Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 10. november 2016

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 19Co/252/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1113207591
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 11. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zlata Simková

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2016:1113207591.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zlaty Simkovej a sudkýň

JUDr. Gabriely Világiovej a JUDr. Martina Kopinu, v právnej veci žalobcu: Centrálny depozitár cenných
papierov SR, a.s., IČO: 31 338 976, ul. 29. augusta 1/A, 814 80 Bratislava proti žalovanej: L. O.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom T. nad H. č. XXX o zaplatenie 33,19 eur, o odvolaní žalobcu proti rozsudku
Okresného súdu Vranov nad Topľou č.k. 3C/15/2015-59 zo dňa 25.02.2015 takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok okrem výroku o nepripustení zmeny návrhu zo dňa 02.01.2014.

Odmieta odvolanie proti výroku o nepripustení zmeny návrhu zo dňa 02.01.2014.

Žalovanej priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcovi v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie nepripustil zmenu návrhu v zmysle písomného podania
žalobcu zo dňa 02.01.2014. Žalobu zamietol. Žalovanej náhradu trov konania nepriznal. V odôvodnení
uviedol, že žalobca sa domáhal voči žalovanej zaplatenia sumy 33,19 eur v zmysle zák. č. 566/2001
Z.z. o cenných papieroch a investičných službách a žiadal priznať náhradu trov konania. Žalovaná
suma predstavuje poplatok za vedenie účtu majiteľa za rok 2008. Súd prvej inštancie vo veci rozhodol
platobným rozkazom č. 5Ro/444/2014-22 zo dňa 16.12.2014, proti ktorému žalovaná podala odpor, v

ktorom vzniesla námietku premlčania. Súd prvej inštancie následne po vykonanom dokazovaní zistil,
že žalobca vyfakturoval žalovanej faktúru na sumu 33,19 eur, ktorá bola splatná 28.02.2009 s tým,
že uvedenú sumu fakturoval za vedenie účtu majiteľa cenných papierov a ďalšou faktúrou splatnou
15.02.2010 fakturoval žalovanej sumu 33,19 eur za vedenie účtu cenných papierov. Poukazujúc na ust.
§ 100 ods. 1, 2 a § 101 Občianskeho zákonníka súd prvej inštancie dospel k záveru, že nárok žalobcu,
pokiaľ si uplatňuje sumu uvedenú v žalobe vo výške 33,19 eur za poplatok za vedenie účtu cenných
papierov, je nárokom premlčaný, pretože faktúra, ktorá bola v tejto súvislosti žalobcom vystavená

dňa 31.12.2008 bola splatná dňa 28.02.2009. Žalobca podal žalobu na Okresný súd Bratislava I. dňa
28.02.2013 t.j. po uplynutí premlčacej doby. Ak žalobca poukazoval na to, že ide o obchodnoprávnu
povahu právneho vzťahu medzi účastníkmi s potrebou aplikácie obchodného zákonníka, súd prvej
inštancie mal za to, že v danom prípade je potrebné použiť na premlčanie ustanovenia Občianskeho
zákonníka, pretože žalobca nevykonáva nič iné, len službu - vedenie účtu cenných papierov pre
žalovanú a tento vzťah vznikol medzi žalobcom a žalovanou priamo zo zákona na základe evidencie
zaknihovaných cenných papierov. Teda žalobca nevykonáva nič iné, len evidenciu cenných papierov

a preto nemôže ísť v danom prípade o obchodno-právny vzťah. Žalobca vykonáva evidenciu cenných
papierov, čo je porovnateľné s tým, ako peňažný ústav napr. VÚB, vedie evidenciu účtu klienta- fyzickej
osoby a tiež neide medzi peňažným ústavom a klientom o obchodno-právny vzťah, z toho dôvodu, že
peňažný ústav vedie evidenciu jeho účtov, na ktorých má klient uložené peniaze.2. Vo vzťahu k nepripusteniu zmeny návrhu súd prvej inštancie uviedol, že tento nepripustil v zmysle §
95 ods. 2 O.s.p., lebo žalobca doložil dôkazy k nároku uplatnenému žalobou. Aj keď v konaní sp. zn.

5Ro/444/2014 bol vydaný platobný rozkaz zo dňa 16.12.2014, proti ktorému bol včas podaný odpor,
ktorý sa ex lege zrušil, preto súd nariadil pojednávanie.
3. Výrok o trovách konania odôvodnil ust. § 142 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého v konaní úspešnej žalovanej
nepriznal náhradu trov, lebo táto si ich neuplatnila.
4. Proti uvedenému rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie žalobca. Odvolanie

odôvodnil ust. § 205 ods. 2 písm. a/, f/ v spojení s § 221 ods. 1 písm. h/ O.s.p. namietajúc, že
rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a nedostatočne
zisteného skutkového stavu. Uviedol, že dňa 25.04.1993 bol žalovanému Strediskom cenných papierov
SR, a.s. zriadený účet, na ktorom aj v rokoch 2008 a 2009 boli evidované cenné papiere, preto
žalovanému vznikla povinnosť zaplatiť poplatok za vedenie účtu. Tento poplatok bol v súlade s cenníkom
vyfakturovaný faktúrami č. 8000006516 a č. 9000005759, ktoré dodnes neboli uhradené. Súdu

prvej inštancie vytýkal nesprávne posúdenie premlčania v zmysle Občianskeho zákonníka. Tvrdil, že
žalovaný nie je spotrebiteľom, keďže nespĺňa základnú definíciu spotrebiteľa. Vzťah medzi účastníkmi
nie je spotrebiteľským. Žalovaný sa rozhodol zhodnocovať svoje finančné prostriedky investíciou na
kapitálovom trhu nadobudnutím cenných papierov. S poukazom na § 155 Obchodného zákonníka akcia
predstavuje práva akcionára ako spoločníka podieľať sa podľa zákona a stanov spoločnosti na jej

riadení, zisku. Akcionár má právo zúčastňovať sa na valnom zhromaždení spoločnosti a rozhodovať o
otázkach týkajúcich sa spoločnosti. Nepripadá do úvahy, aby mal akcionár ako spoločník postavenie
spotrebiteľa, keďže svojimi právami vyplývajúcimi z cenných papierov sa podieľa na podnikaní
spoločnosti, čo samo osebe vylučuje postavenie spotrebiteľa. Žalovaný má v danom prípade postavenie
spoločníka obchodnej spoločnosti, preto na daný právny vzťah je potrebné aplikovať ustanovenie

Obchodného zákonníka a to aj s poukazom na ust. § 261 ods. 6 Obchodného zákonníka. Žalovaný ako
majiteľ cenných papierov tými disponoval za účelom dosiahnutia zisku a zvyšovania svojho majetku.
Je preto povinný znášať náklady s tým spojené a to predovšetkým poplatky za vedenie účtu majiteľa.
Neexistuje totiž iné ako obchodnoprávne využitie cenných papierov, preto nemožno žalovanému priznať
status spotrebiteľa. Rovnako predmetný právny vzťah medzi žalobcom a žalovaným nepredstavuje

spotrebiteľskú zmluvu, keďže nedošlo k uzavretiu zmluvy v zmysle § 43a nasl. Občianskeho zákonníka
a tento právny vzťah vznikol priamo zo zákona (zák. č. 600/1992 Zb., neskôr zák. č. 566/2001 Z.z.). V
otázkach neupravených ZoCP sa tieto právne vzťahy spravujú ustanoveniami Obchodného zákonníka
a to aj pokiaľ ide o inštitút premlčania. S poukazom na § 105 ods. 5 ZoCP sa vzťahy medzi členom
CDCP a majiteľom účtu vyslovene spravujú ZoCP a Obchodným zákonníkom. Čo sa týka vedenia

účtu majiteľa, ide o právny vzťah, na ktorý je potrebné aplikovať ustanovenia ZoCP a Obchodného
zákonníka a to bez ohľadu na povahu osôb. Použitie Obchodného zákonníka je aj v tom prípade, ak
majiteľom účtu je fyzická osoba - nepodnikateľ. V zmysle § 261 ods. 5 písm. c/ Obchodného zákonníka
sa ním spravujú záväzkové vzťahy z odplatných zmlúv týkajúcich sa cenných papierov. A to aj ak ide o
vzťah so subjektom, ktorý nie je podnikateľom. ZoCP nerozlišuje medzi subjektmi, ktoré sú v právnom

vzťahu s CDCP a je jedno, či ide o fyzickú osobu podnikateľa alebo o nepodnikateľa, preto sa na tieto
právne vzťahy v zmysle § 105 ods. 4 ZoCP v spojení s § 4 Obchodného zákonníka použije režim
Obchodného zákonníka, ak niektoré práva a povinnosti nie sú upravené v ZoCP. Rovnako namietal,
že súd prvej inštancie v rozsudku nesprávne porovnával vedenie účtu v peňažnom ústave napr. vo
VÚB, lebo banka je v súvislosti s vedením bežného účtu subjektom finančného trhu na rozdiel od

CDCP, ktorý je subjektom kapitálového trhu. V žiadnom prípade nie je možné činnosť banky v tomto
prípade porovnávať s činnosťou s CDCP, lebo má odlišnú právnu úpravu. Rovnako s vlastníctvom
cenných papierov sú spojené určité práva a povinnosti, ktoré dávajú možnosť vlastníkovi podieľať sa na
správeariadeníobchodnýchspoločnostívzmysleosobitnýchpredpisov.Pritomajzákonodarcarozlišuje
poskytovanie služieb na finančnom a kapitálovom trhu z hľadiska povahy daných právnych vzťahov

a to aj s prihliadnutím na osobitný charakter cenných papierov a práv s nimi spojených. Predmetný
vzťah nemá povahu spotrebiteľského vzťahu a použitie občianskoprávnej premlčacej lehoty v tomto
vzťahu nemá oporu v zákone a v súvisiacej judikatúre. Poukázal na rozsudok Krajského súdu v Banskej
Bystrici zo dňa 31.03.2015 č.k. 41Cob 446/2013, v ktorom námietka premlčania bola vyhodnotená ako
nedôvodná vzhľadom na plynutie štvorročnej premlčacej doby. Rovnako poukázal na Ústavu SR a to

čl. 13 ods. 3, 4, podľa ktorých zákonné obmedzenia základných práv a slobôd musia platiť rovnako pre
všetky prípady, ktoré spĺňajú ustanovené podmienky a pri obmedzovaní základných práv a slobôd sa
musí dbať na ich podstatu a zmysel. Poukázal na ust. § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ktorého
požiadavkou bola rovnováha vo vzťahu medzi spotrebiteľom a podnikateľom a nie šikanózny výkonpráv spotrebiteľa na úkor podnikateľa. V prípade kogentnej právnej normy tento problém nevyvstáva,
lebo účastníci zmluvy sú povinní výslovne sa riadiť touto právnou normou (výpočet kogentných noriem
obsahuje § 263 Obchodného zákonníka). Okrem iného je aj ust. § 397 Obchodného zákonníka,

podľa ktorého je premlčacia doba obchodnoprávnych vzťahov štvorročná, čo je kogentné ustanovenie.
Rovnako aj Najvyšší súd SR vo svojom rozhodnutí sp. zn. 32Cdo 3437/2010 zo dňa 24.07.2012
(R/135/2012) dospel k záveru, že ustanovenia Občianskeho zákonníka o premlčaní nemožno považovať
za ustanovenia smerujúce k ochrane spotrebiteľa. Tiež poukázal aj na uznesenie Ústavného súdu
SR I.ÚS/403/2013, z ktorého vyplýva, že aplikáciu občianskoprávnej premlčacej doby nie je možné

použiť neobmedzene a na všetky obchodnoprávne vzťahy a vyslovene vylučuje použitie v prípade, ak
by nešlo o spotrebiteľskú zmluvu. Preto predmetný právny vzťah nemá povahu občianskoprávneho
vzťahu a použitie občianskoprávnej premlčacej lehoty v tomto vzťahu nemá oporu v zákone a súvisiacej
judikatúre. V ďalšom poukazujúc na § 95 ods. 1 prvá veta a ods. 2 O.s.p. uviedol, že nevidí žiadnu
prekážku na pripustenie rozšírenia návrhu, keďže táto zmena bola zrealizovaná v čase, keď súd
nevykonal žiaden úkon. Ide o taký istý právny vzťah medzi účastníkmi, vedenie toho istého účtu majiteľa,

ale iba ďalší rok v nepripustenej zmene návrhu. Navrhol preto napadnutý rozsudok zmeniť a žalovaného
zaviazať zaplatiť žalobcovi sumu 66,38 eur a nahradiť trovy prvostupňového konania vo výške 16,50 eur
za zaplatený súdny poplatok a trovy odvolacieho konania za zaplatený súdny poplatok a to všetko do 3
dní od právoplatnosti rozsudku. Alternatívne navrhoval rozsudok zrušiť a vrátil vec súdu prvej inštancie
na ďalšie konanie.

5. K odvolaniu žalobcu sa žalovaná vyjadrila tak, že rozhodnutie považuje za správne, súhlasí s ním,
lebo pohľadávka je premlčaná. Uviedla, že dna 02.05.2012 bola v Prešove na slovenskej pošte a žiadala
o zrušenie účtu, kedy jej bolo oznámené, že o nič sa nemusí starať a že je všetko vyrovnané a že
nemá žiadnu podlžnosť voči nikomu. Bola tým uvedená zrejme do omylu. Je obyčajný človek a musí
sa spoliehať len na to, čo jej bolo povedané pracovníčkou. Podľa nej preto súd prvej inštancie vo veci

rozhodol správne.
6. Krajský súd v Prešove ako odvolací súd príslušný na rozhodnutie o odvolaní v zmysle § 34 zák. č.
160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP) preskúmal napadnuté rozhodnutie spolu
s konaním, ktoré mu predchádzalo v súlade s § 379 a § 380 CSP v spojení s § 470 ods. 1 a 2 CSP,
bez nariadenia pojednávania (§ 385 CSP a contrario), pričom dospel k záveru, že odvolanie žalobcu

vo vzťahu k zamietnutiu žaloby nie je dôvodné a vo vzťahu k výroku o nepripustení zmeny návrhu je
treba odmietnuť.
7. Po preskúmaní napadnutého rozhodnutia, ako aj konania súdu prvej inštancie dospel odvolací súd
k záveru, že žalobcom uplatnené odvolacie dôvody vo vzťahu k zamietnutiu žaloby nie sú spôsobilé
privodiť zmenu či zrušenie napadnutého rozhodnutia. Rozhodnutie súdu prvej inštancie je vecne

správne. Súd prvej inštancie pre účely rozhodnutia o podanom návrhu vykonal potrebné dôkazy, z nich
vyvodil správne skutkové závery a vec napokon aj správne právne posúdil. Odvolací súd v súlade s ust.
§ 387 ods. 2 CSP sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, na ktoré
poukazuje. Len na zdôraznenie správnosti rozhodnutia a k odvolacím dôvodom konštatuje, že v zmysle
ZoCP bol zriadený majiteľovi účtu - žalovanej podľa doterajších predpisov a to zákona č. 600/1992 Zb.

účet majiteľa podľa § 105 ZoCP. Teda právny vzťah medzi účastníkmi konania vznikol na základe a
za účinnosti ZoCP a preto ho je treba posudzovať podľa § 161 ZoCP. Uvedená úprava však bola od
účinnosti ZoCP zrušená a neprevzatá do § 105 ods. 5 ZoCP, podľa ktorej právne vzťahy medzi členom
ktorého bol účet majiteľa zriadený a centrálnym depozitárom a právny vzťah medzi členom a majiteľom
účtu cenných papierov sa spravujú týmto zákonom a Obchodným zákonníkom / pritom žalovaná v

zmysle § 104 ods. 1 ZoCP nie je). Vychádzajúc z povahy záväzku, ktorý nie je záväzkom súvisiacim
s podnikateľskou činnosťou oboch účastníkov (§ 261 ods. 1 Obchodného zákonníka) za situácie, keď
tento vzťah nevznikol ani na základe zmluvy podľa § 261 ods. 6 Obchodného zákonníka, ale na základe
zákona, nemožno naň použiť v otázke premlčania ustanovenia Obchodného zákonníka. Ak súd prvej
inštancie preto posúdil premlčanie pohľadávky žalobcu žiadanej ako úhradu za vedenie účtu za rok 2008

a vychádzal z trojročnej premlčacej lehoty upravenej v Občianskom zákonníku a z dôvodu námietky
premlčania nárok žalobcu zamietol, postupoval správne.
8. Odvolací súd len udáva, že Zákon o cenných papieroch dĺžku premlčacej doby nároku na odplatu
za vedenie účtu majiteľa cenných papierov výslovne neupravuje. Zároveň v zákone chýba odkaz na
príslušný subsidiárny právny predpis, ktorým by sa premlčanie malo spravovať. Odvolací súd má za to,

že súd prvej inštancie správne aplikoval na námietku premlčania lehotu troch rokov v zmysle zákona č.
40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka a nie v zmysle zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka.
Aj keď právny vzťah medzi Centrálnym depozitárom a majiteľom cenných papierov je tzv. absolútny
obchod v zmysle ust.§ 261 ods.6 písm. c/ Obchodného zákonníka, je správne pre tento vzťah aplikovaťpremlčaciudobuupravenúvObčianskomzákonníku(spoukazomna§52ods.2Občianskehozákonníka
o spotrebiteľských zmluvách v týchto vzťahoch), keďže vedľa Centrálneho depozitára figuruje ako druhý
účastník fyzická osoba - nepodnikateľ, kedy je treba použiť trojročnú premlčaciu dobu.

9. Niet žiadneho dôvodu, aby na predmetnú právnu vec spotrebiteľskej povahy nemala dopadať právna
ochrana vyplývajúca z ust.§ 54 O.z. Aj odvolací súd považuje spotrebiteľské zmluvy vzhľadom na vzťah
medzi podnikateľom a nepodnikateľom a so zreteľom na nepodnikateľský účel postavenia žalovanej
za typický občianskoprávny vzťah. Nie je však možné popierať argument, že odplatná zmluva týkajúca
sa cenných papierov je absolútnym obchodom a že na ňu dopadá tretia časť Obchodného zákonníka

bez ohľadu na povahu účastníkov zmluvy. Predmetná vec je však svojim charakterom a povahou
vzhľadom na postavenie žalovanej spotrebiteľskou, na ktorú je potrebné aplikovať osobitnú právnu
úpravu, lebo ide o vzťah medzi obchodníkom a spotrebiteľom, čo je typickým občianskoprávnym
vzťahom. V súlade s princípmi ochrany spotrebiteľa je v prípade duplicitnej právnej úpravy rovnakých
inštitútov súkromného práva dôvodné aplikovať právnu úpravu týkajúcu sa občianskoprávnych vzťahov
a nie podnikateľské právo (porovnaj rozsudok NS SR vo veci 5MCdo/20/2009), s poukazom na

ust.§ 54 ods.1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého „spotrebiteľovi sa ani inak nesmie zhoršiť
jeho postavenie“, odvolací súd uvádza, že použitie nevýhodnejšieho podnikateľského práva a nie
Občianskeho práva na spotrebiteľský právny vzťah a to aj čo sa týka premlčania, predstavuje takéto
zhoršenie postavenia spotrebiteľa. Teda aj keď odplata týkajúca sa vedenia účtu cenných papierov
má charakter obchodnoprávny, súčasne má aj charakter spotrebiteľský a to vzhľadom na postavenie

žalovanej. Teda normy obchodného práva pre tento prípad sú použiteľné len vtedy, ak neodporujú
úprave majúcej prednosť, teda úprave spotrebiteľských vzťahov v Občianskom zákonníku. Vzhľadom
na to, že otázka premlčania je v Občianskom zákonníku upravená výhodnejšie pre spotrebiteľa oproti
úprave v Obchodnom zákonníku, na premlčanie správne súd prvej inštancie správne aplikoval ust.§
100 a nasl. Občianskeho zákonníka, keďže námietka premlčania bola v konaní vznesená žalovanou.

Odvolací súd ešte uvádza, že aj keď súd prvej inštancie vo svojom rozsudku neuviedol vyslovene
ustanovenia § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, k uvedenej právnej úprave sa vyjadroval žalobca
vo svojom odvolaní so záverom, že nepovažuje predmetný vzťah za vzťah spotrebiteľský, odvolací
súd uvádza, že aplikácia ustanovení o ochrane spotrebiteľa a aplikácia § 100 a nasl. Občianskeho
zákonníka bola súdom prvej inštancie správna. Odvolací súd poukazuje aj na rozhodovaciu činnosť s

aplikáciou a vyhodnotením premlčacej doby pri odplate za vedenie účtu majiteľa účtu cenných papierov
podľa ustanovení Občianskeho zákonníka, a to napríklad rozsudok Krajského súdu v Žiline sp.zn.
9Co/474/2014 zo dňa 13.11.2014, ako aj rozsudky Krajského súdu v Prešove č.k. 14Co/80/2014 zo dňa
26.02.2015 a sp.zn. 6Co/26/2012.
10. Z vyššie uvedených dôvodov preto odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie čo do zamietnutia

žaloby a výroku o trovách konania ako vecne správny postupom podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.
11. Odvolanie nie je prípustné proti uzneseniu, ktorým sa upravuje vedenie konania (§ 202 ods.3
Občianskeho súdneho poriadku, O.s.p., účinného do 30.06.2016).
12. Odvolanie je prípustné proti uzneseniu súdu prvej inštancie, ktoré sú vymenované v ust. § 357 C.s.p.
13. S poukazom na ust.§ 470 ods.1,2 C.s.p. odvolací súd odvolanie podané proti výroku, ktorým súd

nepripustil zmenu návrhu na základe písomného podania žalobcu zo dňa 02.01.2014 odmietol ako
odvolaniepodanéprotirozhodnutiu,protiktorémuodvolanieniejeprípustné.Odvolanieneboloprípustné
proti uvedenému uzneseniu ani v čase podania odvolania, t.j. za účinnosti zákona č. 99/1993 Z.z., ani
podľa zákona č. 160/2015 Z.z. účinného od 01.07.2016.
14. O trovách konania bolo rozhodnuté postupom podľa § 396 ods.1,2 v spojení s § 255 C.s.p.

tak, že v odvolacom konaní úspešnej žalovanej bola priznaná náhrada trov odvolacieho konania voči
neúspešnému žalobcovi a to v rozsahu 100 %. O výške trov konania rozhodne súd prvej inštancie.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Podľa § 420 CSP, dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej
alebo ktorým sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa § 421 ods. 1 CSP, dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo

alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa § 421 ods. 2 CSP, dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd
rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n).

Podľa § 423 CSP, dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.

Podľa § 424 CSP, dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Podľa § 427 ods. 1 CSP, dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia
odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané
opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej

opravy.

Podľa § 427 ods. 2 CSP, dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom
odvolacom alebo dovolacom súde.

Podľa § 428 CSP, v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Podľa § 429 ods. 1 CSP, dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a

iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Podľa § 429 ods. 2 písm. a) CSP, povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je dovolateľom fyzická osoba,
ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.