Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 27. júl 2016

Súd: Okresný súd Košice I
Spisová značka: 7T/31/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7114010786
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 07. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Poprocký

ECLI: ECLI:SK:OSKE1:2016:7114010786.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice I na hlavnom pojednávaní konanom dňa 27.7.2016 samosudca JUDr. Ján Poprocký

v trestnej veci proti obžalovanému K. Z.Č.Q., J.. XX.X.XXXX v H.Š.F., Y.É. G. H.Š.F. - Z. v trestnej veci
prečinu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1 , ods. 3 písm. c/ Tr. zákona takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný
K. Z. - J.. XX.X.XXXX I. H., Y. G. H. - Z., Y.. Č.. K.
G. U. XXX/X, XXX XX K., Č. V.

uznáva sa vinným, že

v Košiciach a ani inde od 23.07.2013 doposiaľ neplní riadne zákonnú vyživovaciu povinnosť voči svojmu
maloletému synovi M. Z.., J.. XX.XX.XXXX, hoci mu táto povinnosť vyplýva zo Zákona o rodine a
k tejto povinnosti bol zaviazaný rozsudkom Okresného súdu Košice I pod sp. zn. 38C/326/2010-118
zo dňa 15.03.2013, rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 22.06.2013, ktorým mu bola uložená
povinnosť prispievať na výživu maloletého M. sumou 100,- EUR mesačne počnúc dňom právoplatnosti
tohto rozsudku, vždy do 20. - teho dňa v mesiaci vopred k rukám matky I. I., ktorej týmto svojím

konanímdlhujenavýživnomzaobdobieod23.07.2013doposiaľsumuvcelkovejvýške2190Eur,pričom
tento skutok spáchal, hoci bol v predchádzajúcich dvadsiatich štyroch mesiacoch odsúdený trestným
rozkazom Okresného súdu Košice I pod sp.
zn. 10T/47/2013 zo dňa 09.07.2013, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 31.07.2013, pre prečin
zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. b) Trestného zákona, najmenej tri mesiace
v období dvoch rokov neplní úmyselne zákonnú povinnosť vyživovať iného a uvedený čin spáchal, hoci
bol v predchádzajúcich dvadsiatich štyroch mesiacoch za taký čin odsúdený prečin zanedbania povinnej
výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. c) Trestného zákona.

za to sa o d s u d z u j e

Podľa § 207 ods. 3 Tr. zákona s použitím § 38 ods. 2 Tr. zákona na trest odňatia
slobody vo výmere 1 (jedného) roka nepodmienečne.

Podľa § 48 ods. 2 písm. b/ Tr. zákona súd obžalovaného pre účely výkonu trestu

odňatia slobody zaraďuje do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia.

o d ô v o d n e n i e :

V predmetnej trestnej veci sa obžalovaný K. Z. opakovane napriek predvolaniam, kt. prevzal
nedostavoval na hlavné pojednávania, je pravdou, že s počiatku sa dodatočne aj ospravedlňoval.Na deň 27.7.2016 predvolanie na hlavné pojednávanie riadne prevzal, nedostavil sa, ani sa
neospravedlnil, preto na návrh prokurátora súd v zmysle § 252 ods. 2 Tr. por. vykonal hlavné
pojednávanie v neprítomnosti obžalovaného K. Z. a zároveň v zmysle § 258 ods. 4 Tr. por. po

predchádzajúcom návrhu, resp. predchádzajúcom súhlase prokurátora prečítal zápisnicu skoršej
výpovedi obžalovaného z prípravného konania na č. l. 12-16.
Zo zápisnice o výpovedi obžalovaného z prípravného konania vyplýva, že tento si je vedomý toho, že má
platiť výživné, vo výpovedi potvrdil, že mu bolo rozsudkom OS Košice I 38C 326/2010 zo dňa 15.3.2013
určené prispievať na výživu syna M. sumou 100€ mesačne. Od právoplatnosti rozsudku, t.j. 22.6.2013.

Ďalej uviedol, že pre neplnenie vyživovacej povinnosti voči synovi M. bol už v minulosti odsúdený
trestným rozkazom Okresného súdu Košice I sp. zn. 10T 47/2013 zo dňa 9.7.2013 právoplatného
31.7.2013 a to pre prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. b) Tr. zák. a
to za obdobie 1.6.2010 do vydania trestného rozkaz. Uviedol, že po vydaní tohto trestného rozkazu si
neplní vyživovaciu povinnosť na syna M. vôbec z dôvodu, že matka dieťaťa I. I. mu dlhuje peniaze vo
výške asi 6000€ , je si vedomý, že toto výživné neplatí , preto, že sa obaja dohodli, že on od nej nebude

požadovať vrátenie sumy 6000€ , a že jeho pohľadávka sa vykompenzuj en a výživnom, čiže toto platiť
nebude, dokiaľ sa pohľadávka medzi nimi úplne nevyrovná.
Ďalej obžalovaný opísal z akého dôvodu jej požičal sumu okolo 6000€, a to kvôli súdnemu sporu
bývalej manželky s realitnou kanceláriou, ktorý spor bývala manželka vyhrala, avšak realitná kancelária
jej peniaze nevyplatila, ide o sumu okolo 6000€.

Pôžičku, ktorú jej ako tvrdí poskytol, bola ako záloha na uzavretie budúcej kúpnej zmluvy s realitnou
kanceláriou, a to vo výške 3333€ a okrem toho mu ešte bývala manželka dlhuje sumu 3333€, ktoré vložil
na jej účet v O. Banke niekedy v januári, februári r. 2009, boli to peniaze z dedičstva po otcovi. Na jej
účet to vložil preto, lebo on vlastný nemal a v tom čase obaja pracovali v Anglicku. Nechápe teda, prečo
podala trestné oznámenie. Potvrdil, že doklad o vložení sumy 3333€ na jej účet už nemá k dispozícii

ako dôkaz. So synom sa nestretáva, ani ho nekontaktuje, nakoľko mu v tom bráni bývala manželka,
pretože nezaplatil výživné. Keďže sa s ním nemôže stretávať, bývalej manželke materiálne nepomáhal,
ani nepomáha. Jeho pravidelný mesačný príjem sa pohyboval okolo 100€ v rozhodnom období, potvrdil,
že nemal stály a pravidelný príjem. Ďalej potvrdil, že má ešte jednu vyživovaciu povinnosť na dcéru
Veroniku Jurkovičovú, kde platí 50 € mesačne matke Z. Z.. Záverom vyjadril ľútosť, že došlo k takej

situácii, že si neplní vyživovaciu povinnosť na syna M., čo odôvodnil ako vyššie uvedené kompenzáciou
za svoju pohľadávku voči I. I..

Svedkyňa I. I. na hlavnom pojednávaní vypovedala, že obžalovaný bežné výživné neplatí vôbec. Každé
dva mesiace platí, lebo si myslí, že podá trestné oznámenie. Za tento rok teda r. 2016 jej zaplatil 40

€ a zotrvala na písomnom podaní zo dňa 4.4.2016 doručené súdu 12.4.2016, dodala , že obžalovaný
si naďalej neplní vyživovaciu povinnosť a ku dnešnému dňu, t.j. 27.7.2016 jej dlží na výživnom 2190€.
Dodala ešte, že v septembri 2014 zmenila priezvisko svojho syna a volá sa M. I..
Z vyššie uvedeného podania vyplýva vyčíslenie výživného ku dňu spísania podania, t.j. 4.4.2016, ktoré
činilo 1970 €. Výživné vypočítala do septembra r. 2015 nakoľko od tohto obdobia jej bolo priznané

náhradné výživné.

Súd v rámci dokazovania oboznámil listinné dôkazy tak, ako je to uvedené v zápisnici o hlavnom
pojednávaní , z ktorých je potrebné spomenúť tie najpodstatnejšie, a to:

Rozsudok Okresného súdu Košice I sp. zn. 38C/326/2010 zo dňa 15.3.2013, ide o rozsudok o rozvode
a úpravu výkon rodičovských práv a povinností na čas po rozvode vo vzťahu k maloletému M. Z., ktorý
bol zverený do osobnej starostlivosti matke vtedy I. Z., rod. I.. Súd ďalej oboznámil rodný list dieťaťa,
trestný rozkaz Okresného súdu Košice I sp. zn. 10T/47/2013 zo dňa 9.7.2013, ktorým bol K. Z. uznaný
vinným z prečinu zanedbania povinnej výživy podľa §207 ods. 1 písm. b) Tr. zákona, a to za obdobie od

1.6.2013 až do vydania trestného rozkazu, začo mu bol uložený trest odňatia slobody v trvaní jedného
roka s podmienečným odkladom na 18 mesiacov a bola mu uložená povinnosť spočívajúca v príkaze
zaplatiť v skúšobnej dobe zameškané výživné. Trestný rozkaz nadobudol právoplatnosť 31.9.2013.

Z charakteristiky z miesta bydliska vyplýva, že miestny úrad Mestskej časti Košice - Juh nemá žiadne

informácieorodinných,majetkovýchpomerochaosprávanísaobžalovanéhovmiestetrvaléhobydliska.

Z aktuálneho odpisu z registra trestov zo dňa 26.7.2016 vyplýva, že obžalovaný bol 8 krát súdne
trestaný . V prvých 6 prípadoch sa naňho hľadí, akoby nebol odsúdený. Čo sa týka trestnej činnostiako to vyplýva z odpisu z registra trestov ide prevažne o neplnenie vyživovacej povinnosti. Naposledy
bol odsúdený trestným rozkazom Okresného súdu Košice okolie sp .zn. 0T 25/2015 zo dňa 25.2.2015,
právoplatného toho istého dňa k trestu odňatia slobody v trvaní 8 mesiacov so skúšobnou dobou v

trvaní 2 rokov a zákazom činnosti viesť motorové vozidlá po dobu 5 rokov. Je nutné podotknúť, že v
rámci odsúdenia pre zanedbávanie povinnej výživy bol trestným rozkazom Okresného súdu Košice sp.
zn. I 10T 4/2013 zo dňa 9.7.2013 odsúdený k trestu odňatia slobody v trvaní 1 roka a 6 mesiacov s
obmedzením - povinnosťou zaplatiť zameškané výživné, v predmetnej veci bol nariadený výkon trestu
a to 9.3.2016 v ÚVTOS s minimálnym stupňom stráženia.

Súd ďalej oboznámil v rámci listinných dôkazov spis Okresného súdu Košice I sp .zn. 6T 12/2013. V
rámci uvedenej trestnej veci bol K. Z. rozsudkom zo dňa 8.7.2013 uznaný vinným z prečinu sprenevery
podľa § 213 ods. 1 Tr. zákona, začo mu bol uložený peňažný trest vo výške 300€ s náhradným
POS v trvaní 4 mesiacov. Uznesením totožnej spisovej značky zo dňa 12.11.2014 právoplatným
19.12.2014 bolo rozhodnuté o nariadení náhradného výkonu trestu odňatia slobody v trvaní 4 mesiacov

nepodmienečne výkon ktorého však K. Z. odvrátil zaplatením peňažného trestu.
Po vyhlásení rozsudku so skoro mesačným odstupom svedkyňa I. I. svojím podaním došlým na súd
11.8.2016 upravila dlžné výživné na 2930 €.

Vo svojej žiadosti, ktorú podal obžalovaný a došla na súd 19.8.2016 žiada o „ zrušenie prípadne

podmienečné nastúpenie do výkonu trestu“ , ktoré odôvodnil, že si je vedomý, že neplnil vyživovaciu
povinnosť, lebo nemal stálu prácu. Po dlhom čase získala stálu prácu na trvalý pracovný pomer, je v
skúšobnej dobe, már riadne bývanie, ak by teraz nastúpil trest prišiel by o prácu a bývanie.

Po takto vykonanom dokazovaní súd neuveril tvrdeniam obžalovaného, ktoré prezentoval v rámci

výsluchu v prípravnom konaní ohľadom skutočnosti, že I. I. mu dĺži okolo 6000€ a neuveril ani tomu, že
došlo medzi nimi k dohode o kompenzácii uvedenej sumy namiesto výživného. Túto skutočnosť potvrdila
vo svojej výpovedi aj samotná I. I..

Súd podotýka, že aj v prípade, že by mu I. I. nejaké peniaze dĺžila, v žiadnom prípade toto nemožno

kompenzovať ako výživné, ktoré výživné stanovené súdom musí povinný platiť vždy do 15 - steho dňa
toho ktorého mesiaca.

Je potrebné poukázať na osobu obžalovaného, ktorý má kriminálnu minulosť a vo viacerých prípadoch
práve pre prečin zanedbania povinnej výživy. Ďalej je potrebné poukázať, že skutku sa dopustil

v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenie vo veci Okresného súdu Košice - okolie , kde bol
odsúdený trestným rozkazom sp. zn. 0T 25 2015 zo dňa 25.2.2015 právoplatným toho istého dňa.
Súd postupujúc v zmysle § 2 ods. 10 Tr. poriadku náležite zistil skutkový stav veci, o ktorom nemal
žiadne pochybnosti vyhodnotil dôkazy jednotlivo a v ich súhrne a objasnil okolnosti svedčiace proti
obžalovanému, ako aj okolnosti svedčiace v jeho prospech. Dôkazy vyhodnotil postupom v zmysle §

2 ods. 12 Tr. por. teda podľa vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých
okolností prípadu ,nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány činné v trestnom konaní, alebo niektorá
zo strán. Výsledkom takto vykonaného dokazovania bola teda ucelená reťaz priamych aj nepriamych
dôkazov svedčiacich o vine obžalovaného zo žalovaného skutku uvedeného v obžalobe a teda ,
že obžalovaný svojím konaním naplnil všetky pojmové znaky skutkovej podstaty prečinu zanedbania

povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. c) Tr. zákona
Stupeň nebezpečnosti konania obžalovaného pre spoločnosť je daný tým, že bol ohrozený záujem štátu
na zákonnej povinnosti vyživovať, alebo zaopatrovať iného v danom prípade vlastného syna M. I. (Z.).
Poľahčujúce ani priťažujúce okolnosti zistené neboli

Súd pri určení druhu trestu a jeho výmery prihliadol najmä na stupeň nebezpečnosti konania
obžalovaného pre spoločnosť, jeho pomery ako aj na možnosti jeho nápravy a dospel k záveru, že pre
splnenie účelu trestu podľa § 34 ods. 1 ods. 2, ods. 4 Tr. zák. je pre nápravu obžalovaného v danom
prípade potrebné uloženie trestu nepodmienečného vyjadreného vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Súd takto uložený trest považuje v rámci individuálnej a generálnej prevencie za relevantný, preto
rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.Poučenie:

Proti rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od oznámenia rozsudku na Okresný súd Košice I.
Odvolanie má odkladný účinok (§ 306/2). Osoby, ktoré sa vzdali práva podať odvolanie, toto právo

nemajú.