Rozsudok – Rozvod ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 19. apríl 2016

Súd: Okresný súd Bratislava III
Spisová značka: 38P/396/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1315222682
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 04. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zdenka Mattielighová

ECLI: ECLI:SK:OSBA3:2016:1315222682.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava III, v konaní pred sudkyňou JUDr. Zdenkou Mattielighovou, v právnej veci

navrhovateľky: V.. P. R., T.. Š.C., N.. XX.XX.XXXX, A.Y. K. XX, A., zastúpená Q.. V. Q.Š., AK B. B. R.
X/A, A., proti odporcovi: J.. V. R., N.. XX.XX.XXXX, C. A. K.T. XX, A., toho času S. XX/F, A., D. V.. Z.
A., AK B. B. C. XX, A., o návrhu na rozvod manželstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností
k maloletým deťom R.: Q., N.. XX.XX.XXXX P. V., N.. XX.XX.XXXX, zastúpené kolíznym opatrovníkom
Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, odbor sociálnych vecí a rodiny, Vazovova 7/A,
Bratislava, na čas po rozvode, takto

r o z h o d o l :

Súd manželstvo J.. V. R., N.. XX.XX.XXXX M. A. P. V.. P. R. T.. Š.K., N.. XX.XX.XXXX v R., uzavreté dňa

XX.XX.XXXX, zapísané v knihe manželstiev Matričného úradu A. - B. V., vo zväzku XX, ročník XXXX,
na strane XX, pod poradovým číslom XXX r o z v á d z a .

Súd zveruje maloleté deti R.: Q., N.. XX.XX.XXXX P. V., N.. XX.XX.XXXX na čas po rozvode manželstva
do osobnej starostlivosti matky.

Obaja rodičia budú maloleté deti zastupovať a spravovať ich majetok.

Otec je povinný prispievať na výživu maloletých detí R.E.: Q., N.. XX.XX.XXXX sumou 250 eur mesačne
a na maloletého V., N.. XX.XX.XXXX sumou 200 eur mesačne, ktoré sumy je otec povinný zasielať
k rukám matky maloletých detí vždy do 15-dňa v mesiaci vopred, počnúc dňom právoplatnosti tohto
rozsudku.

Otec je oprávnený stretávať sa s maloletými deťmi R.T.: Q., N.. XX.XX.XXXX P. V., N.. XX.XX.XXXX:

- každý párny kalendárny týždeň v čase od piatku od 15,30 hod do nedele do 19,00 hod s tým, že otec si
maloleté deti prevezme v školskom a predškolskom zariadení, ktoré maloleté deti navštevujú a odovzdá
ich v mieste bydliska matky maloletých detí,
- každý nepárny kalendárny týždeň v utorok a vo štvrtok v čase od 15,30 hod do 19,00 hod s tým, že
otec si maloleté deti prevezme v školskom a predškolskom zariadení, ktoré maloleté deti navštevujú a
odovzdá ich v mieste bydliska matky maloletých detí,
- počas letných prázdnin každoročne od 16.07. od 10,00 hod do 31. 07.do 19,00 hod a od 16.08. od

9,00 hod do 30.8. do 19,00 hod s tým, že otec si mal. deti prevezme a odovzdá v mieste bydliska matky
maloletých detí,
- každý párny kalendárny rok v čase Veľkonočných prázdnin od prvého dňa týchto prázdnin od 10,00 hod
do posledného dňa týchto prázdnin do 19,00 hod, s tým, že otec si maloleté deti prevezme a odovzdá
v mieste bydliska matky maloletých detí,
- každý nepárny kalendárny rok počas jarných prázdnin vyhlásených MŠ SR počnúc nedeľou pred
začiatkom prázdnin od 10,00 hod do nasledujúcej soboty do 19,00 hod, s tým, že otec si maloleté deti

prevezme a odovzdá v mieste bydliska matky maloletých detí,- každý párny kalendárny rok počas Vianočných sviatkov v čase od 25.12. od 10,00 hod do 30.12. do
19,00 hod, s tým, že otec si maloleté deti prevezme a odovzdá v mieste bydliska matky maloletých detí,
- každý nepárny kalendárny rok v čase od 31.12. od 10,00 hod do 06.01. nasledujúceho roku do 19,00

hod, s tým, že otec si maloleté deti prevezme a odovzdá v mieste bydliska matky maloletých detí.

Matka je povinná maloleté deti na styk riadne a včas pripraviť.

Účastníci nemajú právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom, podaným na tunajšom súde dňa 11.11.2015 sa navrhovateľka domáhala rozvodu manželstva
s odporcom a úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom na čas po rozvode
tak, že tieto budú zverené do jej osobnej starostlivosti s tým, že obaja rodičia ich budú zastupovať a
spravovať ich majetok. Otec bude zaviazaný prispievať na výživu maloletého Q. sumou 450 € mesačne
a na výživu maloletého V. sumou 350 € mesačne a zároveň bude upravený styk otca s maloletými deťmi.

Podaním, doručeným tunajšiemu súdu dňa 15.04.2016 navrhovateľka zmenila svoj návrh v časti úpravy
styku odporcu s maloletými deťmi a navrhla, aby bol styk otca s deťmi upravený v zmysle tohto návrhu.

Svoj návrh odôvodnila tým, že s odporcom uzatvorili manželstvo dňa XX.XX.XXXX, z ktorého sa dňa
XX.XX.XXXX narodil maloletý Q. P. F. XX.XX.XXXX V. V.. Počas druhého tehotenstva navrhovateľka

zistila, že odporca nadviazal mimomanželskú známosť, pričom sa vyjadril, že v manželstve nie je šťastný
a že po narodení maloletého V. opustí spoločnú domácnosť, k čomu však nedošlo. Odporca po narodení
maloletého V. vyjadril vôľu obnoviť manželské spolužitie s navrhovateľkou a zotrvať v manželstve, a to
napriek tej skutočnosti, že z jeho mimomanželského vzťahu sa vo februári XXXX narodila maloletá R.
B.. V marci roku 2014 odporca opätovne nadviazal mimomanželskú známosť, čo bolo pre navrhovateľku

veľkým sklamaním a po citovej stránke ju to hlboko zasiahlo. Spolužitie manželov sa zhoršovalo a v
novembri 2014 došlo k jeho faktickému ukončeniu odsťahovaním sa odporcu zo spoločnej domácnosti.
Následne si odporca do svojho výlučného osobného vlastníctva zakúpil byt na S. L. XX/F M. A., ktorý je
vyňatý z BSM manželov, pričom navrhovateľka spolu s deťmi zostala bývať v byte na K. L. M. A., ktorý
je v BSM oboch manželov. Manželské spolužitie účastníkov konania je v súčasnosti už iba formálnym

zväzkom, ktorý si neplní žiadnu zo svojich funkcií tak, ako to má na mysli Zákon o rodine, ani jeden
z manželov nemá záujem na obnovení manželského spolužitia a rozvod manželstva je i v záujme
maloletých detí z tohto manželstva pochádzajúcich. Pokiaľ ide o úpravu výkonu rodičovských práv a
povinností k maloletým deťom na čas po rozvode matka poukázala na to, že otec maloletých detí sa po
odsťahovaní sa zo spoločnej domácnosti začal správať neprijateľne, presadzovať si len svoje predstavy

starostlivosti o deti a nebol prístupný žiadnej dohode. Deti zostali v osobnej starostlivosti matky s tým,
že otec je s nimi v pravidelnom kontakte, pričom počas párneho týždňa je otec s deťmi v kontakte v
utorok a vo štvrtok v čase od 16,00 hod do 21,00 hod. kedy privedie deti do bytu na K. L. a zotrvá
tam, pokiaľ deti nezaspia s tým, že matka sa v tom čase musí zdržiavať mimo bytu. V konaní o úpravu
výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom na čas do rozvodu bolo nariadené znalecké

dokazovanie znalcom z odvetvia klinickej psychológie detí a dospelých, kde súdna znalkyňa vyjadrila
záver, že neodporúča zverenie maloletých detí do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov, ktorej
sa otec maloletých detí domáhal. Na podklade uvedeného žiadala, aby súd rozhodol o úprave výkonu
rodičovskýchprávapovinnostíkmaloletýmdeťomnačasporozvodemanželstvavintenciáchjejnávrhu,
ktorý sleduje záujem maloletých detí. Poukázala na to, že striedavú osobnú starostlivosť si neželajú

ani samotné maloleté deti, pričom maloletý V. je na túto formu starostlivosti ešte príliš malý a citovo
naviazaný na matku.

Odporca s návrhom na rozvod manželstva súhlasil, nemal záujem na obnovení manželského spolužitia.
Je pravdou, že počas trvania manželstva nadviazal mimomanželské známosti s tým, že z jednej z nich

sa dňa XX.XX.XXXX narodila maloletá R. B.. Rozvrat vzájomných vzťahov medzi ním a navrhovateľkou
videl vo vzájomnom citovom odcudzení, ktoré nastalo po tom, čo vzťah manželov zaťažili viaceré
problémy, ktoré zanechali na ich vzťahu vážne trhliny a tento následne prešiel do priateľstva a
rodičovstva a postráda partnerskú rovinu. Pokiaľ ide o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností
k maloletým deťom na čas po rozvode navrhol, aby boli maloleté deti zverené do striedavej osobnej

starostlivosti v týždňových intervaloch s tým, že zároveň bude upravený aj styk detí s tým rodičom, ktorýnebude mať deti v osobnej starostlivosti a taktiež bude upravená starostlivosť o deti počas sviatkov
a školských prázdnin. Výživné k deťom určené nebude s tým, že tak rodinné prídavky ako aj daňový
bonus si bude uplatňovať matka maloletých detí a rodičia si rozdelia úhradu nákladov na školu a školské

potreby u detí na párny a nepárny kalendárny rok. Trvalým bydliskom maloletých detí bude adresa K. XX,
A.. Poukázal na to, že obaja s matkou maloletých detí majú predpoklady a schopnosti sa o deti postarať,
obaja sú v životoch detí rovnako dôležití a ich účasť na živote detí je nenahraditeľná. Znalecký posudok,
na ktorý matka odkazuje, nekonštatuje žiadne prekážky výkonu striedavej osobnej starostlivosti na jeho
strane, súdna znalkyňa uviedla, že obaja rodičia sú vhodní na výchovu detí a k obom rodičom majú

deti blízky vzťah. Nevhodnosť striedavej osobnej starostlivosti je, podľa názoru otca maloletých detí,
založená len na všeobecnom názore súdnej znalkyne a nevyplýva zo zistení samotného znaleckého
vyšetrenia. Rovnako nie je možné súhlasiť s odkazom na názor maloletých detí, keďže zo strany matky
je im opakovane predkladá jej predstava stretávania, ktorú len opakujú. Mal za to, že v tomto ohľade sú
deti vystavené konfliktu lojality, keď svoju matku nechcú zraniť. Dlhší pobyt detí u otca výrazne prospieva
vzájomným vzťahom detí k otcovi, pretože umožňuje otcovi a deťom tráviť i počas týždňa dlhší čas

spoločne a venovať sa tak povinnostiam, ako aj voľnočasovým aktivitám, čo krátke stretnutia počas
týždňa neumožňujú a sú stresovejšie. K matkou uvádzaným nákladom na odôvodnené potreby a záujmy
maloletých detí uviedol, že tieto považuje v mnohých ohľadoch za nedôvodné. Jednalo sa napríklad
o náklady na stravu maloletých detí, ktoré otec považoval za nadhodnotené z dôvodu, že deti majú
jednak zabezpečené obedy v škole a jednak pomer starostlivosti o deti medzi rodičmi je rovnocenný

a tak ako na stravu detí vynakladá výdavky matka, tak ich vynakladá aj otec. Rovnako mal za to, že
i krúžky u maloletých detí by mali byť hradené v jednej polovici zo strany každého z rodičov. Pokiaľ
ide o náklady na ošatenie a obuv poukázal na viacero skutočností, pre ktoré nie je možné akceptovať
matkou uvádzané náklady na tieto položky u maloletých detí. Okrem iného uviedol, že tak ako matka i
on sám zakupuje deťom ošatenie a obuv, ktorú skutočnosť matka počas konania potvrdila. Taktiež mal

za to, že náklady na tábory či dovolenky na strane detí by nemali byť predmetom vyčíslenia nákladov,
keďže tieto majú obaja rodičia a každý ich hradí v čase, kedy s deťmi tieto aktivity absolvuje. Pokiaľ
ide o aktivity poriadané školou, na ich absolvovaní by sa mali rodičia najprv dohodnúť a následne tieto
uhradiť. Rovnako namietal náklady na zdravotnú starostlivosť o maloleté deti, ktoré by podľa neho mal
hradiť každý z rodičov v čase, kedy sú deti u neho. Ohradil sa voči tomu, že by mal matku maloletých

ekonomicky ukrátiť vyňatím bytu, v ktorom žije z BSM, pričom poukázal na hodnotu oboch hypoték, ako
aj na hodnotu bytu, kde ak by pri vyporiadaní prevzal hypotéku aj byt, ktorý je v BSM, navrhovateľka
by musela dorovnať rozdiel medzi hodnotou bytu a úverom, čím by sa jej majetok zmenšil. Pokiaľ ide o
jeho príjem uviedol, že tento sa odvíja i od projektov, na ktorých pracuje, odmenách za tieto projekty a
zaplatených nadčasoch, pričom v súčasnosti je jeho príjem nižší, než tomu bolo v roku 2014 a 2015.

Právny zástupca navrhovateľky poukázal na závery znaleckého posudku vykonaného v konaní o úpravu
výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom na čas do rozvodu, s ktorými sa v plnom
rozsahu stotožnili a tieto žiadali zohľadniť. Poukázal na to, že maloleté deti, predovšetkým Q., zaujali
svoje stanovisko k striedavej osobnej starostlivosti, ktoré otcovi nevyhovovalo a súdna znalkyňa vo

svojom posudku konštatovala, že otec dáva veľmi dôrazne najavo svoj nesúhlas s výrokmi oboch detí
a maloletého Q. obviňuje, že preberá názor matky. Pokiaľ ide o výšku vyživovacej povinnosti zo strany
otca voči maloletým deťom je zrejmé, že priemerný mesačný netto príjem odporcu v období rokov 2014
a 2015 predstavoval čiastku cca 3 100 eur a nie 2 400 € ako to následne otec uvádzal počas konania.
Uviedol, že je potrebné zohľadniť tú skutočnosť, že odporca je výlučným vlastníkom nehnuteľnosti, kde

býva, pričom byt, v ktorom žije navrhovateľka s deťmi je v BSM a náklady naň znáša výlučne ona sama.

Právna zástupkyňa odporcu uviedla, že súhlasia s návrhom na rozvod manželstva. Pokiaľ ide o úpravu
výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom na čas po rozvode otec má záujem o
plnohodnotný výkon svojich rodičovských práv a povinností, z ktorého dôvodu i naďalej trval na zverení

maloletých detí do striedavej osobnej starostlivosti. Otec si je vedomý, že situácia maloletých detí
je zložitá, rozpad vzťahu rodičov prirodzene vnímajú veľmi ťažko a táto skutočnosť môže mať vplyv
na ich aktuálne postoje. Mala však za to, že táto situácia je krátkodobá a je riešiteľná, pokiaľ by
rodičia spolupracovali, komunikovali a deťom ich rozchod primerane vysvetlili. Matka však všetky formy
komunikácie istým spôsobom bojkotuje. Závery znaleckého dokazovania vykonaného v konaní o úprave

výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom na čas do rozvodu manželstva nepovažovala
za použiteľné, pričom poukázala na podané námietky voči postupu súdnej znalkyne pri vykonávaní
predmetného znaleckého vyšetrovania. Napriek tomu zo znaleckého posudku vyplýva, že obaja rodičia
majú všetky predpoklady na výkon osobnej starostlivosti o maloleté deti, a teda pre výkon striedavejosobnej starostlivosti o maloleté deti neexistuje žiadna zákonná prekážka. Otec má skúsenosť, že pokiaľ
mu matka umožní stráviť s deťmi dlhší súvislý čas, pôsobí to na deti pozitívne. Aktuálny režim striedania
nadstavilamatkaaotecsijevedomýtoho,žejenevyhovujúci.Práveztohtodôvodunavrhol,abyboliobe

deti zverené do striedavej osobnej starostlivosti s menším počtom zmien a presunov detí od jedného
rodiča k druhému. V tomto štádiu mal otec za to, že deti kopírujú stanovisko matky, ktorá má predstavu,
že deti patria predovšetkým matke, ale pokiaľ by otec dostal adekvátny priestor verí, že tento názor detí
by zvrátil.

Kolízny opatrovník doporučil súdu zohľadniť závery znaleckého posudku vykonaného v konaní o úprave
výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom na čas do rozvodu, zveriť deti do osobnej
starostlivosti matky a upraviť styk otca s maloletými deťmi, avšak v rozdielnom rozsahu, než je tomu
doteraz. V tejto súvislosti poukázal na vykonaný pohovor s oboma maloletými deťmi, kde sa obe deti a
zvlášť maloletý Q. vyjadril, že by chcel byť s otcom každý druhý víkend a v tom týždni, kedy by nebol
s otcom cez víkend, tak jeden až dva dni. Pokiaľ ide o výšku vyživovacej povinnosti zo strany otca, tú

navrhol upraviť u maloletého Q. v sume 350 € mesačne a u maloletého V. v sume 280 € mesačne.

Súd sa oboznámil s návrhom navrhovateľky zo dňa 11.11.2015, sobášnym listom manželov, rodným
listom maloletého Q., rodným listom maloletého V., rodným listom maloletej R. B., N.. XX.XX.XXXX,
potvrdením o príjme navrhovateľky, potvrdením o príjme odporcu, rozpisom výdavkov na maloletého

Q., rozpisom výdavkov spojených s bývaním na strane matky maloletých detí, správou ÚPSVaR
Bratislava z prešetrenia pomerov zo dňa 04.04.2016, podaním navrhovateľky zo dňa 15.04.2016,
hodnotiacou správou maloletého Q. D. F. XX.XX.XXXX, vyjadrením odporcu zo dňa 18.04.2016, správou
omaloletomV.zodňa08.04.2016aznaleckýmposudkomV..K.A.zodňa22.01.2016.Súdďalejvykonal
dokazovanie výsluchom účastníkov konania a zistil tento skutkový stav:

Účastníci uzavreli manželstvo dňa XX.XX.XXXX, u oboch sa jedná o manželstvo prvé. Posledné
spoločné bydlisko manželov bolo na adrese K. XX, A., kde doposiaľ býva navrhovateľka a čo je v
obvode tunajšieho súdu. Z tohto manželstva sa narodili maloleté deti R.: Q., N.. XX.XX.XXXX P. V., N..
XX.XX.XXXX.

Maloletý Q. v školskom roku 2015/2016 navštevuje X. T. D. S. XX, A., stravuje sa v školskej jedálni,
kde stravné predstavuje čiastku 27 € mesačne a navštevuje školský klub, kde poplatok predstavuje
čiastku 18 € mesačne. Zdravotný stav maloletého je dobrý, je sledovaný v ortopedickej a imunologickej
ambulancii. Navštevuje hodiny anglického jazyka, kde jedna hodina stojí 10 € a mesačne je to 40 €, inej

činnosti sa maloletý nevenuje.
Maloletý V. navštevuje F. E. na A. L. M. A., kde mesačný poplatok predstavuje čiastku 310 € + 40 €
strava. Zdravotný stav maloletého je dobrý, je sledovaný v ortopedickej a imunologickej ambulancii.
Organizovane sa zatiaľ žiadnej činnosti nevenuje.

Navrhovateľka je zamestnaná v spoločnosti N. B., P..B.. ako projektový manažér s tým, že jej priemerný
mesačný netto príjem predstavuje čiastku 2 600 €, na obe deti poberá rodinné prídavky, iné príjmy nemá.
Do konca januára 2016 pracovala v spoločnosti P. ako manažér kvality a procesov s príjmom cca 1 288
€ mesačne, jednalo sa o polovičný pracovný úväzok. Spolu s maloletým Q. P. V. obýva byt na K. L. M. A.,
kde náklady spojené s bývaním predstavujú čiastku 270,30 € mesačne (nájomné, elektrina, plyn, služby,

FOU, TV + internet). Byt je v BSM manželov prefinancovaný hypotekárnym úverom poskytnutým v
celkovejvýške105000€,kdemesačnásplátkapredstavuječiastku481€,ktorúuhrádzanavrhovateľka.
Nemá ďalšie vyživovacie povinnosti.

Odporca je zamestnaný v spoločnosti Y. B., P..B.., ako telkoprodukt manažér s tým, že jeho priemerný

mesačný netto príjem predstavuje čiastku cca 2 910 €, iné príjmy nemá. Má ďalšiu vyživovaciu povinnosť
k maloletej R. B., N.. XX.XX.XXXX, ku ktorej neboli doposiaľ upravované práva a povinností rodičov a
na ktorej výživu prispieva k rukám jej matky čiastkou 150 € mesačne. Býva sám v byte na adrese S. XX/
F, A., ktorý byt je prefinancovaný hypotekárnym úverom poskytnutým v celkovej výške 169 000 €, kde
mesačná splátka predstavuje čiastku 800 €. Byt bol vyňatý z BSM manželov a je vo výlučnom osobnom

vlastníctve odporcu.Návrhom, podaným na tunajšom súde dňa 23.01.2015 sa matka maloletých detí Q. P. V. domáhala
úpravyvýkonurodičovskýchprávapovinnostíkmaloletýmdeťomnačasdorozvodu.Návrhbolzapísaný
pod sp. zn. 37P/21/2015.

Uznesením zo dňa 14.10.2015, č. k. 37P/21/2015 - 66 bolo vo veci nariadené znalecké dokazovanie
znalcom z odboru psychológie, odvetvia klinickej psychológie detí a dospelých. Znalecký posudok v
predmetnej veci bol vypracovaný dňa 22.01.2016.

Podľa § 88 ods. 1 písm. a) Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov namiesto
všeobecného súdu odporcu je na konanie príslušný súd, v obvode ktorého mali manželia posledné
spoločné bydlisko v Slovenskej republike, ak ide o rozvod, neplatnosť manželstva alebo o určenie, či tu
manželstvo je alebo nie je, ak býva v obvode tohto súdu aspoň jeden z manželov; ak nie je takýto súd,
je príslušný všeobecný súd odporcu, a ak nie je ani taký súd, všeobecný súd navrhovateľa.

Podľa čl. I základných zásad Zákona o rodine č. 36/2005 Z. z., manželstvo je zväzkom muža a ženy.
Spoločnosť tento jedinečný zväzok všestranne chráni a napomáha jeho dobru. Manžel a manželka sú si
rovní v právach a povinnostiach. Hlavným účelom manželstva je založenie rodiny a riadna výchova detí.

Podľa § 18 Zákona o rodine, manželia sú si v manželstve rovní, v právach a povinnostiach. Sú povinní

žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a
vytvárať zdravé rodinné prostredie.

Podľa § 19 ods. 1 Zákona o rodine, o uspokojovanie potrieb rodiny založenej manželstvom sú povinní
staraťsaobidvajamanželiapodľasvojichschopností,možnostíamajetkovýchpomerov.Uspokojovaním

potrieb rodiny je aj osobná starostlivosť o deti a domácnosť.

Podľa § 23 ods. 1 Zákona o rodine, súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak
sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj
účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.

Podľa § 23 ods. 2 Zákona o rodine, súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi
manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne
na záujem maloletých detí.

Podľa § 23 ods. 3 Zákona o rodine, súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi
prihliada na porušenie povinností manželov podľa § 18 a 19.

Podľa § 24 ods. 1 Zákona o rodine v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého
dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode,

najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho
majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti,
prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.

Podľa § 24 ods. 2 Zákona o rodine ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o

osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej
starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto lepšie zaistené potreby dieťaťa.
Ak so striedavou osobnou starostlivosťou súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa, tak súd musí skúmať,
či bude striedavá osobná starostlivosť v záujme dieťaťa.

Podľa § 24 ods. 3 Zákona o rodine rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno
nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná.

Podľa § 24 ods. 4 Zákona o rodine súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností
alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu

k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby,
vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na
výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa navýchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie
pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.

Podľa § 25 ods. 2 Zákona o rodine ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa
odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia
úpravu styku žiadajú neupraviť.

Súd mal z vykonaného dokazovania a výsluchu účastníkov konania za preukázané, že v danom prípade

sú splnené zákonné podmienky rozvodu manželstva účastníkov konania. Vzťahy medzi manželmi
sú vážne narušené a trvalo rozvrátené tak, že ich manželstvo nemôže plniť svoj spoločenský účel.
Účastníci ako manželia spolu nežijú, intímne sa nestýkajú a ani spolu nehospodária. Na základe
uvedeného je zrejmé, že manželstvo účastníkov konania neplní ani jednu z funkcií manželstva tak,
ako to vyžaduje Zákon o rodine a tento stav je dlhodobý. Ako hlavnú príčinu rozvratu manželstva súd
ustálil opakované nadviazanie mimomanželského vzťahu na strane odporcu, čo viedlo k vzájomnému

citovémuodcudzeniemanželovanezáujmuoudržaniemanželskéhospolužitia.Súdmalzato,žerozvod
manželstva účastníkov konania je i v záujme maloletých detí z tohto manželstva pochádzajúcich.

Počas prebiehajúceho konania rodičia nedokázali dospieť k dohode ohľadom úpravy výkonu
rodičovských práv a povinností k maloletým deťom, kedy matka maloletých detí navrhla, aby boli

maloleté deti zverené do jej osobnej starostlivosti a otec trval na zverení maloletých detí do striedavej
osobnej starostlivosti v týždňových intervaloch s tým, že zároveň bude upravený aj styk detí s tým
rodičom, ktorý nebude mať deti v osobnej starostlivosti, ako aj s osobitnou úpravou počas prázdnin
a sviatkov. Na tunajšom súde je vedené aj konanie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností
k maloletým deťom na čas do rozvodu, v ktorom súd pristúpil, z dôvodu odlišných postojov rodičov a

ich neschopnosti dospieť k dohode, k nariadeniu znaleckého dokazovania znalcom z odvetvia klinickej
psychológiedetíadospelýchakdeboldňa22.01.2016vypracovanýznaleckýposudok.Zozáverovtohto
posudku vyplýva, že obaja rodičia sú z psychologického hľadiska spôsobilí zabezpečovať zdravý vývin
maloletých detí, v súčasnom vývinovom období je však k ich výchove vhodnejšie prostredie u matky.
S poukazom na výsledky použitých psychodiagnostických metód a vyjadrenia detí, súdna znalkyňa

neodporučila ich zverenie do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov. Otec má predpoklady
zvládania výchovy a starostlivosti o maloleté deti, no predpoklady na strane matky sú kvalitnejšie, a to aj
s poukazom na vzťahy detí ku každému z rodičov, čo znalkyňa podrobne popísala vo svojom posudku.

Pokiaľ ide o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom na čas po rozvode,

nebolo možné pri rozhodovaní súdu dôsledne oddeliť situáciu medzi manželmi ako životnými partnermi
a situáciu medzi nimi ako rodičmi, keďže sa obe výrazne prelínali. Vzťahové problémy medzi rodičmi
maloletých detí boli dlhodobého charakteru, otcovi sa v roku 2011 dokonca narodilo z mimomanželského
vzťahudieťa,kdesaQ.P.V.muselivyrovnávaťstým,žemajúnevlastnúsestru.Medzirodičmisíceprišlo
na istý čas k obnoveniu manželského spolužitia, avšak toto bolo v novembri 2014 ukončené. Všetky

tieto udalosti pôsobili a pôsobia na psychické a emocionálne prežívanie maloletých detí negatívne a oni
sa snažia túto situáciu spracovať spôsobom ich veku primeraným, je však zjavné, že si to vyžaduje čas.
Otec maloletých detí v súvislosti s úpravou výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom
namietal vykonané súdnoznalecké dokazovanie ako aj jeho závery, pričom mal za to, že predmetný
posudoknieje,napodkladenímuvádzanýchdôvodov,použiteľnýprerozhodnutiesúdu,atotakvkonaní

o úprave výkonu rodičovských práv a povinností na čas do rozvodu, ako aj po rozvode. Na strane druhej
však počas žiadal zohľadniť závery predmetného znaleckého posudku v časti, ktorá sa týkala schopností
a predpokladov rodičov zabezpečovať riadny vývin maloletých detí ako aj predpokladov zvládania
ich výchovy a starostlivosti, v ktorých záveroch súdna znalkyňa uvádza, že týmito schopnosťami a
predpokladmi disponujú obaja rodičia. Vzhľadom k stanovisku otca súd pristúpil i k vykonaniu ďalšieho

dokazovania, požiadal orgán sociálnoprávnej ochrany detí o vykonanie pohovoru s maloletými deťmi
bez prítomnosti rodičov a taktiež požiadal o hodnotiace správy oboch detí z kolektívnych zariadení, ktoré
navštevujú. Kolízny opatrovník prezentoval súdu rovnaké závery, ako vyplývajú so znaleckého posudku
a síce, že maloleté deti, predovšetkým Q., nechce byť v striedavej osobnej starostlivosti rodičov, pričom
o svojom styku s otcom má svoje predstavy. Pokiaľ ide o mladšieho V., tu je nutné prihliadať na jeho vek,

tak kolíznym opatrovníkom ako aj súdnou znalkyňou prezentovanú ukotvenosť na matku a súrodeneckú
väzbu na staršieho brata, kedy sa počas pohovoru maloletý V. opakovane vyjadril, že chce byť s otcom
menej. V tejto súvislosti súd odkazuje rodičov na hodnotiace správy zo strany školy, ktorú navštevuje
maloletý Q. a detského centra, ktoré navštevuje maloletý V. a z ktorých je zrejmé, že obe deti sú situáciouv ich rodine negatívne poznačené. U maloletého Q. triedna učiteľka vo svojej hodnotiacej správe okrem
iného uviedla:“.......najvýraznejšie zmeny správania sa u Q. zintenzívnili počas štvrtého ročníka v oblasti
prístupu k vyučovaniu, koncentrácii na hodine a pozornosti. U Q. začali pretrvávať počas vyučovacieho

procesu dlhodobejšie apatické prejavy, znížená aktivita a záujem o činnosť, skľúčenosť, skleslosť a
miestami aj roztržitosť. Apatickosť sa u Q. prejavovala občasne aj v prípadoch, kedy ho čakal víkendový
pobyt u otca, o čom sa maloletý občasne zmieňoval v tejto súvislosti.....Na podnet triedneho učiteľa bol
daný návrh na prácu so školským psychológom.“ U maloletého V. riaditeľka detského centra vo svojej
správe uviedla: “Vplyv na výkon dieťaťa má jeho poznatok o tom, kto ho zo škôlky vyzdvihne. Po tom, čo

mu matka ráno oznámi, že poobede preň príde otec, dieťa počas dňa ostáva zamyslené až utiahnuté,
často krát i ten najjednoduchší úkon vyžaduje zvýšený čas na zrealizovanie (spozorované i po dlhšom
odlúčení od matky - víkend u otca maloletého)“.

Súd nespochybňuje osobnostné predpoklady otca k výkonu starostlivosti o deti a už vôbec nie jeho
citové väzby k obom deťom. Je to však záujem maloletých detí, a nie ich rodičov, na ktorý súd pri svojom

rozhodovaní primárne prihliada a ktorý prednostne zohľadňuje a za predpokladu, že záujem maloletých
detí je v rozpore so záujmom rodičov, je to záujem maloletých detí, ktorý má jednoznačnú prednosť pri
rozhodovaní súdu s tým, že je potrebné dôsledne zvažovať všetky aspekty daného prípadu. Otec mal v
danomprípadezato,žejevzáujmemaloletýchdetí,abybolizverenédostriedavejosobnejstarostlivosti,
s ktorým tvrdením sa súd nemohol stotožniť. Je potrebné konštatovať, že maloleté deti situáciu ešte

nespracovali, predovšetkým maloletý V. je na matku ešte výrazne citovo naviazaný a potrebuje ju, čo
síce nevie adekvátne verbalizovať, o to výraznejšie sa to však prejavuje v jeho správaní, kde je zrejmé,
že by takúto formu starostlivosti, vzhľadom k svojmu veku a ukotveniu na matku, znášal negatívne U
maloletéhoQ.jeužprítomnéverbalizovaniejehopredstávostarostlivostizostranyrodičov,ktorédokázal
počas konania jasne formulovať a uviedol, že so striedavou osobnou starostlivosťou nesúhlasí.

K námietkam otca maloletých detí k vykonanému znaleckému posudku v konaní o úpravu výkonu
rodičovských práv a povinností súd uvádza, že tieto nepovažoval za relevantné. Z pohľadu súdu
vypracovala súdna znalkyňa posudok štandardným spôsobom, pričom pokiaľ ide o otcom namietané
závery tohto dokazovania súd poukazuje na to, že samotný nesúhlas jedného z rodičov so závermi

posudku neznižuje ich validitu. Nadôvažok súd v tejto súvislosti poukazuje na to, že otcom namietané
závery posudku, týkajúce sa charakteristiky jeho osobnosti tak, ako ich znalkyňa formulovala vo svojom
posudku, neboli v žiadnom prípade dôvodom pre to, že súd nevyhovel návrhu otca na zverenie
maloletýchdetídostriedavejosobnejstarostlivosti.Samotnásúdnaznalkyňavzáverochsvojhoposudku
uvádza i to, že obaja rodičia majú vytvorené predpoklady k starostlivosti o maloleté deti a na strane ani

jedného z nich nie sú prítomné žiadne prekážky k výkonu tejto starostlivosti (na tieto závery posudku sa
odvolával i samotný otec), konštatovala iba, že na strane matky sú tieto predpoklady kvalitnejšie a že deti
k nej majú „bližšie“ než k otcovi. Pokiaľ ide o otcom spochybňovaný názor maloletých detí, týkajúci sa
starostlivosti rodičov, kde mal otec za to, že deti len opakujú stanovisko matky a ak by táto pristupovala
k danej veci inak, zmenilo by to i názor maloletých detí, súd uvádza, že s týmto tvrdením sa nemožno

stotožniť. V tejto súvislosti opakovane poukazuje i na iné dôkazy, vykonané v tomto konaní a na to, že
je potrebné sa na vec pozerať z pohľadu toho, ako to cítia a prežívajú samotné deti a nie na to, ako si
ich rodičia myslia, že by to deti mali prežívať. Pre deti je celá situácia mimoriadne ťažká, všetky udalosti
súvisiace so vzťahom ich rodičov a s jeho rozpadom sa výrazne negatívne podpísalo na ich prežívaní
a prirodzene inklinujú k prostrediu, ktoré je pre nich dôverne známe a k osobe, ktorá je pre nich v tomto

období primárnou vzťahovou väzbou - k matke, keďže tieto aspekty im poskytujú to, čo v súčasnosti
potrebujú, pocit istoty, stability a bezpečia.

Za daného stavu veci, s ohľadom na prežívanie oboch maloletých detí a ich postoj, výsledky šetrenia
na strane detí a rodičov a na vykonané dokazovanie mal súd za to, že v súčasnosti je najvhodnejším

riešením zveriť maloleté deti do osobnej starostlivosti matky, v ktorej starostlivosti neboli zistené žiadne
nedostatky. Súd v tejto súvislosti poukazuje na to, že neopiera svoje rozhodnutie primárne o závery
súdnoznaleckého dokazovania vykonaného v konaní o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností
k maloletým deťom na čas po rozvode a upriamuje v tomto ohľade pozornosť otca aj na ostatné,
vyššie uvádzané vykonané dôkazy, ktoré formulujú rovnaký záver a síce, že pre deti je v súčasnosti

potrebnézachovaťstabilituvýchovnéhoprostrediaumatky.Tátopoukončeníspolužitiasotcomvytvorila
maloletým deťom stabilné a vhodné výchovné prostredie, ktoré je pre deti dôverne známe, považujú
ho za svoj domov a majú tu pocit bezpečia a istoty, čo je pre nich v túto chvíľu najpodstatnejšie a
najpotrebnejšie, ktorú potrebu maloletých detí by mali rešpektovať obaja rodičia.Súd samozrejme nespochybňuje, že je potrebné zachovať pravidelný a častý kontakt maloletých detí
s otcom, a to i z pohľadu budúceho vývoja výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom,

s čím sa stotožnil tak kolízny opatrovník ako aj samotná matka maloletých detí. Pokiaľ ide o konkrétnu
úpravu styku, tu súd vyhovel návrhu matky a tento styk upravil v rozsahu, ako je to uvedené vo výrokovej
časti tohto rozsudku, vrátane úpravy styku počas sviatkov a školských prázdnin tak, aby mal otec
adekvátnu možnosť participovať na starostlivosti o maloleté deti a ich výchove a mohol s deťmi tráviť
nielen voľný čas, ale participovať i na plnení ich povinností v súvislosti s návštevou školy a pod. Súd

predmetnouúpravoustykuzohľadniltúskutočnosť,žeotecjeotcomaktívnym,ktorýmázáujemstaraťsa
o svoje deti, má k tomu vytvorené nielen životné podmienky, ale disponuje i osobnostnými predpokladmi
na výkon tejto starostlivosti, avšak vzhľadom k situácii na strane maloletých detí a ich prežívaniu, nie je
v súčasnosti vhodné zveriť deti do striedavej osobnej starostlivosti.

Pokiaľ ide o určenie vyživovacej povinnosti otca voči maloletým deťom súd poukazuje na to, že pri

rozhodovaní o určení rozsahu vyživovacej povinnosti vychádza jednak zo skúmania odôvodnených
potrieb každého maloletého dieťaťa, ktoré sú rôzne vzhľadom na vek, zdravotný stav, nadanie či záujmy
a zároveň vychádza z reálnych možností a schopností rodičov plniť si svoju vyživovaciu povinnosť, ako
aj z tej skutočnosti, v akej miere sa ktorý z rodičov o dieťa osobne stará. Zákonná vyživovacia povinnosť
oboch rodičov pritom neznamená mechanickú rovnosť, kritéria na strane rodičov sa posudzujú vo

vzájomnej súvislosti s odôvodnenými potrebami na strane každého dieťaťa a keďže ide o osobné právo
dieťaťa, súd vymedzuje vyživovaciu povinnosť voči každému dieťaťu na základe jeho individuálnych
potrieb a možností a schopností jeho rodičov. Pre určenie vyživovacej povinnosti nie je smerodajné
výlučne to, aký je aktuálny príjem rodiča, ale aké sú jeho schopnosti a možnosti tohto príjmu, t. j.
koľko by si s ohľadom na svoje vzdelanie, osobný a zdravotný stav mohol zarobiť a pod. Obligatórne

tiež súd prihliada na životnú úroveň rodičov. V zmysle zákona vyživovacia povinnosť rodičov k deťom
má prednosť pred inými výdavkami rodičov, z čoho je zrejmé, že rodičia sú povinní najprv v plnom
rozsahu uspokojiť potreby svojich maloletých detí a až následne uspokojiť svoje vlastné životné potreby.
S ohľadom na vyššie uvedené kritériá pre určenie rozsahu vyživovacej povinnosti voči maloletým deťom
súd poukazuje na to, že matkou navrhovaná výška vyživovacej povinnosti zo strany otca v sume 450 €

mesačne voči maloletému Q. a v sume 350 € mesačne voči maloletému V. bola čiastočne nadhodnotená
a nezodpovedala nákladom na odôvodené potreby a záujmy maloletých detí i s ohľadom na preukázanú
participáciu otca na týchto nákladoch.
Maloletý Q. navštevuje W. B. D., s čím sú nevyhnutne spojené výdavky so zabezpečením vzdelávacieho
procesu. S nástupom na základnú školu úmerne rastú i náklady na výživu a výchovu dieťaťa, ktoré sú

už tvorené okrem zabezpečovania základných životných potrieb, akými sú strava, bývanie, ošatenie či
zdravotná starostlivosť i nákladmi spojenými s návštevou školy (poplatky, školské potreby a pomôcky,
aktivity poriadané školou a pod.), ktorých výšku je nevyhnutne potrebné premietnuť do úhrad nákladov
na odôvodnené potreby dieťaťa a teda do výšky vyživovacej povinnosti, keďže vzdelanie sa považuje
za základnú potrebu každého maloletého dieťaťa a náklady na jeho uspokojovanie za náklady potrebné

pre zabezpečenie základných životných potrieb dieťaťa. Náklady spojené s nákupom školských potrieb
a pomôcok a úhradou povinných poplatkov matka vyčíslila v sume cca 14 € mesačne, ktoré súd
nespochybňoval, keďže sa jedná o štandardnú výšku týchto nákladov u detí vo veku maloletého Q.
navštevujúcich D.. Ďalšie náklady spojené s návštevou školy predstavuje účasť maloletého na aktivitách
poriadanýchškolou,ktorésúspojenésadekvátnymfinančnýmzabezpečením.UmaloletéhoQ.jepritom

už prítomná i mimoškolská aktivita, a to výuka cudzieho jazyka, na ktorej sa rodičia dohodli a túto i
spoločne uhrádzajú. Pokiaľ ide o maloletého V. tu je nepochybné, že na jeho strane sú prítomné zvýšené
výdavky v súvislosti s návštevou detského centra, avšak na jeho strane nie sú prítomné žiadne iné
aktivity,ktorébysivyžadovalifinančnézabezpečenie,pričommaloletýbudedetskécentrumnavštevovať
lendokoncajúna2016,keďževseptembrizačneplniťpovinnúškolskúdochádzku,ktorúskutočnosťsúd

na strane maloletého pri svojom rozhodovaní zohľadnil. Samozrejme, že na strane oboch detí má matka
ako rodič, ktorý má deti vo svojej starostlivosti, i existenčné náklady, ako je bývanie, strava v domácom
prostredí, ošatenie, obuv, zdravotná starostlivosť ako aj náklady spojené so zabezpečením vecí dennej
potreby a spotreby. V tejto súvislosti je potrebné poukázať na to, že pokiaľ ide o náklady na bývanie,
tieto súd uznal u matky vo výške 270 € mesačne, čo je suma, ktorú matka platí za služby spojené s

užívaním bytu a kde na jedno dieťa pripadá suma 90 €. Pokiaľ ide o stravu v domácom prostredí tu
sa náklady u každého z detí líšia, nakoľko maloletý Q. má v rámci školy zabezpečené len obedy a
tak desiatový ako aj pitný režim a následne i ostatnú stravu je potrebné mu zabezpečovať v domácom
prostredí. U maloletého V. je situácia zatiaľ odlišná, keďže tento navštevuje detské centrum, kde mázabezpečenú stravu počas celého dňa. Je však nepochybné, že v súvislosti so zabezpečením stravy v
domácom prostredí má matka u oboch detí výdavky primerané ich veku, ktoré však nedosahujú matkou
uvádzanú výšku 181 € mesačne + obedy v rámci školy. Pokiaľ ide o náklady spojené s nákupom ošatenia

a obuvi, tieto matka vyčíslila v sume 100 € mesačne, ktoré súd považoval za čiastočne nadhodnotené
a v prípade, že matka takéto náklady na ošatenie detí vynakladá, je to výlučne na jej rozhodnutí a
dobrovoľnosti. Maloleté deti sú vo veku, ktorý je charakteristický výrazným fyzickým vývinom, s čím je
spojené i častejšie obmieňanie vecí na ošatenie a obuv, avšak na týchto výdavkoch participuje i otec
maloletých detí, ktorú skutočnosť matka potvrdila a ktoré výdavky preto súd na strane detí nevzal do

úvahy v matkou uvádzanom rozsahu a zohľadnil ich len čiastočne. Na strane maloletých detí súd vôbec
nezohľadnil matkou uvádzané výdavky na dovolenky a voľný čas, keďže obaja rodičia trávia a budú
tráviť voľný čas s deťmi, každý podľa vlastného uváženia. Nie je možné, aby rodič, ktorý s maloletými
deťmi aktívne trávi voľný čas prispieval na rovnaké náklady druhému rodičovi. Súd taktiež zohľadnil tú
skutočnosť, že otec si plní svoju vyživovaciu povinnosť k maloletým deťom i formou vecných plnení, ako
aj participáciou na úhradách niektorých nákladoch na strane maloletých detí, ktorú skutočnosť matka

potvrdila. Súd má za to, že ak rodič, ktorý je povinný si plniť vyživovaciu povinnosť k maloletým deťom,
si túto plní aj pravidelnými priamym platbami nákladov vyskytujúcich sa na strane detí alebo vecnými
plneniami, je vhodné túto formu plnenia si vyživovacej povinnosti u tohto rodiča podporiť a netrvať na
striktnom vymedzení finančnej čiastky k rukám oprávneného rodiča, ktorá bude pokrývať pomernú časť
nákladov na odôvodnené potreby a záujmy maloletých detí.

Pokiaľ ide o príjmové a majetkové pomery rodičov s ohľadom na určenie vyživovacej povinnosti súd
poukazuje na to, že príjem otca a matky je v zásade rovnaký. Na strane otca je prítomná ďalšia
vyživovacia povinnosť, ako aj úverové zaťaženie, ktoré otec na seba prevzal počas manželstva a
ktoré súd vyhodnotil ako neadekvátne a nevzal ho pri svojom rozhodovaní vôbec do úvahy. Jedná
sa totiž o byt, ktorý je z dôvodu uzavretia dohody medzi rodičmi vyňatý z BSM, teda je vo výlučnom

osobnom vlastníctve otca a je prefinancovaný hypotekárnym úverom v celkovej výške 169 000 €, ktorú
skutočnosť súd vyhodnocuje i s ohľadom na ust. § 75 Zákona o rodine, kedy má za to, že otec na seba
prevzal neprimerané majetkové riziko. Byt, ktorý obýva matka je v BSM manželov a bude predmetom
vyporiadania majetkových vzťahov medzi rodičmi po rozvode manželstva, pričom byt, ktorý obýva
otec je výlučne jeho a predmetom vyporiadania majetkových vzťahov medzi rodičmi nebude. Napriek

tejto skutočnosti si otec zakúpil byt, ktorý je prefinancovaný úverom v sume 169 000 €, ktorú výšku
hypotekárneho úveru je potrebné označiť za nadštandardnú. Samozrejme nemožno spochybniť, že pri
ukončení spolužitia bolo nutné, aby si rodičia nejakým spôsobom vyriešili svoju bytovú otázku, avšak v
žiadnom prípade nemožno postup otca vyhodnotiť tak, že bol nútený si riešiť svoju bytovú otázku týmto
spôsobom a nemal inú možnosť. Otec si mohol na dobu, než dôjde k rozvodu manželstva a vyporiadaniu

majetkových vzťahov medzi rodičmi prenajať nehnuteľnosť za účelom vyriešenia si svojej bytovej otázky,
resp. za predpokladu, že si chcel svoju bytovú otázku vyriešiť trvalo a do budúcna, mohol si zakúpiť
nehnuteľnosť, ktorá si nevyžadovala zaťaženie hypotekárnym úverom v tak vysokej čiastke. Otec sa
rozhodol zaťažiť úverom, ktorého mesačná splátka predstavuje 27% jeho deklarovaného príjmu cca 3
000 € mesačne, a to napriek tej skutočnosti, že má tri vyživovacie povinnosti k maloletým deťom vo veku,

kedy je nutné prihliadnuť na to, že náklady na uspokojovanie ich odôvodnených potrieb a záujmov budú
s pribúdajúcim vekom narastať (pre porovnanie súd uvádza, že ním určená vyživovacia povinnosť otca
voči maloletým deťom predstavuje u maloletého Q. 8,5% a u maloletého V. 7% z deklarovaného príjmu
otca). Na strane otca súd vyhodnotil tento krok ako nezodpovedný a nezohľadňujúci predovšetkým tú
skutočnosť, že rodičia sú povinní najprv vyživiť svoje deti a až následne uspokojiť svoje potreby, pričom

sa na ich strane neprihliada na náklady, ktoré nemuseli nevyhnutne vynaložiť. V tejto súvislosti súd
poukazuje aj na skutočnosť, ktorá vyšla počas konania najavo a síce, že otec deklaruje, že sa matka po
rozvode manželstva nebude musieť z bytu na K. L. sťahovať a že na ňu prejde vlastníctvo tohto bytu
spolu s povinnosťou splácania hypotekárneho úveru, ktorým je byt zaťažený, avšak na strane druhej si
otec doposiaľ vynucuje prístup do tohto bytu, kedy tam v pravidelných intervaloch uspáva deti a od matky

vyžaduje,abysavtomtočasevbytenezdržiavala,nanákladyspojenésužívanímbytuahypotékouvšak
neprispieva. S ohľadom na tieto skutočnosti považuje súd deklarovaný postoj otca ohľadom vyriešenia
bytovej otázky matky a maloletých detí po rozvode manželstva a vyriešenie svojej vlastnej bytovej otázky
za irelevantné a pri určovaní vyživovacej povinnosti voči deťom na tento neprihliadol.

Súd po vykonanom dokazovaní a jeho vyhodnotení určil vyživovaciu povinnosť otca voči maloletému Q.
na sumu 250,- eur mesačne a voči maloletému V. na sumu 200,- eur mesačne, ktoré sumy zodpovedajú
nákladom na odôvodnené potreby a záujmy maloletých detí na strane jednej, ako aj možnostiam,
schopnostiam a celkovým pomerom na strane otca ako povinného rodiča na strane druhej. Uvedenávýška výživného umožní maloletým deťom, spolu s plnením si vyživovacej povinnosti zo strany matky,
uspokojiť ich odôvodnené potreby a záujmy v dostatočnom rozsahu.

Vzhľadom k vyššie uvedeným skutočnostiam a s poukazom na citované ustanovenia zákona, súd
rozhodol tak, ako je uvedený vo výrokovej časti tohto rozsudku.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 144 O. s. p., podľa ktorého účastníci nemajú právo na náhradu
trov konania o rozvod alebo o neplatnosť manželstva alebo o určenie, či tu manželstvo je alebo nie je.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nemôže navrhovateľka a kolízny opatrovník podať odvolanie, nakoľko sa tohto
práva vzdali do zápisnice súdu, čo potvrdili svojimi podpismi.

Protitomutorozsudkumôžeodporcapodaťodvolanienapodklade§204odseku1)O.s.p,podľaktorého
odvolanie sa podáva do 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje.

Podľa § 205 odsek 1) O. s. p., v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup
súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže
do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že
prijíma opäť svoje predošlé priezvisko (§ 27 ods. 1 Zákona č. 36/2005 Z. z ).

V Bratislave, dňa 19. apríla 2016