Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 25. október 2016

Súd: Okresný súd Žiar nad Hronom
Spisová značka: 12C/130/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6412213123
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 10. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Daniel Koneracký

ECLI: ECLI:SK:OSZH:2016:6412213123.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žiar nad Hronom, pred samosudcom Mgr. Danielom Konerackým, v právnej veci žalobcu:

POHOTOVOSŤ, s. r. o., IČO: 35 807 598, Bratislava, Pribinova č. 25, v zast. Advokátska kancelária
Fridrich Paľko, s. r. o., Bratislava Grösslingova 4, proti žalovanému: M. L. - W. M. M. L.A., Ž. I. XX, Z.,
o žalobe na náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu z a m i e t a.

II. Žalovaný má právo na náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1.Podanou žalobou sa žalobca domáhal proti žalovanému zaplatenia sumy vo výške 125 € z titulu
majetkovej škody a z titulu nemajetkovej ujmy sumy 385 €. Takúto žalobu odôvodnil tým, že mu bola

spôsobená škodu, resp. nemajetková ujma z titulu nesprávneho úradného postupu v zmysle zák. č.
514 / 2003 Z. z. Žalobca ďalej uviedol, že na Okresný súd v Žiari nad Hronom v exekučnom konaní
vedenom pod sp. zn. S. XXXX/XXXX, ktoré sa viedlo proti povinnému W. O. a v ktorom žalobca
vystupoval ako oprávnený, pričom bol podaný návrh na vykonanie exekúcie pre svoju pohľadávku s
tým, že takáto pohľadávka vznikla na základe zmluvy o úvere uzavretou medzi účastníkmi exekučného
konania. Žalobca ďalej poukázal na skutočnosť, že súdny exekútor následne požiadal Okresný súd
Žiar nad Hronom o vydanie poverenie na vykonanie exekúcie na základe exekučného titulu, pričom

povinnosť exekučného súdu rozhodnúť o žiadosti súdneho exekútora na vydanie poverenia do 15 dní
od doručenia takejto žiadosti nebola založená vo vzťahu k notárskym zápisniciam a vykonateľným
rozhodnutiam rozhodcovských komisií a zmierov nimi schválených. Exekučný titul na podklade ktorého
bolo začaté exekučné konanie bol rozhodcovský rozsudok vydaný rozhodcovským súdom a je potrebné
odlíšiť ho od rozhodnutia rozhodcovskej komisie, resp. zmieru schváleného takouto komisiou nakoľko pri
rozhodnutiach rozhodcovskej komisie resp. jej zmierov ide o rozhodnutia vydané v pracovných sporoch
vydaných podľa zákonníka práca ako aj vyhlášky č. 42/1975 Zb. Exekučný súd mal tak rozhodnúť o

žiadosti na udelenie poverenia v lehote 15 dní od jej doručenia súdu, pričom ten napriek tomu, že vec
nevykazovala prvky nadmernej právnej zložitosti a nevyžadovala si spoluprácu s účastníkmi konania,
ktorá by mohla svojou komplexnosťou podstatne ovplyvniť čas potrebný k posúdeniu na rozhodnutie,
rozhodol o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie až dňa 28.7.2010. Exekučný súd
teda nedodržal zákonnú 15 dňovú lehotu na rozhodnutie o vydanie poverenia, ktorá je upravená
v § 44 ods. 2 Exekučného poriadku. Okresný súd v Žiari nad Hronom tak pochybil a rozhodol o
žiadosti na vydanie poverenia až po uplynutí zákonom stanovenej dobe a bol v omeškaní viac ako

7 mesiacov, pričom svojím postupom spôsobil v konaní zbytočné prieťahy a k vydaniu rozhodnutia
o žiadosti o udelenie poverenia pristúpil až po veľmi dlhej dobe. Z uvedených skutočností tak
podľa žalobcu jednoznačne vyplýva, že v dôsledku takéhoto nesprávneho úradného postupu došlo
k porušeniu jeho práv. Takouto nečinnosťou okresného súdu mu vznikla škoda vo výške 125 € anemajetková ujma vo výške 385 €. Suma 125 € predstavuje náhradu účelne vynaložených nákladov,
spojených s jeho činnosťou, uskutočňovanou vo veci správy a udržateľnosti pohľadávky v období, ktoré
zbytočne uplynulo medzi doručením návrhu na vydanie poverenia na exekúciu a vydaním poverenia.

Suma pozostáva z platby na správu pohľadávky prostredníctvom pracovných výkonov zamestnancov
pomocou informačného systému vo výške 70 €, na udržiavanie a správu informačného systému sumou
40 € ako aj sumou 15 € na administratívne spracovanie textov urgencií, adresovaných exekučnému
súdu, na publikačné výdaje, spojené s vyhotovením urgencií, adresovaných exekučnému súdu, na
poštovné a telekomunikačné výdaje, spojené s urgovaním a kontrolou stavu konania. Pokiaľ ide o

nemajetkovú ujmu vo výške 385 € tak podľa názoru žalobcu samotné konštatovanie, porušenie práva
na rozhodnutie o návrhu na vydanie poverenia v zákonom stanovenej dobe v spojení s porušením
práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov a práva na prejednanie veci v primeranom čase
nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu, spôsobenú nesprávnym úradným postupom.
Preto žalobca realizoval výpočet nároku alikvotným pomerom 55 € za každý mesiac omeškania činnosti
exekučného súdu, a to práve na základe aplikácie doktrín Ústavného súdu, teda 663,88 € za rok, pričom

v danej veci bol exekučný súd podľa názoru navrhovateľa nečinný viac ako 222 dní.

2.Žalovaný s podanou žalobou nesúhlasil, pričom žiadal ju v celom rozsahu zamietnuť z dôvodu, že je
nedôvodná. Vo svojom písomnom vyjadrení uviedol, že žaloba je zmätočná nakoľko žalobca prenáša
dôkaznú povinnosť na súd napriek tomu, že takéto dôkazné bremeno by mal znášať sám. Podľa názoru

žalovaného prieťahy v konaní pred všeobecným súdom o náhradu škody nie je oprávnený posudzovať
súd ale túto právomoc má ústavný súd, resp. predseda súdu. Okrem toho mu boli doručené žiadosti
o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody a to dňa 23.04.2012, pričom dňa 27.09.2012 bola
okresnému súdu doručená predmetná žaloba a preto je tak zrejmé, že žalobca ju nepodal po uplynutí
6-mesačnej lehoty, ale skôr a z tohto dôvodu ide o predčasne uplatnený nárok na súde. Žalobca tiež pri

predbežnomprerokovanítakéhotonárokuneposkytolpotrebnúsúčinnosťapretonepovažujejeho nárok
za predbežne prerokovaný. Pre vznik zodpovednosti za škodu v zmysle zák. č. 514/2003, ku ktorej došlo
pripôsobeníorgánovverejnejmociprivýkonefunkcieverejnejmocijepotrebnésplniťurčitépredpoklady,
a to vydanie nezákonného rozhodnutia, resp. nesprávny úradný postup, vznik škody a príčinná súvislosť
medzi nezákonným rozhodnutím resp. nesprávnym úradným postupom a vzniknutou škodou, pričom

tieto podmienky musia byť splnené súčasne. Samotná prax podľa názoru žalovaného ukázala, že lehota
na poverenie exekútora je výraznou prekážkou, aby mohli súdy objektívne posúdiť zákonnosť exekúcie
ak exekučným titulom je notárska zápisnica alebo rozhodcovský rozsudok, pričom poukázal na rozsudok
Súdneho dvora EÚ C-40/08 Asturcom, ktorý nevylučuje posúdenie zmluvnej podmienky v exekučnom
konaní. Samotný žalobca poukázal na ustanovenie § 44 ods. 2 Exekučného poriadku účinného od

1.6.2011 z ktorého vyplýva, že lehota 15 dní na udelenie poverenia súdnemu exekútorovi od doručenia
žiadosti neplatí ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d). Z uvedeného tak vyplýva, že
lehota 15 dní na vydanie poverenia sa netýka prípadov, kedy je podkladom na vykonanie exekúcie
vykonateľné rozhodnutie rozhodcovského súdu. Podkladom na vydanie poverenia bol rozhodcovský
rozsudok ako exekučný titul, pričom tak pred 1.6.2011 ako aj po 1.6.2011 sa zákonná lehota 15 dní

na vydanie poverenia nevzťahovala na exekučný titul, ktorým bol rozhodcovský rozsudok. Pokiaľ ide
o existenciu prieťahov, tak podľa názoru žalovaného sa musí vychádzať z existencie prieťahov ak boli
tieto konštatované vo výsledkoch vybavenia sťažnosti na prieťahy, žiadosti o prešetrenie vybavenia
sťažnosti na prieťahy, v právoplatnom rozhodnutí vydanom v disciplinárnom konaní alebo v rozhodnutí
Ústavného súdu. Pokiaľ ide o náhradu škody ako aj nemajetkovú ujmu tak jej vznik ako aj výške

neboli žiadnym spôsobom riadne preukázaná a žalobca len uviedol všeobecné tvrdenia o jej vzniku.
Pri rozhodovaní o uplatnenom nároku by mal súd zobrať na zreteľ aj aspekt dobrých mravov, pretože
samotný žalobca svojím správaním a to porušovaním práv spotrebiteľov pri uplatňovaní svojich nárokov
zo svojej podnikateľskej činnosti nútil súdy k tomu, aby tie jeho podania podrobne skúmali. Na záver
žalovaný poukázal na skutočnosť, že žalobca nepreukázal ani príčinnú súvislosť medzi nesprávnym

úradným postupom a vznikom škody.

3. Na prejednanie veci súd nariadil pojednávanie na deň 25.10.2016 s tým, že právny zástupca žalobcu
ako aj žalovaný mali predvolanie riadnym spôsobom doručené, pričom ani jeden z nich nepožiadal o
odročenie pojednávania z dôležitých dôvodov. Zároveň právny zástupca žalobcu súhlasil s tým, aby súd

rozhodol v jeho neprítomnosti. Zástupca žalovaného ospravedlnil svoju neúčasť na pojednávaní.

4.Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi, a to podanou žalobou, uznesením
KSBBzodňa11.10.2012,č.k.XXNcCXXX/XXXX;vyjadrenímžalovaného;pokynompredsedusúduM..F., potvrdením o pridelení veci zákonnému sudcovi W.. X. N., spisom Okresného súdu Žiar nad Hronom
č. k. XEr XXX/XXXX /. XXXX/XXXX/; ako aj ostatným spisovým materiálom, pričom zistil nasledovný
skutkový stav veci:

5.Zo spisu Okresného súdu Žiar nad Hronom č. k. XEr XXX/XXXX má súd za preukázané, že žiadosť
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie podal súdny exekútor na Okresný súd v Žiari nad Hronom
dňa 24.06.2010, k čomu pripojil návrh na vykonanie exekúcie spísaný dňa 22.04.2010 ako aj exekučný
titul a to rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadený zriaďovateľom M. L. F.. M.., N.

L. X, Z., M.. E.. M. XXXXX/XXXX zo dňa 27.11.2009. Okresný súd Žiar nad Hronom rozhodol o žiadosti
súdneho exekútora tak, že vydal poverenie na vykonanie exekúcie a to dňa 28.7.2010. Táto exekúcia
nebola doposiaľ ukončená. Zároveň na základe pokynu predsedu súdu M.. F. bola vec po zákonnom
sudcovi V.. O. Š. pridelená dňa 16.08.2016 zákonnému sudcovi W.. X. N..

6.Podľa § 4 ods. 1 písm. a) bod 1. zák č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone

verejnej moci a o zmene niektorých zákonov účinného do 31.12.2012, vo veci náhrady škody, ktorá
bola spôsobená orgánom verejnej moci podľa § 3 ods. 1 koná v mene štátu Ministerstvo spravodlivosti
Slovenskej republiky ak škoda vznikla v dôsledku
rozhodnutia vydaného súdom alebo ak škoda bola spôsobená nesprávnym úradným postupom súdu.

7.Podľa § 9 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a
o zmene niektorých zákonov účinného do 31.12.2012, štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym
úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje porušenie povinnosti orgánu verejnej
moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom stanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej
moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv právom

chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb. Za nesprávny úradný postup sa nepovažuje
postup alebo výsledok postupu Národnej rady Slovenskej republiky pri výkone jej pôsobnosti podľa
článku 86 písm. a) a d) Ústavy Slovenskej republiky a postup alebo výsledok postupu vlády Slovenskej
republiky pri výkone jej pôsobnosti podľa článku 119 písm. b) Ústavy Slovenskej republiky.

8.Podľa § 9 ods. 2 zák. č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci
a o zmene niektorých zákonov účinného do 31.12.2012, právo na náhradu
škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom má ten, komu bola takým postupom spôsobená
škoda.

9.Podľa § 15 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone
verejnej moci a o zmene niektorých zákonov účinného do 31.12.2012, nárok na náhradu škody
spôsobenej nezákonným rozhodnutím, nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením
slobody, rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe ako je nárok na
náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať

na základe písomnej žiadosti poškodeného o predbežnom prerokovaní nároku s príslušným orgánom
podľa § 4 a § 11.

10.Podľa § 16 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci a o zmene niektorých zákonov účinného do 31.12.2012, ak príslušný orgán neuspokojí nárok na

náhradu škody alebo jeho časť do 6 mesiacov odo dňa prijatia žiadosti, môže poškodený domáhať
uspokojenia nároku alebo jeho neuspokojenia časti na súde.

11. Podľa § 17 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci a o zmene niektorých zákonov účinného do 31.12.2012, uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk

ak osobitný predpis neustanovuje inak.

12.Podľa § 17 ods. 2 zák. č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci a o zmene niektorých zákonov účinného do 31.12.2012, v prípade ak iba samotné konštatovanie
porušenie práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným

rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch ak
nie je možné uspokojiť ju inak.13.Podľa § 17 ods. 3 zák. č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci a o zmene niektorých zákonov účinného do 31.12.2012, výška v nemajetkových peniazoch podľa
ods. 2 sa určuje s prihliadnutím najme na:

a) osobu poškodeného, jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje,
b) závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k nej došlo,
c) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v súkromnom živote,
d) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v spoločenskom uplatnení.

14.Podľa § 19 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci a o zmene niektorých zákonov účinného do 31.12.2012, právo na náhradu škody sa premlčí za
3 roky odo dňa keď sa poškodený dozvedel o škode. Ak je podmienkou uplatnenie práva na náhradu
škody zrušenie alebo zmena právoplatného rozhodnutia, plynie premlčacia doba odo dňa doručenia
(oznámenia) rozhodnutia, ktorým bolo zmenené alebo zrušené právoplatné rozhodnutie.

15.Podľa § 19 ods. 3 zák. č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci a o zmene niektorých zákonov účinného do 31.12.2012, lehota neplynie počas predbežného
prerokovania nároku podľa § 15 odo dňa podania žiadosti do skončenia prerokovania, najnovšie však
počas 6 mesiacov.

16. Podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu zo
zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota

neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d). Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu
alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením
zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.
17.Podanou žalobou sa žalobca domáha voči žalovanému náhrady majetkovej škody ako aj
nemajetkovej ujmy z titulu nesprávneho úradného postupu. Za nesprávny úradný postup v súlade s

ustálenou súdnou praxou možno vymedziť tak, že ide o porušenie právnou normou ustanoveného
postupu štátneho orgánu, resp. o porušenie účelu postupu štátneho orgánu, ktorý súvisí s rozhodovacou
činnosťou štátneho orgánu alebo s ňou nesúvisí - nenašiel svoj bezprostredný výraz vo vydanom
rozhodnutí. Pod termín postup možno subsumovať ako konanie (činnosť) štátneho orgánu, tak aj jeho
nekonanie (nečinnosť, alebo opomenutie). Nesprávnym úradným postupom môže byť aj nevydanie

alebo oneskorené vydanie rozhodnutia v dôsledku porušenia stanovených alebo primeraných lehôt
na vydanie, lebo znaky nesprávneho úradného postupu má aj nečinnosť štátneho orgánu alebo jeho
činnosť, ktorá nie je vykonávaná v ustanovenej lehote. /rozhodnutie NS SR č. 4Cdo 24/2004/.

18.Tunajší súd na základe vykonaných dôkazov zistil, že súdny exekútor doručil súdu žiadosť o udelenie

poverenia na vykonanie exekúcie dňa 24.06.2010 s tým, že následne súd vydal poverenie na vykonanie
exekúcie a to dňa 28.07.2010 teda po 34 dňoch od doručenia takejto žiadosti. Z uvedeného tak
vyplýva, že súd nebol nečinný viac ako 222 dní ako to tvrdí žalobca, ale poverenie bolo vydané po 34
dňoch od doručenia žiadosti o vydanie poverenia. Podľa názoru súdu nebolo porušené žiadne zákonné
ustanovenie exekučného poriadku platného a účinného v čase rozhodovania o žiadosti o udelenie

poverenia, pretože v tom čase podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku účinného od 1.6.2010 do
31.5.2011 lehota 15 dní na vydanie poverenia sa nevzťahovala na exekučný titul podľa § 41 ods. 2
písm. c) a d) Exekučného poriadku a teda sa nevzťahovala ani na rozhodcovské rozsudky, pričom
podkladom v tomto exekučnom konaní bol takýto rozhodcovský rozsudok. Účelom zmeny takejto úpravy
bolo, aby súdy mali dostatok času na posúdenie určitých typov exekučných titulov /rozhodcovských

rozsudkov a notárskych zápisníc/ aby ich mohli preskúmať či neobsahujú plnenia priznané na podklade
neprijateľných podmienok v spotrebiteľských veciach nakoľko v minulosti nebolo presne určené či
takéto tituly v exekučnom konaní možno v spotrebiteľských veciach preskúmavať. Keďže nebola daná
zákonná lehota pre rozhodnutie o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v prípade ak
podkladom bol rozhodcovský rozsudok tak súd dospel k názoru, že zo strany exekučného súdu nedošlo

k nesprávnemu úradnému postupu a to k prieťahom v súdnom konaní. Súd ďalej zistil, že exekučný
súd rozhodol o žiadosti o udelenie poverenia dňa 28.07.2010 , teda 34 dní po podaní takejto žiadosti,
pričom išlo podľa názoru súdu o primeranú lehotu pri rozhodovaní o vydanie poverenia, ktorou nedošlo
k prieťahom v exekučnom konaní. Súd tiež poukazuje na skutočnosť, že nebolo tiež zistené, že bypredseda exekučného súdu, resp. Ústavný súd SR v tejto veci konštatoval akékoľvek prieťahy v konaní
z ktorých odvodzoval žalobca svoj nárok a to napriek tvrdeniu žalobcu že opätovne dával sťažnosti na
prieťahynakoľkotakátoskutočnosťnebolapreukázanávtakomtosúdnomkonaní.Súdprivýkladepojmu

zbytočné prieťahy podľa zák. č. 514/2003 Z. z. vychádzal z ustálenej judikatúry Ústavného súdu, ako aj
Európskeho súdu pre ľudské práva a to z pojmu právo na prejednanie veci v primeranej lehote, pretože
medzi právom na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov a právo na prejednanie veci v primeranej
lehote niet zásadných odlišností. Ako vyplýva z ustálenej judikatúry Ústavného súdu , dôvodom na
odmietnutie sťažnosti ako zjavne neopodstatnenej je

aj zistenie, že postup všeobecného súdu sa nevyznačoval takými významnými prieťahmi, ktoré by bolo
možné kvalifikovať ako zbytočné prieťahy. Z tohto vyplýva, že nie každý prieťah v súdnom konaní
má za následok porušenie práva na prerokovanie veci bez zbytočného prieťahu a pojem zbytočné
prieťahynemožnovykladaťaaplikovaťmateriálne.Vzhľadomnauvedenúskutočnosťsúdnávrhžalobcu
zamietol, pretože súd dospel k názoru, že jeho nárok na náhradu škody a náhradu nemajetkovej
ujmy nie je dôvodný z dôvodu, že exekučný súd neporušil práva žalobcu a nedopustil sa nesprávneho

úradného postupu spočívajúceho v nedodržaní zákonnej lehoty ako aj nečinnosti, a preto nie je potrebné
vyhodnocovať aj predpoklady na určenie výšky škody a nemajetkovej ujmy, uvedené v § 17 ods.
3 Zákona č. 514/2003. Žalobca tak nepreukázal, že by činnosťou súdu v danom konaní došlo k
nesprávnemu úradnému postupu s tým, že tiež nebola splnená zákonná podmienka pre priznanie
náhrady škody spočívajúce v preukázaní príčinnej súvislosti medzi vzniknutou škodou a konaním

exekučného súdu.

19. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku nakoľko žalovaný
bol úspešný v celom rozsahu a preto mu súd priznal právo na náhradu trov vo výške 100%.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho
súdu ku Krajskému súdu v Banskej Bystrici, a to v troch vyhotoveniach. V odvolaní je potrebné uviesť,
ktorému súdu je určené, spisovú značku súdneho konania, kto ho podal, ktorej veci sa týka, čo sa
ním sleduje, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa
rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie musí byť podpísané, pričom rozsah v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť
len do uplynutia lehoty na podanie odvolanie. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené
procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala
jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c)
rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za

následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov
k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie
prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti

rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré
predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedené v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na
rozhodnutie vo veci samej. Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže žalobca
podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku ( z. č. 233/1995 Z. z. o exekútoroch
a exekučnej činnosti); ak ide o rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk

s maloletým, iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, návrat maloletého do cudziny pri
neoprávnenom premiestnení alebo zadržaní návrh na súdny výkon rozhodnutia.