Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 22. december 2015

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 4Sp/37/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8015200742
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 12. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Tobiašová

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2015:8015200742.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove samosudkyňou JUDr. Monikou Tobiašovou v právnej veci navrhovateľky

POHOTOVOSŤ, s.r.o. so sídlom Bratislava, Pribinova 25, IČO: 35 807 598, proti odporcovi Okresnému
úradu Kežmarok, katastrálny odbor, so sídlom Kežmarok, Baštová 16/A, za účasti Y. X., bytom U. X., I.
XXX/XX, o preskúmanie rozhodnutia odporcu zo dňa 22. mája 2015, č.: OU-KK-KO-V 741/2015/Kr, takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozhodnutie odporcu zo dňa 22. mája 2015, č.k.: OU-KK-KO-V741/2015/Kr.

Náhradu trov konania účastníkom n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Preskúmavaným rozhodnutím zo dňa 22.05.2015 rozhodol odporca ako príslušný orgán podľa § 18 ods.

2 písm. a/ a § 22 ods. 2 zákona č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a
iných práv k nehnuteľnostiam (ďalej len Katastrálny zákon) vo veci podaného návrhu na vklad záložného
práva do katastra nehnuteľností v zmysle Zmluvy o zriadení záložného práva č. 81/2015-PTR, uzavretej
dňa 05.03.2015 medzi navrhovateľom ako záložným veriteľom a Y. X., záložným dlžníkom, zastúpeným
splnomocnencomDSSNestoro.z.,Stredč.449,Zázrivá(predtýmProHelp-združenieobčianskoprávnej
pomoci) tak, že podľa § 31 ods. 3 Katastrálneho zákona návrh na vklad záložného práva do katastra
nehnuteľností zamietol.

Rozhodnutie odôvodnil tým, že dňa 22.04.2015 bol odporcovi doručený návrh na vklad záložného
práva do katastra nehnuteľností na základe Zmluvy o zriadení záložného práva č. 81/2015-PTR zo
dňa 05.03.2015. Predmetom záložnej zmluvy bola nehnuteľnosť, pozemok, parc Reg. C-KN č. XXXX
vo výlučnom vlastníctve záložcu, zapísaný na LV č. XXXX, k. ú. U. X., obec U. X., okres Kežmarok.
Prílohou návrhu na vklad záložného práva bola o.i. Dohoda o splnomocnení, ktorou splnomocniteľ Y. X.
splnomocnil splnomocnenca ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci, na bezplatné zastupovanie

pri uskutočnení právnych úkonov uvedených v dohode, vykonávaných v súvislosti so zmluvou o
úvere. Zároveň ho splnomocnil na uzatvorenie záložnej zmluvy podľa § 552 zákona č. 40/1964
Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ) v mene splnomocniteľa vo vzťahu k nehnuteľnostiam,
ktoré v čase uzatvorenia záložnej zmluvy sú v splnomocniteľovom vlastníctve alebo spoluvlastníctve.
Splnomocniteľ udelil splnomocnencovi plnomocenstvo na všetky právne úkony, ktoré je potrebné
vykonať za účelom uzatvorenia záložnej zmluvy podľa dohody, vrátane vykonania ich zmien alebo
doplnkov, ktorými sa zabezpečí splnenie splnomocniteľovho záväzku zmluvy o úvere.

Správny orgán citoval § 32, § 34 ods. 4, 5 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (Správny poriadok).
Vo vzťahu k § 5a ods. 4 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa odporca uviedol, že záložná
zmluva sa považuje za zmluvu o zabezpečení záväzku. Takáto zmluva uzatváraná po 30.04.2014nemôže byť podpísaná treťou osobou na základe plnomocenstva, ako tomu bolo v danom prípade, ale
iba samotným vlastníkom nehnuteľnosti, inak je neplatná.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti, s odkazom na § 31 ods. 1, 3 Katastrálneho zákona dospel odporca k
záveru, že vo veci neboli splnené podmienky na vklad záložnej zmluvy do katastra nehnuteľností. Návrh
na zriadenie záložného práva preto zamietol.

Proti tomuto rozhodnutiu podala navrhovateľka včas opravný prostriedok, pričom žiadala, aby odporca

na základe odvolania v rámci autoremedúry napadnuté rozhodnutie zrušil a vklad zmluvy o zriadení
záložného práva zo dňa 05.03.2015 č. 81/2015-PTR povolil, resp. ak odporca odvolaniu nevyhovie, aby
príslušný súd zrušil napadnuté rozhodnutie a vrátil vec odporcovi na nové konanie o povolení vkladu
záložného práva.

Na podporu vznesených námietok navrhovateľka citovala ustanovenia § 22 ods. 1, 2, § 23, § 31 ods. 1,

§ 32 ods. 2, § 37 ods. 1 OZ, § 32 ods. 1, 2, § 46 Správneho poriadku, § 31 ods. 1 Katastrálneho zákona.
Uviedla, že Dohoda o splnomocnení bola uzavretá riadne, v súlade s príslušnými ustanoveniami OZ a
spĺňa tak požadované náležitosti platného právneho úkonu, ktorými sú slobodná vôľa, vážnosť, určitosť
a zrozumiteľnosť. Podľa jej názoru plnomocenstvo zahrnuté v Dohode o plnomocenstve je samostatným
právnym úkonom uzavretým medzi dlžníkom a jeho zástupcom a je úplne nezávislým od veriteľa a jeho

zmluvnej dokumentácie.

Plnomocenstvo bolo udelené na uzatvorenie záložnej zmluvy k nehnuteľnostiam, ktoré mali byť v
čase uzatvorenia záložnej zmluvy vo vlastníctve alebo spoluvlastníctve záložcu, ako aj na všetky
právne úkony súvisiace s uzatvorením predmetnej záložnej zmluvy. Tak vzniklo splnomocnencovi právo

nakladať s nehnuteľnosťou v mene záložcu - splnomocniteľa, pričom práva a povinnosti zo zastúpenia
vznikajú priamo záložcovi. Dlžník, záložca, sa pre udelenie plnomocenstva pre ProHelp - združenie
občianskoprávnej pomoci rozhodol sám, zástupca ho primerane poučil o následkoch tohto kroku,
zaviazal sa dojednať v jeho mene platnú záložnú zmluvu a v danom rozsahu obhajovať jeho záujmy.
Splnomocnenec v žiadnom prípade nemal a ani nemá záujem na poškodení záložcu, čo vyplýva aj

zo samotnej Dohody o splnomocnení, ktorá bola uzavretá za účelom naplnenia a hájenia záujmov
splnomocniteľa (záložcu) a na jeho žiadosť po osobnom prerokovaní a poučení o právnych úkonoch
v dohode uvedených a o právach a povinnostiach, ktoré sa nimi zakladajú. Z Dohody o splnomocnení
tiež vyplýva, že splnomocnenec poučil záložcu aj o právach a povinnostiach vyplývajúcich pre neho zo
zmluvy o úvere, vrátane skutočnosti, že záložné právo vzniká vkladom do katastra nehnuteľností. Na

tomto právnom úkone sa veriteľ nepodieľal a z jeho obsahu nevyplýva, aby bol súčasťou veriteľovej
zmluvnej dokumentácie. Zo spisu správneho orgánu tiež nevyplýva, že by veriteľ zastúpenie zástupcom
od dlžníka požadoval alebo mu osobu zástupcu dokonca navrhoval. Z obsahu splnomocnenia je
zrejmé, že bolo udelené za účelom naplnenia a hájenia záujmov splnomocniteľa a na jeho žiadosť a
že zastupovanie je bezplatné. Zástupca splnomocnenie s dlžníkom osobne prerokoval a poskytol mu

potrebné poučenie o právnych úkonoch v ňom uvedených a o právach a povinnostiach, ktoré sa nimi
zakladajú. Dlžník vyhlásil, že sa rozhodol zabezpečiť svoj záväzok zo zmluvy o úvere sám a z tohto
dôvodu využil bezplatnú pomoc zástupcu. Záväzkom zástupcu bolo okrem rokovania s veriteľom aj
posúdenie platnosti uzatváranej záložnej zmluvy.

Navrhovateľka uviedla, že správny orgán nezdôvodnil, akým konkrétnym spôsobom došlo k porušeniu §
22ods.2OZ.UvedeniezáložnéhoveriteľaazástupcuvpredtlačiDohodyosplnomocneníargumentačne
použité v rozhodnutí absolútne neobstojí. Uvedenie zástupcu je nevyhnutné z hľadiska identifikácie
strán dohody a uvedenie záložného veriteľa je nevyhnutné z hľadiska určitosti predmetu udeleného
plnomocenstva. Pokiaľ správny orgán z týchto skutočností vyvodzuje, že záložný veriteľ takto určil

zástupcu pre dlžníka, ide o záver, ktorý absolútne nemá oporu v listinách, ktoré tvoria obsah správneho
spisu a odporca nevykonal žiadne iné dôkazy na preukázanie správnosti svojich tvrdení. Navyše,
pochybnosti o objektivite zastupovania zo strany splnomocnenca nie sú z hľadiska aplikácie § 22 ods.
2 OZ dostatočné. Rozpor záujmov namietaný správnym orgánom musí reálne existovať, nestačí len
konštatovať potenciálnu možnosť rozporu s odkazom na zákonné ustanovenia bez primeraného výkladu

a aplikácie právnej normy. Správny orgán tento rozpor záujmov hodnoverne nepreukázal a rovnako
nepreukázal, že v prípade ustanoveného zástupcu ide o osobu, ktorá je v styku so záložným veriteľom.Poukázala na to, že dlžník si dlhodobo neplnil svoje povinnosti riadne a včas a nesplatil svoj dlh tak,
ako bolo medzi zmluvnými stranami dohodnuté a veriteľ tak len využil zmluvne dohodnutú možnosť
zabezpečiť svoj dlh zriadením záložného práva. Navrhovateľka pritom pristupuje k využitiu inštitútu

zabezpečenia svojej pohľadávky záložným právom len v prípadoch, kedy je záložca dlhodobo v
omeškaní so splácaním svojho záväzku, resp. v prípadoch kedy je evidentné, že záložca vylákal
od navrhovateľky poskytnutie peňažných prostriedkov, pričom tieto nemienil riadne vrátiť. Súčasne
poukázala na to, že počas výkonu podnikateľskej činnosti navrhovateľky ani v jednom prípade, kedy
bolo zriadené záložné právo na nehnuteľnosti dlžníka, nedošlo k využitiu úhradovej funkcie záložného

práva, t.j. k realizácii záložného práva predajom nehnuteľnosti.

Navrhovateľka uviedla, že správny orgán nezistil spoľahlivo stav veci (§ 31 ods. 1 Katastrálneho zákona
a § 46 Správneho poriadku), neoboznámil sa dostatočne s predkladaným návrhom a jednotlivými
pripojenými prílohami, pričom následne nesprávne zistil skutkový stav, čím udelené plnomocenstvo
nesprávne právne posúdil a následne vydal nezákonné rozhodnutie, ktoré nedostatočným odôvodnením

porušuje § 47 ods. 3 Správneho poriadku a je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov.

Odporca podanému opravnému prostriedku nevyhovel, predložil vec krajskému súdu a navrhol
napadnuté rozhodnutie ako vecne správne potvrdiť.

Krajský súd podľa § 250l a nasl. zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len O.s.p.)
preskúmalnapadnutérozhodnutieodporcuakonanie,ktorémupredchádzaloaoboznámilsasobsahom
administratívneho spisu. Podľa § 250g ods. 2 v spojení s § 250l O.s.p. konal a rozhodol v neprítomnosti
účastníkov konania, pričom dospel k záveru, že opravný prostriedok navrhovateľky nie je dôvodný.

Predmetom súdneho preskúmania je rozhodnutie odporcu ako príslušného správneho orgánu, ktorým
bol zamietnutý návrh na vklad zmluvy o zriadení záložného práva podľa § 31 ods. 3 Katastrálneho
zákona.

Z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že návrhom zo dňa 05.03.2015, doručeným príslušnému

správnemu orgánu dňa 22.04.2015 navrhovateľka odporcu žiadala o vklad Zmluvy o zriadení záložného
práva č. 81/2015-PTR zo dňa 05.03.2015 do príslušného katastra nehnuteľností.

Zo zmluvy uzavretej medzi navrhovateľkou ako záložným veriteľom a záložcom Y. X., zastúpeným DSS
nestor o.z. (predtým ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci) na základe Dohody o splnomocnení

vyplýva, že zmluvné strany sa dohodli na zriadení záložného práva k predmetu zálohu, nehnuteľností
vo výlučnom vlastníctve záložcu špecifikovaných v čl. I tejto zmluvy, v prospech záložného veriteľa,
na zabezpečenie všetkých pohľadávok záložného veriteľa voči záložcovi, ktoré vznikli a vzniknú na
základe Zmluvy o úvere č. 701001505 zo dňa 31.10.2012 uzavretej medzi záložným veriteľom na
strane veriteľa a záložcom na strane dlžníka, najmä na zabezpečenie istiny úveru vo výške 500,- EUR

spolu s jej príslušenstvom, úrokov z omeškania, poplatkov a ostatných pohľadávok a zmluvných pokút
vyplývajúcich zo zmluvy o úvere ako aj ostatných celkových nákladov v zmysle platných všeobecných
podmienok, od omeškania až do zaplatenia.

Z kópie Dohody o splnomocnení uzavretej medzi splnomocniteľom Y. X. a splnomocnencom ProHelp

- združenie občianskoprávnej pomoci, zastúpeným Petrom Mamojkom - predsedom združenia (neskôr
DSS Nestor o.z.) vyplýva, že „1. Za účelom naplnenia a hájenia záujmov splnomocniteľa a na
jeho žiadosť o bezplatné zastupovanie pri uskutočnení právnych úkonov uvedených v tejto dohode,
vykonávaných v súvislosti so Zmluvou o úvere uzatvorenou so spoločnosťou POHOTOVOSŤ s.r.o.,
č. zmluvy 701001505 (ďalej len zmluva o úvere), splnomocniteľ udeľuje Združeniu ProHelp po

osobnom prerokovaní a poučení o právnych úkonoch v dohode uvedených a o právach a povinnostiach,
ktoré sa nimi zakladajú toto plnomocenstvo s nasledovným obsahom: 2. Splnomocniteľ udeľuje
Združeniu ProHelp plnomocenstvo vo všetkých veciach vyplývajúcich z uskutočnenia právnych úkonov
vymienených v tejto dohode, vrátane právneho posúdenia týmito úkonmi založených práv a povinností
a v tomto rozsahu aj vo veciach rokovania so spoločnosťou POHOTOVOSŤ s.r.o. ako poskytovateľom

úveru. Všetky konzultácie a zastupovanie pri rokovaní so spoločnosťou POHOTOVOSŤ, s.r.o. Združenie
ProHelp poskytne splnomocniteľovi bezplatne. 3. Splnomocniteľ sa sám rozhodol zabezpečiť svoj
záväzok zo Zmluvy o úvere a z tohto dôvodu sa rozhodol využiť bezplatnú pomoc pri zabezpečení
svojho záväzku Združením ProHelp. Za tým účelom uzatvára túto dohodu a udeľuje Združeniu ProHelpplnomocenstvo na uzatvorenie záložnej zmluvy podľa § 552 OZ v platnom znení v mene splnomocniteľa
k nehnuteľnostiam, ktoré v čase uzatvorenia záložnej zmluvy sú v splnomocniteľovom vlastníctve alebo
spoluvlastníctve. Združenie ProHelp sa zaväzuje svedomito naplniť predmet udeleného plnomocenstva,

pričom splnomocniteľa poučilo o právach a povinnostiach vyplývajúcich zo Zmluvy o úvere vrátane
skutočností, že záložné právo vzniká vkladom do katastra nehnuteľností. Združenie ProHelp zároveň
posúdi platnosť záložnej zmluvy s ohľadom na platný právny poriadok Slovenskej republiky.
Splnomocniteľ udeľuje združeniu ProHelp plnomocenstvo na všetky právne úkony, ktoré je potrebné
vykonať za účelom uzatvorenia záložnej zmluvy podľa tejto dohody, vrátane vykonania ich zmien alebo

doplnení, ktorými sa zabezpečí splnenie splnomocnencovho záväzku zo Zmluvy o úvere uvedeného
v bode 1 tejto dohody, pozostávajúceho z nesplatenej výšky pohľadávky a jej príslušenstva, vrátane
zmluvných pokút a nákladov, ktoré vznikli veriteľovi v súvislosti s uplatnením jeho práv vyplývajúcich
zo Zmluvy o úvere. Splnomocniteľ vyhlasuje, že sa sám rozhodol pre zabezpečenie svojho záväzku,
čo je v súlade s jeho záujmami, nakoľko sa jedná o splnenie jeho zmluvných povinností, ktorých
splnenie je zabezpečené prostredníctvom zmluvných sankcií. 4. Bližšia špecifikácia nehnuteľností vo

vlastníctve splnomocniteľa (rukou dopísané). 5. Združenie ProHelp v najlepšom záujme hájenia práv
splnomocniteľa berie na vedomie, že podpisom tejto dohody vzniká združeniu ProHelp povinnosť
postupovať v súlade s prijatým plnomocenstvom, ktoré je na základe vyhlásenia splnomocniteľa ako
dlžníka zo Zmluvy o úvere v celom rozsahu v súlade so záujmami splnomocniteľa, a to až do jeho
odvolania splnomocniteľom...“.

Podľa § 151d ods. 1 OZ záloh môže byť vec, právo, iná majetková hodnota, byt a nebytový priestor,
ktoré sú prevoditeľné, ak zákon neustanovuje inak. Záloh môže byť aj súbor vecí, práv, alebo iných
majetkových hodnôt, podnik alebo časť podniku, alebo iná hromadná vec.

Podľa § 22 ods. 1, 2 OZ zástupcom je ten, kto je oprávnený konať za iného v jeho mene. Zo zastúpenia
vznikajúprávaapovinnostipriamozastúpenému.Zastupovaťinéhonemôžeten,ktosámniejespôsobilý
na právny úkon, o ktorý ide ani ten, záujmy ktorého sú v rozpore so záujmami zastúpeného.

Podľa § 23 OZ zastúpenie vzniká na základe zákona, alebo rozhodnutia štátneho orgánu (zákonné

zastúpenie), alebo na základe dohody o plnomocenstve.

Podľa § 31 ods. 1 OZ pri právnom úkone sa možno dať zastúpiť fyzickou alebo právnickou osobou.
Splnomocniteľ udelí za týmto účelom plnomocenstvo splnomocnencovi, v ktorom sa musí uviesť rozsah
splnomocnencovho oprávnenia.

Podľa § 34 OZ právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo zániku tých práv alebo
povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú.

Podľa § 37 ods. 1 OZ právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je

neplatný.

Podľa § 29 Katastrálneho zákona vklad podľa § 28 možno vykonať iba na základe právoplatného
rozhodnutia správy katastra.

Podľa § 30 ods. 5 písm. d/ Katastrálneho zákona prílohou k návrhu na vklad je zmluva, na ktorej základe
má byť zapísané právo k nehnuteľnosti do katastra, v dvoch vyhotoveniach. Ďalšími prílohami je dohoda
o splnomocnení, ak je účastník konania zastúpený splnomocnencom; podpis splnomocniteľa musí byť
osvedčený, ak sa osvedčenie podpisu vyžaduje podľa § 42 ods. 3.

Podľa § 31 ods. 1 Katastrálneho zákona okresný úrad preskúma zmluvu z hľadiska, či obsahuje
podstatné náležitosti zmluvy, či je úkon urobený v predpísanej forme, či je prevodca oprávnený nakladať
s nehnuteľnosťou, či sú prejavy vôle dostatočne určité a zrozumiteľné, či zmluvná voľnosť alebo právo
nakladať s nehnuteľnosťou nie sú obmedzené, či zmluva neodporuje zákonu, či zákon neobchádza a či
sa neprieči dobrým mravom. Pri rozhodovaní o vklade prihliada správa katastra aj na skutkové a právne

skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu.

Podľa § 31 ods. 3 Katastrálneho zákona ak sú podmienky na vklad splnené, okresný úrad vklad povolí;
inak návrh zamietne.Podľa § 42 ods. 1, 2 Katastrálneho zákona na zápis práv k nehnuteľnosti do katastra je spôsobilá v
štátnom jazyku, českom jazyku, alebo v úradne osvedčenom preklade písomne vyhotovená zmluva,

verejná listina, alebo iná listina bez chýb v písaní a počítaní a bez iných zrejmých nesprávnosti. Zmluva,
verejná listina, alebo iná listina obsahujú označenie:
a/ účastníkov práv k nehnuteľnostiam; ak ide o fyzickú osobu, meno, priezvisko, rodné priezvisko, dátum
narodenia, rodné číslo a miesto trvalého pobytu, ak ide o právnickú osobu, názov, sídlo a identifikačné
číslo, ako ho má pridelené, prípadne iné identifikačné údaje,

b/ právneho úkonu a jeho predmet, miesto a čas právneho úkonu,
c/ nehnuteľnosti podľa katastrálneho územia, pozemku podľa parcelného čísla evidovaného v súbore
popisných informácií, pozemku evidovaného ako parcela registra "C" alebo parcela registra "E", druhu
pozemku a výmery pozemku, súpisného čísla stavby a parcelného čísla pozemku, na ktorom je stavba
postavená, čísla bytu alebo nebytového priestoru, čísla poschodia, čísla vchodu a spoluvlastníckeho
podielu na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a na pozemku, prípadne na priľahlom

pozemku, súpisného čísla stavby a parcelného čísla pozemku, na ktorom je dom postavený; ak je
nehnuteľnosť v spoluvlastníctve viacerých vlastníkov, uvádza sa i podiel vyjadrený zlomkom k celku.

Krajský súd preskúmal napadnuté rozhodnutie v rozsahu a z dôvodov uvedených v opravnom
prostriedku. Vo vzťahu k rozhodnutiu odporcu súd konštatuje, že odporca pri posudzovaní podaného

návrhu na zriadenie záložného práva postupoval v súlade so zákonom.

Je zrejmé, že správy orgán je oprávnený posudzovať náležitosti predloženej zmluvy a prihliadať aj na
skutkové a právne skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu. Správny orgán tak vo
veci správne dospel k záveru, že uzavretie zmluvy o zriadení záložného práva, ktorá nebola podpísaná

priamo vlastníkom nehnuteľností je v rozpore s § 5a ods. 4 Zákona o ochrane spotrebiteľa a je tak
neplatná pre rozpor s § 39 OZ.

Podľa § 39 OZ neplatný je právny úkon, ktorý svojim obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho
obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Absolútna neplatnosť nastáva priamo zo zákona (ex lege) a pôsobí od začiatku (ex tunc) voči každému.

Podľa § 5a ods. 2 Zákona o ochrane spotrebiteľa predávajúci nesmie spotrebiteľovi vybrať ani inak
určiť osobu, ktorá má v súvislosti s uzavretím spotrebiteľskej zmluvy, plnením spotrebiteľskej zmluvy

alebo zabezpečením záväzku zo spotrebiteľskej zmluvy konať v mene alebo v záujme spotrebiteľa.
Ustanovenia spotrebiteľskej zmluvy, ktorými spotrebiteľ splnomocňuje tretiu osobu na vykonanie
právnych úkonov súvisiacich plnením spotrebiteľskej zmluvy alebo s uzavretím inej spotrebiteľskej
zmluvy, sú neplatné.

Podľa § 5a ods. 4 Zákona o ochrane spotrebiteľa právny úkon, ktorým spotrebiteľ splnomocňuje tretiu
osobu na uzavretie dohody o zabezpečení splnenia záväzku spotrebiteľa zo spotrebiteľskej zmluvy v
mene spotrebiteľa, je neplatný.

Z týchto ustanovení jednoznačne vyplýva, že záložná zmluva na nehnuteľnosti (čo je bezpochyby

zmluvou o zabezpečení splnenia záväzku v zmysle § 5a ods. 4 vyššie citovaného zákona) nesmie
byť v mene vlastníka podpísaná treťou osobou, t.j. vlastník nehnuteľnosti nemôže platne splnomocniť
inú osobu na uzavretie takejto zmluvy v rámci spotrebiteľského vzťahu. Takýmto vzťahom aj vzťah
záložnéhodlžníkaazáložnéhoveriteľavtejtoveciakovzťahposkytovateľaspotrebnéhoúveruadlžníka.

Nepochybil preto odporca, keď konštatoval neplatnosť zmluvy o zriadení záložného práva z dôvodu, že
tá bola podpísaná treťou osobou na základe plnomocenstva a nie vlastníkom nehnuteľnosti, fyzickou
osobou, pričom vo veci možno zároveň vysloviť aj neplatnosť samotného plnomocenstva pre rozpor s §
22 ods. 2 OZ, t.j. pre zrejmý rozpor záujmov zastúpenej osoby a zástupcu, vybraného poskytovateľom
úveru (navrhovateľkou) a nie dlžníkom osobne a slobodne.

Krajský súd dáva do pozornosti právny názor Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vyslovený
v rozsudku sp.zn. 1Sžr 150/2012 zo dňa 11.júna 2013 týkajúci sa obdobnej problematiky: „Ak
splnomocniteľovi - úverovému dlžníkovi je odňatá možnosť určiť a vybrať si osobu splnomocnenca aosoba splnomocnenca viackrát vystupuje v úverových obchodoch spoločnosti, ktorá poskytla úver, musí
nutne vyvolávať pochybnosti u konajúceho katastrálneho orgánu o tom, či výkon práv a povinností
splnomocnenca je skutočne v medziach riadneho zastupovania záujmov úverového dlžníka“.

Krajský súd konštatuje, že rozhodnutie odporcu bolo vydané na základe dostatočne zisteného
skutkového stavu a bolo dostatočne a presvedčivo odôvodnené. V tejto súvislosti je treba zdôrazniť,
že podľa § 34 ods. 6 Správneho poriadku skutočnosti všeobecne známe alebo známe správnemu
orgánu z úradnej činnosti netreba dokazovať. Navrhovateľka v podanom odvolaní žiadnymi dôkazmi
nespochybnila právne závery správneho orgánu a nepreukázala, že tieto závery sú nesprávne. Rovnako

nenavrhla vykonať dôkazy v katastrálnom konaní tak, ako to ukladá § 34 ods. 3 Správneho poriadku
v spojení s § 22 ods. 5 Katastrálneho zákona, podľa ktorého účastník konania je povinný navrhnúť na
podporu svojich tvrdení dôkazy, ktoré sú mu známe. Nič navrhovateľke nebránilo v tom, aby tieto dôkazy
predložila spolu s návrhom na vklad záložného práva, resp. aby svoje tvrdenia v podanom opravnom
prostriedku primerane a hodnoverne doložila.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti krajský súd podľa § 250q ods. 2 O.s.p. preskúmavané rozhodnutie
odporcu ako vecne správne a zákonné potvrdil.

O náhrade trov konania rozhodol podľa § 250k ods. 1 v spojení s § 250l ods. 2 O.s.p. Navrhovateľka
nebola v konaní úspešná, odporca ani ďalší účastníci konania nemajú zo zákona právo na náhradu trov

konania. Súd preto účastníkom náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd
Slovenskej republiky v Bratislave prostredníctvom Krajského súdu v Prešove, a to písomne v dvoch
vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny, a čoho sa odvolateľ domáha.