Rozhodnutie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 28. november 2016

Súd: Okresný súd Zvolen
Spisová značka: 3T/71/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6715010415
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 11. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Kollár
ECLI: ECLI:SK:OSZV:2016:6715010415.3

Rozhodnutie

Okresný súd Zvolen na hlavnom pojednávaní konanom dňa 28.11.2016 v konaní pred senátom
zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Kollára a členov senátu Vladimír Kapusta a Ing. Mgr. Andrej
Lupták v trestnej veci obžalovaného O. G.Č., stíhaného pre zločin sexuálneho zneužívania podľa § 201
ods. 1 Tr. zákona, takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný O. G. P. S. Á. Č., nar. XX.XX.XXXX S. G., trvale bytom U. XXX

j e v i n n ý,

že
v presne nezistenej dobe najskôr od 20.05.2014 do najneskôr do 13.06.2014 v priestoroch N. Z. A.

Č. XXX v obci U., P. G. počas neprítomnosti ostatných členov rodiny zneužil maloletú W..G.., D..
XX.XX.XXXX, N. Y. XXX tak, že sa jej dotýkal na prsiach, nohách, bozkával ju na krk a pery, čo žiadal,
aby robila aj ona jemu, požadoval od nej, aby sa dotýkala jeho pohlavného údu a najmenej jeden krát s
ňou vykonal orálny styk a to napriek vedomosti, že maloletá W..G.. ešte nedosiahla vek 15 rokov,

t e d a

osobu mladšiu ako 15 rokov iným spôsobom sexuálne zneužil,

č í m s p á c h a l

zločin sexuálneho násilia podľa § 201 ods. 1 Tr. zákona

Z a t o s a o d s u d z u j e :

Podľa § 201 ods. 1 Tr. zákona s použitím § 37 písm. m), § 38 ods. 5 Tr. zákona na trest odňatia slobody
v trvaní 6,5 /šesť a pol / roka nepodmienečne.

Podľa § 48 ods. 2 písm. b) Tr. zákona súd obžalovaného pre výkon tohto trestu zaraďuje do ústavu so

stredným stupňom stráženia.

o d ô v o d n e n i e :Obžalovaný O. G. na hlavnom pojednávaní dňa 25.01.2016 uviedol, že sa necíti byť vinný a svoju
výpoveď doplnil v tom smere, že dňa 20.05.2014 sa vrátil z výkonu trestu. Zdržiaval sa na trvalom
bydlisku U. XXX až do 13.06.2014 a z miesta nikde ďalej neodišiel. Maloletá poškodená navštevovala

školu v Senohrade počas tohto obdobia. V tom čase chodila pravidelne do školy. Do školy chodila so
súrodencami. V predmetnom období žil s družkou W. G. v spoločnej domácnosti, ani ona neodcestovala
nikde preč. Počas tohto obdobia ani on a ani družka nemali žiadne výchovné problémy s maloletou
poškodenou. Ani predtým s dcérou nemali problémy, však keby sa niečo také udialo, tak družka s ním
nebude ďalej žiť. V nejakom čase k nemu prišla sociálka a povedali mu, že mal spraviť násilie. On o

ničom netušil, poškodenú počas tohto obdobia fyzicky netrestal. Družka hovorila, že kým bol vo výkone
trestu 12 mesiacov, mala s dcérou problémy. Toto mu hovorila družka už počas výkonu trestu, aj mu to
písala. Nevie si presne vysvetliť, čo by mohlo byť dôvodom pre to, aby to maloletá tvrdila. Myslí si, že to
nemá zo svojej hlavy. Nevie, kto by jej to mal nahovoriť. Potom mu aj písala maloletá, že to tak nebolo,
že bola na to nahovorená Slávkou Matejkinovou. Mali nejaké spory s touto osobou, raz jej povedal niečo
vulgárne. Maloletá mu písala z detského domova, bol na návšteve za ňou s družkou. Maloletá mu vtedy

povedala, že to nie je pravda, že ju na to nahovorili ľudia, ale mená sa neuvádzali. V osade vedia, že
on nie je taký, že by sa niečoho takého dopustil.

Vzhľadomnavekmaloletejbolavykonanávýpoveďvprípravnomkonanínazáznamaprepisjesúčasťou
vyšetrovacieho spisu. Znalkyňa MUDr. Stanislavová bola požiadaná o doplnok k znaleckému posudku,

pričom na základe vyšetrenia maloletej poškodenej rozhodne neodporučila vykonať výsluch aj v konaní
pred súdom ( čl. 260, 261 ), preto súd jej výpoveď z prípravného konania na čl. 34-52 prečítal. V tejto
výpovedi poškodená uviedla, že obžalovaný ju nútil, aby mu to urobila a chcel, aby sa ho dotýkala
tam dole na pohlavnom orgáne rukami, že aby mu fajčila. To sa stalo viac krát, keď prišiel domov z
výkonu trestu, pri tom boli vždy sami, bez matky a sestry a brata. Dotýkal sa jej po tele, na prsiach. O

tomto vravela učiteľke, resp. asistentovi učiteľa. Sestru obžalovaný k niečomu takému nenútil, o skutku
povedala mame, ktorá jej však neverila. Okrem toho ju bozkával na krk, na pery, pričom ona nechcela.
Všetko sa skončilo, až keď odišli do domu Svätej Alžbety.

Vo veci bola vypočutá aj sestra poškodenej - W. G., ktorá uviedla, že je možné, že dňa 20.05.2014 sa

obžalovaný vrátil z výkonu trestu. Neplatil výživné na svoje deti, bol tam rok. Aj pred týmto obdobím
žil obžalovaný s ich mamou. Aj pred výkonom trestu sa obžalovaný správal neprimerane aj k nim, aj
k mame. Voči svedkyni fyzicky útočil a bil ju. Chvíľu po tom, ako sa vrátil z výkonu trestu bol pokoj
a potom ich zas bil. Obžalovaný počas tejto doby pil. Po tom ako sa obžalovaný vrátil, zakazoval im
chodiť do školy. Pár krát šli a pár krát nie. Sestra s nimi nechodila do školy. Pokiaľ sestra nechodila do

školy, zostávala doma. Pokiaľ sestra nešla do školy, doma zostala mama a obžalovaný. Pokiaľ s mamou
chodievali niekde robiť, tak sestra ostávala doma s obžalovaným. Vie, že mamu viac krát prosila, aby ju
zobrala so sebou. Obžalovaný mal na svedkyňu aj na sestru narážky. Narážky boli v štýle „ poďte sem,
zjedzte moju klobásu“. Toto sa udialo aj svedkyni, aj poškodenej. Stávalo sa, že obžalovaný sem tam
odišiel z miesta bydliska, ale len na chvíľu. Išiel napríklad za príbuznými alebo po cigarety. So sestrou

mamehovorili,ženechodnehoodíde,lebopriňomtrpia.Osexuálnychnarážkachmamuinformovali,ale
mama im neverila. Myslela si, že ich chcú rozdeliť. Poškodená sa o skutku najprv zmienila pracovníčke
sociálky pani O.. Po tom, ako sa vrátila z toho stretnutia, tak jej o tom povedala. Povedala, že nebudú
dlho trpieť a že už nebudú dlho doma. Svedkyňa, čo vlastne povedala na úrade a ona jej povedala,
že všetko čo s nimi robil. Pokiaľ sa vrátila sestra od pracovníčky tak jej nehovorila o tom, že by mal

s ňou vykonať obžalovaný orálny styk. Strašne sa báli, že pokiaľ sa to obžalovaný dozvie, tak že ich
zbije. Počas toho, ako boli v krízovom centre, tak prišiel za nimi obžalovaný s mamou. Rozprávali sa,
aj poškodená tam bola prítomná. Mama im hovorila počas rozhovoru, prečo to naťahujú a prečo to
nestiahnu. Argumentovala tým, že on je ich otec a že ich vychoval. Sestra sa tam rozplakala za to, že
mama hádzala celú vinu na ňu. Pokiaľ sú vo vyšetrovacom spise aj listy, tak ich písali z toho dôvodu, že

zavrú mamu, aj keď sme vedeli, že skutočnosti, ktoré sú v listoch, nie sú pravdivé. Svedkyňa trvá na tom,
že to, čo vypovedala W. jej, ako aj to čo vypovedala dnes, je pravdou. Pokiaľ sú aj v jednom domove v
súčasnej dobe, stretávajú sa väčšinou len v piatky. Sestra o skutku nechce rozprávať a to ani vtedy, keď
jej povedala, že ide na pojednávanie. Situácia po tom, čo z rodiny odišli, je lepšia, svedkyňa osobne sa
nechce vrátiť domov. Ani sestra sa nechce vrátiť domov. Pokiaľ môže hodnotiť, tak stav sestry je lepší

teraz, ako keď z rodiny odchádzali preč.

Vypočutá bola aj matka poškodenej W. G., ktorá vypovedala, že je pravdou, že sa obžalovaný dňa
20.05.2014 vrátil z výkonu trestu. Deň 13.06.2014 by mal byť dátum, kedy deti boli vzaté do krízovéhocentra. Pokiaľ boli dňa 13.06.2014 zobraté deti do krízového centra tak jej najskôr nepovedali nič, iba ju
predvolali a kázali jej doniesť doklady detí do školy na Z.. O skutku sa mala dozvedieť od riaditeľa školy
v ten deň, keď deti boli zobraté do ústavu. Nemalo sa to týkať školy samotnej, ale toho čo sa poškodenej

malo stať. Dôvodom, prečo mala byť poškodená vzatá do ústavu, bola okolnosť, že ju mal obžalovaný
obťažovať, aspoň ona to mala tak povedať. Ona to aj stále tvrdí. Obžalovaný po výkone trestu sa
zdržiaval doma, nechodieval na dlhšie preč. Všetky deti počas tohto obdobia chodievali pravidelne do
školy na Z.. Poškodená chodila stále do školy, svedkyňa sa počas tohto obdobia zdržiavala len doma.
Nemohlo sa stať, že by maloletá W. bola sama doma len s obžalovaným. Počas tohto obdobia, ako

aj počas toho ako bol obžalovaný vo výkone trestu, mala problémy s poškodenou, táto chodila často
vymaľovaná, fajčila. Obdobne boli takéto problémy aj v škole. Môže vylúčiť, že by počas jej prítomnosti
deti boli fyzicky trestané obžalovaným, s druhom im len dobre chceli. Problémy s W. nemali, len s
poškodenou. Nevie si vysvetliť, prečo to poškodená tvrdí na druha, veď ona bola stále doma a aj sa
pýtala, či s ním dcéry nemajú problém. Oni hovorili, že ho ľúbia, že s ním problém nemajú. Podľa
svedkyne to, čo uvádza poškodená nie je pravdou, musela si to vymyslieť. Keby to bola pravda, nežila

by s obžalovaným. Podľa nej sa poškodená chcela dostať do ústavu, aby získala väčšiu voľnosť ako
by mala doma. Nevie si vysvetliť, prečo to tvrdí poškodená, keď mali s otčimom dobrý vzťah, ani kto
iný by mal záujem niečo takéto na druha tvrdiť. Pokiaľ sa týka listov, ktoré písala W. domov z ústavu,
tak tieto prišli ešte predtým ako sa s ňou stretli. Stretnutie sa odohralo v Banskej Bystrici, bola prítomná
aj vychovávateľka. Pri tom stretnutí bol aj obžalovaný, aj poškodená, aj W. a ešte ďalší dvaja z našej

osady. Poškodená sa mu hodila okolo krku, plakala, že chce, aby ju zobrali nastálo domov, že ona to tak
nemyslela. Od tohto stretnutia ešte raz hovorili s poškodenou a to asi pred mesiacom v Litave. Tam bola
pani N.. Pýtali sa len všeobecné veci, o skutku nič. S poškodenou sú v telefonickom kontakte asi dva
krát za mesiac. Po tom, ako sa o skutku dozvedela, sa pýtala druha, či to urobil. Pýta sa ho to doteraz
a on hovorí, že by toho nebol schopný. Po požití alkoholu sa k nej obžalovaný správa normálne. Nikdy

ju nebil, však je s ním až doteraz. Intímny styk mali raz do týždňa, používali normálne polohy. Nikdy mu
nepraktizovala orálny sex. Počas výkonu trestu hovoril, že sa mu zle žilo bez nich. Telefonoval s nimi,
písal im. Nezmienil sa o tom, že by malo tam dôjsť k nejakému sexuálnemu kontaktu.

O skutku vypovedala aj svedkyňa M. Ž., ktorá vypovedala zhodne ako v prípravnom konaní na čl.

142, kde uviedla dňa 23.04.2015, že niekedy v júni 2014 prišla za ňou poškodená, že ju obžalovaný
bije vtedy, keď si vypije a že ju núti na orálny sex. Svedkyňa sa pýtala, že čo na to hovorí jej mama,
poškodená povedala, že nič. Svedkyňa sa jej ešte pýtala, že či si poškodená nevymýšľa, ktorá to
odmietla. Poškodenej povedala, že to má povedať sociálnej pracovníčke. Potom poškodená odišla a
večer k nej prišla táto pracovníčka, ktorej povedala, že by sa malo s tým niečo robiť, že v tej rodine to

nie je v poriadku. Pri rozhovore poškodenej so sociálnou pracovníčkou nebola a teda nevie, o čom sa
rozprávali, hoci rozhovor prebehol u nej doma. Svoju výpoveď doplnila v tom smere, že pokiaľ sa udial
rozhovor s poškodenou, tak pri prvom bola prítomná aj pani O., pričom ona sama vykonala rozhovor
hneď po tomto s poškodenou a to ešte u nej v obývačke, bez jej prítomnosti. Pokiaľ sa týka prvotných
informácií tak poškodená hovorila o tom, že sa mal udiať orálny styk tak, že ona mala vykonať orálny sex

obžalovanému. Počas toho ako to rozprávala, plakala. Svedkyňa sa tri krát pýtala W., či je to pravda,
lebo pokiaľ poznala situáciu tak vie, že poškodená mu hovorila oco. Aj keď sa jej tri krát pýtala, tak vždy
poškodená zotrvala na tom svojom. O skutku sa ani s W. a ani s jej mamou nerozprávala. Svedkyňa bola
prítomná pri rozhovore niekedy na jeseň na Litave, keď bola poškodená na obecnom úrade a pýtala sa
jej na to. Poškodená jej vtedy povedala „ ja neviem teta“.

Z výpovede svedkyne O. G. súd zistil, že svedkyňa vypovedala zhodne ako v prípravnom konaní na čl.
114, kde dňa 23.04.2015 uviedla, že pracuje ako asistentka na ZŠ v Litave. V júni 2014 ju poškodená
vyhľadala s tým, že sa chce rozprávať s pani riaditeľkou. Keď sa svedkyňa ponúkla, že to bude s ňou
riešiť, poškodená jej povedala, že ju obžalovaný obťažuje, že ju núti, aby mu fajčila, že ju obchytkáva

a keď nechce tak ju bije. Poškodená povedala, že sa to začalo po návrate obžalovaného z basy. Ďalej
hovorila, že o tom vie jej matka. Potom išla za riaditeľkou, ktorá povedala, že majú ísť za sociálnou
pracovníčkou, čo aj spravila. Keď za ňou s poškodenou prišli tak poškodená jej povedala, že má to
povedať pracovníčke, lebo nevie komunikovať po slovensky, že sa hanbí. Na to svedkyňa sociálnej
pracovníčke zopakovala to čo sa dozvedela od poškodenej. Poškodená sa rozplakala a keď sa jej

sociálna pracovníčka pýtala, že či je to pravda, povedala, že áno, ale bližšie sa k tomu nevyjadrovala.
Ďalej svedkyňa na hlavnom pojednávaní uviedla, že celkovo s poškodenou absolvovali tri rozhovory,
jeden bol len medzi nimi dvomi, druhý sa odohral s riaditeľkou školy a tretí s pani O.. Pokiaľ sa týka troch
rozhovorov, poškodená stále hovorila o tom istom, plakala pri všetkých 3 rozhovoroch. Zo stretnutia spani O. odišla domov. Niekedy za 3-4 dni sa stretla s poškodenou aj s jej sestrou a pýtala sa, ako to je
teraz. Bolo jej povedané, že vo vzťahu k W. sa niečo takéto neudialo. Vyznať sa v nich dvoch je dosť
ťažké. Svedkyňa sa pri príležitostiach stretnutí s poškodenou pýtala, ako to teraz doma vyzerá, pričom

onasamajejpovedala,ženechcebyťdoma,žepôjdedodomova.Čomalobyťpríčinou,svedkyňanevie.
S matkou detí sa rozprávala hneď na druhý deň po rozhovore s poškodenou. Matka detí povedala, že
to nie je pravda, že poškodená je psychicky labilná. Po čase sa rozprávala aj s obžalovaným s tým, že
on jej povedal, že nikdy v živote by to nespravil. Svedkyňa si sprvu myslela, že také malé dieťa nemôže
klamať v takých veciach a neskôr pripustila, že možno aj áno. Raz jej dal obžalovaný tajne k uchu telefón,

kde poškodená rozprávala, že ju na to mala nahovoriť tá pani O.. Nadobudla dojem, že poškodená hrá
na dve strany. Obžalovaný jej dal prečítať listy, kde sa poškodená vyjadrila, ako ho ľúbi. Poškodenú
poznala od malička, nestretla sa s tým, že by jej pri ich komunikácii do očí klamala. Zo začiatku sa jej
to javilo ako pravdivé, pretože aby 11-12 ročné dievča hovorilo takéto veci, jej prišlo neobvyklé. Pokiaľ
som s poškodenou hovorila prvý krát, tak poškodená nástojila na tom, že to chce niekomu povedať.
Konkrétne v tomto prípade to mala byť riaditeľka. Svedkyňa verila aj W. aj pri druhom stretnutí, teda

tam, kde bola prítomná aj W. a v podstate až do momentu, kedy bola zobratá do domova, to mohlo
byť 1-2 týždne po prvom rozhovore. Potom ako bola zobratá do domova, ona osobne s ňou nestretla.
Komunikovali len cez telefón. Pokiaľ sa zmienila o telefonickom rozhovore, tak tento nepočula celý a
vie, že jej telefón dal do ruky obžalovaný a poškodená tam vtedy hovorila, že to nie je pravda. Svedkyňa
sa bližšie nepýtala, prečo poškodená uvádza iné skutočnosti a povedala jej len toľko „prečo klameš“.

Na toto jej neodpovedala. Telefón vrátila a odišla stadiaľ nahnevaná. Telefonát nevie bližšie časovo
ohraničiť.Možnocezprázdniny.Ohľadomvzťahupoškodenejsosestrousvedkyňauviedla,ževzťahmali
dobrý, sesterský. Tohto roku s poškodenou nehovorila. Ten spomínaný telefonát bol posledný, kedy s
W. hovorila. Pokiaľ ich aj vídavala v obchodoch, vždy chodili väčšinou spolu. Ona osobne obžalovaného
iba s poškodenou nevidela.

Svedkyňa Z. G., S. H. Č. O. vypovedala zhodne ako v prípravnom konaní na čl. 118, kde uviedla, že
pracujeakosociálnapracovníčkaavykonávaterénnusociálnuprácu.Vmesiacijún2014jukontaktovala
asistentka učiteľa na ZŠ U. O. G. s tým, že ju vyhľadala poškodená, ktorá sa jej zdôverila, že ju
obžalovaný bije, obchytkáva a núti k orálnemu styku. Prítomná pri tomto rozhovore bola aj poškodená,

ktorá len prikývla a nič sama nepovedala a rozplakala sa. Svoju výpoveď doplnila v tom smere, že pri
rozhovore boli prítomní len ona, poškodená a O. G.. Poškodená nič nehovorila, všetko rozprávala O.
G.. Svedkyňa sa len poškodenej pýtala, či to je pravda. Veľmi sa k tomu poškodená nevyjadrovala,
vyjadrovala sa, že sestre to robil obžalovaný predtým ako išiel do výkonu trestu. Ona sa len následne za
taký týždeň - dva rozprávala opätovne s poškodenou v osade. Bolo to na základe podnetu M. Ž., ktorá sa

jej pýtala, či v tej veci niečo robia, že je to tam strašné, že obžalovaný im nedáva ani jesť. Myslí, že sa ani
vtedy poškodená konkrétne nevyjadrila, či áno alebo nie, lebo pokiaľ by povedala jednoznačne áno, tak
by určite vo veci začala konať. Pokiaľ rozprávala s pani Ž., tak táto sa vyjadrovala, že poškodená chce
odtiaľ odísť, že je to tam zlé, že im obžalovaný nedáva jesť, pretože jej matka navarí len obžalovanému.
Ešte pani Ž. hovorila o tom, ako môžu tie deti tam nechať v takých podmienkach, že obžalovaných po

nich len kričí a núti ich pracovať. Na to, aby mohli ísť si niečo kúpiť jesť, museli ísť pracovať po iných
a zárobok použili na jedlo.

Vzhľadom na charakter skutku bol skúmaný duševný stav obžalovaného, výsledkom ktorého bol
znbalecký posudok znalcami z odvetvia psychiatrie. MUDr. Kvetoslav Moravčík zotrval na obsahu a

záveroch znaleckého posudku č. 36/2015 s tým, že so spoluznalkyňou MUDr. Bahledovou dospeli k
rovnakým záverom a vec konzultovali aj s psychologičkou PhDr. Gajdošovou. V závere znaleckého
posudkukonštatovali,žeobžalovanýnikdynetrpelžiadnoupravouanebezpečnousexuálnouaberáciou.
Je to osobnosť s narušenou sociabilitou, ale táto diagnóza nie je duševnou chorobou v pravom slova
zmysle.Obžalovanývedomenemázáujemdodržiavaťzásadyslušnéhosprávania,čojedôsledkomjeho

sociálneho učenia a nie biologických zmien v psychike. Obžalovaný chápe zmysel trestného konania
a mohol v plnom rozsahu rozpoznať nebezpečenstvo svojho konania pre spoločnosť a konanie mohol
v plnom rozsahu aj ovládať. Obžalovaný je psychosexuálne orientovaný na zrelú a dospelú ženu. V
rámci psychologického profilu bolo zistené, že má obžalovaný intelektové schopnosti na dostatočnej
úrovni, aby vedel posúdiť nevhodnosť aj protiprávnosť svojho konania. V prípade, že by mu bol

skutok preukázaný, motiváciou k jeho spáchaniu by bolo uspokojenie sexuálnej potreby na dostupnom
objekte maloletej nevlastnej dcéry, potreba nových sexuálnych zážitkov, eventuálne potreba sexuálneho
experimentovania. Znalec MUDr. Moravčík na hlavnom pojednávaní dňa 25.01.2016 dodal, že to, že
mohli vidieť jednu zo sestier, je dôležité pre doplnenie informácií, že aj keď je vypočutá svedkyňa ( W.G. ) staršou sestrou, je nízkej fyziognómie. Obžalovaný pochádza z rómskeho etnika, kde je odlišné
chápanie sexuálneho správania od majoritnej populácie. Práve v tomto etniku je otázka dovŕšenia
zrelosti okolnosť, kedy dostane žena menštruáciu. Môže sa len špekulovať, či aj napriek tomu, že je

obžalovaný fixovaný na zrelú a dospelú ženu, či sa takéto konanie jednorazovo nemohlo uskutočniť.
Nedá sa to však vylúčiť, pokiaľ by k takému skutku došlo tesne po návrate z výkonu trestu. Zároveň bolo
uvádzané, že poškodená by mala byť osobou utiahnutou a tým pádom by mohla byť menej pohotová v
obrane. Znalec zdôraznil, že s iným znalcom vyšetrovali obžalovaného ešte v roku 1991, pokiaľ im tam
uvádzal určité okolnosti zo svojho života, uvádzal ich iné ako v roku 2015 a to pokiaľ sa týka fajčenia,

alkoholu, prvého intímneho styku. Obžalovaný pri znaleckom vyšetrení, keď sa ho pýtali na potrebu
intímnych zážitkov doznal, že počas výkonu trestu masturboval a zatiaľ čo im dával informácie, že s
tým mal skončiť v 15 rokoch, má znalec za to, že obžalovaný mohol poskytnúť skreslené až nepravdivé
informácie.

Zároveň bol skúmaný psychologický profil maloletej poškodenej znalkyňou PhDr. Štefániou

Stanislavovou. V rámci znaleckého posudku č. 20/2014 bolo zistené, že poškodená prekonala
psychotraumuaneuroticképrežívaniesavzťahujenaprežitéudalostisúvisiacesvyšetrovanýmtrestným
činom. Opis predmetných udalostí možno považovať za skôr vierohodný, tendencia vedome klamať
zistená nebola. Udalosť narušila základnú dôveru poškodenej u blízkych ľudí a môže to spôsobiť
zdeformovanie budúceho vzťahu k ľuďom, hlavne k mužom, ale tiež k partnerstvu a rodičovstvu.

Znalkyňa považuje výpoveď maloletej za vierohodnú s vysokou mierou pravdepodobnosti. Výpoveď
obsahuje dostatočné množstvo podrobností o predmetnej udalosti s primeranou konzistenciou. Keby
maloletá poškodená sama udalosť neprežila, nebola by vzhľadom na svoj vek a intelektovú úroveň
schopná ju kompletne vymyslieť, podržať v pamäti a reprodukovať. Znalkyňa zotrvala na záveroch bodu
2 znaleckého posudku č. 20/2014 o tom, že u maloletej poškodenej sa jedná o psychotraumu spôsobenú

neprimeraným správaním druha matky. Okrem toho určitým faktorom bolo aj správanie matky, ktorá
túto situáciu tolerovala a nezasiahla vo veci. Znalkyňa považuje výpoveď poškodenej za pravdivú, na
základe tých skutočností, ktoré jej boli ňou opísané. Neboli zistené tendencie vedomého klamania.
Pokiaľ sa týka správ aj z krízového centra, kde bola poškodená umiestnená a pokiaľ sa týkalo návštevy
rodiny, tak pri tomto stretnutí bola poškodená obviňovaná z toho, že celá situácia sa stala len kvôli nej.

Matka sa ju snažila ovplyvniť, aby to odvolala. Zo začiatku sa na ňu hnevali aj súrodenci, lebo sa ťažko
adaptovali na nové podmienky. O ovplyvňovaní matkou boli aj svedkovia, pretože stretnutie sa odohralo
za prítomnosti vyučujúcich. Približne 3 týždne po tomto stretnutí bola poškodená aj hospitalizovaná,
lebo v jej správaní sa objavili určité znaky nestabilného správania. Táto nestabilita priamo súvisela s
návštevou matky a matkinho druha a takisto aj odcudzovaním jej súrodencov, že kvôli nej sú v rodine

prieky. Ku znalkyni na vyšetrenie prišla poškodená v sprievode svojho otca a starého otca. Predtým
boli u neho krátko na návšteve a naviazanosť, resp. prejavy radosti z toho, že môžu byť s otcom boli
u poškodenej ako aj u sestry Dominiky výrazné. Znalkyňa zotrvala aj na obsahu a záveroch doplnku k
znaleckému posudku pod č. 6/2016. Pokiaľ v bode 2 uviedla, že maloletá prežíva hanbu, krivdu a pocit
viny, vysvetľuje to tým, že obete sexuálneho zneužívania trpia pocitom viny. Je to chorobný prejav ako

dôsledok zneužívania. Majú pocit, že aj oni majú svoj podiel viny na sexuálnom zneužívaní, aj keby
žiadny nebol. Pokiaľ dôjde k narušeniu určitej intimity, vždy sa tam objaví pocit hanby. Je to zosilnené
aj tým, že sa to stalo len jej a sestre nie. Pocit krivdy je v tom, prečo sa to stalo len mne a nie aj
niekomu inému. Určitým spôsobom sa tu začína prejavovať opora zo strany sestry, hlavne pokiaľ sa týka
poslednej výpovede W. na pojednávaní, hoci poškodenú o tomto neinformovala. Na to prišla tak, že sa

poškodenej to osobne pýtala pri vyšetrení a potom jej o tom pojednávaní hovorila. Hovorila jej o tom, že
ako W. opísala, ako sa matkin druh správal voči nim. Pýtala sa maloletej, či niekedy niekto mal byť toho
svedkom, pričom jej maloletá povedala, že nie a že vždy tam bola sama, keď matkin druh poslal do školy
a družku niekde preč. Trvá na záveroch bodu 3 doplnku s tým, že nedoporučuje vypočuť poškodenú
na hlavnom pojednávaní. Pokiaľ existujú rozdiely, ktoré uvádzala poškodená vo svojich výpovediach,

keď raz spomenula, že skutok mal byť aj za prítomnosti matky a znalkyni uvádzala, že sa to vždy
stalo bez prítomnosti akejkoľvek inej osoby, znalkyňa to vysvetľovala tým, že to môže to mať viacej
dôvodov. Môže to byť napríklad spôsobené poruchou komunikácie s tým, že poškodená neopisovala len
samotný skutok, ale aj to ako sa správal obžalovaný k ostatným súrodencom, pričom sestry hovorili o
tom, ako sa verbálne správal obžalovaný k nim, o tom, že bude ich prvým mužom. Obžalovaný deti dosť

kontroloval a v podstate sa napriek tomu podarilo sestrám odísť z bydliska a informovať pracovníčku,
ktorá nemusela správne pochopiť, pri čom všetkom mala byť matka prítomná. Druhá príčina môže byť
ochrana matky. Tretia príčina môže byť snaha ochrániť súrodencov, hlavne v čase, keď sa dostali z
rodiny preč do krízového centra, aby sa vrátili naspäť do rodiny. Pokiaľ deti navštívil otec detí a starýotec, tak bola určitá nádej, že sa ocitnú v inom prostredí a že z centra odídu. Pokiaľ sa to následne
ukázalo ako nerealizovateľné, tak potom vyvstala iniciatíva zo strany detí obnoviť kontakt s matkou, ale
bez prítomnosti jej druha a návšteva sa odohrala v apríli 2015 na obecnom úrade. Je zaujímavé, že

počas tohto stretnutia matka detí obviňovala z tejto situácie práve poškodenú. Dňa 23.04.2015 došlo k
tomu stretnutiu a dňa 18.05.2015 bola poškodená druhý krát hospitalizovaná.

V rámci prípravného konania boli do spisu doložené viaceré listinné dôkazy, ktoré boli oboznámené
postupom podľa § 269 Tr. poriadku :

- lekárske správy z čl. 191-192
- správy úradu práce z čl. 193-194
- uznesenie P. R. Č..G.. XX A. X/XXXX z čl. 195-196
- správy z Domu sv. Alžbety z čl. 197-198
- ďalšie správy a RT z čl. 199-226.

Z lekárskej správy na čl. 191-192 vyplýva, že maloletá poškodená bola hospitalizovaná od 13.11.2014
so záverom disperzne znížený rómsky intelekt. Z uznesenia P. R. Č..G.. XXPpom X/XXXX R.
W. XX.XX.XXXX vyplýva, že súd predbežným opatrením umiestnil maloletú poškodenú spolu s jej
sestrou do starostlivosti Domu Svätej Alžbety Banská Bystrica. Zo správy uvedeného Domu Svätej

Alžbety zo dňa 27.01.2015 vyplýva, že v správaní a konaní poškodenej sa prejavujú protirečenia v
racionálnych a emocionálnych vyjadreniach a vzhľadom na zhoršené správanie u maloletej poškodenej
jej bola doporučená hospitalizácia od 13.11.2014 do 05.12.2014. Maloletá ma diagnostikovanú
mentálnu retardáciu stredného stupňa kombinovanú s poruchami správania, asocializácie s autistickým
syndrómom v popredí. Podľa správy ZŠ Z. zo dňa 21.11.2014 v rámci časti školského roka 2013/2014

bolo zistené, že žiačka často chýbala na vyučovaní. Spolupráca s rodičmi bola veľmi slabá.

Aj keď obžalovaný poprel spáchanie skutku z obdobia od 20.05.2014 do 13.06.2014 a podľa názoru
súdu ho usvedčuje výpoveď maloletej poškodenej, ktorá v rámci svojich intelektových možností popísala
viaceré konania obžalovaného, ktoré možno subsumovať pod znaky zločinu sexuálneho zneužívania.

Maloletá poškodená sa vyjadrila čiastočne aj vo forme otázok a odpovedí k nevhodnému správaniu
obžalovaného voči jej osobe. Aj keď svedkyňa W. G., matka poškodenej a družka obžalovaného takisto
popierala spáchanie skutku svojím druhom, vo veci bola vypočutá jej dcéra W. G., ktorá vypovedala o
tom, čo sa od poškodenej dozvedela. Obidve svedkyne sa vyjadrili v tom zmysle, že matka o konaní
obžalovaného vedela, tolerovala ho, neverila svojím dcéram. Okrem svedectva maloletej poškodenej sú

tu svedecké výpovede svedkýň O. G., M. Ž. V. Z. G. - O., ktoré jednoznačne potvrdzujú, že práve im
maloletá poškodená popisovala skutky obžalovaného s tým, že pri tom plakala a svedkyne sa viac krát
pýtali po maloletej poškodenej, či je to pravda, vždy s kladným výsledkom. Navyše zo psychologického
hľadiska podľa PhDr. Stanislavovej poškodená utrpela psychotraumu z dôvodu nevhodného správania
sa obžalovaného voči nej, pričom znalkyňa akcentovala okolnosť, že pri intelektovej úrovni poškodenej

by ťažko mohla poškodená skutok vymyslieť, podržať v pamäti a následne reprodukovať. Aj keď znalci
z odboru psychiatria pri vyšetrení duševného stavu konštatovali, že obžalovaný je orientovaný na zrelú
ženu, znalec na hlavnom pojednávaní pripustil možnosť tohto skutku, hlavne v prvotnom období po
návrate z výkonu trestu odňatia slobody. Obžalovaný sa bránil aj tým, že boli posielané listy zo strany
detí jeho družky, v ktorých by mali naznačovať, že skutok bol vymyslený. Znalkyňa PhDr. Stanislavová sa

vyjadrilaajktejtozáležitostiauviedla,žedôvodmi,prektorébolitakétolistyzaslané,mohlabyťokolnosť,
že sa na poškodenú hnevali aj súrodenci, pretože sa ťažko adaptovali na nové podmienky. Znalkyňa
vysvetľovala aj určité rozdiely vo výpovedi poškodenej a uviedla, že mohlo to byť spôsobené napríklad
poruchou komunikácie, ochranou matky alebo snaha ochrániť súrodencov, hlavne v čase, keď sa dostali
z rodiny preč do krízového centra, aby sa vrátili naspäť do rodiny. Znalkyňa poukázala aj na to, že pokiaľ

stroskotala šanca, že by z centra odišli k biologickému otcovi a následne sa tak odchod nezrealizoval,
vyvstala iniciatíva zo strany detí obnoviť kontakt s matkou bez prítomnosti obžalovaného a bolo to v apríli
2015 na obecnom úrade. Pri tomto stretnutí matka obviňovala z celej situácie práve poškodenú, ktorá
približne mesiac po tomto stretnutí bola opätovne hospitalizovaná. Za týchto okolností, keď je zrejmé
z výsluchu znalkyne, že poškodená nemá tendenciu vedome klamať, je súd toho názoru, že skutok sa

stal a že nesie znaky zločinu sexuálneho zneužívania podľa § 201 ods. 1 Tr. zákona a že sa ho dopustil
obžalovaný tým, že osobu mladšiu ako 15 rokov iným spôsobom / uvedeným v obžalobe / sexuálne
zneužil. Tým naplnil znaky skutkovej podstaty zločinu sexuálneho zneužívania podľa § 201 ods. 1 Tr.
zákona.Inýmspôsobomsexuálnehozneužívaniajespôsob,ktorýspočívavintenzívnejšíchzásahochdopohlavnej sféry poškodených, pričom ide napríklad o ohmatávanie prsníkov alebo pohlavných orgánov,
bozkávanie erotogénnych zón, ktoré smeruje k vzrušeniu páchateľa. Nevyžaduje sa, aby u páchateľa
došlo k pohlavnému ukojeniu, stačí, ak sa páchateľ bude snažiť akýmkoľvek spôsobom svoje pohlavné

vzrušenie uspokojiť.

Obžalovaný O. G. bol doposiaľ šesť krát súdne trestaný, naposledy rozsudkom OS R. Č..G.. XT XXX/
XXXX R. W. XX.XX.XXXX pre prečin zanedbania povinnej výživy s trestom jeden rok nepodmienečne
do ústavu s minimálnym stupňom stráženia. V rámci predchádzajúcej trestnej minulosti sa obžalovaný

dopustil vydierania ako aj pokusu ťažkej ujmy na zdraví. V priestupkovej agende má jeden záznam
pre priestupok proti občianskemu spolunažívaniu z roku 2013. Podľa správy Obce U. je obžalovaný
nezamestnaný, poberá dávky v hmotnej núdzi, príležitostne požíva alkoholické nápoje počas vyplácania
dávok a následne sa správa agresívne.

Súd pri úvahách o druhu a výmere treste riadil sa ustanoveniami § 34 Tr. zákona. Spoločenská

nebezpečnosť konania obžalovaného spočíva v tom, že tento narušil právom chránený záujem štátu a
spoločnosti na ochrane ľudskej dôstojnosti. Súd u obžalovaného nezistil žiadnu poľahčujúcu okolnosť,
priťažujúcou okolnosťou je odsúdenie v minulosti podľa § 37 písm.m Tr. zákona. Ako vyplýva z RT
obžalovaný bol už v minulosti odsúdený pre zločin, kvalifikovaný ešte podľa Trestného zákona účinného
do 31.12.2005. Táto okolnosť však môže byť a aj je podkladom pre posúdenie skutku ako opakovaného

zločinu podľa § 38 ods. 5 Tr. zákona. V tomto prípade sa trestná sadzba v rozmedzí 3-10 rokov zvyšuje
na rozmedzie 6,5 - 10 rokov. S prihliadnutím na to, že posledné odsúdenie je z roku 2011, súd ukladal
trest na spodnej hranici trestnej sadzby so zaradením pre jeho výkon do ústavu na výkon trestu so
stredným stupňom stráženia podľa § 48 ods. 2 písm.b Tr. zákona.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 (pätnásť) dní odo dňa jeho oznámenia, cestou
tunajšieho súdu ku Krajskému súdu v Banskej Bystrici. Oznámením rozsudku je aj jeho vyhlásenie v
prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby,
oznámením je až doručenie rozsudku (§ 309 ods. 1 Tr. poriadku).