Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 10. september 2015

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 17C/96/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3114210187
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 09. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erik Kačmár

ECLI: ECLI:SK:OSTN:2015:3114210187.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín v právnej veci navrhovateľov: 1. N. H., bytom R., ul. C. XXX/XX, 2. C. H., bytom

R., ul. C. XXX/XX, 3. S. H., bytom R., ul. C. XXX/XX, všetci navrhovatelia zastúpení JUDr. Milošom
Mojtom, advokátom so sídlom v Nemšovej, ul. Odbojárov 223/12, proti odporcom: 1. E. J., bytom R., ul.
C. XXX/XX, 2. Q. J., bytom R., ul. C. XXX/XX, obaja odporcovia zastúpení JUDr. Dušanom Mikulášom,
advokátom so sídlom v Bratislave, ul. Nejedlého 29, o určenie spoluvlastníctva ku kanalizačnej prípojke,
sudcom JUDr. Erikom Kačmárom, takto

r o z h o d o l :

I. Súd návrh z a m i e t a .

II. Navrhovatelia s ú p o v i n n í nahradiť odporcom spoločne a nerozdielne trovy konania vo výške
823,60 eur, ktoré pozostávajú z trov ich právneho zastúpenia.

o d ô v o d n e n i e :

Okresnému súdu Trenčín bol dňa 16.05.2014 doručený návrh, ktorým sa navrhovatelia proti odporcom
domáhajú, aby súd určil, že navrhovatelia v 2. a 3. rade sú podielovými spoluvlastníkmi v podiele 1/2
kanalizačnej prípojky vrátane kanalizačných potrubí a kanalizačnej šachty umiestnených na pozemku
CKN s parcelným č. XX, zastavané plochy a nádvoria o výmere 285 m2 katastrálne územie R.,
zapísanom na liste vlastníctva č. XXX, vedenom na Okresnom úrade v Trenčíne, a že a odporcovia
v 1.a 2. rade sú podielovými spoluvlastníkmi v podiele 1/2 rovnakej kanalizačnej prípojky vrátane

kanalizačných potrubí a kanalizačnej šachty.

Tento návrh odôvodnili tým, že Okresný súd Trenčín vydal dňa 24.03.2014 uznesenie sp.zn.
17C/48/2014, ktorým nariadil predbežné opatrenie ukladajúce povinnosť odporcom, zdržať sa
akýchkoľvek zásahov do jestvujúcej kanalizačnej prípojky vrátane kanalizačných potrubí a kanalizačnej
šachty umiestnených na pozemku CKN s parcelným č. XX, zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX
m2 zapísanom na liste vlastníctva č. XXX pre katastrálne územie R., ktorými by došlo k znefunkčneniu

alebo obmedzeniu funkčnosti kanalizácie domu so súpisným číslom XXX, nachádzajúcom sa na
pozemku CKN s parcelným č. XX, zapísaným na liste vlastníctva č. XXX pre katastrálne územie R..
Navrhovateľovi v 1. rade uložil, aby podal návrh na začatie konania vo veci samej v lehote 30 dní
od právoplatnosti uznesenia. Listom zo dňa 21.01.2014 odporkyňa v 1. rade vyzvala navrhovateľa na
odpojenie od jej kanalizačnej prípojky najneskôr do 15.05.2014 s výstrahou, že pokiaľ tak neurobí,
odporcoviadňa16.05.2014odpojaprívodnavrhovateľovdokanalizačnejprípojkyodporcov.Navrhovateľ
tak má dôvodnú obavu, že svoju vyhrážku odporcovia zrealizujú. Približne v roku 1975 obec zhotovila na

C.ulicivR.kanalizáciu,naktorúmalimožnosťsapripojiť vlastnícidomovnatejtoulici.Zanavrhovateľom
v 2. rade prišiel odporca v 2. rade s návrhom na vybudovanie spoločnej kanalizačnej prípojky z obidvoch
domov so súpisnými číslami XXX a XXX cez pozemok s parcelným č. XX až k verejnej kanalizácii.
Spoločným vybudovaním prípojky ušetria nemalé finančné prostriedky oproti tomu, ak by si prípojkyzhotovovali každý sám. Obaja svojpomocne ju nakoniec spoločne vybudovali a rovným dielom sa
podieľali na nákupe stavebného materiálu. Asi pred siedmimi rokmi sám navrhovateľ v 1. rade vykonal
opravu prípojky. Na nákup materiálu potrebného na opravu prípojky (novodurové trubky a lepidlo) sa

zložili navrhovateľ v 1. rade a odporcovia rovným dielom. Je nesporné, že reálnym konaním odporca
v 2. rade akceptoval spoluvlastníctvo k zhotovenej veci. Problémy začali po tom, ako odporcovia v
roku 2009 začali so stavebnou činnosťou bez stavebného povolenia, a ktorou neoprávnene zasiahli
do vlastníckych práv navrhovateľa v 1. rade. V stavebnom konaní navrhovateľ v 1. rade vzniesol
námietky a odporcovia si uvedomili výhodnosť situácie, že kanalizačná prípojka je umiestnená na

pozemku vo vlastníctve odporkyne v 1. rade a zrejme sa rozhodli túto skutočnosť využiť za účelom
vynútenia si súhlasu navrhovateľa s dodatočným povolením stavby. Pokiaľ by odporcovia naplnili svoj
zámer, spôsobili by tým vážne materiálne škody a fakticky by znemožnili užívanie predmetného domu
navrhovateľmi. Navrhovateľom sú popierané zo strany odporcov ich subjektívne práva, ktoré nadobudli
originárnym spôsobom.

Návrh bol odporcom doručený do vlastných rúk dňa 27.10.2014, pričom títo na návrh reagovali
písomným vyjadrením zo dňa 24.11.2014 prostredníctvom ich právneho zástupcu. V ňom uviedli,
že popierajú existenciu podielového spoluvlastníctva predmetnej kanalizačnej prípojky. V prvom rade
odporca v 2. rade vystupuje v konaní úplne bezdôvodne. Nemá pasívnu legitimáciu, pretože mu
nevyplýva len z toho, že je manželom odporkyne v 1. rade, a že s ňou obýva dom. Zo žiadnych

dôkazov nemožno vyvodiť, že akékoľvek jeho konanie by mohlo ohroziť záujem navrhovateľov. Tvrdenia
navrhovateľov sa nezakladajú na pravde. Kanalizačnú prípojku si vybudovala rodina J. z vlastných
prostriedkov a bez akéhokoľvek prispenia zo strany navrhovateľov. Odporcovia v tom čase aktívne
bývali v D. a práve navrhovatelia zaviedli matku odporkyne v 1. rade, ktorá bývala v dome v R. s jej
manželom, že im odporca v 2. rade mal dovoliť pripojenie na ich kanalizačnú prípojku v dĺžke asi 1,5

metra. To sa však nezakladalo na pravde. Neskôr prisľúbili, že si v dohľadnej dobe dajú vybudovať
vlastnú prípojku, čo doposiaľ nespravili. Neskôr vzniknutú poruchu na prípojke riešil odporca v 2. rade
sám prostredníctvom vtedajšieho MsNV, keď sa však nápravy nedočkal od organizácie, ktorá prípojky
budovala, podujal sa k oprave sám a navrhovateľ v 2. rade mu prišiel iba vypomôcť. To mu však v
žiadnom prípade nezakladá akékoľvek vlastnícke práva ku prípojke a jej príslušenstvu. Takisto majú

pochybnosť o existencii naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení.
Súd na rozhodnutie o návrhu navrhovateľa nariadil pojednávanie, na ktorom vykonal dokazovanie
výsluchom navrhovateľov v 2. a 3. rade, výsluchom odporcov a oboznámením sa s listinnými dôkazmi, a
to: zmluvou o dodávke vody z verejného vodovodu a odvádzanie odpadových vôd verejnou kanalizáciou
a kópiami potvrdení o zakúpení a zaplatení stavebného materiálu.

Právnyzástupcanavrhovateľovnapojednávaníuviedol,žesapridržiavapísomnevyhotovenéhonávrhu,
podstatou ktorého je žalobný návrh o určenie toho, že navrhovatelia v 2. a 3. rade sú podielovými
spoluvlastníkmi predmetnej kanalizačnej prípojky a rovnako tak odporcovia v 1. a 2. rade. Ich podielové
spoluvlastníctvo vzniklo zhotovením tejto kanalizačnej prípojky, vrátane potrubia a kanalizačnej šachty

v roku 1975. Návrh vo vzťahu k navrhovateľovi v 1. rade odôvodňuje tým, že navrhovateľ v 1. rade je v
súčasnosti vlastníkom nehnuteľnosti napojenej na túto kanalizačnú prípojku a teda má naliehavý právny
záujem na tom, aby vedel, kto je vlastníkom, resp. spoluvlastníkom tejto kanalizačnej prípojky.

Právny zástupca odporcov na pojednávaní uviedol, že kanalizačná prípojka je príslušenstvom veci,

a teda by mala zdieľať aj právny osud hlavnej veci, ktorou je rodinný dom vo výlučnom vlastníctve
odporkyne v 1. rade. Kanalizačná prípojka bola vybudovaná v roku 1976 odporcom v 2. rade ešte
za života jeho svokry, matky odporkyne v 1. rade. Tá v tom čase žila v dome, ktorý je v súčasnosti
vo vlastníctve odporkyne v 1. rade, pričom odporcovia v tom čase žili v D.. Takisto poukázal na to,
že kanalizačná prípojka nie je ukončená žiadnou šachtou. Podstata tvrdení odporcov je v tom, že

chýba v tomto spore aktívna a pasívna vecná legitimácia účastníkov konania, pričom výlučné vlastníctvo
kanalizačnej prípojky patrí odporkyni v 1. rade ako vlastníčke hlavnej veci, rodinného domu.

Navrhovateľ v 2. rade v rámci výsluchu na pojednávaní uviedol, že si už presne nepamätá, ale niekedy
v roku 1975 alebo 1976 sa zhotovila predmetná kanalizácia. S odporcom v 2. rade a jeho manželkou

boli dohodnutí, že vybudujú spoločnú kanalizáciu, teda kanalizačnú prípojku. Oslovil ho odporca v 2.
rade. Odporcovia v tom čase bývali v D. a v dome bývala matka odporkyne v 1. rade. Spraviť prípojku
bol zámer odporcov. Chceli sa podeliť o náklady, teda že to bude lacnejšie. Navrhovateľom to takisto
vyhovovalo.Keďprišielvjedendeňdomov,videlžeodporcav2.radeajehokamarátivykopalijamu,tedakanál na uloženie kanalizačného potrubia. Nevedel, že budú kopať v tento deň, vedel že sa bude kopať,
ale nevedel kedy. Potrubie, ktoré je v súčasnosti v zemi spoločne zakúpili a bolo uložené u nich doma.
Prípojka má asi 14 metrov a sú na ňu napojené oba domy, teda odvádza sa odpad z kúpeľne, kuchyne a

wc. Pri samotnom vybudovaní potrubia činný nebol, robili to kamaráti odporcu v 2. rade. Za prácu, ktorú
odviedli, platili všetko spolu. Pre robotníkov, ktorí kopali jamu zakúpil jeden liter rumu, pretože keď prišiel,
bolo potrebné dokončiť už len 3 metre. Priemer potrubia je približne 150 mm. Súčasťou kanalizačnej
prípojky je aj vybetónovaná kanalizačná šachta o rozmeroch 0,6 x 0,6 metra. V čase, keď sa vybudovala
kanalizačná prípojka mali navrhovatelia prístup k verejnej kanalizačnej rúre aj zo svojho pozemku. Asi

po 5 rokoch prasklo vodovodné potrubie, ktoré bolo uložené pod kanalizačným potrubím, pričom pri
oprave tohto vodovodného potrubia sa poškodilo aj kanalizačné potrubie. On osobne zavolal opravára
a dal ho opraviť. Neskôr, približne 8 rokov po vybudovaní prípojky sa kanalizácia upchala a privolal
hasičov za účelom prepláchnutia potrubia, pričom hasičské auto ho prepláchlo. Opravu volal on, pretože
odporcovia bývali v tom čase v D.. V dome bývala iba matka odporkyne v 1. rade. O oprave odporcovia
vedeli. Zase o 3 roky neskôr sa znovu kanalizácia upchávala a privolal firmu, ktorá spravila krtkovanie

potrubia, za čo im zaplatil 500 Sk. Z tejto sumy mu 200 Sk následne dala matka odporkyne v 1. rade.
Firma krtkovala potrubie z dvora odporcov. Naposledy, bolo to približne pred viac ako 20 rokmi, zase
potrubie krtkovali spoločne s odporcom v 2. rade. Robila to firma a takisto ju spolu vyplatili podľa počtu
osôb bývajúcich v oboch domoch. Ešte pred 7 rokmi sa všetci spoločne dohodli, že časť kanalizačného
potrubia zrekonštruujú a vymenia. Následne sa vymenil štvormetrový úsek potrubia tak, že sa stará rúra

nahradila novodurovou rúrou. Opäť to všetci spoločne zaplatili. Po vybudovaní prípojky sa odporcovia
chceli napojiť na ich chalupu a chceli odstrániť odkvap, ktorý odvádzal dažďovú vodu z ich strechy, čo im
nepovolil. Konanie odporcov považuje za ich pomstu za stavebné konanie, v ktorom vzniesli námietky, v
dôsledku ktorých bolo stavebné konanie pozastavené. Ohľadne kanalizačnej prípojky všetko robili ústne
bez písomných dokladov. Nemá vedomosť o tom, že by v súvislosti s vybudovaním kanalizačnej prípojky

bolo vydané nejaké rozhodnutie, povolenie a podobne. Nevie, koľko ich stála výstavba kanalizačnej
prípojky, nakoľko si to už nepamätá, bolo to dávno.

Navrhovateľka v 3. rade v rámci výsluchu na pojednávaní uviedla, že rodinný dom, v ktorom bývajú
si kúpili, keď boli ešte mladí a mali malé deti. Po prisťahovaní boli vo veľmi dobrom vzťahu s rodičmi

odporkyne v 1. rade. Návrh na vybudovanie kanalizačnej prípojky prišiel od odporcov a odôvodňovali
to tým, aby vybudovaním spoločnej prípojky všetci ušetrili. Im to vyhovovalo, boli radi. Potrebovali
takisto peniaze, pretože boli mladá rodina. Potrubie kúpili spoločne. Bolo zložené u nich pod bránou.
Koľko peňazí dali, si už presne nepamätá, pričom samotné potrubie v obchode kupovali odporcovia.
To, čo uviedol jej manžel pri svojom výsluchu, t. j. pri budovaní potrubia, je pravdou. Po vybudovaní

prípojky ju spoločne užívali. Po vybudovaní prípojky v dome odporkyne v 1. rade bývala jej matka, s
ktorou vychádzali veľmi dobre. Takisto jej pomáhali. Odporcovia sa do domu prisťahovali asi pred 15
rokmi, presne si nepamätá. Všetko čo uviedol jej manžel o oprave kanalizačnej prípojky je pravda.
Vždy si mysleli, že prípojka je spoločná. Všetko bolo robené ústne v dobrej viere. Nemá vedomosť o
žiadnom stavebnom povolení, alebo rozhodnutí v súvislosti s touto prípojkou. Nikdy nepredpokladali

nijaký problém, ten nastal až vtedy, keď si chceli odporcovia vybudovať prístavbu ich domu.

Odporkyňa v 1. rade v rámci výsluchu na pojednávaní uviedla, že v roku 1976 MNV R. vyzvalo
obyvateľov C. ulice, vtedy C., aby si vybudovali kanalizačné prípojky a napojili sa s nimi zo svojich
domov na vybudovanie verejnej kanalizácie. Preto im jej matka volala do D. a upovedomila ich o tom.

Navrhla im, aby si ju vybudovali. V tom čase bola podielovou spoluvlastníčkou tohto rodinného domu
spolu s matkou, pričom spoluvlastnícky podiel zdedila po smrti jej otca. Výlučnou vlastníčkou domu sa
stala po smrti svojej matky v roku 2005. Následne manžel odišiel do R. za účelom vybudovania tejto
kanalizačnejprípojky.Prišielspolusospolupracovníkmiakamarátmiazatenčasvybudovalikanalizačnú
prípojku. Pri samotnom vybudovaní kanalizačnej prípojky nebola prítomná na mieste, bola v tom čase v

Bratislave. V tom čase navrhovateľov v 2. a 3. rade nepoznali ani sa s nimi nerozprávali. V R. nebývali,
bývali v D. a to od roku 1960 do roku 1998. V roku 1998 sa prisťahovali späť do R.. Ona je bývalou
spolužiačkou navrhovateľky v 3. rade, ale nepoznala sa s jej manželom. Je klamstvom to, že existovala
nejaká spoločná dohoda o vybudovaní spoločnej kanalizácie. Jedinou dohodou, ktorú s navrhovateľmi
mali bola tá, že im môžu natrieť na vlastné náklady stenu domu navrhovateľov od ich dvora. Túto dohodu

spísali aj písomne, aby im v budúcnosti nič nevyčítali. Čo sa týka kanalizačnej prípojky, tak všetko
hradili oni. Po týždni od vybudovania prípojky jej volala matka a povedala jej, že navrhovatelia v 2. a
3. rade sa napojili na túto ich kanalizačnú prípojku a to tak, že vybudovali potrubie v dĺžke 1,2 metra
od svojho domu do tejto kanalizačnej prípojky. Navrhovateľ v 2. rade jej údajne povedal, že sa s jejmanželom dohodol na tomto postupe, avšak s manželom sa na ničom nedohodol. Neskôr jej povedal,
že je to len dočasné a že kanalizačnú prípojku si spravia sami. Čas však plynul a nič sa nespravilo.
Nevie, či navrhovateľ volal niekoho za účelom opravy kanalizačnej prípojky. Vie, že sa podieľal na jednej

oprave tejto kanalizačnej prípojky, avšak v tej časti, ktorá sa nachádza na ulici. Nepamätá si presne,
kedy sa táto oprava uskutočnila. Takisto si nepamätá, či okrem tejto opravy bolo poškodené potrubie,
prípadne že bolo zanesené. Nevie o žiadnom príchode hasičov a o preplachovaní potrubia, takisto o
žiadnom krtkovaní. Prvá oprava kanalizačného potrubia sa uskutočnila približne pred 7 rokmi. Manžel
sa rozhodol dať vymeniť časť potrubia a vtedy sa navrhovateľ v 1. rade ponúkol, že zakúpi rúru a

tmel. Manželovi dal aj 700 Sk, to znamená polovicu z tejto opravy, pričom v podstate túto sumu nanútil
manželovi. Išlo o opravu spomínaného štvormetrového úseku kanalizačnej prípojky pred bránou do
dvora. Navrhovateľ v 1. rade pomáhal pri kopaní tým, že zabezpečil pomoc neznámeho Róma, ktorý
kopal, avšak dokončovacie práce, ktoré spočívali v odvezení prebytočnej hliny, vybetónovaní povrchu
nad potrubím, vyasfaltovaní obecného chodníka a cesty ho už nezaujímali. Tie musel uskutočniť až
jej manžel. Neskôr odvádzali odpadovú vodu navrhovatelia aj z dobudovaného celého poschodia, na

ktorom je byt navrhovateľa v 1. rade, pričom jej sa nepýtali, či tak môžu urobiť a či s tým súhlasí. Podľa
jej názoru im vyhovuje napojiť sa v dĺžke 1,2 metra, akoby mali kopať celý dvor a vybudovať si riadnu
kanalizačnú prípojku. Ústne veľakrát vyzvala navrhovateľov na vybudovanie si vlastnej kanalizačnej
prípojky, pričom jeden obyvateľ obce si vybudoval prípojku za 3 dni, teda je možné ju vybudovať v
relatívne krátkom čase. Takisto ich dvakrát vyzvala aj písomne. Žiadna šachta na jej pozemku sa

nenachádza, nachádza sa tam iba vybetónovaná jama na odtok dažďovej vody z dvora. Súčasťou
kanalizačnej prípojky nie je žiadna šachta, sú to len potrubia v tvare T.

Odporcav2.radevrámcivýsluchu napojednávaníuviedol,ževroku1976sipodalnaOkresnýstavebný
výbor žiadosť o stavebné povolenie na nadstavbu rodičovského domu jeho manželky. Podmienkou

stavebného úradu bolo vybudovanie kanalizácie k tomuto domu. Preto k tomu aj pristúpil. V práci
mal podriadených, ktorí mu pomohli so zhotovením tejto kanalizačnej prípojky, pričom z veľkej časti
túto prácu urobil vlastnými rukami. Po jej vybudovaní ju preskúšal, nebola urobená žiadna úradná
skúška. O povolení výstavby kanalizačnej prípojky neexistuje žiadne úradné povolenie. Prebehlo to
tak, že v rozhlase a medzi ľuďmi bola vyhlásená výzva na hromadné vybudovanie kanalizačných

prípojok, pretože v meste sa mal dobudovať povrch betónový a neskoršie kanalizačné prípojky by už
neboli povolené. Na žiadnu dohodu s navrhovateľmi o spoločnej kanalizácii si nepamätá. Rúry kupoval
on v Pruskom, kúpnu cenu zaplatil on a rúry doviezol autom. Už nepamätá, kde boli rúry uložené.
Navrhovatelia v 1. a 2. rade mu nič nedali, žiadne peniaze, takisto nebol na žiadne ich peniaze odkázaný.
Mali ich dostatok. Následne po vybudovaní kanalizačnej prípojky urobili aj nadstavbu rodinného domu.

Potom mu svokra povedala, že C. si napojil na ich prípojku svoju kanalizáciu. Nechal to tak, povedal
si, že čo už s ním. Bolo to približne rok po vybudovaní kanalizačnej prípojky. V tom čase kanalizačná
prípojka bola v zemi a za tým účelom museli túto zem prekopať navrhovatelia. Neskôr sa o tom
bavili, pričom mu navrhovateľ v 2. rade povedal, že je to len dočasné. Už je tomu 37 rokov a vlastnú
kanalizačnúprípojkusinevybudoval.Samotnáprípojkajedlháasi22metrov.Táčasť,ktorousúnapojení

navrhovatelia je dlhá približne 1 meter. Na prípojku sú napojené predmetné dva domy. Žiadna šachta
sa na kanalizačnej prípojke nenachádza, ide o kruhový otvor o priemere 15 cm zakrytý roštom, cez
ktorý dáva do potrubia krtka, resp. špirálu. Žiadna betónová šachta sa tam nenachádza. Napojenie
potrubia z domu navrhovateľov sa nenachádza v tom istom mieste ako napojenie odporcov ich domu
na kanalizačnú prípojku. Vzdialenosť medzi nimi je približne jeden meter. Priemer kanalizačnej prípojky,

resp. potrubia je 120 mm. V čase výstavby kanalizačnej prípojky bývali v ich rodinnom dome nebohá
svokra a švagriná s dvoma deťmi. Nadstavbu si budovali do budúcna, aby mali kde bývať na dôchodku.
O opravách kanalizácie, resp. preplachovaní, ktoré spomínal navrhovateľ v 2. rade mu hovorila svokra.
Vie o nich z počutia. Kanalizáciu on sám čistil 25 metrov dlhým drôtom. Potom približne v roku 2002
spoločnesnavrhovateľomv2.radezakúpilišpirálunačisteniekanalizácie.BoljukúpiťvD.anavrhovateľ

v 2. rade mu dal polovicu peňazí. Nevie uviesť, prečo ju financovali spoločne. To ako bola opravovaná
prípojka v dĺžke 4 metrov tak ako uviedla jeho manželka je pravda. V roku 1990 mu volala svokra, že
Západoslovenské vodárne a kanalizácie opravovali vodovodné potrubie, a že sa jej niečo nepozdávalo,
lebo sa kanalizácia začala zanášať. Išiel to riešiť na Národný výbor, ale nikto s tým nič nechcel spraviť.
Takto fungovali až do roku 2007, kedy vo vlastnej réžii, tak ako už opravili časť tohto potrubia. Počas

toho obdobia to často čistil. Dôvod prečo vymieňal časť tohto potrubia spoločne s navrhovateľom v 1.
rade uviesť nevie, vyčíta si to, bola to jeho chyba a dodnes to ľutuje.Podľa § 1 ods.1 Občianskeho zákonníka v účinnom znení, úprava občianskoprávnych vzťahov prispieva
k napĺňaniu občianskych práv a slobôd, najmä ochrany osobnosti a nedotknuteľnosti vlastníctva.

Podľa § 119 ods.1, ods.2 Občianskeho zákonníka v účinnom znení, veci sú hnuteľné alebo nehnuteľné.
Nehnuteľnosťami sú pozemky a stavby spojené so zemou pevným základom.

Podľa § 120 ods.1, ods.2 Občianskeho zákonníka v účinnom znení, súčasťou veci je všetko, čo k nej
podľa jej povahy patrí a nemôže byť oddelené bez toho, že by sa tým vec znehodnotila. Stavby, vodné

toky a podzemné vody nie sú súčasťou pozemku.

Podľa § 121 ods.1 Občianskeho zákonníka v účinnom znení, príslušenstvom veci sú veci, ktoré patria
vlastníkovi hlavnej veci a sú ním určené na to, aby sa s hlavnou vecou trvale užívali.

Podľa§80Občianskehosúdnehoporiadkunávrhomnazačatiekonaniamožnouplatniť,abysarozhodlo

najmä o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.

Podľa § 133 Občianskeho zákonníka v znení zák.č. 58/1969 Zb.. osobné vlastníctvo k veci možno
nadobudnúť kúpou, darom alebo inou zmluvou, dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na
základe iných skutočností ustanovených zákonom.

Podľa § 136 ods.1, ods.2 Občianskeho zákonníka v znení zák.č. 58/1969 Zb. vec môže byť v osobnom
spoluvlastníctve viacerých občanov. Spoluvlastníctvo je podielové alebo bezpodielové. Bezpodielové
spoluvlastníctvo môže vzniknúť len medzi manželmi.

Navrhovatelia sa návrhom domáhajú určenia, že navrhovatelia v 2. a 3. rade sú spolu s odporcami
podielovými spoluvlastníkmi kanalizačnej prípojky. Podľa § 80 Občianskeho súdneho poriadku platí, že
na to, aby sa navrhovateľ mohol domáhať určenia vlastníckeho práva, resp. spoluvlastníckeho práva,
je potrebné, aby existoval na takomto určení právny záujem, pričom tento záujem musí byť naliehavý.
Vo všeobecnosti platí, že tento jestvuje najmä vtedy, ak by bez tohto určenia bolo ohrozené právo

navrhovateľa, alebo by sa jeho právne postavenie stalo neistým. Z uvedeného vyplýva, že ak nie
je daný naliehavý právny záujem na požadovanom určení, je vylúčené, aby súd súčasne preskúmal
žalobu z vecnej stránky. Preto sa súd akou prvou otázkou zaoberal existenciou naliehavého právneho
záujmu na požadovanom určení. Určovacia žaloba predovšetkým prichádza do úvahy vtedy, keď jej
prostredníctvom možno eliminovať stav ohrozenia práva alebo neistoty v právnom vzťahu, pričom k

zodpovedajúcej náprave nemožno dospieť iným spôsobom. Ďalej sa uplatní v prípadoch, v ktorých
určovacia žaloba účinnejšie než iné právne prostriedky zodpovedá obsahu a povahe príslušného
právneho vzťahu a jej prostredníctvom možno dosiahnuť úpravu tvoriacu určitý právny rámec, ktorý je
zárukou odvrátenia budúcich sporov medzi účastníkmi. Ak nemožno v konkrétnom prípade očakávať
splnenie týchto funkcií, nie je daný naliehavý právny záujem na určení. Závery o tom sú spojené nielen

so žalobou o určenie, ale aj s otázkou, akého konkrétneho určenia sa žalobca žalobou domáha. Po
posúdení žalobného návrhu, po vypočutí účastníkov konania a po oboznámení sa s listinnými dôkazmi,
súd konštatuje, že navrhovatelia v 2. a 3. rade majú naliehavý právny záujem na požadovanom určení.
Rozsudok súdu vydaný na základe tohto návrhu môže odstrániť spor existujúci medzi účastníkmi
konania, ktorý prebieha už dlhšie časové obdobie, ba dokonca možno uzavrieť, že vzťahy medzi nimi

sú vyhrotené.

Inak je tomu však v prípade navrhovateľa v 1. rade, ktorý podľa názoru súdu nemá naliehavý právny
záujem na požadovanom určení, pretože jeho právne postavenie (v oblasti práv a povinností) sa
požadovaným výrokom priamo (bezprostredne) nemôže zmeniť. Podľa názoru súdu by sa navrhovateľ

v 1. rade mohol zúčastniť tohto konania ako vedľajší účastník, pretože má právny záujem na jeho
výsledku, avšak tento nie je naliehavý, vo význame bezprostredný, priamy. Jeho právny záujem
vyplýva zo záujmu nerušeného užívania kanalizačnej prípojky, čo mu však navrhovaný výrok rozsudku
súdu priamo nezaručuje. Naopak je tomu v prípade navrhovateľov v 2. a 3. rade, ktorým by zo
spoluvlastníctva vyplývalo priame oprávnenie užívať predmet spoluvlastníctva, okrem iných práv a

povinností spoluvlastníka veci. Vzhľadom k uvedenému je návrh navrhovateľa v 1. rade nedôvodný aj
bez preskúmania merita veci. V prípade navrhovateľov v 2. a 3. rade však súd musel pristúpiť aj k
preskúmaniu vecnej stránky ich návrhu.Za účelom posúdenia dôvodnosti návrhu navrhovateľov v 2. a 3. rade sa súd v prvom rade zaoberal
otázkou, či vybudovaná kanalizačná prípojka je samostatnou vecou, alebo súčasťou pozemku, príp.
rodinného domu, ktoré sú vo vlastníctve odporkyne v 1. rade. Odporcovia namietali, že kanalizačná

prípojka je príslušenstvom domu vo vlastníctve odporkyne v 1. rade. V tejto súvislosti súd uvádza, že
príslušenstvo hlavnej veci je samostatnou vecou, na rozdiel od jej súčasti. Príslušenstvom k veci je
možné samostatne disponovať, na rozdiel od súčasti veci, a teda môže mať aj samostatný právny osud
a nemusí nevyhnutne zdieľať právny osud hlavnej veci.

V súčasnosti je právna úprava týkajúca sa kanalizačných prípojok obsiahnutá v zák.č. 442/2002 Z.z.
o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách. Ide o ustanovenia §§ 3, 4 a 42 tohto zákona.
Podľa týchto ustanovení je kanalizačná prípojka úsek potrubia, ktorým sa odvádzajú odpadové vody
z pozemku alebo miesta vyústenia vnútorných kanalizačných rozvodov objektu alebo stavby až po
zaústenie kanalizačnej prípojky do verejnej kanalizácie. Toto zaústenie je súčasťou verejnej kanalizácie.
Kanalizačnou prípojkou sa odvádza odpadová voda z objektu alebo nehnuteľnosti, ktorá je pripojená

na verejnú kanalizáciu. Kanalizačná prípojka je vodnou stavbou, iba ak tak ustanovuje osobitný predpis
(v danom prípade tomu tak nie je, pretože nejde o kanalizačnú prípojku, ktorá by slúžila na vypúšťanie
odpadových vôd z priemyselných stavieb a z poľnohospodárskych stavieb, na odvádzanie odpadových
vôd z areálu alebo zo skupiny stavieb, ak to vyžaduje samostatnú stokovú sieť, na vypúšťanie
odpadových vôd do verejnej kanalizácie, ktoré vyžadujú ich predchádzajúce čistenie, ani nie je dlhšia

ako 100 m a nemá vnútorný priemer väčší ako 20 cm. § 52 ods.1 zák.č. 364/2004 Z.z. o vodách).
Kanalizačné prípojky sa nepovažujú za verejnú kanalizáciu ani jej súčasť. Vlastníkom kanalizačnej
prípojky je osoba, ktorá zriadila prípojku na svoje náklady, a to spôsobom určeným prevádzkovateľom
verejnej kanalizácie. Ak je vlastník nehnuteľnosti vlastníkom kanalizačnej prípojky, prechádza pri
zmene vlastníctva nehnuteľnosti vlastníctvo kanalizačnej prípojky na nového vlastníka nehnuteľnosti.

Vlastníctvo ku kanalizačným prípojkám, prípadne k ich častiam zriadeným pred účinnosťou tohto zákona
(t.j. pred 1. novembrom 2002) zostáva zachované.

Podľa uvedeného, súčasná právna úprava za vlastníka kanalizačnej prípojky považuje v zásade
osobu, ktorá zriadila prípojku na svoje náklady. V prípade, že vlastník nehnuteľnosti je vlastníkom

kanalizačnej prípojky, prechádza pri zmene vlastníctva nehnuteľnosti vlastníctvo kanalizačnej prípojky
na nového vlastníka nehnuteľnosti. To znamená, že zákon v súčasnosti nespája nevyhnutne vlastníctvo
kanalizačnej prípojky s vlastníctvom nehnuteľnosti. Podľa tejto právnej úpravy, môže byť vlastník
kanalizačnej prípojky odlišný od vlastníka nehnuteľnosti, v ktorej, resp. na ktorej, sa táto nachádza. Teda
kanalizačná prípojka je samostatnou vecou. V prejednávanej veci je však potrebné uviesť, že vlastníctvo

ku kanalizačným prípojkám, zriadeným pred účinnosťou uvedeného zákona (t.j. pred 1. novembrom
2002) zostáva zachované.

Pred vyššie uvedenou právnou úpravou, oblasť kanalizačných prípojok s účinnosťou od 01.04.1979
(teda až po vybudovaní predmetnej kanalizačnej prípojky) upravovala vyhláška Ministerstva lesného a

vodného hospodárstva Slovenskej socialistickej republiky č. 154/1978 Zb. o verejných vodovodoch a
verejných kanalizáciách. Podľa tejto úpravy sa nehnuteľnosti, v ktorých vznikali odpadové vody pripojili
na verejnú kanalizáciu kanalizačnou prípojkou, ak boli vzdialené maximálne 50 m od vybudovanej
uličnej stoky verejnej kanalizácie a ak pripojenie umožňovala kapacita verejnej kanalizácie a podmienky
kanalizačného poriadku. Kanalizačnou prípojkou bolo potrubie, ktorým sa odvádzajú odpadové vody

z miesta vyústenia vnútornej kanalizácie, až po zaústenie do stokovej siete verejnej kanalizácie.
Kanalizačná prípojka sa delila na a verejnú časť a na domovú časť. Domová časť prípojky bola tá jej
časť, ktorá je na pripojenej nehnuteľnosti (objekt, v ktorom sa nakladá s vodou spolu s pozemkom, ktorý
s ním tvorí súvislý celok alebo s ním účelovo súvisí). Pre každú pripájanú nehnuteľnosť sa zásadne
zriaďovala samostatná kanalizačná prípojka. Výnimočne so súhlasom správcu bolo možné zriadiť jednu

prípojku pre viac nehnuteľností, ak boli na to technické alebo ekonomické dôvody, alebo ak išlo o
rozsiahlu nehnuteľnosť a pod.. Od 01.03.1989 (od účinnosti novely vyhlášky č. 15/1989 Zb.) platilo, že
investorom novobudovanej kanalizačnej prípojky je vlastník nehnuteľnosti, ktorá sa na verejný vodovod
alebo verejnú kanalizáciu pripája, ak osobitný predpis neustanovuje inak (§ 10a uvedenej
vyhlášky). Vlastníctvo kanalizačnej prípojky teda touto právnou úpravou nebolo upravené.

V rozhodnom čase, teda v čase vybudovania predmetnej kanalizačnej prípojky (rok 1976), oblasť
kanalizačných prípojok upravoval zák.č. 138/1975 Zb. o vodách (vodný zákon) a vyhláška Ministerstva
lesného a vodného hospodárstva Slovenskej socialistickej republiky č. 98/1975 Zb. o vodovodnýcha kanalizačných prípojkách, ktoré sa považujú za vodohospodárske diela. Okrem iného zákon
ustanovoval, že organizácia spravujúca verejnú kanalizáciu smie na ňu pripojiť iba nehnuteľnosti,
prípadne ich časti a zariadenia, v ktorých vznikajú vody, ktorých znečistenie nepresahuje najvyššiu

prípustnú mieru znečistenia, určenú kanalizačným poriadkom, a nehnuteľnosti, ich časti a zariadenia,
z ktorých bolo vypúšťanie odpadových vôd podľa odseku 3 povolené. Ak medzi správcom verejnej
kanalizácie a tým, kto žiada o pripojenie na ňu, dôjde k sporu o zriadení prípojky, rozhodne o pripojení
vodohospodársky orgán. Takisto ustanovoval, že za vodohospodárske diela sa nepovažujú kanalizačné
prípojky, s výnimkou tých, ktoré vyhláškou určí ústredný vodohospodársky orgán republiky po dohode s

ústrednýmorgánomrepublikyprevýstavbu(§38ods.2uvedenéhozákona).Takistozakazovalsvojvoľne
zriaďovať kanalizačné prípojky k verejným kanalizáciám (§ 38 ods.2 uvedeného zákona). Uvedené
predpisy teda takisto vlastníctvo kanalizačných prípojok neupravovali.

Vzhľadom k tomu, že otázka vlastníctva kanalizačnej prípojky nebola v čase jej vybudovania upravená
samostatne (tak ako je tomu v súčasnosti v zákone č. 442/2002 Z.z. o verejných vodovodoch a verejných

kanalizáciách.), je potrebné ju posúdiť podľa všeobecného predpisu súkromného práva, teda podľa
Občianskeho zákonníka, v znení účinnom v roku 1976, kedy kanalizačná prípojka vznikla, a to v znení
zák.č. 58/1969 Zb..

Podľa § 120 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ktorého znenie je v súčasnosti rovnaké aké bolo v roku

1976, je súčasťou veci všetko, čo k nej podľa jej povahy patrí a nemôže byť oddelené bez toho, že by sa
tým vec znehodnotila. Zákonným kumulatívnym predpokladom súčasti veci je tak jej neoddeliteľnosť bez
súčasného znehodnotenia veci hlavnej. Znehodnotenie môže znamenať zníženie hodnoty, ale aj to, že
vec bude plniť svoju funkciu na nižšej úrovni alebo dôjde k tzv. znehodnoteniu estetickému. Takisto ide
o stav, keď hlavná vec v porovnaní so stavom pred oddelením jej súčasti slúži síce pôvodnému účelu,

ale menej kvalitne alebo mu už nemôže slúžiť vôbec.

Berúc do úvahy vyššie uvedené, kanalizačnú prípojku umiestnenú pod zemským povrchom, nie je
možné považovať za súčasť pozemku, pretože tu chýba jej účelnosť vo vzťahu k pozemku (inak je
tomu napr. pri melioračnom potrubí). Toto kanalizačné potrubie slúži stavbe, z ktorej je prostredníctvom

neho odvádzaná splašková voda, teda je možné uvažovať o kanalizačnej prípojke ako súčasti stavby,
teda domu. Je objektívne zrejmé, že predmetné kanalizačné potrubie je možné z pozemku aj od domu
odstrániť, avšak nie bez súčasného funkčného znehodnotenia domu. Dom by naďalej mohol slúžiť
pôvodnému účelu (bývaniu), ale menej kvalitne. Stratil by funkciu, ktorú si s kanalizačnou prípojkou plní,
a to odvádzanie odpadovej vody z domácnosti. Nakoniec aj preto bolo nariadené predbežné opatrenie,

ktorým súd uložil odporcom zdržať sa akýchkoľvek zásahov do kanalizačnej prípojky. Je takisto v praxi
bežné, že ak dochádza k scudzovaniu stavieb, napr. rodinných domov, osobitne sa neprevádza aj
vodovodné potrubie alebo kanalizačné potrubie, príp. iné rozvody a siete. Je teda bežné považovať
kanalizačné potrubie, resp. kanalizačnú prípojku, ktoré sú napojené na stavbu, za jej súčasť. Takéto
posúdenie zodpovedá aj súdnej praxi (napr. uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn.

6Cdo/18/2011).

Preto súd konštatuje, že kanalizačná prípojka je súčasťou rodinného domu so súp.č. 451, ktorý patrí
odporkyniv1.rade.Vtejtosúvislostisúduvádza,žejezrejmé,žekanalizačnáprípojkaslúžiajrodinnému
domu vo vlastníctve navrhovateľa v 1. rade, ale podľa názoru súdu kanalizačná prípojka môže byť

v danom prípade súčasťou iba jednej hlavnej veci, ktorou podľa povahy tejto kanalizačnej prípojky a
okolností jej zhotovenia (zhotovil ju odporca v 2. rade z jeho vlastnej iniciatívy na pozemku, ktorý patrí
jeho manželke, teda odporkyni v 1. rade) je rodinný dom vo vlastníctve odporkyne v 1. rade. Kanalizačná
prípojka je umiestnená na jej pozemku a s rodinným domom navrhovateľa v 1. rade ju spája iba krátka
vetva, ktorou si navrhovatelia napojili odpad z rodinného domu, ktorý užívajú.

Aj v prípade, že by súd ustálil, že predmetná kanalizačná prípojka je samostatnou vecou, bolo by
potrebné návrh navrhovateľov zamietnuť.

Podľa § 133 Občianskeho zákonníka v znení zák.č. 58/1969 Zb. osobné vlastníctvo k veci možno

nadobudnúť kúpou, darom alebo inou zmluvou, dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na
základe iných skutočností ustanovených zákonom.Podľa § 136 ods.1, ods.2 Občianskeho zákonníka v znení zák.č. 58/1969 Zb. vec môže byť v osobnom
spoluvlastníctve viacerých občanov. Spoluvlastníctvo je podielové alebo bezpodielové. Bezpodielové
spoluvlastníctvo môže vzniknúť len medzi manželmi.

Uvedená právna úprava je v zásade rovnaká ako súčasná.

V danom prípade nie je spornou skutočnosť, že kanalizačná prípojka vznikla jej zhotovením, teda, že
išlo o novovytvorenú vec. Okolnosti jej zhotovenia v zásade neboli sporné. Podľa výsluchov účastníkov

konania je zrejmé, že táto bola fyzicky vybudovaná činnosťou odporcu v 2. rade v spolupráci s jeho
kolegami, bez fyzického vplyvu, prispenia navrhovateľov. Teda nadobudnutie vlastníckeho práva ku
kanalizačnej prípojke bolo pôvodné (originárne). Sporným však bolo, či k nej vzniklo samostatné
vlastnícke právo odporcov (resp. správnejšie ich bezpodielové spoluvlastníctvo), alebo spoločné
spoluvlastnícke právo navrhovateľov v 2. a 3. rade a odporcov v 1. a 2. rade.

Podľa ustálenej súdnej praxe a právnej teórie, spoluvlastnícke právo k novovytvorenej veci môže
vzniknúť iba vtedy, ak existuje dohoda účastníkov o založení spoluvlastníckeho vzťahu, ktorá môže mať
aj ústnu formu, pričom však táto dohoda musí existovať už v čase vzniku veci. Pre vznik podielového
spoluvlastníctva je pritom v zásade irelevantné poskytnutie peňažného príspevku na zakúpenie veci,
resp. na zakúpenie vecí, z ktorých je novovzniknutá vec zhotovená. Táto okolnosť bola v konaní sporná,

avšak navrhovatelia ju spoľahlivo, resp. vôbec nepreukázali. Poskytnutie časti ceny na zhotovenie
kanalizačnej prípojky by mohlo iba nasvedčovať existencii dohody o podielovom spoluvlastníctve k
novovzniknutej veci, nie samotné založenie podielového spoluvlastníctva. Existenciu takejto dohody
však navrhovatelia nepreukázali. Nie je možné ju vyvodiť z následného správania sa jednotlivých
účastníkov. Tolerovanie toho, že niekto sa stará o cudziu vec, z ktorej má takisto úžitok, je racionálne

a prirodzené. Preto okolnosti údržby kanalizačnej prípojky a jej opravy navrhovateľmi, sú pre vznik
spoluvlastníckeho práva irelevantné.

Naopak zo spôsobu vzniku kanalizačnej prípojky a z okolností pri jej zhotovení (jej faktickým
zhotoviteľom nebol žiadny z navrhovateľov, rúry boli zakúpené a aj zaplatené odporcom v 2. rade), je

dôvodné predpokladať, že takáto dohoda neexistovala.

Navrhovatelia v návrhu uviedli, že tým, že pred siedmimi rokmi sám navrhovateľ v 1. rade vykonal
opravu prípojky, pričom na nákup materiálu potrebného na opravu prípojky sa zložili navrhovateľ v
1. rade a odporcovia rovným dielom, je nesporné, že reálnym konaním odporca v 2. rade akceptoval

spoluvlastníctvo k zhotovenej veci. V tejto súvislosti súd uvádza, že toto konanie z roku 2007 nemôže
mať vplyv na vznik spoluvlastníckeho, resp. vlastníckeho práva v roku 1976. Pritom je potrebné tiež
uviesť, že opravu vykonal navrhovateľ v 1. rade, ktorý sa ani nedomáhal určenia spoluvlastníckeho
práva a v čase zhotovenia kanalizačnej prípojky mal 5 rokov. Táto navrhovateľmi tvrdená akceptácia
spoluvlastníctva k zhotovenej veci nemá žiadny právny základ.

Súd záverom považuje za potrebné uviesť, že v doterajšom stave, počas ktorého navrhovatelia využívali
a využívajú kanalizačnú prípojku odporcov, sa podľa názoru súdu jednalo zo strany odporcov k
navrhovateľom o tzv. „výprosu“, teda tolerovanie užívania ich kanalizačnej prípojky. Za situácie, že
odporcovia ako bezpodieloví spoluvlastníci nie sú viazaní žiadnym záväzkom voči navrhovateľom

a už nie sú ochotní ďalej tolerovať vypúšťanie splaškových vôd do svojej kanalizačnej prípojky v
rámci uvedenej výprosy, nemožno považovať takýto ich postoj za protiprávny. Motív, pre ktorý nie sú
odporcovia ochotní ďalej tolerovať doterajší stav je pritom irelevantný (napr. pre námietky zo strany
navrhovateľov v stavebnom konaní, ktoré navrhli odporcovia).

K nevykonaniu navrhovateľmi navrhovaných dôkazov súd uvádza, že miestnu obhliadku nevykonal,
pretože jej vykonanie by vzhľadom k právnemu posúdeniu prípadu nemalo žiadny význam. Navyše
kanalizačná prípojka sa nachádza v zemi a nie je voľným okom viditeľná, rovnako ako zásah vykonaný
do nej v neurčitom období. Svedka Viliama Piknu súd nevypočul, pretože výpovede účastníkov konania
ohľadne okolností samotnej výstavby, resp. zhotovenia kanalizačnej prípojky medzi účastníkmi neboli v

podstatnej časti rozporné. Tento svedok mal pritom vypovedať k okolnostiam času, spôsobu zhotovenia
kanalizačnej prípojky a spôsobu výkon stavebných prác. Jeho výpoveď by nemala vplyv na iné právne
posúdenie veci, resp. iné rozhodnutie súdu o návrhu navrhovateľov. V tejto súvislosti súd uvádza, že
pre úspešnosť navrhovateľov bolo rozhodujúce preukázanie dohody o podielovom spoluvlastníctve kvybudovanej kanalizačnej prípojke a nie spôsob a čas jej výstavby. Rovnako neúčelné je zisťovanie
priebehu kanalizačnej prípojky, pretože jej konkrétny, presný priebeh nemá žiadny vplyv na vznik
spoluvlastníctva k nej. Preto súd nevykonal ani navrhovateľmi navrhovaný dôkaz, a to vypracovanie

geometrického plánu na zistenie priebehu kanalizačnej prípojky.

Podľa§142ods.1Občianskehosúdnehoporiadkuúčastníkovi,ktorýmalvoveciplnýúspech,súdprizná
náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci
úspech nemal.

Podľa § 151 ods.1 Občianskeho súdneho poriadku o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd
na návrh spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada
trov konania, je povinný trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto
rozhodnutia.
Otrováchkonaniasúdrozhodolpodľa§142ods.1Občianskehosúdnehoporiadku.Súdprirozhodovaní
o náhrade trov konania prihliadal aj na § 150 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, avšak dôvody

hodné osobitného zreteľa v tomto konaní podľa názoru súdu nie sú dané. Odporcovia boli v konaní plne
úspešní, pretože súd zamietol návrh navrhovateľov v celom rozsahu. Odporcom tak patrí plná náhrada
účelných trov konania. Účelné trovy konania navrhovateľov pozostávajú z trov ich právneho zastúpenia.
Odporcovia si trovy právneho zastúpenia vyčíslili v lehote troch pracovných dní od vyhlásenia rozsudku,
a to podaním zo dňa 10.09.2015 v celkovej výške 823,60 eur. Tieto pozostávajú z odmeny za štyri úkony

právnejslužbyatoprípravaaprevzatiezastúpeniazodňa05.09.2014,písomnépodanienasúdtýkajúce
sa veci samej - vyjadrenie k žalobe zo dňa 24.11.2014, účasť na pojednávaní dňa 09.07.2015 a dňa
10.09.2015, z náhrady za stratu času a z náhrady cestovných výdavkov právneho zástupcu odporcov.

Za každý z vykonaných úkonov právnej služby patrí právnemu zástupcovi odporcov podľa § 11 ods.1

písm.a/,§13aods.1písm.a/,c/,d/vyhláškyMinisterstvaspravodlivostiSlovenskejrepublikyč.655/2004
Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb, ďalej len „vyhláška“,
odmena vo výške 61,85 eur, ak bol úkon uskutočnený v roku 2014 a vo výške 64,53 eur, ak bol
uskutočnený v roku 2015, s výnimkou účasti na pojednávaní konanom dňa 09.07.2015, za ktorý mu
patrí odmena v dvojnásobnej výške, pretože pojednávanie trvalo viac ako dve začaté hodiny (celkovo

3 hodiny a 10 minút). Predmetom konania bola určovacia vlastnícka žaloba. Hodnotu práva, ktorého
sa navrhovatelia domáhali, tak nie je možné v peniazoch vyjadriť. Základnú sadzbu tarifnej odmeny za
jeden úkon právnej služby tak súd určil podľa § 11 ods.1 písm.a/ vyhlášky v 1/13 výpočtového základu.
Ku každému z týchto úkonov mu patrí podľa § 16 ods.3 vyhlášky aj režijný paušál - náhrada výdavkov
na miestne telekomunikačné výdavky a miestne prepravné vo výške 1/100 výpočtového základu pre

príslušný rok, v ktorom bol úkon právnej služby poskytnutý. Výpočtový základ v roku 2014 bol vo výške
804 eur a v roku 2015 je vo výške 839 eur. Celkovú výšku odmeny spolu s režijnými paušálmi súd určil
v sume 350,15 eur.

Právnemuzástupcoviodporcovpatríajnáhradazastratučasupodľa§17ods.1vyhláškyvovýškejednej

šesťdesiatiny výpočtového základu za každú aj začatú polhodinu za úkony, ktoré vykonal v mieste, ktoré
nie je jeho sídlom, teda v prípade, že ich vykonal v Trenčíne a nie v Bratislave. Ide o prípad právneho
zastúpenia na pojednávaniach dňa 09.07.2015 a dňa 10.09.2015. Cesta na toto pojednávanie vrátane
cestyspäťtrvalapodľavyjadreniaprávnehozástupcuodporcov8začatýchpolhodín,ktoré súdpovažuje
za skutočné a účelné. Celkovú výšku náhrady za stratu času strávený cestou na pojednávania súd určil

v sume 223,68 eur (8 x 2 x 13,98 eur).

V rámci náhrady trov právneho zastúpenia súd priznal odporcom aj náhradu cestovných výdavkov v
súvislosti s účasťou ich právneho zástupcu na pojednávaniach. Právny zástupca odporcov použil na
dopravu motorové vozidlo zn. Škoda Superb s ev. č. D s kombinovanou spotrebou 6,1 litra nafty na 100

km jazdy. Vzdialenosť medzi sídlom právneho zástupcu odporcov a sídlom súdu je približne 140 km.
Priemerná cena 1 litra nafty podľa Štatistického úradu Slovenskej republiky bola v 28. týždni roku 2015
(06.07.2015 - 12.07.2015) vo výške 1,199 eura a v 37. týždni roku 2015 (07.09.2015 - 13.09.2015) vo
výške 1,081 eura. Základná náhrada za použitie vlastného osobného cestného motorového vozidla je
stanovená podľa opatrenia Ministerstva práce sociálnych vecí a rodiny č. 632/2008 Z.z. vo výške 0,183

eura za 1 km jazdy. Právnemu zástupcovi odporcov tak vznikli cestovné výdavky na cestu na uvedené
pojednávania v celkovej výške 140,99 eur (20,05 eur + 51,24 eur + 18,46 + 51,24 eur).Právnyzástupcaodporcovjeplatiteľomdanezpridanejhodnotyod01.05.2015,pretosúdzvýšilpriznanú
odmenu a náhradu výdavkov za úkony vykonané po 01.05.2015 podľa § 18 ods.3 vyhlášky o 20
%, teda o sumu 115 eur. Celkovú výšku trov právneho zastúpenia odporcov súd určil v sume 829,82 eur.

Vzhľadom k tomu, že odporcovia si uplatnili náhradu trov konania v nižšej sume, a to 823,60 eur, súd
rešpektujúczásaduiudexneeatultrapetitapartium-sudcanechnejdenadnávrhystrán,priznalnáhradu
trov konania odporcov v nimi uplatnenej výške.

V zmysle § 149 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku sú navrhovatelia povinní nahradiť trovy konania
zo zákona na účet právneho zástupcu odporcov.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho
doručenia cestou Okresného súdu Trenčín na Krajský súd v Trenčíne.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods.3 O.s.p.) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto
rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ
domáha.(§ 205 ods.1 O.s.p.)

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že :
a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1 O.s.p.,
b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie rozdujúcich skutočností,
d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené /§ 205a/,
f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.