Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 13. október 2016

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 16Co/37/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6115206755
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 10. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ivica Hanusková

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6115206755.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ivice Hanuskovej a

sudcov Mgr. Štefana Baláža a JUDr. Alexandra Mojša, v právnej veci žalobcu CETELEM SLOVENSKO
a.s., so sídlom Panenská 7, 812 36 Bratislava 1, IČO: 35 787 783, právne zastúpeného JUDr. Helenou
Strachotovou, usadenou euroadvokátkou, Advokátska kancelária so sídlom Hviezdoslavova 7, 036 01
Martin, proti žalovanej S. P., nar. XX. XX. XXXX, bytom J. XXXX/XX, XXX XX T. T., v konaní o zaplatenie
363,13 € s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica č. k.
15C/33/2015-63 zo dňa 20. 10. 2015, takto

r o z h o d o l :

I.Rozsudokokresnéhosúduvovýroku,ktorýmvprevyšujúcejčastinávrhzamietolavsúvisiacomvýroku

o náhrade trov konania p o t v r d z u j e .

II. Vo zvyšku zostáva rozsudok okresného súdu n e d o t k n u t ý .

III. Žiadna zo strán n e m á n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 318,57 €
spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,25 % ročne zo sumy 318,57 € od 29. 04. 2014 až do zaplatenia,
na účet žalobcu v lehote do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku a to titulom plnenia zo zmluvy o

revolvingovom úvere uzavretej dňa 04. 01. 2009. V prevyšujúce časti návrh žalobcu zamietol.

2. Okresný súd dospel k právnemu záveru, podľa ktorého zmluva uzatvorená medzi žalobcom a
žalovaným je zmluvou o spotrebiteľskom úvere, ktorá neobsahuje obligatórne náležitosti v zmysle
zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch (ďalej v texte zákon č. 258/2001 Z. z.“), v dôsledku
čoho sa, podľa § 4 ods. 3 citovaného zákona, poskytnutý úver považuje za bezúročný a bez poplatkov.
Okresný súd preto žalovanej uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi časť zo žalovanej sumy, t. j. sumu

318,57 € ako istinu, ktorá bola žalovanej zo strany žalobcu poskytnutá. Z dôvodu omeškania žalovanej
s plnením peňažného dlhu vzniklo žalobcovi právo na zaplatenie úrokov z omeškania podľa predpisov
občianskeho práva. Výšku úrokovej sadzby súd akceptoval. Žalovanej účastníčke bola preto uložená
povinnosť zaplatiť z dlžnej sumy istiny aj úroky z omeškania vo výške 8,25 % ročne od 29. 04. 2014 (deň
nasledujúci po účinnosti výpovede z úverovej zmluvy) až do zaplatenia a vo zvyšku návrh zamietol.

3. Naviac okresný súd poznamenal, že v zmluve dohodnutá výška zmluvného úroku je v rozpore s

dobrými mravmi, nakoľko neprimerane zaťažuje žalovanú. Dohodu o úrokoch považoval za dohodu,
ktorá je v rozpore s dobrými mravmi, a teda dojednanie o úrokoch je postihnuté absolútnou neplatnosťou
v zmysle § 39 OZ .4. O trovách konania rozhodol okresný súd podľa § 142 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku platného
a účinného do 30. 06. 2016 (ďalej v texte „O. s. p.“), teda podľa pomeru úspechu a neúspechu strán
sporu.

5. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, a to proti zamietavému výroku
predmetného rozsudku ( s výnimkou nepriznania úroku z úveru po splatnosti) a do výroku o náhrade trov
konania. Odvolanie podal z dôvodov nesprávneho skutkového a právneho posúdenia veci. Nestotožnil
sa s právnym záverom okresného súdu o „bezúročnosti“ úveru a s dôvodmi takéhoto posúdenia. Pokiaľ

ide o vytýkané nedostatky zmluvy o revolvingovom úvere zo strany okresného súdu má za to, že tieto
náležitosti nie je možné uviesť priamo v zmluve. Pokiaľ ide o celkovú čiastku k zaplateniu, túto nie je
možné uviesť z dôvodu, že závisí od budúceho čerpania finančných prostriedkov z úverového rámca
po uzavretí zmluvy a v dôsledku toho nie je možné rozložiť ani splátku na splátku úroku, splátku istiny a
splátku poplatku, keďže v momente podpisu nie je zrejmá jej výška, ktorá záleží výlučne od budúceho
čerpania dlžníkom. Taktiež úrok 21,24 % ročne je podľa jeho názoru s ohľadom na produkt, úplne bežný.

Priemerná úroková miera pri kreditných kartách v období, kedy bol úver žalovanej poskytnutý, bol vo
výške 19,33 %, pričom úrok 21,24 % nemožno považovať za rozporný s dobrými mravmi. Navrhol,
aby odvolací súd zrušil rozsudok v napadnutej časti a vec vrátil prvostupňovému súdu k novému
prerokovaniu veci.

7. Vyjadrenie k odvolaniu nebolo podané.

8. Okresný súd vo veci samej rozhodol dňa 20. 10. 2015 s tým, že vec bola predložená odvolaciemu
súdu dňa 21. 01. 2016. Dňom 01. 07. 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový
poriadok (ďalej v texte aj „CSP“), ktorý v zmysle § 470 ods. 1 stanovuje, že ak nie je ustanovené inak,

platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa prvej vety odseku
2 § 470 CSP však platí, že právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia
účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

9. Zohľadňujúc vzájomnú koreláciu ust. §-u 470 ods. 1 CSP a §-u 470 ods. 2 CSP odvolací súd

konštatuje, že nová právna úprava vychádza síce z princípu okamžitej aplikability procesnoprávnych
noriem (viď § 470 ods. 1 CSP), rešpektuje ale procesný účinok tých odvolaní, ktoré boli podané do 30.
06. 2016 a ktorý účinok zostal zachovaný aj po 30. 06. 2016 (viď § 470 ods. 2 CSP). V dôsledku toho
platí, že ustanovenia novej (od 01. 07. 2016) účinnej právnej úpravy o odvolaní a odvolacom konaní,
sa v prípade týchto odvolaní nemôžu uplatniť v plnom rozsahu hneď od uvedeného dňa, v celej šírke a

so všetkými dôsledkami. Opačný záver by bol porušením právnej istoty a legitímnych očakávaní strán,
lebo ten, kto konal na základe dôvery v platný a účinný zákon, nemôže byť vo svojej dôvere k nemu
sklamaný (viď závery vyjadrené v rozhodnutí Ústavného súdu SR sp. zn.
PL ÚS 36/1995).

10. Krajskýsúdakosúdodvolací(§34CSP)prejednalodvolaniežalobcu anapadnutérozhodnutiesúdu
prvej inštancie preskúmal v medziach daných ust. § 379 a § 380 CSP a bez nariadenia pojednávania v
súlade s § 385 ods. 1 (a contrario) CSP rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku, ktorým v prevyšujúcej
časti návrh žalobcu zamietol (výrok v poradí II.) v spojení s výrokom o náhrade trov konania ako výrokom
súvisiacim (výrok v poradí III., IV.) podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil. Vo zvyšku, teda vo

výroku,ktorýmokresnýsúduložilžalovanejpovinnosťzaplatiťžalobcovisumu318,57€spríslušenstvom
(výrok v poradí I.), ktorý výrok nebol odvolaním žalobcu napadnutý, zostáva podľa § 367 ods. 2 CSP
nedotknutý.

11. Po preskúmaní veci odvolací súd konštatuje, že okresný súd vykonal dokazovanie vo veci v

dostatočnom rozsahu, vykonané dôkazy správne vyhodnotil podľa § 191 ods. 1 CSP a svoje rozhodnutie
aj náležite odôvodnil podľa § 220 ods. 2 CSP. Z odôvodnenia rozhodnutia okresného súdu vyplýva vzťah
medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na strane jednej a právnymi závermi na
stranedruhej.Vhodnotenískutkovýchzisteníneabsentuježiadnarelevantnáskutočnosťalebookolnosť,
naopak okresný súd ich náležitým spôsobom v celom súhrne posúdil a aj náležite vyhodnotil .

12. Úvodom odvolací súd poukazuje na zodpovednosť žalobcu za obsahové vymedzenie svojho
odvolania v spojitosti s nevyhnutnosťou odvolacieho súdu rešpektovať svoju viazanosť odvolacími
dôvodmi.13. Odvolací súd sa stotožňuje so záverom okresného súdu, že na uvedený vzťah je potrebné aplikovať
ustanovenia Občianskeho zákonníka ako aj zákon č. 258/2001 Z. z. účinný v čase uzavretia zmluvy.

14. Jedným z viacerých dôvodov, pre ktoré považoval okresný súd úver poskytnutý žalobcom žalovanej
za bezúročný a bez poplatku bola okolnosť, že uvedená zmluva uzavretá medzi stranami dňa 04. 01.
2009 neobsahuje náležitosti, a to ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkové náklady spotrebiteľa
spojené so spotrebiteľským úverom, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy

o spotrebiteľskom úvere ( § 4 ods. 2 písm. j/ zák. č. 258/2001 Z. z.). Okresný súd výslovne konštatoval
na str. 6 posledný odsek odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, že zmluva uvedené náležitosti nespĺňa
a s uvedeným právnym záverom sa odvolací súd stotožnil, nakoľko zo žiadosti / zmluvy o poskytnutí
revolvingového úveru zo dňa 04. 01. 2009 v časti B. vyplýva iba údaj o ročnej úrokovej sadzbe vo
výške 21,24%. Pokiaľ ide o údaj RPMN, tento je uvedený len príkladmo uvedením, že „RPMN pri
úverovom rámci 700 €, výške prvého čerpania 700 € a pri pravidelnej mesačnej splátke vo výške 5% z

úverového rámca a bez poistenia, je RPMN 29,25 %“. Ak by aj odvolací súd uznal, že takýmto spôsobom
bola zo strany žalobcu určená výška RPMN, nebola splnená náležitosť, a to náležitosť obligatórna v
zmysle ust. § 4 ods. 2 písm. j) zák. č. 258/2001 Z. z., ak uvedené zákonné ustanovenie vyžaduje od
dodávateľa, teda žalobcu určenie nielen ročnej percentuálnej miery nákladov, ale aj celkové náklady
spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom, ktoré zo zmluvy nevyplývajú, a tieto nie je možné ani

vypočítať na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Odvolací súd
zdôrazňuje,ževust.§4ods.2písm.j)zákonač.258/2001Z.z.jepotrebauvedeniaročnejpercentuálnej
miery nákladov v zmluve, ako aj celkových nákladov spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom,
vyžadovaná súčasne, kumulatívne, ak toto ustanovenie obsahuje spojku „a“, teda uvedené náležitosti
musia byť splnené súčasne. Ak ktorákoľvek z nich v zmluve uvedená nie je, potom je nutné vyvodiť, že

zmluva obligatórnu náležitosť vyžadovanú zákonom v tomto ustanovení neobsahuje. Obrana žalobcu
spočívajúca v tom, že vytýkané nedostatky zmluvy o revolvingovom úvere nie je možné vzhľadom na
charakter zmluvy uviesť priamo v zmluve, neobstoja. Ak žalobca v zmluve konštatoval výšku RPMN
pri úverovom rámci 700 €, potom pri úverovom rámci 700 € mal uviesť i celkové náklady spotrebiteľa
spojené s takýmto úverom, ktoré by boli vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia

zmluvy o spotrebiteľskom úvere.

15. Vyššie uvedený právny záver sa vzťahuje i k ďalšej obligatórnej náležitosti vyžadovanej zákonom
č. 258/2001 Z. z. , a to v ust. § 4 ods. 2 písm. i), ktoré vyžaduje určenie výšky, počtu a termíny
splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. I uvedené údaje mali byť zo strany žalobcu uvedené, napr.

pri úverovom rámci 700 €, pokiaľ tak mohol určiť tomu zodpovedajúcu RPMN. Uvedenie len výšky
mesačnej splátky preto v žiadnom prípade nepostačuje. Je potrebné, aby spotrebiteľ už pri podpise
konkrétnej zmluvy bol informovaný o tom, koľko z ktorej splátky pripadá na istinu, koľko na úroky,
resp. na iné poplatky. Žalobca sám predložil listinné dôkazy, z ktorých vyplýva rozpočítanie úhrad z
jednotlivých uhradených splátok na jednotlivé nároky (výpis z úverového účtu žalovanej), z čoho vyplýva,

že spotrebiteľ mal mať možnosť už pri vstupe do takéhoto právneho vzťahu zohľadniť danú situáciu
a byť informovaný o tom, v akých termínoch, resp. kedy, v akej výške a ako dlho je povinný plniť si
povinnosti vyplývajúce mu zo zmluvy o úvere o to viac, ak priamo pri uzatváraní zmluvy bol už žalovanej
poskytnutý úverový rámec vo výške 300 €, teda bol známy rozsah finančných prostriedkov, ktoré boli
spotrebiteľovi poskytnuté. Zároveň bola určená mesačná splátka vo výške 15 € a napriek tomu, že

bol známy v čase uzavretia zmluvy o revolvingovom úvere úverový rámec na sumu 300, žalobca ako
dodávateľ mal povinnosť potom povinnosť uviesť v zmluve údaj o výške, počte, termíne splátok, istiny,
úrokov a iných poplatkov minimálne vo vzťahu k úverovému rámcu 300 €, ktorý bol v tom čase žalovanej
poskytnutý. Ak následne príkladmo žalobca uviedol výšku RPMN pri úverovom rámci 700 €, určenie
splátky popisom „vo výške 5% z úverového rámca“ a bez poistenia, nemožno považovať za určenie v

súlade so zákonom. Dodávateľ nesplnil zákonom vyžadovanú povinnosť uviesť v zmluve údaj o výške,
počte, termíne splátok, istiny, úrokov a iných poplatkov. Zároveň ani neuviedol ročnú percentuálnu mieru
nákladov vo vzťahu k úverovému rámcu vo výške 300 €, ktorý bol v tom čase žalovanej poskytnutý,
túto výšku uviedol len príkladmo pri čerpaní úverového rámca 700 € a zároveň neuviedol ani v jednom
prípade celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom, ktoré by boli vypočítané na

základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ktoré v prípade ich zmeny,
mohol žalobca aktualizovať. Uvedenie výšky splátky , ich počet a frekvencia nie sú v zmluve uvedené
tak, že by umožňovali žalovanej - spotrebiteľke bez ťažkostí a s istotou identifikovať dátumy jednotlivých
splátok istiny, úrokov a iných poplatkov.15. Pre správnosť rozhodnutia a záver okresného súdu o tom, že úver je bezúročný a bez poplatkov
bolo postačujúce, ak súd zistil, že v predmetnej zmluve chýba čo i len jedna z náležitostí vymenovaných

v § 4 ods. 3 zák. č. 258/2001 Z. z. v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy, pretože citovaný zákon
nepredpokladá kumulatívne nesplnenie všetkých zákonom predpísaných podmienok vymenovaných v
ust. § 4 ods. 2, aby úver bolo možné považovať za bezúročný a bez poplatkov. Preto odvolací súd
nepovažoval za potrebné zaoberať sa ďalšími odvolacími námietkami žalobcu uvádzanými v odvolaní
týkajúcich sa ďalších, okresným súdom kvalifikovaných vád zmluvy o úvere (výška zmluvného úroku v

rozpore s dobrými mravmi), ak tieto námietky žalobcu sú bez vplyvu na výsledok rozhodnutia o úvere,
ktorý je nutné považovať za bezúročný a bez poplatkov.

16. Ak teda okresný súd považoval úver poskytnutý žalobcom žalovanej v zmysle zmluvy o
revolvingovom úvere uzavretej medzi stranami dňa 04. 01. 2009 za bezúročný a bez poplatkov v zmysle
§ 4 ods. 3, posledná veta zák. č. 258/2001 Z. z. , dospel k správnemu právnemu záveru, pretože

neuvedením zákonom vyžadovaných náležitostí bolo žalovanej ako spotrebiteľke znemožnené posúdiť
rozsah svojho zmluvného záväzku. Žalovanej preto dôvodne uložil povinnosť zaplatiť sumu 318, 57
€ spolu s príslušenstvom titulom plnenia zo zmluvy uzavretej medzi stranami, na základe ktorej bol
žalovanej poskytnutý, keď suma 318,57 € podľa žalobcu predstavuje neuhradenú úverovú istinu ku dňu
účinnosti výpovede zmluvy. Žalovanej bol poskytnutý úver 1.309,91 € s tým, že uhradená úverová istina

predstavuje sumu 991,34 €, ktorá skutočnosť vyplýva z listu žalobcu predloženého okresnému súdu zo
dňa 09. 01. 2009, v dôsledku čoho žalovanej vznikla povinnosť doplatiť výšku sumy, v ktorej bol úver
bez úrokov a bez poplatkov poskytnutý, teda rozdiel medzi sumou 1.309,91 € a sumou 991,34 €, ktorá
predstavuje sumu 318,57 € s príslušenstvom aplikujúc ust. § 517 ods. 1, 2 OZ v spojení s § 3 nariadenia
vlády SR č. 87/1995 Z. z. v znení platnom ku dňu omeškania.

17. Okresný súd sa preto správne v odôvodnení rozhodnutia zameral len na argumenty, ktoré sú
z hľadiska výsledku súdneho rozhodnutia považované za rozhodujúce, pretože všeobecný súd -
prvostupňový súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na
tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ

rozhodnutia.

18. Na záver odvolací súd poznamenáva, že samotným východiskom spotrebiteľskej ochrany je postulát
podľa ktorého sa spotrebiteľ ocitá vo fakticky nerovnom postavení s profesionálnym dodávateľom a to
s ohľadom na okolnosti, za akých dochádza ku vzniku záväzku, s ohľadom na väčšiu profesionálnu

skúsenosť dodávateľa, jeho lepšiu znalosť práva, ľahšiu dostupnosť právnych služieb a konečne
so zreteľom na možnosť stanovovať zmluvné podmienky jednostranne cestou formulárových zmlúv.
Zákonodarca sa preto pokúsil vyrovnať túto faktickú nerovnosť cestou práva a to formou obmedzenia
autonómie vôle. Súkromné právo garantuje každému, čo najširšiu mieru možnosti slobodného jednania,
avšak práve preto, že ju garantuje každému, musí ju zároveň u niektorých obmedziť, aby bola zaručená

všetkým. Zo stretu autonómie vôle a z idey rovnosti potom vyplýva ochrana slabšej zmluvnej strany,
a to s cieľom dosiahnutia vyváženej pozície, teda spravodlivosti, ekvity, či rovnováhy zúčastnených
záujmov.Vovzťahoch,vktorýchvystupujústrany,ktorýchpozíciesúznačnenerovnovážne(napr.vzťahu
dodávateľa so spotrebiteľom), sa nemožno uspokojiť s tým, že obom stranám budú poskytnuté rovnaké
právne prostriedky, teda formálna rovnosť, lebo v skutočnosti nerovnosť východzích prostriedkov

spôsobuje i nerovnosť vo výsledku samotnom. Riešenie tejto situácie je potom možné vidieť v
nerovnovážnej úprave subjektívnych práv a povinností účastníkov súkromnoprávneho vzťahu tým, že
slabšej zmluvnej strane (typicky spotrebiteľovi) je priznaných viac práv a silnejšej zmluvnej strane
(dodávateľovi) je uložených viac povinností. Účelom danej právnej úpravy je teda snaha o dosiahnutie
skutočnej rovnováhy tým, že budú právne vyrovnané východiskové ekonomické informačné a iné

rozdiely, ktoré medzi stranami panujú, inak povedané, aby bolo možné rovnosť dosiahnuť, je nutné
nerovnosť východzích pozícií korigovať zákonnou úpravou práv a povinností. Okrem uvedenej úpravy
práv a povinností možno navyše od dodávateľa vyžadovať, aby sa vo vzťahu k spotrebiteľovi choval vo
všeobecnosti poctivo. Pokiaľ týmto spôsobom dodávateľ nepostupuje, spreneverí sa dôvere druhého
účastníka zmluvného vzťahu v poctivosť jednania dodávateľa a takémuto nepoctivému jednaniu

nemožno poskytnúť právnu ochranu (porovnaj napr. § 265 Obchodného zákonníka, § 3 Občianskeho
zákonníka alebo § 4 ods. 8 zákona č. 250/2007 o ochrane spotrebiteľa).
19. Okresný súd rozhodol vecne správne aj v súvisiacom výroku o náhrade trov konania, ak rozhodol
podľa § 142 ods. 1 O.s.p., ktorú skutočnosť odvolací súd uvádza napriek tomu, že rozhodnutie o náhradetrov konania nebolo výslovne stranou v odvolaní napadnuté, avšak ide o výrok závislý od rozhodnutia
vo veci samej.
20. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v zmysle ust. § 296 ods. 2 CSP v spojení

s § 255 ods. 1 CSP. Žalobca nebol v odvolacom konaní úspešný, preto nemá nárok na náhradu trov
odvolacieho konania. Žalovanej, ktorá úspešná v odvolacom konaní bola, trovy odvolacieho konania,
ktoré by boli preukázané, odôvodnené a ktoré by predstavovali účelne vynaložené výdavky žalovanej
(§ 251 CSP), nevznikli. Na základe uvedeného odvolací súd rozhodol, že žiadna zo strán nemá nárok
na náhradu trov odvolacieho konania.

21. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa
(§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces

(§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b)
(§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)

a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh)
(§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).