Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Krajský súd Trenčín

Rozhodutie vydal sudca JUDr. Ľubica Bajzová

Forma rozhodnutia – Rozsudok

Povaha rozhodnutia – Potvrdzujúce

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 6Co/826/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3113200649
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 08. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubica Bajzová

ECLI: ECLI:SK:KSTN:2016:3113200649.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Ľubice Bajzovej a sudkýň JUDr.

Stanislavy Markovej a Mgr. Martiny Trnavskej v spore žalobkýň 1/ X. R., bytom O., štátnej občianky SR,
bytom N. XXX/XXX, zastúpenej splnomocneným zástupcom P. R., bytom O., N. XXX/XXX a 2/ Z., štátnej
občianky SR, bytom Z. L. XXX, zastúpenej Advokátska kancelária JUDr. S., s.r.o., so sídlom B., P. X proti
žalovaným 1/ J. V., štátnej občianke SR, bytom J. nad P., S. II XX/XX zastúpenej. JUDr. G. T., advokátom
so sídlom B. J., R. XX, 2/ P. U., štátnemu občanovi SR, bytom T. - I. XXX, 3/ T. X., štátnemu občanovi
SR, bytom O. U., U. 118, 4/ L. B., štátnemu občanovi ČR, bytom L., B., zastúpenému splnomocneným
zástupcom G. T., bytom O., U. XXXX/XX., 5/ G. T., štátnemu občanovi SR, bytom O., U. XXXX/XX, 6/

G. T., štátnej občianke SR, bytom T. - I. XXX, 7/ Ing. H. S., štátnej občianke SR, bytom T. - I., Z. I. XXX,
8a/ J. D. a 8b/ Q. D., obaja štátni občania SR, bytom T. - I., T. XXX, 9/ Obec T. - I., so sídlom T. - I.
XXX, N. XX XXX XXX, 10/ T. W., štátnej občianke SR, bytom T. - I. XXX, 11/ Y. T., štátnej občianke SR,
bytom T. - I. XXX, 12/ T. W., štátnej občianke SR, bytom T. - I. XXX, 13/ G. W., štátnemu občanovi SR,
bytom T. - I. XXX, 14/ Y. W., štátnemu občanovi SR, bytom T. - I. XXX o určenie, že nehnuteľnosť patrí
do dedičstva, na odvolanie žalobkyne 2/ a žalovanej 1/ proti rozsudku Okresného súdu Trenčín zo dňa
28. mája 2015 č. k. 11C/11/2013-149 takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej zamietavej časti a v napadnutej časti, ktorým určil, že
nehnuteľnosť - pozemok parcela registra "C", evidovaný na katastrálnej mape parc.č. XXX/X - záhrady -
o výmere 840 m2, zapísaný na LV č. XXXX, pre k. ú. T., patrí do dedičstva po nebohom L. W., zomrelom
XX.XX.XXXX v podiele 1/2-ica a do dedičstva po nebohej Z. W., zomrelej XX.XX.XXXX v podiele 1/2-
ica, p o t v r d z u j e .

O náhrade trov odvolacieho konania r o z h o d n e súd prvej inštancie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Rozsudkom zo dňa 28. mája 2015 č. k. 11C/11/2013-149 súd prvej inštancie určil, že nehnuteľnosti

- pozemok parcela registra "C", evidovaný na katastrálnej mape parc.č. XXX/X - záhrady - o výmere
840 m2, zapísaný na LV č. XXXX, pre k. ú. T., a parc.č. XXX/X - záhrady - o výmere 210 m2, t.č.
list vlastníctva pre katastrálne územie nezaložený, patria do dedičstva po nebohom L. W., zomrelom
XX.XX.XXXX v podiele 1/2-ica a do dedičstva po nebohej Z. W., zomrelej XX.XX.XXXX v podiele 1/2-ica.
V ostatnej časti o určenie práva ohľadom parc.č. XXXX/X žalobu zamietol. O náhrade trov konania bude
rozhodnuté do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. V odôvodnení uviedol, že medzi
stranami nebolo sporná skutočnosť, že právni predchodcovia žalobcov fakticky držali nehnuteľnosť

pôvodnú parcelu č.XXX/X nepretržite po dobu najmenej 10 rokov a že šlo spôsobilý predmet vydržania.
Vychádzajúc z výsledkov dokazovania a záverov ustálených v konaní 18C/75/2005 považoval súd za
nepochybné, že došlo k uzavretiu kúpnej zmluvy medzi H. T. a právnymi predchodcami žalobcov
k tomuto spornému pozemku. Vyplynulo to z výpovedí osôb ako priamych svedkov jej uzavretia aodovzdania kúpnej ceny ako i z posúdenia nepriamych dôkazov, z ktorého možno prijať záver, že
vlastník H. T. by na svojom pozemku nenechal postaviť rodinný dom a užívať priľahlú záhradu bez
toho, aby mu za kúpu týchto pozemkov bola zaplatená kúpna cenu s prihliadnutím na to, že po vydaní

stavebného povolenia na rodinný dom právnych predchodcov žalobcov (v roku XXXX) žil takmer ešte
30 rokov, v stavbe a užívaní záhrady im žiadnym spôsobom nebránil , vypratania sporného pozemku
sa nedomáhal. Musel si byť vedomý toho, že tieto pozemky vlastnícky patrí právnym predchodcom
žalobcov. Bolo preukázané existencia titulu, od ktorého mohli odvodzovať svoju dobromyseľnosť v držbe
predmetných pozemkov, ktorá tak zakladá oprávnenosť tejto držby. Preukázaný bol i ďalší predpoklad

a to faktické užívanie pozemkov XXX/X aXXX/X (pôvodne parc.č. XXX/X) právnymi predchodcami
žalobcov v zákonom stanovenej 10-ročnej vydržacej dobe plynúcej najneskôr od roku XXXX, kedy
bola začatá stavba domu na priľahlom pozemku. Táto bez pochyby najneskôr do 01.04.1984 uplynula.
Dovtedy právni predchodcovia žalobcov neboli v držbe predmetných pozemkov nikým rušení do
podania návrhu na zriadenie vecného bremena právnou predchodkyňou žalovaných 1/- 9/. Keďže tak
bolisplnenévšetkypredpokladynadobudnutiavlastníckehoprávavydržaním,vychádzajúcajsozáverov

v konaní 18C75/2005, súd určil, že predmetné nehnuteľnosti patria do dedičstva tak, ako je uvedené
vo výroku tohto rozsudku. Pokiaľ ide o námietku žalovanej 1/ v tom zmysle, že konaniu bráni prekážka
rozsúdenej veci, súd sa s ňou nestotožnil, nakoľko je toho názoru, že táto nastáva vtedy, ak sa má v
novom konaní prejednať tá istá vec, týkajú sa rovnakého predmetu konania a tých istých osôb, k čomu,
ale nedošlo, keďže žalovaná 1/ nebola účastníčkou konania 18C75/2005. V tomto konaní súd naviac

skonštatoval, že k zamietnutiu návrhu ohľadne parcely č. XXX/X došlo z procesných dôvodov.

2. Pokiaľ ide o zamietnutie žaloby v časti požadovaného určenia ohľadom parc.č. XXXX/X súd prvej
inštancie dospel k záveru, že v konaní nebolo bez pochybností preukázané, že i táto bola predmetom
kúpy zo strany právnych predchodcov žalobcov od H. T. ako prístupová cesta. Spornou tak bola

existencia predpokladu oprávnenosti držby. Oprávnená držba predpokladá, že držiteľ je v dobrej viere,
že mu vec patrí a že je v tejto dobrej viere so zreteľom na všetky okolnosti; uvedené podmienky musia
byť splnené súčasne. Dobrá viera spočíva v presvedčení držiteľa, že je vlastníkom veci, ktorú drží. Pre
naplnenie dobrej viery nestačí negatívne presvedčenie držiteľa, že nepôsobí bezprávie, ale je treba
pozitívne presvedčenie, že mu vec náleží. Svoju dobrú vieru žalobkyne v tejto časti odvodzovali od

zmluvy uzavretej v roku XXXX alebo XXXX ich právnym predchodcom s H. T.. Túto skutočnosť však
spochybnili viacerí účastníci a svojim záujmom o kúpu tejto parcely prístupovej cesty i žalobkyne. I
z výsluchu žalovaného 14/, syna kupujúcich vyplynulo, že cesta, za ktorú malo byť priplatené 1.000,-
Kčs viedla z miesta pod školou k "cípu" pozemku. Aj z výsluchu svedka P. (v konaní 18C75/2005)
okrem iného vyplynulo, že keď pozemok kupujúci kúpili, urobili si cestu od školy hore. Toto jeho tvrdenie

pred súdom nemohol spochybniť predložený záznam, v ktorom je následne zaznamenané, že kúpili
prístupovú cestu od dolnej hranice pozemku smerom "od" školy až po ich dom. I podľa doložených kópií
katastrálnej mapy predmetná časť pôvodnej par. č.XXXX sa nachádzala pozdĺž pravej strany pozemku
parc. č. XXX/X. Nie je preto zrejmé, z akého dôvodu by mala byť predmetom kúpy za účelom prístupu,
keď kupujúci mohli využívať na prístup priamo parcelu XXX/X ležiacu vedľa nej. Naviac, ako bolo

potvrdené všetkými miestne znalými, išlo o cestu ( nezhody boli len pokiaľ ide o jej šírku jarok- chodník
alebo cesta) využívanú neurčitým množstvom osôb a je tak nepravdepodobné, že by za týchto okolností
kupujúci tento pozemok odkupovali a platili zaň kúpnu cenu. Pritom nie je relevantné, že právnym
predchodcom nikto a teda ani H. T., ako i ostatným, nebránil túto cestu užívať. V rozpore s tvrdením
žalobkýň je i identifikácia parciel č. XXXX/XX zo dňa XX.XX.XXXX, podľa ktorej pôvodná parc.č. XXXX

bola zapísaná ako miestna komunikácia užívaná obcou T.. Vzhľadom na to, že nebolo bezpochyby
preukázaná existencia oprávnenosti držby veci, dobrá viera držiteľa ako jedného z predpokladov
nadobudnutia vlastníckeho práva vydržaním, súd žalobu v tejto časti zamietol.

3. Vec právne posúdil podľa 80 písm. c) Občianskeho súdneho poriadku zákon č. 99/1963 Zb, § 130

ods. 1, § 134 ods. 1, § 854 Občianskeho zákonníka zákona č. 40/1964 Zb. (ďalej len "Občianskeho
zákonníka"), § 116 ods. 1 a 145 ods. 1, 2 zákona č. 141/1950 Zb. Občiansky zákonník.

4. Proti tomuto rozsudku do výroku, ktorým súd určil, že nehnuteľnosť - pozemok parcela registra
"C", evidovaný na katastrálnej mape parc.č. XXX/X - záhrady - o výmere 840 m2, patrí do dedičstva

po nebohom L. W., zomrelom XX.XX.XXXX v podiele 1/2-ica a do dedičstva po nebohej Z. W.,
zomrelej XX.XX.XXXX v podiele 1/2-ica, podala odvolanie žalovaná 1/. Odvolanie dôvodila prekážkou
rozsúdenej veci (res iudicata) s poukazom na rozsudok Okresného súdu Trenčín zo dňa 06.07.2012
sp.zn. 18C/75/2005. Uviedla, že konanie sa týka tých istých osôb i v prípade, ak v novom konanívystupujú právni nástupcovia pôvodných účastníkov. Navrhla, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej
inštancie zmenil a žalobu voči nej zamietol a priznal jej náhradu trov konania voči žalobcom.

5. Proti tomuto rozsudku do výroku o zamietnutí žaloby v časti podala žalobkyňa 2/ včas odvolanie.
Navrhla, aby odvolací súd rozsudok vo výroku, ktorým v ostatnej časti žalobu zamietol, zrušil a v
tejto časti vec vrátil na ďalšie konanie. Uviedla, že v konaní bolo vykonávané dokazovanie týkajúce
sa toho, či parcelu č. XXXX/X nadobudli právni predchodcovia kúpnou zmluvou, ktorej predmetom
bola prístupová cesta za 1 000 Kčs (ďalej len „druhá kúpna zmluva“). Z dokazovania vyplynulo, že

predmetom druhej kúpnej zmluvy nebola kúpa prístupovej cesty v súčasnosti parcely č. XXXX/X, ale
cesty v súčasnosti parcely č. XXXX/X, ktorá nie je súčasťou žalobného návrhu (výpoveď žalovaného
14/).Súdsavšakvôbecnevypsoriadal,resp.prehliadolskutočnosť,žezdôkazovpredloženýchvkonaní
vyplýva, že parc. č. XXXX/X bola súčasťou už skôr nadobudnutých pozemkov prvou kúpnou zmluvou.
Túto skutočnosť potvrdil aj žalovaný 14/, ktorý ako najstarší účastník konania si rozhodné skutočnosti
môže najlepšie pamätať (na rozdiel od ostatných žalovaných), a ktorý ako žalovaný nemá žiadny dôvod

svojimi tvrdeniami zlepšovať postavenie žalobcov. Na otázku súdu, ako bolo vymedzené, odkiaľ pôjde
cesta, za ktorú bolo zaplatené 1000 Kčs žalovaný 14/ uvádza, tých 1000 Kčs bolo zaplatené za cestu,
ktorá viedla z miesta pod školou, až po odbočku vľavo, zahnutie doľava. Od zahnutia doľava až k domu
bola vybudovaná cesta na pozemku, ktorý bol kúpený teda parc. XXXX/X, tam sme si takto vybudovali
cestu. Táto výpoveď žalovaného 14/ sa zhoduje s geometrickým plánom XXXXXXXX-XXX/XXXX zo

dňa XX.XX.XXXX. Z tohto geometrického plánu vyslovene vyplýva, že parcela č. XXXX/X, rovnako aj
parcela č. XXX/X, vznikli odčlenením z parcely č. XXXX/X, teda z pôvodnej parcely, ktorú nadobudli
právni predchodcovia žalobcov prvou kúpnou zmluvou. Obe parcely č. XXX/X a XXXX/X boli odčlenené
z pôvodnej parcely č. XXXX/X, vzťahuje sa na nich rovnaký titul nadobudnutia a rovnaké skutkové
okolnosti. Výpoveď žalovaného 14/ a geometrický plán tak dokazujú, že na pôvodnej parc. č. XXXX/

X na jej kraji - cípe si právni predchodcovia žalobcov vybudovali cestu k domu - pričom táto cesta je
v súčasnosti odčlenenou parcelou č. XXXX/X. Prvá kúpna zmluva sa týkala kúpy prístupovej cesty v
súčasnosti označenej ako parcela č. XXXX/X, ktorá nie je súčasťou žalobného návrhu, ale zároveň sa
preukázalo, že parcela č. XXXX/X bola nadobudnutá už prvou kúpnou zmluvou. Parcela č. XXXX/X bola
odkúpená žalovanými len z dôvodu, že im p. T. bránila v prístupe na pozemky a dala im možnosť odkúpiť

parcelu č. XXXX/X (ktorá tvorí cestu k ich pozemkom) len spolu s parcelou č. XXXX/X. Túto parcelu však
žalovaní nevyužívajú a táto je prístupom k pozemkom a domu dedičov po L. W. a nebohej Z. W..

6. K odvolaniu žalovanej 1/ sa vyjadrila žalobkyňa 2/. Uviedla, že v danom prípade neboli splnené
podmienky prekážky res iudicata, ktorými sú totožnosť predmetu a totožnosť účastníkov konania, keďže

žalovaná1/nebolaúčastnákonaniavedenéhopodsp.zn.18C/75/2005.Tentoargumentžalovanej1/tak
nie je právne podložený a iné dôvody odvolania ani neuvádza. Na základe vyššie uvedených skutočností
navrhujú, aby odvolací súd rozsudok Okresného súdu Trenčín zo dňa 28.05.2015 č.k. 11C/11/2013-149
vo výroku, ktorým určil, že nehnuteľnosti - pozemok parcela registra "C", evidovaný na katastrálnej
mape parc.č. XXX/X - záhrady - o výmere 840 m2, zapísaný na LV č. XXXX, pre k. ú. T., a parc.č.

XXX/X - záhrady - o výmere 210 m2, t.č. list vlastníctva pre katastrálne územie nezaložený, patria do
dedičstva po nebohom L. W., zomrelom XX.XX.XXXX v podiele 1/2-ica a do dedičstva po nebohej Z.
W., zomrelej XX.XX.XXXX v podiele 1/2-ica ako vecne správny potvrdil a priznal žalobkyni 2/ náhradu
trov odvolacieho konania.

7. K odvolaniu žalobkyne 2/ sa vyjadrila žalovaná 12/. Navrhla, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej
inštancie ako vecne správny potvrdil a žalobcom nepriznal trovy konania pre dôvody hodné osobitného
zreteľa. Uviedla, že nie je preukázateľné, že predchodcovia žalobcov parcelu XXXX/X právoplatne
odkúpili od H. T.. U. P. D. X. je nedôveryhodné, nakoľko ako údajný svedok bol dňa 03.10.2014 vypočutý
bez prítomnosti súdu aj žalovaných a je viac než pravdepodobné, že jeho výpoveď bola ovplyvnená

žalobkyňou 2/ a zástupcom žalobkyne 1/. P. X. (XX ročný) nie je vôbec v mentálnej kondícii pamätať si
okolnosti spred viac než XX rokov. Strany potvrdili, že cestu na parc. XXXX/X používali všetci, každý
kto potreboval. Sama neb. Z. W. - predchodkyňa žalobcov pri výsluchu konaného dňa 27.11.2007 v
súvislosti s konaním vo svojej výpovedi uviedla a potvrdila : „Cez pozemok bola cesta, ktorou sa vozilo
drevo z hory“ (výpoveď založená v spise, pod zn. 18C/75/2005). Y. W. - syn neb. Z. a L. W. vo výpovedi

nepoprel, že po parc. XXXX/X chodil, kto potreboval, a uviedol, že po ceste chodili ľudia k 2 chalupám.
Podľa výpovedi neb. Z. W. (právna predchodkyňa N/1 a N/2) dňa 27.11.2007 uviedla, že si nepamätá,
kto bol pri odovzdávaní peňazí. A odovzdanie peňazí malo byť pokladané za uzatvorenie kúpnej zmluvy,
keďže žiadna iná forma zmluvy neexistuje. Fakt, že žalovaní parc. XXXX/X odkúpili len z dôvodu, že imp. T. bránila v prístupe k svojim nehnuteľnostiam, ako uvádza žalobkyňa 2/, sa nezakladá na pravde, a
nie je pravda ani to, že ju žalovaní nevyužívajú. Môj neb. otec P. W. v tom čase vlastnil priľahlú parcelu
č. XXXX, ktorú chcel odpredať svojej dcére H. S. na výstavbu rodinného domu. Parcela č. XXXX/X bola

a aj je jedinou prístupovou cestou k tejto parcele, ale i k parcelám XXXX a XXXX, ktorých spoluvlastníci
sa svojich práv nehodlajú vzdať, preto H. S. odkupovala aj parcelu č. XXXX/X a ako majiteľka priľahlej
parcely č. XXXX ju riadne využíva ako prístupovú cestu ku svojej nehnuteľnosti. Záujem o odkúpenie
parc. XXXX/X žalobkyňami 1/ a 2/ od T. Q. bol dosvedčený viacerými stranami súdneho sporu, okrem
iného je existencia žiadosti o odkúpenie parciel Obecným úradom T. zo dňa 02.11.2009 - podpísaná i Z.

X. - žalobkyňou 2/(založené v spise), ďalej preukázateľná účasť na rokovaniach a záujem o odkúpenie
parc. XXXX/X - zápisnica OZ T. - I. zo dňa 23.02.2011. Žalobkyne 1/ a 2/ a takisto predchodcovia mali
možnosťvybudovaťsiprístupovúkomunikáciukdomucezparc.XXX/X.Vodvolanížalobkyňa2/uvádza,
že právni predchodcovia kúpili parc. č. XXXX/X, ktorá ale nie je predmetom tohto konania. Ani tento fakt
sa však nezakladá na pravde, nakoľko syn H. T. - P. T. až do svojej smrti (r. XXXX) aj túto parcelu - cestu
používal ako svoje vlastníctvo a chodil po nej obrábať svoje polia. Žalobkyniam žalovaní nebránili v

prechode cez nimi (žalovanými) kúpené parcely, tzn. že ani cez parc. XXXX/X. Žalobkyne 1/ a 2/ okrem
iného chodia i cez ďalšie parcely, ktoré si žalovaní kúpili. Žalobkyne vedeli o prebiehajúcej kúpe od T.,
neupozornili žalovaných, že by sa malo jednať o ich vlastníctvo.

8. K odvolaniu žalobkyne 2/ sa vyjadrili žalovaní 2/, 6/ a 8a/ a nesúhlasili s dôvodmi odvolania. Uviedli,

že dňa 2.11.2009 bolo na Obecnom úrade T.-I. pojednávanie o odkúpení predmetnej cesty od pani T.
v zastúpení pani P. rodenej T.. Žalobkyňa 2/ bola účastnou tohto pojednávania a prejavila záujem o
odkúpenie predmetnej cesty od pani T., čo nasvedčuje tomu, že žalobkyňa 2/ si bola vedomá toho, že
cesta im nepatrí. Cesta, ktorá sa nachádza na parcele XXXX/X, bola využívaná majiteľom hory pánom
Y., neskôr po zoštátnení lesov aj ostatnými obyvateľmi obce na zvoz dreva z hory. Toto vypovedala

aj sama nebohá Z. W.. Cestu používali aj dve rodiny Y. ako prístupovú cestu k ich rodinným domom.
Okolo roku 1970 rodina W. dokončila výstavbu letnej kuchyne a plota na tejto prístupovej ceste. Tým
zamedzili ostatným obyvateľom obce používať túto cestu. Ostala z nej iba časť, ktorá je parcelou XXXX/
X. Využívajú ju všetci majitelia priľahlých pozemkov.
9. Po podaní odvolania dňa 01.07.2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový

poriadok /ďalej len „CSP“/, ktorý okrem iného zrušil zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok /
O.s.p./, podľa ktorého súd prvej inštancie postupoval v predmetnom konaní. Ustanovenie § 470 ods. 1
CSP určuje, že ak neustanovuje inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia
jeho účinnosti. Podľa ods. 2 právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia
účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

10. Krajský súd, ako súd odvolací, vec preskúmal v rozsahu a z dôvodov odvolania podľa §§ 379 a 380
Civilného sporového poriadku zákona č. 160/2015 Z.z., (ďalej len C.s.p.) bez nariadenia odvolacieho
pojednávania podľa § 385 C.s.p. a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné podľa
387 ods. 1, 2 C.s.p. ako vecne správny potvrdiť z týchto dôvodov:

11. Po preskúmaní odvolacích námietok žalobkyne 2/ odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej
inštancie vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom pre rozhodnutie vo veci, dospel k správnym
skutkovým záverom, ktoré majú oporu vo vykonaných dôkazoch a vec správne právne posúdil. Odvolací
súd sa preto v celom rozsahu stotožňuje so skutkovými závermi a s právnym posúdením sporu v

odôvodnení napadnutého rozsudku a podľa § 387 ods. 2 C.s.p. na ne v plnom rozsahu poukazuje.

12. Odvolací súd v súvislosti s odvolacími dôvodmi žalobkyne 2/ považuje za potrebné uviesť, že súd
prvej inštancie podrobne odôvodnil, na základe akých konkrétnych dôkazov dospel k záveru, že nie je
preukázané nadobudnutie vlastníckeho práva v prospech právnych predchodcov žalobkýň k parcele č.

XXXX/X vydržaním.

13. Na zdôraznenie správnosti rozsudku súdu prvej inštancie v zamietavej časti odvolací súd dopĺňa:

14. Zo spisu sp. zn. 18C/75/2005 vo veci žalobkýň 1/ a 2/ a spol. proti Q. T. (právnej predchodkyni

žalovaných 2/-9/) o určenie vlastníctva k pozemkom parc. č. XXX/X a XXX/X vyplynulo, že najneskôr v
čase podania žaloby v danom spore (05.04.2005) mali žalobkyne 1/ a 2/ vedomosť o susednej zapísanej
parcele č. XXXX/X, o jej polohe a umiestnení v prírode a o stave zápisu vlastníckeho práva k nej v
prospech Q. T., a to najmä zo záznamu podrobného merania zmien č. XXX pre geometrický plán čísloXXX/XXXX zo dňa 17.12.2003 a výpisu z listu vlastníctva č. XXXX pre k.ú. T., ktoré dôkazy žalobkyne
predložili súdu spolu so žalobou. Konanie pred súdom prvej inštancie, v ktorom sa vykonávali dôkazy
(geometrický plán na obnovenie časti právneho stavu KNE parcely č.XXXX/Xč. XXX/XXXX zo dňa

17.12.2003 spolu s výkazom výmer, grafická identifikácia zo dňa 09.02.2010, výsluchy svedkov a iné) a
tak zisťovali skutočnosti, ktoré sa týkali aj parc. č. XXXX/X, bolo skončené v júli roku 2012. Žalobkyne,
ktoré boli súčasne aj žalobkyňami v spore sp. zn. 18C/75/2005 a teda disponovali žalobou, sa počas
celého tohto obdobia nedomáhali určenia práva aj k predmetnej parcele č. XXXX/X, hoci v súčasnosti
sa určenia práva k nej domáhajú na podklade rovnakých skutkových tvrdení ako v prípade pozemkov

v spore sp. zn. 18C/75/2005.

15. Naopak, súd z vykonaného dokazovania zistil, že v období súdneho konania vo veci sp.zn.
18C/75/2005 dňa 02.11.2009 žiadali žalobkyňa 2/ a splnomocnený zástupca (právny nástupca)
žalobkyne 1/ obecný úrad o odkúpenie parcele č. XXXX/X od Q. T., zúčastňovali sa zasadnutí obecného
zastupiteľstva za prítomnosti žalovaných, ktorého predmetom bolo odkúpenie parcele č. XXXX/X od

Q. T. a nevzniesli námietky voči vlastníctvu Q. T., z čoho možno dospieť k záveru, že rešpektovali
stav zápisu spornej parcely v katastri nehnuteľností. Svojho práva k danej parcele sa začali domáhať
a tvrdiť v tomto smere rozhodné skutočnosti až v roku 2013 po prevode vlastníckeho práva k parcele
na žalovaných 1/-9/.

16. Popísané správanie žalobkýň 1/ a 2/ predstavuje okolnosť, na ktorú v zmysle
§ 130 ods. 1 Občianskeho zákonníka a 145 ods. 1, 2 zákona č. 141/1950 Zb. Občiansky zákonník vzal
odvolací súd pri hodnotení dobromyseľnosti žalobkýň zreteľ a ktorá okolnosť spochybňuje pravdivosť
tvrdení žalobkýň 1/ a 2/ a danosť dobromyseľnosti ich a ich právnych predchodcov (najmä Z. pôvodnej
žalobkyne v spore sp.zn. 18C /75/2005, ktorá sa nedomáhala určenia vlastníckeho práva k predmetnej

parcele) o tom, že im parcela patrila.

17. Za takýchto okolností v spojení s ostatnými zistenými skutočnosťami, ktoré súd prvej inštancie
uviedol v napadnutom rozsudku, je aj odvolací súd toho názoru, že nebol splnený predpoklad
nadobudnutia vlastníckeho práva na základe vydržania.

18. Súd prvej inštancie otázku predpokladov nadobudnutia vlastníckeho práva vydržaním k parcele č.
XXXX/X, a to najmä otázku dobromyseľnosti držby, ktorú právny poriadok vyžaduje, posúdil skutkovo
aj právne správne.

19. Žalobkyňou 2/ uplatnené dôvody odvolania proti rozsudku súdu prvej inštancie do zamietavého
výroku potom nebolo možné považovať za opodstatnené, a preto bolo potrebné rozsudok súdu prvej
inštancie v napadnutej zamietavej časti potvrdiť.

20. V súvislosti s odvolacím dôvodom žalovanej 1/ podľa § 365 ods. 1 písm. a) CSP o nesplnení

procesnej podmienky v dôsledku existencie prekážky rozsúdenej veci odvolací súd uvádza, že súd
prvej inštancie sa už vysporiadal s uvedeným argumentom žalovanej 1/, ktorý prednášala v priebehu
prvostupňového konania. Na zdôraznenie správnosti dodáva:

21. V danej veci nejde o prekážku právoplatne rozsúdenej veci. O rovnakú vec ide vtedy, ak ide v novom

konaní o ten istý nárok alebo stav, o ktorom už bolo právoplatne rozhodnuté, a ak sa týka rovnakého
predmetu konania a tých istých osôb.

22. Rozsudkom Okresného súdu Trenčín sp.zn. 18C/75/2005 však nebolo rozhodnuté vo veci určenia
vlastníckeho práva k pozemku parc.č. XXX/X vo vzťahu k žalovanej 1/. Súd v spomínanom rozsudku

nevykonal úsudok, že zo skutkového stavu opísaného v žalobe nemožno dovodiť žalobný nárok
voči žalovanej 1/, pretože žalovaná 1/ nebola účastníčkou toho konania (stranou sporu). Neexistenciu
nároku dovodil len vo vzťahu k Q. T. z dôvodu nedostatku jej pasívnej vecnej legitimácie, pretože v
čase rozhodovania súdu nebola zapísanou vlastníčkou z dôvodu prevodu vlastníctva na žalovanú 1/.
V prípade žalovanej 1/ však nie je daný nedostatok vecnej legitimácie, takže, aj keď ide o rovnaký

nárok s rovnakým predmetom konania, uplatnenie nároku smeruje proti inej osobe, ktorá nebola stranou
sporu sp.zn. 18C/75/2005. To, že v tomto konaní je žalovaná 1/ stranou sporu, zároveň predstavuje
odstránenie dôvodu zamietnutia žaloby k pozemku parc.č. XXX/X v spore sp.zn. 18C/75/2005 .23. Žalovanou 1/ uplatnené dôvody odvolania proti rozsudku súdu prvej inštancie potom nebolo možné
považovať za opodstatnené, a preto bolo potrebné rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti (vo
vzťahu k parc. č. XXX/X) potvrdiť.

24. Podľa § 387 ods. 1 C.s.p. odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

25. S poukazom na vyššie uvedené odvolací súd, viazaný rozsahom a dôvodmi podaných odvolaní,

potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

26. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 470 ods. 2 CSP a § 224 ods. 4 O.s.p.
tak, že o trovách odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie.

27. Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia
byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.