Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 10. november 2016

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 19Co/445/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8212202025
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 11. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zlata Simková

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2016:8212202025.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zlaty Simkovej a členov senátu

JUDr. Gabriely Világiovej a JUDr. Martina Kopinu, v právnej veci žalobcov: 1. S. X., nar. XX.XX.XXXX,
bytom N. XXXX/XX, R. - Y., 2. J. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX J. S. XXX, 3. T. U., nar.
XX.XX.XXXX, bytom F. 26XX, XXX XX T., 4. D. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom S. XXX/X, XXX XX M.,
5. G. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom Q.. A. XXX/XX, XXX XX M., 6. M. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom
U. XXX/X, XXX XX T., 7. M. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. XXX/XX, XXX XX T., 8. H. X., nar.
XX.XX.XXXX, bytom J. XXXX/XX, E., 9. J. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX K. XX, zast. JUDr.
Matúšom Lemešom, advokátom so sídlom Kuzmányho 29, Košice 040 01, proti žalovanému: Bc. H. F.,

nar. XX.XX.XXXX, bytom A. Y. XX, U., o určenie vlastníckeho práva s prísl., o odvolaní žalovaného proti
rozsudku Okresného súdu Bardejov č.k. 1C/41/2012-183 zo dňa 10.03.2015 takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie rozhodol o žalobe, ktorou sa žalobcovia po jej úprave
domáhali určenia, že nehnuteľnosti špecifikované v petite žaloby patria do dedičstva po poručiteľke M.
X., nar. XX.XX.XXXX a zomrelej dňa XX.XX.XXXX. Určil tak, že nehnuteľnosti, ktoré sú zapísané na
LV č. XXXX, k.ú. U. a to byt č. XX vo vchode XX na 2. poschodí, ktorý sa nachádza v obytnom bl.
C.D/X súpisného čísla XXX, postaveného na parcele číslo XXXX a parcela č. XXXX o výmere XXXX

m2 - zastavané plochy a nádvoria vrátane podielu priestoru na spoločných častiach a spoločných
zariadeniach domu a spoluvlastnícky podiel k pozemku XXXX/XXXXXX, v celkovom podiele 1/1
patria do dedičstva po poručiteľke M. X., nar. XX.XX.XXXX zomrelej dňa XX.XX.XXXX naposledy
bytom M. pre seniorov a domov sociálnych služieb, SNP 301/4, Svidník. Vyslovil, že o trovách konania
bude rozhodnuté v lehote 30 dní od právoplatnosti rozsudku. V odôvodnení rozsudku po vykonanom
dokazovaní citujúc ust. § 8 ods. 1, § 10 ods. 1, § 26, § 27 ods. 2, § 28, § 38 ods. 1, 2, § 39 a §
126 Občianskeho zákonníka s poukazom na § 80c O.s.p. zistil, že M. X., nar. XX.XX.XXXX zomrela

dňa XX.XX.XXXX; jej dedičmi sú označení žalobcovia v 1.-9. rade, preto im svedčí aktívna vecná
legitimácia. Z výpisu z listu vlastníctva č. XXXX, k.ú. U. (zo dňa 10.03.2015) vyplýva, že vlastníkom
nehnuteľnosti - byt č. XX vo vchode XX na 2. poschodí, ktorý sa nachádza v obytnom bl. C.D/
X súpisného čísla XXX postaveného na parcele číslo XXXX a parcela č. XXXX o výmere XXXX
m2 - zastavané plochy a nádvoria vrátane podielu priestoru na spoločných častiach a spoločných
zariadeniach domu a spoluvlastnícky podiel k pozemku XXXX/XXXXXX, v celkovom podiele 1/1 (ďalej
aj predmetné nehnuteľnosti) je žalovaný Bc. H. F. na základe titulu nadobudnutia - kúpnej zmluvy zo

dňa 26.01.2010 uzavretej medzi predávajúcou Ing. Z. H., nar. XX.XX.XXXX a kupujúcim žalovaným -
vklad č. V XXX/XXXX dňa 12.02.2010. Z uvedeného vyplýva pasívna vecná legitimácia žalovaného.
Dňa 09.02.2006 bol podaný návrh zo dňa 31.10.2005 na pozbavenie spôsobilosti na právne úkony M.
X., nar. XX.XX.XXXX. Návrh bol podaný jej sestrou J. E. a za opatrovníka bola navrhnutá sesternicamenovanej M. T., nar. XX.XX.XXXX. V návrhu sa tvrdilo, že p. X. trpí duševnou poruchou paranoidnou
schizofréniou, ktorá nie je len prechodného charakteru. Konanie bolo vedené pod sp. zn. 1Ps/1/2006. Zo
znaleckého posudku č. 22/2006 zo dňa 15.07.2006 vyplýva, že M. X., nar. XX.XX.XXXX trpí paranoidnou

schizofréniou v chronickom priebehu ( ide o ťažké duševné ochorenie s viac ako 20 - ročným priebehom,
charakterizované poruchami vnímania, myslenia a správania ). Teda trpí závažnou duševnou poruchou
trvalého charakteru, pre ktorú je úplne nespôsobilá konať právne úkony. Nie je schopná chápať význam
konania a rozhodnutia o spôsobilosti na právne úkony. Jej vnímanie reality je bludne skreslené. Bolo
doporučené upustiť od jej osobného výsluchu a doručovania rozhodnutia o pozbavení spôsobilosti na

právne úkony. Naposledy bola hospitalizovaná pre paranoidnú schizofréniu v roku 2004 ( prvý
záznam v r. 1984 ). Rozsudkom tunajšieho súdu zo dňa 14.09.2006, č.k. 1Ps/1/2006-26 bola M. X.,
nar. XX.XX.XXXX pozbavená spôsobilosti na právne úkony v celom rozsahu. Za opatrovníčku jej bola
ustanovená M. T., nar. XX.XX.XXXX, ktorá bola povinná sa o ňu starať, chrániť jej záujmy, zastupovať
ju a spravovať jej majetok. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 09.11.2006. Rozsudkom Krajského
súdu v Prešove č.k. 4CoP19/2010-273 zo dňa 19.11.2010 bol potvrdený rozsudok Okresného súdu

Bardejov zo dňa 02.02.2010, č.k. 2P/16/2007-199 vo výroku o odvolaní z funkcie opatrovníčky M. T.
ustanovenej M. X. rozsudkom Okresného súdu Bardejov zo dňa 14.09.2006, sp. zn. 1Ps/1/2006 a M. X.
ustanovil za opatrovníka Zariadenie pre seniorov a domov sociálnych služieb vo Svidníku. Rozsudok
nadobudol právoplatnosť dňa 08.12.2010. Rozsudkom Okresného súdu Svidník zo dňa 11.10.2012,
č.k. 6P/81/2012-101 bol zmenený rozsudok Krajského súdu v Prešove č.k. 4CoP19/2010-273 zo dňa

19.11.2010 tak, že odvolal z funkcie opatrovníka M. X. Zariadenie pre seniorov a domov sociálnych
služieb vo Svidníku a ustanovil jej za opatrovníčku J. Y., nar. XX.XX.XXXX. Rozsudok nadobudol
právoplatnosť dňa 06.11.2012. Z kúpnej zmluvy o prevode vlastníctva bytu zo dňa 21.12.2006
(podpísanej týmto dňom, ďalej aj Zmluva č. 1) súd prvej inštancie zistil, že predávajúca M. X., nar.
XX.XX.XXXX, zastúpená na základe plnomocenstva M. T., nar. XX.XX.XXXX odpredala predmetné

nehnuteľnosti kupujúcej Ing. Z. H., nar. XX.XX.XXXX za kúpnu cenu 200.000,- Sk. Vklad vlastníckeho
práva v prospech kupujúcej bol povolený pod č. V 2213/2006 dňa 15.01.2007. Súčasťou zmluvy
bol overený podpis M. T.. K zmluve bolo rovnako prepojené aj splnomocnenie zo dňa 17.05.2006,
na základe ktorého M. X. splnomocňuje sesternicu M. T. na predaj predmetných nehnuteľností, ktoré
vlastnícky patria M. X.. Splnomocňuje ju na predaj bytu, spoluvlastníckeho podielu na spoločných

častiach a zariadeniach domu a pozemku, na podpísanie kúpnej zmluvy a podanie návrhu na zápis
zmeny vlastníctva do katastra nehnuteľností. Obec Ondavka podpis M. X. overil dňa 17.05.2006 v
Ondavke, čo vyplýva z overovacej pečiatky, ktorá sa nachádza pod miestom podpisu M. X..
2. Súd prvej inštancie tak dospel k záveru, že návrh žalobcov je dôvodný a že kúpna zmluva zo
dňa 21.12.2006 je absolútne neplatným právnym úkonom. V čase uzavretia kúpnej zmluvy zo dňa

21.12.2006 bola M. X. súdom právoplatne pozbavená spôsobilosti na právne úkony v celom rozsahu,
pričom v zmysle ust. § 28 OZ každý právny úkon vykonaný opatrovníkom nad rámec bežných vecí
podlieha schváleniu súdom, čo sa v tomto prípade nestalo. Právny úkon preto nemožno považovať za
úplný, platný, resp. dovŕšený a teda nevykonaný v súlade s citovaným ustanovením OZ. Povinnosťou
ustanovenej opatrovníčky bolo chrániť záujmy opatrovkyne a zastupovať ju. Rovnako tento právny úkon

bol absolútne neplatný v zmysle § 38 ods. 1 OZ, keďže na vykonanie právneho úkonu nebola spôsobilá.
R. X. totiž z dôvodu dlhodobej duševnej poruchy trvalého charakteru, a to paranoidnej schizofrénie v
chronickom priebehu, čo bolo potvrdení a preukázané znaleckým posudkom vo veci 1Ps/1/2006 zo
dňa 15.07.2006 (ani nie 2 mesiace po podpise splnomocnenia), že pani X. trpí závažnou duševnou
poruchou trvalého charakteru, pre ktorú je úplne nespôsobilá konať právne úkony, o čom opatrovníčka

musela vedieť, lebo bola účastníčkou konania. Bolo to ani nie dva mesiace po podpise plnomocenstva.
Znalec konštatoval, že sa jedná o dlhoročné (20 rokov) prebiehajúce ochorenie. Preto v čase podpísania
splnomocnenia dňa 17.05.2006 už pani X. nemohla chápať význam a dôsledky takéhoto právneho
úkonu, preto tento nemôže byť platný v zmysle § 38 ods. 2 OZ. Navyše, o jeho riadnom podpísaní
mal súd prvej inštancie pochybnosti s poukazom na rozporné tvrdenia svedkyne o mieste podpisu

(Bardejov) a skutočnosťou, že podľa overovacej pečiatky malo byť podpísané v Ondavke. Uvedené
konanieustanovenejopatrovníčkysažiadnychokolnostínemôžebyťakceptovanéajevpríkromrozpore
s výkonom funkcie opatrovníka a možno ho považovať aj za konanie v rozpore s dobrými mravmi.
3. Súd prvej inštancie s poukazom na zásadu „nemo ad alium plus iuris transfere potest, quam ipse
habet“ (nikto nemôže previesť viac práv, než má sám), dospel k záveru, že ak prvý prevod vlastníckeho

práva k nehnuteľnostiam bol vykonaný na základe absolútne neplatného právneho úkonu ( kúpnej
zmluvy zo dňa 21.12.2006 ), p. H. sa nemohla stať ich vlastníčkou a teda nemohla ďalej previesť na
žalovaného kúpnou zmluvou zo dňa 26.01.2010 vlastnícke právo, ktoré nenadobudla. Táto zásada totiž
chráni vlastnícke právo skutočného („pravého“) vlastníka. Jej uplatnenie znamená, že platne nemôženadobudnúť vlastnícke právo právny nástupca, ak subjekt, od ktorého odvodzuje (derivatívne) svoje
vlastnícke právo k nehnuteľnosti, toto právo nikdy nenadobudol, a teda ho ani nemohol ďalej platne
previesť ( porovnaj uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky z 10. februára 2010, sp.zn. I. ÚS

50/10 ), aj keď za istých okolností je možné výnimočne pripustiť ochranu dobrej viery nadobúdateľa
( uznesenie NS SR, sp. zn. 6 Cdo 71/2011 zo dňa 27.02.2013 ). Avšak v tomto prípade súd
prvej inštancie dospel k záveru, že táto u nadobúdateľov absentuje, aj vo vzťahu k žalovanému a to
s poukazom na jeho prvotné vyjadrenie k veci zo dňa 17.05.2012, kde so žalobou súhlasil, aj keď
tvrdil, že tieto okolnosti mu neboli v čase kúpy známe. Súd poukázal aj na vzťahy medzi p. H., synom

svedkyne H. bývajúceho v byte žalovaného a žalovaným, čo spochybňuje dobromyseľnosť žalovaného,
pričom akékoľvek pochybnosti musia ustúpiť citovanej zásade a ochrane ,,pravého“, vlastníka, p. X..
Nemôžepretopripustiťochranukonaniaopatrovníkaosobypozbavenejnaprávneúkony,ktorépovažuje
za rozporné s cit. ust. OZ. Považoval za vlastníčku predmetných nehnuteľností naďalej p. X.. Preto
nemohol akceptovať námietky žalovaného. Žalobe tak vyhovel a určil, že predmetné nehnuteľnosti patria
do dedičstva po neb. M. X., keďže menovaná v priebehu konania zomrela.

4. Súd prvej inštancie to, že rozhodne o trovách konania v lehote 30 dní odôvodnil ust. § 151 ods. 3 O.s.p.
5. Proti uvedenému rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie žalovaný. Namietal
nesprávne právne posúdenie veci a nesprávne skutkové zistenia na základe vykonaných dôkazov.
Poukázal na to, že M. X. bola pozbavená spôsobilosti na právne úkony v celom rozsahu a za jej
opatrovníčku bola ustanovená M. T. rozsudkom zo dňa 14.09.2006, ktorý nadobudol právoplatnosť

09.11.2006. Plnomocenstvo na prevod nehnuteľnosti bolo udelené 17.05.2006, teda takmer 4 mesiace
pred samotným vydaním rozsudku o zbavení M. X. spôsobilosti na právne úkony. Uvedený prejav
vôle M. X. smeroval k scudzeniu nehnuteľnosti, čo bolo uskutočnené uzatvorením kúpnej zmluvy
prostredníctvom jej splnomocnenkyne M. T.. Ku konštatovaniu súdu o neschválení uzatvorenej kúpnej
zmluvy súdom v zmysle § 28 OZ uviedol, že už udelenie plnej moci súd schválil tým, že v zmysle

§ 192 ods. 2 O.s.p. vo výroku právoplatného rozhodnutia, ktorou ustanovil opatrovníčku M. T. do
funkcie, vymedzil rozsah práv a povinností opatrovníka aj v súvislosti s predajom nehnuteľností. Výklad
súdu, že raz vymedzené práva a povinnosti opatrovníka v právoplatnom súdnom rozhodnutí by bolo
nutné ešte opätovne schvaľovať v súdnom konaní by prinieslo ďalšie problémy so starostlivosťou
o majetok, s navyšovaním sporov, nehospodárnosťou a podobne. Ak teda ustanovená opatrovníčka

disponovala udelením plnomocenstvom oprávňujúcim vykonať príslušný právny úkon, konala v súlade
s udelením poverením a podanie návrhu na schválenie právneho úkonu súdom by predstavoval úkon
nad rámec zákonných požiadaviek ustanovených v § 28 Občianskeho zákonníka. Nebolo preukázané,
že opatrovankyňa bola v momente udeľovania plnej moci nesvojprávna. Zo znaleckého dokazovania
vyplynulo, že opatrovkyňa podstupovala medikamentóznu liečbu, na svoj duševný stav užívala lieky

potlačujúcenegatívneprejavypsychickéhoochorenia.Znaleckýposudoknevylúčil,ževčasepodpísania
splnomocnenia paniY. mohla chápať význam a dôsledky pri splnomocňovaní inej osoby. V odôvodnení
rozhodnutia chýba záver súdu o tom, či kúpna zmluva, ktorú v jej mene uzatvorila súdom ustanovená
opatrovníčka je v záujme opatrovkyne. Predaj bytu bol jednoznačne v prospech opatrovkyne, lebo tento
už neužívala a kúpna cena za predaj bytu zodpovedala trhovým podmienkam. Ku kolízii záujmov medzi

opatrovníčkou, t.j. zákonnou zástupkyňou a opatrovkyňou nemohlo prísť už len z dôvodu, že v tomto
prípade úkon pri uzavretí kúpnej zmluvy prebehol na základe plnej moci a pri podpísaní kúpnej zmluvy
ustanovená opatrovníčka vystupovala za opatrovkyňu z hľadiska výkonu správy jej majetku v prvom
rade ako jej splnomocnený zástupca. Preto kúpna zmluva bola v záujme opatrovkyne. Súd preto nemal
žiadny právny dôvod posúdiť predmetný právny úkon ako absolútne neplatný. Žalovaný nadobudol

predmetnú nehnuteľnosť v dobrej viere a dobromyseľne od vlastníka evidovaného na liste vlastníctva.
Súd prvej inštancie sa vôbec nezaoberal naliehavým právnym záujmom. Navrhol preto napadnutý
rozsudok zmeniť tak, že žalobu zamietne, prípadne rozsudok zruší a vráti na nové prejednanie a
rozhodnutie.
6. K odvolaniu žalovaného sa písomne vyjadrili žalobcovia tak, že navrhli napadnutý rozsudok potvrdiť.

Odvolanie žalovaného považujú za nedôvodné a stotožňujú sa so závermi napadnutého rozsudku.
Uviedli, že M. X. nemohla udeliť platné plnomocenstvo na predaj nehnuteľnosti M. T., nakoľko znalec
MUDr. Grohoľňa 15.07.2006 konštatoval u menovanej závažnú duševnú poruchu s viac ako 20 ročným
priebehom. Je nepochybné, že ňou trpela aj pri udeľovaní plnomocenstva dňa 17.05.2006, keďže
znalecký posudok bol podkladom pre rozsudok Okresného súdu Bardejov zo dňa 14.09.2006, ktorým

bola M. X. spôsobilosti na právne úkony v celom rozsahu pozbavená. Pritom návrh na pozbavenie
spôsobilosti na právne úkony bol datovaný dňom 31.10.2005 (takmer 7 mesiacov pred udelením
plnomocenstva) a bol odôvodnený tým, že M. X. trpí duševnou poruchou - paranoidnou schizofréniou.
Je preto absolútne vylúčené, aby M. T. nevedela o ťažkej duševnej chorobe M. X.. Rovnako nemôžeobstáť v odvolaní prezentovaný názor, že súd schválil právny úkon - plnomocenstvo už rozsudkom o
pozbavení spôsobilosti na právne úkony a ustanovení opatrovníka. Z uvedeného rozsudku nevyplýva,
aby súd mal vedomosť o splnomocnení. Ak súd ustanovil M. T. za opatrovníčku, nedal jej neobmedzenú

právnu moc nad jej majetkom a nevylúčil aplikáciu ust. § 28 Občianskeho zákonníka. Uviedol, že konanie
M. T. ako rozporné so záujmami M. X. bolo konštatované aj v rozsudku Okresného súdu Bardejov zo
dňa 02,02,2010 č.k. 2P/6/2007-199 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove zo dňa 19.11.2010
č.k. 4CoP/19/2010, ktorým bola z funkcie opatrovníčky odvolaná. Aj kúpna cena za byt vo výške 200.000
Sk (6.638,78 eur) za dvojizbový byt v Bardejove o výmere XX,XX m2 bola v roku 2006 výrazne pod

trhovou cenou. Pre úplnosť uviedli, že M. T. tieto finančné prostriedky zložila v prospech M. X. v roku
2010, t.j. v priebehu konania o pozbavení funkcie opatrovníčky. K otázke naliehavého právneho záujmu
súd vyslovene uviedol, že sa stotožnil s argumentáciou žalobcu.
7. Krajský súd v Prešove ako odvolací súd príslušný na rozhodnutie o odvolaní v zmysle § 34 zák. č.
160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP) preskúmal napadnutý rozsudok spolu s
konaním, ktoré mu predchádzalo v súlade s § 379 a § 380 CSP v spojení s § 470 ods. 1 a 2 CSP,

bez nariadenia pojednávania (§ 385 CSP a contrario) s tým, že miesto a čas verejného vyhlásenia
rozsudku zverejnil na úradnej tabuli súdu dňa 31.10.2016 a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného
nie je dôvodné.
8. Po preskúmaní veci odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie vykonal vo veci dostatočné
dokazovanie. Z výsledkov vykonaného dokazovania dospel k správnym skutkovým zisteniam a vyvodil

správnyprávnyzáverasvojerozhodnutienáležiteavyčerpávajúcimspôsobomodôvodnil.Vodôvodnení
napadnutého rozhodnutia súd prvej inštancie dostatočným, jasným a výstižným spôsobom vysvetlil,
ktoré skutočnosti považoval za preukázané, z akých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri
hodnotení dôkazov riadil. Rovnako dostatočne podrobným spôsobom objasnil, na základe akých
skutočností a na podklade akej právnej úpravy vec právne posúdil. Len na zdôraznenie správnosti

napadnutého rozhodnutia ako aj k odvolacím dôvodom v zmysle ust.§ 387 ods. 2 CSP, keďže sa
v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia uvádza: Návrh na pozbavenie
spôsobilosti M. X. bol podaný dňa 31.10.2005, kde za opatrovníčku bola navrhnutá M. T.. Teda už v čase
podania návrhu M. T. musela vedieť, že M. X. trpí duševnou poruchou. Nie je možné sa preto stotožniť
s odvolacím dôvodom, že plnomocenstvo na prevod nehnuteľnosti jej bolo udelené dňa 17.05.2006,

teda 4 mesiace pred vydaním rozsudku o zbavení M. X. spôsobilosti na právne úkony. Rovnako nie
je možné súhlasiť s tvrdením, že už v rozsudku Okresného súdu Bardejov zo dňa 14.09.2006 č. k.
1Ps/1/2006-26, ktorým bola M. X. pozbavená spôsobilosti na právne úkony v celom rozsahu a za
opatrovníčku bola ustanovená M. T. s povinnosťou starať sa o ňu, chrániť jej záujmy, zastupovať ju a
spravovať jej majetok, bolo obsiahnuté aj oprávnenie opatrovníčky predať nehnuteľnosť vo vlastníctve

M. X.. V žiadnom prípade nie je možné ustanovenie § 28 OZ, ktoré pojednáva o potrebe nakladania s
majetkom schváliť súdom, hodnotiť ako nepotrebný úkon. Ani tvrdenie o tom, že v momente udelenia
plnej moci M. X. nebola nesvojprávna, nemôže byť vyhodnotené v prospech odvolateľa. Znaleckým
posudkom totiž bolo preukázané, že menovaná trpela ťažkou duševnou chorobou s viac ako 20 ročným
priebehom, charakterizovaným poruchami vnímania, myslenia a správania. Tiež nie je možné súhlasiť s

odvolateľom, že ku kolízii záujmov medzi opatrovníčkou a opatrovankyňou nemohlo z dôvodu udelenia
plnej moci dôjsť. Z vykonaného dokazovania totiž vyplynulo, že jednak M. X. v čase udelenia plnej
moci trpela ťažkou duševnou chorobou, preto nemohla udeliť platné plnomocenstvo, jednak podmienky
udelenia plnomocenstva a to, čo sa týka jeho podpisu, boli tvrdené rozporuplne, čo do miesta podpisu,
teda aj udelenie plnomocenstva vzbudzuje veľké pochybnosti. Rovnako nie je dôvodná námietka

odvolateľa, že súd prvej inštancie sa nezaoberal naliehavým právnym záujmom v predmetnej veci. Z
napadnutého rozsudku vyplýva, že s poukazom na ust. § 80c O.s.p., ktorý citoval, uviedol, že úmyslom
bolo zosúladiť fakticky stav z dôvodu absolútne neplatného právneho úkonu (strana 9 odôvodnenia
rozsudku súdu prvej inštancie). Rovnako správne súd prvej inštancie poukázal na zásadu „nemo ad
alium plus iuris transfere potest, quam ipse habet“, t.j. že nikto nemôže previesť viac práv, než má sám,

z ktorej pri rozhodovaní vychádzal. Odvolací súd preto rozhodnutie súdu prvej inštancie považuje za
správne a zákonné.
9. Odvolací súd preto vyhodnotil odvolanie žalovaného ako nedôvodné a z vyššie uvedených dôvodov
rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny postupom podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.
10. O trovách odvolacieho konania nebolo rozhodnuté, nakoľko aj o týchto rozhodne súd prvej inštancie.

11. Toto rozhodnutie boli prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Podľa § 420 CSP, dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej
alebo ktorým sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa § 421 ods. 1 CSP, dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo
alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa § 421 ods. 2 CSP, dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd

rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n).

Podľa § 423 CSP, dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.

Podľa § 424 CSP, dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Podľa § 427 ods. 1 CSP, dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia
odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané
opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej
opravy.

Podľa § 427 ods. 2 CSP, dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom
odvolacom alebo dovolacom súde.

Podľa § 428 CSP, v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Podľa § 429 ods. 1 CSP, dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a
iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Podľa § 429 ods. 2 písm. a) CSP, povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je dovolateľom fyzická osoba,
ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.