaní úspešný a úspešnému žalovanému preukázateľné trovy odvolacieho
konania nevznikli.

86.Toto rozhodnutie prijalsenátKrajskéhosúduvKošiciachpomeromhlasov3:0(§393ods.2posledná
veta C.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa
v ustanovení § 419 C.s.p.

Dovolanie možno podať v lehote dvoch mesiacov od doručenia tohto rozhodnutia odvolacieho súdu, na
súde ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie môže podať strana sporu v ktorej neprospech bolo toto

rozhodnutie vydané, dovolanie môže podať aj intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval,
tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 C.s.p.). Ak
bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu
vykonanej opravy podľa § 427 ods. 1 C.s.p.

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom, okrem prípadov uvedených
v§429ods.2C.s.p.,akmásám,alebojehozamestnanecalebočlenvysokoškolsképrávnickévzdelanie
druhého stupňa.

Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom podľa § 429 ods. 1 C.s.p.

V dovolaní podľa § 428 C.s.p. sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).