Rozhodnuté bolo na súde Krajský súd Prešov
Rozhodutie vydal sudca JUDr. Jaroslav Bugeľ
Forma rozhodnutia – Uznesenie
Povaha rozhodnutia – Potvrdzujúce
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 2To/28/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8107011101
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 10. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jaroslav Bugeľ
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2014:8107011101.1
Uznesenie
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jaroslava Bugeľa a sudcov JUDr.
Petra Farkaša a JUDr. Emila Dubňanského na verejnom zasadnutí konanom dňa 16.10.2014, v trestnej
veci proti odsúdenému JUDr. X. I., pre trestný čin subvenčného podvodu podľa § 250b ods. 1, ods. 4 Tr.
zák. (zák. č. 140/1961 Zb.), formou spolupáchateľstva podľa § 9 ods. 2 Tr. zák., o odvolaní poškodenej
strany Obce E. proti rozsudku Okresného súdu Prešov sp. zn. 4T/94/2007 zo dňa 02.05.2014 takto
r o z h o d o l :
Podľa § 316 ods. 1 Tr. por. z a m i e t a odvolanie poškodenej strany Obce E. zastúpenej
splnomocnencom JUDr. P. E..
o d ô v o d n e n i e :
Napadnutým rozsudkom Okresný súd Prešov uznal obžalovaného JUDr. X. I. za vinného z trestného
činu subvenčného podvodu podľa § 250b ods. 1, ods. 4 Tr. zák. (zák. č. 140/1961 Zb.) v znení zákona
č. 227/2005 Z. z. účinného do 31.12.2005 formou spolupáchateľstva podľa § 9 os. 2 Tr. zák., na tom
skutkovom základe, že
JUDr. X. I. a L. V. po vzájomnej dohode uzavretej v presne nezistenom čase v E. vylákali dotáciu zo
X. vodohospodárskeho fondu SR (ŠVF) takým spôsobom, že obv. L. V. ako starosta obce E. a investor
požiadal dňa 22.2.2000 o dotáciu zo ŠVF na stavbu „Vodovod obce E. - II stavba“, na ktorú bolo vydané
stavebné povolenie OÚ Prešov, odbor životného prostredia pod číslom 1666/96/198-1/VO-BA a na
základe tejto žiadosti bola dňa 31.5.2000 podľa zákona č. 318/1991 Z. z. o Štátnom vodohospodárskom
fonde SR v znení neskorších predpisov uzatvorená dohoda o poskytnutí a podmienkach poskytnutia
prostriedkov zo ŠVF, podľa ktorej boli poskytnuté obci E. finančné prostriedky na vybudovanie
vodohospodárskeho diela v rozsahu stavebného povolenia č. 1666/96/198-1/VO/BA, obv. JUDr. I.
vyhotovil dňa 15.3.2000 fiktívnu faktúru č. 072000 a súvisiaci súpis prác, aj keď tam uvedené práce
nebolianisčastivykonané,obv.V.faktúruodsúhlasil,zabezpečilodsúhlasenierozsahuprácsrozpočtom
a projektovou dokumentáciou kompetentným pracovníkom a predložil túto faktúru na preplatenie ŠVF,
na základe čoho boli dňa 7.6.2000 poukázané finančné prostriedky vo výške 2.8000.000,- Sk prevedené
na účet dodávateľa stavby JUDr. I., čím obvinení spoločným konaním pre ŠVF spôsobili škodu vo výške
2.8000.000,- Sk.
Uložil mu za to podľa § 250b ods. 4 Tr. zák. trest odňatia slobody na 2 roky.
Podľa § 58 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. mu výkon tohto trestu podmienečne odložil.
Podľa § 59 ods. 1 Tr. zák. mu stanovil skúšobnú dobu na 2 roky.
Podľa § 49 ods. 2 Tr. zák. trest zákazu podnikateľskej činnosti na stavbách na jeden rok.Podľa § 288 ods. 1 Tr. zák. odkázal poškodenú stranu Obec E., E. č. XXX, zastúpenú splnomocnencom
JUDr. P. E., AK P., U. č. XX, so svojím nárokom na náhradu škody na občianske súdne konanie.
Proti tomuto rozsudku, vo výroku o náhrade škody podal odvolanie splnomocnenec poškodenej strany
Obce E. JUDr. E.. V písomných dôvodoch odvolania uviedol, že v prípravnom konaní si uplatnili nárok na
náhradu škody, pričom svoj nárok riadne vyčíslili s poukazom na listinné dôkazy, ktoré predložili orgánom
činným v trestnom konaní a súdu. Škoda im vznikla v príčinnej súvislosti so spáchaním trestného činu.
Na základe uplatneného a preukázaného nároku na náhradu škody sa výška škody stala základom pre
právnu kvalifikáciu skutku ako trestného činu subvenčného podvodu. Bolo konštatované, že obžalovaný
spôsobil značnú škodu vo výške 2.800.000,- Sk podľa § 250b ods. 1, ods. 4 Tr. zák. účinného v čase
spáchania skutku a súčasťou skutkovej vety obžaloby, ktorú podal prokurátor a stala sa súčasťou popisu
skutku uvedeného vo výroku rozsudku.
Súd teda mal za riadne zistené a preukázané, že došlo ku spáchaniu trestného činu a vzniku škody v
konkrétnej výške, za čo obžalovaného aj odsúdil s poukazom na ust. § 250 ods. 4 Tr. zák. účinného v
čase spáchania skutku. V zmysle ustanovenia § 287 ods. 1 Tr. por. vychádzajú ako poškodení z toho,
že ak súd odsudzuje obžalovaného pre trestný čin, ktorým spôsobil inému škodu uvedenú v § 46 ods.
1 Tr. por., uloží mu spravidla v rozsudku, aby ju poškodenému nahradil, ak bol nárok riadne a včas
uplatnený. Ak tomu nebráni zákonná prekážka, súd uloží obvinenému vždy povinnosť nahradiť škodu,
ak je jej výška súčasťou popisu skutku uvedeného vo výroku rozsudku, ktorým bol obžalovaný uznaný
za vinného alebo ak ide o náhradu škody, čo jednoznačne vyplýva aj z ust. § 288 ods. 1 Tr. por.
V danom prípade bol daný podklad na vyslovenie povinnosti na náhradu škody, čo vyplýva zo
skutočnosti, že výška spôsobenej škody bola zistená, preukázaná a mala vplyv na vyslovenie viny
obžalovaného a výšky trestu, a teda nebol daný dôvod odkázať poškodeného s nárokom na náhradu
škody na občianske súdne konanie. Odvolateľ má za to, že nerozhodnutie o nároku na náhradu škody
v trestnom konaní v tomto prípade je porušením práv poškodeného. Ďalej uviedol, že dôvody odvolania
doplní po doručení rozsudku.
Splnomocnenkyňa poškodenej strany na verejnom zasadnutí uviedla, že odvolanie nebolo doplnené
a to z toho dôvodu, že rozhodnutie okresného súdu, resp. jeho odôvodnenie vo výroku, ktorým bola
poškodená strana odkázaná so svojím nárokom na náhradu škody na občianske súdne konanie, nebolo
také, voči ktorému by bolo možné zaujať stanovisko.
Následne k odvolaniu poškodenej strany bolo zaslané obhajcom odsúdeného vyjadrenie, z ktorého
vyplýva, že odsúdený navrhuje odvolanie Obce E. ako nedôvodné zamietnuť. Ďalej je uvedené vo
vyjadrení, že aj keby Obec E. mala voči odsúdenému nárok na náhradu škody, ale mimo tohto trestného
konania, tak aj tak by bol jej nárok nedôvodný, nakoľko ako vyplýva zo spisu, sám odsúdený zo
svojich prostriedkov vynaložil v prospech Obce E. cca 6.000.000,- Sk, a preto nárok Obce E. zanikol
započítaním. Okrem toho zmluvný vzťah medzi odsúdeným a Obcou E. na dohodnuté dielo naďalej trvá,
ako to vyplýva z právoplatného rozsudku Okresného súdu Prešov sp. zn. 21Cb/133/2004 z 11.3.2005,
ktorým bolo určené, že odstúpenie od zmluvy Obcou E. je neplatné. Dielo nie je možné dokončiť z
dôvodov na strane Obce E., ktorej Krajský hygienický ústav Košice uložil urobiť rozbor vody na zistenie
jej kvality pre pokračovanie vo výstavbe vodovodu E.. Touto svojou nečinnosťou Obec E. odsúdenému
spôsobuje až do dnešného dňa škodu a ušlý zisk, ktorý každým dňom narastá a prevyšuje sumu škody,
ktorú si Obec E. uplatňuje. Aj tento ušlý zisk si započíta proti nároku Obce E. na náhradu škody.
Ďalej uviedol, že nie je zistené, v akom rozsahu a komu uhradil alebo uhrádza škodu, podľa vyššie
citovaného rozsudku Okresného súdu Prešov, spolupáchateľ skutku L. V., lebo keby do úvahy aj
prichádzal výrok zaviazať odsúdeného na náhradu škody, ale oprávnenému subjektu, ktorým v žiadnom
prípade nemôže byť Obec E., tak len v takom rozsahu, v akom škoda ku dňu rozhodnutia skutočne trvá
a nie aj na škodu, ktorá už zanikla, napr. splnením (L. V.) alebo jeho započítaním. V predmetnej veci
preto z výsledkov dokazovania nevyplýva podklad na náhradu škody a na rozhodnutie o náhrade škody
by bolo potrebné vykonať dokazovanie, ktoré presahuje potreby trestného stíhania.
Na vyjadrenie obhajcu odsúdeného reagoval splnomocnenec poškodenej strany, ktorý predložil
krajskému súdu vyjadrenie zo dňa 23.9.2014. Vo svojom vyjadrení uviedol, že výška spôsobenej škody
je v tomto trestnom konaní jednoznačne vyčíslená. Navyše vyčíslenie škody predstavovalo tiež podkladpre právnu kvalifikáciu skutku. Vzhľadom k tomu, že JUDr. I. je vinný, že subvenčným podvodom spáchal
značnú škodu, čo predstavuje sumu najmenej 80.000,- Sk (26.600,- eur), mal súd zaviazať na náhradu
škody JUDr. I. aspoň vo vyššie uvedenej sume a so zvyškom odkázať na občianske súdne konanie.
Vo vyjadrení odsúdený uvádza, že v prospech Obce E. vynaložil zo svojich prostriedkov 6.000.000,-
Sk, a preto nárok Obce E. zanikol započítaním. Do dnešného dňa odsúdený neurobil úkon smerujúci k
započítaniu pohľadávky, okrem iného, ak tvrdil, že má pohľadávku voči Obci E., pohľadávka je dávno
premlčaná.
NavýstavbuvodovodupožiadalaobecoposkytnutiedotáciezoŠtátnehovodohospodárskehofondu.Na
základe tejto žiadosti bola dňa 31.05.2000 uzatvorená Dohoda o poskytnutí a podmienkach poskytnutia
prostriedkov zo Štátneho vodohospodárskeho fondu, podľa ktorej boli Obci E. poskytnuté finančné
prostriedky na vybudovanie vodohospodárskeho diela. JUDr. I. vystavil fiktívne faktúry, zabezpečil
odsúhlasenie rozsahu prác s rozpočtom a projektovou dokumentáciou kompetentným pracovníkom
a predložil túto faktúru na preplatenie Štátnemu vodohospodárskemu fondu. Týmto konaním vylákal
dotácie zo Štátneho vodohospodárskeho fondu, čím spáchal zločin subvenčného podvodu. Na základe
toho boli obci dňa 7.6.2000 preukázané finančné prostriedky vo výške 92.942,97 eur (2.800.000,- Sk) a
prevedené boli na účet dodávateľa stavby JUDr. I., čím JUDr. I. spôsobil Štátnemu vodohospodárskemu
fondu škodu 92.942,97 eur.
V roku 2002 bola pracovníkmi Správy finančnej kontroly Košice vykonaná kontrola hospodárenia s
finančnými prostriedkami štátneho rozpočtu poskytnutými obci ako subvencia. Na základe vykonanej
kontroly a zistených závažných nedostatkov bol spracovaný protokol o kontrole a následne rozhodnutím
uložená povinnosť vrátiť do štátneho rozpočtu sumu 99.581,76 eur, ktorá predstavuje neoprávnene
použité prostriedky štátneho rozpočtu a penále.
Dňa6.4.2005ObecE.podpísalasoSprávoufinančnejkontrolyKošiceDohoduosplátkachneoprávnene
použitých prostriedkov štátneho rozpočtu Slovenskej republiky, čím sa vyhla vyhláseniu nútenej správy.
Dohodou o splátkach medzi Správou finančnej kontroly Košice a Obcou E. bolo zaplatenie dlžnej sumy
rozvrhnuté do 120 splátok, výška jednej splátky v sume 820,98 eur (24.733,- Sk) mesačne, počnúc
mesiacom apríl 2005. Táto splátka bola rozdelená v pomere 50 % v prospech odvodu a 50 % v prospech
penále. Na základe toho Obec E. platí sumu 820,98 eur dvoma platbami vo výške 410,49 eur.
Do dnešného dňa za JUDr. X. I. Správe finančnej kontroly Košice zaplatili sumu 93.591,72 eur, čo
predstavuje doteraz zaplatených 114 splátok po 820,98 eur mesačne.
Obec E. má za to, že bol daný podklad na vyslovenie povinnosti na náhradu škody, čo vyplýva zo
skutočnosti, že výška spôsobenej škody bola zistená, je preukázateľná a mala vplyv na vyslovenie viny
obžalovaného a výšky trestu, a teda nebol daný dôvod na odkázanie poškodeného na občianske súdne
konanie.
Navrhol, aby odvolací súd v odsudzujúcom rozsudku zrušil výrok, ktorým bola poškodená strana
odkázaná s náhradou škody na občiansko-súdne konanie a uložil obžalovanému JUDr. X. I. nahradiť
škodu poškodenej Obci E. vo výške 99.581,76 eur.
Krajský súd na základe odvolania poškodenej strany v zmysle ustanovenia § 317 ods. 1 Tr. por.
preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal
odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že odvolanie
poškodenej strany nie je dôvodné.
Okresný súd rozhodnutie o odkázaní Obce E. s nárokom na náhradu škody na občianske súdne konanie
odôvodnil tým, že podľa názoru súdu, obec zastupuje starosta obce, v tomto prípade však konaním
starostu mohla vzniknúť táto škoda, keďže tento si neplnil, resp. nezabezpečil osobu, ktorá by v jeho
mene, resp. obce plnila povinnosti tým spôsobom, že by odkontrolovala rozsah prác. Preto podľa názoru
súdu, obec má v tomto prípade priamo zodpovednosť na tom, že táto škoda vznikla.
Krajský súd po preskúmaní napadnutého výroku v rozsudku, odvolania poškodenej strany ako aj
vyjadrení predložených do spisového materiálu dospel k záveru, že rozhodnutie okresného súdu, ktorýv zmysle ustanovenia § 288 ods. 1 Tr. zák. poškodenú Obec E. zastúpenú splnomocnencom JUDr. P. E.
s nárokom na náhradu škody odkázal na občianske súdne konanie, bolo urobené v súlade so zákonom,
avšak úplne z iných dôvodov, aké uvádzal v rozhodnutí okresný súd.
Je potrebné poukázať na tú skutočnosť, že v predmetnej veci boli stíhaní JUDr. X. I. a L. V.. Kvalifikácia
konania, pre ktoré boli stíhaní, bola daná ako trestný čin subvenčného podvodu podľa § 250b ods. 1, 4
Tr. zák. formou spolupáchateľstva podľa § 9 ods. 2 Tr. zák.
V obžalobe vystupuje ako poškodená strana Vodohospodársky fond.
Rozsudkom Okresného súdu Prešov sp. zn. 31T/20/2008 zo dňa 9.4.2008 bol obžalovaný L. V. uznaný
za vinného zo zločinu subvenčného podvodu podľa § 20, § 225 ods. 1, 4 písm. a/ Tr. zák. účinného od
1.1.2006 a zo zločinu zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 326 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Tr.
zák. účinného do 1.1.2006. Okrem uloženého trestu a povinnosti bola poškodená strana už Ministerstvo
pôdohospodárstva SR v zmysle ustanovenia § 288 ods. 1 Tr. por. odkázaná na konanie o veciach
občianskoprávnych.
Ako to vyplýva z vyjadrení splnomocnenca poškodenej strany, v súčasnosti Obec E. spláca splátky
subvencie Správe finančnej kontroly Košice.
Za takejto dôkaznej situácie nemôže ani krajský súd zistiť, kto v podstate je v tejto veci poškodený.
Zisťovanie skutočného poškodeného v rámci adhézneho konania v trestnom konaní by podstatne
predĺžilo trestné stíhanie, a preto správne je rozhodnutie okresného súdu, keď poškodenú stranu Obec
E. s nárokom na náhradu škody odkázal na občianske súdne konanie.
Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti preto krajský súd odvolanie poškodenej strany Obce E.
zastúpenej splnomocnencom JUDr. E. ako nedôvodné v zmysle ustanovenia § 319 Tr. por. zamietol.
jednohlasne
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.