Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 14. apríl 2016

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 1Cdo/205/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5713202998
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 04. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Vladik
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2016:5713202998.1

Uznesenie

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobkyne X., bývajúcej v X., proti žalovanej Rapid life
životná poisťovňa, a.s., so sídlom v Košiciach, Garbiarska 2, IČO: 31 690 904, zastúpenej advokátskou
kanceláriou MST PARTNERS, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Laurinská 3, IČO: 36 861 545, o zrušenie
rozhodcovského rozsudku, vedenej na Okresnom súde Martin pod sp. zn. 5 C 30/2013, o dovolaní
žalovanej proti uzneseniu Krajského súdu v Žiline z 31. marca 2014, sp. zn. 7 Co 166/2014, takto

r o z h o d o l :

Dovolanie o d m i e t a.

Žalobkyni nepriznáva náhradu trov dovolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

KrajskýsúdvŽilineakosúdodvolací(ďalejlen„odvolacísúd“)označenýmuznesenímpotvrdilakovecne
správne uznesenie Okresného súdu Martin (ďalej len „súd prvého stupňa“) z 6. februára 2014, č. k. 5 C

30/2013-132, ktorým bol zamietnutý návrh žalovanej na prerušenie konania do rozhodnutia o ústavnej
sťažnosti žalovanej ohľadne dovolacieho konania vedeného pod sp. zn. 6 Cdo 1/2012. Potvrdenie
uznesenia súdu prvého stupňa odvolací súd odôvodnil tým, že otázky, ktoré sú predmetom označeného
dovolacieho konania a následne aj ústavnej sťažnosti, nesúvisia s prebiehajúcim konaním.

Proti tomuto uzneseniu odvolacieho súdu podala dovolanie žalovaná. Žiadala, aby dovolací súd

predmetnérozhodnutiezrušilspolusrozhodnutímsúduprvéhostupňaavecvrátilsúduprvéhostupňana
ďalšiekonanie.Prípustnosťdovolaniaodvodzovalaod§237písm.f/O.s.p.,pričomdovolanieodôvodnila
tým, že napadnuté uznesenie je nepreskúmateľné, čím jej bola odňatá možnosť konať pred súdom.

Žalobkyňa sa k dovolaniu žalovanej neyjadrila.

Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „dovolací súd“) ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O. s. p.)
po zistení, že dovolanie podala včas žalovaná zastúpená v súlade s § 241 ods. 1 veta druhá O. s. p.,
bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 3 O. s. p.) skúmal, či tento opravný prostriedok
smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému ho zákon pripúšťa.

Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutie odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa (§ 236

ods. 1 O. s. p.).

Podmienky prípustnosti dovolania proti uzneseniu odvolacieho súdu sú upravené v ustanoveniach § 237
a § 239 O. s. p.

Prípustnosť dovolania podľa § 239 O. s. p. v predmetnej veci neprichádza do úvahy. Nejde totiž o

zmeňujúce uznesenie odvolacieho súdu, ani o uznesenie, ktorým by odvolací súd rozhodoval vo veci
postúpenia návrhu Súdnemu dvoru Európskych spoločenstiev (§ 109 ods. 1 písm. c/ O. s. p.) na zaujatiestanoviska, a ani o potvrdzujúce uznesenie, vo výroku ktorého by odvolací súd vyslovil prípustnosť
dovolania, pretože ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu. Rovnako nejde ani o
uznesenie odvolacieho súdu, potvrdzujúce uznesenie súdu prvého stupňa, ktorým bolo rozhodnuté o

návrhu na zastavenie výkonu rozhodnutia na podklade cudzozemského rozhodnutia, alebo o uznaní
(neuznaní) cudzieho rozhodnutia alebo o jeho vyhlásení za vykonateľné (nevykonateľné) na území
Slovenskej republiky.

Prípustnosť dovolania žalovanej by v preskúmavanej veci prichádzala do úvahy, len ak by v konaní

došlo k niektorej z procesných vád taxatívne vymenovaných v § 237 O. s. p. Podľa tohto ustanovenia je
dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu (aj uzneseniu), ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí
do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom
konania, c/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci
sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ sa nepodal návrh
na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala

možnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže
namiesto samosudcu rozhodoval senát.

Treba uviesť, že z hľadiska § 237 O. s. p. sú právne významné len tie procesné nedostatky, ktoré
vykazujú znaky procesných vád taxatívne vymenovaných v písmenách a/ až g/ tohto ustanovenia.

Iné vady, i keby k nim v konaní došlo a prípadne aj mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
nezakladajú prípustnosť dovolania podľa tohto ustanovenia. Z hľadiska posúdenia existencie niektorej
z procesných vád v zmysle § 237 O. s. p. ako dôvodu, ktorý zakladá prípustnosť dovolania proti
rozhodnutiu odvolacieho súdu, nie je pritom významný subjektívny názor účastníka, že v konaní došlo
k takejto vade, ale len jednoznačné, všetky pochybnosti vylučujúce zistenie, že konanie je skutočne

postihnuté niektorou z taxatívne vymenovaných vád.

Žalovaná v dovolaní tvrdila, že postupom odvolacieho súdu jej bola odňatá možnosť konať pred súdom
v zmysle ustanovenia § 237 písm. f/ O. s. p. v dôsledku nedostatočného odôvodnenia rozhodnutia
odvolacieho súdu, čo spôsobilo jeho nepreskúmateľnosť.

Odňatím možnosti konať pred súdom sa rozumie postup súdu, ktorým znemožnil účastníkovi
konania realizáciu tých procesných práv, ktoré mu Občiansky súdny poriadok dáva (napr. právo na
doplnenie alebo opravu nesprávneho, neúplného alebo nezrozumiteľného podania, právo zúčastniť sa
pojednávania, robiť prednesy, navrhovať dôkazy, vyjadrovať sa k vykonaným dôkazom, vykonávať svoje

práva a povinnosti prostredníctvom zvoleného zástupcu, právo na rešpektovanie účinkov právoplatnosti
rozhodnutia a pod.).

Vada konania vymedzená v citovanom ustanovení § 237 písm. f/ O. s. p. je vo svojej podstate
porušením základného práva účastníka súdneho konania na spravodlivý proces, ktoré právo zaručujú v

podmienkachprávnehoporiadkuSlovenskejrepubliky okremzákonovajčl.46anasl.ÚstavySlovenskej
republiky a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (oznámenie ministerstva
zahraničných vecí ČSFR č. 209/1992 Zb.).

Podľa názoru dovolacieho súdu však nemožno v prejednávanej veci o takomto porušení hovoriť.

Hoci žalovaná namietala vadný procesný postup odvolacieho súdu, v skutočnosti spochybňovala
jeho rozhodnutie. K odňatiu možnosti žalovanej konať pred súdom však nemohlo dôjsť samotným
rozhodnutím odvolacieho súdu, pretože to v prvom rade vylučuje samotná povaha tohto rozhodnutia,
ktoré vo svojich dôsledkoch znamená povinnosť súdu prvého stupňa pokračovať v konaní. V
pokračujúcom konaní mala žalovaná možnosť uplatňovať všetky svoje procesné práva, vrátane práva

namietať právny základ uplatneného nároku, predkladať dôkazy a to aj s prípadným využitím riadnych
alebo aj mimoriadnych opravných prostriedkov.

V druhom rade tu však dovolací súd najmä poukazuje na stanovisko občianskoprávneho kolégia
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 3. decembra 2015, ktoré bolo publikované v Zbierke stanovísk

najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod č. 2/2016 a ktorého právna veta znie:
„Nepreskúmateľnosť rozhodnutia zakladá inú vadu konania v zmysle § 241 ods. 2 písm. b/ Občianskeho
súdneho poriadku. Výnimočne, keď písomné vyhotovenie rozhodnutia neobsahuje zásadné vysvetleniedôvodov podstatných pre rozhodnutie súdu, môže ísť o skutočnosť, ktorá zakladá prípustnosť dovolania
podľa § 237 ods. 1 písm. f/ Občianskeho súdneho poriadku“.

Vychádzajúc z doposiaľ uvedeného dovolací súd konštatuje, že obsah spisu nedáva žiadny podklad
pre to, aby sa v prejednávanej veci uplatnila druhá časť právnej vety vyššie spomínaného stanoviska,
nakoľko právo dovolateľky na riadne odôvodnenie rozhodnutia porušené nebolo. Za vadu konania v
zmysle § 237 písm. f/ O. s .p. nemožno v žiadnom prípade považovať to, že odvolací súd neodôvodnil
svoje rozhodnutie podľa predstáv žalovanej. Rozhodnutie súdu nemusí byť totožné s očakávaniami

a predstavami účastníka konania, ale musí spĺňať parametre (limity) zákonného rozhodnutia (§
157 ods. 2) a účastníkovi musí dať odpoveď na podstatné (zásadné), avšak nie všetky otázky a
námietky spochybňujúce závery ním namietaného rozhodnutia v závažných a samotné rozhodnutie
ovplyvňujúcich súvislostiach.

Dovolací súd po preskúmaní veci dospel k záveru, že v odôvodnení napadnutého rozhodnutia odvolací

súd zrozumiteľným spôsobom uviedol dôvody, pre ktoré rozhodnutie súdu prvého stupňa potvrdil. Jeho
rozhodnutie nemožno považovať za svojvoľné, zjavne neodôvodnené, resp. ústavne nekonformné,
pretože odvolací súd sa pri výklade a aplikácii zákonných predpisov neodchýlil od znenia príslušných
ustanovení a nepoprel ich účel a význam. Ako vyplýva aj z judikatúry ústavného súdu, iba skutočnosť,
že dovolateľka sa s právnym názorom všeobecného súdu nestotožňuje, nemôže viesť k záveru o

nepreskúmateľnosti, zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti rozhodnutia odvolacieho súdu.

Najvyšší súd Slovenskej republiky preto odmietol dovolanie žalovanej podľa § 243b ods. 5 O. s. p. v
spojení s § 218 ods. 1 písm. c/ O. s. p. ako smerujúce proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je dovolanie
prípustné. So zreteľom na dôvody odmietnutia dovolania (procesná neprípustnosť dovolania) sa

dovolací súd nezaoberal napadnutým rozhodnutím odvolacieho súdu z hľadiska jeho vecnej správnosti.

V dovolacom konaní procesne úspešnej žalobkyni vzniklo právo na náhradu trov dovolacieho konania
proti dovolateľke, ktorá úspech nemala (§ 243b ods. 5 v spojení s § 224 ods. 1 a § 142 ods. 1 O. s. p.).
Dovolací súd jej však náhradu trov dovolacieho konania nepriznal, nakoľko jej žiadne trovy nevznikli (§

243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1 O. s. p. a § 142 ods. 1 O. s. p.).

Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.