Rozhodnuté bolo na súde Krajský súd Banská Bystrica
Rozhodutie vydal sudca Mgr. Katarína Katková
Forma rozhodnutia – Uznesenie
Povaha rozhodnutia – Potvrdzujúce
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 12Co/109/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6111211912
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 10. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Katarína Katková
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6111211912.2
Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Kataríny Katkovej a
členov senátu JUDr. Ing. Jána Gandžalu, PhD. a JUDr. Jany Haluškovej, v spore žalobcu R.. F. G.,
nar. XX. XX. XXXX, s trvalým pobytom I. Q. XX, XXX XX Z. Z., právne zastúpeného Mgr. Štefanom
Lišiakom, advokátom, so sídlom Robotnícka 8, 974 01 Banská Bystrica, proti žalovanému AVION spol.
s r. o., so sídlom Dedovec 1760/278, 017 01 Považská Bystrica, IČO: 36 309 273, právne zastúpeného
JUDr. Pavlom Gombíkom, advokátom, so sídlom Kukučínova 1, 036 01 Martin, o odstránenie vád na
motorovom vozidle, o odvolaní žalobcu a žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica
č. k. 14C/110/2011-282 zo dňa 21. 12. 2015 takto
r o z h o d o l :
Uznesenie okresného súdu p o t v r d z u j e.
Žalobcovi a žalovanému náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.
o d ô v o d n e n i e :
1. Okresný súd Banská Bystrica (ďalej aj „okresný súd“, alebo „súd prvej inštancie“, resp. „prvoinštančný
súd“) uznesením zo dňa 21. 12. 2015 konanie zastavil (prvý výrok) na základe späťvzatia žaloby
žalobcom. O trovách konania rozhodol tak, že žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania
(druhý výrok).
Z odôvodnenia uznesenia okresného súdu vyplýva, že žalobca sa žalobou domáhal odstránenia
reklamovaných vád na vozidle M. Y. EČ: Z. XXXH..
Právny zástupca žalobcu podaním doručeným súdu 08. 10. 2015 vzal žalobu v celom rozsahu späť
a žiadal, aby okresný súd konanie zastavil z dôvodu, že medzi žalobcom a žalovaným došlo k
mimosúdnemu vyriešeniu odstránenia reklamovaných vád motorového vozidla tým, že žalovaný tieto
odstránil dňa 25. 09. 2015. Zároveň si uplatnil náhradu trov konania.
Právny zástupca žalovaného podaním doručeným okresnému súdu 09. 11. 2015 so zastavením konania
súhlasil. Uviedol, že mimosúdne vyriešenie veci nespočívalo vo výmere výfukového potrubia, ktorým
žalobca predtým podmieňoval odstránenie reklamovaných vád, ale spočívalo v odstránení korózie
podvozku. Uvedený postup žalobcovi ponúkal ešte pred podaním žaloby. Z uvedeného dôvodu nezavinil
zastavenie konania. Zároveň si uplatnil náhradu trov konania.
Pretože právny zástupca žalobcu vzal žalobu v celom rozsahu späť a právny zástupca žalovaného so
zastavením súhlasil, okresný súd konanie zastavil.
Pri rozhodovaní o trovách konania okresný súd vychádzal z ustanovenia § 146 ods. 1 písm. c/ spojení
s § 146 ods. 2, veta prvá Občianskeho súdneho poriadku (ďalej aj „O.s.p.“). Uviedol, že v konaní
došlo k uzavretiu mimosúdnej dohody medzi účastníkmi. S ohľadom na vyjadrenie žalovaného z 05.
11. 2015 nevyplýva dôvodnosť podanej žaloby. Podľa názoru okresného súdu ani žalovaný nebol v
konaní úspešný, spolupodieľal na zastavení konania, s ktorým vyjadril súhlas. Okresný súd následne
konštatoval, že nemal preukázané zavinenie u žiadnej zo sporových strán.2. Proti uzneseniu okresného súdu žalobca podal včas odvolanie. Poukázal na to, že na súdnom
pojednávaní dňa 19. 08. 2015 sa dohodli so žalovaným ohľadne uzatvorenia mimosúdnej dohody.
Žalovaný sa zaviazal riadne a odborne odstrániť vady na jeho motorovom vozidle. Dňa 02. 09. 2015
motorové vozidlo priviezol do servisu žalovaného v E.. Motorové vozidlo mu žalovaný vrátil dňa 25.
09. 2015 s ubezpečením, že reklamované vady riadne odstránil. O tejto skutočnosti boli spísané tri
zápisnice zo dňa 02. 09. 2015, 17. 09. 2015 a 25. 09. 2015. Na základe uvedených skutočností vzal
žalobu späť, a to z dôvodu odstránenia reklamovaných vád motorového vozidla. Následne motorové
vozidlo používal obvyklým spôsobom, pričom už v novembri zistil, že nedošlo k riadnemu odstráneniu
vád, t. j. žalovaný vady odstránil nekvalitne. Žalovanému e-mailom zaslal reklamáciu dňa 09. 11. 2015 aj
s fotodokumentáciou. Je toho názoru, že žalovaný ho uviedol do omylu. Dôveroval žalovanému ohľadne
vyriešenia sporu zmierom (mimosúdnou dohodou) a po uskutočnených opravách motorového vozidla
vzal žalobu späť v dobrej viere, že došlo k riadnemu a odbornému odstráneniu vád. Pretože nedošlo k
riadnemu odstráneniu reklamovaných vád motorového vozidla, žiadal, aby súd v konaní ďalej rozhodol
o jeho žalobe o odstránenie reklamovaných vád. Nesúhlasil ani s konštatovaním okresného súdu, že
jeho žaloba nebola dôvodná. Žalovaný jeho reklamáciu vád neuznal, čo mu oznámil e-mailom zo dňa
07. 09. 2010 a 11. 05. 2011. Žalovaný mu pred podaním žaloby nikdy nechcel odstrániť reklamované
vady motorového vozidla. Ponúkal mu len odstránenie korózie na prístupných miestach a ošetrenie
zinkovým sprayom. Pri zamietnutí jeho reklamácie v pozícii spotrebiteľa bolo povinnosťou žalovaného
označiť osobu, ktorá vykoná odborné posúdenie vád, čo neurobil, a tak sa vyhol ďalšie zodpovednosti.
Žalobu vzal späť po tom, ako žalovaný pristúpil k odstráneniu reklamovaných vád motorového vozidla,
a preto je povinný uhradiť mu trovy. Zároveň žiadal, aby odvolací súd zrušil prvostupňové uznesenie o
zastavení konania a vec vrátil na ďalšie konanie. V prípade, ak odvolací súd jeho návrhu nevyhovie,
uviedol, že označuje svoje podanie ako žalobu o odstránenie reklamovaných vád motorového vozidla
- výmena výfukového potrubia.
3.Žalovanýpodalprotiuzneseniuokresnéhosúdu,konkrétnedovýrokuotrováchkonania(druhývýrok,)
včas odvolanie. Poukázal na ustanovenie § 146 ods. 2 O. s. p., pričom žiadal priznať mu náhradu trov
konania. Podľa jeho názoru zastavenie konania zavinil žalobca. Uviedol, že neuzavrel so žalobcom
mimosúdnu dohodu, a preto takáto dohoda nemohla byť dôvodom späťvzatia žaloby. Žalobca zobral
späť žalobu v dôsledku svojho vlastného správania, preto z procesného hľadiska zavinil zastavenie
konania a je povinný nahradiť mu trovy konania. Zavinenie je nutné posudzovať výlučne z procesného
hľadiska. V posudzovanej veci si uplatnil len tie trovy konania, ktoré účelne vynaložil pri bránení svojho
práva a ktoré boli vyčíslené v písomnom podaní zo dňa 05. 11. 2015. Ďalej poukázal na rozhodnutie
Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1M Obdo V13/2006 z 30. apríla 2008 a na judikát R 49/1993.
4. Odvolanie žalobcu bolo podané dňa 05. 02. 2016 a žalovaného dňa 10. 02. 2016, teda ešte za
účinnosti zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku, ktorý bol ku dňu 30. 06. 2016 zrušený
zákonom č. 160/2015 Z.z. Civilným sporovým poriadkom (ďalej aj „CSP“). Dňa 01. 07. 2016 nadobudol
účinnosť nový procesnoprávny kódex - Civilný sporový poriadok, ktorý v prechodných ustanoveniach,
v § 470 ods. 1 uvádza: „Ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konanie začaté predo
dňom nadobudnutia jeho účinnosti.“ Pretože odvolacie konanie prebieha už v dobe účinnosti CSP, bolo
potrebné na odvolacie konanie aplikovať príslušné ustanovenia CSP s poukazom na ustanovenie § 470
ods. 2 veta prvá CSP, v zmysle ktorého ostávajú právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo
dňom nadobudnutia účinnosti CSP zachované.
5. V dôsledku odvolania krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP),vec preskúmal v medziach daných
ustanovením § 379 a 380 CSP, bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1, 2 CSP a contrario
a uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil z nasledovných
dôvodov:
6. Späťvzatie žaloby je jednostranným procesným dispozičným úkonom žalobcu, ktorého účinky
nastávajú momentom, kedy je doručený súdu (viď rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky sp.
zn. 20 Cdo 1211/99). Ak žalobca po začatí konania urobí voči súdu uvedený dispozičný procesný úkon
(späťvzatie žaloby), nie je možné účinky tohto úkonu zmeniť (t.j. späťvzatie žaloby nemožno účinne
odvolať) a súd musí konanie zastaviť podľa ustanovenia § 144 CSP (do 30. 06. 2016 § 96 ods. 1 O.s.p.).
7. Z obsahu spisu je nesporné, že žalobca doručil okresnému súdu dňa 08. 10. 2015 podanie
(č.l. 260 spisu), v ktorom jednoznačným spôsobom uviedol, že „..došlo medzi sporovými stranami kmimosúdnemu vyriešeniu odstránenia reklamovaných vád motorového vozidla M. Y. EČV Z. XXX H.
tým, že odporca (žalovaný) tieto vady odstránil dňa 25. 09. 2015...Navrhovateľ (žalobca) svoj návrh
berie v celom rozsahu späť a navrhuje, aby súd konanie zastavil...“ Z formálneho označenia tohto
podania a z jeho obsahu nevznikli absolútne žiadne pochybnosti o tom, že ide jednoznačne o späťvzatie
žaloby voči žalovanému. Ako vyplýva z vyššie uvedeného, účinky tohto jednostranného procesného
dispozičného úkonu žalobcu nastali momentom jeho doručenia okresnému súdu, a preto v odvolaní
uvedené skutočnosti, t. j. aby súd pokračoval v konaní už bolo z procesnoprávneho hľadiska irelevantné.
Za tejto procesnej situácie nemal odvolací súd inú možnosť, ako uznesenie okresného súdu vo výroku,
ktorým konanie zastavil (prvý výrok), potvrdiť.
8. Pokiaľ dôjde k zastaveniu sporového konania v dôsledku späťvzatia žaloby, potom je povinnosťou
súdu pri rozhodovaní o trovách konania skúmať procesnú zodpovednosť pri zastavení konania na
oboch procesných stranách (na strane žalobcu i žalovaného) a definitívne ju vyriešiť v rámci právnej
úpravy obsiahnutej v ustanovení § 256 ods. 1 CSP. Pre vyriešenie otázky náhrady trov konania je
preto kľúčové zistenie, či, a pokiaľ áno, ktorá zo strán z procesného hľadiska nesie zodpovednosť za
zastavenie konania, teda ktorá zo strán zastavenie konania zavinila. Kritérium procesného zavinenia
je potom treba posudzovať z objektívneho hľadiska, a to vo vzťahu medzi tým, čo žalobca v konaní
požadoval, resp. akého výsledku sa domáhal, a skutočnosťou, pre ktorú žalobca neskôr vzal žalobu
späť s tým, aby konanie bolo zastavené. Nie je pritom vylúčené, aby súd súčasne došiel i k záveru, že sú
splnené predpoklady na aplikáciu ustanovenia § 257 CSP (nepriznanie náhrady trov konania z dôvodov
hodných osobitného zreteľa). O náhrade trov konania pri späťvzatí žaloby súd preto vždy rozhoduje
podľa ustanovenia § 256 ods. 1 v spojení s § 257 CSP (do 30. 06. 2016 § 146 ods. 2 v spojení s §
150 O.s.p.).
9. Žalobca v späťvzatí žaloby výslovne uviedol, že medzi stranami došlo k uzatvoreniu mimosúdnej
dohody. Táto skutočnosť vplýva i v písomného podania žalovaného zo dňa 30. 09. 2015 (č.l. 259
spisu).Východiskom pre späťvzatie žaloby, ktorého dôsledkom je zastavenie konania, bol dvojstranný
právny úkon oboch strán. Z predložených listinných dôkazov vyplýva, že žalobca mal aj pred začatím
konania záujem na dohode so žalovaným, avšak nedošlo medzi nimi k jednoznačnej zhode na spôsobe
odstránenia vád motorového vozidla. Pretože z listinných dôkazov bolo preukázané odôvodnené
späťvzatie žaloby neskorším správaním žalovaného, ktorý odstránil a ošetril skorodované podvozkové
časti motorového vozidla na základe mimosúdnej dohody o odstránení vád motorového vozidla, ktorá
bola predmetom konania. Odvolací súd zdôrazňuje, že došlo zo strany žalobcu k ústupku, keď v
rámci opravy motorového vozidla nežiadal vymeniť skorodované výfukové potrubie (hoci sa uloženia
tejto povinnosti domáhal v petite žaloby vrátane odstránenia a ošetrenia skorodovaných podvozkov).
Z uvedených dôvodov odvolací súd konštatuje, že rozsah procesného zavinenie tej - ktorej strany vo
vzťahu k petitu žaloby je rovnaký, a teda v takomto prípade nesie zodpovednosť na zastavení konania
žalobca aj žalovaný v rovnakom rozsahu. Pretože správanie oboch strán - uzatvorenie mimosúdnej
dohody o odstránení vád odôvodňovalo procesný úkon späťvzatia žaloby v rovnakom rozsahu, ktorý
bol výsledkom kompromisného riešenia oboch strán, túto okolnosť odvolací súd vyhodnotil ako dôvod
osobitného zreteľa, ktorý výnimočne umožňuje náhradu trov konania nepriznať.
10. V zmysle vyššie uvedeného odvolací súd potvrdil i výrok rozsudku okresného súdu ohľadne trov
konania (druhý výrok) ako vecne správny (387 ods. 1 CSP).
11. Pri rozhodovaní o trovách odvolacieho konania vychádzal odvolací súd z ustanovenia § 396 ods.
1 v spojení s § 262 ods. 1 CSP, z ktorého vyplýva: „O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj
bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí“. Odvolací súd pri svojom rozhodovaní aplikoval
zásadu zodpovednosti za výsledok (zásadu úspechu) vyplývajúcu z ustanovenia § 255 ods. 1 CSP.
V predmetnom prípade vo vzťahu k svojmu odvolaniu v odvolacom konaní nebol úspešný žalobca ani
žalovaný, preto odvolací im náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.
12. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho,
pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné
alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného
premiestnenia alebo zadržania (§ 76 CMP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.