Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 30. september 2016

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 6CoE/67/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4208214996
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 09. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dagmar Podhorcová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2016:4208214996.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dagmar Podhorcovej a
členiek senátu JUDr. Ingrid Doležajovej a JUDr. Marty Polyákovej, v exekučnej veci oprávnenej:
POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Bratislava, Pribinova 25, IČO 35 807 598, , zastúpenej advokátmi:
Fridrich Paľko, s. r. o., Grösslingova 4, Bratislava, IČO: 36 864 421, v mene ktorej vykonáva advokáciu
ako konateľ a advokát doc. JUDr. Branislav Fridrich, PhD., proti povinnej: U. D., nar. XX. XX. XXXX,

bytom L., K. XXX/XX, o vymoženie 177,26 eura s príslušenstvom, na odvolanie oprávnenej proti
uzneseniu Okresného súdu Komárno z 9. novembra 2015 č. k. 4Er/718/2008-108, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .
II. Odvolací súd návrhy oprávnenej na prerušenie konania z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením zastavil súd prvej inštancie exekúciu vedenú na Okresnom súde Komárno

pod sp. zn. 4Er/718/2010 a zároveň rozhodol, že o trovách exekúcie rozhodne samostatným uznesením.
V dôvodoch svojho uznesenia uviedol, že exekučným titulom v konaní bol Rozhodcovský rozsudok
Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská a.s., sp. zn. SR
07640/08 zo dňa 12. 08. 2008 vydaný na základe porušenia Zmluvy o úvere č. 4023713 zo dňa 07.
09. 2007. Vzťah medzi oprávnenou a povinnou posúdil ako spotrebiteľský, aplikujúc naň ust. § 39, §
53 ods. 1, 4 písm. r/, 5 § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka (ďalej aj ako „OZ“), § 2 písm. a/ a b/, §

3 ods. 1 a 2 zák. č. 258/2001 Z. z. Ďalej rozhodnutie odôvodnil poukazom na ust. § 57 ods. 2, § 58
ods. 1 zák. č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti - Exekučný poriadok (ďalej aj
ako „EP“), § 45 ods. 1 a 2 zák. č. 24/2002 o rozhodcovskom konaní. Preskúmaním spisového materiálu
súd zistil, že v čl. 17 Všeobecných podmienok poskytnutia úveru, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou
Zmluvy o úvere, je obsiahnutá Rozhodcovská doložka, ktorá mala založiť právomoc rozhodcovského
súdu - Stáleho rozhodcovského súdu, v znení „Všetky spory, ktoré vzniknú z tejto zmluvy o úvere,

ručiteľského vyhlásenia, vrátane sporov o ich platnosť, výklad alebo zrušenie, ako aj spory, ktoré
vzniknú z dohody o vyplnení zmenky zabezpečujúcej túto úverovú zmluvu a uplatnenia práv z takto
vyplnenej zmenky, vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie, budú riešené: a) pred Stálym
rozhodcovským súdom zriadeným spoločnosťou Slovenská rozhodcovská a.s., so sídlom Karloveské
rameno 8, Bratislava, (ďalej len „rozhodcovský súd“), ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na
rozhodcovskomsúde;rozhodcovskékonaniebudevedenépodľavnútornýchpredpisovrozhodcovského

súdu, a to jedným rozhodcom ustanoveným podľa vnútorných predpisov rozhodcovského súdu. b)
pred príslušným súdom Slovenskej republiky, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na súde
podľa príslušného právneho predpisu (zákon č. 99/14963 Zb. Občiansky súdny poriadok). Zmluvné
strany sa dohodli, že pokiaľ ktorákoľvek zo zmluvných strán podá žalobu o rozhodnutie akéhokoľvek
sporu, ktorý vznikne z tejto zmluvy o úvere, ručiteľského vyhlásenia, vrátane sporov o ich platnosť,
výklad alebo zrušenie, ako aj sporu, ktorý vznikne z dohody o vyplnení zmenky zabezpečujúcej túto

úverovú zmluvu a uplatnenia práv z takto vyplnenej zmenky, vrátane sporov o jej platnosť, výklad
alebo zrušenie, považuje sa táto skutočnosť za rozväzovaciu podmienku tejto rozhodcovskej doložky;ustanovenie tejto vety sa nepoužije v prípade, ak pred podaním žaloby na súde bola podaná žaloba na
rozhodcovský súd vo veci, v ktorej je touto rozhodcovskou doložkou v súlade s vnútornými predpismi
rozhodcovského súdu založená právomoc rozhodcovského súdu.“ Dôvodil, že zmluvná podmienka v

štandardnej formulárovej zmluve, ktorá nebola spotrebiteľkou individuálne dojednaná a ktorá vyžaduje
od spotrebiteľky, aby spory s dodávateľom riešila výlučne v rozhodcovskom konaní, bráni tomu, aby
na základe nej vydaný rozhodcovský rozsudok na návrh dodávateľky mohol byť exekučným titulom
na udelenie poverenia pre exekútora. Zároveň poukázal na to, že doložka nebola dojednaná v čase
vyššej bdelosti spotrebiteľky, ale na začiatku zmluvného vzťahu, preto takto formulovaná rozhodcovská

doložka spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľky a je v zmysle ustanovenia § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neplatná. Uzavrel, že
rozhodcovská doložka predmetného rozhodcovského rozsudku je v zmysle citovaných zákonných
ustanovení neplatná, exekučný titul vydaný na základe takejto neplatnej rozhodcovskej doložky je
materiálne nevykonateľný, čo predstavuje neodstrániteľnú prekážku brániacu vykonaniu exekúcie.

2. Oprávnená napadla uznesenie v zákonnej lehote odvolaním, v ktorom uviedla, že súd prvej inštancie
rozhodol nad rámec zverenej právomoci v zmysle § 205 ods. 2 písm. b/ OSP a že sa nepodal návrh
na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný v zmysle § 205 ods. 2 písm. a/. Tvrdila, že svojim
postupom jej odňal možnosť konať pred súdom v zmysle § 205 ods. 2 písm. a/ OSP v spojení s
§ 221 ods. 1 písm. d/ OSP a v zmysle § 241 ods. 2 písm. a/ OSP v spojení s ust. § 237 písm.

f/ OSP. Mala za to, že vo veci bol nedostatočne zistený skutkový stav, pretože prvoinštančný súd
nevykonal náležité dokazovanie. Namietala aj to, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádzalo z
nesprávneho právneho posúdenia veci podľa § 205 ods. 2 písm. f/ OSP. Poukázala na skutočnosť,
že exekučný súd nezohľadnil pri aplikácii smernice 93/13/ES svoju povinnosť upozorniť účastníkov
exekučného konania na neprijateľnú podmienku a dať im tak možnosť vyjadriť sa k nej, rovnako dať

možnosť oprávnenej vyjadriť sa k prípadnému stanovisku povinnej. Dôvodila, že ak exekučný súd už
vydal poverenie na vykonanie exekúcie nemôže potom v nasledujúcich fázach posudzovať neplatnosť
rozhodcovskej doložky a na takéto posúdenie viazať zastavenie exekúcie. Ďalej navrhla, aby odvolací
súd konanie podľa § 109 ods.1 písm. c/ OSP prerušil a Súdnemu dvoru Európskej únie na základe
predložil prejudiciálne otázky v nasledovnom znení „Má sa tvrdenie o tom, že sa od vnútroštátneho súdu

nevyžaduje vylúčenie možnosti aplikovateľnosti možnej neprijateľnej podmienky po tom, čo spotrebiteľ
nedal najavo, že zamýšľa uplatniť jej neprijateľnosť, vykladať tak, že takáto podmienka sa aplikuje len
vtedy, ak spotrebiteľ výslovne odporoval jej neaplikácií alebo aj tak, že takáto podmienka sa aplikuje
aj vtedy, ak spotrebiteľ neoznámil súdu, že zamýšľa uplatniť jej neprijateľnosť po tom, čo mu súd
oznámil,žeposúdilpodmienkuakomožneneprijateľnú?“Uviedla,ževšeobecnýsúd,ktorýkonávpozícii

exekučného súdu nie je legitímne schopný vykonávať úkony smerujúce k opätovnému komplexnému
rozhodovaniu o veci s tým, že výsledkom takéhoto rozhodovania je úplná nemožnosť vykonať právo
pre veriteľa, teda vmanévrovanie veriteľa do situácie, ako by bol exekučný titul zrušený. Tvrdila, že
právna úprava, ktorá umožňuje bez časového obmedzenia zasahovať do právoplatných rozhodnutí,
ktoré zakladajú, rušia, alebo menia práva alebo povinnosti individuálne určeným adresátom uplatnením

mimoriadnych opravných prostriedkov alebo iných prostriedkov nápravy je v materiálnom právnom
štáte neakceptovateľná. Zákonodarca priznal všeobecným súdom právomoc posudzovať zákonnosť
rozhodnutí rozhodcovských súdov iba v rámci konania o zrušení rozhodcovského rozsudku. Súdy
nie sú oprávnené vykonávať priame zásahy do právoplatných rozhodnutí rozhodcovských súdov.
Exekučný súd musí s rozhodcovským rozsudkom nakladať rovnako ako s rozsudkom všeobecného

súdu. V opačnom prípade by porušil zásadu rovnocennosti. Exekučný súd nedisponuje právomocou
rušiť či meniť rozhodnutie, ktoré je exekučným titulom. Pre prípad nestotožnenia sa s ústavne súladnou
interpretáciou ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, ktorá je obsiahnutá vo vyššie uvedenej
argumentácii, žiadala postupom podľa § 109 ods. 1 písm. b/ OSP prerušiť konanie a podať Ústavnému
súdu Slovenskej republiky návrh na konanie o súlade ustanovenia § 44 ods. 2 veta prvá a druhá

Exekučného poriadku s čl. 1 ods. 1 veta prvá Ústavy Slovenskej republiky a to pre rozpor s princípom
právnej istoty a princípom ochrany dôvery všetkých subjektov práva v právny poriadok. V rámci odňatia
možnosti účastníkovi konať pred súdom namietala predovšetkým porušenie princípu legality, ako aj
zásadu začatia konania na návrh, rovnosť účastníkov konania, právo na spravodlivý súdny proces a
dvojinštančnosť súdneho konania. Vytýkala, že aj keď výkon a ochrana jeho práva na spravodlivý súdny

proces mala byť rovnaká, mala v konaní pred exekučným súdom výrazne nevýhodné postavenie a bolo
s ňou zaobchádzané odlišne. Mala za to, že exekučný súd rozhodoval o jej práve a toto rozhodnutie
výrazne ovplyvnilo jej právne postavenie, a preto nemožno vyšpecifikovať také skutočnosti, ktoré by
mohli objektívne a rozumne ospravedlniť takéto odlišné zaobchádzanie. Okrem toho konštatovala ajporušenie princípu rovnosti zbraní, na základe ktorého bola uvedená do takého postavenia, ktoré bolo
podstatne nevýhodnejšie ako postavenie iných strán konania a iných osôb v porovnateľnom postavení.
Zároveň namietala, že nemala možnosť reagovať na akékoľvek tvrdenia, argumenty a dôkazy, ktoré

boli podkladom pre rozhodnutie exekučného súdu o jej právnom postavení, ako ani nemala možnosť
ovplyvniť prípravu obsahu rozhodnutia exekučného súdu, pritom však dané rozhodnutie výrazným
spôsobom ovplyvnilo jej právne postavenie. Postup, ktorý zvolil exekučný súd, navyše dával nezákonne
povinnému dodatočnú príležitosť na to, aby bez existencie akýchkoľvek obáv z reakcie oprávnenej,
došlo k zmareniu exekúcie. Zároveň vytkla aj nevykonávanie dokazovania a prijatie záveru len na

základe domnienok bez reálneho zistenia skutočného stavu. Ak by odvolací súd napriek vyššie uvedenej
argumentácii usúdil, že exekučný súd je oprávnený skúmať platnosť rozhodcovskej doložky, tvrdila, že
táto je platná a to z dôvodu, že dojednanie, ktorým zmluvné strany založili právomoc rozhodcovského
súdu však neustanovuje, že spory s dodávateľkou budú riešené výlučne v rozhodcovskom konaní.
Dodala, že nejde pritom o fiktívnu možnosť voľby, ale o reálnu a skutočnú možnosť voľby rozhodujúceho
orgánu. Okrem toho nesúhlasila ani s právnym posúdením zmluvy o úvere ako zmluvy o spotrebiteľskom

úvere v zmysle zákona o spotrebiteľských úveroch, pretože poskytuje svojim klientom peňažné
prostriedky síce dočasne, avšak na základe zmluvy v zmysle § 497 a nasl. Obchodného zákonníka a
v takejto zmluve nemusela byť ako podstatná náležitosť dohodnutá o.i. aj ročná percentuálna miera
nákladov. Poukázala aj na nesprávne posúdenie neprimeranosti úrokov z omeškania a tiež sa vyjadrila
k poplatku za poskytnutie úveru a poplatku za zasielanie upomienok. Zvýraznila tiež skutočnosť, že

otázku,čiexekučnýtitulbolvydanývsúladesprávnymporiadkomateda,čisapredmetnáexekúciabude
vykonávaťvcelomrozsahualebonie,súdužrazposudzovalaonejužrazprávoplatnerozhodol.Tvrdila,
že exekúcia bola začatá zákonným spôsobom, na základe vykonateľného a platného exekučného titulu.
Žiadala, aby odvolací súd napadnuté uznesenie v celom rozsahu zrušil.

3. Povinná ani súdny exekútor sa k odvolaniu oprávnenej písomne nevyjadrili.

4. Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací (§ 34 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku, ďalej
aj ako „CSP“), po zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenou osobou v zákonom stanovenej lehote (§
362 CSP), a že spĺňa náležitosti § 365 a nasl. CSP, preskúmal napadnuté rozhodnutie viazaný rozsahom

a dôvodmi odvolania (§ 379 a 380 CSP), prejednal odvolanie bez nariadenia odvolacieho pojednávania
(§ 385 ods. 1 CSP) a dospel k záveru, že odvolanie oprávnenej nie je dôvodné. Preto uznesenie súdu
prvej inštancie ako vecne správne podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

5. Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo

dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

6. Podľa § 470 ods. 2 prvej vety CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

7. Podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo
výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

8. Ustanovením § 387 ods. 2 CSP je odvolaciemu súdu daná možnosť vypracovania tzv. skráteného
odôvodneniarozhodnutia.Možnosťvypracovaniatakéhotoodôvodneniajepodmienenátým,žeodvolací
súd sa v plnom rozsahu stotožní s dôvodmi rozhodnutia súdu prvej inštancie a to po skutkovej ako
aj právnej stránke; ak sa odvolací súd čo i len čiastočne nestotožní s týmito závermi, neprichádza do
úvahy vypracovanie skráteného odôvodnenia. Môže síce doplniť dôvody uvedené v rozhodnutí súdu

prvého inštancie, toto doplnenie však nemôže byť v rozpore so závermi súdu prvej inštancie, môže ho
iba dopĺňať v tom zmysle, že závery odvolacieho súdu iba podporia odôvodnenie súdu prvej inštancie.
Odvolací súd musí odpovedať na podstatné a právne dôvody odvolania a nemôže sa obmedziť len
na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne na zdôraznenie správnosti
napadnutého rozhodnutia doplniť ďalšie dôvody.

9. Odvolací súd v zmysle § 379 a § 380 CSP viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania sa plne
stotožnilsrozhodnutímsúduprvejinštancie,nakoľkobolajehoargumentáciavecnesprávna,objektívna,
presvedčivá a v neposlednom rade v súlade s judikatúrou Najvyššieho súdu SR ako aj nálezmiÚstavného súdu SR. Mal za to, že všetky dôvody, ktoré oprávnená uvádzala v odvolaní vyriešil už súd
prvej inštancie v napadnutom uznesení, pričom rozhodnutia prvoinštančného a odvolacieho súdu nie je
možné posudzovať izolovane, pretože prvoinštančné a druhoinštančné konanie tvoria jeden celok.

10. Súdna exekúcia môže byť nariadená len na základe titulu, ktorý je vykonateľný po stránke formálnej
a materiálnej. Ak je exekúcia podľa titulu, ktorý tieto požiadavky nespĺňa aj napriek tomu nesprávne
nariadená, musí byť v každom štádiu konania i bez návrhu zastavená. V rozhodnutiach Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky č. k. 3Cdo/146/2011 zo dňa 13. 10. 2011 a č. k. 6Cdo/143/2011 zo dňa 18.

01. 2012 Najvyšší súd SR konštatuje, že pokiaľ oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie označí ako
exekučný titul rozsudok rozhodcovského súdu, je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný skúmať,
či rozhodcovské konanie prebehlo na základe uzavretej rozhodcovskej zmluvy. Ak nedošlo k uzavretiu
rozhodcovskej zmluvy, nemohol spor prejednať rozhodcovský súd a v takom prípade ani nemohol
vydať rozhodcovský rozsudok. Pri riešení otázky, či rozhodcovský rozsudok vydal rozhodcovský súd s
právomocouprejednaťdanýspor,niejeexekučnýsúdviazanýtým,akotútootázkuvyriešilrozhodcovský

súd. Exekučný súd je povinný zamietnuť žiadosť súdneho exekútora o vydanie poverenia na vykonanie
exekúcie, ak už pri postupe podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku vyjde najavo existencia relevantnej
okolnosti, so zreteľom na ktorú je nútený výkon rozhodnutia neprípustný (uznesenie Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky z 13.10.2011 sp. zn. 3Cdo/146/2011).

11. Podľa § 41 ods. 1 Exekučného poriadku, exekučným titulom je vykonateľné rozhodnutie súdu, ak
priznáva právo, zaväzuje k povinnosti, alebo postihuje majetok.

12. Podľa tohto zákona možno vykonať exekúciu aj na podklade vykonateľných rozhodnutí
rozhodcovských komisií a zmierov nimi schválených (§ 41 ods. 2 písm. d/ Exekučného poriadku).

13. Podľa § 57 ods. 1 písm. g/, ods. 2 Exekučného poriadku účinného do 31. 05. 2010, exekúciu súd
zastaví, ak exekúciu vyhlásil za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno
vykonať.Exekúciusúdmôžezastaviťajvtedy,aktovyplývazustanovenítohtoaleboosobitnéhozákona.

14. Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku účinného do 31. 05. 2010, exekúciu súd zastaví na návrh
alebo aj bez návrhu.
15. Podľa § 243d ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom od 01. 01. 2015, Exekučné konanie na
podklade rozhodcovského rozhodnutia vydaného v rozhodcovskom konaní, ktorého predmetom je spor
spĺňajúci podmienky podľa osobitného predpisu,4ead) vydaného pred 1. januárom 2015, možno začať

len do troch mesiacov od účinnosti tohto zákona. Na základe návrhu na vykonanie exekúcie podaného
po tejto lehote nemožno udeliť poverenie na vykonanie exekúcie; rozhodcovské rozhodnutie prestáva
účastníkov rozhodcovského konania zaväzovať.

16. Podľa § 243d ods. 2 zák. č. 335/2014 Z. z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní a o zmene

a doplnení niektorých zákonov, na exekučné konania začaté v súlade s odsekom 1 alebo vedené na
podklade rozhodcovského rozhodnutia vydaného v rozhodcovskom konaní, ktorého predmetom je spor
spĺňajúci podmienky podľa osobitného predpisu, 4ead/, a ktoré neboli ukončené k 1. januáru 2015, sa
použijú predpisy účinné do 31. decembra 2014.

17. Podľa 53 ods. 1 veta prvá, ods. 5 Obč. zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať
ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v
neprospech spotrebiteľa. Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

18. V predmetnej veci z obsahu spisu je zrejmé, že na základe návrhu na vykonanie exekúcie spísanom

vo forme zápisnice pred súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým, PhD. dňa 31. 10. 2008 sa
oprávnená domáhala voči povinnej vymoženia pohľadávky vo výške 177,26 eura s príslušenstvom. K
návrhu priložila exekučný titul - rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného pri
Slovenskej rozhodcovskej a.s., IČO: 35 922 791, so sídlom Karloveské rameno 8, Bratislava, vedený
pod sp. zn. SR 07640/08 zo dňa 12. 08. 2008. Dňa 18. 12. 2008 súd prvej inštancie poveril súdneho

exekútora vykonaním exekúcie. Následne súd prvej inštancie rozhodol napadnutým uznesením.

19. Spotrebiteľská zmluva je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so
spotrebiteľom. V zmysle § 52 OZ za spotrebiteľa sa považuje fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plneníspotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej
činnosti. Osoba, ktorá do postavenia odberateľa tovarov či služieb vstupuje konaním v rámci predmetu
svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti je tzv. nespotrebiteľom. Nespotrebiteľský charakter

zmluvy musí byť preukázaný bezpečne, spôsobom nevzbudzujúcim pochybnosti, pričom dôkazné
bremeno je na dodávateľovi. Základnou črtou spotrebiteľských zmlúv je to, že sú pre spotrebiteľa vopred
pripravené a nie je vytvorený priestor na dojednávanie obsahu zmluvy alebo jej zmeny. Odvolací súd
sa stotožnil s názorom súdu prvej inštancie a tiež považuje predmetnú zmluvu za spotrebiteľskú. Úver
poskytnutý oprávnenou túto charakteristiku spĺňa. Dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na

základe zmluvy o úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo inej forme definuje zák. č.
258/2001 Z. z. ako spotrebiteľský úver. Súčasťou zmluvy o úvere boli bez akýchkoľvek pochybností
Všeobecné podmienky poskytnutia úveru, ktoré povinný ovplyvniť nemohol, nakoľko boli pripravené
už vopred pre veľký počet spotrebiteľov. Vzhľadom na túto skutočnosť je nevyhnutné na uvedený
vzťah použiť ustanovenia, ktoré sa vzťahujú na spotrebiteľské zmluvy. Odvolací súd preskúmaním
napadnutého rozhodnutia, spisového materiálu a tvrdení odvolateľky konštatuje, že okresný súd

preukázaný skutkový stav správne vyhodnotil v odôvodnení napadnutého uznesenia, na ktoré odvolací
súd poukazuje, a s ktorým sa stotožňuje.

20. Odvolací súd nezistil nesprávne právne posúdenie veci súdom prvej inštancie ani v jednej z
odvolateľom namietaných okolností. Súd prvej inštancie správne považoval danú zmluvu uzatvorenú

medzi účastníkmi za spotrebiteľskú zmluvu podľa ustanovení OZ, pretože medzi účastníkmi ide o
spotrebiteľský právny vzťah. Predmetom zmluvy bolo dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov
vo forme úveru. Veriteľka - dodávateľka je podnikateľka, pričom medzi predmety jej činnosti patrí
aj poskytovanie úverov, pri uzatváraní zmluvy teda konala v rámci predmetu svojej podnikateľskej
činnosti a ako veriteľka zo zmluvy mala preto pri jej uzatváraní postavenie dodávateľa. Rozhodcovskú

doložku obsiahnutú vo Všeobecných podmienkach poskytnutia úveru v bode 17. v znení citovanom
vyššie, súd prvej inštancie správne právne posúdil ako neprijateľnú v zmysle § 53 ods. 1 OZ
a tým absolútne neplatnú zmluvnú podmienku obsiahnutú v spotrebiteľskej zmluve, nakoľko celkom
zjavne spôsobuje značnú nerovnováhu medzi právami a povinnosťami zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa. Podstatnou z hľadiska vyslovenia absolútnej neplatnosti tohto dojednania je skutočnosť,

že táto podmienka nebola so spotrebiteľkou individuálne dojednaná vzhľadom na jej splynutie s
ostatnými štandardnými podmienkami v zmluve, ktorá je typizovanou zmluvou - uzatvára sa vo
viacerých prípadoch a je obvyklé, že spotrebiteľka obsah zmluvy nemá možnosť zmeniť či ovplyvniť,
resp. niektoré zo zmluvných dojednaní vylúčiť. Rozhodcovská doložka ponecháva spôsob riešenia
prípadného sporu výlučne na vôli dodávateľky, t. j. oprávnenej. Rozhodcovská doložka dojednaná

za týchto podmienok môže ľahko slúžiť na obchádzanie platnej právnej úpravy, slúžiacej na ochranu
spotrebiteľky. Dodávateľka, ktorá fakticky určuje, ktorý rozhodca bude rozhodovať o prípadných sporoch
zo zmluvy, nakoľko spotrebiteľ nemá možnosť tento výber ovplyvniť, je pre vybraného rozhodcu
zdrojom príjmov, preto je na mieste obava, do akej miere je potom takéto rozhodcovské konanie
objektívne. Rozhodcovskú doložku koncipovanú v takom znení, ako vyplýva z bodu 17. Všeobecných

podmienok poskytnutia úveru spoločnosti POHOTOVOSŤ prvoinštančný súd správne právne posúdil
ako neprijateľnú, a s poukazom na ust. § 53 ods. 5 OZ tým absolútne neplatnú zmluvnú podmienku
obsiahnutú v spotrebiteľskej zmluve, nakoľko celkom zjavne spôsobuje značnú nerovnováhu medzi
právami a povinnosťami zmluvných strán a to v neprospech spotrebiteľky. Následkom tejto neplatnosti
je skutočnosť, že rozhodcovský súd vôbec nemal právomoc, vzhľadom na neplatnosť rozhodcovskej

doložky, rozhodovať daný spor, preto predmetný rozhodcovský rozsudok nemožno považovať za
spôsobilý exekučný titul. Pokiaľ teda právomoc rozhodcovského súdu bola založená na absolútne
neplatnom zmluvnom dojednaní, je nesporné, že rozhodcovský rozsudok ako celok bol vydaný v rozpore
so zákonom a nemôže byť spôsobilým exekučným titulom, na základe ktorého by oprávnenému vznikol
voči povinnej nárok, ktorého vymoženia by sa mohol v rámci exekúcie domáhať. Odvolací súd záverom

dodáva, že aj keď prvoinštnačný súd opomenul aplikovať ust. § 57 ods. 1 písm. g/ Exekučného poriadku,
jeho rozhodnutie je vo výroku vecne správne, výrok rozhodnutia vedia k správnemu právnemu záveru,
teda k zastaveniu exekúcie a aj zo samotného odôvodnenia rozhodnutia vyplývajú správne právne
závery, ku ktorým dospel aj odvolací súd a sú vyjadrené v obsahu tohto odôvodnenia.

21. Odvolací súd na zdôraznenie správnosti uznesenia súdu prvej inštancie zdôrazňuje, že v súvislosti
s tvrdením oprávnenej v odvolaní, že súd v prejednávanej veci prekročil rámec svojej preskúmavacej
činnosti zverenej mu Exekučným poriadkom zdôrazňuje, že povinnosť súdu v každom štádiu vedenia
exekúcie prihliadať na to, či sú splnené formálne a materiálne podmienky vykonateľnosti exekučnéhotitulu a teda aj rozhodcovského rozsudku. Pritom nie je viazaný účinkami takéhoto rozsudku v zmysle
§ 35 zák. č. 244/2002 Z. z., v spojení s § 159. Ustanovenie § 35 zák. č. 244/2002 Z. z. účinky
rozhodcovského rozsudku obmedzuje len na účastníkov, teda štátne orgány nie sú viazané účinkami

rozhodcovského rozsudku, keďže rozhodcovské rozhodnutie nemožno považovať za akt orgánov
verejnej moci. Pokiaľ teda oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie označí za exekučný titul rozsudok
rozhodcovského súdu, je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný riešiť aj otázku, či rozhodcovské
konanie prebehlo na základe uzavretej rozhodcovskej zmluvy, resp. rozhodcovskej doložky. Ak sa
okresný súd zaoberal otázkou, či v tomto konaní bola daná právomoc rozhodcovského súdu vo veci

konať a rozhodnúť zo strany okresného súdu sa nejednalo o posudzovanie vecnej správnosti rozsudku
rozhodcovského súdu a ani nesmeroval k zrušeniu tohto rozhodnutia.

22. Poukazujúc na vyššie uvedené dôvody odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie rozhodol
vo výroku vecne správne, keď exekúciu zastavil, a preto odvolací súd napadnuté rozhodnutie ako vecne
správne v zmysle § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

23. Podľa § 36 ods. 5 Exekučného poriadku, ak osobitný zákon neustanovuje inak, exekučné konanie
nemožno prerušiť, nemožno odpustiť zmeškanie lehôt a po skončení exekučného konania nemožno
podať návrh na obnovu exekučného konania.

24. Nakoľko oprávnená podala návrhy na prerušenie konania podľa § 109 ods. 1 písm. b/ a c/ OSP
(teraz ust. § 162 ods. 1 CSP), odvolací súd bol povinný o týchto návrhoch rozhodnúť.

25. S účinnosťou od 01. 07. 2016, prijatím zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej aj
„CSP“), došlo v súlade s § 473 CSP k zrušeniu zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok. Nová

právna úprava dôsledne dodržiava princíp okamžitej aplikovateľnosti procesnoprávnych noriem, ktorý
znamená, že nová procesná úprava sa použije na všetky konania, a to aj na konania začaté pred dňom
účinnosti CSP s ustanovenými výnimkami z tohto základného pravidla.

26. Odvolací súd v prvom rade považuje za potrebné poukázať na skutočnosť, že Exekučný poriadok je

vovzťahukCivilnémusporovémuporiadkušpeciálnymprávnympredpisom,pričomustanoveniaCSPsa
aplikujú v prípade, ak chýba špeciálna právna úprava. Prerušenie konania Exekučný poriadok upravuje
v § 36 ods. 5, a to tak, že výslovne zakotvuje, že exekučné konanie nemožno prerušiť. Z uvedeného
dôvodu je podanie návrhu na prerušenie konania neprípustné. Exekučné konanie sa prerušuje, iba ak
to výslovne určuje osobitný predpis.

27. Odvolací súd navyše dodáva, že je vecou vnútroštátneho súdu, pred ktorým začal spor a ktorý
nesie zodpovednosť za súdne rozhodnutie, posúdiť nevyhnutnosť rozhodnutia o prejudiciálnej otázke
pre vydanie rozhodnutia vo veci samej, ako aj relevantnosť otázok, ktoré predloží Súdnemu dvoru
EÚ. V prejednávanom prípade neexistuje potreba obrátiť sa s predbežnou otázkou výkladu úniového

práva na Súdny dvor EÚ, nakoľko všetky otázky, ktoré oprávnená vo svojom návrhu uvádza sú už
konštantnou judikatúrou vyriešené, z čoho vyplýva, že nie je záujem na tom, aby sa odpovedalo na
otázky už zodpovedané (doktrína acte éclaire - konanie objasnené alebo konanie už rozsúdené), a že
začatie konania o predbežnej otázke nie je potrebné v prípadoch, keď sú výklad a aplikácia úniového
práva natoľko zrejmé, že nie je potrebné obracať sa s predbežnou otázkou na Súdny dvor EÚ (doktrína

acté clairé - konanie jasné alebo zrozumiteľné).
Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Nitre pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote 2 mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému

subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie
znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP); dovolanie
je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§
427 ods. 2 CSP).V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP); povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b/ dovolateľom právnická osoba, jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa

c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).