Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 26. október 2016

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 15Co/700/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6113217292
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 10. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jaroslav Gallo

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6113217292.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jaroslava Galla a členov

senátu JUDr. Jaroslava Mikulaja a JUDr. Klaudie Koskovej, v právnej veci žalobcu: P.. G. O., nar. XX. XX.
XXXX, bytom W. XXX/X, XXX XX W. W., zastúpený advokátom Mgr. Richard Karkó, so sídlom Sad na
Studničkách 1029/32, 010 01 Žilina, proti žalovanej: G.. D. X., nar. XX. XX. XXXX, F. O. A. X, P. O. W. XX,
XXX XX W. W., o vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 9 768,- eur s príslušenstvom, o odvolaní
žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 9C/426/2013 - 218 z 22. 07. 2015, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok okresného súdu vo výroku o povinnosti žalovanej zaplatiť žalobcovi sumu 9 768,- eur s
príslušenstvom p o t v r d z u j e.

II. Rozsudok okresného súdu vo výroku o povinnosti žalovanej nahradiť žalobcovi trovy konania z r u
š u j e a vec vracia na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Odvolaním napadnutým rozsudkom okresný súd zaviazal žalovanú na povinnosť zaplatiť žalobcovi
sumu 9 768,- eur s úrokom z omeškania vo výške 5,50% ročne zo sumy 1 790,80 eur od 21. 06.
2013 do zaplatenia a s úrokom z omeškania vo výške 5,05% ročne zo sumy 7 979,20 eur od 05. 02.
2015 do zaplatenia v lehote 30 dní od právoplatnosti rozhodnutia. V prevyšujúcej časti návrh zamietol.
Žalovanú tiež zaviazal na povinnosť nahradiť žalobcovi trovy konania predstavujúce trovy zaplateného

súdneho poplatku vo výške 140,- eur v lehote 30 dní od právoplatnosti rozhodnutia na účet právneho
zástupcu žalobcu. V odôvodnení rozsudku poukázal na to, že žalobca sa príklepom licitátora na
dobrovoľnej dražbe dňa 21. 02. 2013 stal vlastníkom bytu č. XX vo vchode č. XX na X. poschodí
bytového domu súp. č. XXXX na G. ulici v W. W., vedeného Okresným úradom W. W. na LV č. XXXX pre
kat. úz. H., kde žalovaná bola predchádzajúcou vlastníčkou bytu. Predmetom konania bolo zaplatenie
bezdôvodného obohatenia (§ 451 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka) z titulu užívania bytu bez právneho
dôvodu žalovanou od 21. 02. 2013, t. j. odo dňa príklepu licitátora na dobrovoľnej dražbe tohto bytu

v prospech žalobcu do 15. 12. 2014. Za žalované obdobie žalovaná tento byt užívala, pričom nebolo
preukázané, že by za užívanie bytu bola platila žalobcovi, resp. by spolu uzatvorili nájomnú alebo
inú zmluvu ohľadom užívania tohto bytu. Okresný súd preto zaviazal žalovanú titulom bezdôvodného
obohatenia na zaplatenie žalovanej sumy, kde výšku bezdôvodného obohatenia na strane žalovanej
žalobca preukázal inzerátmi realitných kancelárií ohľadne prenájmu obdobných trojizbových bytov v
danej lokalite. O úroku z omeškania okresný súd rozhodol poukazom na ust. § 517 ods. 1, 2, 3
Občianskeho zákonníka. Uviedol, že v prípade bezdôvodného obohatenia sa nejedná o dojednaný čas

plnenia, ani čas ustanovený právnym predpisom, je potom treba vychádzať u jeho splatnosti odo dňa,
kedy dlžníka veriteľ o plnenie požiadal. Nakoľko žalobca bol v prevažnej miere úspešný a jeho neúspech
spočíval len v nepatrnej miere, ohľadne uplatneného úroku z omeškania od podania rozšírenia žaloby,
t. j. za obdobie od 23. 07. 2014 do 04. 02. 2015, o trovách konania rozhodol s poukazom na ust. §142 ods. 3 O. s. p. tak, že žalobcovi priznal náhradu trov zaplateného súdneho poplatku vo výške 107,-
eur a zaplateného súdneho poplatku z návrhu na vydanie predbežného opatrenia vo výške 33,- eur.
Požadovanú náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 1 175,09 eur žalobcovi nepriznal, keďže za

dôvody hodné osobitného zreteľa podľa § 150 ods. 1 O. s. p. považoval tú skutočnosť, že žalobkyňa
požiadala o oslobodenie od poplatkovej povinnosti, ktorej návrhu bolo vyhovené vzhľadom k jej osobným
a majetkovým pomerom.

2. Proti rozsudku okresného súdu podali odvolanie žalobca aj žalovaná. Žalobca napadol odvolaním

rozsudok okresného súdu vo výroku o trovách konania. Žalovaná podala odvolanie proti rozsudku
okresného súdu vo veci samej v rozsahu, v ktorom súd žalobe vyhovel.

3. Žalovaná v odvolaní namietla, že požadovaná suma žalobcom nemá žiadny relevantný podklad,
na základe ktorého by jeho požiadavka bola oprávnená. Žalobca nepreukázal, že na jeho úkor bolo
bezdôvodné obohatenie získané. Žalovaná nekonala v rozpore so zákonom a inzeráty realitných

kancelárií nie sú relevantným dokladom pre stanovenie výšky nájmu. Taktiež poukázala na to, že
žalobca, pokiaľ žalovaná podala žalobu o neplatnosť dražby, mal ju kontaktovať a poslať jej návrh
nájomnej zmluvy, ktorá by platila do ukončenia súdneho konania o žalobe o neplatnosť dražby.
Medzi ňou a žalobcom nikdy nevznikol právny vzťah zakladajúci plnenie a žalobca takýto právny
vzťah nikdy nepreukázal. Ohľadne výšky bezdôvodného obohatenia žalovaná poukázala na to, že

v danej lokalite sa prenajímajú štvorizbové byty za 360,- eur v rámci súkromnej inzercie. Výška
nájomného je len a len vecou dohody dvoch strán, ktorá sa stane právoplatným zmluvným vzťahom,
na základe ktorého je možné požadovať takúto dohodnutú sumu a v ktorej sú uvedené všetky
podmienkyapovinnostiobochzmluvnýchstrán.Žalobcanepredložilsúdužiadneprávoplatnerelevantný
originálny doklad, ktorý by potvrdzoval jeho požiadavku na výšku nájomného, ako aj vyúčtovanie

nákladov, ktoré uhradil Spoločenstvu vlastníkov bytov. Zároveň žiadala, aby žalobca predložil súdu
riadne právoplatný originálny doklad od SVB, s jeho originálnou pečiatkou, na ktorom bude uvedená
suma, ktorú navrhovateľ spoločenstvu zaplatil.

4. Proti rozsudku okresného súdu podal odvolanie aj žalobca, a to vo výroku o trovách konania. Mal

za to, že pri rozhodovaní o trovách právneho zastúpenia v konaní bolo potrebné prihliadať na všetky
okolnosti daného prípadu, najmä však na samotnú príčinu začatia konania o vydanie bezdôvodného
obohatenia, a to konkrétne na správanie žalovanej pred podaním žaloby a následne aj v priebehu celého
súdneho konania. Rozhodnutie okresného súdu považuje za nepreskúmateľné z dôvodu, že osobné a
majetkové pomery žalovanej okresný súd bližšie nekonkretizoval a nezdôvodnil. Zároveň podal návrh

na doplnenie rozsudku okresného súdu ohľadne náhrady trov právneho zastúpenia v konaní.

5. Žalobca vo vyjadrení sa k odvolaniu žalovanej považoval rozsudok okresného súdu vo veci samej za
vecne správny. Mal za to, že okresný súd dospel na základe vykonaného dokazovania k správnemu
záveru, že na strane žalovanej došlo k vzniku bezdôvodného obohatenia, keďže od samého počiatku,

to znamená od nadobudnutia vlastníckeho práva žalobcom k predmetnému bytu, neexistoval žiadny
právny dôvod užívania bytu žalovanou a aj napriek tomu a napriek opakovaným výzvam žalobcu na
vypratanie bytu, žalovaná byt naďalej užívala. Žalovaná tiež v priebehu celého konania nenamietala
výšku bezdôvodného obohatenia, a to ani v podaní zo dňa 15. 02. 2015, v ktorom argumentovala len
tým, že nárok nie je oprávnený a nepredložila ani nenavrhla vykonať dôkazy, ktoré by spochybňovali

základnárokuavýškubezdôvodnéhoobohatenia.Zároveňsižalobcauplatnilavyčísliltrovyodvolacieho
konania.

6. Žalovaná vo vyjadrení sa k odvolaniu žalobcu poukázala na to, že podala žalobu o neplatnosť
žaloby, pričom toto konanie nebolo ukončené rozsudkom. Byt vypratala 04. 12. 2014, takže od 05. 12.

2014 bol voľný. K odvolaniu žalobcu poukázala na to, že jej jediným príjmom je dôchodok, z ktorého
musí prispievať aj matke, ktorej dôchodok nedosahuje ani životné minimum a ktorá bývala a býva so
žalovanou.

7. 01. 07. 2016 nadobudol účinnosť zák. č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“),

ktorý zrušil zák. č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov.

8. Krajský súd v Banskej Bystrici, ako odvolací súd, prejednal vec viazaný rozsahom odvolania (§ 379
CSP), odvolacími dôvodmi (§ 380 CSP), bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1,2 CSP) a rozsudok okresného súdu vo výroku o povinnosti žalovanej zaplatiť žalobcovi žalovanú sumu,
potvrdil ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP a vo výroku o trovách konania rozsudok okresného
súdu zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie podľa § 389 ods. 1 písm. a), § 391 ods. 1 CSP.

9. Odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie vo výroku o povinnosti žalovanej zaplatiť žalobcovi
sumu 9 768,- eur s príslušenstvom považuje za vecne správne. Súd prvej inštancie na základe
vykonaných dôkazov došiel k správnym skutkovým zisteniam a správnym právnym záverom. Odvolací
súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia a obmedzuje sa len

na skonštatovanie správnosti dôvodov a za účelom zdôraznenia správnosti napadnutého rozhodnutia
uvádza ďalšie dôvody v nadväznosti na odvolacie dôvody žalovanej.

10. Je nepochybné, že notárskou zápisnicou N XXX/XXXX, Nz XXXX/XXXX, A. XXXX/XXXX zo dňa 21.
02. 2013 bol osvedčený priebeh dražby a spísaná zápisnica o vykonaní dražby, z ktorej vyplýva, že
príklepom licitátora na dobrovoľnej dražbe dňa 21. 02. 2013 sa stal vlastníkom bytu č. XX na X. poschodí

vchod XX v bytovom dome súp. č. XXXX na parc. reg. „C“ XXXX a spoluvlastníckeho podielu vo veľkosti
XXX/XXXXX na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu súp. č. XXXX na G. ulici v W. W.
vedeného Správou katastra Banská Bystrica, okres Banská Bystrica, pre obec Banská Bystrica, kat. úz.
H., na LV č. XXXX žalobca. Ak uhradil vydražiteľ cenu dosiahnutú vydražením v ustanovenej lehote,
prechádza na neho vlastnícke právo alebo iné právo k predmetu dražby udelením príklepu (§ 27 ods.

1 prvá veta zák. č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách a o doplnení zákona SNR č. 323/1992 Zb.
o notároch a notárskej činnosti /Notársky poriadok/ v znení neskorších predpisov). Žalobca sa tak stal
udelením príklepu vlastníkom vydraženej nehnuteľnosti. Pokiaľ žalovaná naďalej danú nehnuteľnosť
(byt) užívala, užívala ho už bez právneho dôvodu, nakoľko stratila vlastnícke právo k tomuto bytu.
Nakoľko žalovaná užívala byt bez právneho dôvodu a za užívanie bytu neplatila novému vlastníkovi bytu

žiadne finančné prostriedky, na strane žalovanej dochádza k plneniu bez právneho dôvodu, čo možno
v zmysle § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka považovať za bezdôvodné obohatenie, na čo správne
poukázal aj okresný súd. Nie je preto správny názor žalovanej v odvolaní, že žalobca nepreukázal
predpoklady bezdôvodného obohatenia.

11. Žalobca ako nový vlastník nehnuteľnosti (bytu) nemal záujem na tom, aby naďalej užívala tento byt
žalovaná, vyzýval ju na vypratanie bytu a pokiaľ žalovaná tento byt užívala, mal právo uplatniť si voči nej
finančné nároky titulom bezdôvodného obohatenia. Nie je pravdivé tvrdenie žalovanej v odvolaní, že by
na strane žalobcu vznikla povinnosť uzatvoriť akúkoľvek zmluvu so žalovanou, či už nájomnú alebo inú
zmluvu. Na túto skutočnosť nemá vplyv ani podanie žaloby žalovanou o určenie neplatnosti dražby. Len

pokiaľ by v samostatnom súdnom konaní bola súdom určená dražba za neplatnú, len v takomto prípade
by účinky príklepu zanikli ku dňu príklepu (§ 21 ods. 5 zák. č. 527/2002 Z. z.). Žalovaná však žalobu
o určenie neplatnosti dražby zobrala späť, preto konanie v danej veci (vedené na okresnom súde pod
sp. zn. 13C/46/2013) bolo zastavené. Nebolo tak spochybnené užívanie bytu žalovanou bez právneho
dôvodu od udelenia príklepu žalobcovi, a teda nadobudnutia vlastníctva k nehnuteľnosti žalobcom až

po vypratanie bytu žalovanou.

12. Tak, ako uviedol okresný súd, žalovaná v priebehu konania pred súdom prvej inštancie
nespochybňovala požadovanú výšku ako aj výpočet bezdôvodného obohatenia žalobcom, keď tento
výšku preukazoval inzerátmi realitných kancelárií za obdobné trojizbové byty v danej lokalite. Pokiaľ

žalovaná v odvolaní spochybňuje mesačnú výšku bezdôvodného obohatenia a jeho výpočet, odvolací
súd sa s touto odvolacou námietkou nestotožňuje. Žalobca ako nový vlastník nehnuteľností mal právo
užívať túto nehnuteľnosť sám, prípadne ju aj prenajať. V konaní preukázal, že obdobná nehnuteľnosť
sa prenajíma v rozsahu 430,- až 480,- eur mesačne inzerátmi realitných kancelárií. Pokiaľ žalovaná
namietala takúto výšku, nič jej nebránilo v súdnom konaní preukázať relevantnými dôkazmi inú výšku

prenájmovobdobnýchnehnuteľností.Žalovanávšakvtomtorozsahuneuniesladôkaznébremeno,svoje
tvrdenia nijakým spôsobom nepreukázala. Súd prvej inštancie preto správne vyhodnotil dôkazy tvrdené
žalobcom.

13. Pokiaľ žalovaná v odvolaní žiadala predložiť právoplatný originálny doklad od SVB s originálnou

pečiatkou, na ktorom bude uvedená suma, ktorú žalobca spoločenstvu zaplatil, táto jej žiadosť nemá
žiadnu opodstatnenosť vo vzťahu k prejednávanej veci, navyše nič nebránilo žalovanej, aby si takýto
doklad zaobstarala sama.14. Odvolací súd podrobne a precízne preskúmal odvolacie námietky žalovanej, pričom dospel k záveru,
že nie sú dôvodné, preto rozsudok okresného súdu v rozsahu ňou napadnutej časti vo výroku o
povinnosti zaplatiť žalobcovi žalovanú sumu 9 768,- eur s príslušenstvom potvrdil ako vecne správny.

15. Rozsudok okresného súdu odvolaním napadol aj žalobca, a to vo výroku o povinnosti žalovanej
nahradiť žalobcovi trovy konania. Rozsudok okresného súdu v tomto rozsahu je nepreskúmateľný a
nedostatočne odôvodnený. Odvolací súd nespochybňuje záver okresného súdu, že pokiaľ mal účastník
vo veci úspech len čiastočný, môže mu súd priznať plnú náhradu trov konania v zmysle § 142 ods. 3 O.

s. p. a v nadväznosti na § 150 ods. 1 O. s. p. prihliadnuť na dôvody hodné osobitného zreteľa a náhradu
trov konania priznať len sčasti alebo vôbec nepriznať, avšak odôvodnenie dôvodov hodných osobitného
zreteľa len poukazom na skutočnosť, že „navrhovateľka“ (správne má byť žalovaná) požiadala o
oslobodenieodpoplatkovejpovinnostiajejnávrhubolovyhovenévzhľadomkjejosobnýmamajetkovým
pomerom, je nepostačujúce. Aj v zmysle ustanovení CSP je možné výnimočne nepriznať náhradu trov
konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa (§ 257 CSP), avšak použitie daného ustanovenia

zákona, musí zodpovedať osobitným okolnostiam konkrétneho prípadu a musí mať vždy výnimočný
charakter. Pokiaľ súd prvej inštancie pri prihliadnutí na dôvody hodné osobitného zreteľa vychádza z
osobných, majetkových, zárobkových a iných pomerov účastníka konania, musí tieto okolnosti jasne a
zrozumiteľne konkretizovať a prihliadnutie na ne náležite odôvodniť. Zároveň si musí všímať aj okolnosti,
ktoré viedli strany konania k uplatneniu práva na súde a ich postoj v konaní. Len samotnú skutočnosť, že

žalovaná požiadala o oslobodenie od poplatkovej povinnosti a jej návrhu bolo vyhovené vzhľadom k jej
osobným a majetkovým pomerom, nemožno považovať za dôvod hodný osobitného zreteľa, tak ako to
má na mysli ust. § 257 CSP (predtým § 150 ods. 1 O. s. p.). V tejto časti preto rozsudok okresného súdu
odvolací súd musel zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. O trovách odvolacieho
konania rozhodne súd prvej inštancie v zmysle § 396 ods. 3 CSP.

Rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov členov senátu 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP)

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods.
1 CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde ( § 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie,
a) ktorému súdu je určené,

b) kto ho robí,
c) ktorej veci sa týka,
d) čo sa ním sleduje a
e) podpis.
(§ 127 ods. 1 CSP)

Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky
tohto konania (§ 127 ods. 2 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 CSP).