Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 30. jún 2016

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 3CoE/188/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5607209263
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 06. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milan Repáň
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2016:5607209263.1

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Milana
Repáňa a sudcov JUDr. Dany Wänkeovej a JUDr. Vladimíra Sučika, v exekučnej veci oprávneného:
POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, zastúpený JUDr. Martinom
Máčajom, so sídlom Advokátskej kancelárie C. XX, H. a spoločnosťou Fridrich Paľko, s.r.o., IČO: 36
864 421, so sídlom Grösslingova 4, Bratislava, proti povinnému: Z. H., nar. XX.X.XXXX, bytom B.

N., t.č. na neznámom mieste, zastúpený opatrovníkom: Obec Jalovec, o vymoženie 906,33 Eur s
príslušenstvom, ktorá exekúcia je vedená pred súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým, PhD., so
sídlom Exekútorského úradu F. XX, H., pod sp.zn. EX 5781/07, v konaní o odvolaní oprávneného proti
uzneseniu Okresného súdu Liptovský Mikuláš, č.k. 3Er/904/2007-79 z 18.12.2015, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd uznesenie Okresného súdu Liptovský Mikuláš č.k. 3Er/904/2007-79 z 18.12.2015 p o t
v r d z u j e.

Návrhy na prerušenie odvolacieho konania zamieta.

Súdnemu exekútorovi a povinnému náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd napadnutým uznesením, č.k. 3Er/904/2007-79 z 18.12.2015, exekúciu zastavil. Zároveň

súdnemu exekútorovi nepriznal náhradu trov exekúcie.

2. Svoje rozhodnutie odôvodnil okresný súd s poukazom najmä na ustanovenie § 57 ods. 1 písm.
a), § 58 ods. 1 Exekučného poriadku, § 23a ods. 1 zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa v
znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy a § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka v znení účinnom do
31.12.2007. Zmluvu o úvere uzatvorenú medzi oprávneným a povinným dňa 20.12.2006 exekučný súd

vyhodnotil ako zmluvu spotrebiteľskú, pričom skutočnosť, že zmluva bola uzavretá podľa Obchodného
zákonníka, nie je prekážkou aplikácie všeobecného spotrebiteľského práva. Rozhodcovskú doložku
obsiahnutú v bode 17 všeobecných podmienok poskytnutia úveru, exekučný súd vyhodnotil ako
neprijateľnú podmienku spôsobujúcu značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán
v neprospech spotrebiteľa, nakoľko ide o individuálne nedojednanú zmluvnú podmienku, jej obsah
spotrebiteľ nemohol ovplyvniť a ani nemal na výber vzhľadom na jej splynutie s ostatnými štandardnými

podmienkami. Mohol len zmluvu ako celok odmietnuť alebo sa podrobiť všetkým jej podmienkam, teda aj
rozhodcovskémukonaniu,ktoréspravidlainiciujeveriteľ.Následkomneprijateľnostizmluvnejpodmienky
je jej neplatnosť. Naviac rozhodcovská doložka nebola uzavretá v zákonom prepísanej písomnej forme,
t.j. ako súčasť všeobecných podmienok nebola podpísaná zmluvnými stranami. Vzhľadom na uvedené
je rozhodcovský rozsudok ako exekučný titul nevykonateľný, ktorá skutočnosť viedla k zastaveniu
predmetnej exekúcie.3. Proti tomuto uzneseniu, výroku podal riadne a včas, prostredníctvom svojho právneho zástupcu
rozsiahle odvolanie oprávnený. Podanie odvolania odôvodnil v podstate tým, že
a) súd rozhodol nad rámec zverenej právomoci,

b) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
c) súd svojím postupom odňal účastníkovi možnosť konať pred súdom,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
S poukazom na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky II. ÚS 499/2012-47 z 10.7.2013 a II.

ÚS 140/2010 - (týkajúci sa výkladu a aplikácie práva všeobecnými súdmi), judikatúru Súdneho dvora
EÚ (rozsudok z 21.2.2013 C-472/11 Banif Plus Bank Zrt proti Csaba Csipai, Viktória Csipay) ako i
judikatúru európskych súdov (Spolkový súdny dvor - rozsudok z 13.1.2005, III ZR 265/03, rozsudok z
19.5.2011, III ZR 16/11; Ústavného súdu Českej republiky - uznesenie IV. ÚS 1281/12 z 11.10.2012,
uznesenie II. ÚS 3057/10 z 5.10.2011 a uznesenie Krajského súdu v Prešove 13CoE/44/2012 z
24.5.2012 a Krajského súdu v Bratislave sp.zn. 18 CoE/641/2011 z 30.11.2012) a obšírnu argumentáciu

prezentovanú vo svojom odvolaní uviedol, že zotrváva na legitimite exekučného titulu a žiadal, aby
odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil prvostupňovému súdu na ďalšie konanie.

4. Vzhľadom na skutočnosť, že odvolanie oprávneného je v prevažnej časti svojim obsahom úplne
identické s odvolaniami, ktoré oprávnený podáva v desiatkach iných exekučných konaní a na

základe ktorých len konajúci senát krajského súdu preskúmaval mnoho rozhodnutí exekučných súdov
vydaných na rovnakom skutkovom základe a právnom posúdení (napr. uznesenia sp.zn. 3CoE/55/2015,
3CoE/61/2015, 3CoE/84/2015, 3CoE/105/2015, 3CoE/169/2015, 3CoE/199/2015, 3CoE/179/2015),
odvolací súd nepovažoval za účelné ani hospodárne opätovne citovať (resp. robiť rešerš) opakovaných
odvolacích argumentov oprávneného, ktoré sú pre zainteresovaných (oprávneného i súdy prvej a druhej

inštancie) už notorietou.

5. Súčasťou odvolania oprávneného boli aj návrhy na prerušenie konania, a to
- postupom podľa § 109 ods. 1 písm. b) O.s.p., ktorým odvolateľ žiadal, aby všeobecný súd prerušil
konanie a podal Ústavnému súdu Slovenskej republiky návrh na konanie o súlade § 44 ods. 2 veta prvá

a druhá Exekučného poriadku s čl. 1 ods. 1 veta prvá Ústavy Slovenskej republiky, a to pre rozpor a
princípom ochrany dôvery všetkých subjektov práva v právny poriadok a
- postupom podľa § 109 ods. 1 písm. c) O.s.p. ktorým sa odvolateľ v podstate domáhal toho, aby
odvolací exekučný súd konanie prerušil a Súdnemu dvoru Európskej únie na základe článku 267 Zmluvy
o fungovaní Európskej únie predložil prejudiciálne otázky v nasledujúcom znení: Má sa tvrdenie o tom,

že sa od vnútroštátneho súdu nevyžaduje vylúčenie možnosti aplikovateľnosti možnej neprijateľnej
podmienky po tom, čo spotrebiteľ nedal najavo, že zamýšľa uplatniť jej neprijateľnosť, vykladať tak,
že takáto podmienka sa aplikuje len vtedy, ak spotrebiteľ výslovne odporoval jej neaplikácii alebo aj
tak, že takáto podmienka sa aplikuje aj vtedy, ak spotrebiteľ neoznámil súdu, že zamýšľa uplatniť jej
neprijateľnosť po tom, čo mu súd oznámil, že posúdil podmienku ako možne neprijateľnú?

6. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.), preskúmal napadnuté uznesenie okresného
súdu v rozsahu vyplývajúcom z ustanovenia § 212 ods. 1 O.s.p. a bez nariadenia pojednávania podľa
ustanovenia § 214 ods. 2 O.s.p. toto rozhodnutie podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správne potvrdil.

7. Odvolací súd po preskúmaní obsahu a predmetu odvolania dospel k záveru, že použitá argumentácia
oprávneného v podanom odvolaní je v podstate totožná s jeho argumentáciou, ktorú použil a
používa minimálne v desiatkach predošlých odvolaní, ktorými odvolateľ primárne atakuje právne
závery exekučných súdov vo vzťahu k právnemu posudzovaniu rozhodcovských doložiek ako nekalých
podmienok v spotrebiteľských zmluvách, v dôsledku čoho sú absolútne neplatné, vrátane posúdenia

zmlúv o úvere koncipovaných formulárovou zmluvou ako spotrebiteľských zmlúv (resp. zmlúv o
spotrebiteľskom úvere). Uvedenými odvolacími námietkami ako i ďalšími sa odvolací súd podrobne
zaoberal v predchádzajúcom období. Z dôvodu totožnosti tak v osobe odvolateľa, ako aj totožnosti v
použitej právnej argumentácii a v skutkových okolnostiach, ktoré boli podstatné pre ustálenie záverov
exekučných súdov (vrátane tohto) aj v prípadoch predošlých, odvolací súd dospel k záveru, že

vzhľadom na to, že odvolateľovi sú známe dôvody nevyhovenia odvolaniam v obdobných prípadoch
(teda potvrdzovania rozhodnutí exekučných súdov ako vecne správnych) a ustálený právny názor
tunajšieho odvolacieho súdu (konajúceho senátu) na danú problematiku sa nezmenil, nie je potrebné
opätovne uvádzať tie isté dôvody potvrdenia rozhodnutia exekučného súdu o zamietnutí žiadostisúdneho exekútora o udelenie poverenia, aké už boli uvádzané pri predchádzajúcich prejednávaniach
odvolaní oprávneného (ktoré v prevažnej väčšine prípadov ani nekorešpondujú s tým ako exekučný
súd odôvodňoval svoje jednotlivé závery) a preskúmavaní obdobných rozhodnutí exekučných súdov

pôsobiacich v obvode tunajšieho súdu. Vzhľadom na uvedené sa odvolací súd v celom rozsahu
stotožňuje s odôvodnením svojich predchádzajúcich rozhodnutí (a odkazuje na právnu argumentáciu v
nich obsiahnutú - napr. 3CoE/55/2015, 3CoE/61/2015, 3CoE/84/2015, 3CoE/105/2015, 3CoE/169/2015,
3CoE/199/2015, 3CoE/179/2015), ktorými boli potvrdené rozhodnutia exekučných súdov v obdobných
prípadoch. Odvolací súd v takýchto a obdobných prípadoch nemá dôvod meniť svoje už ustálené závery

a preto v podrobnostiach odkazuje na svoje predchádzajúce (vyššie označené rozhodnutia) a právnu
argumentáciu v nich obsiahnutú. Len v stručnosti odvolací súd sumarizuje tento záver, ktorý rezultuje
takmer zo všetkých jeho rozhodnutí vydaných v analogických prejednávaných prípadoch:

8. Primárnym základom záveru okresného súdu je neplatnosť samotnej rozhodcovskej doložky (a
nie vecný prieskum správnosti rozhodcovského rozsudku), s ktorým konštatovaním sa stotožnil

i odvolací súd, pričom táto neplatnosť rozhodcovskej doložky vyplýva nielen z posudzovania
predmetnej rozhodcovskej doložky podľa spotrebiteľských právnych noriem (rozhodcovská doložka
je zakomponovaná do všeobecných podmienok poskytnutia úveru, ktoré sú súčasťou formulárovej
zmluvy o úvere, ktorá je svojou povahou zmluvou adhéznou, teda nebola individuálne dojednaná), ale
i z posúdenia rozhodcovskej doložky podľa zákona č. 244/2002 Z.z. Podľa názoru odvolacieho súdu

rozhodcovská doložka zakomponovaná len do všeobecných obchodných podmienok je neplatná, a to
pre nezachovanie písomnej formy v zmysle § 4 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z.z. (obdobne uznesenie
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 2Cdo 245/2010 z 30.11.2011).

9. Neplatnosť rozhodcovskej doložky následne spôsobila, že rozhodcovský rozsudok vydaný na jej

základe, nie je formálne a materiálne vykonateľným exekučným titulom. Svojvoľnosť uvedeného
záveru nekonštatoval vo svojich rozhodnutiach zaoberajúcich sa obdobnými prípadmi ani Ústavný súd
Slovenskej republiky (napr. IV. ÚS 386/2011-17 z 8.9.2011).

10. Na základe konštatovaného krajský súd potvrdil rozhodnutie súdu prvého stupňa ako vecne správne.

V dôsledku neplatnosti rozhodcovskej doložky v zmluve nemohol spor medzi účastníkmi rozhodnúť
určený rozhodcovský súd. Krajský súd pri zistení neplatne uzavretej rozhodcovskej zmluvy nevidel
dôvod zaoberať sa „doplnením právnej argumentácie oprávneného o nové skutočnosti uvedené v
odôvodnení v časti e) odvolania“, ktorých vyriešenie by nezmenili nič na závere o nemožnosti prejednať
vec v rozhodcovskom konaní. Vzhľadom na závislosť výroku o trovách exekúcie, krajský súd potvrdil

rozhodnutie aj v tejto časti.

11.Odvolacísúdnávrhoprávnenéhonaprerušeniekonaniapodľa§109ods.1písm.b)O.s.p.vyhodnotil
akonedôvodný.Krajskýsúdnezistildôvod,prektorýbymalabyťvecpredloženáÚstavnémusúduSRna
rozhodnutie o súlade právnych predpisov. V predmetnej veci bola rozhodcovská zmluva zjavne uzavretá

neplatne, na ktorú skutočnosť nemohol exekučný súd neprihliadať.

12. Vo vzťahu k „novo koncipovanému“ návrhu na prerušenie konania podľa § 109 ods. 1 písm. c)
O.s.p. (konkrétne či sa „má tvrdenie o tom, že sa od vnútroštátneho súdu nevyžaduje vylúčenie možnosti
aplikovateľnostimožnejneprijateľnejpodmienkypotom,čospotrebiteľnedalnajavo,žezamýšľauplatniť

jej neprijateľnosť, vykladať tak, že takáto podmienka sa aplikuje len vtedy, ak spotrebiteľ výslovne
odporoval jej neaplikácii, alebo aj tak, že takáto podmienka sa aplikuje aj vtedy, ak spotrebiteľ neoznámil
súdu, že zamýšľa uplatniť jej neprijateľnosť potom, čo mu súd oznámil, že posúdil podmienku ako
možne neprijateľnú?“) odvolací súd zdôrazňuje, že ani tento nepovažuje za dôvodný. Odvolací súd
poukazuje na to, že vychádzajúc zo znenia ustanovenia § 109 ods. 1 písm. c) O.s.p. je súd ako

autoritatívny orgán rozhodujúci spory a iné právne veci povinný obligatórne prerušiť súdne konanie,
ak rozhodol o tom, že požiada podľa článku 267 Zmluvy o fungovaní EÚ (pôvodne čl. 234 Zmluvy o
založení Európskeho spoločenstva) Súdny dvor Európskej únie o vydanie rozhodnutia o predbežnej
(prejudiciálnej) otázke. Konanie o predbežnej otázke podľa článku 267 Zmluvy o fungovaní EÚ má
povahu osobitného nesporového a medzitýmneho konania, v ktorom Súdny dvor Európskej únie

má právomoc vydať rozhodnutie o výklade zakladajúcich zmlúv Únie, o platnosti a výklade aktov
inštitúcii, orgánov, úradov alebo agentúr Európskej únie, výklade štatútov orgánov zriadených aktom
Rady ES. Konanie o predbežnej otázke pred Súdnym dvorom je inštitútom pôsobiacim v záujme
integrácie a zachovania jednoty európskeho práva, pretože v tomto konaní Súdny dvor Európskej únievydáva rozhodnutia o určitých čiastkových otázkach výkladu a platnosti komunitárneho práva, ktoré je
potrebnéprerozhodnutievnútroštátnehosúduvovecisamej.Povinnosťvnútroštátnehosúdnehoorgánu
požiadať Súdny dvor o vydanie rozhodnutia o predbežnej otázke je zakotvená v druhej vete článku

267 Zmluvy o fungovaní EÚ. Túto povinnosť však nemožno vykladať absolútne, teda v tom zmysle, že
vnútroštátny orgán má vždy a za akýchkoľvek okolností povinnosť požiadať o vydanie rozhodnutia o
predbežnej otázke. Predpokladom povinnosti začať konanie o predbežnej otázke týkajúcej sa výkladu
komunitárneho práva je v zmysle ustálenej judikatúry Súdneho dvora predovšetkým skutočnosť, či
otázka komunitárneho práva týkajúca sa platnosti alebo výkladu úniového práva je pre riešenie daného

prípadu relevantná. Zmyslom riešenia predbežnej otázky nie je rozhodnúť konkrétny spor, ktorý je
vo výlučnej kompetencii súdu členskej krajiny, ale zabezpečiť jednotný výklad komunitárneho práva.
Rozhodnutie o otázke hraníc aplikovateľnosti úniového práva (tiež o jeho výklade alebo o jeho platnosti),
teda musí mať bezprostredný súvis so sporom prejednávaným vnútroštátnym súdom v tom zmysle,
že ho determinuje po stránke právnej. Zároveň prejudiciálna otázka nastolená Súdnemu dvoru EÚ
nesmie byť zjavne neopodstatnená a irelevantná vo vzťahu k prebiehajúcemu konaniu, jej potenciálne

zodpovedanie musí mať reálny dosah na prebiehajúci spor, a zároveň nesmie ísť o otázku akademickú
v tom zmysle, že táto otázka nemá reálny základ v prejednávanom spore. Posúdením rozhodcovskej
doložky,ktorájezakomponovanálendovšeobecnýchobchodnýchpodmienokoprávnenéhosazaoberal
aj Najvyšší súd Slovenskej republiky, ktorý výslovne konštatoval neplatnosť takejto rozhodcovskej
doložky (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 2Cdo 245/2010 z 30.11.2011). Vo

vzťahu k novoformulovanej otázke teda odvolací súd uvádza, že nepovažuje za potrebné predložiť
takúto prejudiciálnu otázku Súdnemu dvoru EÚ, pretože má za to, že exekučný súd je oprávnený ex
offo posudzovať nekalú povahu zmluvnej podmienky v spotrebiteľskom právnom vzťahu. K naznačenej
otázke sa už Súdny dvor EÚ vyjadril, a to dokonca vo veci týkajúcej sa oprávneného, o čom musí
mať oprávnený vedomosť. Súdny dvor EÚ dňa 16.11.2010 vo veci C-76/2010 Pohotovosť s.r.o. proti

U. D. uzavrel, že Smernica Rady 93/13/EHS ukladá vnútroštátnemu súdu, ktorý rozhoduje o návrhu na
nútený výkon právoplatného rozhodcovského rozhodnutia vydaného bez účasti spotrebiteľa, povinnosť
aj bez návrhu posúdiť nekalú povahu sankcie obsiahnutej v zmluve o úvere so spotrebiteľom, ak
tento súd má na tento účel k dispozícii nevyhnutné informácie o právnom a skutkovom stave a podľa
vnútroštátnych procesných pravidiel môže uvedený súd vykonať takéto posúdenie v rámci obdobných

konaní na základe vnútroštátneho práva. V predmetnej veci je nesporné, že rozhodcovské konanie
prebehlo bez účasti dlžníka, preto v zmysle citovaného záveru Súdneho dvora EÚ exekučný súd bol
oprávnený posudzovať aj bez návrhu nekalú povahu zmluvných podmienok obsiahnutých v zmluve o
úvere. Navyše otázka, pre ktorú žiada oprávnený konanie prerušiť a predložiť ju Súdnemu dvoru EÚ
je formulovaná všeobecne, bez vzťahu kprejednávanej veci a bez poukazu na konkrétne ustanovenie

zmluvy, ktoré má byť predmetom výkladu Súdneho dvora EÚ. Pretože odvolací súd dospel k záveru, že
v prejednávanom prípade neexistuje potreba obrátiť sa s predbežnou otázkou výkladu úniového práva
na SD EÚ.

13. O trovách odvolacieho konania rozhodol krajský súd tak, že účastníkom ich náhradu nepriznal.

Odvolateľ - oprávnený nebol v tomto štádiu konania úspešný, a preto podľa § 142 ods. 1 v spojení s §
224 ods. 1 O.s.p. nemá právo na ich náhradu. Naproti tomu ostatní účastníci si náhradu trov odvolacieho
konania neuplatnili, resp. im ani žiadne trovy v súvislosti s odvolacím konaním nevznikli.

Rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 za, 0 proti.

Poučenie:

P o u č e n i e:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. (§ 420 CSP)

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné
uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie

druhého stupňa. (§ 429 CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania. (§ 430 CSP)