Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 25. október 2016

Súd: Okresný súd Bánovce nad Bebravou
Spisová značka: 4C/26/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3216200217
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 10. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Sitáriková

ECLI: ECLI:SK:OSBN:2016:3216200217.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bánovce nad Bebravou v konaní pred sudkyňou JUDr. Monikou Sitárikovou, v právnej veci

žalobcu: Ľ. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom U. XX, XXX XX N., zast.: JUDr. Peter Ďurmek, advokát so
sídlom Radlinského 678/1, 957 01 Bánovce nad Bebravou, proti žalovanej: D. M., nar. XX.XX.XXXX,
bytom R. Š. XXXX/XX, XXX XX U., o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k
nehnuteľnostiam, takto

r o z h o d o l :

I. Súd podielové spoluvlastníctvo žalobcu: Ľ. M., nar. XX.XX.XXXX, r.č. XXXXXX/XXXX, bytom U.
Č.. XX a žalovanej: D. M., nar. XX.XX.XXXX, r.č. XXXXXX/XXXX, bytom U.-N., R. Š. XXXX/XX k
nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v katastrálnom území U., obci U., okrese Bánovce nad Bebravou,

zapísaným na liste vlastníctva č. XXX ako pozemky parc. registra „C“ č. 207/13 - zastavané plochy a
nádvoria vo výmere 522 m2, parc. registra „C“ č. 207/14 - záhrady vo výmere 1376 m2 a rodinný dom
súp. č. XX na parc. č. 207/13 zrušuje a vyporiadava tak, že tieto nehnuteľnosti prikazuje do vlastníctva
žalobcu v podiele 1/1.

II. Žalobca je povinný zaplatiť žalovanej sumu 4 240,- eur do 30 dní od právoplatnosti rozsudku.

III. Žalobca má proti žalovanej nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou súdu dňa 26.01.2016 sa žalobca proti žalovanej domáhal zrušenia podielového
spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v katastrálnom území U., obci U., okrese
Bánovce nad Bebravou, zapísaným na liste vlastníctva č. XXX ako pozemky parc. registra „C“ č. 207/13
- zastavané plochy a nádvoria vo výmere 522 m2, parc. registra „C“ č. 207/14 - záhrady vo výmere
1376 m2 a rodinný dom súp. č. XX na parc. č. 207/13 (ďalej aj ako „predmetné nehnuteľnosti“) a ich
vyporiadania tak, že súd nehnuteľnosti prikáže do výlučného vlastníctva žalobcu, a žalobcovi uloží
povinnosťzaplatiťžalovanejsumu4240,-eurdo30dníodprávoplatnostirozsudku.Vžalobeuviedol,že

jeho spoluvlastnícky podiel na predmetných nehnuteľnostiach je vo výške 8/10 a spoluvlastnícky podiel
žalovanej je 2/10 k celku. Žalobca užíva predmetné nehnuteľnosti a má záujem ich aj naďalej užívať.
Žalovaná predmetné nehnuteľnosti neužíva, naposledy v nich bola v októbri 2015, po dvoch rokoch,
odvtedy v nich nebola. Žalobca má v úmysle rodinný dom rekonštruovať, ide o starší dom. Žalobca
sa so žalovanou nevie dohodnúť na zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva, žalovaná
odmieta túto vec so žalobcom riešiť. Predmetné nehnuteľnosti boli ocenené súdnym znalcom Ing.
Miloslavom Terlandom, v znaleckom posudku č. 148/2014, kedy stanovil všeobecnú cenu vo výške

21200,- eur a odvtedy sa cena predmetných nehnuteľností nemenila. Za rovnakú cenu žalobca odkúpil
totožný spoluvlastnícky podiel od svojho nesvojprávneho brata D. M.F., pričom súd tento predaj schválil.
Hodnota spoluvlastníckeho podielu žalovanej predstavuje sumu 4240,- eur. Právne žalobu odôvodnilustanovením § 141 a 142 Občianskeho zákonníka. Navrhol vykonať dokazovanie listinami, ktoré pripojil
k žalobe.

2. Žalovaná sa k žalobe nevyjadrila.

3. Podľa § 470 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“) ak nie
je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.
Žalovaná sa na pojednávanie nedostavila, súd konal pojednávanie v jej neprítomnosti.

4. Súd vo veci vykonal dokazovanie listinami: výpis z LV č. XXX, k.ú. U., návrh na uzatvorenie zmluvy
zo dňa 07.07.2015 a kópia obálky č.l. 7, Znalecký posudok Ing. Miloslava Terlanda, č. 148/2014 zo dňa
28.08.2014.

5. Podľa výpisu z LV č.XXX pre k.ú. U., obec U., okres Bánovce nad Bebravou sú strany sporu

podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností nachádzajúcich sa v k.ú. U., zapísaných na LV č. XXX ako
pozemky parc. registra „C“ č. 207/13 - zastavané plochy a nádvoria vo výmere 522 m2, parc. registra
„C“ č. 207/14 - záhrady vo výmere 1376 m2 a rodinný dom súp. č. XX na parc. č. 207/13, a to žalobca
v podiele 8/10- in k celku a žalovaná 2/ v podiele 2/10-in k celu.

6. Zo znaleckého posudku vypracovaného znalcom ňou Ing. Miloslavom Terlandom, č. 148/2014 zo
dňa 28.08.2014 vyplýva, že všeobecná cena nehnuteľností nachádzajúcich sa v k.ú. U., zapísaných na
LV č. XXX ako pozemky parc. registra „C“ č. 207/13 - zastavané plochy a nádvoria vo výmere 522 m2,
parc. registra „C“ č. 207/14 - záhrady vo výmere 1376 m2 a rodinný dom súp. č. XX na parc. č. 207/13
je 21200,- eur.

7. Súd pri posudzovaní nárokov strán sporu vychádzal z ustanovení § 137 a nasledujúcich Občianskeho
zákonníka (zák. č. 40/1964 Zb.), ktoré upravujú otázky podielového spoluvlastníctva.

8. Podľa § 141 ods.1 Občianskeho zákonníka, spoluvlastníci sa môžu dohodnúť o zrušení

spoluvlastníctva a o vzájomnom vyporiadaní; ak je predmetom spoluvlastníctva nehnuteľnosť, dohoda
musí byť písomná.
Podľa § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak nedôjde k dohode, zruší
spoluvlastníctvo a vykoná vyporiadanie na návrh niektorého spoluvlastníka súd. Prihliadne pritom na
veľkosť podielov a na účelne využitie veci. Ak nie je rozdelenie veci dobre možné, prikáže súd vec za

primeranú náhradu jednému alebo viacerým spoluvlastníkom, prihliadne pritom na to, aby sa vec mohla
účelne využiť a na násilné správanie podielového spoluvlastníka voči ostatnými spoluvlastníkom. Ak vec
žiadny zo spoluvlastníkov nechce, súd nariadi jej predaj a výťažok rozdelí podľa podielov.
Podľa § 142 ods.2 Občianskeho zákonníka, z dôvodov hodných osobitného zreteľa súd
nezruší a nevyporiada spoluvlastníctvo prikázaním veci za náhradu alebo predajom veci a rozdelením

výťažku.
Podľa § 142 ods. 3 Občianskeho zákonníka pri zrušení a vyporiadaní spoluvlastníctva rozdelením
veci môže súd zriadiť vecné bremeno k novovzniknutej nehnuteľnosti v prospech vlastníka inej
novovzniknutej nehnuteľnosti. Zrušenie a vyporiadanie spoluvlastníctva nemôže byť na ujmu osobám,
ktorým patria práva viaznuce na nehnuteľnosti.

9. Podľa ust. 186 C.s.p skutočnosti všeobecne známe alebo známe súdu z jeho činnosti, ako aj právne
predpisy zverejnené alebo oznámené v Zbierke zákonov Slovenskej republiky a právne záväzné akty
Európskych spoločenstiev a právne záväzné akty Európskej únie, ktoré boli zverejnené v Úradnom
vestníku Európskych spoločenstiev a v Úradnom vestníku Európskej únie, sa nedokazujú. Súd vychádza

zo zhodných tvrdení strán, ak neexistuje dôvodná pochybnosť o ich pravdivosti. Na zmeny v tvrdeniach
o skutočnostiach, na ktorých sa strany dohodli, súd neprihliada.

10. Podľa ust. § 191 C.s.p. dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky
dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.

Vierohodnosť každého vykonaného dôkazu môže byť spochybnená, ak zákon neustanovuje inak.11. Nepochybne bolo preukázané, že procesné strany sú podieloví spoluvlastníci spoločných
nehnuteľností, ku ktorým podielové spoluvlastníctvo žiada žalobca zrušiť a vyporiadať prikazaním veci
za primeranú náhradu.

12. Zákonné ustanovenie § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka neustanovuje len výpočet spôsobov
zrušeniaavzájomnéhovyporiadania,alezároveňvymedzujeajporadie,vktoromtrebaskúmaťmožnosť
jednotlivých spôsobov vyporiadania. Za najprirodzenejší spôsob zrušenia spoluvlastníckych vzťahov
je reálne rozdelenie veci medzi spoluvlastníkov podľa výšky spoluvlastníckych podielov. Musí ísť z

technického hľadiska o deliteľnú vec, jej rozdelenie je nielen možné, ale aj funkčne opodstatnené a teda
reálnym rozdelením vzniknú také samostatné veci, ktoré môžu slúžiť účelnému využitiu takejto veci.

13. Hmotnoprávnou podmienkou na to, aby súd prikročil k zrušeniu a vyporiadaniu podielového
spoluvlastníctva je skutočnosť, že podieloví spoluvlastníci neuzavreli dohodu o zrušení a vyporiadaní.
Z listiny zástupcu žalobcu, zo dňa 07.07.2015 mal súd preukázané, že žalobca sa pokúšal so žalovanou

uzatvoriť dohodu o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva k predmetným nehnuteľnostiam,
k dohode nedošlo.

14. Súd rešpektoval zásadu, že žalobcu, ktoré už nechce zotrvať v spoluvlastníckom zväzku so
žalovanou nie je možné nútiť, aby v takomto právnom vzťahu zotrval proti svojej vôli, keď je

možné účelnejšie riešenie. Súd nezistil okolnosti, ktoré by bránili zrušeniu a vyporiadaniu podielového
spoluvlastníctva.

15. Zákonné ustanovenie § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka pritom neustanovuje len
výpočet spôsobov zrušenia a vzájomného vyporiadania, ale zároveň vymedzuje aj poradie, v

ktorom treba skúmať možnosť jednotlivých spôsobov vyporiadania. Za najprirodzenejší spôsob
zrušenia spoluvlastníckych vzťahov je reálne rozdelenie veci medzi spoluvlastníkov podľa výšky
spoluvlastníckych podielov. Musí ísť z technického hľadiska o deliteľnú vec, jej rozdelenie je nielen
možné, ale aj funkčne opodstatnené a teda reálnym rozdelením vzniknú také samostatné veci, ktoré
môžu slúžiť účelnému využitiu takejto veci. Súd mal v konaní preukázané listom vlastníctva, znaleckým

posudkom, ktorého súčasťou sú i nákresy a fotodokumentácia predmetných nehnuteľností a tvrdeniami
žalobcu v žalobe, i vzhľadom na charakter nehnuteľnosti a veľkosť podielov podielových spoluvlastníkov,
že predmetné nehnuteľnosti nie sú reálne deliteľné a preto súd pristúpil k druhej možnosti vyporiadania
podielového spoluvlastníctva prikázaním veci za primeranú náhradu, vychádzajúc z toho, že žalovaná,
ktorá predmetné nehnuteľnosti neužíva, k žalobe nevyjadrila a žalobca má záujem o predmetné

nehnuteľnosti.

16. Vzhľadom na citované zákonné ustanovenia a zistený skutkový stav veci súd zistil, že sú splnené
predpoklady pre aplikáciu ustanovenia § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka, teda predpoklady
pre zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva strán sporu, a to druhým zo zákonom

predpokladaným spôsobov, čiže prikázaním veci podielovému spoluvlastníkovi za primeranú náhradu,
a rozhodol o zrušení podielového spoluvlastníctva a predmetné nehnuteľnosti prikázal do výlučného
vlastníctva žalobcovi, ktorý má o predmetné nehnuteľnosti záujem, s tým že mu uložil povinnosť
uhradiť žalovanej primeranú náhradu. Pri určení výšky primeranej náhrady súd vychádzal z vykonaného
dokazovania - znaleckým posudkom č. 148/2014 znalca Ing. Miloslava Terlandu o všeobecnej hodnote

predmetných nehnuteľností, z ktorého vyplýva všeobecná cena predmetných nehnuteľností vo výške
21.200,- eur a preto súd uložil žalobcovi žalovanej zaplatiť sumu 4240,- eur ako primeranú náhradu za
jej spoluvlastnícky podiel vo výške 2/10 k celku (t.j. 21200: 10 x 2.)

17. Lehotu na plnenie určil súd podľa ust,. § 232 ods. 3 C.s.p., podľa ktorého lehota na plnenie je tri dni a

plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu. Súd dospel
k názoru, vzhľadom na výšku plnenia v prípade zaplatenia primeranej náhrady, že je opodstatnené
uloženie lehoty na plnenie 30 dní od právoplatnosti rozsudku. Súd v spore nezistil žiadne okolnosti, ktoré
by preukazovali, že umožnenie dlhšej lehoty je v rozpore so záujmami žalovanej.

18. Pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania súd postupoval podľa ust. § 255 ods.1 C.s.p.
podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.. Súd žalobe
vyhovel v celom rozsahu a preto rozhodol, že žalobca má nárok na náhradu trov konania. O výškenáhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia, samostatným
uznesením, ktoré vydá súdny úradník (ust. § 262 ods. 2 C.s.p. ).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia tohto rozsudku na Okresnom
súde Bánovce nad Bebravou. Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom
odvolacom súde. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. Odvolanie môže podať
strana, v ktorej neprospech bol rozsudok vydaný.

Odvolanie môže podať intervenient, ak tvorí so stranou podľa § 359 nerozlučné spoločenstvo podľa §

77. V ostatných prípadoch môže intervenient podať odvolanie so súhlasom strany podľa § 359. Lehota
na podanie odvolania plynie od doručenia rozhodnutia intervenientovi.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)

a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci
samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne

doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa
dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie
podania nevyzýva. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov
s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší
subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd

vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil. Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné
náležitosti, v podaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním
sleduje a podpis. Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie
spisovej značky tohto konania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred

súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže oprávnený podať návrh
na výkon exekúcie. Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí

oprávnený (§ 38 zák. č. 233/1995 Z.z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo
tento zákon neustanovuje inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).