Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 25. október 2016

Súd: Okresný súd Žiar nad Hronom
Spisová značka: 5C/136/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6412213165
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 10. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Daniel Koneracký

ECLI: ECLI:SK:OSZH:2016:6412213165.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žiar nad Hronom, pred samosudcom Mgr. Danielom Konerackým, v právnej veci žalobcu:

POHOTOVOSŤ, s. r. o., IČO: 35 807 598, Bratislava, Pribinova č. 25, v zast. Advokátska kancelária
Fridrich Paľko, s. r. o., Bratislava Grösslingova 4, proti žalovanému: R. K. - H. R. R. K.T., Ž. X. XX, L.,
o žalobe na náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu z a m i e t a.

II. Súd návrh na prerušenie konania z a m i e t a.

III. Žalovaný má právo na náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1.Žalobca podal na tunajší súd žalobu, ktorou sa domáhal proti žalovanému zaplatenia sumy vo
výške 125 € z titulu majetkovej škody a z titulu nemajetkovej ujmy sumy 770 €, pričom ten odôvodnil
takúto žalobu tým, že mu bola spôsobená škoda, resp. nemajetková ujma z titulu nesprávneho
úradného postupu v zmysle zák. č. 514 / 2003 Z. z. Ďalej poukázal na skutočnosť, že Okresný
súd v Žiari nad Hronom v exekučnom konaní vedenom pod sp. zn. U. XXXXX/XXXX viedol proti
povinnému H. R. exekúciu s tým, že on vystupoval v takomto exekučnom konaní akooprávnený, ktorý
podal súdnemu exekútorovi návrh na vykonanie exekúcie pre svoju pohľadávku. Takáto pohľadávka

vznikla na základe zmluvy o úvere uzavretou medzi účastníkmi exekučného konania. Súdny exekútor
následnepožiadalOkresnýsúdŽiarnadHronomovydaniepoverenienavykonanieexekúcienazáklade
exekučného titulu a to rozhodcovského rozsudku Stály rozhodcovský súd, Spoločnosti Slovenská
rozhodcovská a. s., Bratislava č. k. SR 06518/10, pričom povinnosť exekučného súdu rozhodnúť
o žiadosti súdneho exekútora nebola založená vo vzťahu k notárskym zápisniciam a vykonateľným
rozhodnutiam rozhodcovských komisií a zmierov nimi schválených. Exekučný titul na podklade ktorého
bolo začaté exekučné konanie bol rozhodcovský rozsudok vydaný rozhodcovským súdom a je potrebné

odlíšiť ho od rozhodnutia rozhodcovskej komisie, resp. zmieru schváleného takouto komisiou nakoľko pri
rozhodnutiach rozhodcovskej komisie resp. jej zmierov ide o rozhodnutia vydané v pracovných sporoch
vydaných podľa zákonníka práca ako aj vyhlášky č. 42/1975 Zb. Exekučný súd mal tak rozhodnúť
o žiadosti na udelenie poverenia v lehote 15 dní od jej doručenia súdu, pričom ten napriek tomu,
že vec nevykazovala prvky nadmernej právnej zložitosti a nevyžadovala si spoluprácu s účastníkmi
konania, ktorá by mohla svojou komplexnosťou podstatne ovplyvniť čas potrebný k posúdeniu na
rozhodnutie, rozhodol o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie až dňa 12.09.2011.

Exekučný súd teda nedodržal zákonnú lehotu na udelenie poverenie a to 15 dní, ktorá je upravená
v exekučnom poriadku, pričom podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku účinného od 1.2.2002 do
31.5.2010 a takéto ustanovenie nerobilo rozdiel medzi exekučnými titulmi. Okresný súd v Žiari nad
Hronom tak pochybil a rozhodol o žiadosti na vydanie poverenia až po uplynutí zákonom stanovenejdobe a bol v omeškaní viac ako 14 mesiacov, pričom svojím postupom spôsobil v konaní zbytočné
prieťahy. K vydaniu rozhodnutia o žiadosti o udelenie poverenia tak súd pristúpil až po veľmi dlhej
dobe. Vzhľadom na tieto skutočnosti a právnu úpravu, ktorá tu existovala v čase žiadosti o udelenie

poverenia, mal žalobca za preukázané, že v dôsledku takéhoto nesprávneho úradného postupu došlo
k porušeniu jeho práv čím mu vznikla škoda vo výške 125 € a nemajetková ujma vo výške 770 €.
Suma 125 € tak predstavovala náhradu účelne vynaložených nákladov, spojených s jeho činnosťou,
uskutočňovanou vo veci správy a udržateľnosti pohľadávky v období, ktoré zbytočne uplynulo medzi
doručením návrhu na vydanie poverenia na exekúciu a vydaním poverenia. Suma pozostáva z platby

na správu pohľadávky prostredníctvom pracovných výkonov zamestnancov pomocou informačného
systému vo výške 70 €, na udržiavanie a správu informačného systému sumou 40 € ako aj sumou 15 €
na administratívne spracovanie textov urgencií, adresovaných exekučnému súdu, na publikačné výdaje,
spojené s vyhotovením urgencií, adresovaných exekučnému súdu, na poštovné a telekomunikačné
výdaje, spojené s urgovaním a kontrolou stavu konania. Pokiaľ ide o nemajetkovú ujmu vo výške
770 € tak vzhľadom na skutočnosť, že postupom exekučného súdu, ktorým bola zmarená nútená

vymožiteľnosť majetkového práva žalobcu a teda bolo porušené jeho právo na súdnu ochranu nie
je konštatovanie takéhoto porušenia dostatočným zadosťučinením vzhľadom na charakter ujmy. V
dôsledku oneskoreného rozhodnutia exekučného súdu si zároveň žalobca nemohol urobiť efektívne
kroky smerujúce k zvýšeniu úspechu mimosúdneho zabezpečenia vymožiteľnosti jeho pohľadávky.
Žalobca si tak uplatňuje ako primeranú náhradu nemajetkovej ujmy za vnútorné zásahy do spoločnosti,

ovplyvňovanie podnikateľského plánovania a rozhodovania, porušenie jeho práv, stratu legitímnych
očakávaní, že nastane v zákonnom čase stav predpokladaný zákonom, stratu dôvery v právo a
zamedzenie vymoženia pohľadávky cestou exekúcie. Žalobca uskutočnil výpočet nároku alikvotným
pomerom 55 € za každý mesiac omeškania činnosti exekučného súdu, a to práve na základe aplikácie
doktrín Ústavného súdu, teda 663,88 € za rok, pričom v danej veci bol exekučný súd podľa názoru

navrhovateľa nečinný viac ako 430 dní.

2. Žalovaný s uvedeným návrhom nesúhlasil, žiadal takúto žalobu v celom rozsahu zamietnuť z dôvodu,
že tá je neodôvodnená. Vo svojom písomnom vyjadrení uviedol, že celá žaloba je zmätočná nakoľko
žalobca prenáša celú dôkaznú povinnosť na súd napriek tomu, že takéto dôkazné bremeno by mal

znášať sám. Zároveň uviedol, že prieťahy v konaní pred všeobecným súdom o náhradu škody nie
je oprávnený posudzovať súd ale túto právomoc má ústavný súd, resp. predseda súdu. Žalovaný
tiež poukazoval na skutočnosť, že mu boli doručené žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na
náhradu škody a to dňa 23.04.2012. Dňa 27.09.2012 bola okresnému súdu doručená predmetná
žaloba, je tak zrejmé, že žalobca ju nepodal po uplynutí 6-mesačnej lehoty, ale skôr a z tohto dôvodu

ide o predčasne uplatnený nárok na súde. Okrem toho žalobca pri predbežnom prerokovaní takéhoto
návrhu neposkytol potrebnú súčinnosť a preto nepovažuje takýto nárok za predbežne prerokovaný.
Žalovaný ďalej poukazoval na skutočnosť, že pre vznik zodpovednosti za škodu v zmysle zák. č.
514/2003,kuktorejdošlopripôsobeníorgánovverejnejmociprivýkonefunkcieverejnejmocijepotrebné
splniť určité predpoklady, a to nezákonné rozhodnutie, resp. nesprávny úradný postup, vznik škody a

príčinná súvislosť medzi nezákonným rozhodnutím resp. nesprávnym úradným postupom a vzniknutou
škodou. Tieto podmienky musia byť splnené súčasne. Okrem toho prax ukázala, že lehota na poverenie
exekútora je výraznou prekážkou, aby mohli súdy objektívne posúdiť zákonnosť exekúcie ak exekučným
titulom je notárska zápisnica alebo rozhodcovský rozsudok, pričom poukázal na rozsudok Súdneho
dvora EÚ C-40/08 Asturcom, ktorý nevylučuje posúdenie zmluvnej podmienky v exekučnom konaní.

Žalovaný tiež poukázal na ustanovenie § 44 ods. 2 Exekučného poriadku účinného od 1.6.2011 z
ktorého vyplýva, že lehota 15 dní na udelenie poverenia súdnemu exekútorovi od doručenia žiadosti
neplatí ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d). Z uvedeného tak vyplýva, že lehota 15
dní na vydanie poverenia sa netýka prípadov, kedy je podkladom na vykonanie exekúcie vykonateľné
rozhodnutie rozhodcovského súdu. Tak pred 1.6.2011 ako aj po 1.6.2011 sa zákonná lehota 15 na

vydanie poverenia nevzťahovala na exekučný titul - rozhodcovský rozsudok čo okrem iného vyplývalo aj
z dôvodovej správy. Pokiaľ ide o existenciu prieťahov, tak podľa názoru žalovaného sa musí vychádzať
z existencie prieťahov ak boli tieto konštatované vo výsledkoch vybavenia sťažnosti na prieťahy, žiadosti
o prešetrenie vybavenia sťažnosti na prieťahy, v právoplatnom rozhodnutí vydanom v disciplinárnom
konaní alebo v rozhodnutí Ústavného súdu. Pokiaľ ide o náhradu škody ako aj nemajetkovú ujmu tak

jej vznik ako aj výške neboli žiadnym spôsobom riadne preukázaná a žalobca len uviedol všeobecné
tvrdenia o jej vzniku. Pri rozhodovaní o uplatnenom nároku by mal súd zobrať na zreteľ aj aspekt dobrých
mravov, pretože navrhovateľ svojím správaním a to porušovaním práv spotrebiteľov pri uplatňovaní
svojich nárokov zo svojej podnikateľskej činnosti vyvolal rozsiahle množstvo súdnych konaní v dôsledkučoho nadmerne zaťažil súdny systém nakoľko súdy aby zabezpečili ochranu práv spotrebiteľom museli
preskúmavať rozhodnutia rozhodcovských súdov resp. notárske zápisnice. Žalovaný na záver poukázal
na skutočnosť, že žalobca nepreukázal ani príčinnú súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom

a vznikom škody.

3.O takomto nároku rozhodol tunajší súd rozsudkom zo dňa 11.2.2015 takým spôsobom, že žalobu
žalobcu zamietol. Proti takémuto rozhodnutiu podal odvolanie žalobca, pričom odvolací súd uznesením
zo dňa 23.9.2015 zrušil takýto rozsudok a vec vrátil na ďalšie konanie. Ako vyplýva z rozhodnutia

odvolacieho súdu tak odôvodnenie prvostupňového rozhodnutia je zmätočné a nepreskúmateľné
nakoľko vychádzalo zo skutkového stavu podľa ktorého mala byť škoda navrhovateľovi spôsobená
nedodržaním zákonnej lehoty pri rozhodovaní o zmene súdneho exekútora hoci z exekučného spisu
a v podanom návrhu žalobca poukazoval na oneskorené rozhodnutie o žiadosti súdneho exekútora
na vydane poverenia. Tiež nebolo zo zápisnice zrejmé, či okresný súd vykonal dokazovanie ohľadom
sporného exekučného spisu. Okresný súd rozhodol dňa 11.2.2015 uznesením o návrhu žalobcu na

prerušenie konania do rozhodnutia ústavného súdu s tým, že takéto uznesenie písomne nevyhotovil a
zároveň nerozhodol o návrhu žalobcu na prerušenie konania do rozhodnutia Okresného súdu Prešov
v konaní vedenom pod sp. zn. XC X/XXXX. Zo spisu súdu tiež nevyplýva, ani doručenie vyjadrenia
žalovaného žalobcovi.

4. Tunajší súd v intenciách právneho názoru odvolacieho súdu doručil dňa 28.1.2016 vyjadrenie
žalovaného žalobcovi s tým, že si pripojil exekučný spis XEr XXXX/XXXX. Následne na prejednanie veci
súd nariadil pojednávanie na deň 25.10.2016 s tým, že právny zástupca žalobcu ako aj žalovaný mali
predvolanie riadnym spôsobom doručené, pričom ani jeden z nich nepožiadal o odročenie pojednávania
z dôležitých dôvodov. Zároveň právny zástupca žalobcu súhlasil, aby súd rozhodol v jeho neprítomnosti.

Zástupca žalovaného ospravedlnil svoju neúčasť na pojednávaní.

5.Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi ako aj spisom Okresného súdu Žiar
nad Hronom č. k. XEr XXXX/XXXX /. XXXXX/XXXX/; ako aj ostatným spisovým materiálom, pričom zistil
nasledovný skutkový stav veci:

Zo spisu Okresného súdu Žiar nad Hronom č. k. XEr XXXX/XXXX má súd za preukázané, že
žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie podal súdny exekútor na Okresný súd v Žiari nad
Hronom dňa 09.12.2010, k čomu pripojil návrh na vykonanie exekúcie spísaný dňa 24.09.2010 ako aj
exekučný titul a to rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadený zriaďovateľom R. K.

C.. R.., F. K. X, L., sp. zn. R. XXXXX/XXXX zo dňa 2.8.2010. Okresný súd Žiar nad Hronom rozhodol
o žiadosti súdneho exekútora tak, že uznesením zo dňa 15.2.2011 zamietol jeho žiadosť o vydanie
poverenia, pričom žalobca proti takémuto uzneseniu podal odvolanie s tým, že odvolací súd uznesením
31.05.2011 uznesenie prvostupňového súdu zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. Následne exekučný
súd dňa 12.9.2011 vydal poverenie na vykonanie exekúcie. Táto exekúcia nebola doposiaľ ukončená.

O podanej žalobe súd rozhodol rozsudkom zo dňa 11.2.2015 takým spôsobom, že žalobu žalobcu
zamietol. Proti takémuto rozhodnutiu podal odvolanie žalobca, pričom odvolací súd uznesením zo dňa
23.9.2015 zrušil takýto rozsudok a vec vrátil na ďalšie konanie. Ako vyplýva z rozhodnutia odvolacieho
súdutakodôvodnenieprvostupňovéhorozhodnutiajezmätočnéanepreskúmateľnénakoľkovychádzalo
zo skutkového stavu podľa ktorého mala byť škoda navrhovateľovi spôsobená nedodržaním zákonnej

lehoty pri rozhodovaní o zmene súdneho exekútora hoci z exekučného spisu a v podanom návrhu
žalobca poukazoval na oneskorené rozhodnutie o žiadosti súdneho exekútora na vydane poverenia.
Tiež nebolo zo zápisnice zrejmé, či okresný súd vykonal dokazovanie ohľadom sporného exekučného
spisu. Na základe opatrenia predsedu tunajšieho súdu R.. C. bola takáto právna vec pridelená novému
zákonnému sudcovi H.. G. F. nakoľko zákonná sudkyňa E.. F. P. odišla do dôchodku a to od 1.8.2015.

6.Podľa § 4 ods. 1 písm. a) bod 1. zák č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone
verejnej moci a o zmene niektorých zákonov účinného do 31.12.2012, vo veci náhrady škody, ktorá
bola spôsobená orgánom verejnej moci podľa § 3 ods. 1 koná v mene štátu Ministerstvo spravodlivosti

Slovenskej republiky ak škoda vznikla v dôsledku
rozhodnutia vydaného súdom alebo ak škoda bola spôsobená nesprávnym úradným postupom súdu.7.Podľa § 9 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a
o zmene niektorých zákonov účinného do 31.12.2012, štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym
úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje porušenie povinnosti orgánu verejnej

moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom stanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej
moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv právom
chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb. Za nesprávny úradný postup sa nepovažuje
postup alebo výsledok postupu Národnej rady Slovenskej republiky pri výkone jej pôsobnosti podľa
článku 86 písm. a) a d) Ústavy Slovenskej republiky a postup alebo výsledok postupu vlády Slovenskej

republiky pri výkone jej pôsobnosti podľa článku 119 písm. b) Ústavy Slovenskej republiky.

8.Podľa § 9 ods. 2 zák. č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci
a o zmene niektorých zákonov účinného do 31.12.2012, právo na náhradu
škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom má ten, komu bola takým postupom spôsobená
škoda.

9.Podľa § 15 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone
verejnej moci a o zmene niektorých zákonov účinného do 31.12.2012, nárok na náhradu škody
spôsobenej nezákonným rozhodnutím, nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením
slobody, rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe ako je nárok na

náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať
na základe písomnej žiadosti poškodeného o predbežnom prerokovaní nároku s príslušným orgánom
podľa § 4 a § 11.

10. Podľa § 16 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej

moci a o zmene niektorých zákonov účinného do 31.12.2012, ak príslušný orgán neuspokojí nárok na
náhradu škody alebo jeho časť do 6 mesiacov odo dňa prijatia žiadosti, môže poškodený domáhať
uspokojenia nároku alebo jeho neuspokojenia časti na súde.

11.Podľa § 17 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej

moci a o zmene niektorých zákonov účinného do 31.12.2012, uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk
ak osobitný predpis neustanovuje inak.

12.Podľa § 17 ods. 2 zák. č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci a o zmene niektorých zákonov účinného do 31.12.2012, v prípade ak iba samotné konštatovanie

porušenie práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným
rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch ak
nie je možné uspokojiť ju inak.

13. Podľa § 17 ods. 3 zák. č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci a o zmene niektorých zákonov účinného do 31.12.2012, výška v nemajetkových peniazoch podľa
ods. 2 sa určuje s prihliadnutím najme na:

a) osobu poškodeného, jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje,

b) závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k nej došlo,
c) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v súkromnom živote,
d) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v spoločenskom uplatnení.

14.Podľa § 19 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej

moci a o zmene niektorých zákonov účinného do 31.12.2012, právo na náhradu škody sa premlčí za
3 roky odo dňa keď sa poškodený dozvedel o škode. Ak je podmienkou uplatnenie práva na náhradu
škody zrušenie alebo zmena právoplatného rozhodnutia, plynie premlčacia doba odo dňa doručenia
(oznámenia) rozhodnutia, ktorým bolo zmenené alebo zrušené právoplatné rozhodnutie.

15.Podľa § 19 ods. 3 zák. č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci a o zmene niektorých zákonov účinného do 31.12.2012, lehota neplynie počas predbežného
prerokovania nároku podľa § 15 odo dňa podania žiadosti do skončenia prerokovania, najnovšie však
počas 6 mesiacov.16.Podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie

poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu zo
zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota
neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d). Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu
alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením
zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.

17. Žalobca žiadal, aby súd prerušil konanie z dôvodu, že pred Okresným súdom Prešov pod
sp. zn. XC X/XXXX prebieha konanie o náhradu škody pre porušenie práva EÚ, ktorého sa mal
podľa návrhu dopustiť Okresný súd Prešov v exekučnom konaní vedenom proti žalobkyni na základe
neprijateľnej zmluvnej podmienky ako aj v rozpore so zákonmi schválenými z dôvodu transpozície
smerníc EU zameraných na ochranu spotrebiteľa na finančnom trhu. V takomto konaní vystupujú na
strane žalovaných v 1. rade R. K. B.. H. R., v 2. rade J. R..K..S.., za účasti vedľajšieho účastníka

Združenie na ochranu spotrebiteľa - P.. Okresný súd Prešov v danej veci uznesením zo dňa 7.10.2013
podľa § 109 ods. 1 písm. c/ Osp rozhodol o prerušení konania do rozhodnutia Súdneho dvora EU
o prejudiciálnych otázkach, ktoré navrhol položiť odporca v 1 rade - SR zastúpená Ministerstvom
spravodlivosti SR a to:
1/ či ide o závažné porušenie práva Európskej únie, ak sa vymôže v exekúcii vedenej na základe

rozhodcovského rozsudku plnenie z neprijateľnej podmienky v rozpore s judikatúrou Súdneho dvora
Európskej únie?
2/ či môže vzniknúť zodpovednosť členského štátu za porušenie komunitárneho práva predtým, ako
účastníkkonaniavyužijevšetkyprávneprostriedkyprislúchajúcemupodľaprávnehoporiadkučlenského
štátu v konaní o výkone rozhodnutia. Vzhľadom na skutkový stav veci môže v tomto prípade vzniknúť

táto zodpovednosť členského štátu pred samotným ukončením konania o výkone rozhodnutia a pred
vyčerpaním možnosti navrhovateľky požadovať vydanie bezdôvodné obohatenie?
3/ v prípade ak áno, je dostatočne jasným a závažným porušením komunitárneho práva konanie orgánu,
ktoré opisuje navrhovateľka, vzhľadom na daný skutkový stav, najmä
vzhľadom na jej absolútnu nečinnosť navrhovateľky a vzhľadom na nevyčerpanie všetkých právnych

prostriedkov nápravy umožnených právom členského štátu?
4/ ak ide v tomto prípade o dostatočne závažné porušenie komunitárneho práva, je navrhovateľkou
uplatňovaná suma škodou, za ktorú má zodpovedať členský štát, možno škodu v tomto poňatí
stotožňovať s vymoženou pohľadávkou, ktorá je bezdôvodným obohatením?
5/ má vydanie bezdôvodného obohatenia ako právny prostriedok nápravy prednosť pred náhradou

škody?
Zodpovedanie takýchto prejudiciálnych otázok vo vyššie uvedenom konaní, ktorého účastníkmi sú
zhodne navrhovateľ ako aj odporca pre ďalší priebeh a rozhodnutie zásadný význam, nakoľko pre
vznik nároku na náhradu škody má význam posúdenie správnosti postupu exekučného súdu pri
vydaní poverenia na výkon exekúcie na podklade exekučného titulu, ktorým bol právoplatný rozsudok

rozhodcovského súdu. Uvedený záver bol podľa názoru žalobcu potvrdený rozhodnutiami všeobecných
súdov. Vzhľadom na uvedené skutočnosti tak žiadal navrhovateľ prerušiť konania podľa § 109 ods. 2
písm. c) Osp.

18.Podľa § 109 ods. 1 písm. b/ OSP účinného do 30.6.2016, súd konanie preruší, ak rozhodnutie závisí

od otázky, ktorú nie je v tomto konaní oprávnený riešiť.

19.Podľa § 109 ods. 2 písm. c/ OSP účinného do 30.6.2016 pokiaľ súd neurobí iné vhodné opatrenia,
môže konanie prerušiť, ak prebieha konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre
rozhodnutie súdu, alebo ak súd dal na takéto konanie podnet.

20.Podľa § 162 ods. 1 Civilného sporového poriadku súd konanie preruší, ak
a) rozhodnutie závisí od otázky, ktorú nie je v tomto konaní oprávnený riešiť,
b) pred rozhodnutím vo veci dospel k záveru, že sú splnené podmienky na konanie o súlade právnych
predpisov; v tom prípade podá Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len "ústavný súd") návrh

na začatie konania,
c) podal návrh na začatie prejudiciálneho konania pred Súdnym dvorom Európskej únie podľa
medzinárodnej zmluvy, ktorou je Slovenská republika viazaná; uznesenie o návrhu na začatie
prejudiciálneho konania súd bezodkladne doručí ministerstvu spravodlivosti.21.Podľa § 162 ods. 2 Civilného sporového poriadku súd konanie preruší aj bez návrhu; v takom prípade
pred vydaním uznesenia o prerušení konania upovedomí strany a dá

im možnosť vyjadriť sa k dôvodom prerušenia konania.

21.Podľa § 162 ods. 3 Civilného sporového poriadku o zamietnutí návrhu na prerušenie konania súd
rozhodne spolu s rozhodnutím vo veci samej.

22.Podľa § 164 Civilného sporového poriadku ak súd neurobí iné vhodné opatrenia, môže konanie
prerušiť, ak prebieha súdne alebo správne konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam
pre rozhodnutie súdu, alebo ak súd dal na také konanie podnet.

23.Podľa § 470 ods. 1 Civilného sporového poriadku, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na
konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

24.Podľa § 470 ods. 2 Civilného sporového poriadku, právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo
dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona zostávajú zachované.

25.Pokiaľ ide o návrh žalobcu na prerušenie konania do právoplatného skončenia konania o

prejudiciálnych otázkach v konaní vedenom na Okresnom súde Prešov pod č. k. XC X/XXXX tak podľa
názoru súdu nie sú splnené podmienky pre prerušenie konania nakoľko predmetom konania je náhrada
škody resp. nemajetkovej ujmy, ktorá mala vzniknúť žalobcovi postupom súdu z titulu nedodržania
zákonnej lehoty na rozhodnutie o návrhu na vydanie poverenia na vykonanie exekúcie, pričom vo vyššie
uvedenom konaní ide o náhradu škody fyzickej osoby - spotrebiteľa, ktorá jej mala vzniknúť nezákonným

postupom okresného súdu v rámci exekučného konania podkladom ktorej bol rozhodcovský rozsudok
vydaný na základe neprijateľnej rozhodcovskej doložky a teda ide o iný charakter nároku, pretože
predmetom konania je náhrada škody podľa zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu,
spôsobenú pri výkone verejnej moci a zmene niektorých zákonov. Ide tak o zodpovednostný vzťah
medzi právnickou osobou - podnikateľom a štátom, ktorý prostredníctvom súdu mal spôsobiť škodu a

preto podľa názoru súdu právoplatné rozhodnutie Okresného súdu Prešov v súvislosti s prejudiciálnymi
otázkami nemá žiadny vplyv na konanie vedenom na tunajšom súde. V konaní Okresného súdu Prešov
sa rieši tak iný zodpovednostný vzťah a to vzťah žalobkyne - spotrebiteľa a štátu resp. žalobcu ako
právnickejosobyvdôsledkuktoréhomalodôjsťkuškodespôsobenejexekučnýmkonaním.Zuvedených
dôvodov tak súd návrh žalobcu na prerušenie konania zamietol podľa § 164 CSP.

26.Ako vyplýva z podanej žaloby žalobca sa domáhal proti žalovanému náhrady majetkovej škody ako
aj nemajetkovej ujmy z titulu nesprávneho úradného postupu. Za nesprávny úradný postup v súlade s
ustálenou súdnou praxou možno vymedziť tak, že ide
o porušenie právnou normou ustanoveného postupu štátneho orgánu, resp. o porušenie účelu postupu

štátneho orgánu, ktorý súvisí s rozhodovacou činnosťou štátneho orgánu alebo s ňou nesúvisí -
nenašiel svoj bezprostredný výraz vo vydanom rozhodnutí. Pod termín postup možno subsumovať ako
konanie (činnosť) štátneho orgánu, tak aj jeho nekonanie (nečinnosť, alebo opomenutie). Nesprávnym
úradným postupom môže byť aj nevydanie alebo oneskorené vydanie rozhodnutia v dôsledku porušenia
stanovených alebo primeraných lehôt na vydanie, lebo znaky nesprávneho úradného postupu má

aj nečinnosť štátneho orgánu alebo jeho činnosť, ktorá nie je vykonávaná v ustanovenej lehote. /
rozhodnutie NS SR č. 4Cdo 24/2004/.

27. Z exekučného spisu Okresného súdu v Žiari nad Hronom súd zistil, že exekútor doručil súdu
žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie dňa 09.12.2010, pričom tunajší súd uznesením

zo dňa 15.2.2011 zamietol jeho žiadosť o vydanie poverenia, pričom žalobca proti takémuto uzneseniu
podal odvolanie s tým, že odvolací súd uznesením 31.05.2011 uznesenie prvostupňového súdu zrušil
a vec vrátil na ďalšie konanie. Následne exekučný súd dňa 12.9.2011 vydal poverenie na vykonanie
exekúcie. Táto exekúcia nebola doposiaľ ukončená. Exekučný súd tak rozhodol o žiadosti na vydanie
poverenia na vykonanie exekúcie prvýkrát dňa 15.2.2011 teda po 68 dňoch od doručenia takejto žiadosti

a súd tak nebol nečinný viac ako 430 dní ako to tvrdí žalobca. . Z odôvodnenia tohto rozhodnutia
vyplýva, že povinný mal postavenie spotrebiteľa a rozhodcovská doložka dojednaná medzi žalobcom
a povinným má charakter neprijateľnej zmluvnej podmienky a preto je neplatná. Podľa názoru súdu
tak nebolo porušené žiadne zákonné ustanovenie exekučného poriadku platného a účinného v časeprvého rozhodovania o žiadosti o udelenie poverenia, pretože podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku
účinného od 1.6.2010 do 31.5.2011 zákonná lehota 15 dní v ktorej mal exekučný súd rozhodnúť
o žiadosti o vydanie poverenia sa nevzťahovala na exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d)

Exekučného poriadku, teda aj na rozhodcovské rozsudky, pričom exekučným titulom v tomto exekučnom
konaní bol rozhodcovský rozsudok. Účelom takejto právnej úpravy bolo, aby súdy mali dostatok času
na posúdenie určitých typov exekučných titulov /rozhodcovských rozsudok a notárskych zápisníc/
aby ich mohli preskúmať či neobsahujú plnenia priznané na podklade neprijateľných podmienok v
spotrebiteľských veciach nakoľko v minulosti nebolo presne určené či takéto tituly v exekučnom konaní

možno v spotrebiteľských veciach preskúmavať. Keďže nebola daná zákonná lehota pre rozhodnutie o
žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v prípade ak exekučným titulom je rozhodcovský
rozsudok tak súd dospel k názoru, že zo strany exekučného súdu nedošlo k nesprávnemu úradnému
postupu a to prieťahom v súdnom konaní. Následne odvolací súd takéto rozhodnutie o zamietnutí
žiadosti o udelenie poverenia zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie s tým, že exekučný súd vydal dňa
12.9.2011 poverenie na vykonanie exekúcie. V predmetnej exekučnej veci tak súd postupoval v súlade

s právnym poriadkom, pričom nebolo zistené, že by predseda exekučného súdu, resp. Ústavný súd SR
v tejto veci konštatoval akékoľvek prieťahy v konaní z ktorých odvodzoval žalobca svoj nárok. Súd pri
výkladepojmuzbytočnéprieťahypodľazák.č.514/2003Z.z.vychádzalzustálenejjudikatúryÚstavného
súdu, ako aj Európskeho súdu pre ľudské práva a to z pojmu právo na prejednanie veci v primeranej
lehote, pretože medzi právom na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov a právo na prejednanie

veci v primeranej lehote niet zásadných odlišností. Ako vyplýva z ustálenej judikatúry Ústavného súdu ,
dôvodom na odmietnutie sťažnosti ako zjavne neopodstatnenej je aj zistenie, že postup všeobecného
súdu sa nevyznačoval takými významnými prieťahmi, ktoré by bolo možné kvalifikovať ako zbytočné
prieťahy. Z tohto vyplýva, že nie každý prieťah v súdnom konaní má za následok porušenie práva na
prerokovanie veci bez zbytočného prieťahu a pojem zbytočné prieťahy nemožno vykladať a aplikovať

materiálne. Zároveň napriek tomu, že rozhodnutie exekučného súdu o zamietnutí žiadosti o vydanie
poverenia bolo zrušené a vec vrátená na ďalšie konanie tak v konaní nebolo preukázané, že by bola
spôsobená žalobcovi škoda takýmto nezákonným rozhodnutím nakoľko žalobca neuniesol dôkazné
bremenoohľadomvznikuškody stým,ženebolopreukázanéanisplneniezákonnejpodmienkypríčinnej
súvislosti medzi vzniknutou škodou a konaním exekučného súdu. Žalobca tak v súdnom konaní o jeho

žalobe nepreukázal, že by činnosťou súdu v danom konaní došlo k nesprávnemu úradnému postupu,
resp. že by mu nezákonným rozhodnutím vznikla škoda, a preto súd zamietol takúto žalobu v celom
rozsahu.

28. Pokiaľ ide o trovy konania tak súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku pretože

žalovaný bol úspešný v celom rozsahu a preto mu súd priznal právo na náhradu trov vo výške 100%
voči žalobcovi.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo
dňa jeho doručenia, cestou tunajšieho súdu ku Krajskému súdu v Banskej Bystrici, písomne v 3

vyhotoveniach. Toto právo nemajú účastníci konania, ktorí sa ho po vyhlásení rozhodnutia vzdali
písomne do zápisnice súdu.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo

rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221
ods. 1, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvého
stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie
rozhodujúcich skutočností, súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam, doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo

iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z
nesprávneho právneho posúdenia vecí.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,
oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu ( z. č. 233/1995 Z. z.
o exekútoroch a exekučnej činnosti); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny

výkon rozhodnutia.