Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 27. október 2016

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 9Co/42/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4212201527
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 10. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Marčeková

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2016:4212201527.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Marčekovej a členiek

senátu Mgr. Ingrid Radošickej Vallovej a Mgr. Andrey Szombathovej-Polákovej, v právnej veci žalobcu:
G. L., nar. XX. XX. XXXX, bytom L.- U. E., M. XXX/X, zastúpený JUDr. Ľubomírou Beňovou, advokátkou,
so sídlom Komárno, Župná 1147, proti žalovanej: G. L., nar. XX. XX. XXXX, bytom L., L. XX/XX,
zastúpená JUDr. Romanom Juríkom, advokátom, so sídlom Nové Zámky, Jazerná 19, o vypratanie
nehnuteľnosti, o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Komárno zo dňa 6. októbra 2015
č. k. 6C/48/2012-260 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej vyhovujúcej časti

p o t v r d z u j e .

Žalobcovi vznikol nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalovanej uložil povinnosť vypratať a žalobcovi odovzdať
nehnuteľnosti vedené v katastri nehnuteľnosti u Okresného úradu Komárno, katastrálny odbor na
LV č. XXXX, pre obec L., k. ú. L. ako byt č. XX na B.. poschodí obytného domu, nachádzajúci
sa v L., ul. L., č. vchodu XX so súp. číslom XXX, ktorý je postavený na parcele
registra KN „C" č. 7323, podiel priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu

o veľkosti 5248/322923 a spoluvlastnícky podiel k pozemku parcela registra KN „C" č. 7323, druh
pozemku zastavané plochy a nádvoria vo výmere 604 m2 o veľkosti 5248/322923, všetko do 60 dní
po právoplatnosti tohto rozsudku. Vo zvyšku súd žalobu zamietol. O trovách konania súd rozhodol tak,
že o nich rozhodne osobitným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. Rozhodnutie
odôvodnil ustanovením § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka a na základe vykonaného dokazovania,
z výpisu z katastra nehnuteľnosti a to z LV č. XXXX pre k.ú. L. zistil, že sporné nehnuteľnosti tvoria
vlastníctvožalobcu.Spornénehnuteľnostiajvsúčasnostiužívažalovanáspolusjejmanželom,plnoletou

dcérou a vnučkami. Medzi účastníkmi žiaden právny úkon uzavretý nebol, na základe ktorého by
žalovaná mala právny dôvod na užívanie týchto nehnuteľností. Predmetom toho konania je vypratanie
bytu, podielu priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a spoluvlastnícky podiel
k pozemku, ktoré nehnuteľnosti žalobca nadobudol na základe dobrovoľnej dražby vykonanej dňa 08.
03. 2011. Neplatnosť tejto dražby žalovaná namietala v konaní vedenom na Okresnom súde Komárno
pod sp. zn. 8C 80/2011. Z výsledkov vykonaného dokazovania vyplýva, že rozsudkom Okresného
súdu Komárno zo dňa 28. 11. 2011 č. k. 8C/80/2011-137 bola žaloba o neplatnosť predmetnej dražby

zamietnutá a tento rozsudok Okresného súdu Komárno bol potvrdený rozsudkom Krajského súdu v
Nitre č. k. 25Co/56/2012-153 zo dňa 28. 03. 2012 dňom právoplatnosti 03. 04. 2012. Otázka platnosti,
resp. neplatnosti predmetnej dražby teda už bola predmetom konania iného súdneho konania a to
konania konajúceho súdu 8C/80/2011. Táto skutočnosť pre toto konanie má ten význam, že dôvodnosťnámietky neplatnosti dražby súd nemohol v tomto konaní skúmať, pretože je viazaný právoplatným
rozhodnutím a to podľa ustanovenia § 159 ods. 3 OSP, vydaným v konaní Okresného súdu Komárno
sp. zn. 8C80/2011. Znamená to teda, že v konaní o vypratanie bytu súd nemohol opätovne posudzovať

spôsob a priebeh vykonania dobrovoľnej dražby a to napriek tomu, že aj v tomto konaní žalovaná
namietala neplatnosť dražby. Je bezpochybné, že v súčasnosti sporné nehnuteľnosti žalovaná užíva bez
právneho dôvodu, tým neoprávnene zasahuje do vlastníckeho práva žalobcu, ktorý sa dôvodne domáha
vydania veci patriacej do jeho vlastníctva, keďže sa jedná o nehnuteľnosť, správne bola žaloba podaná
o vypratanie nehnuteľnosti. Z uvedených dôvodov súd žalovanej uložil povinnosť vypratať a žalobcovi

odovzdať sporné nehnuteľnosti tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku. Súd však bol toho názoru,
že žalovanej na splnenie uloženej povinnosti treba poskytnúť primeranú dobu, aby sa mohla postarať o
prípadné iné bývanie alebo zabezpečiť miesto na uloženie jej vecí, preto súd v súlade s ustanovením
§ 160 ods. 1 OSP lehotu na splnenie uloženej povinnosti určil 60 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Súd žalobu v tej časti, v ktorej sa žalobca domáhal uloženia povinnosti žalovanej vypratať a odovzdať
mu uvoľnené nehnuteľnosti, zamietol, pretože z výsledkov vykonaného dokazovania vyplýva, že sporné

nehnuteľnosti užívajú okrem žalovanej aj iné osoby (ktoré však neboli účastníkmi tohto konania), preto
žalovaná celkom uvoľniť sporné nehnuteľnosti nemôže, lebo môže vypratať len svoje veci a opustiť tento
byt. O trovách konania súd rozhodol v zmysle ustanovenia § 151 ods. 3 OSP tak, že o ich náhrade
rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

2. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podala v zákonom stanovenej lehote žalovaná odvolanie,
odôvodniac ho tým, že súd prvej inštancie vec nesprávne právne posúdil tým, že nepoužil správne
ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav, účastníkovi konania sa postupom
súdu odňala možnosť konať pred súdom, súd na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym
skutkový zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia

veci. Súd doručil predvolanie na pojednávanie na deň 06. 10. 2015 len jednému z právnych zástupcov
(HKP Legal, s. r. o.), hoci v tom čase už žalovanú nezastupoval. Druhý právny zástupca nemal
o pojednávaní vedomosť a dozvedel sa o ňom až 05. 10. 2015 poobede na pracovnej ceste v
Bratislave. Obratom súd upozornil na túto skutočnosť, a požiadal preto o odročenie pojednávania. Súd
žiadosti o odročenie pojednávania nevyhovel. Takýmto postupom súd hrubo porušil právo žalovanej

na spravodlivý proces. Toto porušenie práva dosahuje bezpochyby ústavnoprávnu a ľudsko-právnu
intenzitu. Súd pritom rozhodol aj o fyzických osobách, ktoré ani neboli účastníkmi konania. Napriek
tomu, že právny zástupca nemal čas na prípravu, vzniesol závažné námietky. Namietal, že v byte, ktorý
sa má vypratať, bývajú oprávnene aj ďalšie osoby okrem žalovanej. Jediné, ako bol súd schopný na
túto námietku zareagovať, bolo, že operatívne zistil, na prospech žalobcu zoznam osôb bývajúcich v

byte a vo veci rozhodol. Chybný bol postup súdu v tom, že bez toho, aby sa vecne zaoberal námietkou
žalovanej, poskytol právnu pomoc žalobcovi v hrubom rozpore s OSP tým, že mu poskytol spomínaný
zoznam osôb obývajúcich byt. Súd teda po druhýkrát svojim postupom procesne poškodil žalovanú a
pomohol žalovanému. Výsledkom je značne chaotický a nevykonateľný rozsudok. Rozsudkom súd prvej
inštancie vyhovel žalobcovi s drobnou modifikáciou, že žalovaná nie je povinná žalobcovi byt aj uvoľniť.

Napriek materiálnej nevykonateľnosti rozsudku vytvára rozsudok právnu neistotu nielen pre žalovanú,
ale pre žalobcu, o tretích osobách, ktoré sú rozsudkom bezprostredne dotknuté, a ktoré neboli vôbec
účastníkmi konania ani nehovoriac. Tieto pochybenia zakladajú možnosť pre žalovanú, ale najmä pre
tie tretie osoby, s ktorými súd vôbec nekonal, domáhať sa procesne kvalifikovaným spôsobom ochrany
svojich základných práv zaručených ústavou a medzinárodnými zmluvami. Súd okrem toho uvádza,

že žalovaná býva v byte bez právneho dôvodu, pričom túto svoju myšlienku ďalej nerozvádza, a preto
sa dá hovoriť o absencii odôvodnenia rozsudku. Povinnosťou rozsudku je pritom odôvodnenie, pričom
odôvodnenie musí byť v kauzálnej súvislosti s výrokom rozsudku a musí byť presvedčivé. Porušenie
práva ústavnoprávnej intenzity dosahuje aj výrok rozsudku. A to tak vyslovený výrok vo vzťahu k
žalovanej, ako aj nevyslovený výrok, ktorý je však Damoklovým mečom nad osobami, ktoré neboli

účastníkmi konania. Súd bez hlbšieho vysvetlenia jednoducho odsúdil žalovanú aj členov rodiny na
páchateľov akéhosi nepresne pomenovaného deliktu neoprávneného bývania v ich obydlí, v ktorom
bývajútakpovediacodjakživaatýmporušovateľovvlastníckehoprávažalobcu.Súdsavôbecnezaoberal
právom žalovanej na nedotknuteľnosť obydlia a na ochranu súkromného a rodinného života, teda
práv zaručených ústavou rovnako ako vlastnícke právo. V tejto súvislosti dal do pozornosti uznesenie

Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. PL. ÚS 23/2014. Zhojiť pochybenie súdu, ktorým poskytol
nelegálne právnu pomoc žalobcovi zistením presného zoznamu osôb bývajúcich v byte jednoznačne
zložité, ak odvolací súd len zruší rozsudok prvostupňového súdu a vráti mu vec na nové prejednanie a
rozhodnutie. Na druhej strane je fakt, že napadnutý rozsudok svojou arbitrárnosťou a nedostatočnýmodôvodnením je nepreskúmateľný. Naviac došlo k hrubému porušeniu práva na spravodlivý proces
nielen žalovanej, ale aj ďalších osôb. Z uvedených dôvodov navrhol, aby odvolací súd zmenil napadnutý
rozsudok tak, že žalobu zamietne a žalovanej prizná náhradu trov konania. Alternatívne navrhol, aby

odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil.

3. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovanej uviedol, že na základe návrhu žalobcu je vedené
konanie o vypratanie predmetných nehnuteľností voči žalovanej. Žalobca nadobudol vlastnícke právo
k vypratávaniu nehnuteľností dňom udelenia príklepu na dobrovoľnej dražbe. Do dnešného dňa však

predmet svojho vlastníckeho práva nevie užívať, nakoľko nehnuteľnosť ďalej užíva žalovaná. Žalovaná
pritom za užívanie nehnuteľností nehradí žalobcovi žiadnu primeranú náhradu, dokonca neuhrádza
ani nevyhnutné výdavky spojené s užívaním nehnuteľnosti spoločenstvu bytového domu. Napadnutým
rozsudkom súd prvej inštancie vyhovel žalobe žalobcu, pričom žalobca považuje predmetný rozsudok
za vecne a právne správny a v plnom rozsahu sa s ním stotožňuje. Z uvedených dôvodov navrhol, aby
odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil a žalovanej uložil

povinnosť zaplatiť trovy odvolacieho konania vo výške 72,92 eura.

4. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 CSP) preskúmal vec bez nariadenia odvolacieho
pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie žalovanej nie je dôvodné, preto rozsudok súdu prvej
inštancie v napadnutej vyhovujúcej časti podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil.

5. Žalobca sa podanou žalobou domáha, aby súd žalovanej uložil povinnosť vypratať a odovzdať mu
uvoľnené nehnuteľnosti vedené v katastri nehnuteľnosti u Okresného úradu Komárno, katastrálny odbor
na LV č. XXXX, pre obec L., k. ú. L. ako byt č. XX na B.. poschodí obytného domu, nachádzajúci sa
v L., ul. L., č. vchodu XX so súp. číslom XXX, ktorý je postavený na parcele registra KN „C" č. 7323,

podiel priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu o veľkosti 5248/322923 a
spoluvlastnícky podiel k pozemku parcela registra KN „C" č. 7323, druh pozemku zastavané plochy a
nádvoria vo výmere 604 m2 o veľkosti 5248/322923 a to do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Žalobu
odôvodnil tým, že je vlastníkom týchto nehnuteľností (ktoré nadobudol na dobrovoľnej dražbe konanej
dňa 08. 03. 2011), avšak tieto nemôže užívať, dať do nájmu a ani inak s nimi nakladať, pretože tieto

nehnuteľnosti žalovaná bez právneho dôvodu aj v súčasnosti užíva a tým zasahuje do jeho vlastníckeho
a znemožňuje mu výkon jeho vlastníckeho práva.

6. Podľa § 470 ods. 1 CSP ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom
nadobudnutia jeho účinnosti.

7. Podľa § 470 ods. 2 prvej vety CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

8. Počnúc od 01. 07. 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, ktorý

zrušil dovtedy platný zákon č. 99/1963 Zb. v znení neskorších predpisov Občiansky súdny poriadok.
Keďže v zmysle vyššie citovaného zákonného ustanovenia § 470 ods. 1 CSP platí tento zákon aj na
konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti (ak nie je ustanovené inak), je potrebné na
danú právnu vec aplikovať právnu úpravu zákona č. 160/2015 Z. z.

9. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne.

10. Podľa § 379 CSP odvolací súd je rozsahom odvolania viazaný okrem prípadov, ak
a/ od rozhodnutia o napadnutom výroku závisí výrok, ktorý odvolaním nebol dotknutý

b/ ide o nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 a odvolanie podal len niektorý zo subjektov
c/ určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu.

11. Podľa § 380 ods. 1 CSP odvolací súd je odvolacími dôvodmi viazaný.

12. Prieskumná činnosť odvolacieho súdu zahŕňa ako hmotnoprávnu, tak aj procesnoprávnu oblasť.
Odvolací súd musí preto preskúmať nielen zákonnosť rozhodnutia so zreteľom k hmotnému právu,
ale tiež zákonnosť konania, z ktorého napadnuté konanie vzišlo. Pri rozhodovaní odvolacieho súdu o
odvolaní proti napadnutému rozsudku je odvolací súd viazaný ako rozsahom odvolania (okrem prípadovuvedenýchvustanovení§379CSP),takajdôvodmipodanéhoodvolania.Odvolateľvpodanomodvolaní
fakticky svojím dispozičným úkonom vymedzuje nielen rozsah, ale aj dôvody preskúmavacej činnosti
odvolacieho súdu.

13. Žalobca ako vlastník predmetného bytu sa podanou žalobou domáha ochrany svojho vlastníckeho
práva na vypratanie nehnuteľnosti. Zákon pritom zabezpečuje ochranu vlastníckeho práva, ktorého
obsahom je oprávnenie vlastníka predmet vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a
nakladať s ním pomocou vlastníckych žalôb, ako aj žalôb na vydanie veci. Vlastnícke žaloby uvedené v

ustanovení § 126 Občianskeho zákonníka sú hmotnoprávnym inštitútom, na základe ktorého sa realizuje
subjektívny nárok vlastníka veci na ochranu. Žaloba na určenie vlastníckeho práva prichádza do úvahy,
ak je ako vlastník nehnuteľnosti zapísaný niekto iný. Žaloba na vydanie veci (vindikačná) má miesto tam,
kde k porušeniu vlastníckeho práva dochádza neoprávneným zadržiavaním veci. Zmyslom tejto
žaloby je dosiahnuť faktický výkon vlastníckeho práva k vlastnej veci, t. j. aby vlastník mohol s vecou
nielen právne, ale aj fakticky disponovať (aby mal vec vo svojej moci). Z toho dôvodu sa môže domáhať

žalobou na vydanie veci od toho, kto mu ju neprávom zadržiava. Podmienkou úspešnosti vindikačnej
žaloby je, že vec sa nenachádza vo faktickej moci vlastníka, ale v moci inej osoby, ktorá predmetnú vec
odmieta vydať a žalovaný má vec u seba, a preto má možnosť vec vydať vlastníkovi, predmetom žaloby
je vec, o vydanie ktorej sa žiada, žalovaný musí vec zadržiavať protiprávne a vlastník musí preukázať
existenciu vlastníckeho práva, oprávnenej držby alebo detencie k veci, o vydanie ktorej žiada.

14. Aktívnu legitimáciu má vlastník protiprávne zadržiavanej veci, pričom vec sa nenachádza v jeho
faktickej moci a zadržiavanie veci niekým iným je porušením jeho subjektívneho vlastníckeho práva.
Základnýmpredpokladomúspešnostižalobynavydanievecijepreukázanievlastníckehoprávažalobcu.
Vlastníckeprávomusíexistovaťvdobevydaniarozhodnutiavkonaníovydanieveci.Pasívnulegitimáciu

má ten, kto má spornú vec fakticky vo svojej moci, a hoci ju môže vydať, neprávom to však odopiera
urobiť. Žalovaný sa v konaní môže brániť tým, že žalobca nie je vlastníkom veci alebo že právom
odopiera vydanie veci. Predpokladom úspešnosti žaloby na vydanie veci je tiež okolnosť, že žalovaný
má spornú vec ku dňu podania žaloby neoprávnene u seba.

15. Odvolací súd po preskúmaní veci a konania, ktoré mu predchádzalo, dospel k záveru, že súd
prvej inštancie riadne zistil skutkový stav veci a vec aj správne právne posúdil, preto odvolací súd
napadnutý rozsudok podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil, a keďže s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia v napadnutej časti sa stotožňuje, na tieto v zmysle ustanovenia § 387 ods.
2 CSP odkazuje. Vzhľadom k tomu, že odvolací súd je v danej veci rozsahom a dôvodmi odvolania

viazaný, pri preskúmaní rozsudku súdu prvej inštancie sa zaoberal námietkami žalovanej uvedenými
v odvolaní. Na potvrdenie záverov súdu prvej inštancie, k dôvodom odvolania žalovanej odvolací súd
dodáva nasledovné:

16. Obsahom práva na spravodlivý súdny proces je umožniť každému bez akejkoľvek diskriminácie

reálny prístup k súdu, pričom tomuto právu zodpovedá povinnosť súdu vo veci konať a rozhodnúť.
Právo na spravodlivý súdny proces je naplnené tým, že súdy zistia skutkový stav a po výklade a
použití relevantných právnych noriem rozhodnú tak, že ich skutkové a právne závery nie sú svojvoľné,
neudržateľné alebo prijaté v zrejmom omyle konajúcich súdov, ktorý by poprel zmysel a podstatu práva
na spravodlivý proces. Do práva na spravodlivý proces ale nepatrí právo strany, aby sa všeobecný

súd stotožnil s jej právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (IV. ÚS 252/04), ani právo
na to, aby bola strana sporu pred všeobecným súdom úspešná, teda, aby sa rozhodlo v súlade s jej
požiadavkami (I. ÚS 50/04).

17. Pod porušením práva na spravodlivý proces treba rozumieť taký závadný procesný postup súdu,

ktorým sa strane znemožní realizácia jej procesných práv, priznaných mu v civilnom konaní za účelom
obhájenia a ochrany jej práv a právom chránených záujmov. Ide teda o taký postup súdu, ktorý
znemožňuje strane sporu realizáciu procesných práv a právom chránených záujmov priznaných mu
Civilným sporovým poriadkom na zabezpečenie svojich práv a oprávnených záujmov.

18. Jedným z odvolacích dôvodov žalovanej bolo odňatie možnosti konať pred súdom postupom súdu
prvej inštancie, teda porušenie jej práva na spravodlivý proces. K tomu dôvodu odvolací súd považuje
za potrebné uviesť, že v zmysle ustanovenia § 24 OSP účinného v čase rozhodovania súdu prvej
inštancie účastník sa môže dať v konaní zastupovať zástupom, ktorého si zvolí. V tej istej veci môžemať účastník súčasne len jedného zvoleného zástupcu, čo neplatí, ak ide o zastúpenia podľa § 25,
teda ak si za zástupcu zvolí advokáta. V takom prípade môže mať zástupcov aj viac. Ak má účastník
viacerých advokátov, potom podľa § 48a OSP platí, že súd doručí písomnosť tomu z nich, ktorého

určí účastník na doručovanie písomností. Ak účastník výslovne neurčí žiadneho z advokátov, doručuje
sa ktorémukoľvek z nich. Uvedený postup v danej veci využila aj žalovaná, ktorá dňa 23. mája 2012
splnomocnila na svoje zastúpenie JUDr. Romana Juríka (č. l. 68) a dňa 6. mája 2014 splnomocnila na
svoje zastupovanie aj HKP Legal, s. r. o., so sídlom Bratislava, Sasinkova 6 (č. l. 208). Na výzvu súdu zo
dňa 03. 07. 2015, aby súdu oznámila, ktorému z jej advokátov má súd doručovať písomnosti v tejto veci,

žalovaná súdu oznámila, že žiada, aby súd doručoval písomnosti HKP Legal, s. r. o. Bratislava (č. l.
235). Z uvedeného dôvodu súd prvej inštancie predvolanie na pojednávanie dňa 06. 10. 2015 doručoval
právnemuzástupcovižalovanej-HKPLegal,s.r.o.Bratislava,ktorýpredvolanieprevzaldňa21.augusta
2015. Právny zástupca žalovanej HKP Legal, s. r. o. súdu mailom dňa 2. októbra 2015 oznámil,
že vzhľadom na skutočnosť, že žalovaná má zvolených dvoch právnych zástupcov, ospravedlňuje
svoju neúčasť na pojednávaní, nakoľko podľa ich informácií a dohody sa pojednávania zúčastní ako

právny zástupca žalovanej JUDr. Roman Jurík. Právny zástupca žalovanej JUDr. Jurík poslal súdu prvej
inštancie dňa 05. 10. 2015 žiadosť o odročenie pojednávania určený na 06. 10. 2015 z dôvodu, že
zrejme následkom chyby v komunikácii sa ako právny zástupca žalovanej iba pred chvíľou dozvedel,
že má byť pojednávanie, pričom druhý právny zástupca žalovanej právne zastupovanie žalovanej
ukončuje a on má na prípravu na pojednávanie teoreticky len niekoľko hodín. Súd prvej inštancie

právnemu zástupcovi žalovanej JUDr. Juríkovi dňa 05. 10. 2015 oznámil, že jeho žiadosti o odročenie
pojednávania sa nevyhovuje a súd prvej inštancie dňa 06. 10. 2015 pojednával, tohto pojednávania
sa JUDr. Jurík osobne zúčastnil, pričom uviedol, že sa nemal čas na pojednávanie pripraviť. Súd prvej
inštancie na tomto pojednávaní vyhlásil napadnutý rozsudok. Odvolací súd, vychádzajúc z uvedeného
dospel k záveru, že uvedeným postupom nedošlo k porušeniu práva žalovanej na spravodlivý proces,

súd postupoval v konaní podľa v tom čase účinného Občianskeho súdneho poriadku a v jeho postupe
nedošlo k žiadnemu pochybeniu. To, že medzi právnymi zástupcami žalovanej pred pojednávaním došlo
k chybe v komunikácii, napriek tomu, že o termíne pojednávania právny zástupca, ktorému na základe
pokynu žalovanej mal súd doručovať písomnosti, vedel už od 21. augusta 2015, teda viac ako mesiac
a pol dopredu, nemôže spôsobiť odňatie možnosti žalovanej konať pred súdom a porušenie práva na

spravodlivý proces. Z uvedených dôvodov je tento odvolací dôvod žalovanej nedôvodný.

19. K ďalším námietkam žalovanej, uvádzaným v odvolaní, odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie
napadnutým rozsudkom nerozhodol o fyzických osobách, ktoré by neboli stranami sporu, rozhodoval vo
vzťahu k žalovanej, pričom v konaní o vypratanie bytu, aj keď v byte žijú viaceré osoby, nejde o procesné

spoločenstvo, a teda je na žalobcovi, voči ktorému z nich žalobu uplatní. Ani tým, že súd prvej inštancie
v rámci zisťovania skutkového stavu zistil, ktoré osoby v predmetnom byte bývajú, nedošlo k porušeniu
práva na spravodlivý proces. Rozsudok súdu prvej inštancie je riadne odôvodnený, pričom súd prvej
inštancie sa v dôvodoch rozhodnutia vyporiadal so všetkými pre posúdenie veci podstatnými otázkami
a je aj vykonateľný, preto aj ostatné žalovanou uvádzané námietky v odvolaní odvolací súd vyhodnotil

ako nedôvodné. Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti
podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil. Na záver odvolací súd ešte dodáva, že aj keď
právny zástupca žalovanej v úvode odvolania uvádzal, že odvolaním napáda rozsudok v celom rozsahu,
odvolací súd toto jeho podanie posudzoval podľa obsahu, a keďže mal výhrady voči vyhovujúcej časti,
a nie aj zamietajúcej, rozsudok súdu prvej inštancie preskúmal len vo vyhovujúcej časti.

20. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP a v
odvolacom konaní úspešnému žalobcovi priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom
rozsahu.

Toto rozhodnutie bolo prijaté v senáte pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§
419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu
na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od

doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).