Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 17. marec 2016

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 6CoE/159/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6613205390
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 03. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Rudolf Ďurta
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6613205390.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici v exekučnej veci oprávneného: Sociálna poisťovňa so sídlom Ul. 29.
augusta č. 8 a 10, 813 63 Bratislava, IČO: 308 07 484, proti povinnému: H. H., nar. XX.XX.XXXX,
trvale bytom G. č. XXX, XXX XX X., korešpondenčná adresa P.O.BOX 26, 984 01 Lučenec, o
vymoženie pohľadávky oprávneného v sume 337,98 eur a príslušenstva, vykonávanej JUDr. Luciou
Uliankovou, súdnym exekútorom so sídlom Exekútorského úradu Námestie SNP č. 41, 960 01 Zvolen,

pod spisovou značkou EX 793/2013, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Lučenec
č.k. 9Er/301/2013-17 zo dňa 06.05.2015, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie okresného súdu z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením okresný súd zastavil exekúciu vedenú súdnym exekútorom JUDr. Luciou
Uliankovou, so sídlom Exekútorský úrad Námestie SNP č. 41, 960 01 Zvolen, pod sp. zn. EX 793/13

s poukazom na ustanovenie § 57 ods. 1 písm. h/ zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti (ďalej len „Exekučný poriadok“).

V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že povinný návrhom, doručeným súdu dňa 29.09.2014, žiadal
exekúciu zastaviť z dôvodu jeho nemajetnosti. Povinný ozrejmil svoje majetkové pomery, na základe
ktorých považoval za nespochybniteľné a preukázateľné, že jeho majetok v aktuálnom čase nestačí

ani na úhradu trov exekúcie. Oprávnený vo vyjadrení k návrhu povinného so zastavením exekúcie
nesúhlasil.

Súdkonštatoval,žeprešetrenímmajetkovýchpomerovpovinnéhonazákladesprávysúdnehoexekútora
povereného vykonávaním exekúcie, ako aj nahliadnutím do pripojeného exekučného spisu EX 793/2013
zistil, že povinný nie je vlastníkom motorového vozidla, nepoberá žiadne dávky ani dôchodky. V rámci

prebiehajúcej exekúcie neboli súdnym exekútorom vymožené žiadne finančné prostriedky, plnenie
neprinieslo ani zablokovanie účtov v bankách. Povinný má podľa správy súdneho exekútora účet v
mBank S.A., pobočke zahraničnej banky, na ktorom nie sú realizované žiadne pohyby finančných
prostriedkov. Zamestnaný je na základe dohody o vykonaní pracovnej činnosti, no z jeho príjmov nie
je možné vykonať zrážky v rámci exekúcie. Z výpisu zo živnostenského registra mal súd preukázané,
že povinný si ukončil podnikateľskú činnosť ku dňu 29.04.2015 a podľa údajov v Obchodnom registri

SR nefiguruje v žiadnej z právnických osôb zapísaných v Obchodnom registri SR ako spoločník alebo
štatutár, z činnosti ktorých by mu mohla plynúť odmena či podiely na zisku. Súdny exekútor zistil, že
povinný nie je vlastníkom žiadnych nehnuteľností na území Slovenskej republiky ani hodnotnejších
hnuteľných vecí či finančných prostriedkov. Súd tak považoval na základe uvedeného majetkové pomery
povinného za dostatočne prešetrené a boli tak podľa názoru súdu splnené zákonné predpoklady na
zastavenie exekúcie v zmysle ustanovenia § 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku, nakoľko je zrejmé,

že majetok povinného nepostačuje ani na úhradu trov exekúcie.Proti tomuto rozhodnutiu podal oprávnený v zákonom stanovenej lehote odvolanie. V odvolaní prejavil
vôľu v exekúcii pokračovať, ktorá je jeho dispozičný právom. Poukázal na to, že dňa 08.07.2013 a
11.04.2014 súdny exekútor vydal exekučné príkazy za účelom vymoženia jeho pohľadávky. Zdôraznil,

že súčasné nepriaznivé finančné pomery nemôžu byť dôvodom zastavenia exekúcie z dôvodu možnej
zmeny majetkových pomerov, keďže povinným je fyzická osoba, ktorá môže v budúcnosti nadobudnúť
majetok napr. zaradením do pracovnej činnosti, resp. dedením alebo z iného právneho dôvodu. Navrhol,
aby súd zmenil svoje rozhodnutie a odvolaniu oprávneného vyhovel.

Povinný vo vyjadrení k odvolaniu oprávneného sa stotožnil so záverom prijatým okresným súdom o
jeho nemajetnosti a skutkové zistenia súdu považoval vo vzťahu k uvedenému právnemu záveru za
dostatočne ozrejmené. Oprávnený sa snaží nedôvodne predlžovať exekúciu, hoci je preukázateľné, že
povinný je osobou v hmotnej núdzi, ktorej vlastníctvom sú výlučne osobné veci, ktoré sú z exekúcie
podľa § 115 Exekučného poriadku vylúčené. K svojím majetkovým pomerom ďalej uviedol, že nevlastní
žiadny hnuteľný ani nehnuteľný majetok, nemá žiadny finančný príjem ani majetkové práva, ktoré by

bolo možné postihnúť exekúciou a uspokojiť tak, aspoň čiastočne, trovy exekúcie.

Tvrdenie oprávneného, že ako dominus litis so zastavením exekúcie nesúhlasí, je podľa názoru
povinného pre postup súdu bezpredmetné. Odvolanie je tendenčné, účelové a pre rozpor so zákonom
a skutkovým stavom je potrebné ho zamietnuť. Ohľadom argumentu oprávneného, že od 13.08.2014

je v jeho evidencii ako zamestnanec vykonávajúci prácu na základe dohody o pracovnej činnosti
uviedol, že u neho nie je možné vykonávať zrážky zo mzdy. Ďalšie dôvody podstatné pre rozhodnutie
súdu povinný neuviedol, ostatný text odvolania odráža v zásade len subjektívny názor povinného na
oprávneného a iné subjekty, vrátane štátu v invektívnom tóne. V závere odvolania uviedol, že vzhľadom
k jednoznačnému záveru o nemajetnosti povinného v aktuálnom čase bolo jediným zákonným a vecne

správnym rozhodnutie o zastavení exekúcie podľa ust. § 57 ods. 1, písm. h/ Exekučného poriadku. Z
uvedených dôvodov navrhol preto uznesenie okresného súdu ako vecne správne potvrdiť.

Vo veci rozhodol vyšší súdny úradník Okresného súdu Lučenec. Zákonný sudca odvolaniu nemienil
vyhovieť, preto ho podľa § 374 ods. 4, veta prvá a druhá O.s.p. predložil odvolaciemu súdu na

rozhodnutie.

Krajský súd ako súd odvolací v dôsledku preskúmal vec v medziach daných ust. § 212 ods.1/ O.s.p.
a postupom podľa ust. § 214 ods. 2/ O.s.p. bez nariadenia pojednávania uznesenie okresného súdu
podľa ust. § 221 ods. 1 písm. h/ O.s.p. zrušil a podľa odseku 2 cit. ustanovenia vec vrátil okresnému

súdu na ďalšie konanie.

Oprávnený sa návrhom zo dňa 26.03.2013 domáhal vykonania exekúcie na vymoženie pohľadávky v
sume 337,98 eur. Exekučným titulom v predmetnej veci je rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka
Lučenec, č. 700-2210099113-GC04/13 zo dňa 14.02.2013, ktorým bolo povinnému podľa § 144 ods.

1 zák. č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení (ďalej len „zákon“) v znení zákona č. 572/2009 Z. z., §
152a zákona v znení neskorších predpisov a § 178 ods. 1 písm. a/ ôsmy bod zákona v znení zákona č.
43/2004 Z. za obdobie október 2012 až december 2012 predpísané poistné na nemocenské, invalidné
a starobné poistenie vrátane príspevkov na starobné dôchodkové poistenie a poistné do rezervného
fondu solidarity vo výške 337,98 eur. Súčasťou výroku bola povinnosť predpísané poistné uhradiť v

hotovosti na pobočke sociálnej poisťovne, Lučenec, resp. na jej účet do 15 dní odo dňa doručenia
rozhodnutia. Rozhodnutím číslo 5606 089712 * zo dňa 03.04.2013 poveril Okresný súd Lučenec
súdneho exekútora JUDr. Luciu Uliankovú, so sídlom Exekútorský úrad Zvolen, Námestie SNP č. 41,
vykonaním exekúcie na vymoženie pohľadávky oprávneného v sume 337,98 eur a príslušenstva, ktorým
sú trovy predchádzajúceho konania a trovy exekúcie.

Povinný dňa 19.09.2014 zaslal exekučnému súdu návrh na zastavenie exekúcie podľa ustanovenia §
57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku z dôvodu nemajetnosti. Exekučný súd si vyžiadal exekučný
spis EX 793/2013 a správu o stave exekúcie od súdneho exekútora povereného vykonávaním danej
exekúcie a po zabezpečení si aj stanoviska oprávneného k návrhu povinného na zastavenie exekúcie,

ktoré bolo nesúhlasné, exekučný súd následne napadnutým uznesením podľa ustanovenia § 57 ods. 1
písm. h/ Exekučného poriadku exekúciu zastavil, z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu
trov exekúcie.Odvolací súd po oboznámení sa s obsahom spisu a dôvodmi odvolania sa s právnym názorom
okresného súdu nestotožňuje. Pokiaľ súd exekúciu zastavuje, je povinný svoje rozhodnutie riadne a
presvedčivo zdôvodniť a podložiť listinnými dôkazmi aktuálne preukazujúcimi stav v čase rozhodovania

súdu. Okresný súd svoje rozhodnutie síce zdôvodnil, keď v dôvodoch napadnutého uznesenia
konštatoval skutočnosti vyplývajúce z vykonaného šetrenia súdneho exekútora a následne konštatoval
aj vlastné závery vyplývajúce z objasnenia majetkových pomerov povinného, avšak odvolací súd sa
domnieva, že v danej veci, aj vzhľadom na ďalšie skutočnosti, je namieste rešpektovať procesné
stanovisko oprávneného, ktorý so zastavením exekúcie zásadne nesúhlasí.

Nie je možné prehliadať skutočnosť, ktorú v odvolaní oprávnený zdôraznil a to, že u povinného, ktorý je
fyzickou osobou nachádzajúcou sa v súčasnosti v nepriaznivej finančnej situácií, sa nedá len na základe
menejčiviacpravdepodobnejdomnienky,bezďalšiehozisťovaniaalistinnepodloženéhopreukazovania
vylúčiť, že medzičasom nenadobudol či v budúcnosti nenadobudne hnuteľný či nehnuteľný majetok,
prípadne iné príjmy plynúce jej z pracovného pomeru či z iných zdrojov a nezmenia sa tak zásadne jeho

majetkové pomery. Oprávnený konštatoval, že v súčasnosti sa povinný sa nachádza v jeho evidencii ako
fyzická osoba -zamestnanec, vykonávajúca prácu na základe dohody o pracovnej činnosti a podľa jeho
zistenia je majiteľom účtu v banke, ktorá skutočnosť predvída možnosť vykonania exekúcie za účelom
jeho uspokojenia prostredníctvom vydaného príkazu na vykonanie exekúcie zrážkami z iných príjmov
voči platiteľovi príjmu. V tejto súvislosti uviedol, že dňa 08.04.2013 a 11.04.2014 súdny exekútor vydal

príkaz na vykonanie exekúcie prikázaním pohľadávky z účtu v banke a príkaz na úhradu trov exekúcie
týkajúci sa všetkých účtov povinného vedených v mBank, S.A., pobočke zahraničnej banky.

Okresný súd v dôvodoch napadnutého uznesenia konštatuje záver o nemajetnosti povinného vzhľadom
k obsahu podania súdneho exekútora o stave exekúcie vo vzťahu k majetkovým pomerom povinného,

resp. v nadväznosti na obsah exekučného spisu EX 793/2013, s ktorého obsahom sa súd rozhodne
nemal uspokojiť pre nedostatočne odôvodnený záver o nemajetnosti povinného v aktuálnom čase
rozhodovania súdu. Hoci odvolací súd nemá námietok voči komplexnosti postupu súdneho exekútora
pri objasňovaní majetkových pomerov povinného, ktorý vlastným šetrením aj za súčinnosti tretích
osôb podľa § 34 Exekučného poriadku v potrebnom rozsahu a v opakujúcich sa časových intervaloch

prešetroval skutočnosti nevyhnutné pre úspešné vymoženie pohľadávky oprávneného, jeho závery
vyplývajúcezobsahuexekútorskéhospisunemožnopovažovaťzaobjektívnedanévčaserozhodovania
súdu, a teda za postačujúce. Odvolací súd mal z exekútorského spisu EX 793/2013 zistené, že
súdny exekútor vykonal posledný úkon smerujúci k zisteniu majetku povinného naposledy dňa
16.10.2014. Pokiaľ exekučný súd rozhodoval o zastavení exekúcie z dôvodu nemajetnosti povinného

dňa 06.05.2015 a konštatoval majetkovú situáciu povinného na základe úkonov súdneho exekútora
uskutočnených od apríla 2013 do októbra 2014, nemožno mať za to, že vychádzal z aktuálneho stavu v
čase rozhodovania súdu a konštatoval aktuálne skutočnosti, ktoré preukazovali opodstatnenosť návrhu
na zastavenie exekúcie a na základe ktorých súd mohol jednoznačne konštatovať fakt nemajetnosti
povinného. Konštatovanie nemajetnosti povinného musí vychádzať nielen z komplexného ale aj

aktuálneho zisťovania a preverovania majetkovej, osobnej a sociálnej situácie povinného subjektu.

K povinnosti súdneho exekútora zistiť stav majetku povinného nemožno pristupovať čisto formalisticky,
čo by bolo v rozpore s účelom a samotnou podstatou vedenia exekúcie, ako právneho inštitútu,
ktorého prvoradým sledovaným účelom a cieľom je vymoženie oprávneného nároku voči osobe, ktorá

dobrovoľne nesplní, čo jej ukladá vykonateľné rozhodnutie. Súdny exekútor je povinný v každom
prípade dôsledne skúmať možnosti vymoženia nároku oprávneného a svojich trov a vyčerpať tak všetky
prostriedky na preverenie majetnosti povinného, pričom tieto úkony musia byť nevyhnutne aj zrejmé a
listinne doložené z exekútorského spisu. Pokiaľ boli tieto po vydaní poverenia na vykonanie exekúcie
preverené najneskôr k októbru 2014, pričom sa nedá tvrdiť, že skúmanie majetkových pomerov bolo

obsiahnuté vo vyčerpávajúcom rozsahu, napr. aj opakovaním realizovaných úkonov v súčinnosti tretích
osôb, za daných okolností nie je možné prijať záver, že povinný v čase rozhodovania exekučného
súdu nedisponoval žiadnym majetkom, z ktorého by bolo možné uspokojiť vymáhanú pohľadávku
oprávneného a rovnako aj trovy exekúcie, čo by bolo zistené, preukázané a verifikované vykonanou
aktuálnou lustráciou majetku povinného súdnym exekútorom. Súdny exekútor je povinný vyčerpať

všetky prostriedky na preverenie majetnosti povinného pokiaľ oprávnený na tomto zisťovaní výslovne
aj naďalej trvá.V prípade, že oprávnený aj napriek zisteniam súdneho exekútora o nedostatku majetku povinného má
na trvaní exekúcie záujem, ktorú skutočnosť právna úprava neupravuje, je podľa názoru odvolacieho
súdu potrebné rešpektovať vôľu oprávneného, ktorý, ako sám uviedol, očakáva, že povinný vzhľadom k

svojmu veku je schopný výkonu práce a dosahovania príjmu z nej, či už ako zamestnanec vykonávajúci
prácu na základe dohôd o pracovnej činnosti, ktorým podľa evidencie oprávneného aktuálne je, alebo
dosahovaním príjmu z iného právneho dôvodu. Oprávnený ďalej poukázal na to, že povinný ako fyzická
osoba môže nadobudnúť majetok aj iným spôsobom než výkonom práce, napr. dedením alebo z iného
právneho dôvodu.

Nemožno pritom zohľadniť ani argument, že ďalším pokračovaním v exekúcii dôjde k navyšovaniu
trov exekúcie a pokračovanie v exekúcii by teda bolo v rozpore so zásadami hospodárnosti a
účelnosti konania. Je nesporné (vzhľadom na dikciu ustanovenia § 203 Exekučného poriadku), že riziko
navyšovania trov exekúcie zaťažuje oprávneného (obzvlášť v prípade zistenia nemajetnosti povinného).
Vychádzajúc zo skutočnosti, že v exekučnom konaní vo všeobecnosti platí zásada dispozičná, pokiaľ

teda oprávnený, vedomý si nesenia rizika navyšovania trov exekúcie a svojej eventuálnej povinnosti
znášať ich v prípade zistenia nemajetnosti povinného, výslovne trvá na pokračovaní exekúcie a
nesúhlasí s jej zastavením, je namieste rešpektovať jeho požiadavku a procesnú vôľu v exekúcii
pokračovať; najmä pokiaľ sa domnieva, že existuje v budúcnosti reálna možnosť vymoženia svojho
nároku (alebo aspoň jeho časti). Nie je bez významu ani tá skutočnosť, že v prípade zastavenia exekúcie

z dôvodu nemajetnosti povinného by oprávnený v prípade nadobudnutia majetku povinným mohol
opätovne iniciovať exekučné konanie podaním návrhu na vykonanie exekúcie, avšak právo vyplývajúce
z jeho pohľadávky by už mohlo byť premlčané. V tejto súvislosti sa ako zodpovedajúce významu a
účelu exekúcie javí, aby nútený výkon judikovaného práva, majúci v jednotlivých čiastkových konaniach
charaktersporovéhokonaniamedziúčastníkmikonania,trvalminimálnevrozsahupodľa§110zákonač.

40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka, kedy vzhľadom na jeho premlčanie môže byť zo strany povinného
vznesená zodpovedajúca námietka.

Pokiaľ teda okresný súd rozhodoval o zastavení exekúcie z dôvodu nemajetnosti povinného bez
hodnoverného preukázania opodstatnenosti zastavenia exekúcie, jeho rozhodnutie sa vzhľadom na

absenciu aktuálnych zisťovaní majetku povinného javí ako predčasné.

Z dôvodu konštatovania nesprávneho právneho posúdenia veci a nedostatočne zisteného skutkového
stavu s ohľadom na aktuálny skutkový stav, odvolací súd uznesenie okresného súdu podľa ustanovenia
§ 221 ods. 1 písm. h/ O.s.p. zrušil a podľa odseku 2 citovaného ustanovenia mu vec vrátil na ďalšie

konanie.

Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.