Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 13. október 2016

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 4Co/93/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3115217094
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 10. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Iveta Martináková
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2016:3115217094.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ivety Martinákovej a sudkýň
JUDr. Alice Beňovej a JUDr. Oľgy Lichnerovej vo veci zrušenia výživného na plnoleté dieťa V. X., nar.
XX.XX.XXXX, bytom P., L. L. XXXX/X, zastúpeného Mgr. X. X., advokátkou so sídlom P., L. XXXX/X, o
návrhu povinnej osoby P. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom P., B. XXXX/XX, o zrušenie výživného, o odvolaní
V. X. proti rozsudku Okresného súdu Trenčín zo dňa 20. novembra 2015, č. k. 20C/284/2015-36, takto

r o z h o d o l :

Napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie vo výroku I. zrušil vyživovaciu povinnosť navrhovateľa
k odporcovi, naposledy určenú rozsudkom Okresného súdu Trenčín, č. k. 31P/155/2012-131 zo
dňa 30.05.2013, s účinnosťou od 25.09.2015. Vo výroku II. vo zvyšku návrh zamietol. Vo výroku
III. navrhovateľovi náhradu trov konania nepriznal. Vychádzal zo zistenia, že vyživovacia povinnosť

navrhovateľa k odporcovi bola súdom naposledy upravená rozsudkom zo dňa 30.05.2013. Z potvrdenia
o návšteve školy, vysvedčenia o maturitnej skúške zo dňa 24.09.2015 boli preukázané tvrdenia
navrhovateľa o tom, že odporca ukončil štúdium na strednej škole, teda nadobudol schopnosť sám
sa živiť. Odporca netvrdil, žeby pokračoval v príprave na povolanie ďalším štúdiom. Preto súd podľa
§ 62 ods. 1 Zákona o rodine zrušil vyživovaciu povinnosť navrhovateľa k odporcovi s účinnosťou
od 25.09.2015. Prípravu na budúce povolanie ukončil odporca až vykonaním maturitnej skúšky

dňa 24.09.2015. Vyživovacia povinnosť navrhovateľa voči odporcovi zanikla od nasledujúceho dňa.
Vykonaním maturitnej skúšky získal odporca potrebnú kvalifikáciu na zapojenie sa do pracovného
procesu a zabezpečenia si vlastného zdroja príjmu zo zamestnania na úhradu svojich potrieb a
výdavkov. Návrh, ktorým sa domáhal navrhovateľ zrušenia vyživovacej povinnosti od 01.09.2015 teda
súd ako nedôvodný zamietol. Aktuálna nepriaznivá situácia na trhu práce, minimálna mzda, ktorú
dosahuje odporca zo svojho súčasného pracovného pomeru dojednaného na dobu určitú nemôžu
odôvodňovať odročenie pojednávania v tejto veci do času, kým si odporca nenájde lepšie zamestnanie,

ako navrhovala právna zástupkyňa odporcu. Pre súd je podľa § 154 ods. 1 O.s.p. rozhodujúci stav ku
dňu vyhlásenia rozsudku, a z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že ku dňu vyhlásenia
rozsudku boli splnené podmienky ustanovenia § 62 ods. 1 Zákona o rodine pre zrušenie vyživovacej
povinnosti navrhovateľa k odporcovi. Z uvedených dôvodov súd podľa citovaných ustanovení právnych
predpisov rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokoch I. a II. tohto rozsudku. Navrhovateľ žiadal zrušiť
vyživovaciu povinnosť od 01.09.2015, a súd mu vyživovaciu povinnosť k odporcovi zrušil od 25.9.2015.

Navrhovateľ bol neúspešný v pomerne nepatrnej časti, a podľa § 142 ods. 3 O.s.p. má navrhovateľ právo
na plnú náhradu trov konania. Keďže náhradu trov konania neuplatnil a zo spisu mu žiadne nevyplývajú,
súd navrhovateľovi výrokom III. náhradu trov konania nepriznal.2. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie plnoletý V. X. (v konaní pred súdom prvej
inštancie označený ako odporca), domáhal sa jeho zrušenia a vrátenia veci súdu prvej inštancie na

ďalšie konanie. Vytýkal súdu prvej inštancie, že na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym
skutkovým zisteniam a že jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Nestotožnil sa s názorom súdu prvej inštancie, že nadobudol schopnosť samostatne sa živiť ukončením
štúdia, a to konkrétne nasledujúci deň po vykonaní maturitnej skúšky. Aj keď je pravdou, že v čase
rozhodovania súdu prvej inštancie bol zamestnaný, jednalo sa však o pracovnú zmluvu na dobu určitú, a

to odo dňa 03.01.2015 do 31.12.2015. Túto prácu vykonával v D. ako operátor vo výrobe plastov, pričom
v čase rozhodovania súdu nemal príjem, keď tento mu bol vyplatený až v mesiaci december 2015, to je
až po vynesení rozsudku. V mesiaci december 2015 bol od 03.12.2015 do 14.12.2015 práceneschopný
a po návrate do práce už žiadnu prácu nevykonával, a teda za mesiac december mu bude uhradená
len práceneschopnosť. Od 01.01.2016 je opätovne evidovaný ako uchádzač o zamestnanie na Z.. Má
záujem zamestnať sa, posielal niekoľko žiadostí o prijatie do zamestnania cez internet, zúčastnil sa

výberového konania v spoločnosti T. D., s.r.o. v K. nad E., avšak zamestnanie nezískal. Vzhľadom na
súčasnú situáciu na trhu práce si nevie nájsť zamestnanie, nemá žiadny pravidelný príjem, z ktorého by
bol schopný uspokojovať všetky svoje životné náklady.

3. Osoba povinná výživou P. X. (v konaní pred súdom prvej inštancie označený ako navrhovateľ) v

písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhol napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť. Mal za to,
že po vykonaní maturitnej skúšky nadobudol plnoletý V. schopnosť samostatne sa živiť ukončením
štúdia. Poukázal na to, že matka plnoletého V. vykonáva aktívne advokátsku prax a taktiež je jednou
zo spoločníkov a štatutárov v právnickej osobe K. S.. Túto činnosť v právnickej osobe vykonáva už od
roku 2011, ale pri určení výšky výživného na to pozabudla. Týmto si myslí, že o vyživovaciu povinnosť

voči dieťaťu sa majú podieľať obaja rodičia a nielen trvať na tom, aby starostlivosti o dieťa zabezpečoval
iba otec. Nie je pravdou, že by o plnoletého V. po rozvode manželstva nemal záujem. Syna viackrát
kontaktoval, avšak tento nijako nereagoval, o stretnutia s ním nemal záujem. Uviedol, že pokiaľ by ho
plnoletý V. požiadal o pomoc s hľadaním práce, snažil by sa synovi pomôcť, avšak V. nevyvíja v tomto
smere nijakú aktivitu. Domnieva sa, že syn je ovplyvňovaný matkou a tá sa mu mstí cez dieťa.

4. Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd preskúmal vec podľa § 65 a § 66 Civilného mimosporového
poriadku (zák. č. 161/2015 Z.z.), ďalej len CMP, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385
ods. 1 v spojení s § 219 ods. 3 Civilného sporového poriadku (zák. č. 160/2015 Z. z.), ďalej len CSP a
dospel k záveru, že odvolanie plnoletého V. nie je dôvodné.

5. Predmetom odvolacieho konania je posúdenie správnosti postupu a rozhodnutia súdu prvej inštancie,
ktorým zrušil vyživovaciu povinnosť povinnej osoby P. X. k jeho plnoletému synovi V. X., naposledy
určenú rozsudkom Okresného súdu Trenčín, č. k. 31P/155/2012-131 zo dňa 30.05.2013, s účinnosťou
od 25.09.2015. Odvolací súd po preskúmaní danej veci dospel k záveru, že súd prvej inštancie dospel

k správnym zisteniam, vec správne právne posúdil a stotožňuje sa aj s odôvodnením napadnutého
rozsudku v celom rozsahu v zmysle § 387 ods. 2 CSP. Na zdôraznenie jeho správnosti a k odvolacím
námietkam odvolateľa dodáva nasledovné:

6. Odvolací súd predovšetkým pripomína, že podľa ust. § 62 ods. 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej

povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné
samé sa živiť. Kedy nastane takýto faktický stav závisí od okolností konkrétneho prípadu, pričom medzi
rozhodujúce faktory na strane dieťaťa patrí jeho vek, zdravotný stav, štúdium, schopnosť zamestnať sa,
schopnosť vykonávať prácu, odôvodnené záujmy a potreby a majetkové pomery.

7. Odvolací súd posúdil pomery účastníkov a dospel k rovnakému právnemu záveru ako súd prvej
inštancie, že vykonaním maturitnej skúšky dňa 24.09.2015 ukončil plnoletý V. štúdium na strednej
škole a nadobudol schopnosť sám sa živiť. Vykonaním maturitnej skúšky získal plnoletý V. potrebnú
kvalifikáciu v odbore mechanik, elektrotechnik - automatizačná technika na zapojenie sa do pracovného
pomeru a zabezpečenia si vlastného príjmu zo zamestnania na úhradu svojich potrieb a výdavkov.

Súd prvej inštancie správne ustálil schopnosť plnoletého V. sám sa živiť, a to nasledujúcim dňom
po vykonaní maturitnej skúšky, t. j. od 25.09.2015. Za tejto situácie boli splnené podmienky ust. §
62 ods. 1 Zákona o rodine pre zrušenie vyživovacej povinnosti povinného rodiča P. X. k plnoletému
V.. Plnoletý V. po ukončení štúdia na strednej škole nemienil pokračovať v ďalšom štúdiu, v časerozhodovania súdu prvej inštancie bol zamestnaný, dosahoval minimálnu mzdu, z ktorej bol schopný
hradiť si svoje životné náklady. I keď z odvolania plnoletého V. vyplýva, že od 01.01.2016 je evidovaný
ako uchádzač o zamestnanie na Z. a vzhľadom na súčasnú situáciu na trhu práce je zatiaľ bez práce,

táto okolnosť nemôže mať vplyv na trvanie vyživovacej povinnosti povinného rodiča voči plnoletému V..
V čase vyhlásenia rozsudku súdu prvého stupňa a vyhlásenia rozsudku odvolacieho súdu sa plnoletý
V. nepripravuje na budúce povolanie, nič mu nebráni, aby sa zamestnal a vlastnou prácou sa živil.
Nedostatok pracovných príležitostí na trhu práce nie je možné riešiť prenesením povinnosti plnoletého
V. postarať sa o seba, na jeho otca. Z týchto dôvodov bolo odvolanie plnoletého V. neopodstatnené.

8. Odvolací súd preto napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa § 387 ods.
1 CSP potvrdil.

9. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 52 CMP. Ide o mimosporové
konanie, pre ktoré platí zásada, že žiadny z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. Každý z

účastníkovsitedaznášasámtrovy,ktorévkonaníplatil.Odvolacísúdnezistilokolnosti,ktorébyvdanom
prípade odôvodňovali priznanie trov konania podľa § 55 CMP, ktoré ustanovenie predstavuje výnimku.

10. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne jednomyseľne.

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§
419 CSP), v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu
na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od
doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).