Rozhodnutie ,
Zmenené Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 23. september 2016

Súd: Okresný súd Prievidza
Spisová značka: 3T/13/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3816010054
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 09. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Noema Turanovičová
ECLI: ECLI:SK:OSPD:2016:3816010054.3

Rozhodnutie

Okresný súd Prievidza v senáte, zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Noemy Turanovičovej a

prísediacich Ing. Jozefa Palušku a Miloša Obžeru, na hlavnom pojednávaní dňa 23. septembra 2016 v
trestnej veci obžalovaného O. V. takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný O. V., R.. XX. X. XXXX C. D., D. D., S. XXX/X, V. N., T. Č. C. C. C. C. Ú. R. C. C. X.,

j e v i n n ý ,ž e :

1/ v presne nezistenom čase, pravdepodobne koncom mesiaca marec 2015, v mieste svojho trvalého
bydliska najmenej 1-krát nalákal do kuchyne rodinného domu Bystričany - C., B. S. Č.. XXX/X,
poškodenú maloletú K.. H.., R.. XX.XX.XXXX, pod zámienkou, že jej dá sladkosti, kde ju bozkával na
tvár a hladkal po vnútornej strane stehien,

2/ v presne nezistenom čase, pravdepodobne od konca mesiaca jún 2015 do súčasnosti, v mieste svojho
trvalého bydliska celkom 3-krát nalákal do kuchyne rodinného domu Bystričany - C., B. S. Č.. XXX/X,
poškodenú maloletú C.. I.., R.. XX.X.XXXX, pod zámienkou, že jej dá sladkosti, kde ju bozkával na tvár
a dotýkal sa jej v oblasti rozkroku a genitálií,

t e d a :

v bode 1/ a 2/

osobu mladšiu ako 15 rokov iným spôsobom sexuálne zneužil,

t ý m s p á c h a l :

v bode 1/ a 2/

pokračovací zločin sexuálneho zneužívania podľa § 201 odsek 1 Trestného zákona,

a za to sa

o d s u d z u j e :Podľa § 201 odsek 1 Trestného zákona s použitím § 36 písmeno j) Trestného zákona, § 38 odsek
3 Trestného zákona, § 39 odsek 1 Trestného zákona, k trestu odňatia slobody v trvaní 15 (pätnásť)
mesiacov nepodmienečne.

Podľa § 48 odsek 2 písmeno a) Trestného zákona sa na výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu
na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Podľa § 73 odsek 2 písmeno b) Trestného zákona, § 74 odsek 1 Trestného zákona, sa obžalovanému

ukladá ochranné sexuologické liečenie ambulantnou formou.

o d ô v o d n e n i e :

Súd na hlavnom pojednávaní vypočul obžalovaného O. V. (ďalej obžalovaný), vypočul svedkov U. H.,
K. I., U. I., N. Š., I. Z.X.Č., Ľ. N.C., K. H., J. Z., vypočul znalcov MUDr. Š. - P., MUDr. K., PhDr. D.Č.,
oboznámil sa so znaleckým posudkom kriminalistického a expertízneho ústavu, listinnými dôkazmi.

Obžalovaný pripustil, že obe maloleté dievčatá, uvedené v skutkoch podanej obžaloby, chodili k nemu
domov. On má dom v blízkosti A. X. v obci D. - časť C.. On ich však určite bral ako ostatné deti, ktoré
tiež chodili ku nemu, ešte keď žila jeho manželka, požičiavali si loptu, pingpongové rakety, aj týmto iným
deťom, ktorým tiež, keď si pýtali, dal sladkosť, chrumky, slané paličky, napečený koláč, dal sa im napiť
džúsu. Deti chodili k nemu na dvor, aj im opravoval veci na detskom ihrisku. Maloletá V. S. (poškodená v

skutku pod bodom 2/) prišla za ním sama, bol vysypať smeti, pýtala sa ho, ako sa má, prišla ho pozrieť.
Bolo teplo a tak i jej sa spýtal, že ak je smädná, dá sa jej napiť. Nechal si jej vybrať, či chce ostať na
priedomí, alebo ísť dnu, išla do kuchyne, dal sa jej napiť džúsu, boli tam chrumky aj paličky. On išiel do
pivnice zapnúť kotol na vykurovanie. Keď sa vrátil mala vypité, dojedené, povedala mu, že sa ide hrať.
Odišla. Druhýkrát tiež prišla na bicykli, že ho prišla pozrieť, opäť ju ponúkol minerálkou, porozprávali sa,

odišla sa hrať. Pohojdal ju ako na lietadlo, chytil ju za ruku, za nohu v oblasti topánky a zatočil ju, mala
to rada, ako odchádzala, chcel jej dať pusu na líčko, pretože sa ponáhľala, len tak letmo prebehol po jej
líci, odišla. Túto maloletú takto potočil spolu dvakrát. Maloletá M. H. (poškodená zo skutku pod bodom
1/) prišla k nemu s maloletým T. H., ten bol u neho aj predtým, dal im občerstvenie, pýtali si samy, išli na
dvor, pretože T. navrhol, žeby ich mohol odfotiť. Maloletá hovorila dve básničky, T. robil tzv. opičky a tak

prestal kamerovať. Dohodli sa, že to dokončia niekedy inokedy. Urobil im fotografiu na Polaroide, ktorú si
odniesli. Aj túto maloletú točil na spôsob lietadla. Obe poškodené boli u neho v čase, ako je to uvedené v
skutkoch obžaloby. Pri vyjadrení k oboznámeným výsluchom maloletých svedkýň z prípravného konania
vypovedal, že deti - K. bola u neho len raz, bola sa pozrieť na neporiadok vo fotokomore na povale
aj s T., tak aby nespadli ich tak pridržal. Zniesol ju na rukách, potom ju zatočil ako na lietadle, vtedy

sa jej dotkol, dal jej pusu na líce. Chcel i T., ten sa však zošuchol po schodoch, tak ho len pridŕžal,
aby nespadol. Určite ho maloleté deti nikdy sexuálne nepriťahovali, je normálne orientovaný. Deti má
rád, rád ich aj fotografoval, no fotografoval aj iné príležitosti. Deti má rád, je rád ich v prítomnosti, sú
veselé, usmievavé. Pracoval ako sanitkár, vozil aj deti, ani vtedy ho deti sexuálne nepriťahovali. Rodičov
maloletých nepozná, poznal prastarého otca maloletej V. S. , bol u neho vodičom, tak aj maloletú bral ako

vnučku. Nemal s rodičmi maloletých poškodených žiaden spor, ani sa nehnevá na maloleté. Na otázku,
či pozná svedkyňu Z., uviedol, že túto pozná, aj ona, keď bola malá, k nemu chodila s kamarátkami,
hovorila mu, že keď zaplatí, tak mu urobí striptíz, s tým on však nesúhlasil. On má určite rád deti, preto
tam chodilo viac detí aj 4-5 detí aj zo susedstva. Bola za ním stará mama I., hrozila mu, že mu ukáže,
otec tejto maloletej mu na jednej oslave na ihrisku povedal, že si neželá, aby maloletú bozkával na ústa,

on to však poprel, že to urobil. Obžalovaný sa vyjadril i k zaistenému notebooku a záznamoch v nich
zistených, s tým, že uviedol, že toto zariadenie on len využíval pri svojej záľube fotografa a vyhotovovaní
videozáznamov, technicky sa nevyznal v zariadení a s týmito záznamami, fotkami, nemá nič spoločné,
nevedel o nich.

Súd sa oboznámil s výpoveďami maloletých M. H. a V. S. z prípravného konania. Obe tieto výpovede súd
hodnotí ako zákonné, vykonané v súlade s Trestným poriadkom, vykonané spôsobom zodpovedajúcim
primerane veku a predovšetkým intelektuálnej spôsobilosti osôb, ktoré boli vypočúvané, tomu potom
zodpovedala povaha a spôsob kladených otázok, hodnotí ich súd za zákonné v súlade s Trestným
poriadkom i z pohľadu osôb prítomných pri samotnom výsluchu - prítomnosť znalca, ktorý bol v tom časepribratý, a nie napr. zástupcu orgánu sociálnoprávnej ochrany detí, vhodnejšie prítomnosť znalca práve
pre vek vypočúvaných maloletých a obsahu výpovede.

Maloletá M. H. vo výpovedi č. l. 130-137 potvrdila, že bola u obžalovaného sama a bola tam i s
maloletým T., ten k obžalovanému vraj chodil. Prvýkrát, keď tam išla, tak sa hrala na hojdačke, vtedy
ešte obžalovaného nepoznala, lebo ešte nepoznala ľudí v dedine, pozdravil ju, že bol vysypať smeti,
býval pri tom A. X., trošku ju pohojdal a zavolal ju k sebe. Obžalovaný jej dal džús v krabičke, ponúkol
ja cukríky. Druhýkrát tam bola i s T., na dvore ich natáčal na kameru. Obžalovaný ju i dvíhal, robil takú

srandu, že ju vyhodí z okna. Obžalovaný jej dával aj pusinky na líce, tie jej dával asi preto, že bola
dievča. Keď tam bola s T., aj im hovoril, aby ešte nešli. Keď jej dal pusu na líce, aj jej to bolo nepríjemné.
Keď bola s T., aj ju chytal dvakrát za šušku, na bábike i svedkyňa ukázala pohybom dlane ruky spôsob,
ako ju obžalovaný chytal, bolo jej to nepríjemné. Chytal ju tak aj pri tom, ako ju vyhadzoval vo vzduchu,
potom ju posadil na posteľ. Nedotýkal sa jej pod oblečením, bola pri tom oblečená.

Maloletá V. S. vo výpovedi na č. l. 122-129 tiež potvrdila, že bola u obžalovaného, ktorý býva v blízkosti
A. X. J., kde sa i ona s kamarátkou hrávali. Tento ujo ju i kameroval. U obžalovaného bola spolu 3-krát.
Prvýkrát ju zavolal, že jej dá cukríky. V dome boli v kuchyni, tam sa rozprávali a tam jej dal obžalovaný
i dve pusinky na pery. Dal jej vtedy i džúsik v krabičke. I druhýkrát sa hrala - hojdala na hojdačke na
ihrisku, ujo prišiel, že má ísť k nemu na cukríky. Keď k nemu prišla, aj jej cukríky dal, boli v kuchyni, aj

vtedy jej dal dve pusinky. Tretíkrát sa šmýkala na ihrisku, obžalovaný opäť prišiel za ňou, že má ísť k
nemu. Boli v kuchyni, pila džúsik, dal jej 3 cukríky a dal je tiež pusu. I svedkyňa dlaňou ruky ukázala
na predloženej bábike spôsob, ako sa jej obžalovaný i pri tom, ako jej dával pusu, dotýkal, ako jej ruku
kládol medzi nohy. Vtedy bola k nemu z ľavej strany. Robil tak vo všetkých troch prípadoch. Vtedy on
nič nehovoril, iné nerobil. Bola oblečená, nechytal ju pod oblečením. Vždy u obžalovaného bola sama.

Vie o tom, že u obžalovaného bola i kamarátka K., tá tam bol aj s T.. O tom, že je obžalovaný dával
pusinky, povedala aj babke aj mamine.

Svedkyňa U. H. vypovedala, že od dcéry maloletej M. H. sa dozvedela, že chodila k obžalovanému,
ktorý jej mal ponúkať sladkosti, piť. Dozvedela sa to tak, že keď sa s dcérou asi v marci - apríli 2015

prechádzali, tak stretli obžalovaného, ona ho vtedy nepoznala a obžalovanému sa dcéra pozdravila.
Vtedy sa dcéry spýtala, že to je fajn, že tam v dedine už pozná ľudí. Dcéra jej povedala, že ujo je fajn,
alebo že je kamarát, lebo jej dal napiť a sladkosti. Jej to pripadalo zvláštne, pretože ho nepoznali, a tak
sa ďalej pýtala, či má ten ujo deti, alebo či tam bola nejaká teta. Vysvetlili dcére, že sa to nerobí a tiež
poprosila priateľa, aby zabezpečil besiedku, aby bolo deťom vysvetlené, aby k cudzím ľuďom nechodili

na sladkosti, že sa to nerobí. Na to sa dcére zmenilo správanie, bola plačlivá, zhoršili sa jej známky v
škole, zmenilo sa aj jej správanie voči priateľovi. Bola s dcérou u psychológa v Banskej Bystrici, tam
však nezistili, čo je jej. Neskôr sa u nich zastavila stará mama maloletej V. S. a tá jej povedal, že keď
večer natierala vnučku, tak jej povedala vnučka, že aj obžalovaný jej to tak robil, že k nemu chodí aj jej
dcéra. Prišla s plačom za priateľom, poprosila ho, aby sa porozprával s dcérou M. H., ona to nemohla,

veľmi plakala. Tomuto dcéra, keď sa jej pýtal, či u obžalovaného bola, najprv popierala, pri tom si mala
žmoliť prsty, až keď jej povedal, že sa opýta toho pána, čo je na tom pravda, tak sa mu priznala, keď sa
jej mal pýtať, čo jej robil, opäť nechcela hovoriť, neodpovedala a on, ako sa jej pýtal, ona len odpovedala
áno, nie. Chodili k obžalovanému i iné deti, od dievčat sa dozvedela, že tam sa deti báli chodiť napr.
maloletá Z.. Predložila súdu doklad č. l. 451, z ktorého vyplýva, že problémy jej dcéry súvisia s konaním

obžalovaného,onasinemyslí,žezmenasprávaniasúvisísrodinoujejbývaléhomanžela,jehomanželka
dcéru od počiatku dobre neprijala, ani školské výsledky s jej správaním nesúvisia. Aj jej dcéra neskôr, už
v čase, keď sa to zistilo, potvrdila, že obžalovaný ju mal dvíhať, chytať za šušku, bozkávať, nepovedal
jej koľkokrát sa to stalo, nebol pri tom nikto iný, ani maloletý T., vtedy sa jej nedotkol. Myslí si, že jej
dcéra v týchto udalostiach neklamala. Potvrdila, že dcéra priniesla fotografiu, no nebolo jej povedané,

že to je od obžalovaného, aj po donesení tej fotky bola dcéra ešte u obžalovaného.

Vyššie uvedené okolnosti dôvodu rozhovoru s maloletou potvrdil i svedok N. Š.. Potvrdil i návštevu u
obžalovaného na jar roku 2015 a okolnosti, ako sa o tom od maloletej dozvedeli, tak ako ho svedkyňa
popísala. Ďalej potvrdil, že ako sa C. pýtal, či bola u obžalovaného, konkretizoval jeho meno, tá bola

rozrušená, keď mu nechcela povedať, tak jej povedal, že sa teda pôjde opýtať toho uja, maloletá sa
rozplakalaataksamuipriznala,žebola,akeďsajejpýtal,čisajejtenujonejakdotýkal,takmumaloletá,
lebo nechcela hovoriť, len prikyvovala, že áno. Nechcel to veľmi konkretizovať, no určite C., podľa neho,
pochopila, o aké dotýkanie má ísť. Z jej správania pochopil, že vtedy, pretože bola rozrušená, chápala,že sa to robiť nemalo, nemohla byť rozrušená z toho, že jej prišli na to, že ich neuposlúchla. Potom
boli za svedkyňou I.V.V., tá im popísala, čo sa ona dozvedela od vnučky. On zareagoval, že by to mali
oznámiť polícii, najprv nechcela, no nakoniec boli na polícii.

Svedkyňa K. I. vypovedala, že o všetkom, čo bolo oznámené polícii, sa dozvedela od svokry U. I., tá
jej povedala, že keď C. mastila, tá ma atopický ekzém, a tak ju musia často krémovať, tak jej dcéra
povedala, že takto ju mal chytať aj obžalovaný. Ona už však po tom, čo sa s dcérou vrátila z liečenia, od
dcéry počula, keď stretli obžalovaného, že je to zlý ujo, ktorý jej dal pusinku na ústa. Vtedy sa pozreli na

seba s manželom a manžel aj bol za obžalovaným, že si nepraje, aby ju bozkával. Obžalovaný poprel,
že by ju bozkával na ústa, že ju len pobozkal na líce. Dozvedela sa, že obžalovaný mal dcére dávať
sladkosti. Na liečení sa stále dcéra jej pýtala, že či sú tam kamery, dala si to do súvislosti až neskôr.
Dcéra nemá zo správania obžalovaného žiadne následky, zmenu správania, len ona nechce, aby sa
takého konania viac dopúšťal voči iným deťom. Myslí si, že dcéra ani presne nechápe, čo sa s ňou
dialo, ona sa preto s ňou ani bližšie o tom nerozprávala, len jej vysvetľovala, že nemôže od cudzích

ľudí brať sladkosti, chodiť tam, nikto sa jej nemôže dotýkať. Je presvedčená, že by jej dcéra neklamala,
teda že jej určite hovorí pravdu. Obžalovaného bližšie nepoznajú, videla ho len v blízkosti A. X. C. C..
Kamarátka jej dcéry bola v tom čase maloletá M. S., či sa o veci tieto dievčence rozprávali, nevedela
povedať, nepýtala sa jej. Doma používajú slovo „šuška“.

Svedkyňa U. I. vypovedala, že od vnučky opakovane počula, že ujo pri detskom ihrisku ju volal, aby
išla k nemu na návštevu, že jej dá sladkosti. Ona jej to opakovane zakázala. Potom odišla vnučka na
liečenie. Keď sa z tohto liečenia vrátila, tak na hodoch mala rodičom na obžalovaného povedať, že to
je ten zlý ujo, ktorý jej dal pusinky, to však vie od syna. Vnučka bola u nej, pretože má atopický ekzém,
ako ju utierala a krémovala pomedzi nožičkami, tak jej vnučka povedala, že tak ju chytal aj ujo. Ona sa

jej opýtala, že kedy to bolo, že vtedy, keď bola u neho. Opäť sa jej opýtala, či bola u neho, vnučka sa len
tak ošívala. Išla k obžalovanému, dostala s k nemu, ona ho poznala ako slušného človeka, zdravili sa,
pri komunikácii s ľuďmi je slušný. Povedala mu, že vnučka jej povedal, že ju obchytkával, že si neželá,
aby ju volal na cukríky, džúsik. On to poprel. Večer sa ešte s vnučkou rozprávala, že kde presne bola,
odpovedala jej, že v kuchyni stála, že ju ujo bozkával a potom jej dal cukríky, pýtala sa jej, či jej dával

ruku aj do nohavičiek, to poprela. Vtedy jej povedala, že tam bola i K., tá nebola s ňou, tá tam bola
inokedy. Išla za K.J.R. mamou, no tá bola v práci. Rozprávala sa s jednou susedou, chcela sa pýtať na
meno obžalovaného, že nechce robiť klebety, no a tá zareagovala tak, že či o vnučke, že to sa hovorí
už dávno, a ešte jej povedala, aby išla na políciu, že ona by to tak nenechala. Nerozprávala sa o iných
dievčatách, ani s nikým iným sa o predmete skutku nerozprávala. Potom sa rozprávala s mamou K. a

išli vec oznámiť na políciu.

Svedkyňa I. Z. sa ku samotným skutkom nevedela vyjadriť. Vypovedala však o tom, že obžalovaného
pozná od svojho detstva, bývala na C., aj ona chodila k obžalovanému aj s kamarátkou, voči nej sa
obdobne správal, volal ich na sladkosti, naháňal ich, ona s obžalovaným, tak ju zozadu objal a šúchal

sa o ňu v oblasti jej rozkroku, panvy, chytal ju rukami od hora dole v oblasti pŕs. Po prečítaní výpovede
z prípravného konania potvrdila, že ako sedela, tak ju obžalovaný chytal rukami v oblasti pŕs. Bola
dieťa, mala od 10-12 rokov, neuvedomovala si vtedy, čo sa robí, nechápala to, pochopila to až neskôr
v dospelosti, keď to neskôr povedala mame, tak tá jej zakázala chodiť k obžalovanému, potom už k
nemu nechodila. Obžalovaný ju nebozkával. Mal v dome takú malú miestnosť a povedal im, že v nej

prídu o panenstvo, vtedy nechápala, čo to znamená. Určite od obžalovaného nežiadala, že keď jej dá
peniaze, niečo urobí.

Svedkyňa Ľ. N. sa ku skutkom nevedela vyjadriť. Vypovedala, že jej dcéra E. sa chodí k obžalovanému
hrávať. Vie o tom, že sa tam i ostatné deti z C. chodili hrávať, hrávali sa na dvore, pozerali fotky.

Deti tam chodili samé, dával im obžalovaný i sladkosti. Dcéra jej bližšie správanie nepopisovala. Vie o
tom, že raz - v lete roku 2015, ako sa pri jednej akcii E. zamočila od peny a ona išla jej vziať domov
suché veci, dcéru vzal obžalovaný k nemu, tam ju mal utierať, mal ju utierať i medzi nohami. Neskôr pri
vyšetrení u psychologičky to však poprela, že sa to nestalo, aj neskôr i jej povedala, že si to vymyslela.
Obžalovaný mal dcéru i raz pobozkať, ona si to mala vysvetliť len tak, že keď má rád deti, tak ju pobozkal.

S obžalovaným neboli známi. Dcéra jej neklame, vysvetľuje si dcérine tvrdenie, že si to vymyslela skôr
tým, že sa zľakla toho, čo sa okolo toho začalo diať. Myslí si, že keby k niečomu takému nebolo došlo, tak
by si to ani nebola schopná vymyslieť. Jej to prvýkrát povedala v júli, ešte pred tým, ako vec vyšetrovala
polícia. Potvrdila, že o veci okolo obžalovaného sa o v obci rozprávalo, rozprávali sa o tom i deti.Svedkyňa J. Z. potvrdila, že k obžalovanému chodili deti. O obžalovanom sa i v ich dedine po tom, čo
bol zadržaný, šírili reči. Ona nič obdobné, ako je kladené za vinu obžalovanému, vo vzťahu jej deťom

nespozorovala.Sobžalovanýmvychádzalaveľmidobre,majúhoradiijejdeti.DcéraZ.saobžalovaného
nebojí, vysvetlila jej len to, že iné deti hovorili, že sa ho boja, tak i ona tvrdila, že sa ho bojí.

Svedkyňa K. H. sa tiež ku skutkom nevedela vyjadriť. Obžalovaného pozná od mala, lebo žijú v jeho
susedstve. Jej syn T. i dcéra Q. chodila k obžalovanému, zistili to až po zadržaní obžalovaného. Ona

si myslela, že sa hrávajú na J.. Deti tam chodili s kamarátmi. Syn jej povedal, že tam bol i s K., no
nepovedal jej nič o tých návštevách. Dcéra jej povedala, že ju capol po zadku, dal pusu na čelo, bolo to
pri tom, ako sa v susedstve bicyklovala. Deti k obžalovanému chodili samy od seba, alebo po tom, čo
ich obžalovaný volal, že im dá cukríky. Ona u obžalovaného v detstve nikdy nebola.

Obe maloleté poškodené v prípravnom konaní vyšetril znalec z Odboru psychológia PhDr. O. D., ktorý

i bol prítomný pri výsluchu maloletých ako svedkov v prípravnom konaní, znalec vo svojom výsluchu
na hlavnom pojednávaní hlavne uviedol, že maloletá M. H. vykazuje znaky neurotického prežívania,
čo však, podľa znalca, súvisí s rodinnou situáciou, nie ako dôsledok konania obžalovaného. Na tomto
svojom závere znalec zotrval aj po tom, čo mu bol predložený listinný dôkaz v spise na č. l. 451. Je
to záver MUDr. Z., ktorá vec uzavrela ako lekár tak, že to súvisí s konaním obžalovaného, on dospel

k svojim záverom predovšetkým preto, že tieto problémy u maloletej vyvstali ešte v období pred tým,
ako malo ku skutkom obžalovaného dôjsť. Maloletá mala vlastnú skúsenosť s obžalovaným pozitívnu,
nevnímala ho ako sexuálneho agresora. Negatívny postoj k obžalovanému bol vytvorený prenosom
informácii zo strany dospelých. Maloletá pociťovala previnenie, že konala neuvážene a išla k cudziemu
človeku. Nezistil znalec u nej poruchu pamäťových funkcii, kognitívne funkcie nevykazujú narušenia,

ktoré by mali vplyv na schopnosť správne vnímať, zapamätať si a následne reprodukovať udalosti, ktoré
prežila a ktorých sa i priamo zúčastnila. Rovnaké skonštatoval i u maloletej V. S. Ďalej skonštatoval,
že u tejto maloletej je však prítomná veľmi živá a bohatá predstavivosť a fantázia. Hodnotenie i u tejto
maloletej, osoby obžalovaného, bolo veľmi významne poznačené prevzatým hodnotením dospelých,
túto predstavu si i obohatila vlastnou fantáziou. I ona mala vlastnú skúsenosť s obžalovaným pozitívnu,

nevnímala ho ako sexuálneho agresora. Obe maloleté neboli vystavené sexuálnemu násiliu zo strany
obžalovaného, nevykazovali žiadne známky prežitej traumatizácie.

Znalkyňa MUDr. A. Š. - P. vo svojom výsluchu na hlavnom pojednávaní uviedla, na jej záveroch
z psychiatrického hľadiska zotrvala i znalkyňa MUDr. E. K., že u obžalovaného nezistili prítomnosť

duševnej choroby, poruchy. Ide o osobnosť obžalovaného s priemerným intelektom. Jeho ovládacie
schopnosti neboli zmenšené, aj rozpoznávacie zložky chovania boli plne zachované. U obžalovaného
zistili známky pedofilnej proceptivity, erotického záujmu o deti, išlo o záujem o hebefilky, nie o chlapcov.
Vykonali u neho i PPG vyšetrenie, toto potvrdilo heterosexuálnu orientáciu, stav sexuálnych funkcii
bol zistený veľmi dobrý, reakcie na dospelé ženy a deti sú u neho porovnateľné. Obvinený vyhľadáva

spoločnosť detí, erotický záujem sa sústreďuje na deti v zmysle pocitu radosti v spoločnosti detí a
zabezpečenia si ich záujmu pre deti zaujímavým spôsobom, tým, že im ponúka chrumky, cukríky,
sladkosti, fotenie. Išlo u obžalovaného však o záujem o maloleté dievčatá, prítomnosť chlapcov bola
skôr nežiadúca. Toto jeho konanie znalkyňa hodnotila ako prvú fázu - vábenie, vytvorenie si podmienok.
Toto konanie si obžalovaný, podľa znalkyne, nemusel uvedomovať ako niečo zlé, ale už samotné

sexuálne obchytávanie maloletých tak, ako mu to kladie za vinu obžaloba v oboch skutkových vetách,
si musel uvedomovať ako niečo zlé, za hranicou, ktoré je v rozpore s morálkou i zákonmi. Obvinený
je k tomu svojmu konaniu nekritický, nemá naň náhľad. Ide o poruchu vrodenú, ktorú dokázal v
mladosti kompenzovať dlhodobým partnerským zväzkom s dospelou ženou. Táto pedofilná orientácia
ovplyvnila správanie obvineného, neovplyvnila rozpoznávacie schopnosti obvineného, tieto boli plne

zachované, podstatným spôsobom však ovplyvnila jeho ovládacie schopnosti, znížila ich. Práve pre jeho
postoj k svojmu konaniu, nekritický náhľad na svoju odchylne štruktúrovanú sexualitu, môže byť pobyt
obžalovaného pre spoločnosť nebezpečný, a preto mu navrhli uložiť ochranné sexuologické liečenie
ambulantnou formou. Vylúčili u obžalovaného sexuálne násilie, homoerotickú orientáciu.

Súdsaoboznámilisoznaleckýmposudkomč.PPZ-KEU-BA-EXP-2015kzaistenýmvideo-zariadeniam
a k nemu sa vzťahujúcou fotodokumentáciou, z ktorého vo vzťahu ku skutkom obžaloby, podľa súdu,
nevyvstali žiadne podstatné skutočnosti. Oboznámil sa tiež s dôkazmi - listinnými dôkazmi č. l. 371-378,ktoré preukazujú, že Notebook Dell bol zakúpený od spoločnosti Trenkwalder, a to použitý synom
obžalovaného.

Podaná obžaloba prokurátora kládla za vinu v skutkových vetách oboch skutkov za vinu obžalovanému,
že osobu mladšiu ako 15 rokov iným spôsobom sexuálne zneužil. Vykonaným dokazovaním na hlavnom
pojednávaní mal súd bez akýchkoľvek pochybností tieto skutočnosti preukázané. Obžalovaný priznáva,
že obe maloleté - poškodené k nemu pozval v čase, ako mu to kladú za viny skutky obžaloby, pozval
ich a ponúkol ich prípadne sladkosťami, chrumkami, dal sa im napiť, no urobil to tak preto, že to tak

robieval i vo vzťahu k ostatným deťom, doznal, že ich i pobozkal, no pobozkal ich určite len na líce, tak
ako tiež iné deti, vnúčence resp. ako vnučku svojho bývalého vedúceho. Určite sa ich nikdy nedotýkal
v intímnych oblastiach. Určite ho deti sexuálne nevzrušovali, a nekonal tak, ako vypovedal, preto,
aby sa sexuálne uspokojil. Jeho obranu súd hodnotí ako účelovú, motivovanú snahou zľahčiť pohľad
na jeho konanie, snahou zbaviť sa trestnoprávnej zodpovednosti. Vinu a tým i spáchanie skutku tak,
ako to obžalovanému kládli za vinu skutkové vety podanej obžaloby, jednoznačne, nespochybniteľne

preukazujú predovšetkým výpovede maloletých M. H. a V. S., nimi popisovaný spôsob, povaha a popis
toho ktorého konania obžalovaného voči nim ako i súvislosti, za akých to bolo ním vykonané, spôsobom
popísaným v skutkových vetách obžaloby. Sám z vlastnej iniciatívy pozval maloleté k sebe, nepoznal
ich a napriek tomu cudzím deťom hrajúcim sa R. A. X. alebo v blízkosti jeho domu ponúka ísť k nemu,
ponúka im sladkosti, pitie, teda vytvoril si, navodil si situáciu, aby sa tak maloleté osoby vo veku 9 a 7

rokov dostali k nemu. Tu súd poukazuje i na závery vypočutej znalkyne MUDr. Š. - P. o fázach konania
osoby majúcej záujem - dvorenia a následného prechodu do už ďalšej fázy kontaktu so svojim objektom
záujmu. Tieto výpovede maloletých svedkýň súd hodnotí ako vierohodné i vzhľadom na závery znalca
PhDr. D., vo vzťahu ku sklonu klamať resp. fantazírovať maloletými, ktoré znalec nezistil, závery, že
to, o čom svedkyne vypovedali i zažili, prežili, i keď hodnotenie, či obžalovaného vnímali ako dobrého

alebo zlého, prevzali až následne od dospelých. Je síce pravda, že zo znaleckého posudku vyplýva, že
maloleténevnímaliobžalovanéhozasexuálnehoagresora.Tentozávervšak,podľanázorusúdu,súvisel
s vekom maloletých, ich uvedomovania si resp. neuvedomovania si, čo a v akom úmysle obžalovaný
s nimi robí, no nie s tým, že sa voči nim konania, ktoré je kladené za vinu, nedopustil. Pre pravdivosť
týchto výpovedí maloletých svedčia i výpovede ich rodičov, resp. starej matky I., keď títo svedkovia súdu

vypovedali o tom, čo im bolo maloletými povedané a tieto opisy správania sa a konania obžalovaného sú
zhodné,čoisvedkyneopäťneskôrpopisovaliavypovedalivovýpovediach,sktorýmisasúdoboznámilz
prípravného konania. Je tu i výpoveď svedkyne Z., ktorá popisovala správanie obžalovaného v minulosti
voči nej. Záver súdu, že konanie popísané v skutkových vetách obžaloby bolo obžalovaným vykonané
nie z dôvodu, o ktorom vypovedal obžalovaný, ale v úmysle sexuálneho uspokojenia sa obžalovaného,

vychádza i zo záverov znalcov z Odboru zdravotníctvo - psychiatria a sexuológie, keď bolo nimi
i nevyvrátiteľným a nespochybniteľným phalopletyzmografickým vyšetrením zistené u obžalovaného
porovnateľné reakcie na deti ako na dospelé ženy, toto vyšetrenie nevylúčilo erotický záujem na deti
a znalci jednoznačne u obžalovaného skonštatovali pedofilnú proceptivitu. Závery, že vzhľadom na
intelektuálne schopnosti obžalovaného ten si musel byť vedomý, že jeho správanie, dotyky, bozky, sú

za hranicou dovoleného, za hranicou zákona. S poukazom na tieto skutočnosti, vyššie uvedené dôkazy,
mal súd bez akýchkoľvek pochybností preukázané, že obžalovaný sa dopustil konania kladené mu za
vinu v obžalobe a toto jeho konanie tak po stránke subjektívnej ako i objektívnej naplnilo zákonné znaky
skutkovej podstaty pokračovacieho zločinu sexuálneho zneužívania podľa § 201 odsek 1 Trestného
zákona.

Obžalovaný svojím konaním porušil záujem spoločnosti na ochrane mravného a telesného vývoja
maloletých osôb.

Súd oboznámil i so správami charakterizujúcimi osobu obvineného - správami z miesta bydliska, z

ktorých vyplýva veľmi pozitívne hodnotenie osoby obvineného, jeho zapájanie sa do spoločenských
aktivít obce, fotografovanie spoločenských udalostí v prospech obce, o jeho nepostihnutí v
priestupkovom konaní. Z odpisu registra trestov jednoznačne vyplýva, že obžalovaný doposiaľ nebol
súdne trestaný.

Pri ukladaní trestu súd zohľadnil základné zásady ukladania trestu, vyplývajúce z ustanovenia § 34
odsek 1 Trestného zákona, podľa ktorých trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom
tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu,
aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov, trest zároveň vyjadrujemorálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Pri určovaní druhu a výmery trestu súd zohľadnil spôsob
spáchania činu, jeho následok, u obžalovaného súd vzhliadol jednu poľahčujúcu okolnosť v zmysle § 36
písmeno j) Trestného zákona - že viedol riadny život, neexistenciu žiadnej priťažujúcej okolnosti, teda

prevyšujúci pomer poľahčujúcich okolností nad priťažujúcimi okolnosťami, a preto použil pri ukladaní
trestu ustanovenia § 38 odsek 3 Trestného zákona, prihliadnuc i na osobu obžalovaného, jeho pomery,
možnosť nápravy, zobral do úvahy i ostatné okolnosti vyplývajúce z ustanovenia § 34 odsek 4 Trestného
zákona. Na jednej strane je teda nesporné, že u obžalovaného ide o osobu, ktorá doposiaľ nebola súdne
trestaná,nebolapostihnutávpriestupkovomkonaní,tedaideovzorného,bezúhonnéhoobčana,ktorýsa

po prvýkrát dostal do rozporu so zákonom, no na druhej strane je súdom odsudzovaný za veľmi závažný
úmyselný trestný čin, ktorého obeťami boli maloleté bezbranné deti. V záujme predovšetkým generálnej
prevencie potom súd dospel k záveru, že účel trestu u obžalovaného môže plniť len nepodmienečný
trest odňatia slobody, nemôže ho splniť trest na slobode i keď na spodnej hranici zákonnej sadzby
pre podmienečný trest i keď s probačným dohľadom nad správaním obvineného, predovšetkým v
záujme prevýchovy, odradenia ostatných členov spoločnosti od páchania obdobného konania. V takto

prípadoch, keď obeťami sú deti vo veku ako boli práve maloleté, kedy skutočne ide o bezbranné malé
deti, neschopné sa akýmkoľvek spôsobom brániť konaniu páchateľa. Na druhej strane však, vzhľadom
na mimoriadne okolnosti prípadu, dané v tomto prípade práve tým, že obžalovaný, i keď sa dopustil
konania, pre ktoré bol uznaný vinným, toto svoje konanie ovládol tak, že jeho konanie nezanechalo na
maloletých žiaden následok, vzhľadom na mimoriadne okolnosti na strane obžalovaného, ktoré súd videl

vo veku obžalovaného, teda skutočnosť, že ide o osobu vo veku 78 rokov, jeho zdravotný stav, potom
dospel k záveru, že trest i na dolnej hranici trestnej sadzby by bol pre obvineného neprimerane prísny a
na dosiahnutie účelu trestu, zabezpečenia ochrany spoločnosti ako i prevýchovy obvineného postačuje
i trest kratšieho trvania, a potom dospel súd k záveru, že sú tu splnené podmienky pre jeho postup podľa
§ 39 odsek 1 Trestného zákona a ako primeraný a zákonný potom súd vzhliadol trest - trest odňatia

slobody v trvaní 15 mesiacov nepodmienečne. Pretože obžalovaný nebol vo výkone trestu, na výkon
tohto trestu ho v zmysle § 48 odsek 2 písmeno a) Trestného zákona zaradil do ústavu na výkon trestu
s minimálnym stupňom stráženia.

Vychádzajúc s vyššie uvedených záverov znalcov súd obžalovanému ako dôvodné v zmysle § 73 odsek

2 písmeno b) Trestného zákona s použitím § 74 odsek 1 Trestného zákona uložil ochranné sexuologické
liečenie ambulantnou formou.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa oznámenia rozsudku,
prostredníctvom tunajšieho súdu ku Krajskému súdu Trenčín.