Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 22. júl 2016

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 11Co/48/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7104899647
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 07. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Matyiová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:7104899647.2

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany Matyiovej a sudkýň
JUDr. Jarmily Čabaiovej a JUDr. Jarmily Sopkovej Maximovej v spore žalobcu Y. R., nar. XX.X.XXXX,
bytom O., Rastislavova XXX/XX, zast. Mgr. Richardom Petrovom, advokátom, so sídlom Košice,
Františkánska 3, proti žalovanému T. IČO: 00 151 866, o náhradu škody, o odvolaní žalobcu proti
uzneseniu 18C 260/2004-333 zo 7.8.2014 Okresného súdu Košice I

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j euznesenie.

Žalovanému nepriznáva nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie uznesením zo 7.8.2014 konanie o náhradu škody zastavil, postúpil vec riaditeľovi
Krajského riaditeľstva PZ SR v Košiciach a rozhodol, že žiaden z účastníkov ani štát nemá právo na

náhradu trov konania.

2.Vodôvodneníuzneseniakonštatoval,žežalobcasavkonanídomáhanáhradyzastratunaslužobnom
plate, náhrady za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia, jednorazového mimoriadneho
odškodnenia a rozdielu medzi odchodným od 5.12.2012 do dosiahnutia dôchodkového veku, ktoré sú
v zmysle zák. č. 328/2002 Z.z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov klasifikované ako dávky

nemocenského, úrazového a výsluhového zabezpečenia. Na prejednanie týchto nárokov žalobcu je
príslušný jeho nadriadený, ktorý rozhoduje v správnom konaní. Súd má právomoc rozhodovať až v
prípade, že existuje právoplatné rozhodnutie vydané v správnom konaní, ktoré je oprávnený preskúmať.

3. Vzhľadom na neexistenciu takéhoto správneho rozhodnutia nie je založená právomoc súdu v zmysle
ust. § 7 ods. 1 O.s.p., keďže podľa osobitného zákona má právomoc na prejednanie správny orgán.

4. Keďže nedostatok právomoci je neodstrániteľnou podmienkou konania, súd konanie zastavil a
postúpil vec na prejednanie riaditeľovi Krajského riaditeľstva PZ SR v Košiciach.

5. Uznesenie napadol včas podaným odvolaním žalobca, ktorý mal za to, že rozhodnutie súdu prvého
stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Zároveň uviedol, že odôvodnenie odvolania

s podrobnou argumentáciou vo vzťahu k uvedenému odvolaciemu dôvodu ako aj dôvody nesprávnosti
rozhodnutia súdu s uvedením, čoho sa odvolaním domáha, doplní v lehote 10 dní.

6. Odvolací súd uznesením 11Co 910/2014-343 z 21.11.2014 vrátil vec Okresnému súdu Košice I a
uložil mu aby postupom podľa § 209 ods. 1 O.s.p. vyzval odvolateľa na doplnenie dôvodov odvolania.

7.Uznesením18C260/2004-347z10.12.2014súdvyzvalžalobcunaodstránenievádodvolaniavlehote
10 dní.8. Žalobca v doplnení odvolania, doručenom dňa 5.1.2015, uviedol, že má za to, že súd postupoval
na základe nesprávneho právneho posúdenia, keď použil nesprávny právny predpis, ktorý sa na vec

nevzťahuje. Žiadal zrušiť napadnuté uznesenie a vrátiť vec na ďalšie konanie súdu prvého stupňa.
Zdôraznil,žezákladomnárokov,ktorésivkonaníuplatnil,jejehoochorenie,ktoréje vpríčinnejsúvislosti
so službou v policajnom zbore, počas výkonu služby v tzv. pohotovostnom policajnom útvare, v ktorom
pôsobil do roku 1998. Jeho práceneschopnosť od 3.4.2002, daná úrazom mimo službu, nesúvisela s
jeho dovtedajšími zdravotnými ťažkosťami, ktoré boli prítomné už od roku 1997, čo potvrdili aj znalecké

posudky v konaní. Z toho je zrejmé, že prípadná choroba z povolania vznikla u neho ešte pred dátumom
3.4.2002, a teda ešte pred účinnosťou zákona č. 328/2002 Z.z. Citoval § 121 zákona č. 328/2002
Z.z., § 174 ods. 3, § 1 ods. 4 písm. b/ zákona č.73/1998 Z.z. a mal za to, že uplatnené nároky nie je
možné považovať za dávky úrazového zabezpečenia podľa zákona č. 328/2002 Z.z. a nemôže o nich
rozhodovať orgán, ktorému ich súd postúpil. Ďalej uviedol, že vzhľadom na obdobie vzniku škody na
zdraví, pred 1.8.2004, na bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia z tejto škody sa vzťahuje vyhláška

č. 32/1965 Zb. o odškodňovaní bolesti a sťaženia spoločenského uplatnenia a podľa nej si uplatnil 30
násobné bodové ohodnotenie. Uvedený nárok nie je možné prejednať pred iným orgánom, preto v tejto
časti nebolo možné konanie zastaviť. Podľa názoru žalobcu bez vyriešenia spornej otázky, a to, či trpí
chorobou z povolania v príčinnej súvislosti s výkonom služby a určením obdobia jej vzniku nie je možné
stanoviť zodpovedný subjekt a rozhodnúť o postúpení veci v časti.

9. Žalovaný v písomnom vyjadrení upozornil na to, že pokiaľ žalobca tvrdí, že ním uplatnené nároky
súvisia s ochorením, ktoré vzniklo v príčinnej súvislosti s výkonom služby v pohotovostnom policajnom
útvare, kde pôsobil od roku 1998, a že jeho práceneschopnosť od 3.4.2002 daná úrazom mimo službu

nesúvisela s jeho dovtedajšími zdravotnými ťažkosťami, ktoré boli prítomné už od roku 1997 a z toho
má byť zrejmé, že prípadná choroba z povolania u neho vznikla ešte pred účinnosťou zákona č.
328/2002 Z.z., je potom otázne, ako má byť posúdený jeden zo žalobcových nárokov, a to nárok na
náhradu straty na služobnom plate za obdobie od 3.4.2002 do 5.12.2002, keď v uvedenom období bol
práceneschopný z dôvodu vzniku mimoslužobného úrazu, ktorý aj podľa vyjadrenia žalobcu nesúvisel s

jeho zdravotnými ťažkosťami od roku 1997, kedy pracoval v pohotovostnom policajnom útvare do roku
1998, kde zdravotné ťažkosti vzniknuté pri práci na tomto útvare chce žalobca posúdiť ako chorobu
z povolania, čiže žiada náhradu, ktorá nemá súvis s chorobou z povolania. Poukázal na to, že ak
žalobca žiada nárok na náhradu škody, ktorý súvisí s úrazom a na druhej strane nesúvisí s chorobou
z povolania, tak tento konkrétny jeho nárok je neopodstatnený. Pokiaľ ide o žalobcov názor, že jeho

prípadná choroba z povolania vznikla ešte pred dátumom 3.4.2002, teda pred účinnosťou zákona č.
328/2002 Z.z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a preto jeho nároky nie je možné považovať
za dávky úrazového zabezpečenia, mal za to, že žalobca si zodpovednosť služobného úradu zamieňa
s rozhodnutím správneho orgánu. Pri rozhodovaní o určitej dávke sociálneho zabezpečenia, kde o
dávke rozhoduje správny orgán, je v rozhodnutí zároveň konštatované, že za služobný úraz alebo

chorobu z povolania nesie služobný úraz zodpovednosť v určenom (percentuálnom) rozsahu, čo sa
následne prejaví vo výške vypočítanej dávky. Prešetrenie určitého služobného úrazu alebo choroby
z povolania je ukončované správou o prešetrení, kde komisia konštatuje zodpovednosť služobného
úradu v určitom rozsahu podľa okolností a príčin, kde následne príslušný správny orgán rozhodne o
priznaní alebo nepriznaní dávky sociálneho zabezpečenia. Ak by žalobca v decembri 2002 pri ukončení

služobného pomeru, alebo v roku 2004, kedy podal žalobu na súd, požiadal príslušný správny orgán o
posúdenie jeho nárokov, z dôvodu príčinnej súvislosti s chorobou z povolania, ktorá mu mala vzniknúť
v súvislosti s výkonom služby v pohotovostnom policajnom útvare počas rokov 1997 a 1998, tak by
o jeho žiadosti rozhodoval vždy len správny orgán po prešetrení a stanovení rozsahu zodpovednosti
služobného úradu. V prípade podania takejto žiadosti by sa postupovalo tak, že v správnom konaní

by sa podľa zákona č. 328/2002 Z.z. skúmalo, či nároky žalobcu súvisia s chorobou z povolania,
ak by bolo preukázané, že jeho ochorenie kolien a chrbtice sú chorobou z povolania, a bol by
následne stanovený čas vzniku týchto ochorení, tak by s prihliadnutím na to obdobie platnú právnu
úpravu bolo o jeho nárokoch rozhodnuté príslušným správnym orgánom, s možnosťou odvolacieho
konania. Žalovaný poukázal na svoje skoršie písomné vyjadrenie z 5.4.2013, v ktorom rozčlenil podľa

platnej právnej úpravy nároky žalobcu do kategórií, či ide o náhradu v rámci nemocenského alebo
úrazového, prípadne výsluhového zabezpečenia a zároveň uviedol, kto tieto náhrady priznáva - vždy
ide o rozhodnutie určitého správneho orgánu. Žalobca nedodržal zákonný postup na priznanie dávok
sociálneho zabezpečenia, keď nežiadal príslušný správny orgán o ich priznanie, a preto vo veci nieje daná právomoc súdu v občianskoprávnom konaní. Podľa druhu nároku žalobcu by o jeho žiadosti
rozhodoval príslušný správny orgán s prihliadnutím na príslušnú platnú právnu úpravu. Žalovaný uviedol,
že jednotlivé nároky žalobcu sú nárokmi zo sociálneho zabezpečenia a o týchto má rozhodovať príslušný

správny orgán podľa na časové nároky sa vzťahujúcej platnej právnej úpravy. Pokiaľ ide o vyriešenie
otázky, či žalobca trpí chorobou z povolania, toto nepatrí do právomoci súdu, ale príslušnej kliniky
pracovného lekárstva a klinickej toxikológie. Pri posúdení nárokov žalobcu, ktoré majú mať súvis s
chorobou z povolania, správny orgán bude postupovať spôsobom, aby zistil, či táto má súvis s výkonom
jeho predchádzajúcej služobnej činnosti a v prípade preukázania jej existencie a príčinnej súvislosti,

o príslušných nárokoch rozhodne. Žalovaný navrhol napadnuté uznesenie potvrdiť. Trovy konania si
neuplatnil.

10. Dňa 1.7.2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ktorý platí aj na
konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti (§ 470 ods. 1 CSP).

11. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd (§ 34 Civilného sporového poriadku účinného od 1.7.2016,
ďalej len CSP) prejednal odvolanie žalobcu ako podané včas oprávnenou osobou proti rozhodnutiu, proti
ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia pojednávania v zmysle ust. § 385 ods. 1 CSP a contrario
v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 a § 380 CSP a z hľadiska uplatneného odvolacieho dôvodu (§ 205

ods. 2 písm. f/ O.s.p. v spojení s ust. § 470 ods. 2 prvej vety CSP, v CSP odvolací dôvod podľa ust. §
365 ods. 1 písm. h/) a dospel k záveru, že odvolaniu žalobcu nie je možné vyhovieť.

12. Uznesenie je v napadnutých výrokoch vecne správne, preto ho odvolací súd v zmysle ust. § 387
ods. 1, 2 CSP potvrdil, stotožňujúc sa s odôvodnením napadnutého rozhodnutia.

13. Danosť súdnej právomoci je jednou z prvoradých procesných podmienok, preto jej splnenie musí
súd skúmať vždy ex offo, v každom štádiu konania (§ 161 CSP).

14. Pre posúdenie povahy právneho vzťahu strán sporu z hľadiska právomoci súdu na prejednanie

a rozhodnutie o nároku, ktorý žalobca vyvodzuje z tohto právneho vzťahu, je rozhodujúce obsahové
hľadisko, teda povaha práv a povinností strán sporu, ktoré tvoria obsah tohto právneho vzťahu,
ktoré kritérium je určujúcim pre posúdenie, či žalobou uplatnený nárok je vyvodzovaný z takého
právneho vzťahu, ktorý možno podriadiť pod čl. 1 CSP (spory vyplývajúce z ohrozenia alebo porušenia
subjektívnych práv prejednáva a rozhoduje nezávislý a nestranný súd, ak taká právomoc nie je zákonom

zverená inému orgánu).

15. Pre vyriešenie otázky, či prejednávaná vec patrí do právomoci súdu, je nutné predovšetkým zistiť, z
akého právneho vzťahu žalobca vyvodzuje ním uplatnené nároky. Samotný nárok ako predmet súdneho
konania vo všeobecnosti je charakterizovaný opísaním skutkových okolností, ktorými odôvodňuje

žalobca svoj nárok a žalobným petitom. Posúdenie zistených skutkových okolností pod určitú právnu
normu je úlohou súdu. Ak súd rozhoduje o nároku na plnenie na základe skutkových zistení, ktoré
umožňujú uplatnený nárok po právnej stránke podriadiť pod viacero hmotnoprávnych noriem, je jeho
povinnosťou podľa príslušných ustanovení vec posúdiť a o nároku rozhodnúť, a to bez ohľadu na to, či je
v návrhu uvedený právny dôvod požadovaného plnenia, pretože žalobca nie je povinný uplatnený nárok

kvalifikovať po právnej stránke. Rozhodujúcim je teda obsahové hľadisko, t.j. povaha práv a povinností
účastníkov, ktoré tvoria obsah tohto právneho vzťahu. Len uvedené kritérium je určujúce pre posúdenie,
či návrhom uplatnený nárok je vyvodzovaný z takého právneho vzťahu, ktorý možno podriadiť pod čl.
1 CSP.

16. Podľa § 216 CSP súd je viazaný žalobným návrhom žalobcu.

17. Žalobca sa domáhal náhrady za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia, jednorazového
mimoriadneho odškodnenia vo výške 60 násobku základu, náhrady za stratu na služobnom plate a
rozdielu medzi odchodným od 5.12.2002 do dosiahnutia dôchodkového veku, všetko podľa zákona č.

328/2002 Z.z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov.

18. Vychádzajúc z petitu žaloby, ktorým je súd viazaný, ako aj z obsahu právneho vzťahu, z ktorého
žalobca vyvodzuje svoje práva, je zrejmé, že nejde o spor, ktorý rieši základ nároku žalobcu na jednotlivéplnenia (a ktorý by súd prejednal v občianskoprávnom konaní) ale ide o spor o náhradu nemocenského,
úrazového a výsluhového zabezpečenia, o ktorých podľa zákona č. 328/2002 Z.z. rozhoduje na základe
žiadosti policajta jeho nadriadený v správnom konaní, a až následne je jeho právoplatné rozhodnutie

oprávnený na návrh preskúmať súd, podľa ustanovení Správneho súdneho poriadku (zákon č. 162/2015
Z.z., účinný od 1.7.2016).

19. Podľa § 161 ods. 2 CSP ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, súd
konanie zastaví.

20. V posudzovanej veci došlo k procesnej situácii predpokladanej v citovanom zákonnom ustanovení,
odvolací súd preto uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil.

21. O trovách konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 a § 256 ods. 1 CSP, podľa ktorého ak
strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane. Zastavenie

konania procesne zavinil žalobca, žalovanému však v konaní žiadne trovy nevznikli, preto mu odvolací
súd nepriznal nárok na náhradu trov konania.

22. Rozhodnutie bolo prijaté senátom pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti uzneseniu odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, a to z dôvodov uvedených v ust. § 420 CSP. Dovolanie sa podáva v lehote dvoch

mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval
v prvej inštancii. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom. Táto povinnosť neplatí v prípadoch uvedených v ust. § 429 ods. 2 CSP.