Rozhodnutie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 19. október 2016

Súd: Okresný súd Martin
Spisová značka: 10C/14/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5716200374
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 10. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Gazdačková
ECLI: ECLI:SK:OSMT:2016:5716200374.4

Rozhodnutie

Okresný súd Martin sudkyňou JUDr. Máriou Gazdačkovou v právnej veci navrhovateľa K. H., J.. XX. XX.
XXXX, G. S., S. X proti matke O. Y., J.. XX. XX. XXXX, G. S., H. E. XXX, právne zastúpenej JUDr. Jánom
Repáňom, advokátom so sídlom Martin, M. R. Štefánika 25 a maloletému dieťaťu V. Q. Y.U., J.. XX. XX.
XXXX, bytom ako matka, zastúpenému ustanoveným opatrovníkom Ústredím práce, sociálnych vecí a
rodiny, Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Martin, v konaní o zapretie otcovstva takto

r o z h o d o l :

I. Návrh navrhovateľa sa v celom rozsahu zamieta.

II. Navrhovateľ je povinný matke nahradiť trovy konania v sume 447,48 € do troch dní od právoplatnosti
rozsudku na účet právneho zástupcu matky.

III. Maloletému dieťaťu sa proti navrhovateľovi náhrada trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Návrhom podaným na tunajšom súde dňa 15. 01. 2016 sa navrhovateľ proti matke a dieťaťu domáhal
určenia, že nie je otcom maloletej V. Q. Y., J.. XX. XX. XXXX S. O. Y., J.. XX. XX. XXXX.

2. V návrhu tvrdil, že otcovstvo k dieťaťu bolo určené súhlasným vyhlásením rodičov, avšak postupne
sa dostal do pochybností, pretože s matkou dieťaťa v období rozhodnom pre počatie dieťaťa intímne

nežil, preto je presvedčený, že nie je biologickým otcom dieťaťa a k tomu presvedčeniu ho viedli
aj iné skutočnosti, najmä to, že matka mu zatajila termín pôrodu a hneď po narodení sa domáhala
zmeny priezviska. K zapísaniu otcovstva na rodný list dieťaťa pred pôrodom ho predtým nútila citovým
vydieraním. Dieťa nevída, matka nemá záujem komunikovať s ním.

3. Navrhovateľ na návrhu zotrval a vo svojej výpovedi na pojednávaní doplnil, že k podaniu návrhu ho

viedli najmä reputácia matky, pričom tvrdil, že od roku 2012 ani v roku 2013 s ňou intímne nežil a nebýval
s ňou v spoločnej domácnosti, hoci súhlasil s uznaním otcovstva na matrike, urobil to len z toho dôvodu,
že ho matka o to požiadala, pretože nechcela vychovávať nemanželské dieťa a údajne mu sľúbila za
to sumu 2 000 €. On jej chcel kamarátsky pomôcť, dokonca sa podrobil súdnemu konaniu, v ktorom
bolo určené výživné na maloleté dieťa v sume 180 €. Návrh sa rozhodol podať z toho dôvodu, že sa
domnieval, že matka sa umúdri a výživne požadovať nebude.

4. Matka maloletej sa k návrhu vyjadrila prvýkrát písomným podaním zo dňa 30. 03. 2016, z ktorého
vyplynulo, že s návrhom nesúhlasí. Tvrdenia navrhovateľa popierala, naopak tvrdila, že v čase
rozhodnom pre počatie dieťaťa s navrhovateľom intímne žila. V januári 2013 sa navrhovateľ nasťahoval
do jej bytu a približne po mesiaci spolužitia vo februári 2013 zistila, že je v piatom týždni tehotenstva.
Navrhovateľ sa s narodenia dieťaťa najprv tešil, následne jej ale tvrdil, že na dieťa pripravený nie

je. Približne v júni 2013 kontaktovala navrhovateľa k otázke vyhlásenia otcovstva a otázke priezviska
dieťaťa, vtedy sa na čas zmierili, navrhovateľ sľuboval, že sa o ňu a dieťa postará, pokúšali sa znova ospoločný život, avšak pre nezhody im to nevyšlo. Poprela, že by k počatiu dieťaťa došlo zo styku s iným
mužom, pretože v čase rozhodnom pre počatie dieťaťa žila iba s navrhovateľom. Otcovstvo k dieťaťu
bolo určené súhlasným vyhlásením rodičov k dieťaťu.

5. Na tomto svojom stanovisku matka zotrvala aj vo svojej výpovedi na pojednávaní, kde okolnosti
spolužitia s otcom a navrhovateľom podrobnejšie rozviedla. Pokiaľ jej navrhovateľ vyčítal, že mu
neoznámila, že sa dieťa narodilo, pretože v tom čase boli rozídení. Otcovstvo uznali súhlasným
vyhlásením ešte k nenarodenému dieťaťu na matrike.

6. Keďže matka dieťaťa tvrdila, že s otcom a navrhovateľom súložila v čase rozhodnom pre počatie
dieťaťa, napriek tej skutočnosti, že navrhovateľ tieto skutočnosti popieral, súd vo veci nariadil znalecké
dokazovanieznalcomzodborugenetiky,odvetvieanalýzaDNA.SúdnaznalkyňaMgr.ZuzanaHolecová,
PhD. podala vo veci znalecký posudok č. 14/2016, z ktorého záverov vyplynulo, že otcovstvo
navrhovateľa voči maloletej V. Q. Y., J.. XX. XX. XXXX možno považovať za prakticky dokázané s

pravdepodobnosťou 99,999999999 %.

7. Majúc preukázané tieto skutočnosti súd dospel k presvedčeniu, že návrh navrhovateľa dôvodný nie je.

8. Podľa § 87 ods. 1 Zákona o rodine, ak sa narodí dieťa v čase medzi stoosemdesiatym dňom od
uzavretia manželstva a trojstým dňom po tom, čo manželstvo zaniklo alebo bolo vyhlásené za neplatné,
možno otcovstvo zaprieť len vtedy, ak je vylúčené, že by manžel matky mohol byť otcom dieťaťa.

9. Podľa § 92 Zákona o rodine, súhlasným vyhlásením rodičov možno určiť otcovstvo k dieťaťu ešte

nenarodenému, ak je už počaté.

10. Podľa § 93 ods. 1 Zákona o rodine, muž, ktorého otcovstvo bolo určené súhlasným vyhlásením
rodičov, môže otcovstvo pred súdom zaprieť do troch rokov odo dňa jeho určenia, len ak je vylúčené, že
by mohol byť otcom dieťaťa; táto lehota sa neskončí pred uplynutím troch rokov od narodenia dieťaťa.

11. Vzhľadom na zistený skutkový stav a vyššie citované ustanovenia Zákona o rodine je zrejmé, že
naopak znaleckým posudkom znalca z odboru genetiky bolo otcovstvo navrhovateľa k maloletej V.
preukázané.

12. Tvrdenia navrhovateľa sa takto neukázali ako pravdivé a návrh bol v plnom rozsahu nedôvodný a
ho preto v celom rozsahu zamietol.

13. O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 55 a § 57 C. m. p. (zák. č. 161/2015 Z. z.).

14. V zmysle ust. § 52 C. m. p., v tomto type konania obvykle, žiaden z účastníkov nemá nárok na
náhradu trov konania, ak zákon neustanovuje inak.

15. V zmysle § 55 C. m. p., súd môže náhradu trov konania priznať aj vtedy, ak je to s ohľadom na
okolnosti prípadu spravodlivé.

16. Podľa § 57 C. m. p., o povinnosti nahradiť trovy konania, ak nejde o trovy konania štátu, rozhoduje
súd len na návrh.

17. Podľa § 58 C. m. p., o nároku na náhradu a o výške trov konania rozhoduje súd v rozhodnutí, ktorým

sa konanie končí.

18. V tomto prípade navrhovateľ bezdôvodne vyvolal spor voči matke a dieťaťu, pričom tvrdil na súde
nepravdivé skutočnosti a totiž, že v čase rozhodnom pre počatie dieťaťa s matkou dieťaťa nežil.
Tieto tvrdenia navrhovateľa boli dôsledne vyvrátené znaleckým dokazovaním. Matka dieťaťa si zvolila

právneho zástupcu z radov advokátov a preto jej vznikli trovy právneho zastúpenia, ktoré boli vyčíslené
podľa vyhlášky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb.
Trovyprávnehozastúpeniasútvorenéodmenouprávnehozástupcumatkyza5úkonovprávnychslužieb
po 66 € a režijným paušálom za 5 úkonov právnych služieb po 8,58 € v zmysle § 11 ods. 1 a § 13a ods.1 vyššie citovanej vyhlášky ako aj v zmysle § 16 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z. z.. K úkonom právnych
služieb patrí príprava a prevzatie zastúpenia, vrátane prvej porady s klientom, spísanie vyjadrenia k
návrhu, účasť na pojednávaní dňa 16. 06. 2016 a dňa 19. 10. 2016 pred Okresným súdom Martin a

písomné vyjadrenie k znaleckému posudku zo dňa 16. 08. 2016, celkovo trovy právneho zastúpenia
matky spolu s DPH predstavujú sumu 447,48 €. Podľa presvedčenia súdu, vzhľadom na vyvolanie
zbytočného sporu zo strany navrhovateľa je voči matke dieťaťa spravodlivé, aby jej navrhovateľ trovy,
ktoré spôsobil podaním bezdôvodného návrhu voči matke a dieťaťu, nahradil.

19. Maloletému dieťaťu proti navrhovateľovi trovy preukázateľne nevznikli, preto súd určil v rozsudku,
že dieťaťu sa proti navrhovateľovi náhrada trov konania nepriznáva.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Okresný súd
Martin.

Podľa § 363 C. s. p. v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 C. s. p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia

lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 C. s. p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 C. s. p. odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že

právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 62 ods. 1 C. m. p. odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo
neúplne zistil skutočný stav veci.

Podľa § 62 ods. 2 C. m. p. odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.

Podľa § 63 C. m. p. v odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové
dôkazné návrhy.

Podľa § 64 C. m. p. zmena návrhu na začatie konania je v odvolacom konaní prípustná.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona. Ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.