Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 21. september 2016

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 9Co/489/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2214208828
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 09. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Barcajová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2016:2214208828.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Barcajovej a členiek senátu

JUDr. Evy Behranovej a Mgr. Renáty Gavalcovej v právnej veci žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o.,
IČO: 35 724 803, so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava, zastúpeného: TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., advokátska
kancelária, Bratislava (zn. 3.141.247), proti žalovanej: M. G., narodená X. Q. XXXX, bytom K. XXX, o
575,18 eura s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Dunajská Streda
č.k. 15C/235/2014-37 zo dňa 10. apríla 2015 takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie vo veci samej i v časti trov prvostupňového konania p o
t v r d z u j e.

II. Žalovaná má voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu žalobcu o zaplatenie 575,18 eura z titulu splatenia
pôžičky s 8,25 % ročným úrokom z omeškania od 12. marca 2014 do zaplatenia zamietol a o
trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 2 OSP. Právne prvostupňový súd rozhodnutie odôvodnil
ustanoveniami zákona č. 258/2001 Z.z. (§ 9 ods. 2 písm. k), f), j), § 10 ods. 1, § 11 ods. 1 písm.
a)), ustanoveniami Občianskeho zákonníka - zákon č. 40/1964 Zb. (ďalej len OZ - § 52 ods. 1, 2,
3, 4, § 53 ods. 1, 2, 3, 4, písm. k), § 53 ods. 5, § 54, § 517 ods. 2, § 566 ods. 2 a nasl.). Vecne

súd prvej inštancie zistil, že žalobca sa domáha voči žalovanej zaplatenia uplatnených nárokov ako
nástupca Všeobecnej úverovej banky, a.s., ktorá uzavrela dňa 08.10.2009 so žalovanou zmluvu č.
34136475, ktorou jej poskytla peňažné prostriedky. Všeobecná úverová banka, a.s. na žalobcu zmluvou
z 11.03.2014 postúpila pohľadávku v sume 623,14 eura, z ktorých si žalobca uplatňuje v danom konaní
575,18 eura. Súd prvej inštancie ustálil skutkový stav tak, že na základe zmluvy zo dňa 12.10.2009
bola žalovanej vydaná karta, ktorou vykonáva platby a výbery a Všeobecnej úverovej banke, a.s.
splatila 309,04 eura, posledná splátka bola 20.10.2011 v sume 64,52 eura, no k úhrade ďalších

splátok už nedošlo. Dňa 11.03.2014 uzavrela VÚB, a.s. ako postupca a žalobca ako postupník zmluvu
o postúpení pohľadávok, podľa ktorej postupca postúpil pohľadávky špecifikované v prílohe zmluvy.
Dôkazné bremeno na predloženie potrebných podkladov bolo na žalobcovi, pričom žalobca, hoci bol na
to podľa § 120 ods. 1 OSP povinný, nepredložil súdu žiaden dôkaz, z ktorého by vyplývalo, či, kedy,
akou formou a s akým obsahom bola žalovaná vyzvaná na splatenie svojich záväzkov. Súd pritom
zdôraznil, že nebolo jeho povinnosťou nahrádzať dôkaznú aktivitu žalobcu, napr. výzvou na odstránenie
nedostatkov podania v zmysle § 43 ods. 1 OSP. Nepredloženie uvedených listín (výziev, upomienok

a podobne) totiž nie je vadou, ktorá by bránila prejednaniu žaloby, ale má za následok nedokázanie
hmotno-právnych skutočností, o ktoré žalobca opiera svoje uplatňované nároky (porovnaj napríklad
uznesenie NS SR sp. zn. 4 Cdo 179/2012). Žalobca si pritom musel byť vedomý, že tieto skutočnosti
musí dokázať, ak chce opodstatniť svoju aktívnu legitimáciu postupníka pohľadávky (o to viac, že akpôvodným veriteľom bola banka). Zároveň sa mohol dostaviť na pojednávanie, kde by ho súd prvej
inštancie oboznámil s tým, čo považuje za sporné (§ 118 ods. 2 OSP); ak tak žalobca neurobil, musí
znášať negatívne dôsledky z toho plynúce. V rámci právneho posúdenia poukázal na ustanovenie

§ 524 ods. 1 OZ a na to, že žalobca a Všeobecná úverová banka, a.s. uzatvorili zmluvu, ktorá je
síce písomná a ktorej bolo v odseku 3.3.5. výslovne dohodnuté, že postúpenie (prechod pohľadávky
z VÚB, a.s. na žalobcu) nastáva až dňom, kedy bude na účet VÚB, a.s. pripísaná suma úhrady za
postúpené pohľadávky. Až do tohto dňa zostáva veriteľom a majiteľom pohľadávky postupca, teda VÚB,
a.s. Žalobca pritom nedokázal, že by k takejto úhrade došlo a teda že by došlo k naplneniu predpokladu,

za ktorého malo postúpenie nadobudnúť účinnosť. Žalobca sa tak nestal veriteľom pohľadávok VÚB,
a.s., ktoré na neho mali byť postúpené zmluvou z 11.03.2014. Tento nedostatok by však mohol byť
zhojený za podmienok upravených v § 526 OZ, ktorý dáva na výber, či dlžníka o postúpení informuje
postupca alebo postupník. Ak o postúpení informuje postupca, je tým postúpenie účinné voči dlžníkovi
bez ďalšieho(i keď zmluva o postúpení neexistuje alebo nie je účinná). Ak však postúpenie oznamuje
postupník, z § 526 ods. 2 OZ vyplýva, že preukázanie (a to viac existencia, platnosť a účinnosť) zmluvy

o postúpení je predpokladom toho, aby mohol pohľadávku od dlžníka vymáhať. Uvedená požiadavka
je logická, pretože ak postupca neoznámi dlžníkovi, že pohľadávku postúpil, môže dlžník vychádzať z
toho, že postupca je naďalej jeho veriteľom a že len plnenie jemu má účinky riadneho splnenia (§ 559
OZ), ak by plnil osobe, ktorá o sebe vyhlasuje že je postupník bez toho, aby bolo skutočne dokázané,
že takéto postavenie nadobudol, dlžník by sa vystavoval riziku, že bude plniť niekomu, kto nie je veriteľ

a jeho plnenie nebude riadnym plnením určeného dlhu v zmysle § 559 OZ, ale plnenie bez právneho
dôvodu (§ 451 OZ). Predpoklady podľa § 526 OZ (oznámenie postupcu alebo platnú a účinnú zmluvu o
postúpení) môže postupník preukázať kedykoľvek a prípadný nedostatok tohto dôkazu môže nahradiť
preukázaním týchto skutočností aj počas prebiehajúceho konania voči dlžníkovi (uznesenie NS SR 4
M Obdo 3/2012). Žalobca však takýto dôkaz počas celého konania neposkytol. Nedokázal, že by bola

žalovaná upovedomená o postúpení pôvodným veriteľom (postupcom VÚB, a.s.), ani nedokázal, že by
zmluva o postúpení, z ktorej odvodzuje svoju aktívnu legitimáciu, nadobudla účinnosť v súlade s jej ods.
3.3.Vzhľadomnatosúdprvejinštanciedospelkzáveru,žežalobcanedokázalsvojepostavenieveriteľa,
teda nepreukázal svoju aktívnu legitimáciu. Súd prvej inštancie ďalej poukázal i na to, že ustanovenie
§ 525 ods. 1 OZ zakazuje postúpiť okrem iného také pohľadávky, ktorých obsah by sa zmenou veriteľa

zmenil. Podľa názoru súdu prvej inštancie pohľadávky banky voči svojim klientom treba považovať za
takýto druh pohľadávok (§ 27 a nasl., § 91 a nasl. zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách v znení účinnom
k 08.10.2009). Poukázal na špecifické požiadavky kladené na podnikanie bánk, ako aj na obsiahle
bankové tajomstvo. Tieto požiadavky a povinnosti nevyplývajú pre banku zo zmluvy s klientom, ale
priamo zo zákona. Postúpením pohľadávky bankou na inú osobu, ktorá týmto požiadavkám nepodlieha,

sa tak podstatným spôsobom mení obsah právneho vzťahu medzi veriteľom - postupníkom a dlžníkom
v porovnaní so vzťahom medzi veriteľom - postupcom (bankou) a dlžníkom. Preto treba principiálne
vychádzať z toho, že ustanovenie § 525 ods. 1 OZ bráni postupovaniu pohľadávok z takýchto právnych
vzťahov, v ktorých je veriteľ povinný zo zákona zachovávať mlčanlivosť o záležitostiach dlžníka. Na
rozpor postúpenia s § 525 OZ, ktoré má za následok absolútnu neplatnosť postúpenia, prihliada súd aj

bez námietky z úradnej povinnosti. Postupca, ktorému bola pohľadávka postúpená bankou je povinný
tvrdiť a dokázať, že pred postúpením pohľadávky banka klienta (dlžníka) písomne vyzvala na splnenie
jeho záväzku a klient napriek tomu zostal v omeškaní so splatením svojho záväzku o najmenej 90
dní. Nepreukázanie týchto skutočností má za následok nedokázanie aktívnej legitimácie postupníka. Zo
zisteného skutkového stavu je zrejmé, že žalobca nedokázal, že by v čase, kedy mala byť pohľadávka

Všeobecnej úverovej banky, a.s. voči žalovanej postúpená naňho (11.03.2014), boli tieto podmienky
postúpenia splnené. Možno síce považovať za dokázanú požiadavku 90-dňového omeškania, keďže
žalovaná poslednú splátku zaplatila v októbri 2011, nebolo však dokázané, že by bola aj písomne
vyzvaná na splatenie svojho záväzku zo zmluvy (§ 92 ods. 8 citovaného zákona). Žalobca tak nedokázal,
že pohľadávka voči žalovanej bola v čase jej postúpenia na žalobcu spôsobilá na postúpenie v zmysle

§ 92 ods. 8 citovaného zákona a preto nemožno považovať za dokázané, že toto postúpenie je platné
(aj keby zmluva o postúpení bola účinná a že žalobca bol oprávnený pohľadávku voči žalovanej
uplatňovať pred súdom). Preto súd prvej inštancie žalobu pre nedostatok aktívnej legitimácie žalobcu na
uplatňovanie tohto nároku zamietol (výrok I.) a o trovách rozhodol podľa § 142 ods. 1 OSP, keď žalobca,
ktorý si trovy konania uplatnil, úspešný nebol, preto mu ich súd nepriznal. Žalovaná zasa žiadne trovy

nežiadala, takže tu nebol návrh, o ktorom by bolo potrebné rozhodovať.

2. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca. S rozhodnutím súdu prvej inštancie
nesúhlasil, pretože postúpenie pohľadávky preukázal predložením zmluvy o postúpení pohľadávok zodňa 11.03.2014. Vyslovil presvedčenie, že súd prvej inštancie mal aj v iných obdobných prípadoch
vedených na jeho pôde zrejmé, že tu došlo k účinnému postúpeniu pohľadávok na žalobcu z predmetnej
zmluvy o postúpení, prípadne ak tieto skutočnosti nemal za dokázané, mohol žalobcu vyzvať na

preukázanie účinnosti zmluvy o postúpení pohľadávok. V danom konaní pritom nebola zo strany
žalovanej vznesená žiadna pochybnosť o platnosti a účinnosti predmetnej zmluvy o postúpení, preto
žalobca považuje postup súdu za neprimeraný. Zároveň v prílohe zaslal oznámenie o postúpení
pohľadávky spolu s podacím hárkom v zmysle § 526 OZ.

3. Súd prvej inštancie ďalej poukázal na nepreukázanie splnenia podmienok podľa § 92 ods. 8 zákona
č. 483/2001 Z.z. Poukázal opätovne na to, že súd prvej inštancie žalobcu na preukázanie skutočností
predpokladaných v ustanovení § 92 ods. 8 Zákona o bankách nevyzval. Ustanovenie § 92 ods. 8 Zákona
obankáchpritomnemožnospájaťsaktívnoulegitimácioužalobcuakopostupníka.Účelompredmetného
ustanovenia je úprava výnimiek bankového tajomstva a nehovorí sa tu o podmienkach platnosti
postúpenia pohľadávok. Podľa dôvodovej správy bol hlavným účelom predmetného ustanovenia

prelomenie bankového tajomstva a nie obmedzenie možnosti postúpenia pohľadávky. Zo zákona
nevyplýva, že by podmienky uvedené v predmetnom ustanovení podmieňovali platnosť právneho
úkonu postúpenia pohľadávky. Poukázal na rozhodovaciu činnosť súdov, ktoré pre takéto postúpenie
pohľadávky nezistili žiadne prekážky.

4. Preto navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na
ďalšie konanie a súčasne si uplatnil náhradu trov odvolacieho konania.

5. Žalovaná sa k odvolaniu žalobcu bližšie nevyjadrila, samostatný odvolací návrh nepodala.

6. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z.z. účinného od 1.7.2016 - Civilného
sporového poriadku - ďalej len CSP, použitého s odkazom na § 470 CSP), po zistení, že odvolanie bolo
podané včas (§ 204 ods. 1 v čase podania odvolania účinného OSP, akt. 362 ods. 1 CSP), oprávneným
subjektom - stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 201 OSP, akt. § 359 CSP), proti
rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťal (§ 201 a § 202 OSP účinného

v čase podania odvolania s použitím § 470 CSP), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné
náležitosti (§ 205 ods. 1 OSP aj § 127 a § 363 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach
daných rozsahom (§ 212 ods. 1 OSP, akt. § 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 CSP, ), s
prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré ale nezistil (§ 380 ods.
2 CSP), súc pritom viazaný skutkovým stavom ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 CSP), postupom

bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a dospel k záveru, že odvolaniu
žalovanéhoniejemožnépriznaťúspech,keďženapadnutérozhodnutiesúduprvejinštanciejevovýroku
vecne správne, v dôsledku čoho boli splnené podmienky pre jeho potvrdenie v zmysle § 387 ods. 1 CSP.
Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie vydal pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná veta CSP).

7. Zákonom č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len CSP), účinným od 1.7.2016, bol zrušený
doterajší procesný predpis o konaní pred súdom - zákon č. 99/1963 Zb. - Občiansky súdny poriadok,
pričom podľa § 470 ods. 1 CSP ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo
dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom
účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Preto je ho v zmysle § 470 ods. 1 CSP potrebné aplikovať

aj na toto konanie začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

8. Zohľadňujúc vzájomný vzťah ustanovení § 470 ods. 1 CSP a § 470 ods. 2 CSP odvolací súd
konštatuje, že nová právna úprava vychádza síce z princípu okamžitej účinnosti procesnoprávnych
noriem (§ 470 ods. 1 CSP), rešpektuje ale procesný účinok tých odvolaní, ktorý zostal zachovaný aj

po 30. júni 2016 (§ 470 ods. 2 CSP). V dôsledku toho platí, že ustanovenia novej, od 1. júla 2016
účinnej, právnej úpravy o odvolaní a odvolacom konaní sa v prípade týchto odvolaní nemôže uplatniť v
plnom rozsahu hneď od uvedeného dňa a so všetkými dôsledkami. Úplná účinnosť týchto ustanovení
novej právnej úpravy sa uplatní až pri dovolaniach podaných od uvedeného dňa. Opačný záver by
bol porušením právnej istoty a legitímnych očakávaní strán, lebo ten, kto konal na základe dôvery v

platný a účinný zákon, nemôže byť vo svojej dôvere k nemu sklamaný (tiež porovnaj závery vyjadrené
v rozhodnutí Ústavného súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd") sp. zn. PL. ÚS 36/1995).9. Predmetom tohto konania vedeného na Okresnom súde Dunajská Streda pod sp. zn. 15C/235/2014
je pohľadávka žalobcu voči žalovanej o zaplatenie 575,18 eura s príslušenstvom.

10. Súd prvej inštancie žalobcu zamietol pre nepreukázanie aktívnej legitimácie žalobcu, ako i
nepreukázanie podmienok na platné postúpenie pohľadávky v súlade so zákonom č. 483/2001 Z.z.

11. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne.

12. Podľa § 387 ods. 2 CSP ak sa súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

13. Odvolací súd sa v prejednávanom prípade v plnom rozsahu stotožňuje s dôvodmi rozhodnutia súdu

prvej inštancie. Tieto si osvojuje a poukazuje na ne.

14. Na zdôraznenie správnosti dôvodov prvoinštančného rozhodnutia a vyporiadanie sa tiež s
námietkami obsiahnutými v odvolaní žalobcu však považuje za potrebné uviesť nasledovné:

15. Súd prvej inštancie vo veci vykonal dostatočné dokazovanie a vec posúdil správne i po právnej
stránke. V danom prípade bolo dôvodné zaoberať sa platnosťou postúpenia pohľadávky z pôvodného
veriteľa Všeobecná úverová banka, a.s. na žalobcu. Z hľadiska posúdenia vecnej legitimácie totiž
nie je rozhodujúce, či a na základe čoho sa určitá fyzická alebo právnická osoba subjektívne cíti byť
účastníkom určitého hmotno-právneho vzťahu, ale dôležité je iba to, či účastníkom objektívne je alebo

nie je. Nedostatok aktívnej vecnej legitimácie znamená, že ten, kto o sebe tvrdí že je nositeľom hmotno-
právnehooprávnenia(žalobca)niejenositeľomtohtohmotno-právnehooprávnenia,oktorévkonaníide;
o nedostatok pasívnej vecnej legitimácie ide naopak vtedy, ak ten, o kom žalobca tvrdí, že je nositeľom
hmotno-právnej povinnosti (žalovaný), nie je nositeľom hmotno-právnej povinnosti, o ktorú v konaní ide
(rozsudok NS SR sp. zn. 3 Cdo 129/2004). Z dokazovania vykonaného pred súdom prvej inštancie

jednoznačne vyplýva, že medzi pôvodným veriteľom a žalovanou došlo dňa 12.10.2009 k uzatvoreniu
zmluvy, na základe ktorej bola žalovanej vydaná nákupná karta NAY s úverovým rámcom 600,- eur.
Žalovaná vykonala platby a výbery od 09.12.2009 do 06.09.2010 a zaplatila veriteľovi splátky v celkovej
sume 309,04 eura. Následne veriteľ a terajší žalobca uzavreli dňa 11.03.2014 zmluvu o postúpení
pohľadávok, medzi ktorými pohľadávkami mala byť i pohľadávka veriteľa voči žalovanej.

16. Súd prvej inštancie konštatoval, že žalobca nepreukázal počas konania dôkazy, ktorými by sa mu
podarilo preukázať svoju aktívnu legitimáciu, pričom v napadnutom rozsudku správne konštatoval, že
nebolo jeho povinnosťou vyzývať žalobcu na splnenie si povinnosti podľa § 120 ods. 1 OSP, keďže
nie je povinnosťou súdu nahrádzať dôkaznú aktivitu žalobcu, pretože nejde o výzvu na odstránenie

nedostatkov konania, keďže nepredloženie uvedených listín nie je vadou, ktorá by bránila prejednaniu
žaloby, ale nedokázaním hmotno-právnych skutočností, o ktoré žalobca svoje uplatnené nároky opiera.
Tu je potrebné poukázať na skutočnosť, že ustanovenie § 79 OSP ukladá žalobcovi povinnosť pripojiť
k žalobe dôkazy a pokiaľ žalobca túto svoju povinnosť nesplní, nesie za to právne následky plynúce z
neunesenia dôkazného bremena.

17. Súd prvej inštancie vytkol žalobcovi, že nepreukázal postup podľa § 526 OZ, prípadne nepreukázal
platnú a účinnú zmluvu o postúpení. Žalobca k odvolaniu však pripojil oznámenie Všeobecnej úverovej
banky, a.s. zo dňa 11.03.2014, ako aj podací hárok, ktorým mala byť žalovanej zaslaná doporučená
zásielka obsahujúca oznámenie o postúpení (doručenka od žalovanej predložená nebola).

18. Je potrebné konštatovať, že žalobca odvolanie podal a tento dôkaz predložil až v odvolacom konaní
(t.j. ešte v čase účinnosti OSP), a preto bolo potrebné vyriešiť, či je možné na takto predložený dôkaz
v odvolacom konaní prihliadnuť.

19. Podľa § 205a ods. 1 OSP skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvej
inštancie, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, aka. ) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo
obsadenia súdu,

b. ) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej,

c. ) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,

d. ) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvej
inštancie.

20. V danom prípade odvolací súd nemal preukázané splnenie podmienok uvedených v § 205 ods. 1
písm. a) až d) OSP, ktoré majú svoj ekvivalent v § 366 CSP, pričom nové prostriedky procesnej obrany a
procesného útoku je potrebné v zásade uplatniť pred súdom prvej inštancie, inak sa strana sporu sama

zbavuje možnosti ich uplatnenia v odvolacom konaní. Nóvum úpravy spočíva v možnosti
uplatniť novoty vo vyjadrení k odvolaniu najneskôr v lehote na vyjadrenie. Vo vzťahu
k doposiaľ neuplatneným prostriedkom procesného útoku alebo procesnej obrany, ktoré bolo možné
použiť pred súdom prvej inštancie, sa posilňuje zásada koncentrácie.

21. Z obsahu spisu nepochybne vyplýva, že žalobca bol v konaní riadne poučený o právach a
povinnostiach účastníka konania, ktoré poučenie mu bolo doručené 25.03.2015. Žalobca bol ďalej
riadne predvolaný na pojednávanie, ktorého pojednávania sa nezúčastnil, keďže sa ospravedlnil, avšak
nepožiadal o odročenie pojednávania z dôležitých dôvodov. Súd prvej inštancie preto vykonal toto
pojednávanie v neprítomnosti žalobcu a vo veci rozhodol. Nebolo povinnosťou súdu prvej inštancie

vyzývať žalobcu na predloženie dokladov preukazujúcich jeho aktívnu legitimáciu keďže on sám
nepreukázal, že dlžníkovi bolo riadne oznámené postúpenie pohľadávky, preto jeho aktívna legitimácia
nebola preukázaná a na tento dôkaz predložený žalobcom v odvolacom konaní nemohol odvolací súd
prihliadnuť. Pritom žalobcabolriadnepoučenýopovinnostipredložiťdôkazypredsúdomprvejinštancie
do vyhlásenia dokazovania za skončené a nepreukázal, že by tieto dôkazy nemohol bez svojej viny

označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvej inštancie.

22. Na to, aby sa niekto stal účastníkom konania, netreba, aby bol účastníkom hmotno-právneho vzťahu,
oktorývkonaníide;stačí,akpodážalobu(vtakomprípadesastávažalobcom)aleboabybolaprotinemu
podaná žaloba (v takom prípade sa stáva žalovaným). Či však bude žalobca v spore úspešný, závisí

od toho, či je účastníkom hmotno-právneho vzťahu, z ktorého vyvodzuje žalobou uplatnený nárok. Pre
označenie stavu vyplývajúceho z hmotného práva, kedy je jeden účastník subjektom práva a účastník
na opačnej procesnej strane subjektom povinnosti, ktoré sú predmetom konania, sa v občianskom
procesnom práve užíva pojem vecná legitimácia.

23. Z hľadiska posúdenia vecnej legitimácie nie je rozhodujúce, či a na základe čoho sa určitá fyzická
alebo právnická osoba len subjektívne cíti byť účastníkom určitého hmotno-právneho vzťahu, ale vždy
iba to, či účastníkom objektívne je alebo nie je. Nedostatok aktívnej vecnej legitimácie znamená, že ten,
kto o sebe tvrdí, že je nositeľom hmotno-právneho oprávnenia (žalobca), nie je nositeľom toho hmotno-
právneho oprávnenia, o ktoré v konaní ide; o nedostatok pasívnej vecnej legitimácie ide naopak vtedy, ak

ten, o kom žalobca tvrdí, že je nositeľom hmotno-právnej povinnosti (žalovaný), nie je nositeľom hmotno-
právnej povinnosti, o ktorú v konaní ide (por. rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 3 Cdo 192/2004).
Súd prvého stupňa zároveň dospel k správnemu záveru, že v danom prípade sa žalobcovi nepodarilo
preukázať jeho aktívnu legitimáciu, keď síce predložil zmluvu o postúpení pohľadávok, nepreukázal
však splnenie zákonných podmienok pre postúpenie predmetnej pohľadávky pôvodného veriteľa voči

žalovanej ako dlžníkovi.

24. Podľa § 92 ods. 8 zák. č. 483/2001 Z.z. o bankách ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky
zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo
len časti svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo

pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť
písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len „postupník"), aj bez
súhlasu klienta. Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred
postúpením pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok vcelom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením
čo len časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol
jeden rok. Pri postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej banky povinná odovzdať

postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka;
banka alebo pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť informáciu o jednotlivých iných
záväzkových vzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky a klientom len za podmienok
a v rozsahu ustanovených týmto zákonom.

25. Tu mal zákonodarca na mysli oprávnenie banky postúpiť časť peňažného záväzku, s ktorým je dlžník
po stanovenú dobu napriek písomnej výzve banky v omeškaní. Uvedené ustanovenie by banku malo
motivovať k tomu, aby podnikla určité kroky smerujúce k ukončeniu záväzkové vzťahu pri dlhodobom
nesplácaní úveru dlžníkom a nemala by len počas celého trvania zmluvy každý mesiac pripisovať na
účet dlžníka úroky, poplatky, úroky z omeškania a rôzne iné sankcie, aby sa dlh neustále zvyšoval.
Takéto správanie banky nespĺňa požiadavku prístupu s odbornou starostlivosťou, ako to vyplýva zo

zákona o ochrane spotrebiteľa. Nie je v záujme spotrebiteľa, aby po uzavretí úverovej zmluvy s bankou
táto kedykoľvek, počas trvania záväzkového vzťahu postupovala pohľadávku voči spotrebiteľovi tretej
osobe, ktorá napríklad nepodlieha dozoru a dohľadu NBS. Takéto konanie banky by sa priečilo účelu a
zmyslu zákona o bankách, keďže poskytovanie úverov a ich správa je špecifickou, osobitne právnym
predpisom upravenou činnosťou.

26. Ustanovenie § 525 ods. 1 Občianskeho zákonníka zakazuje postúpiť okrem iného také pohľadávky,
ktorých obsah by sa zmenou veriteľa zmenil. Pohľadávky banky voči svojim klientom treba považovať
práve za takýto druh pohľadávok. S každou pohľadávkou banky voči klientovi sú totiž neoddeliteľne
spojené špecifické povinnosti a požiadavky kladené na podnikanie bánk v zmysle § 27 a nasl. zákona

č. 483/2001 Z. z. o bankách, ako aj obsiahle bankové tajomstvo (§ 91 a nasl. cit. zákona). Tieto
požiadavky a povinnosti nevyplývajú pre banku zo zmluvy s klientom, ale priamo zo zákona. Postúpením
pohľadávky z banky na inú osobu, ktorá týmto požiadavkám nepodlieha, sa tak podstatným spôsobom
mení obsah právneho vzťahu medzi veriteľom-postupníkom a dlžníkom v porovnaní so vzťahom medzi
veriteľom-postupcom (bankou) a dlžníkom. Preto treba principiálne vychádzať z toho, že ustanovenie

§ 525 ods. 1 Občianskeho zákonníka bráni postupovaniu pohľadávok z takých právnych vzťahov, v
ktorých je veriteľ povinný zo zákona zachovávať mlčanlivosť o záležitostiach dlžníka. Vzhľadom na
uvedenú zákonnú výluku ustanovenie § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. dovoľuje banke postúpiť
jej pohľadávky voči klientovi za splnenia určitých podmienok. V zmysle citovaného ustanovenia tak
predpokladom postupiteľnosti pohľadávky banky na inú osobu je, aby bol ohľadom tejto pohľadávky

klient v omeškaní aspoň 90 dní a aby ho banka na jej splnenie písomne vyzvala. Ak tieto predpoklady
nie sú splnené, pohľadávka banky nie je postupiteľná, pretože tomu bráni už citované ust. § 525 ods.
1 Obč. zák. Ak určitá pohľadávka nie je postupiteľná (teda jej postúpenie je objektívne neprípustné,
zakázané), potom jej „postúpenie" je svojím obsahom a účelom v priamom rozpore so zákonom a ako
také je neplatné v zmysle § 39 Obč. zák., a to nielen medzi stranami zmluvy o postúpení, ale aj navonok,

voči dlžníkovi. Kým teda v iných prípadoch neplatnosti zmluvy o postúpení (napr. kvôli nedostatočnej
identifikácii pohľadávky) sa účinky tejto neplatnosti prejavia len medzi postupcom a postupníkom, no
voči dlžníkovi je takéto postúpenie podľa § 526 ods. 2 Obč. zák. účinné, ak mu ho oznámi postupca,
v prípadoch uvedených v § 525 Obč. zák. ani prípadné oznámenie postupcu v zmysle § 526 Obč.
zák. nemá voči dlžníkovi žiadne účinky. Dlžník teda nie je povinný plniť postupníkovi bez toho, aby bol

oprávnený domáhať sa preukázania zmluvy o postúpení.

27. Z už uvedeného potom vyplýva, že na rozpor postúpenia s § 525 Obč. zák., ktoré má
za následok absolútnu neplatnosť postúpenia, prihliada súd aj bez námietky, z úradnej povinnosti. Ďalej
z toho vyplýva, že ak je pre platnosť postúpenia v týchto prípadoch potrebné splniť určité podmienky,

ako napr. tie uvedené v § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. a postupca je v súdnom konaní, v ktorom
takto postúpenú pohľadávku uplatňuje, povinný v zmysle § 120 ods. 1 OSP tvrdiť
a dokázať predpoklady svojej aktívnej legitimácie, teda okrem iného aj splnenie podmienok platného
postúpenia. Postupca, ktorému bola pohľadávka postúpená bankou, je tak v zmysle uvedeného povinný
tvrdiť a dokázať, že pred postúpením pohľadávky banka klienta (dlžníka) písomne vyzvala na splnenie

jeho záväzku a klient napriek tomu zostal v omeškaní so splatením svojho záväzku aspoň 90 dní.
Nepreukázanie týchto skutočností má za následok nedokázanie aktívnej legitimácie postupníka.28. V danom prípade zo zisteného skutkového stavu bolo zrejmé, že žalobca nedokázal, že by v
čase, kedy mala byť pohľadávka postúpená naňho, boli tieto podmienky postúpenia splnené. Možno
síce považovať za dokázanú požiadavku 90-dňového omeškania, nebolo však dokázané, že by bola

žalovaná aj písomne vyzvaná na splnenie svojho záväzku zo zmluvy o úvere (§ 92 ods. 8 cit. zákona),
keď žalobca jej adresovanú písomnú výzvu predložil až v odvolacom konaní a odvolací súd na ňu
nemohol prihliadnuť (nepreukázal však, že táto výzva jej bola doručená). Žalobca tak nedokázal, že
pohľadávka voči žalovanej bola v čase jej postúpenia na žalobcu spôsobilá na postúpenie v zmysle § 92
ods.8 zákona č. 483/2001 Z. z. V dôsledku toho nemožno považovať za dokázané, že toto postúpenie je

platné (aj keby zmluva o postúpení bola účinná) a že žalobca je oprávnený pohľadávku voči žalovanej
uplatňovať pred súdom.

29. Vzhľadom na uvedené treba uzavrieť, že žalobca nepreukázal, že sa platne a účinne stal veriteľom
uplatňovanej pohľadávky, teda nepreukázal svoju aktívnu legitimáciu na jej uplatňovanie, a preto
bol správny postup súdu prvej inštancie, ktorý z tohto dôvodu žalobu v celom rozsahu zamietol.

Žalobca podporne poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 4Obo/210/2001, podľa ktorého
relevantné oznámenie postupcu dlžníkovi o postúpení pohľadávky bez ďalšieho zakladá aktívnu
legitimáciu postupníka na vymáhanie postúpenej pohľadávky, podľa odvolacieho súdu z uvedeného
rozhodnutia nemožno vychádzať vzhľadom na jeho značný časový odstup a predovšetkým preto, že
toto rozhodnutie sa týka obchodnoprávnych vzťahov, ktoré sú založené na úplne iných princípoch ako

vzťahy spotrebiteľské.

30. Z týchto dôvodov pokiaľ súd prvej inštancie žalobu žalobcu ako nedôvodnú zamietol, je potrebné toto
rozhodnutie považovať za vecne správne a tak odvolací súd ho v zmysle § 387 ods. 1 CSP, osvojujúc si
tiež dôvody tohto rozhodnutia v zmysle § 382 ods. 2 CSP potvrdil, a to vrátane výroku o trovách konania

pred súdom prvej inštancie.

31. V odvolacom konaní bola úspešne brániacim sa účastníkom žalovaná a preto v zmysle § 255 ods. 1
CSP jej patrí nárok na náhradu trov odvolacieho konania. O výške náhrady trov konania rozhodne súd
prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré

vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo

zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase

začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).

Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).