Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 25. október 2016

Súd: Okresný súd Žiar nad Hronom
Spisová značka: 12C/91/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6412212871
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 10. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Daniel Koneracký

ECLI: ECLI:SK:OSZH:2016:6412212871.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žiar nad Hronom, pred samosudcom Mgr. Danielom Konerackým, v právnej veci žalobcu:

POHOTOVOSŤ, s. r. o., IČO: 35 807 598, Bratislava, Pribinova č. 25, v zast. Advokátska kancelária
Fridrich Paľko, s. r. o., Bratislava Grösslingova 4, proti žalovanému: X. H. - P. X. X. H.V., Ž. A. XX, W.,
o žalobe na náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, takto

r o z h o d o l :

I.Súd žalobu z a m i e t a.

II.Žalovaný má právo na náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1.Žalobca podal na tunajší súd žalobu voči žalovanému, ktorou žiadal zaplatiť sumu vo výške 125 € z
titulu majetkovej škody a z titulu nemajetkovej ujmy sumu 425,96 € nakoľko mu bola spôsobená škoda,

resp. nemajetková ujma nesprávnym úradným postupom exekučného súdu v zmysle zák. č. 514 / 2003
Z. z. Žalobca ďalej poukázal na skutočnosť, že na tunajšom súde sa viedlo exekučné konania pod
sp. zn. B. XXXX/XXXX a to proti povinnému L. W., pričom v takomto exekučnom konaní vystupoval
žalobca ako oprávnený. Návrh na vykonanie exekúcie podal z dôvodu, že jeho pohľadávka vznikla
na základe zmluvy o úvere uzavretou medzi účastníkmi exekučného konania s tým, že súdny exekútor
následnepožiadalOkresnýsúdŽiarnadHronomovydaniepoverenienavykonanieexekúcienazáklade
exekučného titulu. Žalobca tiež poukázal na skutočnosť, že povinnosť exekučného súdu rozhodnúť

o žiadosti súdneho exekútora na vydanie poverenia do 15 dní od doručenia takejto žiadosti nebola
založená vo vzťahu k notárskym zápisniciam a vykonateľným rozhodnutiam rozhodcovských komisií a
zmierov nimi schválených.

Exekučné konanie sa viedlo na podklade rozhodcovského rozsudku vydaného rozhodcovským súdom
a je potrebné odlíšiť ho od rozhodnutia rozhodcovskej komisie, resp. zmieru schváleného takouto
komisiou nakoľko pri rozhodnutiach rozhodcovskej komisie resp. jej zmierov ide o rozhodnutia vydané

v pracovných sporoch vydaných podľa zákonníka práca ako aj vyhlášky č. 42/1975 Zb. Podľa názoru
žalobcu bol exekučný súd povinný rozhodnúť o žiadosti na udelenie poverenia v lehote 15 dní od
jej doručenia, pričom súd napriek tomu, že vec nevykazovala prvky nadmernej právnej zložitosti a
nevyžadovala si spoluprácu s účastníkmi konania, ktorá by mohla svojou komplexnosťou podstatne
ovplyvniť čas potrebný k posúdeniu na rozhodnutie, rozhodol o žiadosti o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie až dňa 02.03.2011 takým spôsobom, že ju zamietol, pričom nedodržal zákonnú
lehotu 15 dní na udelenie poverenie, ktorá je upravená v § 44 ods. 2 Exekučného poriadku. Exekučný

súd tak pochybil a rozhodol o žiadosti na vydanie poverenia až po uplynutí zákonom stanovenej dobe,
pričom bol v omeškaní viac ako 231 dní a svojím postupom spôsobil v konaní zbytočné prieťahy.
K vydaniu rozhodnutia o žiadosti o udelenie poverenia tak exekučný súd pristúpil až po veľmi dlhej
dobe. Žalobca ďalej uviedol, že takouto nečinnosťou okresného súdu mu vznikla škoda vo výške125 € a nemajetková ujma vo výške 425,96 €. Suma 125 € podľa žalobcu predstavuje náhradu účelne
vynaložených nákladov, spojených s jeho činnosťou, uskutočňovanou vo veci správy a udržateľnosti
pohľadávky v období, ktoré zbytočne uplynulo medzi doručením návrhu na vydanie poverenia na

exekúciu a vydaním poverenia. Takáto škoda pozostáva z platby na správu pohľadávky prostredníctvom
pracovných výkonov zamestnancov pomocou informačného systému vo výške 70 €, na udržiavanie a
správu informačného systému sumou 40 € ako aj sumou 15 € na administratívne spracovanie textov
urgencií, adresovaných exekučnému súdu, na publikačné výdaje, spojené s vyhotovením urgencií,
adresovaných exekučnému súdu, na poštovné a telekomunikačné výdaje, spojené s urgovaním a

kontrolou stavu konania. Nemajetková ujma predstavuje sumu 425,96 € nakoľko podľa názoru
žalobcu došlo k vnútornému zásahu do spoločnosti, k ovplyvňovaniu podnikateľského plánovania a
rozhodovania, porušenia jeho práv, k strate legitímnych očakávaní, že nastane v zákonnom čase stav
predpokladaný zákonom, ako aj k strate dôvery v právo a v spravodlivé riešenie veci spojené s rizikom
ohrozujúcim konečné vymoženie pohľadávky. Žalobca výpočet nemajetkovej ujmy realizoval alikvotným
pomerom 55 € za každý mesiac omeškania činnosti exekučného súdu, a to práve na základe aplikácie

doktrín Ústavného súdu, teda 660 € za rok.

2.V písomnom vyjadrení žalovaný uviedol, že žiada podanú žalobu zamietnuť, pretože nie je dôvodná.
Podľa jeho názoru, je žaloba zmätočná pretože žalobca prenáša dôkaznú povinnosť na súd napriek
tomu, že takéto dôkazné bremeno by mal znášať sám. Okrem toho otázku nečinnosti a prieťahov v

konaní pred všeobecným súdom o náhradu škody nie je podľa jeho názoru oprávnený posudzovať
súd ale túto právomoc má ústavný súd, resp. predseda súdu. Zároveň žalovaný uviedol, že žiadosti
o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody mu boli doručené dňa 23.04.2012, pričom dňa
27.09.2012 bola okresnému súdu doručená predmetná žaloba a preto je tak zrejmé, že žalobca ju
nepodal po uplynutí 6-mesačnej lehoty, ale skôr a z tohto dôvodu ide o predčasne uplatnený nárok na

súde. Nemožno tiež považovať nárok žalobcu za predbežne prerokovaný nakoľko žalobca neposkytol
potrebnú súčinnosť.

Pokiaľ ide o existenciu prieťahov, tak podľa názoru žalovaného sa musí vychádzať z existencie prieťahov
ak boli tieto konštatované vo výsledkoch vybavenia sťažnosti na prieťahy, žiadosti o prešetrenie

vybavenia sťažnosti na prieťahy, v právoplatnom rozhodnutí vydanom v disciplinárnom konaní alebo v
rozhodnutí Ústavného súdu. Zároveň zamietnutie žiadosti o udelenie poverenia nemožno považovať
za nesprávny úradný postup a nemožno tiež takéto rozhodnutie považovať za nezákonné rozhodnutie
nakoľko v zmysle § 6 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. za nezákonné rozhodnutie možno považovať
len rozhodnutie, ktoré bolo zmenené alebo zrušené príslušným orgánom. Rozhodnutie o zamietnutí

žiadosti o udelenie poverenia však nebolo zmenené ani zrušené. Žalovaný tiež poukázal na skutočnosť,
že exekučný súd mal povinnosť ex offo skúmať materiálnu správnosť rozhodcovského rozsudku ako
aj nekalú povahu rozhodcovskej doložky rozhodcovského súdu. Pokiaľ ide o náhradu škody ako aj
nemajetkovú ujmu tak jej vznik ako aj výške neboli žiadnym spôsobom riadne preukázaná a žalobca
len uviedol všeobecné tvrdenia o jej vzniku. Pri rozhodovaní o uplatnenom nároku by podľa názoru

žalovaného mal súd zobrať na zreteľ aj aspekt dobrých mravov, pretože samotný žalobca porušoval
práva spotrebiteľov pri uplatňovaní svojich nárokov zo svojej podnikateľskej činnosti a súdy preto museli
pozorne skúmať jeho podania. Na záver žalovaný poukázal na skutočnosť, že žalobca nepreukázal ani
príčinnú súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a vznikom škody.

3. Na prejednanie veci súd nariadil pojednávanie na deň 25.10.2016 s tým, že právny zástupca žalobcu
ako aj žalovaný mali predvolanie riadnym spôsobom doručené, pričom ani jeden z nich nepožiadal o
odročenie pojednávania z dôležitých dôvodov. Zároveň právny zástupca žalobcu súhlasil s tým, aby súd
rozhodol v jeho neprítomnosti. Zástupca žalovaného ospravedlnil svoju neúčasť na pojednávaní.

4.Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi, a to podanou žalobou, uznesením
KS BB zo dňa 19.10.2012, č. k. XNcC XXX/XXXX; vyjadrením žalovaného; pokynom predsedu súdu X..
Y., potvrdením o pridelení veci zákonnému sudcovi P.. T. O., spisom Okresného súdu Žiar nad Hronom
č. k. XXEr XXX/XXXX /B. XXXX/XXXX/; ako aj ostatným spisovým materiálom, pričom zistil nasledovný
skutkový stav veci:

5.Zo spisu Okresného súdu Žiar nad Hronom č. k. XXEr XXX/XXXX má súd za preukázané, že žiadosť
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie podal súdny exekútor na tunajší súd dňa 25.08.2010 a knej pripojil návrh na vykonanie exekúcie spísaný dňa 14.07.2010. Podkladom na vykonanie exekúcie
bol priložený exekučný titul a to rozhodcovský rozsudok

Stáleho rozhodcovského súdu zriadený zriaďovateľom X. H. Y.. X.., O. H. X, W., sp. zn. X. XXXXX/
XXXX zo dňa 10.12.2010. Okresný súd Žiar nad Hronom rozhodol o žiadosti súdneho exekútora tak,
že uznesením zo dňa. 3.2.2011 žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol. Takéto

rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 08.03.2011. Uznesením zo dňa 1.4.2011 súd exekučné
konanie zastavil, pričom takéto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 21.4.2011. Zároveň na
základe pokynu predsedu súdu X.. Y. bola vec po zákonnom sudcovi U.. Q. Š. pridelená dňa 16.08.2016
zákonnému sudcovi P.. T. O..

6.Podľa § 4 ods. 1 písm. a) bod 1. zák č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone

verejnej moci a o zmene niektorých zákonov účinného do 31.12.2012, vo veci náhrady škody, ktorá
bola spôsobená orgánom verejnej moci podľa § 3 ods. 1 koná v mene štátu Ministerstvo spravodlivosti
Slovenskej republiky ak škoda vznikla v dôsledku
rozhodnutia vydaného súdom alebo ak škoda bola spôsobená nesprávnym úradným postupom súdu.

7.Podľa § 9 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a
o zmene niektorých zákonov účinného do 31.12.2012, štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym
úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje porušenie povinnosti orgánu verejnej
moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom stanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej
moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv právom

chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb. Za nesprávny úradný postup sa nepovažuje
postup alebo výsledok postupu Národnej rady Slovenskej republiky pri výkone jej pôsobnosti podľa
článku 86 písm. a) a d) Ústavy Slovenskej republiky a postup alebo výsledok postupu vlády Slovenskej
republiky pri výkone jej pôsobnosti podľa článku 119 písm. b) Ústavy Slovenskej republiky.

8.Podľa § 9 ods. 2 zák. č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci
a o zmene niektorých zákonov účinného do 31.12.2012, právo na náhradu
škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom má ten, komu bola takým postupom spôsobená
škoda.

9.Podľa § 15 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone
verejnej moci a o zmene niektorých zákonov účinného do 31.12.2012, nárok na náhradu škody
spôsobenej nezákonným rozhodnutím, nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením
slobody, rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe ako je nárok na
náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať

na základe písomnej žiadosti poškodeného o predbežnom prerokovaní nároku s príslušným orgánom
podľa § 4 a § 11.

10.Podľa § 16 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci a o zmene niektorých zákonov účinného do 31.12.2012, ak príslušný orgán neuspokojí nárok na

náhradu škody alebo jeho časť do 6 mesiacov odo dňa prijatia žiadosti, môže poškodený domáhať
uspokojenia nároku alebo jeho neuspokojenia časti na súde.

11. Podľa § 17 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci a o zmene niektorých zákonov účinného do 31.12.2012, uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk

ak osobitný predpis neustanovuje inak.

12.Podľa § 17 ods. 2 zák. č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci a o zmene niektorých zákonov účinného do 31.12.2012, v prípade ak iba samotné konštatovanie
porušenie práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným

rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch ak
nie je možné uspokojiť ju inak.13.Podľa § 17 ods. 3 zák. č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci a o zmene niektorých zákonov účinného do 31.12.2012, výška v nemajetkových peniazoch podľa
ods. 2 sa určuje s prihliadnutím najme na:

a) osobu poškodeného, jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje,
b) závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k nej došlo,
c) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v súkromnom živote,
d) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v spoločenskom uplatnení.

14.Podľa § 19 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci a o zmene niektorých zákonov účinného do 31.12.2012, právo na náhradu škody sa premlčí za
3 roky odo dňa keď sa poškodený dozvedel o škode. Ak je podmienkou uplatnenie práva na náhradu
škody zrušenie alebo zmena právoplatného rozhodnutia, plynie premlčacia doba odo dňa doručenia
(oznámenia) rozhodnutia, ktorým bolo zmenené alebo zrušené právoplatné rozhodnutie.

15.Podľa § 19 ods. 3 zák. č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci a o zmene niektorých zákonov účinného do 31.12.2012, lehota neplynie počas predbežného
prerokovania nároku podľa § 15 odo dňa podania žiadosti do skončenia prerokovania, najnovšie však
počas 6 mesiacov.

16. Podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu zo
zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota

neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2
písm. c) a d). Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné
odvolanie.

17. Žalobca sa podanou žalobou domáha voči žalovanému náhrady majetkovej škody ako aj
nemajetkovej ujmy z titulu nesprávneho úradného postupu. Za nesprávny úradný postup v súlade s
ustálenou súdnou praxou možno vymedziť tak, že ide o porušenie právnou normou ustanoveného
postupu štátneho orgánu, resp. o porušenie účelu postupu štátneho orgánu, ktorý súvisí s rozhodovacou
činnosťou štátneho orgánu alebo s ňou nesúvisí - nenašiel svoj bezprostredný výraz vo vydanom

rozhodnutí. Pod termín postup možno subsumovať ako konanie (činnosť) štátneho orgánu, tak aj jeho
nekonanie (nečinnosť, alebo opomenutie). Nesprávnym úradným postupom môže byť aj nevydanie
alebo oneskorené vydanie rozhodnutia v dôsledku porušenia stanovených alebo primeraných lehôt
na vydanie, lebo znaky nesprávneho úradného postupu má aj nečinnosť štátneho orgánu alebo jeho
činnosť, ktorá nie je vykonávaná v ustanovenej lehote. /rozhodnutie NS SR č. XCdo XX/XXXX/.

18.Na základe vyššie uvedených skutočností súd zistil, že súdny exekútor doručil súdu žiadosť o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie dňa 25.08.2010 a exekučný súd uznesením zo dňa.
3.2.2011 žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol. Takéto rozhodnutie nadobudlo
právoplatnosť dňa 08.03.2011. Exekučný súd tak rozhodol o takejto žiadosti po 131 dňoch od jej

doručenia a nebol nečinný viac ako 231 dní ako to tvrdí žalobca. Podľa názoru súdu však nebolo
porušené žiadne zákonné ustanovenie exekučného poriadku platného a účinného v čase rozhodovania
o žiadosti o udelenie poverenia, pretože v tom čase podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku účinného
od 1.6.2010 do 31.5.2011 lehota 15 dní na rozhodnutie o takejto žiadosti sa nevzťahovala na exekučný
titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d) Exekučného poriadku. Takáto lehota sa tak nevzťahovala na

rozhodcovské rozsudky, pričom podkladom v tomto exekučnom konaní bol takýto exekučný titul s
tým, že takáto právna úprava Exekučného poriadku umožňovala súdom, aby mali dostatok času na
posúdenie určitých typov exekučných titulov /rozhodcovských rozsudkov a notárskych zápisníc/, pretože
bolo potrebné ich preskúmať či neobsahujú plnenia priznané na podklade neprijateľných podmienok
v spotrebiteľských veciach. Keďže nebola daná zákonná lehota pre rozhodnutie o žiadosti o udelenie

poverenia v prípade ak bol ako exekučný titul rozhodcovský rozsudok tak súd dospel k názoru, že
zo strany exekučného súdu nedošlo k nesprávnemu úradnému postupu a to prieťahom v súdnom
konaní, ktoré mali byť spôsobené jeho nečinnosťou. Súd ďalej zistil, že exekučný súd rozhodol o
žiadosti o udelenie poverenia po 131 dňoch po podaní takejto žiadosti, pričom podľa názoru súdu ideo primeranú lehotu pri rozhodovaní o vydanie poverenia, ktorou nedošlo k prieťahom v exekučnom
konaní. V konaní tiež nebolo zistené, že by predseda exekučného súdu, resp. Ústavný súd SR v tejto
veci konštatoval akékoľvek prieťahy v konaní z ktorých odvodzoval žalobca svoj nárok a to napriek

tvrdeniu žalobcu že opätovne dával sťažnosti na prieťahy nakoľko takáto skutočnosť nebola preukázaná
v súdnom konaní. Súd pri výklade pojmu zbytočné prieťahy podľa zák. č. 514/2003 Z. z. vychádzal
z ustálenej judikatúry Ústavného súdu, ako aj Európskeho súdu pre ľudské práva a to z pojmu právo
na prejednanie veci v primeranej lehote, pretože medzi právom na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov a právom na prejednanie veci v primeranej lehote niet zásadných odlišností. Ako vyplýva z

ustálenej judikatúry Ústavného súdu , dôvodom na odmietnutie sťažnosti ako zjavne neopodstatnenej
je aj zistenie, že postup všeobecného súdu sa nevyznačoval takými významnými prieťahmi, ktoré by
bolo možné kvalifikovať ako zbytočné prieťahy. Z tohto vyplýva, že nie každý prieťah v súdnom konaní
má za následok porušenie práva na prerokovanie veci bez zbytočného prieťahu a pojem zbytočné
prieťahy nemožno vykladať a aplikovať materiálne. Okrem toho v danom prípade nemôže ísť ani o
náhradu škody a nemajetkovej ujmy pre nezákonné rozhodnutie, pretože takéto uznesenie, ktorým

bola zamietnutá žiadosť o udelenie poverenia nebolo zmenené alebo zrušené nadriadeným súdom na
podklade opravného prostriedku. Súd preto žalobu žalobcu zamietol, pretože súd dospel k názoru,
že jeho nárok na náhradu škody a náhradu nemajetkovej ujmy nie je dôvodný z dôvodu, že exekučný
súd neporušil práva žalobcu, a preto nie je potrebné vyhodnocovať aj predpoklady na určenie výšky
škody a nemajetkovej ujmy, uvedené v § 17 ods. 3 Zákona č. 514/2003. Žalobca tiež neuniesol dôkazné

bremeno o tom, že by činnosťou súdu v danom konaní došlo k nesprávnemu úradnému postupu s tým,
že tiež nebola splnená zákonná podmienka pre priznanie náhrady škody a to príčinná súvislosť medzi
vzniknutou škodou a konaním exekučného súdu.

19. Pokiaľ ide o trovy konania tak súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku pretože
žalovaný bol úspešný v celom rozsahu a preto mu súd priznal právo na náhradu trov vo výške 100%
voči žalobcovi.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho

súdu ku Krajskému súdu v Banskej Bystrici, a to v troch vyhotoveniach. V odvolaní je potrebné uviesť,
ktorému súdu je určené, spisovú značku súdneho konania, kto ho podal, ktorej veci sa týka, čo sa
ním sleduje, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa
rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie musí byť podpísané, pričom rozsah v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť

len do uplynutia lehoty na podanie odvolanie. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené
procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala
jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c)
rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov
k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie
prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti
rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie,

ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedené v odseku 1, ak táto vada mala vplyv
na rozhodnutie vo veci samej. Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže žalobca
podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku ( z. č. 233/1995 Z. z. o exekútoroch
a exekučnej činnosti); ak ide o rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk
s maloletým, iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, návrat maloletého do cudziny pri

neoprávnenom premiestnení alebo zadržaní návrh na súdny výkon rozhodnutia.