Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 25. október 2016

Súd: Okresný súd Žiar nad Hronom
Spisová značka: 12C/171/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6412213389
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 10. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Daniel Koneracký

ECLI: ECLI:SK:OSZH:2016:6412213389.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žiar nad Hronom, pred samosudcom Mgr. Danielom Konerackým, v právnej veci žalobcu:

POHOTOVOSŤ, s. r. o., IČO: 35 807 598, Bratislava, Pribinova č. 25, v zast. Advokátska kancelária
Fridrich Paľko, s. r. o., Bratislava Grösslingova 4, proti žalovanému: W. Y. - Q. W. W. Y.M., Ž. K. XX, O.,
o žalobe na náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu z a m i e t a.

II. Žalovaný má právo na náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1.Žalobca sa podanou žalobou, ktorú podal na tunajší súd domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy
vo výške 125 € z titulu majetkovej škody a z titulu nemajetkovej ujmy sumy 275 €. Takúto žalobu žalobca

odôvodnil tým, že mu bola spôsobená škoda, resp. nemajetková ujma z titulu nesprávneho úradného
postupu exekučného súdu v zmysle zák. č. 514 / 2003 Z. z. V podanej žalobe žalobca tiež poukázal
na skutočnosť, že na tunajšom súde sa viedlo exekučné konania pod sp. zn. A. XXXXX/XXXX a to proti
povinnému Q. F. s tým, že v takomto exekučnom konaní vystupoval žalobca ako oprávnený. Návrh
na vykonanie exekúcie podal žalobca s tým, že jeho pohľadávka vznikla na základe zmluvy o úvere
uzavretou medzi účastníkmi exekučného konania a súdny exekútor následne požiadal Okresný súd Žiar
nad Hronom o vydanie poverenie na vykonanie exekúcie na základe exekučného titulu.

Exekučné konanie sa viedlo na podklade rozhodcovského rozsudku vydaného rozhodcovským súdom
a je potrebné odlíšiť ho od rozhodnutia rozhodcovskej komisie, resp. zmieru schváleného takouto
komisiou nakoľko pri rozhodnutiach rozhodcovskej komisie resp. jej zmierov ide o rozhodnutia vydané
v pracovných sporoch vydaných podľa zákonníka práca ako aj vyhlášky č. 42/1975 Zb. Podľa
žalobcu mal tak exekučný súd rozhodnúť o žiadosti na udelenie poverenia v lehote 15 dní od
jej doručenia, pričom súd napriek tomu, že vec nevykazovala prvky nadmernej právnej zložitosti a

nevyžadovala si spoluprácu s účastníkmi konania, ktorá by mohla svojou komplexnosťou podstatne
ovplyvniť čas potrebný k posúdeniu na rozhodnutie, rozhodol o žiadosti o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie až dňa 20.1.2009 v dôsledku čoho nedodržal zákonnú lehotu na udelenie poverenie
a to 15 dní, ktorá je upravená v § 44 ods. 2 Exekučného poriadku. Súd tak pochybil a rozhodol
o žiadosti na vydanie poverenia až po uplynutí zákonom stanovenej dobe, pričom bol v omeškaní
viac ako 5 mesiacov a takýmto postupom spôsobil v konaní zbytočné prieťahy. K vydaniu rozhodnutia
o žiadosti o udelenie poverenia pristúpil súd až po veľmi dlhej dobe, pričom podľa názoru žalobcu

takouto nečinnosťou okresného súdu mu vznikla škoda vo výške 125 € a nemajetková ujma vo
výške 275 €, pričom suma 125 € predstavuje náhradu účelne vynaložených nákladov, spojených s
jeho činnosťou, uskutočňovanou vo veci správy a udržateľnosti pohľadávky v období, ktoré zbytočne
uplynulo medzi doručením návrhu na vydanie poverenia na exekúciu a vydaním poverenia. Takátoškoda pozostáva z platby na správu pohľadávky prostredníctvom pracovných výkonov zamestnancov
pomocou informačného systému vo výške 70 €, na udržiavanie a správu informačného systému sumou
40 € ako aj sumou 15 € na administratívne spracovanie textov urgencií, adresovaných exekučnému

súdu, na publikačné výdaje, spojené s vyhotovením urgencií, adresovaných exekučnému súdu, na
poštovné a telekomunikačné výdaje, spojené s urgovaním a kontrolou stavu konania. Nemajetková
ujma predstavuje sumu 275 € nakoľko podľa názoru žalobcu samotné konštatovanie, porušenie práva
na rozhodnutie o návrhu na vydanie poverenia v zákonom stanovenej dobe v spojení s porušením práva
na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov a práva na prejednanie veci v primeranom čase nie je

dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu, spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Žalobca
výpočet nemajetkovej ujmy realizoval alikvotným pomerom 55 € za každý mesiac omeškania činnosti
exekučného súdu, a to práve na základe aplikácie doktrín Ústavného súdu, teda 663,88 € za rok, pričom
v danej veci bol exekučný súd nečinný viac ako 177 dní.

2.Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení uviedol, že s podanou žalobou nesúhlasí a žiada ju

zamietnuťnakoľkoniejedôvodná.Ďalejpoukázalnaskutočnosť,žežalobajezmätočnápretožežalobca
prenáša dôkaznú povinnosť na súd napriek tomu, že takéto dôkazné bremeno by mal znášať sám.
Prieťahy v konaní pred všeobecným súdom o náhradu škody nie je podľa jeho názoru oprávnený
posudzovať súd ale túto právomoc má ústavný súd, resp. predseda súdu. Zároveň žalovaný uviedol, že
žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody mu boli doručené dňa 23.04.2012, pričom

dňa 27.09.2012 bola okresnému súdu doručená predmetná žaloba a preto je tak zrejmé, že žalobca ju
nepodal po uplynutí 6-mesačnej lehoty, ale skôr a z tohto dôvodu ide o predčasne uplatnený nárok na
súde. Nemožno tiež považovať nárok žalobcu za predbežne prerokovaný nakoľko žalobca neposkytol
potrebnú súčinnosť.

Pre vznik zodpovednosti za škodu v zmysle zák. č. 514/2003, ku ktorej došlo pri pôsobení orgánov
verejnej moci pri výkone funkcie verejnej moci je potrebné splniť určité zákonné predpoklady, ktoré
pozostávajú z nezákonného rozhodnutia, resp. nesprávneho úradného postupu, vzniku škody a
príčinnej súvislosti medzi nezákonným rozhodnutím resp. nesprávnym úradným postupom a vzniknutou
škodou, pričom tieto podmienky musia byť splnené súčasne. Podľa názoru žalovaného samotná prax

ukázala, že lehota na vydanie poverenia súdnemu exekútorovi je výraznou prekážkou, aby mohli súdy
objektívne posúdiť zákonnosť exekúcie ak exekučným titulom je notárska zápisnica alebo rozhodcovský
rozsudok, pričom poukázal na rozsudok Súdneho dvora A. D.-XX/XX U., ktorý nevylučuje posúdenie
zmluvnej podmienky v exekučnom konaní. Samotný žalobca poukázal na ustanovenie § 44 ods. 2
Exekučného poriadku účinného od 1.6.2011 z ktorého vyplýva, že lehota 15 dní na udelenie poverenia

súdnemu exekútorovi od doručenia žiadosti neplatí ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d).
Z uvedeného tak vyplýva, že lehota 15 dní na vydanie poverenia sa netýka prípadov, kedy je podkladom
na vykonanie exekúcie vykonateľné rozhodnutie rozhodcovského súdu. Vzhľadom na skutočnosť, že
podkladom na vydanie poverenia bol rozhodcovský rozsudok ako exekučný titul tak pred 1.6.2011 ako aj
po 1.6.2011 sa zákonná lehota 15 dní na vydanie poverenia nevzťahovala na exekučný titul, ktorým bol

takýto rozsudok. Pokiaľ ide o existenciu prieťahov, tak podľa názoru žalovaného sa musí vychádzať z
existencie prieťahov ak boli tieto konštatované vo výsledkoch vybavenia sťažnosti na prieťahy, žiadosti
o prešetrenie vybavenia sťažnosti na prieťahy, v právoplatnom rozhodnutí vydanom v disciplinárnom
konaní alebo v rozhodnutí Ústavného súdu. Pokiaľ ide o náhradu škody ako aj nemajetkovú ujmu tak
jej vznik ako aj výške neboli žiadnym spôsobom riadne preukázaná a žalobca len uviedol všeobecné

tvrdenia o jej vzniku. Pri rozhodovaní o uplatnenom nároku by mal súd zobrať na zreteľ aj aspekt dobrých
mravov,pretožesamotnýžalobcaporušovalprávaspotrebiteľovpriuplatňovanísvojichnárokovzosvojej
podnikateľskej činnosti a súdy preto museli pozorne skúmať jeho podania. Na záver žalovaný poukázal
na skutočnosť, že žalobca nepreukázal ani príčinnú súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom
a vznikom škody.

3. Na prejednanie veci súd nariadil pojednávanie na deň 25.10.2016 s tým, že právny zástupca žalobcu
ako aj žalovaný mali predvolanie riadnym spôsobom doručené, pričom ani jeden z nich nepožiadal o
odročenie pojednávania z dôležitých dôvodov. Zároveň právny zástupca žalobcu súhlasil s tým, aby súd
rozhodol v jeho neprítomnosti. Zástupca žalovaného ospravedlnil svoju neúčasť na pojednávaní.

4.Súdvykonaldokazovanieoboznámenímsaslistinnýmidôkazmi,atopodanoužalobou,uznesenímKS
BB zo dňa 10.10.2012, č. k. XXNcC XXX/XXXX; vyjadrením žalovaného; pokynom predsedu súdu W..
U., potvrdením o pridelení veci zákonnému sudcovi Q.. P. S., spisom Okresného súdu Žiar nad Hronomč. k. XEr XX/XXXX /. XXXXX/XXXX/; ako aj ostatným spisovým materiálom, pričom zistil nasledovný
skutkový stav veci:

5.Zo spisu Okresného súdu Žiar nad Hronom č. k. XEr XX/XXXX má súd za preukázané, že žiadosť o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola súdnym exekútorom doručená exekučnému súdu dňa
19.01.2009 a k nej bol pripojený návrh na vykonanie exekúcie spísaný dňa 15.12.2008. Podkladom na

vykonanie exekúcie bol priložený exekučný titul a to rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského
súdu zriadený zriaďovateľom W. Y. U.. W.., S. Y. X, O., sp. zn. W. XXXXX/XX zo dňa 17.9.2008. Okresný
súd Žiar nad Hronom rozhodol o žiadosti súdneho exekútora tak, že vydal poverenie na vykonanie
exekúcie a to dňa 20.1.2009 s tým, že exekučné konanie nebolo doposiaľ ukončené. Zároveň na
základe pokynu predsedu súdu W.. U. bola vec po zákonnom sudcovi X.. B. Š.Č. pridelená dňa
16.08.2016 zákonnému sudcovi Q.. P. S..

6.Podľa § 4 ods. 1 písm. a) bod 1. zák č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone
verejnej moci a o zmene niektorých zákonov účinného do 31.12.2012, vo veci náhrady škody, ktorá
bola spôsobená orgánom verejnej moci podľa § 3 ods. 1 koná v mene štátu Ministerstvo spravodlivosti
Slovenskej republiky ak škoda vznikla v dôsledku

rozhodnutia vydaného súdom alebo ak škoda bola spôsobená nesprávnym úradným postupom súdu.

7.Podľa § 9 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a
o zmene niektorých zákonov účinného do 31.12.2012, štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym
úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje porušenie povinnosti orgánu verejnej

moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom stanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej
moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv právom
chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb. Za nesprávny úradný postup sa nepovažuje
postup alebo výsledok postupu Národnej rady Slovenskej republiky pri výkone jej pôsobnosti podľa
článku 86 písm. a) a d) Ústavy Slovenskej republiky a postup alebo výsledok postupu vlády Slovenskej

republiky pri výkone jej pôsobnosti podľa článku 119 písm. b) Ústavy Slovenskej republiky.

8.Podľa § 9 ods. 2 zák. č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci
a o zmene niektorých zákonov účinného do 31.12.2012, právo na náhradu
škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom má ten, komu bola takým postupom spôsobená

škoda.

9.Podľa § 15 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone
verejnej moci a o zmene niektorých zákonov účinného do 31.12.2012, nárok na náhradu škody
spôsobenej nezákonným rozhodnutím, nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením

slobody, rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe ako je nárok na
náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať
na základe písomnej žiadosti poškodeného o predbežnom prerokovaní nároku s príslušným orgánom
podľa § 4 a § 11.

10.Podľa § 16 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci a o zmene niektorých zákonov účinného do 31.12.2012, ak príslušný orgán neuspokojí nárok na

náhradu škody alebo jeho časť do 6 mesiacov odo dňa prijatia žiadosti, môže poškodený domáhať
uspokojenia nároku alebo jeho neuspokojenia časti na súde.

11. Podľa § 17 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci a o zmene niektorých zákonov účinného do 31.12.2012, uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk

ak osobitný predpis neustanovuje inak.

12.Podľa § 17 ods. 2 zák. č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci a o zmene niektorých zákonov účinného do 31.12.2012, v prípade ak iba samotné konštatovanieporušenie práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným
rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch ak
nie je možné uspokojiť ju inak.

13.Podľa § 17 ods. 3 zák. č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci a o zmene niektorých zákonov účinného do 31.12.2012, výška v nemajetkových peniazoch podľa
ods. 2 sa určuje s prihliadnutím najme na:

a) osobu poškodeného, jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje,
b) závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k nej došlo,
c) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v súkromnom živote,
d) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v spoločenskom uplatnení.

14.Podľa § 19 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej

moci a o zmene niektorých zákonov účinného do 31.12.2012, právo na náhradu škody sa premlčí za
3 roky odo dňa keď sa poškodený dozvedel o škode. Ak je podmienkou uplatnenie práva na náhradu
škody zrušenie alebo zmena právoplatného rozhodnutia, plynie premlčacia doba odo dňa doručenia
(oznámenia) rozhodnutia, ktorým bolo zmenené alebo zrušené právoplatné rozhodnutie.

15.Podľa § 19 ods. 3 zák. č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci a o zmene niektorých zákonov účinného do 31.12.2012, lehota neplynie počas predbežného
prerokovania nároku podľa § 15 odo dňa podania žiadosti do skončenia prerokovania, najnovšie však
počas 6 mesiacov.

16.Podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so
zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu. Ak súd
zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na

vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.
17. Žalobca sa podanou žalobou domáha voči žalovanému náhrady majetkovej škody ako aj
nemajetkovej ujmy z titulu nesprávneho úradného postupu. Za nesprávny úradný postup v súlade s
ustálenou súdnou praxou možno vymedziť tak, že ide o porušenie právnou normou ustanoveného
postupu štátneho orgánu, resp. o porušenie účelu postupu štátneho orgánu, ktorý súvisí s rozhodovacou

činnosťou štátneho orgánu alebo s ňou nesúvisí - nenašiel svoj bezprostredný výraz vo vydanom
rozhodnutí. Pod termín postup možno subsumovať ako konanie (činnosť) štátneho orgánu, tak aj jeho
nekonanie (nečinnosť, alebo opomenutie). Nesprávnym úradným postupom môže byť aj nevydanie
alebo oneskorené vydanie rozhodnutia v dôsledku porušenia stanovených alebo primeraných lehôt
na vydanie, lebo znaky nesprávneho úradného postupu má aj nečinnosť štátneho orgánu alebo jeho

činnosť, ktorá nie je vykonávaná v ustanovenej lehote. /rozhodnutie K. W. Č.. XCdo XX/XXXX/.

18.Na základe vyššie uvedených skutočností súd zistil, že súdny exekútor doručil súdu žiadosť o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie dňa 19.1.2009 a exekučný súd vydal poverenie na vykonanie
exekúcie dňa 20.1.2009 teda v zákonnej 15 dňovej lehote na vydanie poverenia. Exekučný súd tak

nebol nečinný viac ako 177 dní ako to tvrdí žalobca, ale poverenie bolo vydané nasledujúcim dňom
po doručení žiadosti o vydanie poverenia a to v zákonnej lehote určenej v § 44 ods. 2 Exekučného
poriadku účinného v čase začatia exekučného konania. Podľa názoru súdu tak nebolo porušené žiadne
zákonné ustanovenie exekučného poriadku platného a účinného v čase rozhodovania o žiadosti o
udelenie poverenia. Okrem toho takéto ustanovenie Exekučného poriadku nezbavovalo exekučný súd

preskúmavať či exekučný titul nie je v rozpore so zákonom /napríklad ak exekučný titul bol vydaný
orgánom, ktorý nemá právomoc rozhodovať predmetnú vec z dôvodu neplatnej rozhodcovskej doložky/,
pričom podkladom v tomto exekučnom konaní bol exekučný titul a to rozhodcovský rozsudok. Z
uvedených dôvodov tak bolo potrebné preskúmať rozhodcovské rozsudky či neobsahujú plnenia
priznané na podklade neprijateľných podmienok v spotrebiteľských veciach. Keďže poverenie na

vykonanie exekúcie bolo vydané v zákonnej lehote súd dospel k názoru, že zo strany exekučného súdu
nedošlo k nesprávnemu úradnému postupu a to prieťahom v súdnom konaní, ktoré mali byť spôsobené
jehonečinnosťou. Vkonanítiežnebolozistené,žebypredsedaexekučnéhosúdu,resp.ÚstavnýsúdSR
v tejto veci konštatoval akékoľvek prieťahy v konaní z ktorých odvodzoval žalobca svoj nárok a to napriektvrdeniu žalobcu že opätovne dával sťažnosti na prieťahy nakoľko takáto skutočnosť nebola preukázaná
v súdnom konaní. Súd pri výklade pojmu zbytočné prieťahy podľa zák. č. 514/2003 Z. z. vychádzal
z ustálenej judikatúry Ústavného súdu, ako aj Európskeho súdu pre ľudské práva a to z pojmu právo

na prejednanie veci v primeranej lehote, pretože medzi právom na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov a právo na prejednanie veci v primeranej lehote niet zásadných odlišností. Ako vyplýva z
ustálenej judikatúry Ústavného súdu , dôvodom na odmietnutie sťažnosti ako zjavne neopodstatnenej je
aj zistenie, že postup všeobecného súdu sa nevyznačoval takými významnými prieťahmi, ktoré by bolo
možné kvalifikovať ako zbytočné prieťahy. Z tohto vyplýva, že nie každý prieťah v súdnom konaní má

za následok porušenie práva na prerokovanie veci bez zbytočného prieťahu a pojem zbytočné prieťahy
nemožno vykladať a aplikovať materiálne. Súd preto žalobu žalobcu zamietol, pretože dospel k názoru,
že jeho nárok na náhradu škody a náhradu nemajetkovej ujmy nie je dôvodný z dôvodu, že exekučný
súd neporušil práva žalobcu, a preto nie je potrebné vyhodnocovať aj predpoklady na určenie výšky
škody a nemajetkovej ujmy, uvedené v § 17 ods. 3 Zákona č. 514/2003. Žalobca tak neuniesol dôkazné
bremeno o tom, že by činnosťou súdu v danom konaní došlo k nesprávnemu úradnému postupu.

19. Pokiaľ ide o trovy konania tak súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku pretože
žalovaný bol úspešný v celom rozsahu a preto mu súd priznal právo na náhradu trov vo výške 100%
voči žalobcovi.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho
súdu ku Krajskému súdu v Banskej Bystrici, a to v troch vyhotoveniach. V odvolaní je potrebné uviesť,
ktorému súdu je určené, spisovú značku súdneho konania, kto ho podal, ktorej veci sa týka, čo sa
ním sleduje, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa
rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie musí byť podpísané, pričom rozsah v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť
len do uplynutia lehoty na podanie odvolanie. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené
procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala
jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c)
rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za

následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov
k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie
prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti

rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré
predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedené v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na
rozhodnutie vo veci samej. Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže žalobca
podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku ( z. č. 233/1995 Z. z. o exekútoroch
a exekučnej činnosti); ak ide o rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk

s maloletým, iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, návrat maloletého do cudziny pri
neoprávnenom premiestnení alebo zadržaní návrh na súdny výkon rozhodnutia.