Rozsudok – Starostlivosť o maloletých… ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 28. september 2016

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 20CoP/102/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1315222682
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 09. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Hajdínová

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1315222682.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Hajdínovej a členov

senátu JUDr. Dariny Kriváňovej a JUDr. Michaely Královej v právnej veci navrhovateľky: V.. P. R. Z.
F. N. Á. T. Y. M. Á. , rodená Š., narodená dňa X.XX.XXXX, bytom A., K. Č.. XX, zastúpená JUDr.
Miroslavom Jánošíkom, advokátom v Bratislave, Liptovská č. 2/A, proti odporcovi: J.. V. R. Z. F. N. Á.
T. , narodený dňa XX.X.XXXX, trvale bytom A., K. Č.. XX, toho času bytom A., S. Č.. XX/F, zastúpený
Mgr. Evou Braxatorisovou, advokátkou v Bratislave, Trenčianska č. 17, o návrhu na rozvod manželstva
a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností na čas po rozvode k maloletým deťom: Q. R. Z. F.
N. Á. T. , narodený dňa XX.X.XXXX, V. R. Z. F. N. Á. T. , narodený dňa X.X.XXXX, deti bytom ako

matka, zastúpené procesným opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, odbor
sociálnych vecí a rodiny, Vazovova 7/A, Bratislava, na odvolanie otca proti rozsudku Okresného súdu
Bratislava III. zo dňa 19. apríla 2016, č.k. 38 P 396/2015-68, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok Okresného súdu Bratislava III. zo dňa 19. apríla 2016, č.k. 38
P 396/2015-68, vo výroku o úprave výkonu rodičovských práv a povinnosti k maloletým deťom na čas
po rozvode manželstva p o t v r d z u j e .

II. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Bratislava III. rozsudkom zo dňa 19.4.2016, č.k. 38 P 396/2015-68, rozviedol manželstvo
účastníkov J.. V. R. a V.. P. R., rodenej Š., uzavreté dňa XX.X.XXXX, zapísané v knihe manželstiev
Matričného úradu Bratislava - Staré Mesto, vo zväzku XX, ročník XXXX, na strane XX, pod poradovým
číslom XXX; obe maloleté deti Q. a V. na čas po rozvode manželstva zveril do osobnej starostlivosti
matky; obaja rodičia budú maloleté deti zastupovať a spravovať ich majetok; otcovi uložil povinnosť
prispievať na výživu maloletého Q. sumou 250,-- € mesačne a na výživu maloletého V. sumou 200,-- €
mesačne, ktoré sumy je otec povinný zasielať k rukám matky maloletých detí vždy do 15. dňa v

mesiacivopredpočnúcdňomprávoplatnostitohtorozsudku.Upraviltiežstykotcasmaloletýmideťmitak,
že je oprávnený sa stretávať každý párny kalendárny týždeň v čase od piatku od 15.30 hod. do nedele do
19.00 hod. s tým, že otec si maloleté deti prevezme v školskom a predškolskom zariadení, ktoré maloleté
deti navštevujú a odovzdá ich v mieste bydliska matky maloletých detí; každý nepárny kalendárny týždeň
v utorok a vo štvrtok v čase od 15.30 hod. do 19.00 hod. s tým, že otec si maloleté deti prevezme
v školskom a predškolskom zariadení, ktoré maloleté deti navštevujú a odovzdá ich v mieste bydliska
matky maloletých detí; počas letných prázdnin každoročne od 16.7. od 10.00 hod. do 31.7. do 19.00

hod. a od 16.8. od 9.00 hod. do 30.8. do 19.00 hod. s tým, že otec si maloleté deti prevezme a odovzdá
v mieste bydliska matky maloletých detí; každý párny kalendárny rok v čase Veľkonočných prázdnin
od prvého dňa týchto prázdnin od 10.00 hod. do posledného dňa týchto prázdnin do 19.00 hod. s tým,
že otec si maloleté deti prevezme a odovzdá v mieste bydliska matky maloletých detí; každý nepárnykalendárny rok počas jarných prázdnin vyhlásených Ministerstvom školstva Slovenskej republiky počnúc
nedeľou pred začiatkom prázdnin od 10.00 hod. do nasledujúcej soboty do 19.00 hod. s tým, že otec
si maloleté deti prevezme a odovzdá v mieste bydliska matky maloletých detí; každý párny kalendárny

rok počas Vianočných sviatkov v čase od 25.12. od 10.00 hod. do 30.12. do 19.00 hod. s tým, že otec si
maloleté deti prevezme a odovzdá v mieste bydliska matky maloletých detí; každý nepárny
kalendárny rok v čase od 31.12. od 10.00 hod. do 6.1. nasledujúceho roku do 19.00 hod. s tým, že otec
si maloleté deti prevezme a odovzdá v mieste bydliska matky maloletých detí. Matke uložil povinnosť
maloleté deti na styk riadne a včas pripraviť.

2. Rozsudok vo výroku o rozvode manželstva súd prvej inštancie odôvodnil ustanovením § 18, § 19 ods.
l, § 23 ods. l, ods. 2, ods. 3 Zákona o rodine, skutkovo dôvodil tým, že sú splnené zákonné podmienky
rozvodu manželstva účastníkov konania, vzťahy medzi manželmi sú vážne narušené a trvalo rozvrátené
tak, že ich manželstvo nemôže plniť svoj spoločenský účel, neplní si ani jednu z funkcií manželstva.
Za hlavnú príčinu rozvratu manželstva súd ustálil opakované nadviazanie mimomanželského vzťahu

na strane odporcu, čo viedlo k vzájomnému citovému odcudzeniu manželov a nezáujmu o udržanie
manželského spolužitia. V tejto časti rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 11.6.2016.

3. Z rozsudku ďalej vyplýva, že maloletý Q. v školskom roku 2015/2016 bol žiakom 4. ročníka Základnej
školy S. XX, A., stravoval sa v školskej jedálni, kde stravné bolo v sume 27,-- € mesačne, navštevoval

školský klub, kde poplatok bol v sume 18,-- € mesačne. Zdravotný stav maloletého
je dobrý, je sledovaný v ortopedickej a imunologickej ambulancii. Navštevoval hodiny
anglického jazyka, kde poplatok za jednu hodinu bol v sume 10,-- € (mesačne 40,-- €), inej činnosti
sa maloletý nevenuje. Maloletý V. navštevoval Detské centrum na A. L. M. A., kde mesačný poplatok
bol v sume 310,-- € + 40,-- € strava. Zdravotný stav maloletého je dobrý, je sledovaný v ortopedickej

a imunologickej ambulancii. Organizovane sa zatiaľ žiadnej činnosti nevenuje. Matka je zamestnaná v
spoločnosti N. B., P..B.., ako projektový manažér. Jej priemerný mesačný netto príjem je v sume 2.600,--
€, na obe deti poberá rodinné prídavky, iné príjmy nemá. Do konca januára 2016 pracovala v spoločnosti
P. ako manažér kvality a procesov s príjmom cca 1.288,-- € mesačne, jednalo sa o polovičný pracovný
úväzok. Spolu s maloletým Q. a V. obýva byt na K. L. M. A., kde náklady spojené s

bývaním predstavujú sumu 270,30 € mesačne (nájomné, elektrina, plyn, služby, FOU, TV + internet).
Byt je v BSM manželov prefinancovaný hypotekárnym úverom poskytnutým v celkovej sume 105.000,--
€; mesačná splátka predstavuje sumu 481,-- €, ktorú uhrádza matka. Matka nemá ďalšie vyživovacie
povinnosti. Otec je zamestnaný v spoločnosti Y. B., P..B.., ako telkoprodukt manažér s
priemerným mesačným netto príjmom v sume cca 2.910,-- €, iné príjmy nemá. Má ďalšiu vyživovaciu

povinnosť k maloletej R. B., narodenej dňa X.X.XXXX, ku ktorej neboli doposiaľ upravované práva a
povinnosti rodičov a na ktorej výživu prispieva k rukám jej matky sumou 150,-- € mesačne. Býva sám v
byte na adrese S. XX/F, A., ktorý je prefinancovaný hypotekárnym úverom poskytnutým v celkovej sume
169.000,-- €, kde mesačná splátka predstavuje sumu 800,-- €. Byt bol vyňatý z BSM manželov a je vo
výlučnom osobnom vlastníctve otca.

4. Na návrh matky je na súde prvej inštancie pod sp.zn. 37 P 21/2015 vedené konanie o úpravu
výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom Q. a V. na čas do rozvodu manželstva
ich rodičov. V danej veci z dôvodu odlišných postojov rodičov a ich neschopnosti dospieť k dohode
bol dňa 22.1.2016 vypracovaný znalecký posudok znalcom z odboru psychológie, odvetvia klinickej

psychológie detí a dospelých. Zo záverov tohto posudku vyplýva, že obaja rodičia sú z psychologického
hľadiska spôsobilí zabezpečovať zdravý vývin maloletých detí, v súčasnom vývinovom období je však
k ich výchove vhodnejšie prostredie u matky. S poukazom na výsledky použitých psychodiagnostických
metód a vyjadrenia detí, súdny znalec neodporučil ich zverenie do striedavej osobnej starostlivosti oboch
rodičov. Otec má predpoklady zvládania výchovy a starostlivosti o maloleté deti, no

predpoklady na strane matky sú kvalitnejšie, a to aj s poukazom na vzťahy detí ku
každému z rodičov, čo znalec podrobne odôvodnil vo svojom posudku.

5. V prejednávanej veci (v konaní o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom na
čas po rozvode manželstva) rodičia nedokázali dospieť k dohode ohľadom úpravy výkonu rodičovských

práv a povinností k maloletým deťom, kedy matka maloletých detí navrhla, aby boli maloleté deti zverené
do jej osobnej starostlivosti a otec trval na zverení maloletých detí do striedavej osobnej starostlivosti v
týždňovýchintervalochstým,žezároveňbudeupravenýajstykdetístýmrodičom,ktorýnebudemaťdeti
v osobnej starostlivosti, ako aj s osobitnou úpravou počas prázdnin a sviatkov. Nebolo možné dôsledneoddeliťsituáciumedzimanželmiakoživotnýmipartnermiasituáciumedzinimiakorodičmi,keďžesaobe
výrazne prelínali. Vzťahové problémy medzi rodičmi maloletých detí boli dlhodobého charakteru, otcovi
sa v roku 2011 dokonca narodilo z mimomanželského vzťahu dieťa, kde sa Q. a V. museli vyrovnávať s

tým, že majú nevlastnú sestru. Medzi rodičmi síce prišlo na istý čas k obnoveniu manželského spolužitia,
avšak toto bolo v novembri 2014 ukončené. Všetky tieto udalosti pôsobili a
pôsobia na psychické a emocionálne prežívanie maloletých detí negatívne a
oni sa snažia túto situáciu spracovať spôsobom ich veku primeraným, je však zjavné, že si to vyžaduje
čas. Otec maloletých detí v súvislosti s úpravou výkonu rodičovských práv a povinností

k maloletým deťom namietal vykonané súdnoznalecké dokazovanie, ako aj jeho závery, pričom mal
za to, že predmetný posudok nie je na podklade ním uvádzaných dôvodov použiteľný pre rozhodnutie
súdu, a to tak v konaní o úprave výkonu rodičovských práv a povinností na čas do rozvodu, ako aj po
rozvode. Na strane druhej ale žiadal zohľadniť závery predmetného znaleckého posudku v
časti, ktorá sa týkala schopností a predpokladov rodičov zabezpečovať riadny vývin maloletých detí,
ako aj predpokladov zvládania ich výchovy a starostlivosti, v ktorých záveroch súdny znalec uvádzal, že

týmito schopnosťami a predpokladmi disponujú obaja rodičia. Prostredníctvom orgánu sociálnoprávnej
ochrany detí súd vykonal pohovor s maloletými deťmi bez prítomnosti rodičov, zabezpečil
hodnotiace správy oboch detí z kolektívnych zariadení, ktoré navštevujú. Procesný (do
1.7.2016 kolízny) opatrovník prezentoval súdu rovnaké závery, ako vyplývajú so znaleckého posudku a
síce, že maloleté deti, predovšetkým Q., nechce byť v striedavej osobnej starostlivosti rodičov, pričom

o svojom styku s otcom má svoje predstavy. Vo vzťahu k mladšiemu V. je nutné prihliadať na jeho vek,
kolíznym opatrovníkom, ako aj súdnou znalkyňou, prezentovanú ukotvenosť na matku a súrodeneckú
väzbu na staršieho brata, kedy sa počas pohovoru maloletý V. opakovane vyjadril, že chce byť s otcom
menej. V tejto súvislosti súd odkázal rodičov na hodnotiace správy zo strany školy, ktorú navštevuje
maloletý Q. a detského centra, ktoré navštevuje maloletý V., z ktorých je zrejmé, že

obe deti sú situáciou v ich rodine negatívne poznačené. U maloletého Q. triedna učiteľka vo svojej
hodnotiacej správe okrem iného uviedla: „........N. D. B. B. L. Q. D. W. Š. T. M. Y. W. K. M., K.E. na
S. P. W.. L. Q. D. W. W. M. W. F. P. W., D. P. P. D. Y. Č., B., B. P. V. P. T.. P. B. L. Q. W.
Y. P. M. W., K. S. Č. M. W. L. Y., Y. Č. B. V. Y. D. M. C. B.M. ..... Na W. C. L. A. F. N. na
W. B. Š. W..". U maloletého V. riaditeľka detského centra vo svojej správe uviedla: „. na M.K. F. V. Q.

W. Y. C., K. S. D. Š. M.. Po C., Č. V. V. T. Y., Ž. W. W. W. Y., F. W. F. Y. D. P. L., Č. K.C. J. C. N. Ú.
M. D. Č. na D. (B. J. po F. Y. Y. V. - M. L. Y. V.)".. Súd nespochybnil osobnostné predpoklady otca k
výkonu starostlivosti o deti a už vôbec nie jeho citové väzby k obom deťom. Je to však
záujem maloletých detí, a nie ich rodičov, na ktorý súd pri svojom rozhodovaní primárne prihliada a ktorý
prednostne zohľadňuje a za predpokladu, že záujem maloletých detí je v rozpore so záujmom rodičov,

je to záujem maloletých detí, ktorý má jednoznačnú prednosť pri rozhodovaní súdu s tým, že je potrebné
dôsledne zvažovať všetky aspekty daného prípadu. Otec mal za to, že je v záujme maloletých detí,
aby boli zverené do striedavej osobnej starostlivosti, s ktorým tvrdením sa ale súd nestotožnil. Maloleté
deti situáciu ešte nespracovali, predovšetkým maloletý V. je na matku ešte výrazne citovo naviazaný a
potrebuje ju, čo síce nevie adekvátne verbalizovať, o to výraznejšie sa to však prejavuje v

jeho správaní, kde je zrejmé, že by takúto formu starostlivosti, vzhľadom k svojmu veku a ukotveniu na
matku, znášal negatívne. U maloletého Q. je už prítomné verbalizovanie jeho predstáv o starostlivosti
zo strany rodičov, ktoré dokázal počas konania jasne formulovať a uviedol, že so striedavou osobnou
starostlivosťou nesúhlasí.

6. Súd nepovažoval za relevantné námietky otca maloletých detí k vykonanému znaleckému posudku
v konaní o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností. Súdny znalec posudok vypracoval a podal
štandardným spôsobom, pričom pokiaľ ide o otcom namietané závery tohto dokazovania dôvodil, že
samotnýnesúhlasjednéhozrodičovsozávermiposudkuneznižujeichvaliditu.Otcomnamietanézávery
posudku týkajúce sa charakteristiky jeho osobnosti tak, ako ich znalec formuloval vo svojom posudku,

neboli dôvodom pre to, že nevyhovel návrhu otca na zverenie maloletých detí do striedavej
osobnej starostlivosti. Obaja rodičia síce majú vytvorené predpoklady k starostlivosti o maloleté deti a
na strane ani jedného z nich nie sú prítomné žiadne prekážky k výkonu tejto starostlivosti (na tieto závery
posudku sa odvolával i samotný otec), avšak na strane matky sú tieto predpoklady kvalitnejšie, deti k
nej majú „bližšie" než k otcovi. Pokiaľ ide o otcom spochybňovaný názor maloletých detí týkajúci sa

starostlivosti rodičov, kde mal otec za to, že deti len opakujú stanovisko matky a ak by táto pristupovala
k danej veci inak, zmenilo by to i názor maloletých detí, súd dôvodil, že s týmto tvrdením sa
nemožno stotožniť. V tejto súvislosti opakovane poukázal na iné dôkazy, vykonané v tomto konaní a na
to, že je potrebné sa na vec pozerať z pohľadu toho, ako to cítia a prežívajú samotné deti a nie na to,ako si ich rodičia myslia, že by to deti mali prežívať. Pre deti je celá situácia mimoriadne ťažká, všetky
udalosti súvisiace so vzťahom ich rodičov a s jeho rozpadom sa výrazne negatívne podpísalo na ich
prežívaní a prirodzene inklinujú k prostrediu, ktoré je pre nich dôverne známe a k

osobe, ktorá je pre nich v tomto období primárnou vzťahovou väzbou - k matke, keďže tieto aspekty im
poskytujú to, čo v súčasnosti potrebujú (pocit istoty, stability a bezpečia).

7. Za daného stavu veci, s ohľadom na prežívanie oboch maloletých detí a ich postoj, výsledky šetrenia
na strane detí a rodičov a na vykonané dokazovanie mal súd za to, že v súčasnosti je

najvhodnejším riešením zveriť maloleté deti do osobnej starostlivosti matky, v ktorej starostlivosti
neboli zistené žiadne nedostatky. Súd neoprel svoje rozhodnutie primárne o závery súdnoznaleckého
dokazovania vykonaného v konaní o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom,
na čas po rozvode manželstva upriamil v tomto ohľade pozornosť otca aj na ostatné, vyššie uvádzané
vykonané dôkazy, ktoré formulujú rovnaký záver a síce, že pre deti je v súčasnosti potrebné zachovať
stabilitu výchovného prostredia u matky. Táto po ukončení spolužitia s otcom vytvorila maloletým deťom

stabilné a vhodné výchovné prostredie, ktoré je pre deti dôverne známe, považujú ho za svoj domov a
majú tu pocit bezpečia a istoty, čo je pre nich v túto chvíľu najpodstatnejšie a
najpotrebnejšie, ktorú potrebu maloletých detí by mali rešpektovať obaja rodičia. Nadväzne na potrebu
zachovať pravidelný a častý kontakt maloletých detí s otcom, a to i z pohľadu budúceho vývoja výkonu
rodičovských práv a povinností k maloletým deťom, s čím sa stotožnil tak kolízny opatrovník, ako aj

samotná matka maloletých detí, na návrh matky upravil styk otca s deťmi v rozsahu uvedenom vo výroku
rozsudku. Otec tak bude mať adekvátnu možnosť participovať na starostlivosti o maloleté deti a ich
výchove a môže s deťmi tráviť nielen voľný čas, ale participovať i na plnení ich povinností
v súvislosti s návštevou školy a pod. Zohľadnil tiež tú skutočnosť, že otec je otcom
aktívnym, ktorý má záujem starať sa o svoje deti, má k tomu vytvorené nielen životné podmienky, ale

disponuje i osobnostnými predpokladmi na výkon tejto starostlivosti, avšak vzhľadom k situácii
na strane maloletých detí a ich prežívanie situácie v rodine nie je v súčasnosti vhodné zveriť deti do
striedavej osobnej starostlivosti.

8. Pri rozhodovaní o určení rozsahu vyživovacej povinnosti otca k maloletým deťom súd vychádzal

jednak zo skúmania odôvodnených potrieb každého maloletého dieťaťa, ktoré sú rôzne vzhľadom na
vek, zdravotný stav, nadanie či záujmy a zároveň vychádza z reálnych možností a schopností rodičov
plniť si svoju vyživovaciu povinnosť, ako aj z tej skutočnosti, v akej miere sa ktorý z rodičov o deti osobne
stará. Zákonná vyživovacia povinnosť oboch rodičov pritom neznamená mechanickú rovnosť, kritéria
na strane rodičov sa posudzujú vo vzájomnej súvislosti s odôvodnenými potrebami na strane každého

dieťaťa a keďže ide o osobné právo dieťaťa, súd vymedzuje vyživovaciu povinnosť
voči každému dieťaťu na základe jeho individuálnych potrieb a možností a schopností jeho rodičov.
Pre určenie vyživovacej povinnosti nie je smerodajné výlučne to, aký je aktuálny príjem rodiča, ale aké
sú jeho schopnosti a možnosti tohto príjmu, t.j. koľko by si s ohľadom na svoje vzdelanie, osobný a
zdravotný stav mohol zarobiť a pod. Obligatórne tiež súd prihliada na životnú úroveň rodičov. V zmysle

zákona vyživovacia povinnosť rodičov k deťom má prednosť pred inými výdavkami rodičov, z čoho je
zrejmé, že rodičia sú povinní najprv v plnom rozsahu uspokojiť potreby svojich maloletých detí a až
následne uspokojiť svoje vlastné životné potreby. S ohľadom na vyššie uvedené kritériá pre určenie
rozsahu vyživovacej povinnosti k maloletým deťom súd poukázal na to, že matkou navrhovaná
výška vyživovacej povinnosti zo strany otca v sume 450,-- € mesačne k maloletému Q. a v sume 350,--

€ mesačne k maloletému V. bola čiastočne nadhodnotená a nezodpovedala nákladom na
odôvodené potreby a záujmy maloletých detí i s ohľadom na preukázanú participáciu otca na týchto
nákladoch. Maloletý Q. navštevuje prvý stupeň základnej školy, s čím sú nevyhnutne spojené výdavky
so zabezpečením vzdelávacieho procesu. S nástupom na základnú školu úmerne rastú i náklady na
výživu a výchovu dieťaťa, ktoré sú už tvorené okrem zabezpečovania základných životných potrieb,

akými sú strava, bývanie, ošatenie či zdravotná starostlivosť, i nákladmi spojenými s návštevou školy
(poplatky, školské potreby a pomôcky, aktivity poriadané školou a pod.), ktorých výšku je
nevyhnutne potrebné premietnuť do úhrady nákladov na odôvodnené potreby dieťaťa, a teda do výšky
vyživovacej povinnosti, keďže vzdelanie sa považuje za základnú potrebu každého maloletého dieťaťa
a náklady na jeho uspokojovanie za náklady potrebné pre zabezpečenie základných životných potrieb

dieťaťa. Náklady spojené s nákupom školských potrieb a pomôcok a úhradou povinných poplatkov
matka vyčíslila v sume cca 14,-- € mesačne, ktoré súd nespochybňoval, keďže sa jedná o štandardnú
výšku týchto nákladov u detí vo veku maloletého Q. navštevujúcich základnú školu. Ďalšie náklady
spojené s návštevou školy predstavuje účasť maloletého na aktivitách poriadaných školou, ktoré súspojené s adekvátnym finančným zabezpečením. U maloletého Q. je pritom už prítomná i mimoškolská
aktivita, a to výuka cudzieho jazyka, na ktorej sa rodičia dohodli a túto i spoločne uhrádzajú. Pokiaľ
ide o maloletého V. je nepochybné, že na jeho strane sú prítomné zvýšené

výdavky v súvislosti s návštevou detského centra, avšak na jeho strane nie sú prítomné
žiadne iné aktivity, ktoré by si vyžadovali finančné zabezpečenie, pričom maloletý bude detské centrum
navštevovať len do konca júna 2016, keďže v septembri začne plniť povinnú školskú dochádzku, ktorú
skutočnosť súd na strane maloletého pri svojom rozhodovaní zohľadnil. Matka ako rodič, ktorý má deti
vo svojej starostlivosti, má i existenčné náklady, ako je bývanie, strava v domácom prostredí, ošatenie,

obuv, zdravotná starostlivosť, ako aj náklady spojené so zabezpečením vecí dennej potreby a spotreby.
Pokiaľ ide o náklady na bývanie, tieto súd uznal u matky v sume 270,-- € mesačne, čo je suma, ktorú
matka platí za služby spojené s užívaním bytu a kde na jedno dieťa pripadá suma 90,-- €. Pokiaľ ide
o stravu v domácom prostredí tu sa náklady u každého z detí líšia, nakoľko maloletý
Q. má v rámci školy zabezpečené len obedy a tak desiatový, ako aj pitný, režim a následne i ostatnú
stravu je potrebné mu zabezpečovať v domácom prostredí. U maloletého V. je situácia zatiaľ odlišná,

keďže tento navštevuje detské centrum, kde má zabezpečenú stravu počas celého dňa. V súvislosti
so zabezpečením stravy v domácom prostredí má matka nepochybne u oboch detí výdavky primerané
ich veku, ktoré však nedosahujú matkou uvádzanú výšku 181,-- € mesačne + obedy v rámci školy.
Pokiaľ ide o náklady spojené s nákupom ošatenia a obuvi, tieto matka vyčíslila v
sume 100,-- € mesačne, ktoré súd považoval za čiastočne nadhodnotené a v prípade, že matka takéto

náklady na ošatenie detí vynakladá, je to výlučne na jej rozhodnutí a dobrovoľnosti. Maloleté deti sú
vo veku, ktorý je charakteristický výrazným fyzickým vývinom, s čím je spojené i častejšie obmieňanie
ošatenia a obuvy, avšak na týchto výdavkoch participuje i otec maloletých detí, ktorú skutočnosť matka
potvrdila a ktoré výdavky preto súd na strane detí nevzal do úvahy v matkou uvádzanom
rozsahu a zohľadnil ich len čiastočne. Na strane maloletých detí súd vôbec nezohľadnil

matkou uvádzané výdavky na dovolenky a voľný čas, keďže obaja rodičia trávia a budú tráviť voľný čas
s deťmi, každý podľa vlastného uváženia. Nie je možné, aby rodič, ktorý s maloletými
deťmi aktívne trávi voľný čas, prispieval na rovnaké náklady druhému rodičovi. Súd taktiež zohľadnil
tú skutočnosť, že otec si plní svoju vyživovaciu povinnosť k maloletým deťom i formou vecných plnení,
ako aj participáciou na úhradách niektorých nákladoch na strane maloletých detí, ktorú skutočnosť

matka potvrdila. Ak rodič, ktorý je povinný si plniť vyživovaciu povinnosť k maloletým deťom, si túto plní
aj pravidelnými priamym platbami nákladov vyskytujúcich sa na strane detí alebo vecnými plneniami,
je vhodné túto formu plnenia si vyživovacej povinnosti u tohto rodiča podporiť a netrvať na striktnom
vymedzení finančnej čiastky k rukám oprávneného rodiča, ktorá bude pokrývať pomernú časť nákladov
na odôvodnené potreby a záujmy maloletých detí. Príjem otca a matky je v zásade rovnaký. Na strane

otca je prítomná ďalšia vyživovacia povinnosť, ako aj úverové zaťaženie, ktoré otec na seba prevzal
počas manželstva a ktoré súd vyhodnotil ako neadekvátne a nevzal ho pri svojom rozhodovaní vôbec
do úvahy. Jedná sa o byt, ktorý je z dôvodu uzavretia dohody medzi rodičmi vyňatý z BSM, teda je
vo výlučnom osobnom vlastníctve otca a je prefinancovaný hypotekárnym úverom v celkovej sume
169.000,-- €, ktorú skutočnosť súd vyhodnotil i s ohľadom na ustanovenie § 75 Zákona o rodine,

kedy má za to, že otec na seba prevzal neprimerané majetkové riziko; výšku hypotekárneho úveru
označil za nadštandardnú. Byt, ktorý obýva matka, je v BSM manželov a bude predmetom vyporiadania
majetkových vzťahov medzi rodičmi po rozvode manželstva, pričom byt, ktorý obýva otec, je výlučne
jeho a predmetom vyporiadania majetkových vzťahov medzi rodičmi nebude. Nespochybnil, že pri
ukončení spolužitia bolo nutné, aby si rodičia nejakým spôsobom vyriešili svoju bytovú otázku, avšak

v žiadnom prípade nemožno postup otca vyhodnotiť tak, že bol nútený si riešiť svoju bytovú otázku
týmto spôsobom a nemal inú možnosť. Otec si mohol na dobu, než dôjde k rozvodu manželstva a
vyporiadaniu majetkových vzťahov medzi rodičmi, prenajať nehnuteľnosť za účelom vyriešenia si svojej
bytovej otázky, resp. za predpokladu, že si chcel svoju bytovú otázku vyriešiť trvalo a do budúcna, mohol
si zakúpiť nehnuteľnosť, ktorá si nevyžadovala zaťaženie hypotekárnym úverom v tak vysokej čiastke.

Otec sa rozhodol zaťažiť úverom, ktorého mesačná splátka predstavuje 27 % jeho deklarovaného príjmu
(cca 3.000,-- € mesačne) napriek skutočnosti, že má tri vyživovacie povinnosti k maloletým deťom vo
veku, kedy je nutné prihliadnuť na to, že náklady na uspokojovanie ich odôvodnených potrieb a záujmov
budú s pribúdajúcim vekom narastať. Pre porovnanie súd uviedol, že ním určená vyživovacia povinnosť
otca predstavuje u maloletého Q. 8,5 % a u maloletého V. 7 % z deklarovaného príjmu otca. Na strane

otca súd vyhodnotil tento krok ako nezodpovedný a nezohľadňujúci predovšetkým tú skutočnosť, že
rodičia sú povinní najprv vyživiť svoje deti a až následne uspokojiť svoje potreby, pričom sa na ich
strane neprihliada na náklady, ktoré nemuseli nevyhnutne vynaložiť. V tejto súvislosti súd poukázal aj
na skutočnosť, ktorá vyšla počas konania najavo a síce, že otec deklaruje, že sa matka po rozvodemanželstva nebude musieť z bytu na K. L. sťahovať a že na ňu prejde vlastníctvo tohto bytu spolu s
povinnosťou splácania hypotekárneho úveru, ktorým je byt zaťažený, avšak na strane druhej si otec
doposiaľ vynucuje prístup do tohto bytu, kedy tam v pravidelných intervaloch uspáva

deti a od matky vyžaduje, aby sa v tomto čase v byte nezdržiavala, na náklady spojené s užívaním
bytu a hypotékou však neprispieva. S ohľadom na tieto skutočnosti považoval deklarovaný postoj otca
ohľadom vyriešenia bytovej otázky matky a maloletých detí po rozvode manželstva a vyriešenie svojej
vlastnejbytovejotázkyzairelevantnéapriurčovanívyživovacejpovinnostikdeťomnatentoneprihliadol.
Vyživovacia povinnosť otca k maloletému Q. v sume 250,-- € mesačne, k maloletému V. v sume

200,-- € mesačne, zodpovedá nákladom na odôvodnené potreby a záujmy maloletých detí na strane
jednej, ako aj možnostiam, schopnostiam a celkovým pomerom na strane otca ako povinného rodiča
na strane druhej. Uvedená výška výživného umožní maloletým deťom, spolu s plnením si vyživovacej
povinnosti zo strany matky, uspokojiť ich odôvodnené potreby a záujmy v dostatočnom rozsahu.

9. Rozsudok v časti týkajúcej sa úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým

deťom odôvodnil ustanovením § 24 ods. l, ods. 2, ods. 3, ods. 4, § 25 ods. 2, § 75 Zákona o
rodine. Účastníkom nepriznal právo na náhradu trov konania postupom podľa ustanovenia § 144 O.s.p.
Rozsudok bol účinne doručený právnemu zástupcovi matky dňa 24.5.2016, právnej zástupkyni otca dňa
26.5.2016, kolíznemu (procesnému) opatrovníkovi dňa 16.5.2016. Matka a kolízny opatrovník sa vzdali
práva podať odvolanie, otcovi uplynula lehota na podanie odvolania dňa 10.6.2016.

10. Proti tomuto rozsudku vo výroku o úprave výkonu rodičovských práv a povinností na čas po
rozvode manželstva, teda vo výroku o zverení detí do osobnej starostlivosti matky, vo výroku o úprave
styku otca s deťmi, vo výroku o určení výživného, podal včas, 8.6.2016, odvolanie otec dôvodiac (len)
tým, že rozsudok je nepreskúmateľný z dôvodu nedostatočného zdôvodnenia, kedy sa s podstatnými

námietkami prednesenými otcom žiadnym spôsobom nevysporadúva a komentuje ich len všeobecne. V
globále je možné súdu vytknúť, že nebola dodržaná rovnosť účastníkov konania, keď sa súd nezaoberal
jeho návrhmi v rovnakej miere ako návrhmi matky a od začiatku prezumoval svoj postoj k veci v prospech
matky. Z viacerých úvah súdu uvedených v odôvodnení nie je možné vyvodiť, ako sa tieto prejavili
do rozhodnutia súdu a logicky a konzistentne nenadväzujú na jeho výrok. Súd dospel na základe

vykonaného dokazovania k nesprávnym právnym aj skutkovým zisteniam a bez zákonného dôvodu
obmedzuje jeho styk s deťmi. Odvolacie dôvody odvodzoval z ustanovenia § 205 ods. l písm. a/, b, d/, f/
O.s.p. Odvolaciemu súdu navrhol rozsudok súdu prvej inštancie v rozsahu ním napadnutom odvolaním
zmeniť, alebo vrátiť vec na opätovné konanie. V závere odvolania dôvodil, že bližšie odôvodnenie doručí
súdu do konca júna z dôvodu čerpania dovolenky a dlhšie trvajúcej choroby počas plynutia odvolacej

doby.

11. Matka sa k odvolaniu otca nevyjadrila. Podaním zo dňa 29.6.2016 otcovi oznámila, že dňom
11.6.2016 je ich manželstvo právoplatne rozvedené a zároveň súd vyznačil predbežnú vykonateľnosť
rozsudku v časti týkajúcej sa úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom.

Dôrazne ho žiadala, aby sa riadili rozsudkom. Dohoda medzi nimi možná nie je, nakoľko nie je schopný
akceptovať žiadny rozumný konsenzus.

12. Kolízny (procesný) opatrovník sa k odvolaniu otca nevyjadril.

13. Podaním zo dňa 7.9.2016, ktoré bolo odvolaciemu súdu doručené dňa 27.9.2016, otec doplnil
svoje odvolanie. Vytýkal súdu, že nepostupoval tak, aby zachoval jeho právo na rovnocenný podiel
na osobnej starostlivosti tak, ako ho garantuje Zákon o rodine, medzinárodné dohovory v oblasti
ľudských práv. Znalkyňa síce model striedavej osobnej starostlivosti neodporúča, ale súd sa na
žiadnom mieste v rozsudku nevysporadúva s jeho námietkami, ktoré k tomuto modelu vypracoval.

Súd nevypočul znalkyňu, ani inak neodstránil rozpory a s jeho tvrdeniami sa vôbec nezaoberal, tým
porušil právo na spravodlivý proces. Viaceré správy, znalecký posudok, boli oboznámené naraz na
jednom pojednávaní, kde sa dokazovanie skončilo, kde nebol priestor na spracovanie informácií, či
vyhodnotenie a konzultovanie s právnou zástupkyňou. Na strane 11 druhý odsek súd objasňuje, z akého
dôvodu nevyhovel návrhu na striedavú osobnú starostlivosť, ale nevysvetlil, z akého dôvodu obmedzil

rodičovské práva a obmedzil styk. To že deti prežívajú diskomfort z rozchodu rodičov, je sprievodným
javom všetkých rozvodov a nemôže byť dôvodom na obmedzenie rodičovských práv jedného z nich.
Za rozpad vzťahu nesú zodpovednosť obaja rodičia a súd a ani súdny znalec nezistil žiaden dôvod
spočívajúci v jeho správaní, ktoré by mohlo viesť k obmedzeniu jeho rodičovských práv. Naopak súdmal vyhodnotiť, že dôvodom diskomfortu detí je najmä to, že matka situačne mu bráni v podieľaní sa na
starostlivosti, čo často rieši pred deťmi. Deti sa opakovane vyjadrili, že u otca budú, ak sa dohodne s
maminkou alebo ak maminka dovolí. Sám sa snažil o dohodu s matkou detí, tá sa však aktívne riadnej

dohode bráni. Jediným zásadným problémom je, že matka nechce, aby deti zostali u neho pravidelne
jeden týždeň, ale uprednosťňuje striedanie v rámci týždňa obdeň, bráni tomu, aby sa staral o deti v čase
choroby alebo túto považuje za prekážku styku. Zistil, že o deti sa v čase choroby starali starí rodičia.
Deti majú u matky benevolentnejšiu výchovu, nejasné hranice, čo sám musí výchovne regulovať a môže
byť tiež dôvodom istej preferencie smerom k matke. Zdôraznil, že sama matka navrhovala podstatne

širší styk, ako to mali rodičia zaužívané, napriek tomu súd si osvojil záverečný návrh bez toho, aby na to
existoval jediný dôvod a objasnil dôvod tohto postupu. Na takéto rozhodnutie nemal zákonný podklad. Aj
aktuálne funguje stretávanie s deťmi v režime, ako opísali obaja rodičia, bezo zmeny. Stále platí, že čím
sú deti s ním dlhšie, tým je ich režim u neho pokojnejší a príjemnejší. Má dcéru, s ktorou chce budovať
nielen vlastný vzťah, ale aj súrodenecké vzťahy s deťmi z tohto manželstva, na čo potrebuje samostatný
priestor. Rozhodnutie súdu túto okolnosť vôbec nezohľadňuje. Nikto neskúmal, ako sa deti cítia v čase,

keď sú u neho. Pri rozhodovaní o výživnom súd si nezaobstaral všetky potrebné podklady, a tak výživné
nie je určené správne. Predovšetkým nezistil majetkové a zárobkové pomery účastníkov, odôvodnené
potreby oboch detí. Údaje, ktoré sú uvedené, sú neúplné, zmätočné, vychádzajúce z ústnych tvrdení.
Jeho výdavky, s výnimkou výdavkov na hypotéku, súd nezisťoval vôbec, nemal k dispozícii aktuálne
potvrdenia o príjmoch oboch rodičov a tieto neboli pred skončením dokazovania vôbec oboznamované.

Súd tiež neskúmal odôvodnené potreby maloletých detí, na ktorých sa majú podieľať obaja rodičia
a uspokojil sa výlučne s podkladmi, ktoré odovzdala matka a ktoré výdavky nepreukázala. Súd sa
nevyjadril, v akej výške spomenuté výdavky na stravu, oblečenie, vstúpili do jeho úvah pri určení
výživného. Rozhodnutie preto trpí vadou nepreskúmateľnosti. Z rozhodovacej praxe súdov vyplýva, že
na výživnom na deti sa podieľajú obaja rodičia v pomere, aký zodpovedá miere ich osobnej starostlivosti,

prihliadajúc na to, kto a v akej miere prispieva na výdavky detí, ako aj na právo detí na zdieľaní životnej
úrovne, akú majú rodičia. Tieto kritériá ale súd nezohľadnil, i keď konštatoval, že má za preukázané, že
sa podieľa na výdavkoch detí, že prispieva na oblečenie a všetky ich odôvodnené potreby a súčasne sa
intenzívne podieľa na osobnej starostlivosti; zaviazal ho výživným v podstatne širšom rozsahu, ako by na
týchto výdavkoch neparticipoval. Životná úroveň oboch rodičov je pritom rovnaká aj pokiaľ ide o príjmy,

aj majetok. Jeho životná úroveň je znížená z dôvodu, že na jeho strane existujú zvýšené výdavky na
bývanie, ktoré si musel obstarať za účelom zabezpečenia rovnocennej starostlivosti o deti. Skutočnosť,
že byt uvoľnil v prospech matky a detí a sám si vyriešil bývanie tak, aby mohol deťom zabezpečiť rovnakú
kvalitu života, akú majú u matky, sa vyhodnocuje v jeho neprospech, i keď v štádiu, kedy sú rodičia ešte
manželmi, nebolo možné túto otázku vyriešiť inak. Nie je pravdivé tvrdenie, že si vynucuje prítomnosť v

byte. S matkou detí sa dohodol, že môže s deťmi tráviť čas aspoň v ich spoločnom byte bez prítomnosti
matky, keďže si matka vynucuje, že deti musí priniesť do spoločného bytu a nemôžu prespávať cez
týždeň u neho. Jeho náklady na deti sú zásadne vyššie v porovnaní s matkou v tom, že sa stará o tri deti
z dvoch vzťahov a vyžadujú aj primerané bytové podmienky. Naďalej má záujem na striedavej osobnej
starostlivosti o deti, resp. o takú formu starostlivosti, ktorá mu umožní rovnocenný podiel na starostlivosti

o deti a zníženie počtu striedaní v týždni, teda prespávanie aj v jeho domácnosti.

14. Odvolací súd preskúmal vec v celom odvolaním napadnutom rozsahu, keďže ide o vec, v ktorej nie
je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania [§ 65, § 66, § 395 ods. l, ods. 2 Civilného mimosporového
poriadku (zákon č. 161/2015 Z.z. účinný od 1.7.2016), ďalej len C.m.p.], túto prejednal bez nariadenia

pojednávania, keďže neboli splnené zákonné podmienky pre jeho nariadenie [nebolo potrebné doplniť,
resp. zopakovať dokazovanie, nevyžaduje to dôležitý verejný záujem, § 385 ods. l Civilného sporového
poriadku (zákon č. 160/2015 Z.z. účinný od 1.7.2016), ďalej len C.s.p.; § 2 ods. l C.m.p.] a
dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie v odvolaním napadnutom rozsahu je vecne a právne
správny a ako taký potvrdil (§ 2 ods. l C.m.p., § 387 ods. l, ods. 2 C.s.p.). Keďže sa stotožňuje s dôvodmi

rozsudku ako správnymi, rozsudok odvolacieho súdu už ďalšie dôvody neobsahuje. Na zdôraznenie
správnosti rozsudku súdu prvej inštancie odvolací súd ale považuje za potrebné uviesť ešte nasledovné.

15. V prvom rade dôvodí, že lehota na podanie odvolania otcovi uplynula ešte v mesiaci jún 2016, teda
za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku (zákon č. 99/1963 Zb., ktorý bol zrušený s účinnosťou

od 1.7.2016 zákonom č. 160/2015 Z.z.). Odvolanie otca (včas) bolo podané rovnako za účinnosti
Občianskeho súdneho poriadku (v mesiaci jún 2016). Podľa prechodného ustanovenia § 395 ods.
l C.m.p. ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon (C.m.p.) aj na konania začaté predo dňom
nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa § 395 ods. 2 C.m.p. (ale) právne účinky úkonov, ktoré v konanínastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Podľa § 395 ods. 3
C.m.p. na lehoty, ktoré dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona neuplynuli, sa použijú ustanovenia
tohto zákona; ak však zákon doteraz ustanovoval lehotu dlhšiu, uplynie lehota až v tomto neskoršom

čase. Podľa procesných predpisov platných a účinných od 1.7.2016 (Civilný sporový poriadok, Civilný
mimosporový poriadok) je lehota na podanie odvolania 15 dní od doručenia rozhodnutia, rovnako tak
podľa § 204 ods. l Občianskeho súdneho poriadku (O.s.p.). Keďže lehota na podanie odvolania v
prejednávanej veci otcovi uplynula ešte v mesiaci jún 2016, odvolací súd skúmal možnosti a podmienky
podania odvolania, jeho náležitosti, podľa Občianskeho súdneho poriadku.

16. Nepochybne do 30.6.2016, aj po 1.7.2016, konanie o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností
je konanie, ktoré možno začať aj bez návrhu. Aj do 30.6.2016 odvolací súd nebol viazaný rozsahom
a dôvodmi odvolania (§ 209 ods. 1, ods. 3, § 212 ods. 2 písm. a/ O.s.p. s obmedzením uvedeným v
ustanovení § 206 ods. 2 O.s.p.), tak ako po 1.7.2016 podľa § 65, § 66 C.m.p. Keďže ale lehota na
podanie odvolania otcovi uplynula v mesiaci jún 2016, nadväzne tiež na ustanovenie § 395 ods. 3 C.m.p.

nemožno vo veci aplikovať ustanovenie § 63 C.m.p., podľa ktorého v odvolacom konaní možno
uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy. V prejednávanej veci mohol otec
len do uplynutia lehoty na podanie odvolania rozsah, v akom rozhodnutie napáda, dôvody odvolania,
meniť, dopĺňať (§ 205 ods. 3 O.s.p.). Odvolací súd je viazaný skutkovým stavom, tak ako ho zistil súd
prvej inštancie (§ 213 ods. l O.s.p.); neboli splnené zákonné podmienky pre postup odvolacieho súdu

podľa ustanovenia § 213 ods. 2 až 7 O.s.p. (súd prvej inštancie použil správne zákonné ustanovenie,
na základe vykonaných dôkazov súd prvej inštancie dospel ku správnym skutkovým zisteniam, nebolo
potrebné doplniť dokazovanie). Odvolací súd vychádzal z vyššie uvedených zákonných ustanovení
a zo skutočností, ktoré vyšli najavo najneskôr do konca lehoty na podanie odvolania. Otec však v
odvolaní včas podanom žiadnymi konkrétnymi skutočnosťami nenamietal vecnú a právnu nesprávnosť

rozsudku súdu prvej inštancie. Neuviedol, ktoré námietky mal na mysli, s ktorými sa súd prvej inštancie
nevysporiadal, ktoré komentoval len všeobecne. Neuviedol, v čom konkrétne nebola dodržaná rovnosť
účastníkov konania, ktorými jeho návrhmi sa súd nezaoberal v rovnakej miere ako s návrhmi matky,
v čom súd uprednostnil návrh matky na jeho úkor. Neuviedol, v akom časovom rozpätí, kde mal byť
na dovolenke, aká choroba, kedy ho postihla, ktoré mu mali brániť v podrobnom vyjadrení, vôbec

nenamietal výšku vyživovacej povinnosti, spôsob jej určenia; nežiadal poskytnúť lehotu na vyjadrenie sa
kdôkazom.Otecvcelomodvolaní,vcelomkonaní,opomínanázordetíkstriedavejosobnejstarostlivosti
oboch rodičov, ich zhoršené správanie po tom, ako sa dozvedeli o rozvode rodičov. Na názor detí súd
musel a musí prihliadať, zohľadňovať ho (§ 100 ods. 3 O.s.p., čl. 4 C.m.p.).

17. Súd prvej inštancie vo veci vykonal dokazovanie správnym smerom, z vykonaného dokazovania
vyvodil správne skutkové závery, vec napokon rozhodol správne aj po právnej stránke; rozsudok
obsahuje všetky náležitosti uložené ustanovením § 157 O.s.p. V konaní pred súdom prvej inštancie
sa nevyskytla žiadna vada uvádzaná v ustanovení § 212 ods. 3 O.s.p., ktorá by mala za následok
nesprávne rozhodnutie a na ktoré by musel odvolací súd prihliadať. Akékoľvek ďalšie dôvody uvedené

odvolacím súdom na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku by bolo už len zopakovaním
skutkových a právnych dôvodov uvedených súdom prvej inštancie. Na tomto mieste odvolací súd
opakuje, že pre rozhodnutie súdu sú rozhodujúce skutočnosti existujúce v čase rozhodnutia (§ 153 ods.
l, § 154 O.s.p.) a nie, ktoré by mohli, resp. môžu, nastať v budúcnosti. Ak sa v budúcnosti
zmenia pomery, podstatným (trvalým) spôsobom, ktoré sú rozhodujúce pre určenie výživného, výchovy

dieťaťa, zákonodarca dovoľuje rozhodnutie súdu o výchove a výžive zmeniť.

18. Nadväzne na vyššie uvedené skutkové a právne dôvody odvolací súd nedoručoval matke a
procesnému opatrovníkovi odvolanie otca po uplynutí lehoty na podanie odvolania, keďže nemalo vplyv
na rozhodnutie odvolacieho súdu. Nadväzne tiež na hospodárnosť konania postačí preto doručiť dané

podanie spolu s rozsudkom odvolacieho súdu. V tomto prípade nemožno dôvodiť, že týmto postupom
bola matke, procesnému opatrovníkovi, odňatá možnosť konať pred súdom.

19. Povinnosťou všeobecného súdu je uviesť v rozhodnutí dostatočné a relevantné dôvody, na ktorých
svoje rozhodnutie založil. Dostatočnosť a relevantnosť týchto dôvodov sa musí týkať tak skutkovej, ako

aj právnej otázky rozhodnutia; avšak len tej, ktorá je pre rozhodnutie vo veci rozhodujúca, nevyhnutná.
Z hľadiska zákonnej požiadavky na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia, na zachovanie práva
účastníka na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia, na každý argument účastníka nie je súd povinný
dať podrobnú odpoveď. Súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, alelen na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny
základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov uvádzaných účastníkom konania, čo
sa nepochybne v prejednávanej veci stalo [porovnaj napr. m.m. rozsudok Európskeho súdu pre ľudské

práva zo dňa 25.9.2012 vo veci Vojtěchová proti Slovenskej republike (sťažnosť č. 59102/2008), nález
Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 14.9.2011, č.k. I. ÚS 361/2010-34, rozsudok Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky zo dňa 17.6.2009, sp.zn. 5 M Cdo 8/2008].

20. Obsahom práva na spravodlivý súdny proces (čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky) je umožniť

každému bez akejkoľvek diskriminácie reálny prístup k súdu, pričom tomuto právu zodpovedá povinnosť
súdu vo veci konať a rozhodnúť. Právo na spravodlivý súdny proces je naplnené tým, že všeobecné súdy
zistia skutkový stav, a po výklade a použití relevantných právnych noriem rozhodnú tak, že ich skutkové
a právne závery nie sú svojvoľné, neudržateľné alebo prijaté v zrejmom omyle konajúcich súdov, ktorý by
poprel zmysel a podstatu práva na spravodlivý proces. Do práva na spravodlivý proces ale nepatrí právo
účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením

dôkazov (IV. ÚS 252/2004), ani právo na to, aby bol účastník konania pred všeobecným súdom úspešný,
teda aby sa rozhodlo v súlade s jeho požiadavkami (I. ÚS 50/2004). Do obsahu tohto práva nepatrí
ani právo účastníka konania vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ním navrhnutých dôkazov súdom,
prípadne sa dožadovať ním navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (I. ÚS 97/1997),
resp.toho,abysúdypreberalialebosariadilivýkladomvšeobecnezáväznýchpredpisov,ktorýpredkladá

účastník konania (II. ÚS 3/1997, II. ÚS 251/2003).

21. Záverom odvolací súd ešte poznamenáva, že rozhodol bez nariadenia pojednávania dôvodiac
ustanovením § 214 ods. 2 O.s.p., § 211 ods. 2, § 156 ods. 3 O.s.p. a už vyššie uvedenými dôvodmi.
S dôrazom na to, že nedopĺňal dokazovanie, a preto prípadne ďalšie tvrdenia prednesené účastníkmi

konania na pojednávaní na odvolacom súde už nemohli mať vplyv na iné rozhodnutie odvolacieho
súdu. Postačovalo preto preskúmanie veci na základe spisovej dokumentácie; účastníci, predovšetkým
odvolateľ, ani nevzniesli žiadny presvedčivý dôkaz potvrdzujúci, že iba ústna časť pojednávania
nasledujúca po výmene písomných stanovísk by mohla zaručiť spravodlivé konanie (porovnaj napr.
rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva zo dňa 25.4.2002, č. 64336/01, vo veci Lino Carlos

VARELA ASSALINO proti Portugalsku; porovnaj tiež rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
napr. vo veci vedenej pod sp.zn. 5 Cdo 218/2009, 3 Cdo 51/2011, 3 Cdo 186/2012, 7 Cdo 56/2011).

22. Najlepší záujem pre každé dieťa je usporiadaná rodina, bez hádok, bez toho, aby rodičia žili
oddelene, aby deti mohli s obomi rodičmi súčasne prežívať svoje každodenné radosti a starosti. Ak toto

rodičia nedokážu zabezpečiť, je na nich, aby svojím prístupom, vzájomným rešpektovaním sa, u detí
čo najviac zmiernili tento nedostatok. Je potrebné si uvedomiť, že obaja rodičia majú nielen práva, ale
predovšetkým povinnosti a zodpovednosť za zdravý duševný a telesný život svojich detí. Ak sa rodičia
nedokážu dohodnúť o úprave svojich práv a povinností k obom maloletým deťom, rozhodne súd, ktoré
rozhodnutie musia rešpektovať. Je však na nich, aby sa vyvarovali unáhlených reakcií, aby neriešili svoje

osobné vzťahy na úkor detí, aby vždy a v prvom rade, za každých okolností, mali na mysli ich záujem,
prospech, rešpektovali ich názory, želania.

23. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania (§ 52 C.m.p.; § 2 ods. 1
C.m.p., § 378 ods. l C.s.p.), keď zákon neustanovuje inak.

24. Odvolací súd prijal rozhodnutie jednohlasne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o
zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 01.05.2011, § 393 ods. 2 Civilného sporového
poriadku).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon
pripúšťa (§ 420 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci
samej alebo ktorým sa konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 421 C.s.p.).

(1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

(2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní
proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 422 C.s.p.).

(1) Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

(2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania
žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

(1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
(2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo
dovolacom súde (§ 427 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

(1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
(2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 C.s.p.).

(1) Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v
tomto ustanovení.
(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 C.s.p.).

(1) Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci.(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za
nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 C.s.p.).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C.s.p.).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky
procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie
prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 C.s.p.).