Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 13. október 2016

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 16Co/999/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6115208100
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 10. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ivica Hanusková

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6115208100.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ivice Hanuskovej

a členov senátu Mgr. Štefana Baláža a JUDr. Alexandra Mojša v právnej veci žalobcu Všeobecná
zdravotná poisťovňa a.s., so sídlom Mamateyova 17, 850 05 Bratislava, IČO: 35 937 874, proti
žalovanému R. M., nar. XX. XX. XXXX, bytom R. XXXX/XX, XXX XX U. U., právne zastúpeného JUDr.
Luciou Fabriciusovou, advokátkou, Advokátska kancelária so sídlom ul. J. A. Komenského 18B, 974 01
Banská Bystrica, IČO: 41 183 959, v konaní o zaplatenie sumy 882,02 € s príslušenstvom, o odvolaní
žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 15C/38/2015-36 zo dňa 22. 09. 2015,
takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

Žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 882,02
€ s príslušenstvom, a to v mesačných splátkach po 50 € až do zaplatenia, pod hrozbou straty výhody
splátok, na účet navrhovateľa, a to titulom úhrady za poskytnutú zdravotnú starostlivosť, ktorá mu bola
poskytnutá v dôsledku užitia alkoholu.

2. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia okresný súd uviedol, že úhradu za poskytnutú zdravotnú
starostlivosť v rozsahu žalobcom uplatneného nároku, bol v zmysle § 6 ods. 1 písm. h) zákona
č. 581/2004 Z. z. o zdravotníckych poisťovniach v znení neskorších predpisov ( ďalej v texte
„zákon č. 581/2004 Z. z.“ ), žalobca povinný vykonávať poskytovateľom zdravotnej starostlivosti, čiže
zdravotníckemu zariadeniu, ktoré túto zdravotnú starostlivosť žalovanému poskytlo a jej výkony si
následne na základe zmluvy o poskytovaní zdravotnej starostlivosti poskytovateľ vyúčtoval od žalobcu
(§ 7 citovaného zákona). Okresný súd po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že žalobca preukázal

uplatnený nárok voči žalovanému ako poistencovi na úhradu za poskytnutú zdravotnú starostlivosť
v dôsledku užitia alkoholu žalovaným aplikujúc ust. § 42 ods. 4 písm. a) zákona č. 577/2004 Z. z.
o rozsahu zdravotnej starostlivosti v znení neskorších predpisov (ďalej v texte „zákon č. 577/2004
Z. z.“). Z predloženého vyčíslenia nákladov za poskytnutú zdravotnú starostlivosť žalovanému pre
okresný súd bez pochýb vyplynulo to, aký druh zdravotnej starostlivosti a za aké obdobie (od 27. 07.
2014 - do 08. 09. 2014) bol žalovanému poskytnutý, kedy boli uhradené jednotlivé výkony zdravotnej
starostlivosti a v akej výške. Výška nákladov poskytnutej zdravotnej starostlivosti pozostáva najmä zo

sumy za ústavnú starostlivosť (hospitalizácie a iné) vo výške 665,00 €, ktorá sa platí v prípade, ak
pacient leží v ústavnej starostlivosti viac ako 24 hodín. Ide o paušálnu sumu, ku ktorej sa pripočítavajú
ďalšie úkony zdravotnej starostlivosti, a to za špecializovanú ambulantnú starostlivosť v konkrétnom
prípade 24,96 €, lekársku službu prvej pomoci 18,18 €, spoločné vyšetrovacie a liečebné zložky 168,73€, lekárne, výdajne a iné 5,15 €. Medzi ďalšie úkony zdravotnej starostlivosti patrí, napr. rýchla zdravotná
pomoc, lieky, CT - vyšetrenia, ambulantná odborná starostlivosť po hospitalizácii. Vzhľadom na takto
vykonané dokazovanie z dôvodu riadneho preukázania uplatneného nároku žalobcom okresný súd

návrh žalovaného na vykonanie ďalšieho dôkazu za účelom preukázania zdravotných výkonov, ktoré
boli žalovanému poskytnuté, ako nedôvodný zamietol.

3. Na záver okresný súd konštatoval, že keďže žalovaný v lehote splatnosti nesplnil riadne a včas
svoju povinnosť a nezaplatil žalobcovi ním uplatňovaný nárok vo výške 882,02 €, dostal sa s plnením

peňažného dlhu do omeškania, v dôsledku čoho aplikujúc ust. § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a
§ 3 Nariadenia Vlády SR č. 87/1995 Z. z. priznal žalobcovi i príslušenstvo.

4. Na základe žiadosti žalovaného a za súhlasu žalobcu povolil okresný súd žalovanému v napadnutom
rozhodnutí uhradiť dlžnú sumu v mesačných splátkach po 50 €, ktorú sumu považoval za primeranú
vzhľadom na výšku priznanej pohľadávky s príslušenstvom.

5. O trovách konania rozhodol okresný súd podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku platného
a účinného do 30. 06. 2016, teda podľa úspechu v konaní.

6. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný z dôvodov, že okresný súd dospel

na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a nesprávnosť skutkových zistení
má za následok nesprávne rozhodnutie súdu prvej inštancie vo veci samej. Má za to, že žalobca
neuniesol dôkazné bremeno tvrdenia a ani dôkazné bremeno pre potvrdenie skutočností uvádzaných
v žalobe, a to skutočností, z ktorých žalobca vyvodzuje svoj uplatnený nárok čo do jeho vzniku, resp.
základu a tiež čo do jeho rozsahu, resp. výšky. Žalobca nepreukázal pravdivosť jeho tvrdení z dôkazov,

ktoré predložil, a to z rozpisu nákladov poskytnutej zdravotnej starostlivosti z osobného účtu poistenca,
keď nie je zrejmé, aké lekárske úkony, výkony alebo pomôcky mali byť a či boli žalovanému vôbec
poskytnuté, ktorý lekár tieto úkony poskytol, v akej hodnote, aby bolo možné bez pochybností zistiť z
čoho pozostáva žalovaná istina. Nie je ani zrejmé, či skutočne došlo žalobcom k zaplateniu nákladov za
zdravotnú starostlivosť. Navrhla, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil a návrh žalobcu zamietol.

7. V písomnom vyjadrení k odvolaniu žalovaného žalobca uviedol, že dôkazné bremeno uniesol, nakoľko
predložil hlásenie zdravotníckeho zariadenia o poskytnutí zdravotnej starostlivosti žalovanému a
vyčíslenienákladovposkytnutejzdravotnejstarostlivostioverenéapotvrdenérevíznymlekáromžalobcu.
Náklady poskytnutej zdravotnej starostlivosti spočívajú v úhrade výkonov zdravotnej starostlivosti, ktorá

bola žalobcovi vyúčtovaná zmluvným zdravotníckym zariadením a následne bola ním uplatňovaná suma
príslušnému zdravotníckemu zariadeniu uhradená v súlade s § 6 ods. 1 písm. h) zák. č. 581/2004 Z.
z. . Predmetné dôkazy boli prijaté nielen súdom na pojednávaní dňa 22. 09. 2015, ale aj žalovaným,
zo strany ktorého bola vznesená požiadavka na možnosť úhrady uplatňovaných nákladov formou
mesačných splátok, ku ktorej bol rozhodnutím súdu zaviazaný. Navrhol, aby odvolací súd rozhodnutie

okresného súdu potvrdil ako vecne správne.

8. Okresný súd vydal napadnutý rozsudok dňa 22. 09. 2015 s tým, že vec bola predložená odvolaciemu
súdu dňa 26. 11. 2015. Dňom 01. 07. 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový
poriadok (ďalej v texte aj „CSP“), ktorý v zmysle § 470 ods. 1 stanovuje, že ak nie je ustanovené inak,

platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa prvej vety odseku
2 § 470 CSP však platí, že právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia
účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

9. Zohľadňujúc vzájomnú koreláciu ustanovení § 470 ods. 1 CSP a § 470 ods. 2 CSP odvolací súd

konštatuje, že nová právna úprava vychádza síce z princípu okamžitej aplikability procesnoprávnych
noriem, rešpektuje ale procesný účinok tých odvolaní, ktoré boli podané do 30.06.2016, a ktorý účinok
zostal zachovaný aj po 30.06.2016 (viď § 470 ods. 2 CSP). V dôsledku toho platí, že ustanovenia novej
(od 01.07.2016) účinnej právnej úpravy o odvolaní a odvolacom konaní sa v prípade týchto odvolaní
nemôžu uplatniť v plnom rozsahu hneď od uvedeného dňa v celej šírke a so všetkými dôsledkami.

Opačný záver by bol porušením právnej istoty a legitímnych očakávaní strán, lebo ten kto konal na
základe dôvery v platný a účinný zákon, nemôže byť vo svojej dôvere k nemu sklamaný (viď tiež závery
vyjadrené v rozhodnutí Ústavného súdu SR sp. zn. PLÚS 36/1995).10. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 CSP) prejednal odvolanie žalobcu a napadnuté rozhodnutie súdu
prvej inštancie preskúmal v medziach daných ust. § 379 a § 380 CSP a bez nariadenia pojednávania v
súlade s § 385 ods. 1 (a contrario) CSP rozsudok súdu prvej inštancie podľa ust. § 387 ods. 1,2 CSP

ako vecne správny v celom rozsahu potvrdil.

11. Po preskúmaní veci odvolací súd konštatuje, že okresný súd vykonal dokazovanie vo veci v
dostatočnom rozsahu, vykonané dôkazy správne vyhodnotil podľa § 191 ods. 1 CSP a svoje rozhodnutie
aj náležite odôvodnil podľa § 220 ods. 2 CSP. Z odôvodnenia rozhodnutia okresného súdu vyplýva vzťah

medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na strane jednej a právnymi závermi
na strane druhej. Okresný súd neporušil právo žalovaného na spravodlivý súdny proces, nakoľko
v hodnotení skutkových zistení neabsentuje žiadna relevantná skutočnosť alebo okolnosť, naopak
okresný súd ich náležitým spôsobom v celom súhrne posúdil a aj náležite vyhodnotil (nález Ústavného
súdu SR sp. zn. III. ÚS 36/2010). Z uvedených dôvodov sa odvolací súd v odvolacom konaní obmedzil
iba na konštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia (§ 387 ods. 2 CSP) a na zdôraznenie

správnosti tohto rozhodnutia uvádza nasledovné :

12. V sporovom občianskom súdnom konaní sa totiž uplatňuje prejednacia zásada. Strana má jednak
povinnosť tvrdenia, jednak dôkaznú povinnosť. Následky spojené s nesplnením v podobe vecne
nepriaznivého rozhodnutia nesie tá strana sporu, ktorá tieto povinnosti nesplnila. Medzi povinnosťou

tvrdenia a medzi povinnosťou označiť dôkazy na preukázanie tvrdení je vzájomná väzba. Pokiaľ
strana nesplní povinnosť tvrdenia, nemôže splniť povinnosť označiť na svoje tvrdenia dôkazy. Dôkazné
bremeno ako procesný inštitút v sporovom občianskom súdnom konaní spočíva v zodpovednosti strany
za to, že v konaní budú preukázané tie rozhodné skutočnosti, ku ktorým sa dôkazné bremeno viaže. Ak
neboli preukázané tvrdenia strany, tento dôkazné bremeno neuniesol, čoho následkom je rozhodnutie

súdu vo veci samej v jeho neprospech. Okruh rozhodujúcich skutočností, ktoré sa týkajú povinnosti
tvrdenia a povinnosti označenia dôkazov na preukázanie tvrdení, je daný hypotézou právnej normy,
ktorá upravuje sporný právny pomer strán sporu. Táto norma zásadne určuje tak rozsah dôkazného
bremena, ako aj nositeľa dôkazného bremena.

13. Žalobca uniesol dôkazné bremeno tvrdenia, ako aj dôkazné bremeno pre potvrdenie skutočností
uvádzaných v žalobe, z ktorých vyvodil svoj uplatnený nárok nie len čo do jeho vzniku, ale aj do
výšky. V tomto rozsahu odvolací súd poukazuje na odôvodnenie napadnutého rozhodnutia na str.
3 ods. štvrtý a piaty, ak okresný súd vykonal dokazovanie aj oznámením zdravotnej poisťovne o
poskytnutízdravotnejstarostlivostivdôsledkuporušenialiečebnéhorežimuužitianávykovejlátky,úrazu,

choroby z povolania alebo iného poškodenia zdravia zo dňa 27. 07. 2014 a vyčíslenia nákladov za
poskytnutú zdravotnú starostlivosť pri poškodení zdravia, ale najmä rozpisom nákladov poskytnutej
zdravotnej starostlivosti z osobného účtu poistenca - žalovaného, s ktorým bol žalovaný oboznámený
pred rozhodnutím vo veci samej a pred tým, ako bolo dokazovanie vyhlásené za skončené. Uvedené
listinné dôkazy neboli zo strany žalovaného akýmkoľvek spôsobom vyvrátené, ale ani len spochybnené

a za týmto účelom nebol navrhnutý konkrétny dôkaz a ani spôsob jeho vykonania, ak žalovaný na
pojednávaní navrhol len vo všeobecnej rovine, aby žalobca preukázal zdravotné výkony, ktoré boli
žalovanému poskytnuté. Z právnej teórie totiž vyplýva, že skutočnosti navodzujúce žalované právo
musí tvrdiť žalobca, zatiaľ čo okolnosti toto právo vylučujúce sú záležitosťou žalovaného. Žalovaný
skutočnosť,žemuzdravotníckevýkonytakakoboližalobcomuplatnenéapreukázané,vykonanéneboli,

resp. v takom rozsahu, nepreukázal, v dôsledku čoho musí znášať rozhodnutie vo veci samej vo svoj
neprospech. Odvolanie žalobcu je všeobecne formulované aj vo vzťahu k právnemu posúdeniu veci
okresným súdom, bez uvedenia konkrétnych dôvodov, ktorými by akýmkoľvek spôsobom spochybnil
vecnú správnosť napadnutého rozhodnutia, ak sám žalobca neuvádza, na základe akých úvah dospel k
tomu, že žalobca nesplnil povinnosť tvrdenia a rozhodujúcich skutočností a na základe akých úvah má

za to, že žalobca nepredložil dôkazy na preukázanie dôvodnosti jeho nároku. Uvedené je v priamom
rozpore s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, ako aj postupom okresného súdu, ktorý vo veci
vykonal dostatočné dokazovanie. Výsledky hodnotenia dôkazov umožňovali okresnému súdu prijať
záver o pravdivosti tvrdení, ako aj o pravdivosti dôkazov predložených žalobcom, keď okresný súd
vykonal dokazovanie v potrebnom rozsahu, dôkazy vyhodnotil podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz

jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom starostlivo prihliadal na všetko, čo vyšlo za
konania najavo vrátane toho, čo uviedol žalobca i žalovaný. Naopak žalovaný na pojednávaní požiadal
o zaplatenie dlžnej sumy v splátkach, ktorému návrhu bolo okresným súdom vyhovené.14. Na záver odvolací súd dopĺňa, že i keď čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv
a základných slobôd (ďalej v texte len „dohovor“) zaručuje právo na spravodlivé súdne konanie,
neustanovuje žiadne pravidlá pre prípustnosť dôkazov alebo spôsob, ktorým majú byť posúdené; tieto

záležitostipretomusiabyťprimárneupravenévnútroštátnymprávomavnútroštátnymisúdmi.ÚstavaSR
neupravuje prípustnosť dôkazov, ale ponecháva jej úpravu na príslušné zákony, spravidla na procesné
kódexy. Takisto význam dôkazov a potrebnosť ich vykonania sú otázky, ktorých posúdenie je zásadne v
právomoci toho orgánu, ktorý rozhoduje o merite návrhu - inými slovami, právomoc konať o veci, ktorej
sa návrh týka, v sebe obsahuje právomoc posúdiť to, či a aké dôkazy na zistenie skutkového stavu sú

potrebné a akým spôsobom sa zabezpečí dôkaz na jeho vykonanie (I. ÚS 52/03).

15. Okresný súd sa preto správne v odôvodnení rozhodnutia zameral len na argumenty, ktoré sú z
hľadiska výsledku súdneho rozhodnutia považované za rozhodujúce, pretože všeobecný súd - súd prvej
inštancie nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranami sporu, ale len na tie, ktoré majú pre
vec podstatný význam, príp. dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia.

16. Okresný súd správne rozhodol i o náhrade trov konania, ak rozhodol v zmysle §-u 142 ods. 1 O. s. p.,
teda podľa úspechu v konaní, ktorú skutočnosť odvolací súd konštatuje napriek tomu, že trovy konania
neboli odvolaním konkrétne spochybnené, avšak ide o výrok závislý od rozhodnutia vo veci samej.

17. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v zmysle ust. §-u 296
ods. 2 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP. Žalovaný nebol v odvolacom konaní úspešný, preto nemá
nárok na náhradu trov odvolacieho konania. Žalobcovi, ktorý úspešný v odvolacom konaní bol, trovy
odvolacieho konania, ktoré by boli preukázané, odôvodnené a ktoré by predstavovali účelne vynaložené
výdavky žalobcu (§ 251 CSP), nevznikli. Na základe uvedeného odvolací sú rozhodol, že žiadna zo strán

nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

18. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa

(§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces
(§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné
alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného
premiestnenia alebo zadržania (§ 76 CMP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).