Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 19. december 2014

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 3S/95/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8013201114
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 12. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Tobiašová

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2014:8013201114.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Tobiašovej a sudkýň

JUDr. Ľuboslavy Mruškovičovej a JUDr. Kataríny Morozovej Nemcovej v právnej veci žalobcu P..
Q. C., C. K. Ľ., X.Á. XXX/XX, zastúpeného JUDr. Ondrejom Krempaským, advokátom so sídlom v
Bratislave, Račianska 66, proti žalovanému Finančnému riaditeľstvu Slovenskej republiky, Lazovná č.
63, Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného zo dňa 8. októbra 2013 číslo:
1100902/383524/2013/CI v spojení s rozhodnutím Colného úradu Prešov zo dňa 27. mája 2013 číslo:
9006272/1/256002/2013 na základe žaloby, jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Žalobu z a m i e t a.

Náhradu trov konania účastníkom n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Preskúmavaným rozhodnutím zo dňa 08.10.2013 rozhodol žalovaný ako príslušný odvolací
orgán o odvolaní žalobcu proti rozhodnutiu Colného úradu Prešov zo dňa 27.05.2013 číslo:
9006272/1/256002/2013 tak, že podľa § 74 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (ďalej len
daňový poriadok) odvolaniu nevyhovel a rozhodnutie Colného úradu Prešov potvrdil.

V odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia uviedol, že proti rozhodnutiu Colného úradu Prešov zo dňa

27.05.2013, ktorým colný úrad podľa § 68 ods. 2, 5 daňového poriadku určil žalobcovi základ spotrebnej
dane z liehu v množstve 2,544 hektolitrov 100 % alkoholu pri teplote 20 °C a vyrubil mu spotrebnú
daň z liehu za zdaňovacie obdobie 08.08.2007 vo výške 2.389,83 Eur, podal včas odvolanie žalobca.
V rozhodnutí tieto odvolacie námietky pod bodom 1 až 13 konkretizoval. Skúmaním napadnutého
rozhodnutia a konania, ktoré jeho vydaniu predchádzalo, zistil tento skutkový stav:

Colný úrad uskutočnil dňa 08.08.2007 miestne zisťovanie v prevádzkových priestoroch odvolateľa na

adrese: X. XX, XXX XX K. Ľ.V., a to v súvislosti s výkonom daňového dozoru nad dodržiavaním
ustanovení zákona č. 105/2004 Z. z. o spotrebnej dani z liehu a o zmene a doplnení zákona č. 467/2002
Z. z. o výrobe a uvádzaní liehu na trh v znení zákona č. 211/2003 Z. z. v znení účinnom do 31.12.2011
(ďalej len zákon č. 105/2004 Z. z.)

V garáži so súp. č. XXXX, používanej odvolateľom ako skladový priestor prevádzky, colný úrad zistil
302 kusov spotrebného balenia liehu (ďalej len SBL) označených ako Borovička, obsah alkoholu 40

%, tlačiareň kontrolnej známky: E. B..K.., objem balenia 1 liter, 166 kusov SBL označených ako Run,
obsah alkoholu 40%, tlačiareň kontrolnej známky: E. B..K.., objem balenia 1 liter a 168 kusov SBL
označených ako Bratislavská vodka jemná, obsah alkoholu 40 %, tlačiareň kontrolnej známky: E. B..K..,
objem balenia 1 liter.Odvolateľ, zúčastnený miestneho zisťovania, predložil colníkom účtovné doklady - faktúru č.35/06/2007
zo dňa 18.06.2007, príjmový doklad zo dňa 18.06.2007, príjemku 06/2007 a výdajku 06/2007, v

zmysle ktorých mal zistené SBL zakúpiť od spoločnosti TATRA-el, s.r.o., A. Bernoláka 5158, 034 01
Ružomberok, IČO: 36 426 091, DIČ: 2021924124 (ďalej len TATRA-el, s.r.o.).

Do zápisnice z vykonaného daňového dozoru zn. 462/2007/SCÚ zo dňa 08.08.2007 odvolateľ uviedol,
že: „Nesúhlasím s odberom liehu, nakoľko z mojej strany boli dodržané všetky zákonom stanovené

podmienky.“

Dňa 09.08.2007 podal brat odvolateľa: X. C., X. XX, XXX XX K. Ľ. colnému úradu ústne vysvetlenie,
o čom colný úrad spísal zápisnicu zn. 49421/2007-6292. V zmysle otázok správcu dane X. C. uviedol,
že SBL zistené u odvolateľa prevzal za odvolateľa do skladu on a v hotovosti zaplatil. O osobách, ktoré
mali dodať SBL odvolateľovi, X. C. uviedol, že ich nepozná, v živote ich nevidel.

V súvislosti s podozreniami z nelegálneho obchodovania s SBL, uskutočňovaného pod obchodným
menom spoločnosti TATRA-el, s.r.o., vykonal colný úrad priamo, resp. prostredníctvom ostatných
colných úradov série skutkových zisťovaní, a to predovšetkým miestnymi zisťovaniami u daňových
subjektov odoberajúcich SBL od osoby vystupujúcej za spoločnosť TATRA-el, s.r.o., ako aj zisťovaním

a výsluchmi osôb spojených so spoločnosťou TATRA-el, s.r.o.

Colný úrad vypočul svedka A. D., pracovníka spoločnosti TATRA-el, s.r.o., (zápisnica o ústnom
pojednávanízn.37205/2007-6038zodňa06.08.2007),S.M.,aktuálnehoE.spoločnostiTATRA-el,s.r.o.,
(zápisnica o ústnom pojednávaní zn.37925/2007-6038 zo dňa 10.08.2007).

Z uskutočneného zisťovania okrem iného vyplynulo, že Z. spoločnosti TATRA-el, s.r.o., je jediný K. (a
zároveň jej E.) S. M., ktorý bol v danom čase vo výkone trestu odňatia slobody. Svedok uviedol, že
nemá vedomosť o vlastníctve uvedenej spoločnosti, žiadnu osobu za účelom konania v mene danej
spoločnosti nesplnomocňoval a nedisponuje žiadnym účtovníctvom od danej spoločnosti.

Kontrolné známky nalepené na zistených SBL predstavovali známky odobraté spoločnosťou INTERVIN
spol. s r.o. Bratislava, ktoré však uvedený daňový subjekt nezaúčtoval, ani neodovzdal colnému úradu
(v celkovom množstve 279.261 kusov) a tieto kontrolné známky unikli do nelegálneho obehu.

Na základe zistených skutočností - všeobecne k spoločnosti TATRA-el, s.r.o., a v konkrétnom daňovom
konaní, nadobudol colný úrad podozrenie, že v prevádzke odvolateľa nastal skutkový stav, ktorý je v
rozpore so zákonom č. 105/2004 Z. z. Colný úrad preto vydal rozhodnutie zn. 49552/2007-6292 zo dňa
09.08.2007, ktorým uvedené SBL odvolateľovi v zmysle § 14a ods. 1 a 2 zákona č. 511/1992 Zb. o
správe daní (ďalej len zákon č. 511/1992 Zb.) zabezpečil. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa

14.09.2007.

Dňa 20.03.2009 vydal colný úrad rozhodnutie zn. 15158/2009-6292, ktorým v zmysle § 14a ods.
3 zákona č.511/1992 Zb. rozhodol o prepadnutí vyššie uvedených SBL, zabezpečených odvolateľovi
právoplatným rozhodnutím zn. 49552/2007-6292 zo dňa 09.08.2007.

Odvolateľ podal voči rozhodnutiu colného úradu o prepadnutí SBL v zákonnej lehote odvolanie.
V odvolacom konaní Colné riaditeľstvo SR (ďalej len CR SR) vydalo rozhodnutie zn. 26308/2009
zo dňa 13.01.2011, ktorým rozhodnutie colného úradu zn. 15158/2009-6292 zo dňa 20.03.2009
potvrdilo. Rozhodnutie CR SR, a teda aj colného úradu nadobudli právoplatnosť dňom 14.01.2011.

Dňa 03.03.2011 podal odvolateľ na Krajský súd Prešov (ďalej len súd) žalobu zo dňa 28.02.2011
o preskúmanie rozhodnutia CR SR zn. 26308/2009 zo dňa 13.01.2011, pre jeho nezákonnosť. V
súdnom konaní vydal prvostupňový súd rozsudok sp. zn. 3S/9/2011-52 zo dňa 21.02.2012, ktorým
žalobu zamietol. Odvolateľ podal voči uvedenému rozsudku odvolanie zo dňa 10.04.2012. Najvyšší
súd SR (ďalej len NS SR) v odvolacom konaní vydal rozsudok sp. zn. 3Sžf/52/2012 zo dňa 11.09.2012,

ktorým napadnutý rozsudok prvostupňového súdu č.k. 3S/9/2011-52 zo dňa 21.02.2012 potvrdil.

Vzhľadom na skutočnosť, že odvolateľ nevedel preukázať pôvod alebo spôsob nadobudnutia SBL
zistených v jeho prevádzke, colný úrad dospel k záveru, že mu vznikla daňová povinnosť podľaustanovenia § 12 ods. 2 písm. a/ zákona č. 105/2004 Z. z. v spojení s ustanovením § 13 ods. 2 písm.
a/ zákona č. 105/2004 Z. z.

Colný úrad preto vyhotovil protokol o určení dane podľa pomôcok zn. 9006272/1/1199537/2012 zo dňa
05.10.2012, ktorý obsahuje výsledky určenia spotrebnej dane z liehu podľa pomôcok za zdaňovacie
obdobie 08.08.2007.

Písomnou výzvou zn. 9006272/1/1199557/2012 zo dňa 05.10.2012 vyzval colný úrad odvolateľa na

vyjadrenie sa k zasielanému protokolu o určení dane podľa pomôcok.

Odvolateľ na výzvu colného úradu o vyjadrenie sa k protokolu reagoval zaslaním písomného vyjadrenia
zo dňa 13.11.2012, v ktorom uviedol námietky k postupu správcu dane pri určovaní základu spotrebnej
dane s návrhmi na doplňujúce dokazovanie.

Dňa 19.11.2012 vydal colný úrad rozhodnutie zn. 9006272/1/1276985/2012, ktorým podľa ustanovenia
§ 68 ods. 2 a 5 daňového poriadku určil odvolateľovi základ spotrebnej dane z liehu v množstve 2,544
hektolitrov 100 % alkoholu pri teplote 20 °C a vyrubil spotrebnú daň z liehu za zdaňovacie obdobie
08.08.2007 vo výške 2.389,83 Eur.

Odvolateľ podal proti predmetnému rozhodnutiu colného úradu v zákonnej lehote písomné odvolanie
zo dňa 17.12.2012. V odvolacom konaní FR SR vydalo rozhodnutie zn. 1100902/46477/2013/CI zo dňa
25.02.2013, ktorým z dôvodu procesných nedostatkov vyrubovacieho konania napadnuté rozhodnutie
colného úradu zrušilo a vec vrátilo colnému úradu na ďalšie konanie a rozhodnutie.

Colný úrad viazaný právnym názorom odvolacieho orgánu v ďalšom konaní prerokoval s odvolateľom
jeho písomné pripomienky zo dňa 13.11.2012 k protokolu o určení dane podľa pomôcok, a to
na ústnom pojednávaní dňa 16.05.2013, o čom vyhotovil zápisnicu o ústnom pojednávaní zn.
9006272/1/237986/2013 zo dňa 16.05.2013.

Na ústnom pojednávaní colný úrad prerokoval s prítomným odvolateľom jednotlivé body jeho námietok
k protokolu. Odvolateľ sa záverom do zápisnice vyjadril, že „nevidím dôvod na určenie dane podľa
pomôcok, nakoľko som tovar riadne nakúpil aj s daňou, bol riadne zaúčtovaný, o čom sú aj doklady.“

Colný úrad následne vydal rozhodnutie zn. 9006272/1/256002/2013 zo dňa 27.05.2013, ktorým

opätovne podľa ustanovenia § 68 ods. 2 a 5 daňového poriadku určil odvolateľovi základ spotrebnej
dane z liehu v množstve 2,544 hektolitrov 100 % alkoholu pri teplote 20 °C a vyrubil spotrebnú daň z
liehu za zdaňovacie obdobie 08.08.2007 vo výške 2.389,83 Eur. Proti uvedenému rozhodnutiu podal
odvolateľ v zákonom stanovenej lehote písomné odvolanie zo dňa 25.06.2013, s vyššie konštatovanými
námietkami.

K námietkam odvolateľa žalovaný poukázal na § 12 ods. 2 písm. a/, § 13 ods. 2 písm. a/, § 14
ods. 3 zákona č. 105/2004 Z. z., § 15 ods. 3, § 48 ods. 1 písm. a/, ods. 3, § 68 ods. 3 daňového
poriadku. Uviedol, že v súvislosti s námietkami odvolateľa má za potrebné zdôrazniť existenciu zásady
materiálnej pravdy v dokazovaní a dôkazného bremena na strane odvolateľa v daňovom konaní. Zásada

materiálnej pravdy v dokazovaní (vyhľadávacia zásada) platí v daňovom konaní bez obmedzenia, vždy,
bez ohľadu na to, z ktorého podnetu sa daňové konanie začalo. V zmysle zásady objektívnej pravdy
správca dane vedie, usmerňuje, resp. vykonáva dokazovanie popri existujúcom dôkaznom bremene
účastníka konania, a to za účelom objektívneho zistenia stavu veci, bez ohľadu na skutočnosť, či
výsledky dokazovania budú v prospech, alebo neprospech dotknutého daňového subjektu. Dôkazné

bremeno predstavuje právny pojem procesného práva, ktorý v sumáre označuje procesné postavenie
strany konania vyplývajúce z obsahu zákona, ktoré sa premieta do jej subjektívnej motivácie vykonať/
predložiť dôkazy v daňovom konaní, ak sa chce dotknutá osoba liberovať spod zodpovednosti za
porušenie právnych predpisov, resp. ak chce byť držiteľom práv, ktoré má záujem. Vzhľadom na to,
že dôkazné bremeno je v príslušnej skutkovej podstate správneho deliktu zakomponované v podobe

„...ak nevie preukázať...“, uvedená ťarcha na strane odvolateľa existuje bez ohľadu na existenciu zásady
materiálnej pravdy v dokazovaní. Zásada materiálnej pravdy a dôkazné bremeno teda nie sú totožnými,
či protipólovými inštitútmi procesného práva, existujú v daňovom konaní popri sebe (ak sú právnou
normou zakotvené). Zásada materiálnej pravdy je ohraničená objektívnou možnosťou, či účelnosťouuskutočniť dokazovanie vo veci správcom dane. Na druhej strane, pri dodržaní zásady materiálnej
pravdysprávcomdane,daňovýsubjektunesiesvojedôkaznébremenovdaňovomkonaní,ibaaksvojimi
tvrdeniami a predloženými dôkazmi objektívne, nevyvrátiteľne a bez pochýb preukáže pôvod alebo

spôsob nadobudnutia SBL v súlade so zákonom.

Colnýúradvydalnapadnutérozhodnutie,ktorýmvyrubilodvolateľovidaň,napodkladeuvedenýchdvoch
procesných inštitútov daňového konania, v súvislosti s ktorými dospel k záveru, že odvolateľ neuniesol v
daňovom konaní dôkazné bremeno ležiace na jeho strane, a to napriek plnej snahe colného úradu, keď

v zmysle vyhľadávacej zásady dôkaznými úkonmi zisťoval skutkový stav na podklade dôkazov/tvrdení
žalobcu v daňovom konaní, teda keď vykonal viacero možných/uskutočniteľných dôkazných úkonov.

Naopak, odvolateľ svoje námietky v odvolaní stavia do opačnej pozície, teda že on postupoval pri
nadobudnutí SBL v súlade so zákonom, príslušnými listinnými dôkazmi a kontrolnými známkami
uvedené zákonné nadobudnutie SBL preukázal a naopak colný úrad zanedbal svoje povinnosti pri

zisťovaní skutkového stavu.

Odvolací orgán zdôraznil, že v konkrétnom prípade nebol preukázaný pôvod a spôsob nadobudnutia
liehu v súlade so zákonom, hoci SBL boli opatrené kontrolnými známkami, ako konštatuje odvolateľ
(námietka č. 3). Správca dane skúmal nakladanie s predmetnými zistenými SBL v širšom kontexte. Z

operačno-pátracej činnosti správcu dane vyplynuli zistenia, že kontrolné známky nalepené na zistených
SBL predstavovali známky odobraté spoločnosťou INTERVIN spol. s r.o. Bratislava, ktoré však uvedený
subjekt nezaúčtoval, ani neodovzdal colnému úradu (v celkovom počte 279.261 kusov) a tieto kontrolné
známky unikli do nelegálneho obehu. Skutočnosť, že sú SBL označené pravými kontrolnými známkami
ešte nezaručuje, že s SBL bolo nakladané len v súlade so zákonom, resp. že je zrejmý ich zákonný

pôvod, pretože dotknuté SBL sú označené kontrolnými známkami, ktoré odobrala spoločnosť INTERVIN
spol. s r.o., pričom tieto v rozpore so zákonom nezaúčtovala a neodovzdala správcovi dane.

Nie je preto ani dôvodné zaoberať sa okolnosťou definovania „pôvodu“ tovaru pre účely ustanovenia §
12 ods. 2 písm. a/ zákona č. 105/2004 Z. z., resp. či samotná pravá kontrolná známka na SBL sama

o sebe preukazuje jeho zákonný pôvod (námietka č. 4.), keďže okolnosť preukázania „pôvodu“ liehu
(SBL) bude posudzovaná v kontexte všetkých zistených skutočností v prípade.

Nemožno brať na zreteľ ani tvrdenie odvolateľa, že colný úrad vzal za smerodajné len vyjadrenie p. M.,
oproti dôkazom predloženým odvolateľom a proti tvrdeniu p. E. (námietky č. 5., 6.).

Colný úrad vykonal množstvo dôkazných úkonov v podobe vypočutia viacerých svedkov, či dožiadania
informácií od štátneho orgánu, z výsledkov ktorých sa tvrdenia žalobcu nepotvrdili (skôr vyvrátili).
Skúmal okolnosť preukázania pôvodu alebo nadobudnutia SBL v súlade so zákonom v komplexných
súvislostiach, t.j. nielen z pozície, ako sa vyjadril p. M.. Viaceré následné skutočnosti - vyjadrenie svedka

M., existencia objektívnej skutočnosti jeho väzobného stíhania, nezistené účtovníctvo spoločnosti
TATRA-el, s.r.o. a pod. sa stali dôvodom spochybňujúcim (vylučujúcim) tvrdenia odvolateľa o spôsobe
nadobudnutia SBL.

V dokazovaní je bezpredmetné, či tvrdenia odvolateľa (jeho listiny) spochybní iba jedna výpoveď

(iba jedna skutočnosť - jeho väzba), ale rozhodujúcou skutočnosťou bude ich kvalitatívna váha
odporujúca odvolateľovým tvrdeniam a dôkazom. Uvedené okolnosti súvisiace s osobou S. M., jeho
väzobného stíhania, či so spoločnosťou TATRA-el, s.r.o. pritom colný úrad v rozhodnutí rozvádza a
následne vyvodzuje záver, že pre dané skutočnosti nemožno tvrdenia odvolateľa a ním predložené
listiny považovať za dôkazne verifikované, teda že existujú na starne odvolateľa pochybnosti o pôvode

a spôsobe nadobudnutia SBL v súlade so zákonom. Nie je preto pravdou, že odvolateľ sa v odôvodnení
rozhodnutia nedozvedel, prečo jeho vyjadrenia a listinné dôkazy sú nedôveryhodné.

Nestotožnil sa ani s tvrdením odvolateľa, že správca dane nepreveril rozpor medzi tvrdeniami svedka
M. a svedka E. o predaji spoločnosti a o odovzdaní účtovníctva a registračnej pokladne S. M. (námietka

č. 7). Ak pôvodný majiteľ obchodnej spoločnosti tvrdí, že spoločnosť previedol na tretiu osobu a
odovzdal jej účtovné doklady a táto osoba (údajný nadobúdateľ spoločnosti navyše v čase údajného
prevodu vo väzbe) celú transakciu prevodu spoločnosti a odovzdanie účtovníctva poprie, je objektívne
nemožnépreveriťúčtovníctvoTATRA-el,s.r.o.,keďžesprávcadanenímnedisponuje,aninemámožnosťho získať. Potom je neopodstatnenou aj námietka odvolateľa , že colný úrad mal vo veci vykonať
miestne zisťovanie resp. daňovú kontrolu a vyhotoviť ako dôkaz zápisnicu o miestnom zisťovaní, či
protokol o daňovej kontrole (námietka č. 10). Colný úrad pritom netvrdí, že neexistencia účtovníctva

potvrdzuje nezákonné nadobudnutie SBL odvolateľom (námietka č. 8), ale že neexistencia účtovníctva
znemožňuje preveriť doklady predložené odvolateľom, čím sa dostáva z pozície ustanovenia § 12 ods.
2 písm. a/ zákona č. 105/2004 Z. z. do dôkaznej núdze.

Odvolací orgán sa nestotožnil ani s tvrdením odvolateľa, že mu pri výsluchu Ľ. E. B. B. S. M., vedenom

bez prítomnosti odvolateľa, bolo upreté právo zúčastniť sa výsluchu a klásť svedkovi otázky tak, ako mu
to garantuje § 15 ods. 5 písm. e/ zákona č. 511/1992 Zb. (námietka č. 9.). Námietka odvolateľa evokuje,
že by na strane colného úradu malo dôjsť k aktívnemu, úmyselnému zabráneniu účasti odvolateľa na
výsluchu dotknutých svedkov. Odvolací orgán však poznamenáva, že účasť odvolateľa na výsluchu
jednotlivých svedkov v danom čase ani nebola možná. Konkrétny výsluch svedkov predstavoval súčasť
skutkových zisťovaní správcu dane v kontexte viacerých prípadov podozrenia z nelegálneho nakladania

s SBL, a to v čase, keď so žalobcom nebolo vedené žiadne daňové konanie súvisiace s prípadom,
teda kedy nebol účastníkom daňového konania. Svedok S. M. bol navyše vypočutý dožiadaným Colným
úradom Žilina priamo v areály Ústavu na výkon väzby v Ružomberku. Odvolateľ pritom nikdy počas
následných vedených daňových konaní (o zabezpečení SBL, o prepadnutí SBL, o uložení sankcie)
nenamietal skutočnosť, že nebol pri výsluchu niektorého z nich. Údajné nedostatky vo výsluchu svedkov

(neúčasť žalobcu) nezistil ani Krajský súd v Prešove v rozsudku č.k. 3S/9/2011-52 ani NS SR v rozsudku
sp. zn. 3Sžf/52/2012. Uvedené výpovede svedkov bol pritom colný úrad oprávnený použiť ako zákonne
získané dôkazy v zmysle ustanovenia § 29 ods. 4 zákona č. 511/1992 Zb..

Ďalej žalovaný uviedol, že ustanovenia § 15 ods. 5 písm. e/ zákona č. 511/1992 Zb. sa týkajú

oprávnení daňového subjektu pri výkone daňovej kontroly správcom dane ako špecifického zákonom
upravovaného postupu, ktoré sa navyše uskutočnilo v čase, keď ešte s odvolateľom ani nebolo vedené
daňové konanie.

Colným úradom Žilina bol v súvislosti s nelegálnymi aktivitami spoločnosti TATRA-el, s.r.o. vypočutý

svedokM.dňa10.08.2007(zápisnicazn.37924/2007-6038),avšakodvolateľsastalúčastníkomkonania
vo veci určenia, resp. vyrubenia dane až určovaním dane podľa pomôcok dňa 10.07.22012 (oznámenie
zn. 9006272/1/1152611/2012 zo dňa 10.07.2012 o začatí určovania dane podľa pomôcok). Dokonca
aj súvisiace predchádzajúce konanie o zabezpečení SBL, v ktorom prvýkrát odvolateľ vystupuje ako
účastník konania, začína až dňa 30.08.2007 doručením rozhodnutia colného úradu o zabezpečení SBL

zn. 49552/2007-6292 zo dňa 09.08.2007, teda po vypočutí uvedeného svedka.

Zákon č. 511/1992 Zb. priznáva správcovi dane celý rad nástrojov a prostriedkov v rámci výkonu správy
dane (rozhodovanie, miestne zisťovanie, daňový dozor, daňová kontrola...). Práve daňovú kontrolu ako
procesnýnástrojaprostriedoknaoverenietvrdenídaňovéhosubjektuprezentovanýchnajmävdaňovom

priznaní zákon č. 511/1992 Zb. systematicky samostatne vyčleňuje v § 15.

Uvedené ustanovenia § 15 zákona č. 511/1992 Zb. sú (bez ďalšieho) výlučne koncipované pre účely
výkonu daňovej kontroly, ak výslovne v § 15 zákona č. 511/1992 Zb., alebo v inom ustanovení zákona č.
511/1992 Zb. nie je konštatované, že ustanovenia § 15 sa použijú primerane aj pre účely iného postupu

správcu dane, než je daňová kontrola.

Odvolateľ vo svojom odvolaní viackrát zdôraznil, že predloženými účtovnými dokladmi v spojení
s pravými kontrolnými známkami nalepenými na SBL preukázal zákonné nadobudnutie SBL. S
uvedeným tvrdením sa však odvolací orgán nestotožňuje. Pre účely preukazovania pôvodu a spôsobu

nadobudnutia liehu v súlade so zákonom č. 105/2004 Z. z. nebolo možné vychádzať iba z odvolateľom
predložených účtovných dokladov, keďže pri skúmaní a hodnotení pôvodu alebo spôsobu nadobudnutia
liehu sa vychádza zo zásady materiálnej pravdy, t.j. zisťovaním skutočného objektívneho stavu na
základe všetkých dostupných a prípustných dôkazných prostriedkov, za použitia logických premís
objektívneho dokazovania. Preukazovanie pôvodu a spôsobu nadobudnutia liehu je teda postavené

na objektívnom stave zistených faktov, nie na striktnom posudzovaní formálneho listinného stavu
dokumentov predkladaných daňovým subjektom v daňovom konaní. Uvedené listiny v kontexte ďalších
skutočností môžu predstavovať jeden z podporných dôkazov pôvodu alebo spôsobu nadobudnutia SBL,
avšak nemajú povahu absolútneho dôkazu.Súdna prax k danej problematike zastáva jednotiace stanovisko, odrážajúce sa napr. i v náleze
Ústavního soudu České republiky sp. zn. US 1841/07, podľa ktorého: „Preukazovanie nároku (na

odpočet DPH) je prvotne záležitosťou dokladovou, súčasne je však treba rešpektovať súlad s faktickým
stavom. To znamená, že ani doklady so všetkými požadovanými náležitosťami nemôžu byť podkladom
pre uznanie nároku ak nie je preukázané, že k uskutočneniu zdaniteľného plnenia fakticky došlo tak,
ako je v dokladoch prezentované. Dôkaz daňovým dokladom je iba formálnym dôkazom završujúcim
hmotno-právne aspekty skutočného uskutočnenia zdaniteľného plnenia. Pokiaľ zdaniteľné plnenie

nebolo uskutočnené, ako je platcom deklarované, nemôže byť dôkazná povinnosť naplnená iba
predložením, čo i formálne správnym, daňového dokladu“.

V spojení s daňovým prípadom odvolateľa je možné ešte relevantnejšie poukázať na rozsudok
Nejvyššího správního soudu České republiky sp. zn. 2Afs 110/2008-205, podľa ktorého: „Pokiaľ doklady,
ktoré boli sťažovateľom predložené, obsahovali skutočnosť, že spotrebná daň bola zaplatená a výrobca

pritom poprel, že by tieto výrobky vyrobil, nie je možné tieto doklady (resp. informáciu o ich zdanení)
považovať za pravdivé a správne. V danej veci síce subjekt predložil doklady požadované zákonom k
preukázaniu zdanenia vybraných výrobkov (so všetkými náležitosťami), avšak pravdivosť (správnosť)
týchto dokladov bola colnými orgánmi vyvrátená (protokolom o ústnom jednaní s osobou, ktorá bola
označená za výrobcu liehoviny, ktorá prehlásila, že predmetné liehoviny nevyrobila, a tak nezaplatila

spotrebnú daň.)“ „Doklad už sám o sebe nemôže byť vierohodný, ak obsahuje údaj, ktorý nie je
pravdivý.“ (sp. zn. 5Afs 40/2005-72).Odvolací orgán si uvedomuje, že na podporu svojho právneho
názoru použil judikatúru Českej republiky, avšak tá korešponduje s právnou úpravou v slovenskom
právnom poriadku.

Odvolateľ predložením príslušných dokladov v daňovom konaní mohol nanajvýš preukázať iba systém
odberateľských vzťahov pri nákupe uvedených SBL, teda odber SBL od tretej osoby na proti platbu v
hotovosti, avšak nepreukázal, vzhľadom na komplexné zistenia nadobudnutie SBL v súlade so zákonom
č. 105/2004 Z. z..

Z uvedených dôvodov žalovaný odvolaniu nevyhovel a rozhodnutie Colného úradu Prešov potvrdil.

Včas podanou žalobou sa žalobca domáhal preskúmania rozhodnutia žalovaného v spojení s
rozhodnutím prvostupňového správneho orgánu. Namietal, že rozhodnutia správneho orgánu sú
nezákonné, vychádzajú z nedostatočne zisteného skutkového stavu. Žalovaný nesprávne vyhodnotil

dôkazy, na základe čoho dospel k nesprávnym skutkovým záverom a vec nesprávne právne posúdil.
Dôvodil tým, že je možné uviesť spotrebiteľské balenia liehu (ďalej len SBL) do daňového voľného
obehu len ak je označené kontrolnou známkou. Preto osobou, ktorej vznikla daňová povinnosť je
odberateľkontrolnýchznámok.Colnéorgánytakposkytujúochranutomu,ktozákonporušuje.Ichpostup
je účelový, vykonané dôkazy vyhodnotili tak, aby daň zaplatil niekto, u koho je predpoklad túto daň

vybrať a zaplatiť. Podľa žalobcu je irelevantné, že kontrolné známky nalepené na SBL boli odcudzené.
Za nesplnenie si zákonnej povinnosti odberateľom kontrolných známok colný úrad nesprávne vyvodil
zodpovednosť voči žalobcovi. Colný úrad nezákonne preniesol dôkazné bremeno na žalobcu v čase,
keď bol v dôkaznej núdzi a požadoval od žalobcu preukázať skutočnosti, o ktorých nemohol vedieť a
ktoré nesúviseli s jeho konaním. Mal za to, že dôkazné bremeno uniesol, preto mu daňová povinnosť

podľa § 12 ods. 2 písm. a/ zákona č. 105/2004 Z. z. nevznikla. Neporušil ani žiadny právny predpis,
preto nie je možné od neho požadovať skutočnosti, ktoré mali za následok vznik daňovej povinnosti v
dôsledku protiprávneho konania tretích osôb. Ďalej uviedol, že kontrolné známky obsahujú identifikačné
údaje podľa ktorých sa dá preveriť či s nimi bolo nakladané v súlade so zákonom. Pre odberateľa
kontrolných známok neexistuje žiadny liberačný dôvod, preto ak nezúčtuje kontrolné známky, nemôže

sa zbaviť svojej zodpovednosti za správny delikt podľa § 47 písm. e/ zákona č. 105/2004 Z. z..
Rovnako sa nemôže zbaviť zodpovednosti za nezaplatenie dane. Žalobcovi bola vyrubená daň nie v
dôsledku jeho protiprávneho konania, ale v dôsledku protiprávneho konania iných osôb. Zákon neukladá
nadobúdateľovi SBL povinnosť pri nadobudnutí skúmať, či lieh bol uvedený do daňového voľného
obehu v súlade so zákonom, zákon zakazuje predávať a tým aj nadobúdať SBL, ktoré nie je označené

kontrolnou známkou. Ak osoba nadobudla SBL riadne označené kontrolnou známkou, nemôže mať
povinnosť preukazovať jeho pôvod. Colné orgán účelovej interpretácii právnych predpisov prispôsobujú
aj svoj postup a zhromažďujú „dôkazy“ nie za účelom zistenia zodpovednej osoby, ktorej protiprávne
konanie malo za následok daňový únik, ale ich postup smeruje k tomu, aby niekto daň zaplatil. Jeporušením práva žalobcu podľa § 15 ods. 5 písm. e/ zákona č. 511/1992 Zb., ak postupom colného úradu
neboloumožnenéžalobcoviklásťotázkysvedkom.Vykonanédokazovanienebolovsúlades§29ods.2,
4, 5 v spojení s § 2 ods. 1, 2, 3, 5 zákona č. 511/1992 Zb. Pravé kontrolné známky na SBL žalobcu, riadne

zaúčtované doklady v účtovníctve vyvracajú ničím neoverené tvrdenia osoby, ktorá podľa účtovných
dokladov a tvrdení žalobcu odpredala SBL označené kontrolnými známkami. Nezúčtované kontrolné
známky odobraté spoločnosťou INTERVIN spol. s r.o. a ich únik sú dôkazom o tom, že povinným zaplatiť
daň je táto osoba. Lieh označený jej kontrolnými známkami bol uvedený do daňového voľného obehu a
jejzodpovednosťjeobjektívna.Tentodôkaznemôžespochybniťlegálnosťnadobudnutialiehužalobcom.

Preto je nezákonné, ak žalobca má preukazovať skutočnosti ktoré zaťažujú spoločnosť INTERVIN
spol. s r.o. v dôsledku jej protiprávneho konania, kým iné výpovede osôb považoval správca dane za
dôveryhodné (svedkov M.Č. B. E.) a v neprospech žalobcu hodnotil nepredloženie účtovníctva a vyvodil
záver, že žalobcom predložený doklad nie je dôkazom spôsobilým preukázať spôsob nadobudnutia.
Nepredloženie účtovníctva nie je dôkazom o tom, že faktúra riadne zaúčtovaná žalobcom nebola
vystavená obchodnou spoločnosťou TATRA-el, spol. s r.o. Žalobca nemôže preukazovať skutočnosti o

ktorých nemá vedomosť a ktoré má preukazovať colný úrad a žalovaný.

Z dokazovania vyplýva, že daňová povinnosť vznikla v momente, keď bol daný do daňového voľného
obehu lieh označený pravou kontrolnou známkou v zmysle § 12 ods. 1 v spojení s ods. 3 zákona č.
105/2004 Z. z. Povinnosť odviesť spotrebnú daň vzniká tomu, kto uviedol lieh do daňového voľného

obehu - odberateľovi kontrolných známok. Táto osoba nezúčtovala v súlade so zákonom kontrolné
známky a preto sa nemôže zbaviť zodpovednosti za neodvedenie dane. Colné orgány v stave dôkaznej
núdze požadujú, aby žalobca preukázal pôvod a spôsob nadobudnutia SBL a požadujú, aby preukázal
to, čo sami nie sú schopné preukázať t.j. kde, kedy a kým bol uvedený lieh do daňového voľného obehu.
Žalobca neporušil žiadnu právnu povinnosť a neexistuje ani príčinná súvislosť medzi porušením právnej

povinnosti a vznikom daňovej povinnosti. Odberateľ kontrolných známok, a nie žalobca je osobou
povinnou zaplatiť spotrebnú daň, pretože pravé kontrolné známky sú priamym dôkazom o tom, že lieh
bol uvedený do daňového voľného obehu osobou, ktorá odobrala kontrolné známky.

Z uvedených dôvodov žiadal, aby krajský súd zrušil rozhodnutie žalovaného spolu s rozhodnutím

prvostupňového správneho orgánu a vrátil vec žalovanému na ďalšie konanie. Zároveň žiadal, aby mu
boli nahradené trovy konania.

Žalovaný vo vyjadrení k žalobe zotrval na skutkovej a právnej argumentácii uvedenej v preskúmavanom
rozhodnutí a navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť.

Krajský súd podľa § 250j ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len O.s.p.)
preskúmal napadnuté rozhodnutie a konanie, ktoré mu predchádzalo v rozsahu a z dôvodov uvedených
v žalobe s tým, že podľa §

Krajský súd podľa § 250j ods. 1 O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa § 250f ods. 1 a 2 O.s.p.
preskúmal napadnuté rozhodnutie a konanie, ktoré mu predchádzalo v rozsahu a z dôvodov uvedených
v žalobe, oboznámil sa s obsahom administratívneho spisu a jednohlasne dospel k záveru, že žaloba
nie je dôvodná, lebo rozhodnutia a postup správnych orgánov sú v súlade so zákonom.

Predmetom preskúmania je rozhodnutie správneho orgánu (Colného úradu Prešov, pobočka colného
úradu Stará Ľubovňa), ktorý podľa § 68 ods. 2 v spojení s ods. 5 daňového poriadku určil žalobcovi
základ spotrebnej dane z liehu za zdaňovacie obdobie 08.08.2007 v množstve 2,544 hektolitrov 100
% alkoholu pri teplote 20 °C a vyrubil mu spotrebnú daň z liehu vo výške 2.389,83 Eur z dôvodu, že
žalobcovi vznikla daňová povinnosť podľa § 12 ods. 2 písm. a/ zákona č. 105/2004 Z. z. v znení platnom

a účinnom v čase vzniku daňovej povinnosti a podľa § 13 ods. 2 písm. a/ zákona č. 105/2004 Z. z. je
osobou povinnou platiť daň.

Žalovaný na základe odvolania žalobcu, odvolaniu podľa § 74 ods. 5 daňového poriadku nevyhovel a
rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu potvrdil.

Základom preskúmavacieho konania podľa druhej hlavy piatej časti O.s.p. upravujúcej rozhodovanie
o žalobách proti rozhodnutiam a postupom správnych orgánov (§ 247 a násl. O.s.p.) bolo posúdenie
otázky, či žalobca preukázal pôvod a spôsob nadobudnutia SBL, keďže v žalobe namietal skutočnostisúvisiace s touto otázkou, keď okrem iného dôvodil tým, že kúpil SBL s pravými kontrolnými známkami,
predložil listiny ktoré mal riadne zaúčtované, nebolo spochybnené, že riadne zaplatil kúpnu cenu vrátane
spotrebnej dane, preto nie je možné prijať záver, že nepreukázal pôvod ani spôsob nadobudnutia SBL.

V danom prípade začal správca dane konanie vo veci vzniku daňovej povinnosti, ktoré je novým a
samostatným konaním Výzvou na podanie daňového priznania a zaplatenia spotrebnej dane zo dňa
10.07.2012 č. 9006272/1/1072960/2012 (ďalej len Výzva), preto sa aplikuje postup podľa daňového
poriadku.

Podľa § 15 ods. 3 daňového poriadku ak daňový subjekt nepodal daňové priznanie, a to ani na výzvu
správcu dane podľa odsekov 1 a 2, správca dane určí daň podľa pomôcok. Ak daňový subjekt po
doručení oznámenia o začatí určovania dane podľa pomôcok podá daňové priznanie, správca dane ho
môže použiť ako pomôcku.

Podľa § 48 ods. 1 písm. a/ daňového poriadku správca dane zistí základ dane a určí daň podľa pomôcok,
ak daňový subjekt nepodá daňové priznanie ani na výzvu správcu dane.

Podľa § 48 ods. 3 daňového poriadku správca dane je pri určení dane oprávnený použiť pomôcky, ktoré
má k dispozícii alebo ktoré si zaobstará bez súčinnosti s daňovým subjektom. Pomôckami môžu byť

najmä listiny, daňové priznania, výpisy z verejných zoznamov, daňové spisy iných daňových subjektov,
znalecké posudky, výpovede objasňujúce skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane, správy a
vyjadreniainýchsprávcovdane,štátnychorgánovaobcí,záujmovýchzdružení,výpisyzúčtovvedených
v bankách a vlastné poznatky správcu dane zo zdaňovania dotknutého daňového subjektu, alebo
podobných daňových subjektov.

Podľa § 68 ods. 3 daňového poriadku, ak daňový subjekt predloží pripomienky a dôkazy v lehote určenej
správcom dane vo výzve podľa § 46 ods. 8 a § 49 ods. 1, dohodne so správcom dane deň prerokovania
pripomienok a dôkazov ním predložených; ak sa nedohodnú, určí deň ich prerokovania správca dane.
Ak sa daňový subjekt nemôže zúčastniť na prerokovaní, je povinný určiť si na tento účel zástupcu.

Správca dane na základe písomného vyjadrenia daňového subjektu a ním predložených dôkazov
vykoná dokazovanie alebo miestne zisťovanie. Ak sa daňový subjekt alebo jeho zástupca nezúčastní na
prerokovaní pripomienok a dôkazov ním predložených, správca dane spíše o tejto skutočnosti úradný
záznam. O priebehu a o výsledkoch dokazovania správca dane spíše s daňovým subjektom zápisnicu
podľa § 19, a to aj opakovane; v tom prípade správca dane vydá rozhodnutie do 15 dní odo dňa spísania

poslednej zápisnice s daňovým subjektom alebo odo dňa spísania úradného záznamu.

Podľa § 12 ods. 2 písm. a/ zákona č. 105/2004 Z. z. daňová povinnosť vzniká aj dňom zistenia držby
liehu, ktorého pôvod a spôsob nadobudnutia v súlade s týmto zákonom nevie právnická osoba alebo
fyzická osoba preukázať

Podľa § 13 ods. 2 písm. a/ zákona č. 105/2004 Z. z. daňovým dlžníkom pri vzniku daňovej povinnosti
podľa § 12 ods. 2 je právnická osoba alebo fyzická osoba, ktorá nevie preukázať pôvod a spôsob
nadobudnutia liehu, ktorý má v držbe,

Podľa § 14 ods. 3 zákona č. 105/2004 Z. z. daňový dlžník neuvedený v odseku 2 je povinný podať
colnému úradu daňové priznanie najneskôr do troch pracovných dní nasledujúcich po dni vzniku daňovej
povinnosti a v rovnakej lehote zaplatiť daň, ak tento zákon neustanovuje inak.

Z obsahu preskúmavaných rozhodnutí aj z obsahu administratívneho spisu nesporne vyplýva, že

žalobca nepodal daňové priznanie do troch pracovných dní odo dňa vzniku daňovej povinnosti dňa
08.08.2007 a nepodal daňové priznanie ani na základe Výzvy colného úradu zo dňa 10.07.2012,
keďže popieral splnenie základného predpokladu pre takýto postup - nepreukázanie pôvodu a spôsobu
nadobudnutia SBL.

Súd zdôrazňuje, že táto otázka už bola posudzovaná a riešená v konaní o zabezpečení predmetného
SBL a jeho následnom prepadnutí v prospech štátu a to rozhodnutím Colného riaditeľstva Slovenskej
republiky zo dňa 13.01.2011 č. 26308/2009, ktorým právny predchodca žalovaného potvrdil rozhodnutie
Colného úradu Prešov zo dňa 20.03.2009 č. 15158/2009-6292, ktorým colný úrad rozhodol o prepadnutítovaru v prospech štátu - SBL v celkovom počte 636 ks, ktoré boli zabezpečené rozhodnutím Colného
úradu Prešov zo dňa 09.08.2007 č. 49552/2007-6292, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 14.09.2007
z dôvodu, že v konaní neboli odstránené pochybnosti, ktoré viedli k zabezpečeniu predmetného tovaru

vzhľadom na skutočnosť, že vlastníkom nebol riadne preukázaný pôvod a spôsob nadobudnutia
predmetného tovaru.

Tieto rozhodnutia boli aj predmetom preskúmavacieho konania na Krajskom súde v Prešove pod sp.
zn. 3S/9/2011, keď na základe žaloby žalobcu krajský súd žalobu ako nedôvodnú zamietol a na

základe odvolania žalobcu, Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudkom sp. zn. 3Sžf/52/2012 zo dňa
11.09.2012 rozsudok krajského súdu potvrdil.

Najvyšší súd sa stotožnil so záverom vysloveným krajským súdom, že žalobca neuniesol dôkazné
bremeno, pretože pôvod a spôsob nadobudnutia tovaru nepreukázal. V danej veci je rozhodujúce, či
žalobcapreukázalalebonepreukázalprávnerelevantnýmspôsobompôvodaspôsobnadobudnutiaSBL

ak tvrdí, že za jediný a vierohodný dôkaz považujú správne orgány skutočnosť, že doklad, t.j. faktúra č.
35/06/07 zo dňa 18.06.2007 bol vystavený osobou, E. B. K. daňového subjektu TATRA-el, s.r.o., ktorý
sa nachádzal vo vyšetrovacej väzbe a nesplnomocnil žiadnu osobu, aby konala namiesto neho, teda
ako jediná oprávnená osoba nemohol za spoločnosť konať a doklad vystaviť. Naviac brat žalobcu vo
výpovediuviedol,žeosoby,odktorýchSBLprevzalnepozná,nevieichidentifikovať.Výpovednáhodnota

dokladov predložených žalobcom bola spochybnená, preto v konaní neuniesol dôkazné bremeno (§ 29
ods. 8 zákona č. 511/1992 Zb.) Colné orgány spochybnili dodanie tovaru daňovým subjektom TATRA-el,
s.r.o.,pretoakžalobcatvrdil,žetovarodnehonakúpil,bolojehopovinnosťouskutočnosť,žetovardodala
osoba uvedená na predkladanej faktúre aj preukázať. Nestačí len preukázanie samotného daňového
dokladu ako takého. Dokazovanie zo strany colného úradu slúži až na následnú verifikáciu skutočností

a dokladov predkladaných daňovým subjektom. Vierohodnosť, správnosť a úplnosť faktúry č. 35/06/07
zo dňa 18.06.2007, ktorou žalobca preukazoval nadobudnutie SBL od spoločnosti TATRA-el, s.r.o.
bola spochybnená a vyvrátená, pretože subjekt uvedený na dokladoch nebol totožný so skutočným
dodávateľom tovaru. Argumentácia týkajúca sa pravosti kontrolných známok a legálnosti či nelegálnosti
výroby liehu nemá vplyv na záver o tom, že žalobca nepreukázal nadobudnutie prepadnutého tovaru v

súlade so zákonom. Rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn. 3S/9/2011 nadobudol právoplatnosť
dňa 25.09.2012.

Vzhľadom na uvedené, keďže žalobca nevedel preukázať pôvod a spôsob žalobcovi vznikla daňová
povinnosť podľa § 12 ods. 2 písm. a/ zákona č. 105/2004 Z. z., s poukazom na § 13 ods. 2 citovaného

zákona je daňovým dlžníkom a keďže boli splnené aj ďalšie procesné podmienky (§ 48 ods. 1 písm. a/,
ods. 3 v spojení s § 68 ods. 3 daňového poriadku), čo žalobca v žalobe ani nenamietal, rozhodli správne
orgány v súlade so zákonom.

Na námietky žalobcu že mu nebolo umožnené klásť svedkom otázky, pričom správny orgán

argumentoval tým že účasť žalobcu na výsluchu svedkov v tom čase nebola možná lebo nebol
účastníkom žiadneho daňového konania, krajský súd neprihliadal vzhľadom na vyriešenie základnej
otázky (o pôvode a spôsobe nadobudnutia SBL) v konaní sp. zn. 3S/9/2011.

Krajský súd sa nestotožňuje ani s námietkou žalobcu, že nebol dostatočne zistený skutkový stav, že bol

porušený § 2 ods. 1 až 3, § 29 ods. 2, 8 a článok 2 Ústavy Slovenskej republiky, že konanie bolo účelové
a založené len na vyjadrení E. S. M..

Podľa § 2 ods. 1 zákona (zákon 511/1992) v daňovom konaní sa postupuje v súlade so všeobecne
záväznými právnymi predpismi, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a

právom chránených záujmov daňových subjektov a ostatných osôb zúčastnených v daňovom konaní.

Podľa § 2 ods. 2 zákona správca dane postupuje v daňovom konaní v úzkej súčinnosti s daňovými
subjektmi a pri vyžadovaní plnenia ich povinností v tomto konaní použije len také prostriedky, ktoré ich
najmenej zaťažujú a umožňujú pritom správne vyrubiť a vybrať daň.

Podľa § 2 ods. 3 zákona správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a
všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo v daňovom konaní vyšlo najavo.Podľa § 29 ods. 2 zákona správca dane dbá, aby skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie daňovej
povinnosti boli zistené čo najúplnejšie, a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov.

Tak ako to už krajský súd uviedol, žalobca žiadne konkrétne návrhy na vykonanie dokazovania či
preukázanie že faktúru č. 35/06/07 vystavila spoločnosť TATRA-el s.r.o. neuviedol. Naopak colný úrad
vykonal rozsiahle dokazovanie a šetrenie (napr. výsluch bývalého K. Ľ. E., zistenie, že popisné číslo
spoločnosti TATRA-el na vystavenej faktúre je nesprávne, nemožnosť preverenia dokladov spoločnosti
TATRA-el, porovnanie faktúry č. 35/06/07 s inými faktúrami, ktoré mala vystaviť spoločnosť TATRA-el,

vyjadrenie X. C., že tovar prevzal od osôb, ktoré nepozná a v živote ich nevidel), presne uvedené v
odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia, prihliadal na všetky zistenia a okolnosti ktoré vyšli v colnom
konaní najavo, postupoval v úzkej súčinnosti so žalobcom ktorého vyzval, aby navrhol dôkazy na
preukázanie svojich tvrdení, vykonané dôkazy posudzoval vo vzájomnej súvislosti a na základe logickej
správnej úvahy dospel k záveru, že faktúra č. 35/06/07 ktorú žalobca predložil ako dôkaz o pôvode a
spôsobe nadobudnutia spotrebiteľských balení liehu nemohla byť vystavená spoločnosťou TATRA-el,

s.r.o. Takýto záver nevyvodil len z výsluchu S. M., ale na základe riadne vykonaného dokazovania.

Z uvedených dôvodov krajský súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.

O náhrade trov konania rozhodol podľa § 250k ods. 1 O.s.p.. Žalobca nebol v konaní úspešný, žalovaný

nemá zo zákona právo na náhradu trov konania, preto súd účastníkom náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd SR v
Bratislave prostredníctvom Krajského súdu v Prešove, a to písomne v dvoch vyhotoveniach. V odvolaní
sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom

rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa
odvolateľ domáha, teda ako navrhuje, aby vo veci rozhodol odvolací súd.