Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 31. október 2016

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 12CoP/32/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6315208844
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 10. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Gandžala, PhD.

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6315208844.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ing. Jána Gandžalu, PhD. a

členov senátu Mgr. Kataríny Katkovej a JUDr. Jany Haluškovej, v konaní vo veci starostlivosti o maloleté
deti F. X., nar. XX. XX. XXXX a R. X., nar. XX. XX. XXXX, s trvalým pobytom ako matka, zastúpené
kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny V., deti rodičov - matky K. X., nar. XX.
XX. XXXX, s trvalým pobytom N. D. XXXX/XX, XXX XX V., a otca L. X., nar. XX. XX. XXXX, s trvalým
pobytomI.XXX,XXXXXI.,onávrhumatkyozvýšenievyživovacejpovinnostiotca,nazákladeodvolania
matky proti rozsudku Okresného súdu Brezno č.k. 8P/256/2015 - 84 zo dňa 26. 05. 2016, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým návrh matky na zvýšenie výživného vo zvyšku zamietol

(druhý výrok), p o t v r d z u j e.
Žiaden z účastníkov konania n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. 1 Okresný súd Brezno ako súd prvej inštancie (ďalej aj „okresný súd“ resp. „súd prvej inštancie“ event.
„prvoinštančný súd“) na základe návrhu matky maloletých detí (ďalej aj „matka“) o zvýšenie vyživovacej
povinnosti otca maloletých detí (ďalej aj „otec“) rozhodol rozsudkom zo dňa 26. 05. 2016 tak, že zmenil
rozsudok Okresného súdu Brezno č.k. 8P/196/2013-49 zo dňa 14. 11 .2013 vo výroku o výživnom na
maloleté deti tak, že s účinnosťou od 01. 07. 2016 sa výživné na maloletého R. zvyšuje zo 70,- Eur
mesačne na 90,- Eur mesačne, ktoré je otec povinný platiť vždy do 15 dňa každého mesiaca dopredu

k rukám matky maloletého (prvý výrok). Vo zvyšku návrh matky na zvýšenie výživného zamietol (druhý
výrok). Zároveň upravil styk otca s maloletými deťmi (tretí výrok). O trovách konania rozhodol tak, že
žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania (štvrtý výrok).
1. 2 V odôvodnení rozhodnutia prvoinštančný súd konštatoval, že matka sa návrhom doručeným
súdu dňa 02. 12. 2015 domáha zvýšenia výživného a to na maloletú F. na 150,- Eur mesačne a na
maloletého R. na 100,- Eur mesačne. Zároveň sa domáha úpravy styku otca s maloletými deťmi. Návrh
odôvodnila tým, že naposledy bolo výživné na maloleté deti určené rozsudkom Okresného súdu Brezno

č. k. 8P/169/2013-49 zo dňa 14.11.2013 pri rozvode manželstva rodičov maloletých detí. Odporca
bol zaviazaný prispievať na výživu maloletej F. 90,- Eur mesačne a na výživu maloletého R. 70,- Eur
mesačne, styk otca s maloletými deťmi bol ponechaný na dohodu rodičov. Maloletá F. je v súčasnosti
žiačkou X. ročníka základnej školy a maloletý R. od septembra XXXX začne navštevovať X. ročník
základnej školy. Po rozhodnutí ktorým došlo k pôvodnému určeniu výživného maloletej F. diagnostikovali
X. P. O. a Z. F., v dôsledku čoho jej bolo odporúčané pravidelné cvičenie a používanie predpísaných
zdravotných pomôcok. S maloletou cvičí a taktiež pláva. Spočiatku navštevovali P. v V., po jej zatvorení

maloletá chodila na P. tréningy do K. O. B., prípadne do V. V.. Otec na výživu maloletých detí platí
pravidelne podľa pôvodného rozsudku, nad rámec určeného výživného neprispieva. Zvýšené výdavky
si vyžaduje aj maloletý R., ktorý v rámci predškolského zariadenia má absolvovať lyžiarsky výcvik školu
v prírode, či plavecký výcvik. Styk otca s maloletými deťmi bol ponechaný na dohodu rodičov, avšaktento styk neprebieha riadne, nakoľko dohoda s otcom maloletých detí nie je možná. Otec dohody často
nedodržiava a nerešpektuje.
1. 3 V ďalšej časti odôvodnenia rozhodnutia prvoinštančný súd poukázal na vyjadrenia účastníkov

konania, na vykonané dokazovanie a na relevantné zákonné ustanovenia (v tej dobe platné a účinné
ustanovenie § 163 Občianskeho súdneho poriadku, na ustanovenia § 25 ods. 1, 2, § 26, § 62 ods. 1, 2,
4 a 5, § 75 ods. 1, § 76 ods. 1 a § 78 ods. 1, 3 zák. č. 36/2005 Z.z. o rodine - ďalej aj „ZR“ - a taktiež
na článok 5 základných zásad Zákona o rodine).
1. 4 Následne uviedol, že „z vykonaného dokazovania zistil, že maloleté deti sú narodené z manželstva,

ktoré bolo rozsudkom Okresného súdu Brezno č. k. 8P/196/2013-49 zo dňa 14. 11. 2013, právoplatným
dňa 03. 12. 2013 rozvedené, na čas po rozvode bol upravený výkon rodičovských práv a povinností
k maloletým deťom tak, že bola schválená dohoda rodičov, na základe ktorej obidve maloleté deti boli
zverené do osobnej starostlivosti matky, otec sa zaviazal prispievať na výživu maloletej F. 90,- Eur
mesačne a na výživu maloletého R. 70,- Eur mesačne a jeho styk s maloletými deťmi bol ponechaný
na dohodu rodičov. V tom čase mala maloletá F. X rokov, bola zdravá, navštevovala X. ročník K. X.

v V., do školy ju matka vozila autom, stravovala sa v školskej jedálni, navštevovala školskú družinu,
tiež navštevovala K. H.M.. Maloletý R. mal X roky, bol zdravý, navštevoval materskú škôlku, do škôlky
ho matka vozila autom. Matka maloletých detí v tom čase pracovala v F. V. Y. s priemerným čistým
mesačným zárobkom 442,49 Eur, poberala prídavky na obidve deti, spolu s deťmi bývala v rodinnom
dome, ktorý zdedila po svojej matke. Hypotéku na opravy v dome v celkovej výške 20.000,- Eur mesačne

splácala po 150,- Eur. Otec maloletých detí bol živnostníkom, od 23. 09. 2013 do 01. 11. 2013 pracoval
v B.. Za toto obdobie mu bola vyplatená suma cca 700,- Eur, v B. ubytovanie a stravovanie znášal zo
svojho, od 17. 11. 2013 sa znova chystal odísť na 5 týždňový pracovný turnus do B.. Užíval automobil
I. U., býval v I. u rodičov, s ktorými viedol spoločnú domácnosť.“
1. 5 Ďalej prvoinštančný súd konštatoval, že „v súčasnosti má maloletá F. X rokov. Je zdravá až na to, že

po poslednej úprave výživného jej boli predpísané D. X., boli jej predpísané jedenkrát, za čo jej matka
doplácala 3,32 Eur. Maloletá na kontroly chodí raz ročne do V. V.. Rehabilituje - boli jej ukázané cviky,
cvičí doma. Navštevuje X.ročník K. X. v V. na P. X. Matka ju do školy vozí autom. Na začiatku školského
roka matka maloletej na združenie rodičov zaplatila 15,- Eur, školské pomôcky a potreby jej kupovala
spolu za cca 100,- Eur. Maloletá sa stravuje v školskej jedálni, kde jej matka mesačne platí cca 20,- Eur,

tiež navštevuje školskú družinu, kde jej matka mesačne platí 4,- Eurá. V rámci školy od novembra do
januára maloletá každý týždeň na 2 hodiny chodila na K.Z. M., čo ju týždenne vyšlo 0,50 Eur. Maloletá
navštevuje K. H.M., kde jej matka na celý rok zaplatila na združenie rodičov 16,60 Eur a mesačne jej platí
poplatok 5,- Eur. V rámci školy maloletá chodí na T. a Z. Y., s čím matka nemá zvýšené výdavky. V rámci
školy by mala ísť na lyžiarsky výcvik, matka jej zaplatila poplatok 20,- Eur. Maloletá má mobil, za jeho

užívanie jej matka platí 10,- Eur na 2 mesiace. Maloletá je pripoistená so svojou matkou v jej poistke.“
1. 6 V súvislosti s maloletým R. prvoinštančný súd uviedol, že „maloletý R. má X rokov. Navštevuje
P. triedu U. X. na U., kde ho matka vozí autom. Matka maloletému na združenie rodičov na začiatku
školského roka zaplatila 15,- Eur, mesačne mu platí poplatok za stravu 20,- Eur. Za lyžiarsky výcvik
mu zaplatila poplatok 35,- Eur, za školu v prírode 40,- Eur. Maloletý je zapísaný na povinnú školskú

dochádzku, od septembra 2016 nastupuje do X. ročníka K. X. v V. na P. X. Maloletý je pripoistený pri
poistke svojej matky.“
1. 7 V súvislosti s aktuálnou sociálnou a finančnou situáciou rodičov prvoinštančný súd v odôvodnení
rozhodnutia uviedol, že „matka je rozvedená. Naďalej vlastní rodinný dom. Naďalej pracuje v F. v
súčasnosti s priemerným čistým mesačným zárobkom 545,74 Eur. Poberá prídavky na obidve deti.

Počet vyživovacích povinností sa u nej nezmenil. Má partnera, ktorý s ňou nebýva, navštevuje ju iba cez
víkendy, neprispieva na spoločnú domácnosť, financuje iba výlety keď niekde idú aj s deťmi. V rodinnom
dome býva sama s maloletými deťmi a svojim otcom, ktorý je starobný dôchodca. Otec prispieva na
spoločnú domácnosť tak, že on platí elektriku 74,- Eur, ona platí ostatné a to za vodu mesačne 15,-
Eur, za plyn mesačne 58,- Eur, poistku za rodinný dom ročne 20,- Eur, za smeti 86,- Eur ročne. Užíva

auto, ktoré patrí jej otcovi a to na dochádzanie do práce a odvoz detí, za jeho užívanie mesačne minie
cca 40,- Eur. Mesačne si platí poistku, v ktorej sú pripoistené aj maloleté deti a to mesačne 58,- Eur.
Naďalej spláca hypotéku na rekonštrukciu domu po 150,- Eur mesačne. Za mobil dá mesačne 30,- Eur.
je rozvedený. Vlastní osobný automobil I. U.. V čase rozvodu bol živnostníkom s priemerným mesačným
zárobkom cca 700,- Eur. V období od 08. 12. 2014 do 29. 03. 2015 bol nezamestnaný. V roku 2014 časť

bol zamestnaný, časť bol živnostníkom - za tento rok spolu dosiahol príjmy 7.423,31 Eur, výdavky 2.656,-
Eur, základ dane 4.767,31 Eur. V roku 2015 sčasti bol tiež v pracovnom pomere a sčasti živnostníkom -
za tento rok dosiahol spolu príjmy 5.360,46 Eur, výdavky 1.836,60 Eur, základ dane 3.523,86 Eur. Ako
živnostník pracujúci pod názvom X. L. - L. F. vykonáva práce pre Y. - L. M.. Za výkon týchto prác si vjanuári, februári, aj marci fakturoval každý mesiac po 500,- Eur. Cca XX rokov je P., vlastní jednu K.,
zúčastňuje sa P., z čoho má výhody a to, že dostane U., 1 kg až 20 kg do roka. S touto záľubou má
výdavky na členský príspevok 100,- Eur ročne. Do zdravotnej poisťovne mesačne odvádza cez 57,- Eur,

do Sociálnej poisťovne neodvádza. Počet vyživovacích povinností sa u neho nezmenil. Má priateľku,
s ktorou nežije v spoločnej domácnosti. Tak ako v čase rozvodu aj teraz býva u svojich rodičov v ich
rodinnom dome, vedie s nimi spoločnú domácnosť, na ktorú mesačne prispieva 100,- Eur. Je zdravý.
Medzijehoďalšiemesačnévýdavkypatríúrazovépoistenie39,67Eur,cestadopráceautomcca84,-Eur
(uplatňuje si ako výdavky), za mobil 45,- Eur. Začiatkom roka 2015 na preklenutie zlej finančnej situácie,

keď bol nezamestnaný, požičal si sumu 3.100,- Eur, túto mesačne spláca po 54,59 Eur, splácanie má
dohodnuté na 10 rokov.“
1.8Vychádzajúczvykonanéhodokazovaniapotomdospelprvoinštančnýsúdkzáveru,že„odposlednej
úpravy výživného (...) došlo k zmene pomerov na strane všetkých účastníkov. Maloleté deti sú o cca 2,5
roka staršie. Maloletá F. v čase poslednej úpravy výživného navštevovala X. ročník základnej školy, v
súčasnosti O. 3. ročník základnej školy, t.j. stále ešte P. stupeň, aj vtedy aj teraz navštevuje K. H.M., v

rámci školy chodí na T. a Z. Y., boli jej zistené P. O. a jedenkrát predpísané D. X. - toto všetko predstavuje
na strane maloletej zmenu, ktorú súd však nepovažuje za podstatnú, a preto návrh matky na zvýšenie
výživného na maloletú zamietol. Maloletý R. v čase poslednej úpravy výživného a tiež teraz navštevuje
materskú školu, v súčasnosti P. triedu - mesačný poplatok ako P. neplatí, iba za stravu, avšak je už
zapísaný na povinnú školskú dochádzku a od septembra XXXX začne navštevovať X. ročník tej istej

školy, ako jeho sestra. Túto zmenu pomerov na strane maloletého R. súd považuje za podstatnú a preto
s účinnosťou od 01. 07.2016 t.j. od prvého dňa prázdnin predchádzajúcich školskému roku zvýšil na
neho výživné zo 70,- Eur na 90,- Eur mesačne. Súd toto výživné zvýšil s uvedenou účinnosťou preto,
lebo už v priebehu letných prázdnin rodičia zvyčajne začínajú zabezpečovať P. veci potrebné na nástup
do školy.“ Zároveň poukázal na to, že „na strane matky došlo k zmene pomerov v tom, že pri poslednej

úprave výživného dosahovala priemerný čistý mesačný zárobok 442,49 Eur, v súčasnosti u toho istého
zamestnávateľ dosahuje tento zárobok vo výške 547,74 Eur; počet vyživovacích povinností sa u nej
nezmenil. Zmenili sa pomery aj na strane otca. V čase poslednej úpravy výživného bol živnostníkom, v
období od 23. 09. 2013 do 01. 11. 2013 pracoval v zahraničí a za týchto 38 dní mu bola vyplatená suma
cca 700,- Eur, z čoho znášal aj výdavky na pobyt v zahraničí. V roku 2015 sčasti bol v pracovnom pomere

a sčasti vykonával živnosť, v uvedenom roku dosiahol spolu príjmy 5.360,46 Eur, výdavky 1.836,60 Eur
a základ dane 3.523,86 Eur t.j. základ dane priemerne mesačne 293,65 Eur. V súčasnosti vykonáva
práce pre Y. - L. M., za január, februára marec si za výkon prác každý mesiac fakturoval 500,- Eur. Počet
vyživovacích povinností sa u neho tiež nezmenil. Vlastní osobný automobil I. U.. Cca XX rokov, t.j. aj
pri pôvodnej úprave výživného bol P., ročne ho členský príspevok vyjde na 100,- Eur, z členstva v P. K.

mal a aj má výhody - prídel U. od 1 kg do 20 kg ročne.“
1. 9 Následne prvoinštančný súd poukázal na to, že „výživné na maloleté deti súd určuje v zmysle
citovaných zákonných ustanovení, tak na základe zistených odôvodnených potrieb maloletých detí ako
aj na základe možností, schopností, majetkových pomerov a životnej úrovne otca maloletých detí s
prihliadnutím na možnosti, schopnosti, majetkové pomery, životnú úroveň a osobnú starostlivosť matky

o maloleté deti. Na základe týchto zákonných kritérií súd dospel k záveru, že pomery otca neumožňujú
prispievať na výživu maloletej F. viac, ako mu bolo naposledy určené a na druhej strane u tejto maloletej
nie je naplnená ani hmotnoprávna podmienka na zvýšenie výživného, tak ako je vyššie uvedené - na jej
strane od poslednej úpravy výživného nedošlo k takej zmene pomerov, ktorú by súd mohol vyhodnotiť
ako podstatnú. U maloletého R. dochádza k podstatnej zmene pomerov, je už prihlásený na povinnú

školskú dochádzku a od septembra nastupuje do P. ročníka, preto súd na neho výživné zvýšil Na základe
zistených odôvodnených potrieb maloletého ako aj na základe zistených pomerov jeho otca súd zvýšil
výživné na neho na sumu 90,- Eur mesačne. Pri svojom rozhodovaní súd zobral do úvahy aj to, že sa
zmenili pomery na strane matky maloletých detí v tom, že jej čistý mesačný zárobok sa zvýšil za cca 2,5
roka zo sumy 442,49 Eur na sumu 545,74 Eur mesačne.“ Keďže matka sa domáhala zvýšenia výživného

na maloletú F. na 150,- Eur mesačne a na maloletého R. na 100,- Eur mesačne, prvoinštančný súd jej
návrh vo zvyšku zamietol.

2.1Protirozsudkusúduprvejinštanciepodalamatkavzákonnejlehoteodvolanie,ktorýmnapadlavýrok,
ktorýmboljejnávrhnazvýšenievýživnéhovozvyškuzamietnutý(druhývýrok).Žiadala,abyodvolacísúd

rozsudok prvoinštančného súdu v uvedenom výroku zrušil a vec v tomto rozsahu vrátil prvoinštančnému
súdu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, eventuálne, aby rozsudok prvoinštančného súdu v
uvedenom výroku zmenil tak, že otec je povinný prispievať na výživu maloletej F. výživným vo výške
150 Eur mesačne.2. 2 Odvolanie odôvodnila tým, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k
nesprávnym skutkovým zisteniam a že jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia
veci. V odôvodnení odvolania uviedla, že dôvodom návrhu na zvýšenie vyživovacej povinnosti na

maloletú F. bolo zhoršenie jej zdravotného stavu oproti stavu, ktorý mala v čase vydania pôvodného
súdneho rozhodnutia o určenie vyživovacej povinnosti. V dôsledku tejto skutočnosti sa jej zvýšili výdavky
spojené s maloletou a tieto výdavky nedokáže hradiť sama. Ďalej poukázala ustanovenia § 78 ods.
1 a § 62 ods. 2 ZR a na skutočnosti, na ktoré je potrebné v zmysle uvedených ustanovení pri určení
výživného prihliadať. V tejto súvislosti uviedla, že posúdenie možností a schopností povinného rodiča nie

súrozhodujúcejehoskutočnezárobkovépomery,alejehoreálnezárobkovémožnosti.Vovzťahukotcovi
potom uviedla, že je v jeho možnostiach dosahovať aj vyššie príjmy, ako deklaroval v konaní, pričom
vzhľadom k tomu, že vykonáva podnikateľskú činnosť, je ťažšie zistiť reálnu výšku jeho mesačných
príjmov. Pokiaľ prvoinštančný súd v odôvodnení rozhodnutia konštatoval, že pri rozhodovaní vzal do
úvahy aj to, že v dôsledku zvýšenia jej príjmov sa zmenili pomery i na jej strane, tak v tejto súvislosti
poukázala na to, že ona „okrem finančného plnenia každodenne zabezpečuje osobnú starostlivosť o

maloleté deti“ a preto „je zákonnou povinnosťou otca finančným plnením vyvážiť všestrannú osobnú
starostlivosť poskytovanú k maloletým deťom“ z jej strany.

3. 1 Otec v písomnom vyjadrení k odvolaniu matky uviedol, že s odvolaním nesúhlasí. Rozsudok
prvoinštančného súdu rešpektoval a preto voči nemu nepodal odvolanie. Skutočnosti, ktoré matka

uvádza, považuje za zavádzajúce. Súdu predložil všetky dokumenty, ktoré boli potrebné na zistenie
jeho finančnej situácie a schopnosti prispievať na výživu maloletých detí. Okrem deklarovaného príjmu
iný príjem nemá. Pracovné ponuky zverejnené spoločnosťou M. s.r.o. Z., ktoré predložila matka sú
zavádzajúce, nakoľko on vo firme pracoval a zo svojich skúseností vie, že „firma láka záujemcov o
prácu finančným ohodnotením, ale skutočnosť je iná“, čo potvrdzuje priloženou pracovnou zmluvou a

potvrdením o zdaniteľných príjmoch za obdobie, za, ktoré v uvedenej firme pracoval.
3. 2 Zároveň uviedol, že odo dňa 24. 06. 2016 je evidovaný na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny v
M. a má pozastavené prevádzkovanie živnosti, nakoľko ukončil spoluprácu s firmou Y. L. M., z dôvodu
slabého finančného ohodnotenia. Záverom potom uviedol, že nakoľko došlo na jeho strane „k takýmto
zmenám“, navrhuje, aby bolo napadnuté rozhodnutie prvoinštančného súdu zmenené tak, aby mu

výživné „bolo znížené a to vo výške 50,- Eur na maloletú F. a vo výške 50,- Eur na maloletého R..“

4. Kolízny opatrovník maloletých detí uviedol, že má za to, že „Okresný súd Brezno v konaní riadne zistil
skutkový stav veci. Pokiaľ odvolací súd zistí, že vyššie výživné je možno deťom poskytnúť“, navrhol,
aby „výživné zvýšil.“

5.1 Odvolanie matky bolo doručené súdu prvej inštancie dňa 15. 06. 2016 (k pričom príslušnej pošte
bolo dané na prepravu dňa 14. 06. 2016), teda ešte za účinnosti zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho
súdneho poriadku, ktorý bol ku dňu 01. 07. 2016 zrušený zákonom č. 160/2015 Z.z. Civilným sporovým
poriadkom (ďalej aj „CSP“).

5.2 Dňa 01. 07. 2016 nadobudol účinnosť i ďalší nový procesnoprávny kódex - zákon č. 161/2015
Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej aj „CMP“), ktorý v prechodných ustanoveniach, konkrétne v
ustanovení § 395 ods. 1 uvádza: „Ak § 396 neustanovuje inak, platí tento zákon aj na konania začaté
predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.“ Z ustanovenia § 2 ods. 1 CMP vyplýva: „Na konania podľa
tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento neustanovuje inak.“

5.3 Pretože odvolacie konanie prebieha už v dobe účinnosti CMP, bolo potrebné na odvolacie konanie
aplikovať príslušné ustanovenia CMP a CSP.

6. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), vec preskúmal v rozsahu určenom ustanovením § 65 a §
66 CMP, bez nariadenia pojednávania § 385 ods. 1, 2 CSP a contrario a rozsudok súdu prvej inštancie v

odvolanímnapadnutejčasti,t.j.vovýroku,ktorýmnávrhmatkynazvýšenievýživnéhovozvyškuzamietol
(druhý výrok), podľa § 387 ods.1, 2 CSP ako vecne správny potvrdil.

7.1 Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

7.2 Podľa ods. 2 vyššie citovaného ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje
s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie
správnostidôvodovnapadnutéhorozhodnutia,prípadnedoplniťnazdôrazneniesprávnostinapadnutého
rozhodnutia ďalšie dôvody.8. Po oboznámení sa s obsahom spisu a s odvolaním napadnutým rozsudkom prvoinštančného súdu
odvolací súd konštatuje, že jeho rozsudok v odvolaním napadnutej časti je vecne správny. Odvolací

súd (v súlade s vyššie citovaným ustanovením § 387 ods. 2 CSP) sa v celom rozsahu stotožňuje i s
odôvodnením jeho rozhodnutia, ktoré je dostatočne podrobné, ale je i jasné, zrozumiteľné, presvedčivé
a logickým spôsobom sa vysporiadava so všetkými relevantnými skutkovými i právnymi otázkami a
aspektmi, a teda spĺňa zákonné kritéria odôvodnenia uvedené v ustanovení § 220 ods. 2 CSP.

9. Odvolací súd na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia (v súlade s citovaným § 387 ods.
2 CSP) preto poukazuje len na určité najzásadnejšie aspekty, ktorými reaguje na odvolanie matky.
V prvom rade uvádza, že prvoinštančný súd náležite zistil skutkový stav a pri svojom rozhodovaní
zohľadnil všetky zákonné aspekty vyplývajúce z ustanovení Zákona o rodine, na ktoré poukázala matka
v odvolaní. Ďalej konštatuje, že matka v odvolaní neuviedla žiadne také okolnosti alebo skutočnosti,
s ktorými by sa prvoinštančný súd pri svojom rozhodovaní nezaoberal a s ktorými by sa náležite v

odôvodnení rozhodnutia nevysporiadal. Aj podľa názoru odvolacieho súdu, na strane maloletej F. od
predchádzajúceho určenia výživného nedošlo k takej zmene pomerov, ktorá by odôvodňovala zvýšenie
vyživovacej povinnosti otca voči nej. Pôvodne určené výživné vo výške 90 Eur mesačne dokáže (za
spolusúčinnostimatky,uktorejdošloodpredchádzajúcejúpravyvýživnéhoknárastujejpríjmuvrozsahu
cca 100 Eur) pokryť výdavky spojené s jej aktuálnym zhoršením zdravotného stavu.

10. Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v odvolaním napadnutej časti, t.j.
vo výroku, ktorým návrh matky na zvýšenie výživného vo zvyšku zamietol (druhý výrok), podľa § 387
ods.1, 2 CSP ako vecne správny potvrdil.

11. Pre úplnosť odvolací súd uvádza, že otec nepodal voči rozhodnutiu prvoinštančného súdu v zákonnej
lehote odvolanie a preto jeho „návrh“ uvedený vo vyjadrení k odvolaniu matky o zníženie výživného
nemohol odvolací súd akceptovať a zohľadniť. Ak u neho skutočne došlo k nezavinenému zníženiu
príjmu, môže sa domáhať úpravy svojej vyživovacej povinnosti riadnym návrhom.

12. Odvolaním nenapadnuté výroky rozsudku prvoinštančného súdu o zvýšení vyživovacej povinnosti
otca voči maloletému R. (prvý výrok), o úprave jeho styku s maloletými deťmi (tretí výrok) a o trovách
konania (štvrtý výrok) zostali nedotknuté (§ 367 ods. 2 CSP).

13. Pri rozhodovaní o trovách odvolacieho konania vychádzal odvolací súd z ustanovenia § 52 CMP a

preto rozhodol, že žiaden z účastníkov konania nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

14. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho,
pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená aleboc) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné

alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného
premiestnenia alebo zadržania (§ 76 CMP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej

veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie ani na základe výzvy na plnenie

(§ 379 ods. 1 a 2 CMP), môže mu súd uložiť pokutu do 1.000,- Eur (§ 382 ods. 1 CMP), rozhodnúť o
zastavení výplaty rodičovského príspevku a prídavku na dieťa a príplatku k prídavku na dieťa (§ 383
ods. 1 CMP) alebo odňať maloletého tomu, u koho podľa rozhodnutia nemá byť a postarať sa o jeho
odovzdanie tomu, komu bolo podľa rozhodnutia zverené, alebo tomu, komu rozhodnutie priznáva právo
na styk s maloletým po obmedzený čas, alebo tomu, kto je oprávnený neoprávnene premiestneného

alebo zadržaného maloletého prevziať (§ 386 ods. 1 CMP) a to všetko aj bez návrhu (§ 376 ods. 2 CMP).