Uznesenie ,
Zrušené Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 26. september 2016

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 14Co/761/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6714207893
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 09. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Priehoda
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6714207893.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Priehodu a členov
JUDr. Márie Podhorovej a JUDr. Anny Snopčokovej, v právnej veci žalobcu Sociálna poisťovňa, so
sídlom v Bratislave, zastúpená N.. I. G., B. pobočky Zvolen, Š. Moyzesa 1369/52, 960 01 Zvolen, IČO:
30 807 484 proti žalovanému K.. G. R. nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom K. XX, XXX XX J., o zaplatenie
sumy 49,79 Eur, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu vo Zvolene č. k. 6C/152/2014-37

zo dňa 25.05.2015, takto

r o z h o d o l :

Z r u š u j e rozsudok súdu prvej inštancie a vec mu vracia na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi 49,79 Eur do 15
dní od právoplatnosti rozsudku. Žalobcovi náhradu trov konania nepriznal. Rozhodol tak s odôvodnením,
že žalovaný sa na úkor žalobcu bezdôvodne obohatil, pričom žalobca uplatnil svoj nárok v lehotách

uvedených v § 107 ods. 1, 2 OZ, pretože 2-ročná subjektívna lehota pre žalobcu začala bežať v rámci
objektívnej 10-ročnej lehoty, keďže žalovaný úmyselne neodviedol celú sumu vymoženú od povinného
na účet žalobcu.

2. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal odvolanie žalovaný. V dôvodoch odvolania poukazoval na
to, že právny vzťah súdneho exekútora a účastníka konania sa nemôže považovať za súkromnoprávny

vzťah, preto v danom prípade nemohlo dôjsť na strane žalovaného k bezdôvodnému obohateniu. V
tejto súvislosti poukázal na to, že ak nesprávnym postupom súdneho exekútora pri výkone exekučnej
činnosti došlo k nevyplateniu vymoženej pohľadávky, tak sa žalobca mohol domáhať náhrady škody
podľa zákona č. 514/2003 Z. z. proti štátu, v mene ktorého koná Ministerstvo spravodlivosti SR, na čo
odkazuje aj ust. § 33 ods. 1 Exekučného poriadku. Nebol teda daný právny dôvod k tomu, aby súd
zaväzoval žalovaného k zaplateniu uplatnenej sumy v dôsledku bezdôvodného obohatenia.

3. Na odvolanie žalovaného sa písomne vyjadril žalobca, ktorý poukazoval na to, že na strane žalobcu
vznikla škoda pri výkone jeho činnosti, za ktorú škodu zodpovedá súdny exekútor podľa ust. § 33
ods. 1 Exekučného poriadku. Uvedené ustanovenie odkazuje aj priamo na zákon č. 514/2003 Z. z.
o zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci. Bol toho názoru, že ak žalobca
má nárok na náhradu škody voči štátu, tak má aj priamy nárok proti súdnemu exekútorovi na náhradu

škody. Konanie žalovaného je predmetom trestného konania, pričom poukazoval na to, že žalovaný
ani nespochybňoval nárok na náhradu škody, ale poukazoval len na premlčanie pohľadávky. Odvolanie
žalovaného preto nepovažoval žalobca za dôvodné.

4. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z. z. - Civilný sporový poriadok, ďalej len
CSP), preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v rozsahu danom ust. § 379 a § 380 ods. 1 CSP,

bez nariadenia pojednávania podľa ust. § 385 ods. 1 CSP a tento v zmysle ust. § 389 ods. 1, písm. c)
CSP zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.5. Z obsahu spisu vyplýva, že podanou žalobou sa žalobca domáhal proti žalovanému zaplatenia celkom
sumy 49,79 Eur, a to v dôsledku toho, že žalovaný ako súdny exekútor porušil povinnosti vyplývajúce

z Exekučného poriadku, ako aj zmluvy o vykonaní exekúcie, ktorá bola uzatvorená medzi žalobcom
a žalovaným dňa 28.03.2001, v ktorej sa súdny exekútor zaviazal, že poukáže platbu povinného v
prospech účtu oprávneného do 7 dní od jej poukázania na účet súdneho exekútora. Súdny exekútor
takýmto spôsobom nepostupoval, pričom bolo u náhradníka súdneho exekútora zistené, že v exekučnej
veci EX 30/2001 dotýkajúcej sa žalobcu bola vymožená čiastka 49,79 Eur, ktorá nebola poukázaná na

účet žalobcu.

6. Z vyššie uvedeného je nesporné, že žalobca sa domáhal zaplatenia sumy 49,79 Eur od žalovaného
ako súdneho exekútora, ktorý porušil svoje povinnosti vyplývajúce z exekučného poriadku a uzatvorenej
dohody. Aj keď v podanej žalobe žalobca uviedol, že tento nárok uplatňuje z dôvodu bezdôvodného
obohatenia, tak právna kvalifikácia uvedená žalobcom v podanej žalobe nebola pre súd právne záväzná,

pretože medzi žalobcom a žalovaným nešlo o súkromnoprávny vzťah, ale o verejnoprávny vzťah,
vyplývajúci zo zákona č. 233/1995 Z. z. - Exekučný poriadok. Pre prípad porušenia povinností súdneho
exekútora, ktoré vyplývajú z Exekučného poriadku, práve v ust. § 33 ods. 1, 2 je upravená jeho
zodpovednosť za škodu. Podľa § 33 ods. 1 Exekučného poriadku, ak osobitný zákon neustanovuje
inak, exekútor zodpovedá za škodu tomu, komu ju spôsobil on alebo jeho zamestnanec v súvislosti s

činnosťou podľa tohto zákona.

7. V praxi činnosti súdov nastali výkladové problémy v tom, či je možné uplatňovať s ohľadom na ust. §
33 ods. 1 Exekučného poriadku náhradu škody priamo proti súdnemu exekútorovi alebo len na základe
zákona č. 514/2003 Z. z. za porušenie exekučnej činnosti súdneho exekútora proti Slovenskej republike,

zastúpenej Ministerstvom spravodlivosti SR.

8. PodľauzneseniaNajvyššiehosúduSRz23.03.2016sp. zn.3Cdo75/2015sazodpovednosťsúdneho
exekútora za škodu podľa § 33 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej
činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov (Exekučný poriadok) a zodpovednosť štátu za škodu

podľa zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o
zmene niektorých zákonov, ktorá bola spôsobená súdnym exekútorom pri výkone exekučnej činnosti,
vzájomne nevylučujú.

9. Z uvedeného rozhodnutia teda vyplýva, že pasívne legitimovaným subjektom v danom prípade

môže byť aj súdny exekútor, pretože jeho zodpovednosť za škodu v zmysle § 33 ods. 1 Exekučného
poriadku je koncipovaná ako objektívna zodpovednosť, t. j. zodpovednosť, ktorá vzniká bez ohľadu na
zavinenie, teda bez ohľadu na to, či k vzniku škody došlo úmyselným alebo nedbanlivostným konaním
zodpovedného subjektu. Zodpovednosť podľa § 33 ods. 1 Exekučného poriadku a zodpovednosť
podľa zákona č. 514/2003 Z. z. stoja vedľa seba, takže je potom len na rozhodnutí poškodeného -

žalobcu, či bude náhradu škody požadovať podľa zákona č. 514/2003 Z. z. alebo či predmetný nárok
uplatní priamo voči súdnemu exekútorovi.

10. V danej veci žalobca uplatnil nárok proti súdnemu exekútorovi priamo.

11. Súd prvej inštancie však nesprávne kvalifikoval uplatnený nárok ako bezdôvodné obohatenie,
pretože z podanej žaloby žalobcu nesporne vyplýva, že tento uplatňuje svoj nárok proti žalovanému
za to, že porušil povinnosti súdneho exekútora vyplývajúce z Exekučného poriadku, ale aj uzatvorenej
zmluvy o vykonaní exekúcie.

12. V ďalšom konaní sa súd prvej inštancie bude preto zaoberať nárokom uplatneným zo strany žalobcu
proti žalovanému podľa ust. § 33 ods. 1 Exekučného poriadku. V tejto súvislosti je však potrebné
uviesť, že z dokladu, ktorý je doložený na č. l. 5 spisu, vyplýva, že súdnym exekútorom mala byť
vymožená pre žalobcu suma 49,79 Eur, ktorá nebola žalobcovi odvedená. Z tam uvedeného prehľadu
však nevyplýva, kedy táto suma bola pripísaná na účet súdneho exekútora. Uvedenú okolnosť bude

potrebné zistiť, pretože v konaní žalovaný vzniesol námietku premlčania uplatneného nároku žalobcu.
Uvedená okolnosť bude mať preto význam pre posúdenie toho, či mohlo dôjsť k premlčaniu uplatneného
nároku žalobcu alebo nie. V tejto súvislosti však treba poukázať aj na obsah vyjadrenia žalovaného na č.
l. 49 spisu, z ktorého vyplýva, že činnosť žalovaného ako súdneho exekútora je predmetom aj trestnéhokonania. Posúdi preto, či konaním žalovaného došlo aj k úmyselnému konaniu, ktoré by mohlo mať vplyv
na otázku dĺžky premlčacej lehoty, prípadne na jej priebeh (možné prerušenie), ak škoda bola uplatnená
aj v trestnom konaní.

13. S uvedenými okolnosťami sa v ďalšom konaní súd prvej inštancie vyporiada a potom opätovne vo
veci rozhodne.

14. V zmysle ust. § 391 ods. 2 CSP, ak bolo rozhodnutie zrušené, ak bola vec vrátená na ďalšie

konanie a nové rozhodnutia, súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu. K
postupu zrušenia veci podľa ust. § 389 ods. 1, písm. c) CSP došlo aj z dôvodu, že nebolo účelné doplniť
dokazovanie odvolacím súdom v danej veci.

15. Z vyššie uvedených dôvodov krajský súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto
uznesenia.

16. Rozhodnutie bolo prijaté senátom pomerom hlasov 3 : 0.
Rozhodnutie bolo prijaté senátom pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. a/ až c/ CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie ( § 422 ods. 1 a 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).