Rozsudok ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 26. október 2016

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 8Co/309/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5714200309
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 10. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. František Potocký
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2016:5714200309.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Františka Potockého
a členov senátu JUDr. Táne Rapčanovej a Mgr. Zuzany Hartelovej, v právnom spore žalobkyne: L. L.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom E. XX, zastúpená Mgr. Hubertom Weisom, advokátom so sídlom E. B. Z. X,
XXX XX H., proti žalovanému: H. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom ul. R. XXXXX/XXC, H., zastúpený JUDr.
Katarínou Turanskou, advokátkou so sídlom Y. X. XXXXX/XXB, XXX XX H., o určenie príspevku na

výživu rozvedeného manžela, v konaní o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Martin
č. k. 8C/4/2014-370 zo dňa 19. mája 2016, takto

r o z h o d o l :

rozsudok okresného súdu m e n í tak, že žalovaný je žalobkyni p o v i n n ý v období od 01.03.2014
do 14.07.2014 prispievať na výživu príspevkom v sume 70 eur mesačne s tým, že dlh na výživnom za
uvedené obdobie v celkovej sume 311,60 eur je žalovaný povinný zaplatiť žalobkyni naraz, a to do 15
dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Vo zvyšku uplatneného nároku sa žaloba z a m i e t a .

Žiadna zo strán n e m á p r á v o na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd napadnutým rozsudkom uložil žalovanému povinnosť prispievať na výživu žalobkyne v
období od 24.02.2014 do 14.07.2014 príspevkom na výživu v sume 70,- eur mesačne vždy do 20. dňa
v mesiaci vopred k rukám žalobkyne, dlh na výživnom za vyššie uvedené obdobie v sume 328,53 eur

uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni do 15 dní od právoplatnosti rozsudku, vo zvyšku žalobu
zamietol, žalovanému proti žalobkyni náhradu trov konania nepriznal.
V rozsiahlom odôvodnení najskôr reprodukoval podstatný obsah žaloby, vyjadrenie strán sporu, svedkov
i listinných dôkazov zadovážených v konaní. Na podklade vykonaného dokazovania dospel k záveru o
čiastočnej dôvodnosti žaloby. V podrobnostiach uviedol, že vykonaným dokazovaním mal preukázané,
že manželstvo účastníkov zaniklo rozvodom dňa 02.12.2012. Žalobkyňa podala žalobu o určenie
príspevku na rozvedeného manžela už dňa 15.01.2014, kedy ešte mala oprávnenie na výkon činnosti

finančného sprostredkovateľa pre poisťovňu AXA. Túto činnosť ukončila na základe výpovede, ktorú
sama poisťovni dala, pričom zmluvný vzťah medzi ňou a poisťovňou zanikol posledným dňom mesiaca
august 2014. Preto tak žalobkyňa urobila, bližšie nezdôvodnila. Zároveň však bolo preukázané, že
v období od 24.02.2014 do 14.07.2014 bola práceneschopná, keď v súvislosti s touto skutočnosťou
sa v uvedenom období nemohla sama živiť. Ďalej v odôvodnení uviedol, že žalobkyňa činnosť
sprostredkovateľa vykonávala už aj v roku 2013 a boli jej vyplatené pomerne vysoké provízie, ktoré

v prepočte na mesiace v roku 2013 predstavovali hrubý príjem približne 1.000,- eur. Je teda zrejmé,
že žalobkyňa sa touto činnosťou živiť mohla a dokonca ju vykonávala aj napriek tomu, že sa starala
o dieťa, ktoré malo v tom období 3 roky a nebolo umiestnené v predškolskom zariadení. Okremvlastného vyjadrenia žalobkyňa neprodukovala dôkaz, že by jej vznikla povinnosť vrátiť vyplatené
provízie od poisťovne AXA, naviac toto tvrdenie bolo priamo v rozpore s oznámením, ktoré súd od
poisťovne AXA zadovážil. Žalobkyňa sa tak bez preukázania vážneho dôvodu vzdala práce, ktorá jej

slušný príjem zabezpečovala. Žalobkyňa v konaní neprodukovala ani dôkaz, ktorý by preukazoval, že
by jej zlý zdravotný stav naďalej po ukončení práceneschopnosti bránil vykonávať prácu či už prácu
finančného sprostredkovateľa alebo prácu v pracovnom pomere v odbore, na ktorý bola vyučená.
Rovnako neprodukovala dôkaz, že by zdravotný stav niektorého z detí, ktoré jej boli zverené do
osobnej starostlivosti, vyžadoval celodennú opateru, pre ktorú by nemohla prácu vykonávať. Na základe

uvedeného dospel k presvedčeniu, že iba v období trvania práceneschopnosti, t. j. od 24.02.2014
do 14.07.2014 žalobkyňa nebola schopná vzhľadom na svoje zdravotné dôvody sama sa živiť. Preto
len za toto obdobie priznal žalobkyni právo na príspevok na výživu rozvedenej manželky, vo zvyšku
uplatneného nároku žalobu ako nedôvodnú zamietol. S prihliadnutím na príjem, ktorý bol u žalovaného
zistený v roku 2014 a s prihliadnutím na určenú vyživovaciu povinnosť voči mal. deťom dospel súd prvej
inštancie k presvedčeniu, že v možnostiach a schopnostiach žalovaného vo vyššie uvedenom období

bolo prispievať na výživu žalobkyne výživným 70,- eur mesačne. V tomto smere poznamenal, že ide
len o príspevok na výživu, ktorého účelom nie je zabezpečovať plnohodnotnú životnú úroveň žalobkyne
na úrovni žalovaného. Dlh na výživnom za obdobie od 24.02.2014 do 14.07.2014 predstavoval podľa
výpočtov súdu prvej inštancie sumu 328,53 eur.
O trovách konania rozhodol podľa § 150 ods. 1 O. s. p. Toto rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobkyňa

bola síce v konaní prevažne neúspešná, avšak prihliadol na skutočnosť, že žalovaný je ekonomicky a
finančne lepšej pozícii ako žalobkyňa, ktorá sa stará o 3 deti účastníkov sporu a v prípade, že by mala
z vlastných minimálnych prostriedkov žalovanému nahradiť trovy konania, vzhľadom na skutočnosť, že
momentálne nemá žiaden príjem ani majetok, je dôvodná obava, že by splnenie tejto povinnosti išlo na
úkor výživy mal. detí účastníkov sporu. S prihliadnutím na lepšiu finančnú situáciu žalovaného, ktorý

je spoluvlastníkom nehnuteľnosti, má stály príjem zo svojej podnikateľskej činnosti a má pohľadávku
voči príbuznému z titulu pôžičky, ktorá by mala byť onedlho zročná, považoval takto zistené okolnosti za
také, ktoré odôvodnili rozhodnutie úspešnejšiemu žalovanému proti neúspešnejšej žalobkyni náhradu
trov konania nepriznať.

2. Proti rozsudku podal odvolanie žalovaný, ktorý navrhol rozsudok okresného súdu zmeniť tak, že
žaloba žalobkyne sa v celom rozsahu zamietne a zároveň sa mu prizná náhrada trov konania.
Podstata jeho odvolania spočívala v tvrdení, že žalobkyňa mala a má schopnosť zabezpečiť si
mesačný príjem vo výške približne 1.000,- eur, žalobu podala už v januári 2014, dočasná krátkodobá
práceneschopnosť vznikla u nej aj vo februári 2014. Žalobkyňa mala možnosť sa prípadne dobrovoľne

nemocensky poistiť, čím by jej vznikol nárok na nemocenské dávky a tým aj určité zabezpečenie v
období zhoršenia zdravotného stavu. Žalobkyňa mala i príjem z predaja rodinného domu, ktorý patril
do bezpodielového spoluvlastníctva manželov, išlo o príjem vo výške 66.387,85 eur. Pokiaľ žalobkyňa
predložila doklad, že s matkou uzavrela darovaciu zmluvu na 65.000,- eur, nebolo preukázané, že by
boli splnené podmienky na vrátenie daru. Súd prvej inštancie pri rozhodovaní o náhrade trov konania

nesprávne aplikoval ust. § 150 ods. 1 O. s. p., správne mal aplikovať ust. § 142 ods. 1, 3 O. s. p., nakoľko
žalobkyňa žiadala príspevok vo výške 150,- eur mesačne a na neurčitú dobu, napadnutým rozsudkom
jej bola priznaná len suma príspevku na rozvedenú manželku vo výške 70,- eur mesačne, a to len na
obdobie necelých 5 mesiacov. Žalobkyňa mala teda úspech len v nepatrnej časti.

3. Žalobkyňa sa k odvolaniu žalovaného písomne nevyjadrila.

4. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané v lehote (§ 362 CSP)
a má predpísané náležitosti (§ 363 CSP), preskúmal rozhodnutie súdu prvej inštancie v rozsahu a z
dôvodov uvedených v odvolaní (§ 364, § 365 CSP) vychádzajúc z viazanosti rozsahom odvolania a

odvolacími dôvodmi (§ 379, § 380 CSP) a preskúmaní ho bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§
385 ods. 1 a contrario za použitia § 219 ods. 3 CSP) podľa § 388 CSP zmenil, nakoľko neboli splnené
podmienky na jeho potvrdenie (§ 387 ods. 1) ani na jeho zrušenie (§ 389 ods. 1).
Odvolacísúdpopreskúmaníspisovéhomateriálukonštatuje,žesúdprvejinštanciezistilvprejednávanej
veci skutkový stav v rozsahu potrebnom na zistenie rozhodujúcich skutočností, v tomto smere nemožno

súdu nič podstatné vytknúť. Z hľadiska hodnotenia vykonaných dôkazov zrejme ušlo pozornosti súdu
prvej inštancie, že žalobkyni bola aj v mesiaci február 2014 vyplatená provízia vo výške 1.179,01 eur (č.
l. 183 spisu), čo z hľadiska ust. § 72 ods. 1 Zákona o rodine znamená, že vo vyššie uvedenom mesiaci
žalobkyňa bola schopná sa sama živiť, a teda nebol dôvod na priznanie príspevku na rozvedenéhomanžela už od 24.02.2014 (ako to uviedol súd prvej inštancie), a to ani za situácie, že žalobkyňa
bola od vyššie uvedeného dňa práceneschopná. Nakoľko žalobkyňa bola preukázateľne bez príjmu od
mesiaca marec 2014 (odvolací súd v tomto smere sa stotožňuje so skutkovými zisteniami súdu prvej

inštancie), odvolaním napadnutý rozsudok v poradí prvom až treťom výroku zmenil tak, že žalovanému
uložil povinnosť prispievať na výživu žalobkyne v období od 01.03.2014 do 14.07.2014 v sume 70,- eur
mesačne s tým, že dlh výživnom za uvedené obdobie v celkovej sume 311,60 eur uložil žalovanému
povinnosť zaplatiť žalobkyni naraz, a to do 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Pokiaľ žalobkyňa
uplatnila nárok na príspevok rozvedenej manželky vo vyššom rozsahu, jej žalobu vo zvyšku zamietol.

5. Odvolací súd odvolacie námietky žalovaného vyhodnotil ako prevažne nedôvodné.
Námietka, že žalovaná bola schopná v období od 24.02.2014 do 14.07.2014 zabezpečiť si mesačný
príjem, je dôvodná, len čo sa týka mesiaca február 2014, čo už odvolací súd konštatoval v
bode 4 odôvodnenia tohto rozsudku. Možnosť žalobkyne zabezpečiť si príjem formou dobrovoľného
nemocenského poistenia je v tomto štádiu konania už len hypotetická, odvolateľ naviac vo vzťahu k

uvedenému tvrdeniu nepredložil súdu (ani v rámci odvolacieho konania) žiadne dôkazy. Pokiaľ žalovaný
v odvolaní tvrdil, že žalobkyňa mala príjem z predaja rodinného domu v roku 2012, toto tvrdenie je
z hľadiska ust. § 72 ods. 1, 2 Zákona o rodine právne nevýznamné, nakoľko príspevok na výživu
rozvedeného manžela bol žalobkyňou uplatnený až od mesiaca február 2014, čo znamená, že nemožno
vychádzať z príjmu, ktorý žalobkyňa eventuálne mala v roku 2012. Z hľadiska vyššie uvedených

ustanovení Zákona o rodine je právne nevýznamné aj skúmanie otázky či v súvislosti s predloženou
darovacou zmluvou, ktorú žalobkyňa mala uzavrieť so svojou matkou, boli splnené podmienky na
vrátenie daru alebo nie.

6. Odvolací súd postupom podľa § 396 ods. 2 CSP rozhodol o nároku strán sporu na náhradu všetkých

trov konania tak, že účastníkom náhradu trov konania nepriznal. V tomto smere sa v celom rozsahu
stotožnil so závermi súdu prvej inštancie o aplikácii ust. § 257 ods. 1 CSP (v čase rozhodovania súdu
prvej inštancie § 150 ods. 1 O. s. p. - poznámka odvolacieho súdu) i s dôvodmi, ktoré sú uvedené v
odôvodnení napadnutého rozsudku.

7. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 (za): 0 (proti).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

P o u č e n i e o dovolaní: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon

pripúšťa. (§ 419 CSP)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. (§ 420 CSP)

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 Ods. 1 CSP (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého

stupňa. (§ 429 CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania. (§ 430 CSP)