Uznesenie ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 28. september 2016

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 13CoE/15/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8411203305
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 09. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Škrab
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2016:8411203305.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Škraba a členov JUDr.
Petra Šama a JUDr. Mareka Kohúta v exekučnej veci oprávneného: Sociálna poisťovňa so sídlom v
Bratislave, Ul. 29. augusta 8 a 10, Sociálna poisťovňa, pobočka Poprad, so sídlom v Poprade, Ul. 1.
Mája 4053/24, IČO:30807484, proti povinnému: MFK Kežmarok, so sídlom Kežmarok, Trhovište 2, IČO:
00 689 068, o vymoženie pohľadávky vo výške 317,50 eur s prísl., vedenej súdnym exekútorom Mgr.

Martinom Petruškom, Exekútorský úrad Humenné, Kukorelliho 1505/50, na odvolanie oprávneného proti
uzneseniu Okresného súdu Kežmarok č.k. 8Er/465/2011-26 zo dňa 23.9.2015, takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje uznesenie súdu prvej inštancie vo výroku o zastavení exekúcie.

Odmieta odvolanie oprávneného proti výroku o trovách exekúcie.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1) Okresný súd Kežmarok vyššie označeným uznesením zastavil exekúciu podľa § 57 ods. 1 písm. h/ v
spojení s § 58 ods. 1 Exekučného poriadku. Oprávneného zaviazal nahradiť súdnemu exekútorovi trovy
exekučného konania vo výške 98,16 eur do 3 dní od jeho právoplatnosti. Zároveň vyslovil, že žiaden z
účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

2) Výrok o zastavení exekúcie zdôvodnil tým, že z podania povereného súdneho exekútora je zrejmé,
že šetrením majetkovej podstaty povinného bolo zistené, že jeho majetkové pomery nevytvárajú v
súčasnej dobe reálny podklad pre úspešné vedenie niektorým zo zákonných spôsobov. Šetrením nebol
zistený žiadny majetok povinného a teda ďalšie vedenie exekúcie by bolo zbytočné a v rozpore so
zásadou hospodárnosti konania. Prvoinštančný súd mal za to, že sú splnené podmienky v zmysle

ustanovení o zastavení exekúcie a preto exekúciu zastavil. O trovách exekúcie rozhodol podľa § 200
a 203 Exekučného poriadku. Konštatoval, že vzhľadom na skutočnosť, že majetok povinného nestačí
ani na úhradu trov exekúcie, má sa za to, že oprávnený je povinný nahradiť nevyhnutné trovy exekúcie,
a to trovy exekútora, a preto oprávneného zaviazal nahradiť súdnemu exekútorovi účelne vynaložené
výdavky v celkovej výške 98,16 eur.

3) Proti uzneseniu súdu prvej inštancie podal oprávnený odvolanie. Nesúhlasí so zastavením
exekučného konania a nesúhlasí so zaviazaním k úhrade trov exekučného konania vo výške 98,16
eur. Poukázal na to, že nakoľko dňa 13.1.2014 uhradil povinný dlžnú sumu 317,50 eur v plnej výške,
sa nestotožňuje so záverom súdu, že by práve jemu mala byť uložená povinnosť nahradiť súdnemu
exekútorovi trovy exekučného konania. Tie si mal exekútor vymáhať od povinného, nakoľko ten bol
v čase plnenia exekúcie preukázateľne majetný. Preto trvá na zrušení napadnutého uznesenia, resp.

žiada, aby súd náhradu trov exekúcie súdnemu exekútorovi nepriznal, pretože riziko, ktoré súdny
exekútor nesie, je odôvodnené a do značnej miery kompenzované jeho v podstate monopolnýmpostavením pri výkone exekúcie, čo sa v konečnom dôsledku prejavuje tým, že výkon exekúcie je
zverený výlučne súdnym exekútorom.

4) Súdny exekútor vo vyjadrení k odvolaniu oprávneného zo dňa 15.12.2015 žiadal potvrdiť uznesenie
súdu prvého stupňa vo všetkých jeho výrokoch ako vecne správne. Odvolanie oprávneného považuje
za vyslovene účelové. Oprávnený sa snaží len oddialiť zaplatenie trov exekúcie, pritom proti výroku
o trovách exekúcie odvolanie nie je prípustné (§ 202 ods. 2 O.s.p.). Poukazuje na to, že ustanovenie
§ 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku jednoznačne formuluje a nedáva možnosť úvahy súdu, či

konanie zastaví alebo nie, ak je povinný nemajetný. Exekútor v priebehu exekúcie zistil, že povinný
nemá majetok (nevlastní nehnuteľností ani hnuteľný majetok, nemá príjmy, ktoré podliehajú exekúcii, na
účtoch nemá finančné prostriedky), ktorý by postačoval aspoň na úhradu trov exekúcie, čo je zákonnou
podmienkou na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h/Exekučného poriadku. Po zistení, že
v tomto prípade sú splnené zákonné podmienky pre zastavenie exekúcie, predložil vec exekučnému
súdu, aby preskúmal v nadväznosti na znenie ustanovení §§ 100, 103, 104 ods. 1 v spojení s § 251 ods.

4 O.s.p. podmienky a predpoklady ďalšieho vedenia konania. Žiada súd, aby rešpektoval ustanovenie
§ 200 ods. 1 Exekučného poriadku, podľa ktorého oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu
trov potrebných na účelné vymáhanie nároku. Asi ťažko by bolo v súlade s touto zásadou vedenie
exekúcie voči povinnému, ktorý nedisponuje majetkom, ktorý by bolo možné postihnúť exekúciou.
Ďalšie pokračovanie exekúcie by bolo v rozpore so zásadou hospodárnosti zakotvenou v § 200 ods. 1

Exekučného poriadku, pričom toto ustanovenie musí rešpektovať každý účastník exekučného konania,
pričom súd by mal byť garantom toho, že oprávnený bude svoju pohľadávku vymáhať účelne. K žiadosti
oprávneného na nepriznanie trov exekúcie súdnemu exekútorovi uviedol, že v prípade nepriznania
náhrady trov exekúcie by došlo k porušeniu práva súdneho exekútora na súdnu ochranu podľa § 46 ods.
1 Ústavy SR a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských

práv a základných slobôd.

5) Odvolací súd aplikujúc ust. § 470 ods. 2 CSP prejednal podané odvolanie podľa príslušných
ustanovení Občianskeho súdneho poriadku. Podľa tohto ustanovenia totiž právne účinky úkonov, ktoré v
konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Civilný sporový

poriadok nadobudol účinnosť 1.7.2016 a odvolanie žalobcu bolo podané pred týmto dátumom. Preto
odvolací súd má za to, že ide o právo, ktoré vzniklo podľa doterajších právnych predpisov, a preto niet
žiadnej zákonnej opory pre dokončenie tohto konania podľa novej právnej úpravy. V súlade s princípom
legitímneho očakávania a právnej istoty preto odvolací súd posúdil toto odvolanie v zmysle príslušných
ustanovení Občianskeho súdneho poriadku.

6) Odvolací súd prejednal odvolanie oprávneného bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že
odvolaniu oprávneného nie je možné vyhovieť. Pokiaľ súd prvej inštancie exekúciu zastavil, v tejto
súvislosti správne zistil skutkový stav a správne ho aj právne posúdil. Preto odvolací súd plne odkazuje
na zdôvodnenie uznesenia okresným súdom (§ 219 ods. 2 O.s.p.).

7) Na zdôraznenie správnosti napadnutého uznesenia vo výroku o zastavení konania a k dôvodom
odvolania oprávneného v súvislosti s týmto výrokom odvolací súd len dopĺňa:

8) Podľa § 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku, súd exekúciu zastaví, ak majetok povinného nestačí

ani na úhradu trov exekúcie.

9)Tak,akouviedolsúdnyexekútorvovyjadreníkodvolaniuoprávneného,ajodvolacísúdjetohonázoru,
že v danom prípade exekútor riadne vykonal zisťovanie majetkových pomerov povinného postupom
podľa § 34 Exekučného poriadku. Vykonané zistenia sú uvedené v jeho podaní z 2.10.2014 (č. l. 7). Ak

na základe šetrenia zistil, že povinný nedisponuje majetkom, ktorý by bolo možné exekúciou postihnúť
(niektorým zo spôsobov na vykonanie exekúcie uvedených v ustanovení § 63 Exekučného poriadku)
a uspokojiť pohľadávku oprávneného, jeho príslušenstvo a trovy exekúcie, postupoval správne, ak
označeným podaním navrhol exekúciu podľa § 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku zastaviť.
Následne aj súd prvej inštancie postupoval správne, ak napadnutým uznesením exekúciu zastavil. Pre

exekučný súd je totiž tiež rozhodujúci stav v čase vyhlásenia rozhodnutia (§ 154 ods. 1 O.s.p.).

10) Z uvedených dôvodov odvolací súd potvrdil uznesenie súdu prvej inštancie vo výroku o zastavení
exekúcie ako vecne správne (§ 219 ods. 1 O.s.p.).11) Oprávnený odvolaním napadol aj výrok uznesenia, ktorým mu súd prvej inštancie uložil povinnosť
nahradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie 98,16 eur v lehote troch dní odo dňa nadobudnutia

právoplatnosti tohto uznesenia, keď vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov
konania,

12) Uznesenie bolo vydané sudcom.

13) Odvolací súd sa pred preskúmaním tejto časti napadnutého uznesenia v prvom rade zaoberal
otázkou prípustnosti odvolania proti tomuto výroku rozhodnutia súdu prvej inštancie a dospel k záveru,
že odvolania oprávneného smeruje proti výroku rozhodnutiu, proti ktorému odvolanie prípustné nie je.

14) Podľa 58 ods. 6 Exekučného poriadku, proti výroku o náhrade trov konania v rozhodnutí podľa §
57 nemožno podať mimoriadne dovolanie.

15) Možnosť podať odvolanie proti uzneseniu vydanému v exekučnom konaní upravuje Exekučný
poriadok, a to tak, že v konkrétnom prípade pripustí možnosť podať proti rozhodnutiu odvolanie. Z
citovaného ustanovenia § 58 ods. 6 Exekučného poriadku vyplýva, že Exekučný poriadok, účinný v
čase vydania rozhodnutia, nepripúšťa možnosť podať odvolanie proti rozhodnutiu o trovách v prípadoch

zastavenia konania podľa § 57 Exekučného poriadku.

16) Na základe uvedených zákonných ustanovení a zistených skutočností, odvolací súd odvolanie
oprávneného smerujúce proti výroku o trovách exekúcie odmietol ako odvolanie, proti rozhodnutiu, proti
ktorému nie je odvolanie prípustné (§ 218 ods. 1 písm. c/ O.s.p.).

17) O trovách odvolacieho konania rozhodol už odvolací súd podľa § 255 v spojení s § 396 ods. 1 CSP.
Oprávnený úspech v odvolacom konaní nemal, povinnému v odvolacom konaní žiadne trovy nevznikli
a súdny exekútor náhradu trov odvolacieho konania nežiadal. Preto odvolací súd rozhodol, že žiaden
z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.

18) Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Prešove pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2, posledná
veta CSP).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.

Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh - § 428 CSP).