Rozhodnutie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 10. apríl 2015

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 12Cb/957/2000

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7000899555
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 04. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zdenka Kohútová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2015:7000899555.9

Rozhodnutie

Krajský súd v Košiciach samosudkyňou JUDr. Zdenkou Kohútovou v právnej veci žalobcu: G. I. s. r. o.,
so sídlom D. cesta 1, XXX XX Q., IČO: XX XXX XXX, zastúpeného JUDr. Milanom Sivým, advokátom, so
sídlom Námestie sv. Egídia 3006/116, Poprad proti žalovanému 1/ Y. W. C., so sídlom L. U., A. 3, X L. L.
P., Xth floor, G. XXX, XXXX C., K., reg.č. HE XXXXXX, zastúpenému Škubla & Partneri, s.r.o., so sídlom
Digital Park II, Einsteinova 25, 851 01 Bratislava, IČO: 36 861 154 a žalovanému 2/ U. S. P. B., s.r.o., so

sídlom F. J. U.S.P. B., XXX XX B. o zaplatenie 42.760,24 eur (1.288.195,- Sk) s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Žalovaní v 1. a 2. rade sú p o v i n n í uhradiť žalobcovi spoločne a nerozdielne 42.760,24 eur a nahradiť
súdny poplatok 1.710,28 eur a trovy právneho zastúpenia 3.513,41 eur, spolu
trovy vo výške 5.223,69 eur uhradiť na účet právneho zástupcu žalobcu do 3 dní od právoplatnosti tohto
rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobou doručenou súdu dňa 30.5.2000 žalobca - G. spol. s r.o. navrhol, aby súd zaviazal žalovaného
1/ F. a.s. B. a žalovaného 2/ F. G. a.s. B. zaplatiť žalobcovi 1.288.195.- Sk s prísl. titulom pohľadávky
veriteľa - P. B. /ďalej P./ voči žalovaným 1/ a 2/ zo Zmluvy o zmenečnom úvere č. 1998/219 z 21.10.1998,
ktorú pohľadávku veriteľ postúpil žalobcovi. Na základe uvedenej zmluvy o zmenečnom úvere poskytla
P. úver vo výške 50.000.000.- Sk a žalovaný 1/ sa zaviazal zmenečný úver splatiť v termíne splatnosti
zmenky, t.j. dňa 25.1.1999. Podľa čl. II bod 6 zmluvy v prípade, ak výstavca zmenky neuhradí nominálnu

hodnotu zmenky a nepožiada o jej prolongáciu alebo o vystavenie novej zmenky, je veriteľ oprávnený
zvýšiť úrokovú sadzbu o 10%. Výstavca zmenku neuhradil, a to ani v časti a nedošlo ani k jej prolongácii
ani k vystaveniu novej zmenky a veriteľ uplatnil svoje právo odstúpiť od zmluvy o zmenečnom úvere a
uplatnil aj sankčný 10% úrok od 26.1.1999 do 1.3.1999 vo výške 32,5% /22,5 + 10/.

Žalobca ďalej uviedol, že žalovaný 2/ uzavrel dňa 21.10.1998 so P. Zmluvu o pristúpení k záväzku a

zaviazal sa za žalovaného 1/ splniť všetky záväzky vyplývajúce zo zmluvy o zmenečnom úvere, ak ich
nesplní žalovaný 1/.

K označeniu účastníkov konania, žalobca uviedol, že v zmluve o zmenečnom úvere je ako dlžník a
na zmenke ako výstavca uvedená spoločnosť F. W. a.s. B., IČO: XX XXX XXX, ktorá zmenila svoje
obchodné meno na F. akciová spoločnosť, ktorá je v žalobe označená ako žalovaný 1/ , ktorých IČO je

rovnaké. V Dohode o pristúpení k záväzku je ako pristupujúci dlžník označená spoločnosť F. G. s.r.o. B.,
IČO: XX XXX XXX, ktorej právnym nástupcom sa stala spoločnosť F. G. a.s. B., IČO: XX XXX XXX, na
ktorú podľa výpisu z obchodného registra prešli všetky práva a záväzky spoločnosti F. G., spol. s r.o. B..

Žalobca uviedol, že žalovaná suma 1.288.195.- Sk, predstavuje 26,5% úrok z nominálnej hodnoty
zmenky 50 mil. Sk od 26.1.1999 do 1.3.1999, t.j. za 35 dní a výška uvedeného úroku zohľadňuje

dohodnutý úrok vo výške 32,5% znížený o 6% úrok, ktorý bol žalobcovi priznaný v zmenkovomplatobnom rozkaze vydanom Krajským súdom v Bratislave sp.zn. 37Zm/412/99, ktorý bol potvrdený
rozsudkom Krajského súdu v Bratislave zo dňa 17.1.2000 č.k. 37Zm/412/99-29.

Na základe uvedeného návrhu súd vydal dňa 17.8.2000 platobný rozkaz. Obaja označení žalovaní
podali proti platobnému rozkazu odpor z dôvodu, že Zmluvou o postúpení pohľadávok č.412/2000 zo
dňa 11.4.2000 nebola žalobcovi postúpená žalovaná pohľadávka. V zmluve je síce uvedené, že sa
postupuje pohľadávka vo výške 1.288.194,44 Sk na základe zmluvy o zmenečnom úvere č. 1998/219
zo dňa 21.10.1998, avšak nie je špecifikované, o akú pohľadávku sa jedná a v zmluve o zmenečnom

úvere taká pohľadávka uvedená nie je. Je v nej uvedené právo P. a.s. na zvýšenie úrokovej sadzby
o 10% ročne, ale toto právo nie je pohľadávkou a nemusí byť ani využité a teda uplatnenie práva je
právne neplatné a teda neúčinné. Postúpená pohľadávka je bez akejkoľvek špecifikácie a teda nespĺňa
podmienku určitosti právneho úkonu podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka a ide preto o neplatné
postúpenie pohľadávky. Podľa žalobcom uvedeného spôsobu výpočtu pohľadávky, by táto bola vo výške
1.270.549,90 Sk. Neplatnosť zmluvy o postúpení pohľadávky žalovaní namietali aj z dôvodu, že nebola

podpísaná oprávnenými osobami a že právny úkon P. a.s. o zvýšení úrokovej sadzby nebol doručený
žalovanému 1/, a preto nedošlo k uplatneniu práva na zvýšenie úrokovej sadzby podľa čl. II ods. 6 písm.
b/ zmluvy o zmenečnom úvere. Žalovaný 2/ pristupoval k neexistujúcemu záväzku, a preto nemôže byť
zaviazaný na plnenie. Namietali neplatnosť zmluvy o zmenečnom úvere a to jej čl. II ods. 6 písm. b/ podľa
§ 39 Občianskeho zákonníka a uviedli, že touto zmluvou došlo k trestnej činnosti a v takom prípade

je zmluva neplatná, ako i údajné právo na úroky vo výške 32,5%. Uviedli, že výkon takého práva je v
rozpore so zásadami poctivého obchodného styku a nepožíva právnu ochranu podľa § 265 Obchodného
zákonníka. Žalovaný 2/ namietal nedostatok pasívnej legitimácie z dôvodu prechodu všetkých práv na
spoločnosť P. B. s.r.o..

Žalobca vo vyjadrení zo dňa 31.10.2000 /č.l. 68-72/ uviedol, že právo na zvýšenie úrokovej sadzby bolo
vočiobomžalovaným,resp.ichprávnympredchodcom,riadneuplatnené,atolistamipôvodnéhoveriteľa
zo dňa 1.3.1999, ktoré boli doručené dňa 11.3.1999, v ktorých bola pohľadávka z dôvodu uplatnenia
zvýšeného úroku na celkovú sadzbu 32,5%, omylom v liste uvedená sadzba 35%, a pohľadávka bola
vyčíslená vo výške 1.579.861,11 Sk. Keďže v následnom konaní bol žalobcovi priznaný 6% úrok vo

výške 4.350.000,33 Sk, suma 1.288.194,44 Sk zodpovedá zvýšenej úrokovej sadzbe 32,5% zníženej
o priznaný 6% úrok, t.j. v konečnom dôsledku úrokovej sadzbe 26,5% ročne za obdobie od 26.1.1999
do 1.3.1999 /deň odstúpenia od zmluvy/. K námietke neurčitosti zmluvy o postúpení pohľadávok v
časti nároku uplatňovaného v tomto konaní uviedol, že pred uzatvorením zmluvy prebiehali medzi
stranami dlhotrvajúce rokovania, vrátane podrobnej špecifikácie postupovaných pohľadávok, preto

stranynemaližiadnepochybnostioobsahuaurčitostizmluvy.Pooznámenípostúpeniaobomžalovaným
bola žalovanému 1/ na jeho žiadosť zo dňa 25.4.2000 postupcom zaslaná dňa 28.4.2000 špecifikácia
jednotlivých súm postupovaných pohľadávok, z ktorej vyplýva právny dôvod i spôsob výpočtu. Preto ako
zmluvným stranám tak aj dlžníkom musel byť predmet postúpenia dostatočne zrejmý, preto námietku
neurčitosti zmluvy považujú za neopodstatnenú.

K námietke nedostatku podpisov žalobca uviedol, že zmluva bola podpísaná oprávnenými zástupcami
zmluvných strán dňa 11.4.2000, o čom svedčia oznámenia o postúpení pohľadávok vystavené P. B.
a.s., ako postupcom zo dňa 12.4.2000 /omylom je uvedený dátum 12.4.1999/. Až následne boli dňa
17.4.2000 podpisy všetkých zainteresovaných osôb overené pred notárom ako vlastné, a to v súvislosti

so začatím exekúcie právoplatných súdnych rozhodnutí, ktoré boli tiež predmetom postúpenia /
§ 37 ods. 3, 4 EP/.

Námietku, že právny úkon pôvodného veriteľa - P. o zvýšení úrokovej sadzby nebol doručený
žalovanému 1/, žalobca uviedol, že námietka je neopodstatnená, za uvedený úkon je potrebné

považovať list P. - Odstúpenie od zmluvy o zmenenčnom úvere zo dňa 1.3.1999, ktorý bol žalovanému
1/, v tom čase vystupujúcim pod obchodným menom F. W. a.s., resp. jeho zástupcovi splnomocnenému
na prijímanie zásielok - spoločnosti F. A. a.s., doručený dňa 11.3.1999.

Za neopodstatnenú považoval žalobca aj námietku, že žalovaný 2/ pristupoval k neexistujúcemu

záväzku. Dohoda o pristúpení k záväzku bola uzavretá dňa 21.10.1998, teda v čase po uzavretí zmluvy
o zmenečnom úvere, čo vyplýva aj z čl. I dohody. Zmluva o zmenečnom úvere nadobudla platnosť dňom
podpísania zmluvnými stranami, t.j. dňom 21.10.1998 a jej účinnosť bola viazaná na dodanie dohody opristúpení k záväzku. K podpísaniu oboch právnych úkonov /zmluvy i dohody/
došlo prakticky súčasne.

K námietke neplatnosti zmluvy podľa § 39 Občianskeho zákonníka a k tvrdeniu, že jej uzavretím
došlo k trestnej činnosti, žalobca uviedol, že žalovaní neuviedli konkrétne skutočnosti, ktoré by mali
odôvodňovať také tvrdenie. Takúto námietku doposiaľ neuplatnili a platnosť zmluvy bola potvrdená aj v
súdnom konaní o vydanie zmenkového platobného rozkazu.

K dohodnutiu úroku vo výške 32,5% žalobca uviedol, že predmetom konania je nárok na úrok vo výške
26,5% ročne a zodpovedá výške dohodnutého úroku v zmluve o zmenečnom úvere zníženom o úrok,
uplatnený v zmenkovom konaní. V zmluve bola dohodnutá úroková sadzba 22,5% ročne a právo veriteľa
zvýšiť túto sadzbu o 10% ročne v prípade neuhradenia nominálnej hodnoty úveru v deň splatnosti. Takto
dohodnutá sankcia je v súlade so zásadami poctivého obchodného styku.

Knámietkenedostatkupasívnejlegitimáciežalovaného2/zdôvoduprechoduvšetkýchprávapovinnosti
na spoločnosť P. B. s.r.o. v zmysle zmluvy o vklade podniku žalobca uviedol, že táto skutočnosť mu
doposiaľ nebola známa, námietku uznáva a z dôvodu univerzálnej sukcesie na strane žalovaného 2/,
mení jeho označenie na P. B. s.r.o.

Žalovaný 1/ v písomnom podaní zo dňa 21.10.2008 /č.l. 243-250/ k vyjadreniu žalobcu uviedol, že podľa
čl. III bod 5 zmluvy č. 1998/219, zmluva mala nadobudnúť účinnosť vyrovnaním všetkých záväzkov
vyplývajúcich zo Zmluvy o zmenečnom úvere č. 1998/2003. Vlastná zmenka podľa zmluvy č. 1998/2003
bola splatná v deň uzatvorenia zmluvy č. 1998/219, t.j. dňa 26.10.1998, avšak žalovaný ju v uvedený
deň neuhradil a dostal sa d omeškania so splnením svojho peňažného záväzku z uvedenej zmluvy,

okrem toho žalovaný 1/ popiera nárok z uvedenej zmluvy a v súčasnom období sa vedie pod sp.zn.
19Cb/72/01 konanie o jej zaplatenie, ktoré nie je skončené, a preto nie je zrejmé, či záväzok zo zmluvy
č. 1998/2003 zanikol. Okrem toho z uvedenej zmluvy existujú aj iné záväzky, a žalovaný 1/ nevie, či
boli splnené. Aj keby P. a.s. považovala dohodnutú podmienku rozhodnú pre nadobudnutie účinnosti za
splnenú, táto skutočnosť nemá vplyv na platnosť zmluvy č. 1998/219. Z uvedeného žalovaný 1/ vyvodil

záver, že spornosť nadobudnutia účinnosti zmluvy č. 1998/219 má vplyv na posúdenie, či a kedy z
uvedenej zmluvy vznikli jej účastníkom nejaké práva a povinnosti. Ak by zmluva nenadobudla účinnosť,
existoval by len zmenkový vzťah, z ktorého však žalovaná pohľadávka nevyplýva. Ak by zmluva č.
1998/219 nadobudla účinnosť, tak žalovaný 1/ zotrval na námietkach uvedených v predchádzajúcom
vyjadrení a poukázal na znenie čl. II bod 6 písm. b/ zmluvy, a uviedol, že z jeho znenia vyplýva,

že P. mala v úmysle sankcionovať žalovaného 1/ pre prípad jeho omeškania s vrátením peňažných
prostriedkov poskytnutých na jej základe. Otázkou však je, čo je obsahom práva dohodnutého tak, že
P. má právo zvýšiť úrokovú sadzbu zo sumy nezaplatenej nominálnej hodnoty zmenky o 10% ročne
a uviedol 3 možné výklady. Podľa nich by sa jednalo o zvýšenie dohodnutej úrokovej sadzby o 10%
ročne zo sumy zodpovedajúca zmenkovej sumy, so zaplatením ktorej je žalovaný v omeškaní, alebo

by sa jednalo o zvýšenie úrokovej sadzby o 10% oproti úrokom z omeškania podľa § 369 ods. 1
Obchodného zákonníka alebo by sa jednalo o právo na zaplatenie úrokov z omeškania vo výške o
10% ročne vyššej ako je zmenkový úrok podľa zák.č. 191/1950 Zb. Je zrejmé, že P. rozlišovala medzi
úrokom,zaktorýposkytlapeňažnéprostriedky/22,5%ročne/amedzisankčnýmúrokom,pričomvýznam
sankčného úroku nie je jednoznačný. V odstúpení od zmluvy P. vyčíslil výšku jednotlivých pohľadávok,

pričom sumu 1.579.861,11 Sk označila ako „sankčné úroky vo výške 35% ročne z nezaplatenej hodnoty
zmenky“. Podľa čl. I bod 2, druhá odrážka Zmluvy o postúpení pohľadávok, predmetom postúpenia bola
aj pohľadávka vo výške 1.288.194,44 Sk vyplývajúca zo zmluvy č. 1998/219, čo rozhodne žalovaný 1/
považuje za neplatné dojednanie pre jeho neurčitosť. A z rovnakých dôvodov považuje za neurčité aj
Oznámenie o postúpení pohľadávok zo dňa 17.4.2000 v časti týkajúcej sa postúpenia pohľadávky vo

výške 1.288.194,44 Sk.

Žalovaný 1/ uviedol, že žalobca si v tomto konaní uplatňuje pohľadávku vo výške 1.288.195.- Sk /viac
o 0,56 Sk/ predstavuje sankčné úroky vo výške 26,5% ročne a suma 291.666,67 Sk /rozdiel medzi
sumou 1.579.861,11 Sk a sumou 1.288.194,44 Sk/ bola označená ako „sankčné úroky vo výške 6%

ročne, a teda P. zmenkový úrok vo výške 6% označila ako sankčný úrok vo výške 6%. Z uvedeného
žalovaný 1/ vyvodil, že P. označila všetky tieto „sankčné úroky“ za dohodnuté úroky z omeškania s tým,
že žalobcovi postupuje len ich časť, „nakoľko časť úrokov z omeškania vo výške 6% ročne P. uplatnila
na Krajskom súde v Bratislave“, na ktorom v žalobe uvedený úrok označila ako úrok z omeškania.Nepochybne zmenkový úrok nemožno považovať za úrok z omeškania, toto právo môže vyplývať len
z iného záväzkového vzťahu ako zo zmenky. V súkromnoprávnych predpisoch termín „sankčný úrok“
má obdobu úrokov z omeškania, ale v minulosti sa tento pojem používal aj pre zvýšenie úroku z úveru

nad dohodnutú úrokovú sadzbu. Termín „sankčný úrok“ teda pripúšťa rôzny výklad, a tento by nemal
ísť na ťarchu žalovaných.

Pokiaľ ide o posúdenie, od kedy sa dohodnuté zvýšenie úrokovej sadzby malo stať voči žalovanému
účinné, žalovaný 1/ má za to, že právo vyplývajúce z uvedeného ustanovenia bolo potrebné u neho

uplatniť, a preto znenie čl. II bod 6 písm. b/ zmluvy považuje za neplatné pre jeho neurčitosť. Neplatnosti
zmluvy sa žalovaný 1/ dovolával vo viacerých konaniach, aj v tomto konaní. Ak by sa uvedené právo na
zvýšenie úrokovej sadzby považovalo za jednostranný právny úkon P., aby sa taký úkon stal účinným,
bolo by potrebné, aby takýto prejav vôle bol žalovanému 1/ doručený. Z vyjadrenia žalobcu je zrejmé,
že žalobca za uplatnenie tohto práva považuje Odstúpenie od zmluvy č. 1948/219, ktoré malo byť
žalovanému 1/ doručené dňa 11.3.1999, a teda zvýšiť úrokovú sadzbu by bolo možné najskôr od

11.3.1999, pričom žalobca uplatňuje toto právo za obdobie od 25.1.1999 do 1.3.1999, t.j. za obdobie,
predchádzajúce doručeniu Odstúpenia od zmluvy. Žalovaný 1/ ďalej uviedol, že zmluva č. 1998/219
mohla zaniknúť najskôr doručením Odstúpenia od zmluvy dňa 11.3.1999, a nie dňa 1.3.1999, ako to
uviedol žalobca a navrhol žalobu v celom rozsahu zamietnuť pre nedostatok vecnej legitimácie žalobcu
v konaní a žalobcu zaviazať nahradiť žalovanému 1/ trovy konania.

Spoločnosť U. S. P. B. s.r.o., ktorého žalobca označil ako žalovaného 2/, vo vyjadrení zo dňa 5.11.2008 /
č.l. 256-257/ uviedol, že namieta nedostatok svojej pasívnej legitimácie v tomto konaní. Ako žalovaný
2/ bol v konaní označený F. G. a.s. B., ktorý bol dňa 30.3.2001 zrušený bez likvidácie zlúčením
so spoločnosťou F. a.s. B., ktorá bola právnym predchodcom žalovaného 1/. Podľa § 69 ods. 3

Obchodného zákonníka uvedená spoločnosť prevzala všetok majetok a záväzky zrušenej spoločnosti
dňom 30.3.2001. Tvrdenie žalobcu o univerzálnej sukcesii všetkých práv a záväzkov zo spoločnosti
F. G. a.s. na U.S.P. B. s.r.o., je preto neodôvodnené. Povinnosť na zaplatenie vymáhanej pohľadávky
neprešla na U.S.P. B. s.r.o. a žalobcom predložené dôkazy nepreukazujú oprávnenosť nároku voči
U.S.P. B. s.r.o. ako ani voči pôvodne označenému žalovanému 2/ - F. G. a.s. B.. Zmluvou o postúpení

pohľadávok zo dňa 11.4.2000 uzavretou medzi P. a žalobcom, postupca postúpil svoje pohľadávky voči
v tom čase už neexistujúcemu právnemu subjektu F. G. s.r.o. B., keďže táto spoločnosť bola vymazaná z
obchodnéhoregistradňa31.12.1999ajeirelevantné,žeuvedenáspoločnosťbolazrušenábezlikvidácie
transformáciou na spoločnosť F. G. a.s. B.. Vzhľadom na uvedené spoločnosť U.S.P. B. navrhla, aby
súd nepripustil zmenu účastníka na strane žalovaného 2/ alebo aby konanie voči uvedenej spoločnosti

zastavil z dôvodu nedostatku pasívnej legitimácie.

Žalovaný 1/ vo vyjadrení zo dňa 20.11.2008 /č.l. 275-7/ k vyjadreniu spoločnosti U.S.P. B. s.r.o. uviedol,
že na základe rozhodnutia mimoriadneho valného zhromaždenia spoločnosti F. G. a.s. B. zo dňa
17.7.2000 bol realizovaný vklad podniku spoločnosti F. G. a.s. B. do základného imania spoločnosti P.

B., s.r.o. a v dôsledku toho na túto spoločnosť prešli všetky veci, práva a iné majetkové hodnoty slúžiace
vkladanému podniku a tiež aj záväzky F. G. a.s. B. vzniknuté do 31.7.2000, teda aj prípadné záväzky
zo Zmluvy o pristúpení k záväzku z 21.10.1998, ak existujú, čo však popiera. Následne bol povolený
výmaz spoločnosti F. G. s.r.o. na základe jej zrušenia bez likvidácie zlúčením so spoločnosťou F. a.s. B.,
v dôsledku čoho na F. a.s. B. prešli všetky práva a záväzky F. G. a.s. B. vzniknuté po 1.8.2000, nakoľko

všetky práva a záväzky vzniknuté do 31.7.2000 prešli na spoločnosť P. B. s.r.o., t.č. U.S. P. B. s.r.o. Z
uvedených dôvodov nie je možné konanie voči žalovanému 2/ - U.S.P. B. s.r.o. zastaviť, ale súd musí
meritórne rozhodnúť a to tak, že žalobu v celom rozsahu zamietne.

Žalovaný 1/ v podaní zo dňa 12.8.2009 oznámil, že došlo k cezhraničnému zlúčeniu spoločnosti P. I.,

s.r.o. so spoločnosťou Y. W. C., reg.č. HE XXXXXX, so sídlom G. P. XA, M., K. republika , čím došlo k
zrušeniu spoločnosti P. I., s.r.o. a spoločnosť Y. W. C., sa stala jej právnym nástupcom a podľa § 107
ods. 4 O.s.p. žiadala v konaní pokračovať so spoločnosťou Y. W. C.,.

Žalovaný 2/ v podaní zo dňa 6.7.2011 uviedol, že z opatrnosti uplatňuje námietku premlčania práva

žalobcu a že v čase uzavretia Zmluvy o postúpení pohľadávky dňa 11.4.2000 už spoločnosť F. G. s.r.o.
B. neexistovala, a teda že pohľadávka bola postúpená voči neexistujúcemu právnemu subjektu.Súd po takto zistenom skutkovom stave vo veci rozhodol skorším rozsudkom č. k. 12Cb/957/2000-422
z 5. septembra 2011 tak, že žalovaným v 1. a 2. rade uložil povinnosť spoločne a nerozdielne uhradiť
žalobcovi 42.760,24 eur a nahradiť trovy konania 3.989,49 eur.

Z odôvodnenia tohto skoršieho rozsudku vyplýva, že súd v konaní mal za preukázané zo zhodných
tvrdení účastníkov konania, že dňa 21. októbra 1998 bola uzatvorená Dohoda o pristúpení k záväzku
medzi P. B. a. s. ako veriteľom a F. G. s.r.o. ako pristupujúcim dlžníkom, na základe ktorej sa F. G.
s.r.o. zaviazala, že splní veriteľovi P. B. zmenečný úver v nominálnej hodnote 50 mil. Sk podľa Zmluvy

o zmenečnom úvere v prípade, ak ho nesplní hlavný dlžník F. W., a. s. Došlo tým teda k pristúpeniu k
záväzku pôvodného dlžníka F. W., a. s. zo strany F. G. s.r.o., a preto obom týmto spoločnostiam vznikla
povinnosť zaplatiť veriteľovi spoločne a nerozdielne záväzky zo zmluvy o zmenečnom úvere vrátane
záväzkuzaplatiťdohodnutéúroky,ktorébolivtejtozmluveozmenečnomúveredohodnutévčl.II/6písm.
b) a to zvýšené o 10% z nominálnej hodnoty zmenky. Súd prvého stupňa v tomto skoršom rozsudku
nepovažoval za dôvodnú ani námietku premlčania, ktorú vzniesol žalovaný v 2. rade, pretože žaloba

bola doručená súdu dňa 30.5.2000 a premlčacia doba na zaplatenie predmetných úrokov z omeškania
4 roky podľa § 397 Obchodného zákonníka začala plynúť dňa 27.1.1999 a uplynula 27.1.2003, teda
pred podaním žaloby dňa 30.5.2000. Súd preto v tomto skoršom rozsudku zaviazal oboch žalovaných
na zaplatenie predmetného zvýšeného úroku z omeškania spoločne a nerozdielne.

Proti tomuto skoršiemu rozsudku podali odvolanie obaja žalovaní, o ktorých rozhodol Najvyšší súd
SR uznesením č. k. 1Obo/62/2011-536 zo dňa 22. mája 2013 tak, že zrušil rozsudok Krajského súdu
v Košiciach č. k. 12Cb/957/2000-422 z 5. septembra 2011 a vec vrátil súdu na ďalšie konanie. Z
odôvodnenia tohto zrušujúceho uznesenia Najvyššieho súdu SR, ktoré je podľa § 226 Občianskeho

súdneho poriadku záväzné pre súd nižšieho stupňa - Krajský súd v Košiciach v tejto veci v ďalšom
konaní o predmetnej pohľadávke, doplnil dokazovanie podľa pokynov Najvyššieho súdu SR.

Najvyšší súd SR uložil Krajskému súdu v Košiciach najskôr zistiť, či predmetná Zmluva o zmenečnom

úvere z 21. októbra 1998 (čl. 9 spisu) nadobudla účinnosť, kedy nadobudla účinnosť v zmysle čl. III. bod
5. tejto zmluvy a ak súd dospeje k záveru, že táto zmluva je účinná, je potrebné posúdiť čl. II. bod 6. písm.
b) zmluvy, podľa ktorého sa žalobca domáha voči žalovaným zaplatenia žalovanej sumy 1.288.195,- Sk
(42.760,24 eur), aký bol prejav vôle zmluvných strán pri uzatváraní tejto zmluvy z 21. októbra 1998 v
tejto časti a túto časť zmluvy vyložiť v súlade s interpretačnými pravidlami pre obchodné vzťahy, ktoré

sú upravené v § 266 Obchodného zákonníka.

Súd prvého stupňa podľa týchto pokynov odvolacieho súdu vyslovených v zrušujúcom uznesení, na
základe námietok žalovaného v 2. rade prednesených v priebehu konania, v odvolaní proti skoršiemu

rozsudku vyhlásenému v tejto prejednávanej veci aj na poslednom pojednávaní vo veci dňa 10.4.2015,
zisťoval, aký bol obsah zmluvy o zmenečnom úvere a jej čl. III. bod 5. Žalovaný v 2. rade namietal to, že
nie je jasné, kto opravil čl. III. bod 5 tejto zmluvy o úvere, keď v dolnej časti tejto zmluvy bolo dopísané
rukou, že „Táto zmluva nadobúda platnosť dňom jej podpisu zmluvnými stranami a účinnosť dodaním
dohody o pristúpení k záväzku F. G. s.r.o., B.“. Keďže účastníci konania súdu do vyhlásenia skoršieho

rozsudku v tejto veci predložili iba neoverenú kópiu tejto Zmluvy o zmenečnom úvere z 21.10.1998
(čl. 9 spisu), súd zabezpečil z Notárskeho úradu JUDr. Magdalény Drgoňovej, notárky, túto zmluvu o
zmenečnom úvere spolu s predmetnou zmenkou z 26. októbra 1998 a s Dohodou o pristúpení k záväzku
právneho predchodcu žalovaného v 2. rade z 21.10.1998. Z obsahu týchto listín, ktoré súdu zaslala
notárka JUDr. Magdaléna Drgoňová a z obsahu týchto notársky osvedčených odpisov listín vyplýva, že

na Notárskom úrade JUDr. Magdalény Drgoňovej, notárky so sídlom v Košiciach, Letná 27 bola dňa
25.11.1998spísanánotárskazápisnica,ktorouIng.T.Q.aIng.A.P.akoštatutárnizástupcoviaobchodnej
spoločnosti F. W. a. s., B., IČO: XX XXX XXX vyhlásili, že spoločnosť F. W., a. s. je účastníkom Zmluvy o
zmenečnom úvere zo dňa 21.11.1998 uzatvorenou so P. B. a. s. Na základe žiadosti výstavcu zmenku P.
B. a. s. zo dňa 6.10.1998 poskytla zmenečný úver na základe vlastnej zmenky s doložkou „bez protestu“

v nominálnej hodnote 50 mil. Sk pre F. W., a. s. Z tretej strany tejto notárskej zápisnice
vyplýva, že: „Zmluva o zmenečnom úvere č. 1998/219 zo dňa 21.10.1998 spolu s Dohodou o pristúpení
k záväzku spoločnosťou F. G. s.r.o., B. tvoria neoddeliteľnú súčasť tejto zápisnice“. Z týchto súčastí
notárskej zápisnice súd zistil, že vlastnou zmenkou vystavenou dňa 26. októbra 1998 v Bratislave sa F.W., a. s. B. zaviazal zaplatiť pre P. B. a.s., Q. 50 mil. Sk so splatnosťou 25.1.1998. Priamo na
tejto zmenke sa ako aval - ručiteľ zaviazal zmenkovú sumu zaplatiť F. G. s.r.o., B. v zastúpení konateľ
Ing. T. L. a Ing. U. M.. Z ďalšej súčasti tejto notárskej zápisnice - Zmluvy o zmenečnom úvere zo dňa

21.10.1998 vyplýva, že touto zmluvou sa P. B. a. s. zaviazala poskytnúť pre F. W. a. s. zmenečný úver
vo výške 50 mil. Sk v nominálnej hodnote zmenky zo dňa 6.10.1998 v termíne do 26.10.1998 po zrážke
úrokov vo výške 47.156.250,- Sk. V čl. III. bod 5 tejto zmluvy o zmenečnom úvere bolo dohodnuté,
že zmluva nadobúda platnosť jej podpisom zmluvnými stranami a účinnosť v dolnej časti opravené:
„dodaním Dohody o pristúpení k záväzku F. G. s.r.o., B..“ Z ďalšej súčasti tejto notárskej zápisnice -

písomnej Dohody o pristúpení k záväzku z 21.10.1998 vyplýva, že P. B. a. s. sa dohodla s F. G. s.r.o.,
že F. G. s.r.o. pristupuje k záväzku F. W. a. s., B., ktoré vyplývajú zo Zmluvy o zmenečnom úvere č.
1998/219, ktorou pre F. W. a. s. bol poskytnutý zmenečný úver v nominálnej hodnote 50 mil. Sk. F. G.
s.r.o. sa zaviazal tento zmenečný úver zaplatiť pre P. B. a. s., ak spoločnosť F. W. a. s. nesplní svoje
splatné záväzky voči tomuto veriteľovi.

Z uvedeného vyplýva, že čl. III. bod 5 Zmluvy o zmenečnom úvere z 21.10.1998 nebol dopísaný
dodatočne, prípadne až v priebehu tohto súdneho konania, ale bol dopísaný predtým, ako bola spísaná
predmetná notárska zápisnica dňa 25.11.1998 na Notárskom úrade JUDr. Magdalény Drgoňovej, ktorá
osvedčila vyhlásenie štatutárnych zástupcov dlžníka F. W., a. s. B. Ing. T. Q. a Ing. A. P., že pre obchodnú
spoločnosť F. W. a. s. poskytla P. B. zmenečný úver 50 mil. Sk. Je preto nepochybné, že notárke JUDr.

Magdaléne Drgoňovej, ktorá spisovala predmetnú notársku zápisnicu dňa 25.11.1998, prílohy notárskej
zápisnice jej predložili tí, ktorí v notárskej zápisnici dali osvedčiť svoje vyhlásenie o poskytnutí úveru a
to Ing. T. Q. a Ing. A. P. za dlžníka F. W. a. s. Vyplýva to aj z tretej strany notárskej zápisnice, kde je
výslovne uvedené, že neoddeliteľnou súčasťou tejto notárskej zápisnice je Zmluva o zmenečnom úvere
z 21.10.1998 a Dohoda o pristúpení k záväzku spoločnosti F. G. s.r.o. zo dňa 21.10.1998. Notárka JUDr.

Magdaléna Drgoňová spolu s touto notárskou zápisnicou predložila súdu aj notársky osvedčené odpisy
predmetných súčastí notárskej zápisnice a to vlastnej zmenky, zmluvy o zmenečnom úvere a dohody o
pristúpení k záväzku. Teda dňa 25.11.1998 pri spisovaní notárskej zápisnice boli notárke predložené zo
strany právneho predchodcu žalovaného v 1. rade ako dlžníka - F. W., a. s. ako dlžníka - vlastná zmenka
z 26.10.1998, Zmluva o zmenečnom úvere z 21.10.1998 a Dohoda o pristúpení právneho predchodcu

žalovaného v 2. rade - F. G. s.r.o. k predmetnému záväzku právneho predchodcu žalovaného v 1. rade
F. W., a. s. k Zmluve o zmenečnom úvere z 21.10.1998.

Neobstojí preto tvrdenie žalovaného v 2. rade o nesúlade dátumov na týchto listinách, pretože žalovaný
v 2. rade pristúpil dňa 21.10.1998 Dohodou o pristúpení k záväzku z 21.10.1998 k záväzku F. W.

a. s. zo zmluvy o zmenečnom úvere, ktorá je z toho istého dňa zo dňa 21.10.1998. Preto aj podľa
čl. III. bod 5 zmluvy o zmenečnom úvere táto zmluva o zmenečnom úvere nadobudla platnosť dňa
21.10.1998 podpísaním zmluvnými stranami - právnym predchodcom žalobcu a právnym predchodcom
žalovaného v 1. rade a účinnosť nadobudla dodaním dohody o pristúpení k záväzky zo strany F. G. s.r.o.,
B. ako právneho predchodcu žalovaného v 2. rade. Všetky tieto dohody boli následne dňa 25.11.1998

predložené notárke JUDr. Magdaléne Drgoňovej pre osvedčenie vyhlásenia štatutárnych zástupcov F.
W. a. s., B. ako dlžníka zo zmluvy o zmenečnom úvere - Ing. T. Q. a Ing. A. P..

Súdnepovažujezaprávnevýznamnépretotokonanietvrdeniežalovanéhov2.radenapojednávanídňa
10.4.2015, či veriteľ P. B. a. s. pripísala predmetný úver 50 mil. Sk po zrážke úrokov v sume 47.156.250,-

Sk na účet dlžníka F. W., a. s. ako právneho predchodcu žalovaného v 1. rade a to do 26.10.1998 tak,
ako to bolo dohodnuté v čl. I./3 zmluvy o zmenečnom úvere.

Súd v tejto súvislosti poukazuje na ustanovenie § 497 Obchodného zákonníka, ktoré upravuje zmluvu
o úvere, podľa ktorého zmluva o úvere je konsenzuálnym kontraktom, čo znamená, že pre jej vznik

stačí dohoda zmluvných strán o podstatných náležitostiach zmluvy o úvere a nie je potrebné aj faktické
poskytnutie peňažných prostriedkov v deň uzatvorenia zmluvy. Tieto peňažné prostriedky dohodnuté v
zmluve o úvere môže banka, ktorá úver poskytuje, zaslať dlžníkovi v lehote uvedenej v úverovej zmluve,
ale môže ich zaslať aj neskôr s omeškaním. Toto omeškanie banky nemá za následok neplatnosť
zmluvy o úvere, zakladá iba právo dlžníka z úverovej zmluvy, aby vymáhal od banky tieto peňažné

prostriedky, ktoré sa banka zaviazala poskytnúť na základe platnej úverovej zmluvy. Je treba uviesť,
že zmluva o úvere nie je pôžičkou, pre platnosť ktorej je potrebné aj faktické poskytnutie peňažných
prostriedkov, pretože zmluva o pôžičke je reálnym kontraktom a vznikne až momentom odovzdaniapeňažných prostriedkov. Preto pre platnosť predmetnej zmluvy o zmenečnom úvere nebolo potrebné aj
faktické poskytnutie peňažných prostriedkov do dohodnutého termínu dňa 26.10.1998.

Súd preto nevykonal žalovaným v 2. rade navrhovaný dôkaz, aby zisťoval, či predmetné peňažné
prostriedky podľa zmluvy o zmenečnom úvere P. B. poskytla dlžníkovi F. W., a. s. do 26.10.1998, pretože
nie je právne významné pre toto konanie, či predmetný úver bol poskytnutý do 26.10.1998 alebo neskôr.
To, že P. B. a. s. poskytla pre F. W., a. s. ako právneho predchodcu žalovaného v 1. rade predmetný
úver, nebolo medzi P. B. a žalovaným v 1. rade ako právnym nástupcom pôvodného dlžníka - F. W., a. s.

sporné. Hlavný dlžník F. W., a. s. spolu s právnym predchodcom žalovaného v 2. rade - F. G. s.r.o. boli
zaviazaní na zaplatenie predmetných peňažných prostriedkov na základe titulu - vlastnej zmenky z 26.
októbra 1998 na 50 mil. Sk a to zmenkovým platobným rozkazom vydaným Krajským súdom v Bratislave
č.k. 37Zm 412/99-8 z 3.5.1999 po právoplatnosti rozsudku, ktorý bol vydaný na základe námietok č.
k. 37Zm 412/99-29 zo dňa 17.1.2000, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 21.2.2000 (čl. 37-41 spisu).
Z odôvodnenia tohto rozsudku Krajského súdu v Bratislave zo 17.1.2000 vyplýva, že obaja žalovaní v

námietkach proti vydanému zmenkovému platobnému rozkazu namietali to, že navrhovateľ nepredložil
odporcovi zmenku na platenie v deň jej splatnosti, ani v dvoch nasledujúcich pracovných dňoch. Nič iné
títo žalovaní, ako hlavný dlžník zo zmenky a na zmenke vyznačený ručiteľ, nenamietali, teda nenamietali
to, že predmetný úver na základe predmetnej zmluvy o zmenečnom úvere a predmetnej zmenky, ktorá
túto zmluvu o zmenečnom úvere zabezpečovala, že by nebol poskytnutý. Navyše takýto dôkaz na návrh

žalovaného v 2. rade bez bližšieho uvedenia ako takýto dôkaz po 18-tich rokoch má súd vykonať, ak aj
samotný žalobca namietal skartáciu všetkých týchto dokladov, by nebolo možné vykonať.

Súd ďalej v konaní zisťoval, či predmetná pohľadávka žalobcu, ktorá predstavuje zvýšenú úrokovú

sadzbu zo sumy nezaplatenej nominálnej hodnoty zmenky o 10% p. a. podľa čl. II./6 písm. b) predmetnej
zmluvy o zmenečnom úvere, je v súlade so zákonom vzhľadom na striktnú úpravu postihových práv
upravených v § 48 ods. 1 zákona č. 191/1950 Zb. - Zákon zmenkový a šekový tak, ako to uložil Najvyšší
súd SR zisťovať súdu prvého stupňa v uznesení, ktorým zrušil skorší rozsudok vydaný v tomto konaní.

Podľa § 48 ods. 1 Zákona zmenkového a šekového majiteľ môže postihom žiadať: 1. zmenkovú
sumu, pokiaľ nebola zmenka prijatá alebo zaplatená, s úrokami, ak boli dojednané; 2. šesťpercentové
úroky odo dňa zročnosti; 3. trovy protestu a podaných správ, ako aj ostatné trovy; 4. odmenu vo výške
jednej tretiny percenta zmenkovej sumy alebo v menšej dohodnutej výške.

Podľa § 365 Obchodného zákonníka dlžník je v omeškaní, ak nesplní riadne a včas svoj záväzok, a to
až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom. Dlžník,
ktorého záväzok spočíva v peňažnom plnení, je v omeškaní, ak nesplní riadne a najneskôr do 30 dní odo
dňa doručenia dokladu alebo do 30 dní odo dňa poskytnutia plnenia veriteľom, podľa toho, ktorý z týchto
dní nastal neskôr, ak zo zmluvy nevyplýva iná lehota splatnosti. Ak je deň doručenia dokladu neistý,

dlžník je v omeškaní uplynutím 30. dňa odo dňa poskytnutia plnenia veriteľom. Dlžník je v omeškaní, a to
až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom. Dlžník,
ktorého záväzok spočíva v peňažnom plnení, je v omeškaní, ak nesplní riadne a najneskôr do 30 dní odo
dňa skončenia prehliadky plnenia veriteľa, ak zo zmluvy nevyplýva iná lehota splatnosti a ak sa po plnení
veriteľa má uskutočniť jeho prehliadka na účel zistenia, či veriteľ plnil riadne. Dlžník je v omeškaní, a to

až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom. Dlžník
však nie je v omeškaní, pokiaľ nemôže plniť svoj záväzok v dôsledku omeškania veriteľa.

Podľa § 369 Obchodného zákonníka ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo
jeho časti, vzniká veriteľovi, ktorý si splnil svoje zákonné a zmluvné povinnosti, právo požadovať z

nezaplatenej sumy úroky z omeškania vo výške dohodnutej v zmluve, a to bez potreby osobitného
upozornenia.Akvýškaúrokovzomeškanianeboladohodnutá,dlžníkjepovinnýplatiťúrokyzomeškania
v sadzbe, ktorú ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením. Ak záväzok vznikol zo spotrebiteľskej
zmluvy a dlžníkom je spotrebiteľ, možno dohodnúť úroky z omeškania najviac do výšky ustanovenej
podľa predpisov občianskeho práva.

Podľa § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.Z citovaného ustanovenia § 48 ods. 1 Zákona zmenkového a šekového vyplývajú priamo zo zákona
postihové práva pre zmenkovú zaviazanú osobu, ktorá nezaplatí v lehote splatnosti majiteľovi zmenky

zmenkovú sumu a to povinnosť zaplatiť aj 6% úroky od zročnosti zmenkovej sumy.

Na rozdiel od tejto úpravy postihových právo podľa Zákona zmenkového a šekového v citovanom
ustanovení § 365 Obchodného zákonníka je upravené omeškanie dlžníka za porušenie záväzkového
vzťahu spočívajúceho vo včasnom zaplatení peňažného záväzku. Je treba uviesť, že zmenka nie

je záväzkovým vzťahom, zmenka je cenný papier, do ktorého je inkorporované viac jednostranných
právnych úkonov. Preto postihové práva zo zmenky vznikajú z iného právneho vzťahu ako je to pri
záväzkových vzťahoch z rôznych typov zmlúv ako viacstranných právnych úkonov - napr. zo zmlúv
upravených v Obchodnom zákonníku, v Občianskom zákonníku a iných zákonoch, okrem zákona
Zmenkového a šekového.

V prejednávanej veci vzťah medzi účastníkmi konania, resp. medzi právnym predchodcom žalobcu a
právnym predchodcom žalovaného v 1. rade vznikol zo Zmluvy o zmenečnom úvere zo dňa 21.10.1998.
Z úvodnej časti tejto zmluvy o zmenečnom úvere vyplýva, že zmluvné strany ju uzatvorili podľa Zákona
č. 21/1992 Zb. o bankách, podľa § 497 a nasl. Obchodného zákonníka a Zákona zmenkového
a šekového.

Predmetný úver pre právneho predchodcu žalovaného v 1. rade F. W. a. s. poskytol právny predchodcu
žalobcu - P. B. ako peňažný ústav. V praxi bánk sa často kombinuje zmluva o úvere s ďalšími zmluvami,
ktoré navzájom súvisia, napr. zmluva o inkase, zmluva o otvorení účtu, zmluva o otvorení akreditívu
a kombinuje sa aj so zmenkou tak, že zmenka má vo vzťahu k zmluve o úvere zabezpečovaciu

funkciu, ako to bolo v prejednávanej veci. P. B. teda neposkytla predmetný úver na základe zmenky
z 26.10.1998, ale na základe Zmluvy o zmenečnom úvere z 21.10.1998. Predmetná zmenka mala vo
vzťahu k zmluve o zmenečnom úvere iba zabezpečovaciu funkciu, dokonca neboli uzatvorené v jeden
deň, najprv bola uzatvorená zmluva o zmenečnom úvere dňa 21.10.1998 a následne bola vyhotovená
zmenka dňa 26.10.1998. Účastníci konania v konaní ani netvrdili, že P. B. poskytla úver dvakrát, aj

na základe predmetnej zmluvy o zmenečnom úvere, aj na základe predmetnej zmenky. Preto zmenka
mala vo vzťahu k zmluve o zmenečnom úvere iba zabezpečovaciu funkciu, a preto zmluvné strany v
zmluve o zmenečnom úvere mohli dohodnúť aj iné náležitosti, ktoré zákon nezakazuje, teda napr. aj
zvýšené úroky za omeškanie so zaplatením nominálnej hodnoty zmenky ako to bolo v prejednávanej
veci v čl. II. bod 6 písm. b) zmluvy o zmenečnom úvere. Súd preto považoval dohodu zmluvných

strán v zmluve o zmenečnom úvere v čl. II. bod 6 písm. b), na základe ktorej banka ako veriteľ bola
oprávnená zvýšiť úrokovú sadzbu zo sumy nezaplatenej nominálnej hodnoty zmenky o 10%, za právny
úkon platný, ktorý je v súlade s ust. § 369 Obchodného zákonníka, podľa ktorého sú zmluvné strany
oprávnené dohodnúť úroky z omeškania pri akomkoľvek type zmluvy podľa Obchodného zákonníka.
Preto zmluva o zmenečnom úvere a všetky ďalšie právne následky z tejto zmluvy súd posudzoval

podľa citovaného ustanovenia § 497 a nasl. Obchodného zákonníka, ktoré upravujú zmluvu o úvere,
podľa § 365 Obchodného zákonníka, ktorý upravuje omeškanie dlžníka so zaplatením peňažného
záväzkuzozmluvnýchvzťahovapodľa§369Obchodnéhozákonníka,ktorýupravujeúrokyzomeškania
za omeškanie dlžníka s plnením peňažného záväzku. Ak je dlžník v omeškaní, je podľa citovaného
ustanovenia § 365 právne irelevantné, z akého dôvodu toto omeškanie trvá.

Citované ustanovenie § 369, ktoré upravuje úroky z omeškania má dispozitívnu povahu, čo znamená,
že zmluvné strany môžu úroky z omeškania dohodnúť nad rozsah uvedený v zákone a vzájomnou
dohodou. Ak je dlžník v omeškaní so zaplatením peňažného záväzku, mení sa tým obsah záväzku v
tom, že na strane dlžníka pribudne povinnosť popri peňažnom dlhu plniť aj úroky z omeškania. Úroky z

omeškania plnia zabezpečovaciu - preventívnu funkciu a takto nútia dlžníka čo najskôr zaplatiť peňažný
záväzok. Ďalej plnia čiastočne aj kompenzačnú funkciu v tom, že kompenzujú veriteľovi ujmu, ktorá mu
vznikne v dôsledku toho, že nedostal včas svoje peňažné prostriedky od dlžníka. Úroky z omeškania sú
aj sankčným postihom, lebo sú sankciou za spôsobenie takej ujmy, ktorá nie je škodou.

Súd preto dospel k záveru, že zmluvné strany si mohli v predmetnej zmluve o zmenečnom úvere platne
dohodnúť úroky z omeškania podľa citovaných ustanovení Obchodného zákonníka a na túto dohodu
nemalo vplyv to že, zmluvné strany okrem predmetnej zmluvy o zmenečnom úvere vystavili aj zmenku,ktorá mala zjavne k predmetnej zmluvy o zmenečnom úvere iba zabezpečovaciu funkciu. Postihové
práva upravené v § 48 ods. 1 Zákona zmenkového a šekového, medzi ktoré patrí aj 6%-ný úrok nemajú
vplyv na možnosť dojednania aj úrokov z omeškania podľa Obchodného zákonníka. Tieto dojednané

úroky z omeškania v zmluve o zmenečnom úvere sa však nemôžu premietnuť do zmenky vo forme údaju
o dohodnutom 10% úroku, pretože Zákon zmenkový a šekový neumožňuje osobitne v zmenke uviesť
takúto percentuálnu sumu úroku z omeškania. Ak však zmenka plní zabezpečovaciu funkciu v samotnej
zmluve, z ktorej vznikol záväzkový vzťah, ktorý zmenka zabezpečuje, je takáto dohoda možná a nie je
v rozpore s § 265 Obchodného zákonníka, ktorý upravuje dobré mravy.

K samotnej dohode o zvýšenej úrokovej sadzby o 10% zo sumy nezaplatenej nominálnej zmenky v čl.
II./6 písm. b) predmetnej zmluvy o zmenečnom úvere, súd udáva:

Z prehľadu priemerných úrokových mier z úverov obchodných bánk za rok 1998, kedy začalo predmetné
omeškanie dlžníka zo zmluvy o úvere, súd zistil, že banky v októbri 1998, kedy bola zmluva o

zmenečnom úvere uzatvorená, poskytovali úvery za úroky vo výške 23,48%. Preto dohodnutý úrok
vo výške 22,50% nemožno považovať za neprimeraný a v rozpore s dobrými mravmi, ako ani
zvýšený (sankčný) úrok o 10% dohodnutý pre prípad nevrátenia poskytnutých peňažných prostriedkov
v dohodnutom čase. Na základe uvedeného súd má za to, že žalobcovi podľa Zmluvy o zmenečnom
úvere č. 1998/219 vzniklo voči obom žalovaným právo na zaplatenie úroku vo výške 22,50% ročne

zo sumy 50.000.000.- Sk od poskytnutia úveru do 25.1.1999 a na zaplatenie úroku vo výške 32,50%
ročne zo sumy 50.000.000.- Sk od 26.1.1999 do 11.3.1999. Pokiaľ ide o úrok vo výške 6% ročne zo
sumy 50.000.000.- Sk od 26.1.1999 do zaplatenia, uvedený nárok bol žalobcovi priznaný rozsudkom
Krajského súdu v Bratislave č.k. 37Zm/412/99-29 zo dňa 17.1.2000 a preto žalobcovi v tomto konaní
vzniklo právo na úrok vo výške 22,50% ročne zo sumy 50.000.000.- Sk za deň 25.1.1999 a vo výške

26,50% ročne /32,5%-6%/ zo sumy 50.000.000.- Sk od 26.1.1999 do 11.3.1999, avšak žalobca si toto
právo uplatnil iba do 1.3.1999. Súd zistil, že úrok za uvedené obdobie je vo výške 1.633.561,64 Sk.
Keďže si žalobca uplatnil iba právo na úrok vo výške 1.288.195.- Sk, čo v novej mene činí 42.760,24
eur, nemožno mu priznať vyššiu sumu. Takáto výška úroku z omeškania nie je v rozpore s ustanovením
§ 265 Obchodného zákonníka, pretože v tomto konaní súd o 10% zvýšený úrok z omeškania na 32,50%

znížil o 6%-ný úrok z omeškania ročne, ktorý bol priznaný vo vydanom zmenkovom platobnom rozkaze
a následnom rozsudku Krajského súdu v Bratislave a priznal žalobcovi úrok z omeškania 32,50% - 6%
vo výške 26,50% ročne zo zmenkovej pohľadávky 50 mil. Sk od 25.1.1999 do 1.3.1999 tak, ako si to
uplatnil žalobca v tomto konaní.

Potom, ako súd zistil, že uplatnená pohľadávka je dôvodná voči žalovanému v 1. rade ako hlavnému
dlžníkovi a voči žalovanému v 2. rade ako osobe, ktorá pristúpila k záväzku žalovaného v 1. rade, resp.
jeho právneho predchodcu, zisťoval, či žalobca je v tomto konaní aktívne legitimovaný na vymáhanie
tejto pohľadávky, ak pôvodným veriteľom bola P. B. a. s. a ak P. B. a. s. túto pohľadávku postúpila
Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 11.4.2000 (čl. 6 spisu) na G. s.r.o., Q., ktorý následne zmenil

svoje obchodné meno na G. I. s.r.o. Súd nepovažoval za dôvodné tvrdenie žalovaného v 2. rade, že
predmetná zmluva o postúpení pohľadávky je neplatná, pretože je neurčitá. Z obsahu tejto zmluvy
vyplýva, že predmetom zmluvy je pohľadávka v celkovej výške 55.638.194,77 Sk, ktorá predstavuje časť
pohľadávky, ktorá vyplýva z rozsudku Krajského súdu v Bratislave č. k. 37Zm 412/99 zo dňa 17.1.2000
a časť pohľadávky vo výške 1.288.194,44 Sk na základe zmluvy o zmenečnom úvere č. 1998/219 zo

dňa 21.10.1998, sú tu uvedené zmluvné strany postupca, postupník. Je nesporné, že citovaný rozsudok
Krajského súdu v Bratislave sa týka predmetnej zmluvy o úvere a zmenky na zabezpečenie tohto úveru,
pretože v tomto rozsudku Krajského súdu v Bratislave je uvedené, o akú zmenku ide a ďalej v tejto
zmluve o postúpení pohľadávok je uvedené, o akú zmluvu o zmenečnom úvere ide, aké číslo zmluvy, z
akého dňa je a v akej výške, teda je presne po zaokrúhlení vo výške, ktorá je vymáhaná v tomto konaní

1.288.195,- Sk. V tejto zmluve o postúpení pohľadávok je citovaný rozsudok, z ktorého časť pohľadávky
bola postúpená a je citovaná zmluva o zmenečnom úvere, z ktorej táto pohľadávka vznikla, sú uvedené
výšky pohľadávok a sú uvedené zmluvné strany.

Súd nepovažoval za dôvodné ani ďalšie tvrdenie, že táto zmluva je neplatná z toho dôvodu, že

postúpenie pohľadávky nebolo oznámené dlžníkom, pretože účastníci konania - žalobca a žalovaný
v 1. rade viedli aj iné konania, ktoré vyplynuli z úverových vzťahoch zabezpečených zmenkou a
následne postúpených pre obchodnú spoločnosť G. I. s.r.o., o ktorých bolo právoplatne rozhodnuté,
napr. rozhodnutie Krajského súdu v Košiciach č. k. 19Cb/72/2001-555 zo dňa 21.6.2013, ktorým Krajskýsúd v Košiciach zaviazal Y. W. C., K. zaplatiť pre obchodnú spoločnosť G. s.r.o. 70.945,- eur. Na základe
odvolania žalovaného proti tomuto rozsudku rozhodol o odvolaní Najvyšší súd SR rozsudkom č. k.
3Obo/3/2014 zo dňa 29. apríla 2014, ktorý nadobudol právoplatnosť 30.5.2014 (čl. 614-626 spisu). Z

odôvodnenia tohto rozhodnutia Najvyššieho súdu SR v tejto veci vyplýva, že odvolací súd nepovažuje
za dôvodné tvrdenie žalovaného v tom, že súd prvého stupňa nesprávne v predmetnej veci vychádzal
zo zmluvy o zmenečnom úvere a posúdil ako správne odôvodnenie rozhodnutia, ak nepovažoval za
nedôvodnú námietku žalovaného týkajúceho sa neurčitosti zmluvy o postúpení pohľadávok, ktorá bola
v zmluve o postúpení pohľadávok jasne špecifikovaná, pretože v zmluve o postúpení pohľadávok bolo

uvedené,žesapostupujepohľadávkanazákladevydanéhozmenkovéhoplatobnéhorozkazuasankčný
úrok,ktorýboldohodnutývosobitnejzmluve,ktorýspĺňa náležitostiplatnéhoprávnehoúkonupodľa§37
ods. 1 Občianskeho zákonníka. Znamená to, že išlo o totožnú právnu vec medzi tými istými účastníkmi
konania, len z iných zmlúv o poskytnutom úvere pre F. W. a. s. zo strany P. B.

Súd zistil z obsahu spisu, že potom ako navrhovateľ G. s.r.o. podal dňa 30.5.2000 predmetnú žalobu

proti právnym predchodcom žalovaného v 1. rade a žalovaného v 2. rade, ktorého súčasťou bola aj
zmluva o postúpení pohľadávok zo P. B. a. s. na G. zo dňa 11.4.2000, že súd dňa 24.8.2000 doručil
pre F. G. a. s. ako právneho predchodcu žalovaného v 2. rade platobný rozkaz vydaný vo veci spolu
s návrhom a prílohami. Žalovaný v 1. rade a žalovaný v 2. rade nepreukázali v konaní, že uplatnenú
pohľadávku zaplatili pôvodnému veriteľovi P. B. a. s., čím by im nevznikla povinnosť túto pohľadávku

zaplatiť pre postupníka P. B. a to obchodnú spoločnosť G. s.r.o. (po zmene obchodného mena G. I.
s.r.o.). Preto ani námietka žalovaného v 2. rade v tomto konaní, že mu nebolo oznámené postúpenie
predmetnej pohľadávky zo P. B. na G. s.r.o., nie je dôvodná.

Súd ďalej posúdil žalovaným v 2. rade vznesenú námietku premlčania uplatnenej pohľadávky žalobcu.

K uvedenej námietke súd uvádza, že predmetom konania je nárok na úrok za obdobie od 26.1.1999
do 1.3.1999. Premlčacia doba podľa § 397 Obchodného zákonníka je štyri roky, a v danej veci za prvý
deň omeškania začala plynúť dňa 27.1.1999 a uplynula dňa 27.1.2003. Žaloba bola súdu doručená dňa
30.5.2000, a teda pred uplynutím premlčacej doby, z čoho vyplýva, že žalobca si svoj nárok uplatnil pred
jej uplynutím, a preto žalovaným 2/ uplatnenú námietku premlčania súd nepovažuje za dôvodnú.

Súd nepovažoval za dôvodnú ani ďalšiu námietku žalovaného v 2. rade uplatnenú v písomnom podaní
zo dňa 6.7.2011, že v čase uzavretia Zmluvy o postúpení pohľadávky dňa 11.4.2000 už spoločnosť F. G.
s.r.o. B. neexistovala, a teda že pohľadávka bola postúpená voči neexistujúcemu právnemu subjektu. K
uvedenej námietke súd uvádza, že z uznesenia Okresného súdu Košice I zo dňa 30.12.1999 /č.l. 266/

vyplýva, že subjekt F. G. s.r.o. B. síce ku dňu 31.12.1999 zanikol, ale transformáciou a s prechodom
všetkých práv a záväzkov na nástupnícky subjekt F. G. akciová spoločnosť Košice /č.l. 266/. Okrem
toho zmluvnými stranami Zmluvy o postúpení pohľadávok boli spoločnosti P. B. a.s. a G. spol. s r.o.,
ktoré v čase uzatvorenia zmluvy existovali a spoločnosť F. G. s.r.o. bola v zmluve uvedená iba pri popise
postupovanej pohľadávky, a je bez právneho významu, že v čase uzavretia zmluvy dlžník postúpenej

pohľadávky existoval pod iným obchodným menom.

Súd preto dospel k záveru, že uplatnená pohľadávka žalobcu je dôvodná voči obom žalovaným -
žalovanému v 1. rade ako právnemu nástupcovi hlavného dlžníka F. W., a. s. zo zmluvy o zmenečnom
úvere a voči žalovanému v 2. rade ako právnemu nástupcovi obchodnej spoločnosti F. G. s.r.o.,

ktorá Dohodou o pristúpení k záväzku z 21.10.1998 pristúpila k záväzku F. W., a. s., B. z predmetnej
zmluvy o zmenečnom úvere, preto súd oboch žalovaných zaviazal spoločne a nerozdielne na zaplatenie
uplatnenej pohľadávky 42.760,24 eur.

Súd priznal úspešnému žalobcovi náhradu trov konania podľa § 142 ods. 1 O.s.p., pretože mal v tomto
konaní plný úspech. Trovy konania úspešného žalobcu predstavujú náhradu súdneho poplatku za návrh
51.524,- Sk (1.710,28 eur) a trovy právneho zastúpenia vo výške 2.279,21 eur do rozhodnutia súdu
skorším rozsudkom zo dňa 5.9.2011 za tieto úkony právnej služby - prevzatie a príprava zastúpenia
dňa 12.4.2000, tarifná odmena zo základu predmetu sporu 1.288.195,- Sk podľa § 10 ods. 1 vyhlášky

č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb predstavuje
3.990,- Sk, druhý úkon právnej služby - podanie návrhu dňa 30.5.2000 tarifná odmena 3.990,- Sk,
vyjadrenie vo veci dňa 31.10.2000 tarifná odmena 15.226,39 Sk, vyjadrenie vo veci 14.11.2008 vo výške
15.226,39 Sk, účasť na pojednávaní dňa 12.8.2009 tarifná odmena 506,21 eur, účasť na pojednávanídňa 5.9.2001 vo výške 506,21 eur, režijný paušál za prvé z týchto troch úkonov právnej služby po 100,-
Sk, za štvrtý úkon právnej služby 198,- Sk, za piaty úkon právnej služby 6,95 eur a za šiesty úkon
právnej služby 7,41 eur podľa § 16 ods. 3 citovanej vyhlášky. Spolu tieto trovy právneho zastúpenia

predstavujú2.279,21eur.Tarifnáodmenazaďalšieúkonyprávnejslužbyvykonanépotom,akoNajvyšší
súd SR zrušil skorší rozsudok súdu vydaný v tejto veci, sú: vyjadrenie žalobcu z 28.10.2013 k vyjadreniu
žalovaného v 1. a 2. rade na základe výzvy súdu - tarifná odmena 506,21 eur zo základu predmetu
sporu 42.760,24 eur a účasť na pojednávaní dňa 10.4.2015 tarifná odmena 506,21 eur, režijný paušál
8,04 eur za prvý z týchto úkonov právnej služby a 8,04 eur za druhý z týchto úkonov právnej služby,

spolu to predstavuje 1.028,50 eur a po zvýšení o 20% DPH podľa § 18 ods. 3 citovanej vyhlášky, z
tejto sumy 1.028,50 eur predstavuje DPH 205,70 eur, spolu tieto trovy právneho zastúpenia predstavujú
1.234,20 eur. Po pripočítaní predchádzajúcich trov právneho zastúpenia, na ktoré má úspešný žalobca
nárok do rozhodnutia skorším rozsudkom v tejto veci vo výške 2.279,21 eur + 1.234,20 eur, predstavujú
celkové trovy právneho zastúpenia 3.513,41 eur. Po pripočítaní súdneho poplatku za návrh 1.710,28 eur
sú celkové trovy konania 5.223,69 eur. Na ich náhradu súd zaviazal neúspešných žalovaných spoločne

a nerozdielne, ktorí sú povinní ich zaplatiť na účet právneho zástupcu žalobcu (§ 149 ods. 1 O.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na Krajský súd v Košiciach. V
odvolanísamápoprivšeobecnýchnáležitostiach(§42ods.3)uviesť,protiktorémurozhodnutiusmeruje,
v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a

čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.