Rozhodnutie ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 19. máj 2016

Súd: Okresný súd Martin
Spisová značka: 8C/4/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5714200309
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 05. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Gazdačková
ECLI: ECLI:SK:OSMT:2016:5714200309.17

Rozhodnutie

Okresný súd Martin samosudkyňou JUDr. Máriou Gazdačkovou v právnej veci žalobkyne L. L., X..
XX. XX. XXXX, V. L. E. Č.. XX, právne zastúpenej Mgr. Hubertom Weisom, advokátom so sídlom v
Martine, E. B. Lukáča č. 2 proti žalovanému H. H., X.. XX. XX. XXXX, V. L. H., N.. R. XXXXX/XXC
právne zastúpenému JUDr. Katarínou Turanskou, advokátkou so sídlom v Martine, Štúrovo námestie
10520/13B v konaní o určenie príspevku na výživu rozvedeného manžela, takto

r o z h o d o l :

Žalovaný je žalobkyni povinný v období od 24. 02. 2014 do 14. 07. 2014 prispievať na výživu príspevkom
v sume 70 € mesačne, vždy do 20-teho dňa v mesiaci vopred na nasledujúci mesiac, k rukám žalobkyne.

Dlh na výživnom za obdobie od 24. 02. 2014 do 14. 07. 2014 v sume 328,53 € je žalovaný povinný
zaplatiť žalobkyni do 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Vo zvyšku uplatneného nároku sa žaloba zamieta.

Žalovanému sa proti žalobkyni náhrada trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobou podanou na tunajšom súde 15. 01. 2014 sa žalobkyňa proti žalovanému, svojmu bývalému
manželovi domáhala určenia príspevku na výživu rozvedenej manželky v sume 150 € s účinnosťou od

podania žaloby na súde, teda od 15. 01. 2014.

Žalobkyňa uviedla, že manželstvo účastníkov konania bolo právoplatne rozvedené rozsudkom
OkresnéhosúduMartinsp.zn.22P/149/2013,ktorýnadobudolprávoplatnosť02.12.2013.Zmanželstva
účastníkov pochádzajú tri maloleté deti, a to VeK. C. C., S. X. XX. XX. XXXX a C., X.. XX. XX. XXXX.
Pre nezhody v manželstve sa žalobkyňa odsťahovala už v roku 2012 zo spoločnej domácnosti a starala

sa o tri maloleté deti, ktoré na čas po rozvode manželstva boli zverené do jej osobnej starostlivosti. Od
narodenia detí nikde nepracovala, bola na materskej dovolenke a nepracovala ani v období podania
žaloby na súd, bola na úrade práce evidovaná ako osoba, ktorá sa stará o dieťa mladšie ako 6 rokov
a jej jediným príjmom boli rodinné prídavky, spolu na tri deti vo výške 69,20 €. Žalovaný mal určené
výživné na dve staršie deti po 100 € mesačne a na mal. C. 80€ mesačne, takéto výživné si žalovaný
plní. Keďže žalobkyňa sa stará o dieťa mladšie ako 6 rokov a ďalšie dve maloleté deti nie je schopná

zabezpečovať si vlastnou prácou prostriedky na obživu, preto považuje za spravodlivé, aby jej bývalý
manžel prispieval na výživu do času, kým bude schopná nájsť si primerané pracovné miesto a všetky
tri deti budú navštevovať základnú školu. Suma príspevku na výživu vo výške 150 € by mala žalobkyni
zabezpečiť primeranú obživu do doby, kým bude schopná živiť sa sama, teda do času, kedy mal. C.
začne navštevovať základnú školu.

Žalobkyňa potom na žalobe zotrvala v priebehu celého konania a vo svojej výpovedi uviedla, že v roku
2013, a to dňa 26. 07. 2013 začala pracovať ako finančných sprostredkovateľ pre poisťovňu AXA, pričomale spoluprácu s touto poisťovňou ukončila. Za 4 mesiace roku 2013 jej boli vyplatené provízie vo výške
4 355,65 €, avšak po tom, čo ukončila spoluprácu tvrdila, že jej vznikla povinnosť vrátiť provízie, ktoré jej
boli vyplatené, nakoľko boli zrušené nejaké poistné zmluvy, ktoré uzatvárala. V roku 2013 mala potom

už príjem len z prídavku deti a z výživného, ktoré jej platil žalovaný. V roku 2014 bola práceneschopná
od 24. 02. 2014 do 14. 07. 2014 a túto skutočnosť preukázala potvrdením o práceneschopnosti. V
roku 2014, mimo v žalobe konštatovaného príjmu, nemala iný príjem, žila z rôznych pôžičiek, ktoré jej
poskytovala jej matka a ďalší príbuzní. Snažila sa aktívne si hľadať zamestnanie, avšak napriek tomu sa
jej nepodarilo zamestnať. Bola nútená starať sa aj v roku 2014 o mal. C., ktorú nebolo možné umiestniť

v materskej škole v Jazernici, nakoľko bola plne obsadená. Žalobkyňa uviedla, že v rokoch 2002 až do
12. 02. 2010 pracovala pre obchodnú spoločnosť HERA s.r.o., ktorá patrila jej rodine a potom odišla
na materskú dovolenku v súvislosti s narodením Alžbety a už sa do tohto zamestnania nevrátila. V
obchodnej spoločnosti HERA s.r.o. žalobkyňa, podľa vlastnej výpovede, v minulosti zarábala 300 €,
mesačne do roku 2010 a pracovala ako administratívna pracovníčka. V súčasnosti žalobkyňa užíva
rodinný dom v Jazernici, ktorý patri jej matke C. L.. Predtým do júna roku 2014 bývala v rodinnom

dome v Ondrašovej, u matky, tam ale jej nevznikali náklady na bývanie, pretože tie hradila matka. Podľa
nájomnej zmluvy za rodinný dom v Jazernici by mala platiť 50 € mesačne, avšak toto nájomné neplatí, s
matkou sa dohodla, že ho bude platiť aj spolu s ďalšími dlhmi sumou 20 € mesačne. Dom je vykurovaný
elektrickou energiou, ktorú by mala platiť zálohovými platbami vo výške 308 € mesačne, avšak aj tieto
náklady, keďže je žalobkyňa bez príjmov, hradí jej matka. S matkou sa dohodli tak, že ak sa finančná

situácia žalobkyne zlepší, tak bude tieto dlhy svojej matke vracať. K ďalším nákladom, ktoré sú spojené
s užívaním predmetného rodinného domu sú náklady za dodávku vody 14 € mesačne, ktoré opäť za
žalobkyňu platí matka. Starším deťom platí žalobkyňa stravu v školskej jedálni a mladšiemu dieťaťu
stravu v škôlke, čo žalobkyňu vychádza 63,10 € mesačne, avšak táto suma kolíše. C. platí poplatok za
škôlku 10 € mesačne a starším dvojičkám prispieva sumou 38 € polročne v základnej umeleckej škole,

kde dievčatá navštevujú výtvarný odbor a 40 € polročne platí starším dievčatám školné v základnej
umeleckej škole v súvislosti so štúdiou na hudobnom odbore. Žalobkyni raz za polrok vznikajú výdavky
na zaplatenie klubu detí (družiny) vo výške 48 €. Žalobkyňa musí platiť aj poplatky za komunálny odpad.
Za rok 2014 žalobkyňa platila poplatky za komunálny odpad raz spolu vo výške 61,23 € dňa 24. 09. 2014
a raz vo výške 65,48 € dňa 23. 09. 2014. Ako však vyplynulo z jej výpovede tak poplatky za komunálny

odpad za ňu zaplatil jej brat, vzhľadom na jej zlú finančnú situáciu, ona zatiaľ tieto náklady svojmu
bratovi nepreplatila. Ako žalobkyňa uviedla, tak v rodinnom dome v Jazernici, kde sa presťahovala v
polovici roku 2014, s ňou býva jej otec, ktorý je inak poberateľom dávky v hmotnej núdzi a trvale býva v
Turčianskych Kľačanoch. So žalobkyňou nežije sústavne, skôr ju tam navštevuje a je prínosom pre deti.

Žalobkyňa do spisu pripojila emailovú komunikáciu ale aj žiadosti o prijatie do zamestnania u viacerých
inštitúcií a k námietke žalovanej strany v súvislosti s tým, že ako vyučená kuchárka mala možnosť sa
zamestnať, nakoľko na internete je veľké množstvo pracovných ponúk práve pre toto povolanie, uviedla,
že neuchádzala sa o prácu kuchárky z toho dôvodu, že jej chýba prax a väčšina zamestnávateľov
práve požaduje kuchárku s praxou. Nikdy totiž nepracovala v odbore, na ktorý sa vyučila, pracovala ako

predávačka, aj ako čašníčka jeden a pol roka ale ako kuchárka nikdy. Pokiaľ ide o prácu kuchárky, má
skúsenosti, že niekedy sa jedná až o 12 hodinovú pracovnú smenu a keďže sa sama stará o tri deti,
nemá možnosť zabezpečiť si opatrovanie počas pracovnej smeny.

V súvislosti s výsluchom svedka K. L. žalobkyňa uviedla, že jej podiel na kúpnej cene za odpredaný

rodinný dom po zániku manželstva bol 2 000 000 Sk, tie si však neponechala, vrátila ich matke, ktorá
jej peniaze, pôvodne na kúpu tohto rodinného domu, požičala.

Na dôkaz svojich tvrdení žalobkyňa predložila darovaciu zmluvu uzavretú medzi jej matkou C. L. ako
darkyňou a žalobkyňou ako obdarovanou dňa 30. 05. 2015, ktorou žalobkyni bola matkou darovaná

peňažná suma vo výške 2 850 000 Sk. Tiež predložila potvrdenie, že tento dar vrátila matke dňa 29.
06. 2012 z časti vo výške 65 000 €.

K týmto tvrdeniam žalobkyne bola vypočutá aj svedkyňa C. L., ktorá uviedla, že bývalým manželom
poskytlasumu5850000Sk,zčohosuma950000Skbolaurčenánadostavburozostavanéhorodinného

domu a zvyšok domu bola kúpna cena. Sumu poskytovala z viacerých titulov, časť sumy poskytla dcére
ako dar, časť ceny darovala jej bývalému manželovi, teda žalovanému s tým, že peniaze dávala účelovo,
aby slúžili na bývanie, aby sa zabezpečilo bývanie pre manželov, ktorí fungovali ako úplne normálna
rodina a pre vnúčatá svedkyne. Nerátala však s tým, že rodinný dom bude predaný a keďže prostriedky,podľa ich ústnej dohody, účelovo viazala na zabezpečenie bývania, po tom čo manželstvo účastníkov
konania skončilo a manželia sa rozhodli dom predať, prejavila záujem, aby sa jej vrátila suma, ktorú
dcére darom poskytla. Dcéra, teda žalobkyňa jej nakoniec aj 65 000 €, titulom vrátenia daru, poskytla

a spísané bolo o tom potvrdenie.

Žalovaný sa k žalobe vyjadril prvýkrát podaním zo dňa 20. 03. 2014, ktoré na súd došlo 21. 03. 2014 a
týmto podaním žiadal žalobu zamietnuť. Poukázal na znenie ust. § 72 ods. 2 Zákona o rodine a na tú
skutočnosť, že žalobkyňa sa pred podaním žaloby na súde nepokúšala s ním dohodnúť o prípadnom

príspevku na jej výživu. Mal však za to, že nie sú splnené ďalšie zákonom stanovené podmienky,
pretože jedinou relevantnou skutočnosťou pre priznanie príspevku môže byť fakt, že bývalý manžel nie
je schopný sám sa živiť.

Z rozhodovacej činnosti súdov je zrejmé, že neschopnosť sám sa živiť znamená, že podľa
konkrétnych okolností prípadu, rozvedený manžel z dôvodu nepriaznivého zdravotného stavu,

nedostatku pracovných príležitostí, straty kvalifikácie, starostlivosti o dieťa do troch rokov, starostlivosti
o invalidné dieťa, neschopnosti vykonávať prácu na základe lekárskeho posudku, dosahuje príjmy, ktoré
mu neumožňujú pokryť základné životné potreby.

Žalobkyňa však je evidovaná na úrade práce ako osoba starajúca sa o dieťa mladšie ako 6 rokov.

Najmladšiedieťamá4roky,pričomzpohľaduZákonaorodinejepotrebné,abyoprávnenýbývalýmanžel
vykonával osobnú starostlivosť o maloleté dieťa do troch rokov veku, prípadne staršie dieťa ak vyžaduje
nepretržitú opateru, alebo existuje faktická nemožnosť umiestniť dieťa do zariadenia poskytujúceho
dennú starostlivosť. Skutočnosť, že žalobkyňa sa stará o dieťa mladšie ako 6 rokov nie je podľa názoru
žalovaného dôvodom pre priznanie príspevku, a takýmto dôvodom nie je ani rozdiel v životnej úrovni

bývalých manželov po rozvode manželstva, a ani skutočnosť, že žalobkyni klesla životná úroveň oproti
obdobie pred zánikom manželstva a, že si vlastnou prácou nedokáže zarobiť dostatok prostriedkov na
uspokojenie potrieb v takom rozsahu, ako za trvania manželstva. Žalobkyňa má objektívnu možnosť
zamestnať sa v odbore, v ktorom je vyučená a to aj vzhľadom na skutočnosť, že všetky tri maloleté deti
sú staršie ako 3 roky a nie sú deťmi, ktoré by potrebovali nepretržitú dennú opateru.

Vo svojej výpovedi potom žalovaný uviedol, že vlastní obchodnú spoločnosť Plynoservis-Myslovič s.r.o.
so sídlom v Martine, ktorej je konateľom ale aj jediným spoločníkom a súčasne je zamestnancom,
poberá však pomerne nízku mzdu, ale pokiaľ obchodný výsledok spoločnosti je dobrá, tak si vypláca
podiely na zisku. Takto napríklad si nechal v októbri 2014 vyplatiť podiel na zisku za rok 2013. K jeho

pravidelným životným nákladom patrí platba výživného na tri deti, ktorá je určená vo výške 280 €, avšak
ešte žalovaný spláca nejaké dlžné výživné a spolu s týmito splátkami dlhu na výživnom jeho platby na
výživnom predstavujú sumu 330 € mesačne. Trvalé bydlisko má v dome, ktorý kedysi vlastnili obaja
bývalí manželia a po zániku manželstva ho odpredali K. L., ten ho prenechal do užívania žalovanému a
ako súd potom zistil z výpovede žalovaného ale aj svedka K. L., žalovaný uskutočňuje údržbu domu a

platí energie, ktoré spotrebuje. Nad rámec týchto plnení majiteľovi domu, teda K. L., neplatí už žiadnu
inú sumu.

Ako vyplynulo z výpovede žalovaného aj z dokladov, ktoré predložil, tak za plyn žalovaný v tomto dome
platil v roku 2013 sumu 81 €, v roku 2014 sumu 70 €, približne do novembra 2014 platil zálohové platby

za elektrinu asi približne sumu 38 € mesačne a raz polročne platil vodné a stočné vo výške približne 35
€. K ďalším ročným výdavkom žalovaného patri poplatky za komunálny odpad vo výške 5 €. Žalovaný si
platí životnú poistku mesačne vo výške 31,97 €, má niekoľko dlhov voči justičnej pokladnici zo súdnych
rozhodnutí v minulosti a spláca ich v sume 54 €. Je spoluvlastníkom ďalšieho rodinného domu, ktorý
sa nachádza na Stráňach, a to v podiele 1/3, ten prenechal do užívania známemu H. J., ktorý býva

za platenie energie v tomto dome, teda príjem z predmetnej nehnuteľnosti žalovaný nemá. Pokiaľ trpí
finančným nedostatkom, tak mu vypomáhajú priatelia a rodina.

V konaní nebol produkovaný dôkaz preukazujúci, že by žalovaný mal príjem za užívanie spomínaného
domu, ktorého je spoluvlastníkom, pretože súd vo veci vypočul aj svedka H. J., ktorý potvrdil, že býva v

rodinnom dome na P. N. Č.. XX v H., ktorého je žalovaný spoluvlastníkom, a to od januára 2013, a za
užívanietohtodomuplatížalovanémusumu130€mesačne,čojehodnotaenergií,ktorésaspotrebúvajú
v tomto dome. Ide o 5-izbový rodinný dom, z ktorých on užíva 2 izby, kuchyňu a kúpeľňu. Na užívaní tohto
domu sa žalovaný s pánom Podhorským dohodli len ústne, nebola k nemu uzavretá nájomná zmluva.Okrem výsluchu účastníkov konania svedkov RuG. L., C. L. C. H. J., súd vykonal dokazovanie čítaním
listín,ktoréúčastnícikonaniapripojilidosúdnehospisuataktovykonanýmdokazovanímmalpreukázaný

tento skutkový stav veci:

Manželstvo účastníkov bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Martin sp. zn. 22P/149/2013 zo dňa
14.11.2013,ktorýnadobudolprávoplatnosť02.12.2013.MaloletédetiúčastníkovC.,X..XX.XX.XXXX,
Y., X.. XX. XX. XXXX C. C., X.. XX. XX. XXXX boli na čas po rozvode zverené do osobnej starostlivosti

matke. Žalovaný bol zaviazaný prispievať na výživu C. C. Y. výživným v sume 100 € mesačne a na
C.L. výživným v sume 80 € mesačne. Ako súd zistil z dokladov, ktoré pripojil do spisu žalovaný, túto
vyživovaciu povinnosť si žalovaný pravidelne platí. V čase podania žaloby boli staršie deti účastníkov
konania žiačkami tretej triedy základnej školy v Jazernici.

Z potvrdenia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Martine súd zistil, že žalobkyňa poberá na každé

dieťa prídavok vo výške 23,52 €.

ZpotvrdeniaSociálnejpoisťovnesúdzistil,žežalobkyňajeod09.03.2010evidovanáakofyzickáosoba,
ktorá sa osobne a celodenne stará o dieťa do 6 rokov veku, dávky sociálneho poistenia nepoberá od
roku 2012 a poistné za ňu platí štát.

Z potvrdenia o príjme žalovaného súdu zistil, že žalovaný v roku 2013 ale aj v roku 2014 poberal len
minimálnu mzdu, v roku 2014 v čistom 304,84 € mesačne, avšak boli mu vyplatené aj podiely na zisku,
v októbri 2014 vo výške 4 808,23 €, takže jeho priemerný príjem za obdobie októbra 2013 až októbra
2014 predstavoval sumu (pri započítaní týchto podielov na zisku) 585,13 €.

Listinnými dôkazmi žalovaný preukázal platenie energií a výdavkov, ktoré vyplynuli z jeho výpovede.

Podľa daňového priznania žalobkyne za rok 2013 dane z príjmov fyzickej osoby, žalobkyňa zo
sprostredkovateľskej činnosti, ktorá nie je živnosťou dosiahla príjem v roku 2013 sumu 4 355,65 € a

jej výdavky predstavovali sumu 1 680 €, čiže čiastkový zásah dane predstavoval sumu 2 675,65 €.
Šlo o príjem za sprostredkovateľskú činnosť, ktorú vykonávala žalobkyňa v obchodnej spoločnosti AXA
životná poisťovňa, a. s. so sídlom v Prahe pre jej pobočku v Slovenskej republike, na základe zmluvy o
finančnom sprostredkovaní pre pozíciu viazaný finančný agent - finančný sprostredkovateľ, túto zmluvu
mala žalobkyňa uzavretú o 11. 09. 2013. Podľa potvrdenia poisťovne jej boli vyplatené za mesiace

september až december 2012 provízie vo výške 4 355,65 €.

Ako potom súd zistil z oznámenia poisťovne AXA zo dňa 30. 07. 2014 (č. l. 153 spisu) žalobkyňa
ukončila činnosť pre túto poisťovňu výpoveďou, ktorá bola doručená poisťovni 02. 07. 2014 a výpovedná
lehota v zmysle uzavretej zmluvy jej začala plynúť prvým dňom kalendárneho mesiaca nasledujúceho

po mesiaci, v ktorom bola výpoveď doručená druhej strane, čiže oficiálne túto činnosť ukončila k 31.
augustu 2014. Tvrdenie žalobkyne, že by mala vrátiť provízie, ktoré jej boli vyplatené za rok 2013, sa
nepotvrdilo, pretože spoločnosť AXA na dožiadanie súdu v liste z 20. 02. 2014 (č. l. 182-184 spisu)
uviedla,žežalobkyňanemáuzatvorenýsplátkovýkalendárnavrátenievyplatenýchprovíziíaspoločnosť
proti nej nepožaduje vrátenie provízie. Súčasne spoločnosť AXA súdu oznámila, že v januári 2014 boli

žalobkyni vyplatené provízie v sume 400 € a vo februári 2014 provízie v sume 1 179,01 €, za rok 2013 jej
boli dokonca vyplatené v období septembra až decembra 2013 vyššie provízie, a to vo výške 5 061,20
€. Žalobkyňa však poprela, že by jej boli vyplatené provízie za január a február roku 2014, a tvrdila, že
ich vyplatené nemala.

Z potvrdenia obce Jazernica (č. l. 139 spisu) súd zistil, že v školskom roku 2013/2014 materská škola v
Jazernici bola plne obsadená a nebolo možné vyhovieť žiadosti žalobkyne o prijatie dieťaťa do materskej
školy. Materská škola v Jazernici vo svojom liste z 24. 02. 2015 súdu oznámila, že zápis do materskej
školy býva realizovaný od 15. februára do 15. marca v danom roku na budúci školský rok a v priebehu
školského roka sa deti do materskej školy neprijímajú, iba že by bola voľná kapacita. Na predprimárne

vzdelávanie v materských školách sa prijíma na základe písomnej žiadosti zákonného zástupcu, ktorú
predloží riaditeľovi spolu s potvrdením o zdravotnom stave dieťa od všeobecného lekára a z pravidla sa
prijíma dieťa od 3 do 6 rokov jeho veku. Maloletá C. H. v priebehu školského roku 2013/2014 nebola
prijatá z kapacitných dôvodov, prijatá bola až v školskom roku 2014/2015. Maloletá C. H. bola teda prijatána základe rozhodnutia o prijatí od 02. 09. 2014 do materskej školy. Z potvrdenia materskej školy v
Jazernici súd zistil, že žalobkyňa prihlásila maloletú C. na základe prihlášky, ktorú podala 26. 02. 2014.

Z kúpnej zmluvy, ktorú do spisu pripojili účastníci konania súdu zistil, že svedkovi K. L. predali sporný
rodinný dom, na základe kúpnej zmluvy zo dňa 09. 05. 2012 za kúpnu cenu vo výške 132 775,68 €.
Manželia si kúpnu cenu rozdelili, žalobkyňa preukázala, akým spôsobom použila na ňu pripadajúcu
sumu z kúpnej ceny (vrátenie daru matke), žalovaný uviedol a aj preukázal, že sumu 35 000 € požičal
strýkovi, E. H., na základe zmluvy o pôžičke uzavretej 18. 07. 2012 a z časti kúpnej ceny vrátil dlhy.

Bolo však zrejmé, že žalovaný uskutočnil výbery zo svojho účtu, na ktorý bol prevedený podiel z kúpnej
ceny za rodinný dom pripadajúci na neho v roku 2012 a naopak nebol produkovaný dôkaz, že by mimo
pohľadávky voči strýkovi E. H. mu nejaká hotovosť z kúpnej ceny zostala.

Pre skutočnosť, že žalovaná strana namietala vážnosť ochorenia žalobkyne a operačnú liečbu, ktorú
podstúpila žalobkyňa v roku 2014, súd v konaní ako svedkyňu vypočul MUDr. F. F., ošetrujúcu

gynekologičku žalobkyne, ktorá uviedla, že vo februári 2014 sa žalobkyňa podrobila bežnej preventívnej
prehliadke, ktorej výsledok signalizoval možné onkologické ochorenie a následne bola žalobkyni
doporučená operácia krčka maternice, ktorej sa žalobkyňa podrobila 26. 03. 2014. Aj keď po niekoľkých
dňoch bola prepustená, bolo zistené, že vzhľadom na rozvoj a potvrdenie onkologického ochorenia
je nutné vykonať ďalšiu gynekologickú operáciu, ktorú žalobkyňa podstúpila 28. 04. 2014. Po tejto

operácii bola práceneschopná až do 14. 07. 2014 a podľa vyjadrenia ošetrujúcej lekárky táto doba
práceneschopnosti zodpovedá závažnosti operácie a potrebe rehabilitácie po takejto rozsiahlej operácii.

Nároky žalobkyne súd posudzoval podľa ust. § 72, § 75, § 77 Zákona o rodine (zák. č. 36/2005 Z. z.).

Podľa § 72 ods. 1 Zákona o rodine, rozvedený manžel, ktorý nie je schopný sám sa živiť, môže žiadať
od bývalého manžela, aby mu prispieval na primeranú výživu podľa svojich schopností, možností a
majetkových pomerov.

Podľa § 72 ods. 2 Zákona o rodine, ak sa bývalí manželia nedohodnú, určí rozsah príspevku na výživu

na návrh niektorého z nich súd. Prihliadne pritom aj na príčiny, ktoré viedli k rozvratu vzťahov medzi
manželmi.

Podľa § 72 ods. 3 Zákona o rodine, príspevok na výživu rozvedeného manžela možno priznať najdlhšie
na dobu piatich rokov odo dňa právoplatnosti rozhodnutia o rozvode. Súd môže výnimočne túto dobu

predĺžiť, ak rozvedený manžel, ktorému súd príspevok priznal, nie je z objektívnych dôvodov schopný
sám sa živiť ani po uplynutí tejto doby, najmä ak ide o toho manžela, ktorému bolo v konaní o rozvod
manželstva zverené do osobnej starostlivosti dieťa s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom, alebo
o manžela, ktorý má sám dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav vyžadujúci sústavnú opateru.

Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo
dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov
spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

Majúc preukázané tieto skutočnosti súd dospel k presvedčeniu, že žaloba žalobkyne je dôvodná len
čiastočne.

Je pravdou, že manželstvo účastníkov konania bolo rozvedené a zaniklo 02. 12. 2013. Žalobkyňa si však
už 15. 01. 2014, teda v čase, keď mala oprávnenie na výkon činnosti finančného sprostredkovateľa pre

poisťovňuAXA,podalažalobuourčeniepríspevkunavýživurozvedenéhomanžela.Samotnážalobkyňa
však túto činnosť ukončila na základe výpovede, ktorú sama poisťovni dala a zmluvný vzťah medzi ňou
a poisťovňou zanikol posledným dňom augusta 2014. Prečo tak žalobkyňa urobila, bližšie nezdôvodnila,
je však pravdou, že práve v tomto období, a to od 24. 02. 2014 do 14. 07. 2014 bola práceneschopnáv súvislosti s vyššie uvádzanou liečbou a v tomto období podľa presvedčenia súdu sa skutočne, ani
vlastnou prácou ako finančný sprostredkovateľ, živiť nemohla.

Súd v tejto súvislosti podotýka, že činnosť sprostredkovateľa, žalobkyňa vykonávala už aj v roku 2013
a boli jej vyplatené pomerne vysoké provízie, ktoré v prepočte na mesiace v roku 2013 predstavujú
hrubý príjem približne 1000 €. Je teda zrejmé, že žalobkyňa sa touto činnosťou živiť mohla a dokonca ju
vykonávala napriek tomu, že sa starala o dieťa, ktoré malo v tomto období 3 roky a nebolo umiestnené v
predškolskom zariadení. Okrem vlastného vyjadrenia žalobkyňa neprodukovala dôkaz, že by jej vznikla

povinnosť vrátiť vyplatené provízie od poisťovne AXA a navyše toto tvrdenie bolo priamo v rozpore s
oznámením, ktoré súd od poisťovne AXA dostal. Žalobkyňa sa takto bez preukázania vážneho dôvodu
vzdala práce, ktorá jej slušný príjem zabezpečovala.

Žalobkyňa v konaní neprodukovala dôkaz preukazujúci, že by jej zlý zdravotný stav naďalej po
ukončení práceneschopnosti v polovici júla 2014 bránil vykonávať prácu, či už prácu finančného

sprostredkovateľa, ktorú práve v tomto období ukončila výpoveďou alebo v pracovnom pomere v odbore,
na ktorý bola vyučená. Rovnako neprodukovala dôkaz, že by zdravotný stav niektorého z detí, ktoré jej
boli zverené do osobnej starostlivosti, vyžadoval celodennú opateru, pre ktorú by žalobkyňa nemohla
vykonávať prácu.

Súd preto dospel k presvedčeniu, že od podania žaloby na súde 15. 01. 2014, jedine v období trvania
práceneschopnosti žalobkyne, a to niekoľkomesačnej práceneschopnosti od 24. 02. 2014 do 14. 07.
2014, žalobkyňa nebola schopná, vzhľadom na zdravotné dôvody, živiť sa sama, avšak v inej časti
žalovaného obdobia už táto „neschopnosť“ netrvala.

Preto len za toto obdobie súd priznal žalobkyni právo na príspevok na výživu rozvedenej manželky a vo
zvyšku uplatneného nároku žalobu ako nedôvodnú zamietol.

Žalobkyňa totiž nepreukázala, že by v ďalšom období bola neschopná sama sa živiť, naopak ako
súd konštatoval, neprejavila záujem o zamestnanie v odbore, na ktorý bola vyučená, ukončila činnosť

finančného sprostredkovateľa, napriek tomu, že mala zabezpečený príjem z tejto činnosti a dokonca
túto činnosť vedela zosúladiť aj so starostlivosťou o svoje tri deti.

S prihliadnutím na príjem, ktorý u žalovaného bol zistený v roku 2014 a s prihliadnutím na určenú
vyživovaciu povinnosť voči maloletým deťom, súd dospel k presvedčeniu, že v možnostiach a

schopnostiach žalovaného v tomto období bolo prispievať na výživu žalobkyne výživným, ktoré je určené
vo výrokovej časti tohto rozsudku, teda 70 €. Ide len o príspevok na výživu, ktorého účelom nie je
zabezpečovať plnohodnotnú životnú úroveň žalobkyne na úrovni žalovaného.

Súd súčasne určil, vzhľadom na vyhlásenie rozsudku, dlh za sledované obdobie od 24. 02. 2014 do 14.

07. 2014 a určil akým spôsobom ho žalovaný musí zaplatiť.

Dlh na výživnom za obdobie od 24. 02. 2014 do 14. 07. 2014, teda za 141 dní, predstavoval podľa
výpočtov súdu sumu 328,53 €. Denné výživné pri sume 70 € totiž sumu 2,33 €. Keďže nešlo, podľa
presvedčenia súdu o mimoriadne vysokú sumu, je v možnostiach žalovaného tento dlh zaplatiť žalobkyni

tak, ako uvádza výroková časť tohto rozsudku.

O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 150 ods. 1 O. s. p.. Je pravdou, že žalobkyňa bola v
konaní prevažne neúspešná a preto pri využití zásady uvedenej v ust. § 142 ods. 2 O. s. p., teda
pri pomernom krátení náhrady trov konania v závislosti od úspechu a neúspechu vo veci, by to bola

práve žalobkyňa, ktorá by mala povinnosť žalovanému nahradiť pomernú časť trov konania. Súd
však prihliadol na skutočnosť, že žalovaný je ekonomicky a finančne v lepšej pozícii ako samotná
žalobkyňa, ktorá (čo súd uznáva) sa stará o tri deti účastníkov konania a v prípade, že by mala
z vlastných minimálnych prostriedkov žalovanému nahradiť trovy konania, vzhľadom na skutočnosť,
že momentálne nemá žiaden príjem a ani majetok, je tu dôvodná obava, že by splnenie takejto

povinnostiišlonaúkorvýživymaloletýchdetíúčastníkov.Sprihliadnutímpretonalepšiufinančnúsituáciu
žalovaného, ktorý je spoluvlastníkom nehnuteľnosti, má stály príjem zo svojej podnikateľskej činnosti,
má pohľadávku voči príbuznému s titulom pôžičky, ktorú mu poskytol, ktorá by mala byť onedlho zročná,
považoval tieto zistené okolnosti za také, ktoré odôvodnili rozhodnutie úspešnejšiemu žalovanémuproti neúspešnejšej žalobkyni náhradu trov konania nepriznať. Žalobkyňa však bude podľa názoru
súdu musieť prejaviť vážny záujem o akúkoľvek prácu, ktorá zodpovedá jej schopnostiam, aby mohla
plnohodnotne zabezpečiť svoju výživu a aj výživu detí, a to napriek tomu, že sa súdu javilo, že za

pomerne dlhé obdobie materskej dovolenky žalobkyňa stratila pravidelné pracovné návyky pre prácu
v pracovnom pomere.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15-tich dní od jeho doručenia na Okresný súd Martin.

V odvolaní sa má uviesť, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, musí

byť podpísané a datované, musí sa v ňom uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu
sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie, alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ
domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť

len tým, že

a/ neboli splnené podmienky konania, rozhodol vecne nepríslušný súd prvého stupňa, rozhodnutie súdu
prvého stupňa vyniesol vylúčený sudca alebo súd prvého stupňa bol nesprávne obsadený; to neplatí,
ak senát rozhodoval namiesto samosudcu,

b/ konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,

c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené /§ 205a/,

f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci,

g/ súd prvého stupňa neprihliadol na námietky odvolateľa napriek tomu, že na to neboli splnené
podmienky podľa § 175 ods.3, časť prvej vety za bodkočiarkou,

h/ rozsudok je nepreskúmateľný pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov. /§ 205 ods.2 O.s.p./.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.

Ak povinnosť uložená týmto rozsudkom nebude dobrovoľne splnená, možno sa jej splnenia domáhať
výkonom rozhodnutia.