Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 31. august 2016

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 4CoE/153/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3815208883
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 08. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Iveta Martináková
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2016:3815208883.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Ivety Martinkovej a sudkýň JUDr. Oľgy
Lichnerovej a JUDr. Alice Beňovej v exekučnej veci oprávneného Q., s.r.o., so sídlom M., Q. č. XX, E. :
XX XXX XXX, zastúpeného Advokátskou kanceláriou D. Q., s.r.o., so sídlom M., P. 4, proti povinnému
F. A., bytom S., G. Z. XXX/XX, o vymoženie istiny vo výške 808,61 eur s príslušenstvom, o odvolaní
oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Prievidza, č.k. 16Er/1931/2015-11 zo dňa 17. augusta

2015, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie zastavil exekučné konanie s poukazom na § 104 ods.
1 O.s.p. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že oprávnený sa návrhom spísaným do zápisnice dňa
14.3.2015 domáhal proti povinnému vykonania exekúcie pre vymoženie istiny vo výške 808,61 eur

s príslušenstvom, na podklade exekučného titulu, ktorým je rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu
zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská a.s., sp.zn. SR 02352/09 zo dňa 26.5.2009, ktorý
podľa vyznačenej doložky nadobudol právoplatnosť dňa 27.7.2009 a vykonateľnosť dňa 30.7.2009.
Súdny exekútor JUDr. R. Z., PhD. doručil súdu žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
zo dňa 16.3.2015. Z úradnej činnosti mal súd prvej inštancie preukázané, že exekúcia vedená
pod sp.zn. 9Er/2736/2010 (EX 11453/10) v prospech oprávneného: Q., s.r.o., E.: XX XXX XXX, so

sídlom Q. XX, M., proti povinnému F. A., nar. X.X.XXXX, bytom G. Z. XXX/XX, S., bola zastavená
uznesením Okresného súdu Prievidza č.k. 9Er/2736/2010-60 zo dňa 18.6.2013 podľa § 57 ods. 2
Exekučného poriadku z dôvodu rozporu exekučného titulu so zákonom a toto uznesenie v spojení s
potvrdzujúcim uznesením Krajského súdu v Trenčíne č.k. 6CoE/3/2014-72 zo dňa 30.4.2014 nadobudlo
právoplatnosť dňa 13.6.2014. Exekučným titulom v tomto a vo vyššie uvedenom exekučnom konaní
je ten istý rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom Slovenská

rozhodcovská a.s., sp.zn. SR 02352/09 zo dňa 26.5.2009. Okresný súd Prievidza v odôvodnení
uznesenia č.k. 9Er/2736/2010-60 zo dňa 18.6.2013 okrem iného uviedol, že rozhodcovskú doložka v
zmluve uzavretej medzi dodávateľom a spotrebiteľom, na podklade ktorej veriteľ - dodávateľ inicioval
voči spotrebiteľovi rozhodcovské konanie a ktorá nebola dojednaná individuálne, súd považuje za
neprijateľnú (nekalú) podmienku v spotrebiteľskej zmluve a z tohto dôvodu je absolútne neplatná. Z
dôvodu absolútnej neplatnosti rozhodcovskej doložky, nemohol byť na podklade takejto doložky vydaný

rozhodcovský rozsudok, ktorý by bol spôsobilým exekučným titulom. Z uvedených dôvodov, použijúc
eurokonformný výklad ustanovení na ochranu spotrebiteľa, interpretačné pravidlo podľa ustanovenia §
54 Občianskeho zákonníka (v pochybnostiach v prospech spotrebiteľa), rešpektujúc ustálenú judikatúru
súdov vyššieho stupňa, súd exekúciu v súlade s § 57 ods. 2 Exekučného poriadku s poukazom § 45
ods. 1, 2 zákona o rozhodcovskom konaní ex offo v plnom rozsahu zastavil pre rozpor exekučného titulu
so zákonom. Z uvedeného bolo teda zrejmé, že exekučné konanie vedené pod sp.zn. 9Er/2736/2010

sa viedlo na podklade toho istého exekučného titulu ako toto exekučné konanie a vo vzťahu k tým istým
účastníkom konania, pričom zhodný je aj vymáhaný nárok oprávneného voči povinnému. Existenciaprávoplatného rozhodnutia vo veci je prekážkou toho, aby sa o rovnakej veci opätovne konalo a
rozhodovalo (prekážka res iudicata). V exekučnom konaní o rovnakú vec ide napr. vtedy, ak sa ten
istý oprávnený domáha voči tomu istému povinnému vymoženia pohľadávky, na základe totožného

exekučného titulu, pričom v predchádzajúcom exekučnom konaní súd exekúciu v súlade s § 57 ods.
2 Exekučného poriadku s poukazom § 45 ods. 1, 2 zákona o rozhodcovskom konaní ex offo v plnom
rozsahu zastavil pre rozpor exekučného titulu so zákonom, t.j. exekučný titul vyhlásil za nespôsobilý
exekučný titul. Pokiaľ ide o okruh účastníkov, konanie sa týka tých istých účastníkov aj vtedy, ak
na mieste niektorého z účastníkov je jeho právny nástupca (univerzálny alebo singulárny). Prekážka

právoplatne rozhodnutej veci - rei iudicatae, ktorá vyplýva z ust. § 159 ods. 3 O.s.p., patrí medzi
neodstrániteľné podmienky konania v zmysle § 103 a § 104 ods. 1 O.s.p. a bráni tomu, aby vec, o
ktorej už bolo právoplatne rozhodnuté, bola opäť prejednaná. Rovnakou vecou je uplatnenie toho istého
nároku alebo stavu, o ktorom bolo už právoplatne rozhodnuté, pokiaľ je súčasne daná totožnosť osôb
a totožnosť predmetu konania. Ide o procesné vyjadrenie ústavnoprávnej zásady ne bis in idem, teda
nie dvakrát o tej istej veci. Keďže v tomto exekučnom konaní sp.zn. 16Er/1931/2015 je podkladom pre

vymoženie pohľadávky oprávneného proti povinnému ten istý rozhodcovský rozsudok, v súvislosti s
ktorým už súd vo svojom skoršom rozhodnutí č.k. 9Er/2736/2010-60 zo dňa 18.6.2013 jednoznačne
konštatoval, že nie je spôsobilým exekučným titulom, súd prvej inštancie je toho názoru, že za týchto
podmienok ide o prekážku rozhodnutej veci a toto exekučné konanie je potrebné zastaviť podľa § 104
ods. 1 O.s.p.

2. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie oprávnený. Uviedol, že v tejto
fáze exekučného konania príslušný exekučný súd rozhoduje výlučne o podanom návrhu na vydanie
poverenia, pričom prípustnými výsledkami sú buď vydanie poverenia na vykonanie exekúcie, alebo
vydanieuzneseniaozamietnutínávrhunavydaniepoverenia.Vpredmetnejvecivšaksúdprvejinštancie

o návrhu na vydanie poverenia nerozhodol, ale nad rámec zverenej právomoci rozhodol napadnutým
uznesením o zastavení exekúcie. Zastával názor, že danom prípade exekučný súd nesprávne aplikoval
ust. 251 ods. 4, § 159 ods. 3, § 104 ods. 1 prvá veta a § 103 O.s.p., pretože v exekučnom konaní
nie je možné na predchádzajúce exekučné konanie, ktoré sa skončilo uznesením o zastavení exekúcie
podľa § 57 ods. 2 Exekučného poriadku v spojení s § 45 ods. 1 a 2 zákona č. 244/2002 Z.z., aplikovať

zásadu rei iudicatae. Namietal, že exekučné konanie nemá vo svojom predmete „vec“, o ktorej by sa
mohlo právoplatne rozhodnúť, pretože exekučné konanie predstavuje len vykonávacie konanie, ktorého
obsahom je nútený výkon už právoplatne rozhodnutej veci. Je teda zrejmé, že exekučné konanie
nemá merito veci, o ktorom by sa rozhodovalo, ale predstavuje len proces, v dôsledku čoho akékoľvek
skončenie exekučného konania nie je spôsobilé vytvoriť prekážku rozhodnutej veci. Zároveň poukázal

na vôľu zákonodarcu, ktorý v Exekučnom poriadku úmyselne neuvádza prekážku rozhodnutej veci ako
vadu konania, ktorá by bránila ďalšiemu postupu. Uviedol, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza
z nesprávneho právneho posúdenia prípustnosti aplikácie prekážky rozhodnutej veci v exekučnom
konaní. Na základe uvedených skutočností navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej
inštancie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

3. Povinný sa k odvolaniu oprávneného písomne nevyjadril.

4. Krajský súd v Trenčíne preskúmal vec na podklade podaného odvolania podľa § 379 a § 380 ods. 1,
2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len "CSP") a dospel k záveru, že napadnuté

uzneseniesúduprvejinštanciejepotrebnéakovecnesprávnepodľa§387ods.1CSPpotvrdiť.Odvolací
súd tak rozhodol bez nariadenia pojednávania v zmysle ustanovenia § 385 CSP, keď v danej veci nebolo
potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie a nariadenie pojednávania nevyžadoval ani dôležitý
verejný záujem.

5. Po podaní odvolania žalobcom v danej veci došlo k zmene právnej úpravy občianskeho súdneho
konania, keď dňa 01.07.2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok /
ďalej len "CSP"/, ktorý okrem iného zrušil zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok /O.s.p./, podľa
ktorého súd prvej inštancie posudzoval procesné podmienky vedúce k zastaveniu konania.

6. Podľa § 9a ods. 1 zák. č. 233/1995 Z.z. Exekučný poriadok, ak to povaha veci nevylučuje, v konaní
podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.7. Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon /zák. č. 160/2015 Z. z. civilný
sporový poriadok účinný od 01.07.2016/ aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

8. Podľa § 470 ods. 2 veta prvá CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom účinnosti
tohto zákona, zostávajú zachované.

9. Podľa § 103 O.s.p. kedykoľvek za konania prihliada súd na to, či sú splnené podmienky, za ktorých
môže konať vo veci (podmienky konania).

10. Podľa § 104 ods. 1 O.s.p. ak ide o taký nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť, súd
konanie zastaví. Ak vec nespadá do právomoci súdov alebo ak má predchádzať iné konanie, súd postúpi
vec po právoplatnosti uznesenia o zastavení konania príslušnému orgánu; právne účinky spojené s
podaním návrhu na začatie konania zostávajú pritom zachované.

11. Podľa § 159 ods. 3 O.s.p. len čo sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednávať znova.

12. V predmetnej veci sa oprávnený návrhom, spísaným do zápisnice na exekútorskom úrade JUDr. R.
Z. dňa 14.3.2015, domáhal vykonania exekúcie proti povinnému, a to na podklade exekučného titulu,
ktorým je rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom Slovenská

rozhodcovská, a.s. zo dňa 26.05.2009, sp. zn. SR 02352/09, ktorý podľa vyznačenej doložky mal
nadobudnúť právoplatnosť dňa 07.07.2009 a vykonateľnosť dňa 30.07.2009. Napadnutým uznesením
súd prvej inštancie zastavil exekučné konanie, keďže v predmetnom exekučnom konaní je podkladom
pre vymoženie pohľadávky oprávneného ten istý rozhodcovský rozsudok, v súvislosti s ktorým už
Okresný súd Prievidza vo svojom skoršom rozhodnutí zo dňa 18.06.2013, č.k. 9Er/2736/2010 - 60 v

spojení s uznesením Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 13.06.2014, č.k. 6CoE/3/2014-72, jednoznačne
konštatoval, že nie je spôsobilým exekučným titulom. Súd prvej inštancie bol toho názoru, že za týchto
podmienok ide o prekážku rozhodnutej veci a toto exekučné konanie je potrebné zastaviť podľa § 104
ods. 1 O.s.p.

13. Odvolací súd konštatuje, že existencia prekážky právoplatne rozhodnutej veci je predpokladom
toho, aby súd nekonal a nerozhodoval o veci, o ktorej už prv právoplatne rozhodol iný súd, prípadne
iný orgán, ktorého rozhodnutím je civilný súd viazaný. Prekážka rei iudicatae sa zaraďuje do kategórie
neodstrániteľných vád konania, existencia ktorých má za následok zastavenie konania bez ďalšieho
(iné rozhodnutie súdu v prípade prekážky rozhodnutej veci neprichádza do úvahy). V tejto súvislosti

odvolací súd považuje za potrebné poukázať na ustanovenie § 103 O.s.p. , podľa ktorého kedykoľvek počas konania prihliada súd na to, či
sú splnené podmienky konania, za ktorých môže konať vo veci (podmienky konania). V ustanovení § 104
ods. 1 O.s.p. je ďalej zakotvené, že ak ide o taký
nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví. Z citovaných ustanovení

O.s.p. teda vyplýva, že podmienky konania, za
ktorých môže súd vo veci konať, súd skúma z úradnej povinnosti a kedykoľvek za konania.

14. Podľa judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky k porušeniu procesnej podmienky prekážky
rei iudicatae dôjde vtedy, ak sú kumulatívne splnené tri podmienky:

1. začne sa opätovne konať, hoci už bolo vo veci právoplatne rozhodnuté;
2. začne sa opätovne konať medzi tými istými účastníkmi;
3. a o tej istej veci.

15. Z ustanovenia § 251 ods. 4 O.s.p. (účinného

do 30.06.2016) vyplývalo, že pre exekučné konanie platia procesné podmienky, ktoré sú v podstate
totožné s podmienkami sporového (nachádzacieho) konania. Na to nadväzujú aj dôsledky nedostatku
podmienok konania; ak pôjde o neodstrániteľnú podmienku exekučného konania, súd je povinný
exekučné konanie zastaviť, a to práve vzhľadom na ustanovenia § 103 a § 104 O.s.p. vspojenísust.§251ods.4O.s.p. (aj podľa §161 ods. 1, 2 CSP). Vzhľadom na skutočnosť, že Exekučný
poriadok neobsahuje žiadne ustanovenie, ktoré by
upravovalo prekážku rozhodnutej veci, je potrebné aj na exekučné konanie aplikovať ust. § 159 ods.
3 O.s.p. (zhodne § 230 CSP), ktoré výslovnezakotvuje, že len čo sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednávať znova. Pre posúdenie
rozsahu tohto striktného zákazu je nevyhnutné posúdiť, čo sa rozumie rozhodnutím vo veci samej v
exekučnom konaní.

16. Vecou samou sa rozumie nárok uplatňovaný iniciátorom súdneho (ale aj exekučného) konania, ktorý
jepredmetomkonania,spoluspríslušenstvomtohtonároku.Vexekučnomkonaníjepredmetomkonania
žiadosť oprávneného o tzv. nútený výkon rozhodnutia (exekučného titulu), a to v prípade, ak povinný
dobrovoľne nesplnil povinnosť vyplývajúcu z tohto rozhodnutia. Uznesenie, ktorým sa v exekučnom

konaní rozhodlo o neprípustností exekúcie ako celku, bez špecifikácie jej časti či určitých spôsobov
vykonania exekúcie, je rozhodnutím súdu vo veci samej.

17. Odvolací súd po preskúmaní veci konštatuje, že pred podaním návrhu oprávneného na vykonanie
exekúcie v predmetnej exekučnej veci, súd prvej inštancie už o totožnom nároku oprávneného,
uplatnenom návrhom na vykonanie exekúcie a vyplývajúcom z toho istého exekučného titulu, medzi

tými istými účastníkmi exekučného konania, právoplatne rozhodol, a to uznesením zo dňa 18.06.2013,
č.k. 9Er/2736/2010 - 60 v spojení s uznesením Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 13.06.2014, č.k.
6CoE/3/2014-72, ktorým exekúciu zastavil podľa § 57 ods. 2 Exekučného poriadku s poukazom na § 45
ods. 1 a 2 zákona č. 244/2002 Z.z. V uvedenej exekučnej veci dospel súd prvej inštancie k záveru, že
predloženýrozhodcovskýrozsudoknemožnopovažovaťzaspôsobilýexekučnýtitul.Nakoľkouvedeným

uznesením o zastavení exekúcie bolo právoplatne rozhodnuté o právnom nároku oprávneného, ktorý
bol priznaný v exekučnom titule, pričom skutkové okolnosti vedúce k záveru o nespôsobilosti tohto
exekučného titulu zostali nezmenené, ide o meritórne rozhodnutie, ktoré založilo prekážku právoplatne
rozhodnutej veci. Vzhľadom na tieto skutočnosti odvolací súd zastáva právny názor, že uvedené
založilo prekážku rei iudicatae, a teda pokiaľ v totožnej veci podal oprávnený návrh na vykonanie

exekúcie, v takomto exekučnom konaní nemožno pokračovať, a je potrebné ho zastaviť pre existenciu
neodstrániteľnej prekážky konania.

18. Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie vo výroku o zastavení
exekučného konania podľa ust. § 387 ods. 1 CSP ako vecne správne potvrdil.

19. Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu jednomyseľne.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).