Rozhodnutie Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 24. november 2016

Súd: Okresný súd Martin
Spisová značka: 5C/30/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5713202998
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 11. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Nora Zátopková
ECLI: ECLI:SK:OSMT:2016:5713202998.9

Rozhodnutie

Okresný súd Martin v konaní pred samosudkyňou JUDr. Norou Zátopkovou v spore žalobcu: X.
X., S.. XX.XX.XXXX, N. M. Q. X, XXX XX X., právne zastúpená: Občianske združenie „Právne
služby spotrebiteľom a vlastníkom bytov" so sídlom Škultétyho 3, Košice, IČO: 42249708, právne
zastúpené: JUDr. Darinou Solárovou, advokátkou so sídlom Škultétyho 3, Košice, IČO: 319 436 83, proti
žalovanému: Rapid life životná poisťovňa, a.s., Garbiarska 2, 040 71 Košice, IČO: 31 690 904, v konaní

o zrušenie rozhodcovského rozsudku, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu žalobcu zamieta.
II. Žalovanému súd náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 26.02.2013 sa žalobkyňa domáhala zrušenia
rozhodcovského rozsudku Arbitrážného súdu Košice sp.zn. 2C/981/2013 zo dňa 19.01.2012. Svoju

žalobu žalobkyňa odôvodnila nasledovne: Dňa 1.02.2013 bol žalobkyni doručený rozsudok Arbitrážneho
súdu Košice sp.zn. 2C/981/2012 zo dňa 19.01.2012, ktorým súd žalobkyni, v rozhodcovskom konaní
žalovanej, uložil, aby do piatich dní od doručenia rozhodcovského rozsudku zaplatila žalobcovi (v
tomto konaní žalovaný) peňažnú sumu celkom vo výške 61,74 € a trovy rozhodcovského konania vo
výške 276,- €. Žalovaný (v rozhodcovskom konaní žalobca) v podanej žalobe uviedol, že právomoc
rozhodcovského súdu zakladá rozhodcovská doložka uvedená v časti XV. poistných podmienok. Spolu

s rozsudkom bolo žalobkyni doručené aj upovedomenie o začatí konania zo dňa 9.01.2012. Žalovaný si
návrhom na začatie konania pred rozhodcovským súdom uplatnil údajný nárok na sumu 61,74 €, titulom
osobitnej pohľadávky voči žalobkyni, ktorá zodpovedá nákladom poisťovne vynaloženým na uzavretie
zmluvy.
Žalovaný bol pri uzatváraní poistných zmlúv povinný postupovať s odbornou starostlivosťou a v jeho
záujem bolo, aby v čase uzatvárania zmlúv zohľadnil všetky náklady, nie je možné po viac ako 5

rokoch od žalobkyne požadovať sumu, ktorá údajne zodpovedá nákladom žalovaného na uzavretie
poistenia. Žalovaný v návrhu na začatie konania ani presne nešpecifikoval aké náklady dodatočne
vyčíslil. Administratívne náklady žalovaného nie sú v záujme spotrebiteľa. Žalobkyňa nemala ani nemá
o ich existencii a výške vedomosť. V konaní pred rozhodcovským súdom žalobkyňa nemala možnosť
riadne sa vyjadriť. Skrátené rozhodcovské konania podľa žalobkyne nemá oporu v zákone a je v
neprospech žalobkyne, odhliadnuc od toho, že sa jedná o vzťah spotrebiteľský, kde je príslušnosť

rozhodcovského súdu vylúčená. Žalobkyni bolo v tomto prípade odňaté právo konať pred súdom
zaručené Ústavou SR a vyplývajúce z Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.
Podľa konštantnej judikatúry NS SR dojednania rozhodcovských doložiek v spotrebiteľských zmluvách
spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa,
rozhodcovská doložka tiež predstavuje výrazný zásah do práv a povinností medzi dodávateľom a
spotrebiteľom. Súdy už svojou judikatúrou ustálil, že rozhodcovské doložky v spotrebiteľských zmluvách

sú neplatné pre hrubý rozpor s dobrými mravmi. Nedostatok právomoci rozhodcovského súdu má za
následok materiálnu nevykonateľnosť rozhodcovského rozsudku. Žalobkyňa v žalobe tiež citovala zrozhodnutia Najvyššieho súdu SR, z rozhodnutia Ústavného súdu SR ako aj z rozhodnutia Krajského
súdu v Banskej Bystrici.
2. Dňa 27.03.2013 bolo súdu doručené vyjadrenie právneho zástupcu žalovaného k podanej žalobe.

Právny zástupca žalovaného uviedol nasledovné: Predmetná vec nie je spotrebiteľským sporom, ale
sporom o zrušenie rozhodcovského rozsudku, preto nejde o konanie, v ktorom by bola žalobkyňa ako
spotrebiteľ oslobodená od súdnych poplatkov. Nie je možné stotožniť sa s poukazom žalobkyne na
ustálenú judikatúru súdov, ktoré podľa jej názoru ustálili, že rozhodcovské doložky v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné. Takýto paušalizovaný záver nie je aplikovateľný na všetky rozhodcovské doložky.

Zo znenia Občianskeho zákonníka je zrejmé, že dojednanie rozhodcovskej doložky v spotrebiteľskej
zmluve nie je vylúčené. Právny zástupca sa ďalej vyjadril k rozhodnutiam citovaným žalobkyňou v
žalobe. Výkladom jednotlivých tvrdení žalobkyne možno dospieť k záveru, že žalobkyňa sa domáha
zrušenia rozhodcovského rozsudku z dôvodu, že pri rozhodovaní boli porušené všeobecne záväzné
predpisy na ochranu práv spotrebiteľa. Žalobkyňa uviedla, že neprijateľné podmienky upravené v
spotrebiteľských zmluvách sú neplatné, pričom podľa ust. § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka

za neprijateľné podmienky sa považujú ustanovenia, ktoré v rámci dojednania rozhodcovskej doložky od
spotrebiteľa vyžadujú, aby spory riešil výlučne v rozhodcovskom konaní. Právny zástupca žalovaného
poukázal na skutočnosť, že toto ustanovenie nebolo v čase podpísania poistnej zmluvy súčasťou
slovenského právneho poriadku. Žalovaný ďalej poukazuje na ust. § 53 ods. 1 OZ v zmysle ktorého
sú dovolené také zmluvné dojednania, ktoré by inak predstavovali neprijateľné podmienky, ak sú

individuálne dojednané. Žalovaný ďalej poukazuje na skutočnosť, že zo strany žalobkyne bola podpísaní
nielen poistná zmluva ale osobitne aj Všeobecné poistné podmienky a rovnako aj osobitné zmluvné
dojednania k poistnej zmluve. Žalovaný pri uzatváraní poistnej zmluvy dal žalobkyni na výber, či osobitné
zmluvné dojednania, ktorých súčasťou je rozhodcovská doložka, svojim podpisom príjme alebo nie. V
tejto súvislosti žalovaný poukázal na niekoľko súdnych rozhodnutí, ktorých predmetom bolo posúdenie

analogickej situácie, t.j. posúdenie individuálneho dojednania rozhodcovskej doložky.

Okrem právnych názorov príslušných súdov potvrdzujúcich individuálnosť dojednania rozhodcovskej
doložky, ako bola dojednaná medzi žalobkyňou a žalovaným žalovaný poukázal aj na Dodatok č.
2 k Všeobecným poistným podmienkam žalovaného zo dňa 21.05.2007 pre poistenie, ktorým sa

zmenila a doplnila XV. časť Všeobecných poistných podmienok o bod 9, v zmysle ktorého dojednania
tohto článku môže poistník v lehote 30 dní od podpisu poistnej zmluvy individuálne odmietnuť bez
toho, aby tým bol dotknutý alebo podmienený zvyšok poistného vzťahu. Z uvedeného je zrejmé, že
dojednanie rozhodcovskej doložky bolo v danom prípade výsledkom slobodného rozhodnutia žalobkyne
a nešlo o neprijateľnú zmluvnú podmienku. Žalobkyňa nevyužila ani svoje právo od rozhodcovskej

doložky odstúpiť. Vzhľadom na uvedené má žalovaný za to, že rozhodcovská doložka uvedená v
časti XV. Všeobecných poistných podmienok bola dohodnutá ako individuálna zmluvná podmienka.
Žalobkyňa ďalej namietala, že jej bolo postupom rozhodcovského súdu odňaté právo konať pred
súdom, tým že rozhodcovský súd nevykonal dokazovanie, nepredvolal žalobkyňu atď. Žalovaný uviedol,
že postup konania pred stálym rozhodcovským súdom je predmetom úpravy rokovacieho poriadku

rozhodcovského súdu, v zmysle ktorého skrátené konanie umožňuje rozhodcovskému súdu vydať
rozsudok aj bez vypočutia žalovaného. Aj v prípade, ak by v danom prípade nebola daná právomoc
rozhodcovského súdu a vec by prejednával všeobecný súd v skrátenom konaní, výsledkom by bolo
rovnako rozhodnutie vydané bez účasti a vyjadrenia žalobkyne, a to platobný rozkaz. Prípadné odňatie
možnosti konať pred súdom nie je dôvodom na zrušenie rozhodcovského rozsudku. V súvislosti

s namietanou vecnou správnosťou napádaného rozhodcovského rozsudku žalovaný poukázal na
skutočnosť, že všeobecné súdy nemajú vo vzťahu k rozhodnutiam rozhodcovských súdov postavenie
odvolacích súdov, t.z. nie sú oprávnené preskúmavať rozhodcovské rozsudky po vecnej stránke. K
tvrdeniu žalobkyne, že zo strany žalovaného nie je možné od žalobkyne po viac ako 5 rokoch požadovať
sumu, ktorá zodpovedá nákladom žalovaného na uzavretie poistenia, žalovaný uviedol, že ide o nárok

vyplývajúci z poistnej zmluvy, ktorý vznikol už uzatvorením poistnej zmluvy so žalobkyňou. Existenciu
pohľadávky uplatnenej v rozhodcovskom konaní neovplyvňuje, že nebola započítaná pri ukončení
poistenia a jej vznik a trvanie nie je viazané na osobitné písomné alebo iné upozornenia, či písomnú
výzvu. Vzhľadom na to, že predmetom rozhodcovského konania nebola pohľadávka, ktorej právnym
dôvodom bolo zaplatené poistné, ale samostatná pohľadávka odlišná od poistného, oznámenie o zániku

poistenia, zaslané žalobkyni, neobsahovalo oznámenie o tejto osobitnej pohľadávke. Vzhľadom na
uvedenéžalovanýžiada,abysúdžalobužalobkynezamietolapriznalžalovanémunáhradutrovkonania.
3. Dňa 30.04.2013 bolo súdu doručené vyjadrenie právnej zástupkyne žalobkyne k vyjadreniu
žalovaného, ktorá uviedla nasledovné: Konanie podľa žalobného návrhu je spotrebiteľským sporompodľa zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľov a žalobkyňa je tak v zmysle uvedeného
oslobodená od súdnych poplatkov. Právny poriadok SR pri absencii § 53 ods. 4 písm. r) OZ aj v októbri
2010, pri uzatváraní poistnej zmluvy medzi žalobkyňou a žalovaným, obsahoval dostatok právnych

prostriedkovnauzatvoreniekorektnýchzáväzkovoprávnychvzťahov.Rozhodcovskádoložkabolamedzi
zmluvnými stranami podpísaná v deň uzavretia poistnej zmluvy ako súčasť predtlačeného formulára.
Individuálne ju žalovaný so žalobkyňou nedojednal. Žalobkyňa podpísala osobitné zmluvné dojednania
v rámci Všeobecných poistných podmienok žalovaného k poistnej zmluve s tým, že v prípade vzniku
akéhokoľvek sporu sa podrobí arbitrážnemu konaniu. Z VPP jednoznačne vyplýva, že je to práve

žalovaný, kto kreuje rozhodcovský súd a žalobkyňa je povinná sa arbitráži podrobiť. Žalobkyňa zároveň
poukázala na konštantnú judikatúru NS SR, NS ČR a nálezov ÚS SR a ÚS ČR.
Žalobkyňa ďalej uviedla, že žalovaný si uplatnil také plnenie, na ktoré mu ani podľa zákona, ani
podľa uzavretej poistnej zmluvy žiadny právny nárok nevznikol a naďalej teda trvá na nedostatku
právomoci rozhodcovského súdu a na materiálnej nevykonateľnosti rozhodcovského rozsudku. Na
základe uvedeného žalobkyňa navrhla, aby súd rozhodol v zmysle žalobného petitu.

4. Dňa 7.06.2013 bol súdu doručený návrh žalobkyne na odklad vykonateľnosti rozhodcovského
rozsudku spolu s doplnením stanoviska žalobkyne k vyjadreniu žalovaného, v ktorom žalobkyňa
opätovne uviedla, že popiera platnosť rozhodcovskej doložky, pretože táto nebola individuálne
dojednaná. Ustanovenie o arbitráži je súčasťou Všeobecných poistných podmienok, v časti
„Rozhodcovské konanie“, v rámci ktorého sa v niekoľkých bodoch hovorí o tom, že je to v skutočnosti

žalovaný, kto rozhodcovský súd kreuje. To znamená, že žalobkyňa v prípade, ak údajne mala na výber
nemohla by podpísať nie len „Osobitné zmluvné dojednania k poistnej zmluve“ ale ani Všeobecné
poistné podmienky, o ktorých žalovaný tvrdí, že sú súčasťou poistnej zmluvy a napokon ani samotnú
poistnú zmluvu. Išlo výlučne o využitie štandardnej formulárovej zmluvy a teda nemôže ísť o individuálne
dojednanie. K oslobodeniu od poplatkovej povinnosti žalobkyňa uviedla, že od poplatku je oslobodený

spotrebiteľ domáhajúci sa ochrany svojho práva podľa osobitného predpisu. Ide síce o žalobu na
zrušenie rozhodcovského rozsudku, avšak prejednávanie spornej záležitosti na všeobecnom súde
vzniklo práve a len z porušenia práva EÚ na ochranu spotrebiteľa neprijateľnou zmluvnou podmienkou
v poistnej zmluve žalovaného.
5. Uznesením č.k. 5C/30/2013 - 69 zo dňa 17.06.2013 v spojení s opravným uznesením č.k. 5C/30/2013

- 74 zo dňa 25.06.2013 Okresný súd Martin odložil vykonateľnosť rozhodcovského rozsudku vydaného
Arbitrážnym súdom Košice pod sp.zn. 2C/981/2012 dňa 19.01.2012. Krajský súd Žilina ako súd odvolací
uznesením č.k. 5Co/405/2013 - 90 zo dňa 30.09.2013 uznesenie okresného súdu 5C/30/2013 - 69 zo
dňa 17.06.2013 v spojení s opravným uznesením č.k. 5C/30/2013 - 74 zo dňa 25.06.2013 potvrdil.
6. Dňa 6.02.2014 bol súdu doručený návrh žalovaného na prerušenie konania, ktorý žalovaný odôvodnil

právnymi závermi uvedenými v Uznesení Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ktoré bolo vydané
pod sp.zn. 6Cdo/1/2012 dňa 21.03.2012. Okresný súd Martin uznesením č.k. 5C/30/2013 - 132 zo
dňa 6.02.2014 v spojení uznesením Krajského súdu Žilina č.k. 7Co/166/2014 - 154 zo dňa 31.03.2014
ako súdu odvolacieho návrh žalovaného na prerušenie konania zamietol. Proti tomuto uzneseniu
odvolacieho súdu podal žalovaný dovolanie. Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením sp.zn. 1 Cdo

205/2014 zo dňa 14.04.2016 dovolanie odmietol.
7. Dňa 27.08.2015 bolo súdu doručené vyjadrenie žalovaného k žalobe, v ktorom uviedol nasledovné:
Novelizáciou zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný
poriadok) možno v zmysle § 243 písm. d) zákona exekučné konanie na podklade rozhodcovského
rozhodnutia, ktoré bolo vydané pre 1.01.2015 začať len do troch mesiacov od účinnosti tohto

zákona. Na základe návrhu na vykonanie podaného po tejto lehote nemožno udeliť poverenie na
vykonanie exekúcie, rozhodcovské rozhodnutie prestáva účastníkov konania zaväzovať. Rozhodcovský
rozsudok sp.zn. 2C/981/2012 zo dňa 19.01.2012, o ktorého zrušenie sa v tomto konaní usiluje
žalobkyňa spĺňa predpoklady vyššie uvedené z čoho vyplýva, že v danej veci sa právne postavenie
účastníkov tohto konania obnovilo do stavu pred vydaním rozhodcovského rozsudku, t.z. žalobca nie je

viazaný povinnosťou založenou mu rozhodcovským rozsudkom a žalovaný nemôže uplatňovať nárok
rozhodcovským rozsudkom priznaný.
Dôsledkom uvedeného je, že obe strany sú bez vlastného zavinenia objektívne bez právneho záujmu na
výsledkukonania.Aktuálnepostavenieúčastníkovkonaniabysaanivdôsledkuprípadnéhomeritórneho
rozhodnutia v tomto konaní nezmenilo, preto žalovaný žiada, aby súd žalobu o zrušenie rozhodcovského

rozsudku zamietol.
8. Súd vo veci nariadil pojednávanie na deň 2.11.2016, ktorého sa zúčastnila žalobkyňa a splnomocnená
zástupkyňa žalovaného osobne. Právny zástupca žalobcu a žalovaný sa pojednávania nezúčastnili.9. Po začatí pojednávania bola súdom vypočutá žalobkyňa, ktorá k veci uviedla, že v minulosti uzatvorila
so spoločnosťou Rapid life životná poisťovňa, a.s. poistnú zmluvu. Po uplynutí dvoch rokov žalobkyňa
zmluvu vypovedala, čím došlo k ukončeniu tohto vzťahu, čo bolo potvrdené spoločnosťou v podaní zo

dňa 31.08.2009, ktorým žalovaný konštatoval preplatok žalobkyne celkom vo výške 44,46 €. Následne
v roku 2012 bolo žalobkyni doručené rozhodcovské rozhodnutie s možnosťou exekučného súdu s tým,
že od žalobkyne bola vymáhaná suma 61,- €. S týmto žalobkyňa nesúhlasila, preto podala návrh na
zrušenie tohto rozhodcovského rozsudku. V konaní je žalobkyňa právne zastúpená a pridržiava sa rady
právnej zástupkyne, že má zotrvať na podanom návrhu na zrušenie rozhodcovského rozsudku. Výkon

tohto rozsudku doposiaľ voči žalobkyni vykonaný nebol. Žalobkyňa predložila súdu rozhodnutie, ktoré jej
zaslala právna zástupkyňa ako aj vyúčtovanie, ktoré obdržala. Žalobkyňa naďalej zotrváva na podanej
žalobe.

10. Na pojednávaní bola súdom bola vypočutá splnomocnená zamestnankyňa žalovaného, ktorá
upriamila pozornosť na podanie zo dňa 24.08.2015, v zmysle ktorého novelizácia Exekučného poriadku

spôsobila nečinnosť a právnu nezáväznosť rozhodcovského rozsudku, o ktorý v tomto spore ide.
Kumulatívne bola naplnená hypotéza uvedenej právnej normy o tom, že sa jedná o rozhodcovský
rozsudok, vydaný pred 31.12.2014 a do 31.03.2015 nebol podaná návrh na vykonanie exekúcie.
V zmysle dispozície tejto právnej normy predmetný rozhodcovský rozsudok prestal po 31.03.2015
zaväzovať. Tento rozsudok bol zrušený zo zákona, nie je teda potrebné duplicitne ho riešiť súdnym

rozhodnutím. Krátkou cestou bolo do spisu predložené písomné vyjadrenie týkajúce sa posúdenia veci
samej.Pokiaľbysasúdnestotožnilstým,žežalobkyňanemánaliehavýprávnyzáujemnaveci,žalovaný
predložil stanovisko k náležitostiam zmluvy a dojednaniu rozhodcovskej doložky.

11. Po vyjadrení zamestnankyne žalovaného na pojednávaní žalobkyňa uviedla, že keď zmluvu

uzatvárala neboli s ňou riešené žiadne provízne náklady ani o tom nebola uzrozumená, preto nevie
prečo by to voči nej malo byť uplatnené. Aj po vysvetlení situácie, ktorá tu nastala v súvislosti so zmenou
zákona vo vzťahu k rozhodcovským rozsudkom, žalobkyňa trvá na podanom návrhu. Prítomní zhodne
uviedli, že nemajú ďalšie návrhy na vykonanie dokazovania.

12.Súdombolioboznámenélistinnédôkazypripojenédospisu,upovedomenieozačatírozhodcovského
konania zo dňa 9.01.2012, rozhodcovský rozsudok sp.zn. 2C/981/2012 zo dňa 19.01.2012, rozhodnutia
iných súdov v obdobných právnych veciach a oznámenie o zániku poistenia zo dňa 31.08.2009. Súd
pojednávanie odročil na 24.11.2016.

13. V podaní žalovaného zo dňa 1.11.2016, ktoré bolo súdu doručené krátkou cestou na pojednávaní
konanom dňa 2.11.2016, žalovaný poukázal na svoje vyjadrenie zo dňa 24.08.2015, v zmysle ktorého
predmetný rozhodcovský rozsudok prestal po 31.03.2015 strany konania zaväzovať, t.z. nie je potrebné
duplicitne rušiť už zrušené rozhodnutie.
Pokiaľ sa súd nestotožní s takouto právnou argumentáciou žalovaný uviedol nasledovné: Rozhodcovská

doložka v poistnej zmluve, o ktorú v spore ide, nevynucuje povinnosť spotrebiteľa riešiť spory výlučne
v rozhodcovskom konaní, rozhodcovská doložka obsahuje len dohodu zmluvných strán, že sa spory zo
zmluvy sa budú prednostne riešiť v rozhodcovskom konaní. Súdny dvor vo svojom rozhodnutí vysvetlil,
že rozhodcovská doložka je len vtedy neprijateľná ak bolo jej úmyslom zbaviť spotrebiteľa po rozhodnutí
vydanom v rozhodcovskom konaní práva podať žalobu alebo akýkoľvek iný opravný prostriedok. V

podmienkach vnútroštátneho práva sa s touto otázkou vysporiadal aj Ústavný súd SR, v uznesení,
v zmysle ktorého sťažovatelia majú možnosť dosiahnuť nápravu v súdnom konaní pred všeobecným
súdom, žiadne právo na súdnu ochranu im inštitútom rozhodcovského konania nie je upreté. Žalovaný
má za to, že nedošlo k naplneniu predpokladov ustanovených v § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka,
nakoľko rozhodcovská doložka tak ako bola dojednaná neobsahuje ustanovenia, ktoré by sťažovali

alebo vylučovali právo žalobcu obrátiť sa po skončení rozhodcovského konania na všeobecný súd. Z
ust. § 8 zákona č. 244/2002 Z.z. vyplývaj, že bolo dispozičným právom zmluvných strán dojednať si
osobu rozhodcu v rozhodcovskej doložke alebo spôsob jeho ustanovenia. Nemôže byť teda na škodu
žalovaného, že bol práve on zaviazaný ustanoviť rozhodcu pre prípadné spory vzniknuté z poistného
vzťahu. Žalovaný má za to, že rozhodcovská doložka bola nie platne alebo aj individuálne dojednaná.

Osobitné zmluvné dojednania sú od VPP oddelené, súčasťou poistnej zmluvy sa osobitné zmluvné
dojednania stávajú až momentom ich podpísania. Ich nepodpísaním by zmluvný vzťah ďalej pokračoval
a nemalo by to vplyv na jeho ďalšie trvanie a charakter. V čase uzavretia predmetnej poistnej zmluvy, t.j.
v roku 2007, zákon individuálnosť dojednania inak neprijateľnej zmluvnej podmienky nepoznal. Bolo vprospech spotrebiteľa, že s ním žalovaný rozhodcovskú doložku dojednal prostredníctvom Osobitných
zmluvnýchdojednaní.Ktvrdeniužalobkyne,ženevedelačojerozhodcovskékonanie,žalovanápredložil
Záznam o potrebách a požiadavkách klienta, ktorý je výsledkom predzmluvného rokovania medzi

sprostredkovateľom poistenia a potenciálnym klientom o tom, či vôbec poistenie uzatvorí. Z tohto
dokumentu vyplýva, že žalobkyňa bola ako klient riadne informovaná o všetkých aspektoch poistenia a
možnosti mimosúdneho riešenia sporov.
14. Súd vo veci nariadil pojednávanie na deň 24.11.2016.

15. Súd sa oboznámil s listinnými dokladmi nachádzajúcimi sa v súdnom spise, a to upovedomením o
začatí rozhodcovského konania zo dňa 9.01.2012, rozhodcovským rozsudkom sp.zn. 2C/981/2012 zo
dňa 19.01.2012, rozhodnutiami iných súdov v obdobnej právnej veci a oznámením o zániku poistenia
zo dňa 31.08.2009 a zistil nasledovný skutkový a právny stav:

16. Medzi žalobkyňou a žalovaným bola dňa 27.10.2007 uzavretá poistná zmluva č. 4137290083,

súčasťou ktorej boli Všeobecné poistné podmienky, v bode XV. časť - Rozhodcovské konanie,
rozhodcovská zmluva. Podľa časti XVII. - Záverečné ustanovenia, bod 2 - všeobecné poistné
podmienky sú neoddeliteľnou súčasťou poistnej zmluvy. Žalovaný si návrhom na začatie konania pred
rozhodcovským súdom uplatnil nárok na sumu 61,74 €, titulom osobitnej pohľadávky voči žalobkyni,
ktorá zodpovedá nákladom poisťovne vynaloženým na uzavretie poistenia. Rozhodcovský súd vydal vo

veci rozhodcovský rozsudok sp.zn. 2C/981/2012, ktorým žalovanej (v tomto konaní žalobkyňa) uložil,
aby do piatich dní od doručenia rozhodcovského rozsudku zaplatila žalobcovi (v tomto konaní žalovaný)
sumu vo výške 61,74 € a trovy rozhodcovského konania vo výške 276,- € , alebo v tej istej lehote podala
odpor na súde, ktorý tento rozhodcovský rozsudok vydal.

Z odôvodnenia rozhodcovského rozsudku vyplýva, že tento si právomoc vo veci rozhodnúť odvodil
od rozhodcovskej doložky, ktorá je súčasťou Všeobecných poistných podmienok , časť XV. poistných
podmienok, bod 1 veta prvá, poisťovňa a poistník sa dohodli, že všetky spory a sporné nároky z
poistenia sa rozhodnú v rozhodcovskom konaní pred rozhodcovským súdom. Z osobitných dojednaní
vyplýva, že rozhodcovská doložka bola krytá samostatným podpisom žalobkyne s tým, že táto ju nebola

povinná v rámci poistnej zmluvy ako celku podpísať. Žalobkyňa sa žalobou doručenou tunajšiemu
súdu dňa 26.02.2013 domáhala zrušenia rozhodcovského rozsudku Arbitrážneho súdu Košice sp.zn.
2C/981/2012 zo dňa 19.01.2012, ktorý jej bol doručený dňa 1.02.2013.

17. Podľa § 52 Občianskeho zákonníka, zákon č. 40/1964 Zb. (1) Spotrebiteľskou zmluvou je každá

zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. (2)Ustanovenia o
spotrebiteľských zmluvách,ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom
je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné
zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia,
sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú

ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.
(3)Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej
obchodnejaleboinejpodnikateľskejčinnosti.(4)Spotrebiteľjefyzickáosoba,ktorápriuzatváraníaplnení
spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej
činnosti.

18. Je nepochybné, že žalobkyňa pri uzatváranú poistnej zmluvy vystupovala ako fyzická osoba, ktorá
nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti a žalovaný pri
uzatváraní poistnej zmluvy konal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
V zmysle uvedeného súd posúdil poistnú zmluvu uzatvorenú medzi žalobkyňou a žalovaným ako zmluvu

spotrebiteľskú.

19. Podľa § 73 ods. 1, 2 zákona č. 335/2014 Z.z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní (ďalej len
zákon č. 335/2014 Z.z.) (1) Ak nie je ďalej ustanovené inak, ustanovenia tohto zákona o spotrebiteľskom
rozhodcovskom konaní sa použijú aj na rozhodcovské konania, ktorých predmetom je spotrebiteľský

spor začatý pred 1. januárom 2015. Právne účinky úkonov, ktoré boli urobené v rozhodcovskom konaní
začatom pred 1.januárom 2015, zostávajú zachované.(2) Na trvanie a plynutie lehoty na podanie žaloby
o zrušenie rozhodcovského rozsudku, ktorá začalaplynúť pred 1. januárom 2015, sa použijú predpisy
účinné do 31. decembra 2014; ustanovenie § 46 ods.3 tým nie je dotknuté.20. Podľa § 40 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní v znení účinnom v čase
podania žaloby (ďalej len ZoKR) účastník rozhodcovského konania sa môže žalobou podanou na

príslušnom súde domáhať zrušenia tuzemského rozhodcovského rozsudku, len ak a)rozhodcovský
rozsudok bol vydaný vo veci, ktorá nemôže byť predmetom rozhodcovského konania (§ 1 ods. 3 ), b)rozhodcovský
rozsudok bol vydaný vo veci, o ktorej už predtým právoplatne rozhodol súd alebo sa o nej právoplatne
rozhodlo v inom rozhodcovskom konaní, c)jeden z účastníkov rozhodcovského konania popiera

platnosť rozhodcovskej zmluvy,d)sa rozhodlo o veci, na ktorú sa rozhodcovská zmluva nevzťahovala,
a účastník rozhodcovského konania túto okolnosť v rozhodcovskom konaní namietal, e)účastník
rozhodcovského konania, ktorý musí byť zastúpený zákonným zástupcom, nebol takto zastúpený alebo
v mene účastníka rozhodcovského konania vystupovala osoba, ktorá nebola na to splnomocnená a jej
úkony neboli ani dodatočne schválené, f)sa na vydaní rozhodcovského rozsudku zúčastnil rozhodca,
ktorý bol rozhodnutím podľa § 9 vylúčený pre predpojatosť alebo ktorého vylúčenie účastník rozhodcovského
konania pred vydaním rozhodcovského rozsudku nie zo svojej viny nemohol dosiahnuť, g)bola porušená
zásada rovnosti účastníkov rozhodcovského konania (§ 17 ), h)sú dôvody, pre ktoré možno žiadať o obnovu
konania podľa osobitného zákona, alebo i)bol rozhodcovský rozsudok ovplyvnený trestným činom

rozhodcu, účastníkov konania alebo znalca, za ktorý bol právoplatne odsúdený, j)pri rozhodovaní boli
porušené všeobecne záväzné právne predpisy na ochranu práv spotrebiteľa.

21. Podľa § 41 ods. 1 veta prvá ZoKR žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku možno podať v
lehote 30 dní odo dňa doručenia rozhodcovského rozsudku účastníkovi rozhodcovského konania, ktorý

podáva žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku.

22. Podľa § 137 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) žalobou možno požadovať, aby sa
rozhodlo najmä o c) určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý
právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu.

23. Podľa § 243d) ods. 1 Exekučného poriadku exekučné konanie na podklade rozhodcovského
rozhodnutia vydaného v rozhodcovskom konaní, ktorého predmetom je spor spĺňajúci podmienky podľa
osobitného predpisu, vydaného pred 1. januárom 2015, možno začať len do troch mesiacov od účinnosti
tohto zákona. Na základe návrhu na vykonanie exekúcie podaného po tejto lehote nemožno udeliť

poverenie na vykonanie exekúcie; rozhodcovské rozhodnutie prestáva účastníkov rozhodcovského
konania zaväzovať.

24. Žaloba o zrušenie rozhodcovského rozsudku bola podľa citovaného ust. § 41 ods. 1 veta prvá
ZoKR, účinného v čase podania žaloby, podaná v zákonom stanovenej lehote. Žalobkyňa rozhodcovský

rozsudok prevzala dňa 1.02.2013. Žaloba o zrušenie rozhodcovského rozsudku bola súdu doručená
dňa 26.02.2013, z čoho vyplýva, že žalobkyňa podala žalobu v zákonnej lehote, ktorú bola v súlade
s platným zákonom o rozhodcovskom konaní č. 244/2002 Z. z. oprávnená podať v lehote 30 dní od
doručenia rozhodcovského rozsudku.

25. V priebehu konania nadobudol účinnosť zákon č. 335/2014 Z. z. účinný od 1. 1. 2015, ktorý upravuje
spotrebiteľské rozhodcovské konanie. Rozhodcovské konanie v danej veci je spotrebiteľským sporom,
keďže titulom vydania rozhodcovského rozsudku bola poistná zmluva uzavretá medzi žalovaným ako
dodávateľom a žalobkyňou ako spotrebiteľom. V súlade s ust. § 73 zákona č. 335/2014 sa ustanovenia
zákona č. 335/2014 Z. z. použijú aj na rozhodcovské konanie, ktorých predmetom je spotrebiteľský spor,

začatý pred 1. 1. 2015. Za spotrebiteľský spor je potrebné v súlade s citovaným zákonným ustanovením
považovať aj spor o zrušenie rozhodcovského rozsudku, ktorý je výsledkom rozhodcovského konania
začatého pred 1. 1. 2015, preto je na konanie o zrušení rozhodcovského rozsudku potrebné aplikovať
ustanovenia zákona č. 335/2014.

26. V súlade s § 40 ods. 1 ZoKR, účinného v čase podania žaloby, sa účastník spotrebiteľského
sporu mohlo domáhať zrušenia rozhodcovského rozsudku za podmienok ustanovených v § 40 ods. 1.
Predpokladom úspešnosti v konaní o zrušenie rozhodcovského rozsudku je existencia rozhodcovského
rozsudku, ktorý je právoplatný a vykonateľný a je záväzný pre účastníkov.Formálnym dôsledkom právoplatného rozhodnutia je nemožnosť pokračovať v konaní a zaoberať sa
vecnou stránkou rozhodnutia. Materiálnou stránkou účinnosti právoplatného rozhodnutia je záväznosť
rozhodnutia pre účastníkov a pre všetky orgány. K povahe rozhodnutia ako záverečného a konečného

aktu, účelom ktorého je vniesť právnu istotu do narušených, ohrozených právnych vzťahov nutne
prináleží, že s ním musia byť spojené tiež účinky, ktoré mu zaručujú k tomuto potrebnú nezmeniteľnosť
a zároveň zaväzujúcu moc. Tieto účinky, ktoré majú formálnu a materiálnu stránku tvoria právomoc
rozhodnutí.

27. Ustanovenie § 243d zákona č. 233/1995 Z. z. je procesnoprávnym predpisom, ktorý sa na
konanie aplikuje v aktuálnom znení, počnúc jeho účinnosťou. Predmetné ustanovenie je samo o sebe
intertemporálnym ustanovením, ktoré slúži k tomu, aby sa ozrejmili vzťahy novely na konania začaté
a neskončené pred jeho účinnosťou. Súd je povinný aplikovať ustanovenia novely aj na konania, ktoré
začali pred jej účinnosťou, t. j. pred 1. 1. 2015.

28. Rozhodcovský rozsudok sp.zn. 2C/981/2012 vydaný dňa 19.01.2012, ktorého zrušenia sa žalobkyňa
vtomtokonanípodanoužaloboudomáhaspĺňakumulatívnepredpokladyobsiahnutévuvedenejprávnej
norme. Ide o rozhodcovské rozhodnutie vydané v rozhodcovskom konaní, ktorého predmetom je spor
spĺňajúci podmienky podľa osobitného predpisu, účinného pred 1.januárom 2015. Exekučné konanie na
jeho základe do 3 mesiacov od platnosti a účinnosti tejto novely Exekučného poriadku nebolo zo strany

žalovanéhoiniciované.Súdzistil,žežalovanýexekučnékonanievočižalobkyninazákladepredmetného
rozhodcovského rozsudku neinicioval, čo jednoznačne vyplýva z vyjadrení žalovaného a tak predmetný
rozhodcovský rozsudok žalobkyňu ani žalovaného nezaväzuje.
Zvyššieuvedenéhovyplýva,ževdôsledkuaplikáciedispozícietejtoprávnejnormyv§243dExekučného
poriadku rozhodcovské rozhodnutie prestáva účastníkov rozhodcovského konania zaväzovať a právne

postavenie účastníkov tohto súdneho konania sa obnovilo do stavu pred vydaním rozhodcovského
rozsudku. Žalobkyňa nie je viazaná povinnosťou založenou rozhodcovským rozsudkom a žalovaný
nemôže uplatňovať nárok mu rozhodcovským rozsudkom priznaný.

29. Keďže predmetné rozhodnutie rozhodcovského rozsudku nie je v súlade s citovaným zákonným

ustanovením pre účastníkov, ani pre iné subjekty záväzné, t. j. neplynú z neho žiadne práva a povinnosti,
nemožno podať návrh na vykonanie exekúcie tohto rozhodnutia, nie je daný dôvod na zrušenie
predmetného rozhodnutia. Je zrejmé,že nastala právna skutočnosť, ktorá spôsobila, že rozhodnutie
súdu vo veci zrušenia rozhodcovského rozsudku by sa javilo ako nadbytočné, rovnako ako rozhodovanie
súdu o platnosti rozhodcovskej doložky, nakoľko rozhodcovský súd už vo veci rozhodol a k ďalšej

aplikácii tejto rozhodcovskej doložky už nemôže dôjsť.

29. Určovacia žaloba má podľa ust. § 137 písm. c) CSP charakter preventívnej ochrany práv, v rámci
ktorej existuje stav právnej neistoty žalobkyne, ktorý má práve určovacia žaloba odstrániť. Naliehavosť
právneho záujmu na požadovanom určení, v tomto prípade zrušení rozhodcovského rozsudku , musí

spočívať v tom, že by sa ním vyriešili sporné otázky medzi stranami sporu. Zrušenie rozhodcovského
rozsudku sa v tomto prípade javí ako neúčelné, nakoľko rozhodcovský rozsudok prestal, v zmysle ust. §
243d) ods. 1 Exekučného poriadku strany sporu zaväzovať, po tom ako v lehote do 31.03.2015 nebol zo
strany žalovaného ako oprávneného podaný návrh na vykonanie exekúcie na podklade rozhodcovského
rozsudku, ktorého zrušenia sa žalobkyňa v tomto konaní domáha.

30. Vzhľadom na vyššie uvedené dôvody s poukazom na zmenu právnej normy súd žalobu žalobkyne
zamietol a za uvedeného stavu sa nezaoberal hmotnoprávnym posúdením žaloby na základe dôvodov,
uvádzaných žalobkyňou.

31. Podľa § 255 ods. 1 C. s. p. súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

32. Podľa § 257 C. s. p. výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné
osobitného zreteľa.

33. Podľa ust. § 262 ods. 2 C. s. p., o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.34. O trovách konania súd rozhodol v súlade s § 257 C. s. p., po tom ako dospel k záveru, že sú tu
dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré súd výnimočne náhradu trov konania nemusí priznať.

35. V citovanom ustanovení § 257 C. s. p. je fixované moderačné absolútne právo súdu zmierniť
dôsledky upravujúce platenie a náhradu trov konania a to tak, že napriek úspechu vo veci, resp.
procesnému zavineniu protistrany súd skonštatuje, že niektorej zo strán sporu vzniklo právo na náhradu
trov konania, lenže sa mu nepriznalo, pretože bolo nutné použiť ust. § 257 C. s. p.. K uplatneniu
zmierňovacieho práva súdu môže dôjsť s prihliadnutím najmä na sociálne aspekty konkrétneho prípadu,

ale aj na s prihliadnutím na samotný charakter sporu ako takého.

36. V tomto konkrétnom prípade súd videl dôvody hodné osobitného zreteľa práve v samotnom konaní,
kedy bola žaloba žalobkyne zamietnutá len v dôsledku zmeny právnej úpravy, ktorú ani jedna zo
strán sporu nemohla ovplyvniť. Vzhľadom na túto skutočnosť súd potom nepovažoval za primerané a
spravodlivé zaviazať ktorúkoľvek stranu sporu k náhrade trov protistrane a rozhodol, že im náhradu trov

konania nepriznáva.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva v lehote 15 dní od doručenia na súde,
ktorý ho vydal.

Podľa § 363 C. s. p. v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 C. s. p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia

lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 C. s. p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 C. s. p. odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že

právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 C. s. p. odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len
do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 366 C. s. p. prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.