Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 8. november 2016

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 6To/9/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2315010210
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 11. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Stanislavská
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2016:2315010210.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Stanislavskej a sudcov
JUDr. Janky Klčovej a JUDr. Daniely Šramelovej, v trestnej veci obžalovaného S. Y., nar. X.XX.XXXX v F.
W. F., pre prečin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov a prekurzorov, ich držania
a obchodovania s nimi podľa § 171 ods. 1 Trestného zákona, o odvolaní obžalovaného proti rozsudku
Okresného súdu Galanta zo dňa 26.10.2015, č.k. 1T/38/2015-91, na verejnom zasadnutí konanom dňa

8. novembra 2016 v Trnave, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. por. odvolanie obžalovaného S. Y., nar. X.XX.XXXX, z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Galanta zo dňa 26.10.2015, č.k. 1T/38/2015-91 bol obžalovaný S.
Y. uznaný za vinného z prečinu nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov a
prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi podľa § 171 ods. 2 Trestného zákona na tom skutkovom

základe, že

dňa 04.07.2014 od presne nezisteného času od 12.20 h. v meste L. na Z. ulici u seba neoprávnene
prechovával 8 kusov papierových skladačiek s obsahom heroínu s celkovou hmotnosťou 552 mg, s
priemernou koncentráciou heroínu 8,1 % hmotnostného, čo predstavuje 45 mg absolútneho heroínu,
ktoré množstvo na základe expertízy kriminalistického a expertízneho ústavu PZ Bratislava ako aj

výsluchu znalca zodpovedá najmenej 2 obvykle jednorazovým dávkam drogy, pričom heroín je zaradený
v zmysle zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 139/1998 Z.z. o omamných a psychotropných
látkach a prípravkoch v znení neskorších predpisov do I. skupiny omamných látok.

Za tento trestný čin okresný súd uložil obžalovanému podľa § 171 ods. 1, § 37 písm. m), § 38 ods.
4 Trestného zákona trest odňatia slobody v trvaní 1 (jeden) rok, pričom podľa § 48 ods. 2 písm. b)

Trestného zákona obžalovaného pre výkon trestu odňatia slobody zaradil do ústavu na výkon trestu so
stredným stupňom stráženia.

Samosudca okresného súdu odôvodnil písomne vyhotovený rozsudok v rozsahu č.l.91-95 spisu.

Z odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplýva, že okresný súd vykonal dokazovanie výsluchom

obžalovaného S. Y., svedkov, znalca KEÚ PZ Bratislava, prečítaním znaleckého posudku a
obsahu dôkazného spisového materiálu. Okresný súd pri konštatovaní viny obžalovaného vychádzal
predovšetkým z výpovedi svedkov L. N. a H. V., keďže nezistil dôvod, aby výpovede týchto svedkov
hodnotil ako nevierohodné. K tomuto okresný súd uviedol a bol toho právneho názoru, že v
inkriminovanom čase a mieste svedkovia L. N. a H. V. ako operatívny pracovníci kriminálnej polície
postupovali pri operatívno-pátracej činnosti v intenciách zákona o policajnom zbore. Okresný súd

uviedol,ževdanomprípadesajednaloolokalitu,čojeajvšeobecneznáme,svýskytomdrogovejtrestnej
činnosti. Okresný súd doplnil, že v prípade dôvodného podozrenia z takejto trestnej činnosti boli policajtioprávnení kontrolovať totožnosť podozrivej osoby, pričom zavinenie obžalovaného bolo vyhodnotené
ako priami úmysel.

Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovej lehote ihneď po vyhlásení rozsudku na hlavnom pojednávaní
(č.l. 90 spisu) zahlásil obžalovaný S. Y. odvolanie čo do výroku o vine a treste, pričom podané odvolanie
odôvodnil obžalovaný S. Y. prostredníctvom svojho obhajcu v rozsahu č.l. 96-105 spisu.
Prokurátor sa vzdal práva na podanie odvolania.

Obžalovaný S. Y. prostredníctvom svojho obhajcu v písomnom odôvodnení odvolania namietol
absolútnu nezákonnosť získaných dôkazov, keďže obžalovaný S. Y. bol predvedený za účelom
zistenia totožnosti a nebol poučený o svojich právach a osobná prehliadka nebola vykonaná so
súhlasom prokurátora; obžalovaný S. Y. bol vylúchaný ako svedok a bol konfrontovaný ako svedok
s iným svedkom. Argumentoval, že určenie obvykle jednorazovej dávky je otázkou právnou, pričom
Kriminalistický a expertízny ústav PZ určil počet obvykle jednorazových dávok najskôr na 8 a potom

na 2,5 až 4. Vytkol, že uznesenie policajta o začatí trestného stíhania bolo doručené oneskorene
prokurátorovi, keďže uznesenie povereného príslušníka policajného zboru o začatí trestného stíhania
datované 4.7.2014 bolo doručené na Okresnú prokuratúru Galanta dňa 10.7.2014, čo je v rozpore s
§ 199 ods. 1 Trestného poriadku. Poukázal na negatívny výsledok skúmania sterov rúk na prítomnosť
drogy, keďže Kriminalistický a expertízny ústav PZ nezistil prítomnosť drogy na steroch rúk. Namietal

rozpor výroku s odôvodnením, keďže vo výroku je uvedený nepodmienečný trest a v odôvodnení je
uvedený trest odňatia slobody vo výmere 1 roka, ktorý výkon bol podmienečne odložený na skúšobnú
dobu v trvaní 2 rokov. Uviedol, že vzhľadom na procesné pochybenia orgánov činných v trestnom konaní
užvprípravnomkonaní,ktoréniejemožnénapraviťanivkonanínasúde,niejenáležitezistenýskutkový
stav. Na záver navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa,

aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol, resp. aby obžalovaného S. Y. spod obžaloby
oslobodil.

Krajský súd vo veci vykonal verejné zasadnutie, na ktoré sa dostavili všetky predvolané osoby.

Zástupkyňa krajskej prokuratúry považovala rozsudok za zákonný a z toho dôvodu navrhla odvolanie
obžalovaného zamietnuť.

Obžalovaný prostredníctvom svojho obhajcu predniesol odvolací návrh v súlade s písomným a navrhol,
aby odvolací súd podľa § 321 písm. b), písm. c) Tr. por. napadnutý rozsudok zrušil a v zmysle § 285

písm. c) Tr. por. obžalovaného spod obžaloby oslobodil. Obžalovaný sa vyjadril, že sa cíti stále nevinný.

Krajský súd ako súd odvolací predtým, ako začal plniť svoju preskúmavaciu povinnosť podľa § 317
Trestného poriadku zistil, že odvolanie bolo podané oprávnenou osobou a včas, v lehote stanovenej v
§ 309 Trestného poriadku.

V zmysle ustanovenia § 317 ods.1 Trestného poriadku, ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa §
316 ods.1 Trestného poriadku, alebo nezruší rozsudok podľa § 316 ods.3 Trestného poriadku preskúma
zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie,
ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané

prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods.1 Trestného poriadku.

Po splnení preskúmavacej povinnosti v rozsahu § 317 Trestného poriadku odvolací súd zistil, že
odvolanie obžalovaného S. Y. nie je dôvodné.

Z obsahu spisového materiálu odvolací súd zistil, že :
· dňa 4.3.2015 prokurátor okresnej prokuratúry podal podľa § 234 ods. 1 Trestného poriadku obžalobu
na obžalovaného S. Y. pre prečin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo
prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi podľa § 171 ods. 2 Trestného zákona
· dňa 6.3.2015 okresný súd vydal trestný rozkaz, ktorý bol doručený dňa 11.3.2015 okresnej prokuratúre

a dňa 21.3.2015 obžalovanému S. Y.
· dňa 30.3.2015 obžalovaný S. Y. prostredníctvom svojho obhajcu podal odpor proti trestnému rozkazu
na Okresnom súde Galanta· okresný súd na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie vypočutím obža-lovaného S. Y., svedkov
L. N., H. V., znalca kriminalistického a expertízneho ústavu PZ Bratislava mjr. Ing. Mareka Kolož-váryho,
čítaním listinných dôkazov a to zápisnice o ohliadke miesta nálezu, fotodokumentácie a listinné dôkazy

na č.l.44-57 ( relácie na obžalovaného)

Pokiaľ ide o výrok o vine, v konaní, ktoré predchádzalo napadnutému rozsudku odvolací súd nezistil
žiadne pochybenia, ktoré by mohli myť vplyv na objasnenie veci a uchovanie práva obžalovaného na
obhajobu. Okresný súd pri dodržaní procesného postupu správne zistil skutkový stav veci, vykonal úplné

dokazovanie a dôsledne prebral všetky dôkazy dokumentované v prípravnom konaní, takže z hľadiska
dodržiavania zásad obsiahnutých v ustanovení § 2 odsek 10 Trestného poriadku treba konštatovať, že
neexistuje žiadny relevantný dôkaz, ktorý by nebol v napadnutom konaní vykonaný.

Následne súd I. stupňa všetky zákone vykonané dôkazy v intenciách § 2 odsek 12 Trestného poriadku
správne vyhodnotil jednotlivo i v celom ich súhrne a tak dospel k úplným a správnym skutkovým

záverom. Okresný súd pritom v odôvodnení svojho rozhodnutia v súlade s požiadavkami obsiahnutými
v ustanovení § 168 odsek 1 Trestného poriadku podrobne a jasne vyložil, ktoré skutočnosti vzal za
preukázané a o ktoré dôkazy svoje skutkové zistenia oprel, existenciu skutočností pokladal so zreteľom
na výsledky dokazovania za vylúčenú alebo pochybnú, akými úvahami sa spravoval pri hodnotení
dôkazov, najmä si niektoré vzájomne odporovali a tiež ako sa vyrovnal s obhajobou obžalovaného.

Ani odvolací súd nemá pochybnosti o tom, že obžalovaný S. Y. spáchal skutok v rozsahu skutkových
zistení napadnutého prvostupňového rozsudku. Z toho dôvodu si všetky závery prvostupňového súdu
osvojuje , a keďže sa s nimi stotožňuje, v celom rozsahu na ne ako na správne odkazuje.

Pokiaľ ide o odvolacie námietky obžalovaného, odvolací súd uvádza :

Pri relevantných poznatkoch o podozrení zo spáchania alebo aktuálneho páchania trestného činu,
ktorými polícia disponuje v dostatočnom časovom predstihu, vzniká povinnosť postupu orgánov činných
v trestnom konaní podľa Trestného poriadku. V takom prípade možno dôkaz pre trestné konanie získať

len trestnoprocesným postupom. Ak však poznatky o trestnej činnosti nie sú polícii dostatočne vopred
známe, môže byť výsledok zákonného postupu pri služobnom zákroku (§ 9 ods. 3 zákona o Policajnom
zbore) dôkazom v trestnom konaní. (R 47/2013).

Keďže na základe oznámenia spolupracujúcej osoby o tom, že obžalovaný S. Y. s kúpenou drogou

vychádza von na ulicu, bola zisťovaná totožnosť obžalovaného S. Y., ktorý sa nevedel preukázať
občianskym preukazom, a preto bol obžalovaný S. Y. predvedený najmä za účelom zistenia totožnosti
podľa § 18 ods. 3 zákona č. 171/1993 Z.z. o Policajnom zbore v znení .neskorších právnych predpisov.
Tvrdenie obžalovaného S. Y., že pri predvedení bola uskutočnená osobná prehliadka obžalovaného S.
Y. podľa § 102 Trestného poriadku, sa nepreukázalo. Odvolací súd zdôrazňuje, že droga bola nájdená

v blízkosti obžalovaného S. Y. zahodená na zemi. Pri predvedení bol odobratý ster z rúk podľa § 155
Trestného poriadku, ktorému sa obžalovaný S. Y. dobrovoľne podrobil, pričom tento dôkaz nebol použitý
ani ako usvedčujúci dôkaz a ani ako informácia na ďalšie smerovanie vyšetrovania podľa § 119 ods. 2
Trestného poriadku. Z uvedeného vyplýva, že v danom prípade nejde ani o absolútne nezákonný dôkaz
a ani o princíp plodu jedovatého stromu.

Výpoveď obžalovaného ako svedka a konfrontácia obžalovaného ako svedka s iným svedkom z
predsúdneho konania na hlavnom pojednávaní nebola čítaná a nie je v napadnutom rozsudku uvedená
a nebola použitá ako usvedčujúci dôkaz. V súlade s § 2 ods. 19 Trestného poriadku je obžalovaný S. Y.
usvedčovaný výpoveďami svedkov L. N. a H. V. a výpoveďou znalca na hlavnom pojednávaní.

„Obvykle jednorazovou dávkou na použitie“ v zmysle § 135 ods. 1 a ods. 2 Tr. zák. sa rozumie dávka
omamnej alebo psychotropnej látky, ktorá sa bežne (u väčšiny užívateľov) konzumuje pri jednom použití
a takto vyjadruje konzumný priemer. (Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 2 Tdo
56/2014 zo dňa 16. decembra 2014).

Národné monitorovacie centrum pre drogy získava z národných zdrojov (NPJ, KEÚ PZ) relevantné,
spoľahlivé a porovnateľné informácie, ktoré sa týkajú všetkých stránok drogového fenoménu a
každoročne pre EMCDDA vypracováva Národnú správu o stave drogových závislostí a kontrole drogv Slovenskej republike (ďalej len „správa“). (Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 6
Tdo 66/2015 zo dňa 30. marca 2016)

Odvolací súd konštatuje, že vzhľadom na to, že Trestný zákon neurčuje hmotnostné kritérium pre
posúdenie obvykle jednorazovej dávky, určenie pojmu obvykle jednorazovej dávky je na súdnej praxi,
z čoho vyplýva, že ide o otázkou právnu. Charakter otázky právnej však nebráni, aby súd pri určovaní
obvykle jednorazovej dávky prihliadol na odborný názor znalca.

Odvolací súd ustálil, že i keď uznesenie o začatí trestného stíhania policajta nebolo doručené
prokurátorovi v zákonnej lehote 48 hodín podľa § 199 ods. 1 Trestného poriadku, uvedená lehota je
len poriadková a uvedené nedodržanie lehoty nespôsobilo porušenie práva na obhajobu obžalovaného
S. Y..

Odvolací súd pripomína, že napriek negatívnemu výsledku skúmania sterov rúk na prítomnosť drogy,

nie je vôbec vylúčená možnosť, že obžalovaný S. Y. mal v ruke papierovú skladačku, keďže výsledok
je ovplyvnený viacerými faktormi. Z výsluchu znalca vyplýva, že to závisí od činiteľov, či si podozrivá
osoba utrela alebo umyla ruky, akým spôsobom boli odobraté stery kriminalistickým technikom a aké
množstvo drogových látok sa nachádzalo na povrchu skladačky, ktoré mohli kontaminovať ruky osoby.

Odvolací súd konštatuje, že v odôvodnení napadnutého rozsudku je uvedený trest odňatia slobody vo
výmere 1 roka, ktorý výkon bol podmienečne odložený na skúšobnú dobu v trvaní 2 rokov a zároveň je
uvedené zaradenie do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia. Z obsahu odôvodnenia
napadnutého rozsudku v spojení s výrokom napadnutého uznesenia je však zrejmé, že bol uložený
trest odňatia slobody vo výmere jedného roka so zaradením do ústavu na výkon trestu so stredným

stupňom stráženia. Z uvedeného vyplýva, že uvedenie podmienečného odloženia trestu odňatia slobody
na skúšobnú dobu v trvaní 2 rokov je potrebné vyhodnotiť ako pisársku chybu v zmysle § 174 ods. 1
Trestného poriadku. Uvedená pisárska chyba však v žiadnom prípade nespôsobila porušenia práva na
obhajobu.

Podľa § 171 odsek 1) Trestného zákona : Kto neoprávnene prechováva pre vlastnú potrebu omamnú
látku, psychotropnú látku, jed alebo prekurzor, potrestá sa odňatím slobody až na tri roky.

Okresný súd nepochybil, keď protiprávne konanie obžalovaného S. Y. právne kvalifikoval ako prečin
nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a

obchodovanie s nimi podľa § 171 odsek 1 Trestného zákona.

Okresný súd nepochybil ani postupom v konania, ktorým dokazoval skutočnosti potrebné pre ukladanie
sankcie. V tomto smere vykonal na hlavnom pojednávaní dostatočné dokazovanie, správne vyhodnotil
osobu obžalovaného, jeho povesť a ďalšie skutočnosti potrebné pre uloženie spravodlivého trestu.

Rovnakovdôvodochrozsudkudostatočnevyhodnotil,nazákladeakýchmyšlienkovýchpostupovdospel
k rozsahu poľahčujúcich a priťažujúcich okolností, správne v tomto smere aplikoval priťažujúcu okolnosť
v súlade s § 37 písmeno m) Trestného zákona (6 krát súdne trestaný, naposledy dňa 28.11.2011
podmienečne prepustený z výkonu trestu odňatia slobody uloženého trestným rozkazom Okresného
súdu Bánovce nad Bebravou zo dňa 30.11.2010 sp.zn. 1T/53/2010, skúšobnú dobu mal určenú na 4

roky teda do 28.11.2015, teda prejednávaný skutok spáchal v skúšobnej dobe ). Poľahčujúcu okolnosť
nezistil. Správne vyhodnotil prevyšujúce priťažujúce okolnosti v zmysle ustanovenia § 38 odsek 4
Trestného zákona. Trestná sadzba vyplývajúca z ustanovenia § 171 odsek 1 Trestného poriadku je až
na tri roky. Po úprave za použitia § 38 odsek 4 Trestného zákona (ak prevažuje pomer priťažujúcich
okolností, zvyšuje sa dolná hranica zákonom ustanovenej trestnej sadzby o jednu tretinu) je trestná

sadzba 1 až na 3 roky. Okresný súd postupoval správne, keď obžalovanému uložil trest odňatia slobody
v trvaní 1 ( jedného ) roka. Nepochybil ani tým postupom, ktorým podľa § 48 odsek 2 písmeno b)
Trestného zákona obžalovaného pre výkon trestu odňatia slobody zaradil do ústavu na výkon trestu
odňatia slobody so stredným stupňom stráženia, pretože v posledných desiatich rokoch pred spáchaním
trestného činu bol vo výkone trestu odňatia slobody pre úmyselný trestný čin ( obžalovaný bol naposledy

z výkonu trestu odňatia slobody podmienečne prepustený dňa 28.11.2011).

S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti krajský súd odvolanie obžalovaného podľa § 319 Trestného
poriadku zamietol ako nedôvodné.Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok.