Uznesenie ,
Potvrdzujúce, Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 30. november 2016

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 27CoP/3/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3116210749
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 11. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubica Bajzová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2016:3116210749.2

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ľubice Bajzovej a sudkýň
JUDr. Aleny Záhumenskej a Mgr. Martiny Trnavskej vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: W., nar.
XX.XX.XXXX, v konaní zastúpené opatrovníkom R. F., dieťa rodičov: matky Mgr. N. S., bytom A. T., F.
W. XX/X a otca Ing. U. P., bytom S. S., O. 1, o návrhu otca na nariadenie neodkladného opatrenia, na
odvolanie otca proti uzneseniu Okresného súdu Trenčín zo dňa 19. októbra 2016, č.k. 31P/91/2016-49,

takto

r o z h o d o l :

Uznesenie súdu prvej inštancie v časti, ktorou zamietol návrh otca na nariadenie neodkladného
opatrenia vo veci zníženia výživného v prospech maloletého W. U. P. p o t v r d z u j e a v časti, ktorou
zamietol návrh otca na nariadenie neodkladného opatrenia vo veci zmeny úpravy styku s maloletým W.
U. P. z r u š u j e a v tejto časti v r a c i a súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým, v záhlaví identifikovaným uznesením, súd prvej inštancie návrh otca na nariadenie
neodkladného opatrenia zamietol.

2. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že otec sa svojím návrhom domáhal nariadenia
neodkladného opatrenia, ktorým by mu súd znížil jeho vyživovaciu povinnosť k maloletému W. U. na
sumu 50,- eur mesačne. Ako kompenzáciu zníženia výživného navrhoval, aby mu bol neodkladným

opatrením tiež zmenený styk s mal. dieťaťom tak, že bude mať právo stýkať sa s maloletým
W. U. striedavo s matkou pravidelne opakovane 14 dní neprerušovane tak, že toto stretávanie
začne v najbližšom párnom týždni kalendárneho roka 2016, ktorý nasleduje, alebo prebieha po dni
vykonateľnosti rozhodnutia. Matka bude povinná na stretnutie s otcom dieťa riadne pripraviť a odovzdať
ho otcovi pred jej bytom. Matka bude mať právo stretávať s maloletým W. U. striedavo s otcom
maloletého pravidelne opakovane 14 dní neprerušovane. Otec bude povinný W. U. na stretnutie s

matkou riadne pripraviť a odovzdať ho matke pred jej bytom. Odovzdávanie a preberanie dieťaťa sa
bude realizovať tak, že:
- ak je pondelok dňom školskej dochádzky tak rodič, ktorý práve realizuje s dieťaťom styk odovzdá dieťa
v nedeľu o 18.00 hodine pred takýmto pondelkom druhému rodičovi pred dverami svojho bytu,
- ak je pondelok dňom, kedy sa školská dochádzka nerealizuje z dôvodu štátnych sviatkov dní pokoja
školských prázdnin, tak v takýto pondelok o 18.00 hod. rodič, ktorý práve realizuje s dieťaťom styk

odovzdá dieťa druhému z rodičov pred dverami svojho bytu. Dôvodil, že od 01.04.2016 do 30.09.2016
bol evidovaný ako uchádzač o zamestnanie a poberal podporu v nezamestnanosti cca 850,- eur
mesačne. Pri jeho nákladoch na bývanie (300,- eur mesačne) a platení výživného na mal. W. (500,- eur
mesačne), bol jeho disponibilný zostatok 50,- eur mesačne, čo nie je ani životné minimum. Počas tohto
obdobia, sa každý mesiac dostával hlboko do deficitu. Od 01.10.2016 nastúpil do pracovného pomeru
so základnou brutto mzdou 450,- eur mesačne, čo pri jeho základných mesačných výdavkoch, vytvára

každý mesiac deficit 350,- eur, pričom má ešte nesplatený úver v sume 1.700,- eur. Začína odpredávať
svoj majetok a vybavenie domácnosti, aby tak zabezpečil aspoň sebe finančné zdroje.3. Súd prvej inštancie zistil, že maloletý W. U. bol rozsudkom pod č.k. 32P/171/2009 zo dňa 17.08.2015
právoplatným dňa 20.05.2016, zverený do osobnej starostlivosti matky, otcovi bola uložená povinnosť

prispievať na výživu maloletému W. U. sumou 230,- eur mesačne k rukám matky, vždy do 15.
dňa každého mesiaca vopred, s účinnosťou od 20.10.2009 do 31.08.2013, z čoho čiastku 60,- eur
mesačne má otec dieťaťa zasielať na osobitný účet maloletého za účelom tvorby úspor a s účinnosťou
od 01.09.2013 sumou 300,- eur mesačne, z čoho čiastku 60,- eur mesačne má otec dieťaťa zasielať
na osobitný účet maloletému za účelom tvorby úspor. Dlh na výživnom za obdobie od 20.10.2009 do

rozhodnutia súdu z titulu bežného výživného vo výške 10.085,80 eur, má otec dieťaťa povinnosť splácať
k rukám matky v mesačných splátkach po 100,- eur spolu s určeným výživným až do úplného vyrovnania
dlhu, pod následkom straty výhody splátok. Dlh na výživnom za obdobie od 20.10.2009 do rozhodnutia
súdu z titulu tvorby úspor vo výške 3.503,22 eur, má otec dieťaťa povinnosť splácať na osobitný
účet maloletého za účelom tvorby úspor po 100,- eur spolu s výživným určeným na tvorbu úspor až do
úplného vyrovnania dlhu, pod následkom straty výhody splátok. Návrh otca mal. na zverenie maloletého

W. do jeho osobnej starostlivosti bol zamietnutý. Styk otca s maloletým W. U. sa upravil tak, že otec
je oprávnený stýkať sa s maloletým W. U. každý párny týždeň v piatok od 16.00 hod. do nedele do
16.00 hod..

5. Uznesením Okresného súdu Trenčín č.k. 31P/91/2016-11 zo dňa 30.06.2016 bol zamietnutý návrh na

nariadenie neodkladného opatrenia ( v tom čase predbežného opatrenia), ktorým otec žiadal zníženie
výživného.

6. Bolo ďalej zistené, že otec dieťaťa podal na súde návrh vo veci samej, na zníženie výživného.

7. Z potvrdenia R. zo dňa 27.04.2016 vyplynulo, že otec dieťaťa bol zaradený do evidencie uchádzačov
o zamestnanie dňom 01.04.2016.

8. Z pracovnej zmluvy uzavretej medzi obchodnou spoločnosťou W. HR, s.r.o. W. a Ing. U. P. bolo
zistené, že otec dieťaťa nastúpil do zamestnania od 01.10.2016, na pracovnú pozíciu obchodno-

administratívneho pracovníka s brutto mesačnou mzdou 450,- eur.

9. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa ustanovení § 2 ods. 1, 2 CMP, § 324 ods. 1, 2, § 325
ods. 1 CSP, § 360 ods. 1, § 366 CMP, s odkazom na ktoré v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol,
že neodkladné opatrenie nie je konečné rozhodnutie. Pred začatím konania, alebo po začatí konania

ho možno nariadiť ak je potrebné, aby boli dočasne upravené pomery účastníkov, alebo ak je obava,
že by výkon súdneho rozhodnutia bol ohrozený, pri súčasne osvedčenom predpoklade naliehavosti
požadovanej úpravy, ktorá vyžaduje okamžitý zásah súdu. Vždy je potrebné pritom prihliadať na záujem
maloletého dieťaťa.

10. Konštatoval, že otec osvedčil existenciu právneho vzťahu účastníkov, neosvedčil však existenciu
naliehavej potreby dočasnej úpravy pomerov. I keď preukázal, že jeho terajší príjem je nižší ako príjem,
ktorý mal predtým, a tiež v čase, kedy mu bola vyplácaná podpora v nezamestnanosti (cca 850,- eur
mesačne), na zmenu rozhodnutia o výške doposiaľ stanoveného výživného, je nevyhnutné vykonať
podrobné dokazovanie v rámci konania o veci samej, presahujúce rámec konania o neodkladnom

opatrení, v rámci ktorého sa bude súd musieť zaoberať dôvodmi, pre ktoré bol ukončený posledný
pracovný pomer otca, z ktorého dosahoval príjem, vychádzajúc z ktorého, bolo v jeho možnostiach
a schopnostiach súdom stanovenú vyživovaciu povinnosť k maloletému W. U. si plniť. Z uvedených
dôvodov, jeho návrh na nariadenie neodkladného opatrenia vyhodnotil ako nedôvodný a tento zamietol.

11. Rozhodnutie súdu prvej inštancie v zákonom stanovenej lehote odvolaním napadol otec mal. dieťaťa,
navrhujúc odvolaciemu súdu jeho zmenu, a to tak, že prostredníctvom neodkladného opatrenia bude
znížená jeho vyživovacia povinnosť na sumu 50,- eur mesačne, ktorá suma bude zahŕňať tak bežné
výživné na spotrebu, ako aj čiastku na tvorbu úspor, tiež splátky dlžného výživného s tým, že ako
kompenzáciu zníženia tohto výživného, sa bude mal. dieťa stretávať s oboma rodičmi (s otcom aj s

matkou)pravidelneopakovane14dníneprerušovanetak,žetotostretávaniezačnevnajbližšompárnom
týždni kalendárneho roka 2016 ktorý nasleduje, alebo prebieha po dni vykonateľnosti rozsudku s tým, že
matkajepovinnádieťanastretnutiesotcompripraviť,odovzdaťhootcovipredjejbytomarovnakomatka
má právo stýkať sa s dieťaťom pravidelne opakovane 14 dní neprerušovanie s povinnosťou otca dieťana stretnutie s matkou pripraviť a odovzdať ho matke pred bytom. Dôvodil, že pred súdom prvej inštancie
je vedené konanie vo veci zníženia jeho vyživovacej povinnosti, pričom jeho súčasťou je aj navrhovaná
zmena rozsahu jeho stretávania s dieťaťom, ktoré návrhy tak vo veci samej, ako aj vo veci neodkladného

opatrenia, sú plne v súlade s platnou legislatívou. Súd prvej inštancie mu svojím rozhodnutím odmietol
pomoc ako rodičovi mužského pohlavia, čím porušil článok 12 Ústavy Slovenskej republiky. Rozhodnutie
považuje za protiústavné, nedostatočne odôvodnené, v súvislosti s čím poukázal na Nález Ústavného
súdu Českej republiky pod č. III. ÚS 346/09 zo dňa 03.09.2009, závery ktorého sú aktuálne a smerodajné
aj vo vzťahu k jeho návrhu na vydanie neodkladného opatrenia. Tým, že v rozhodnutí súd prvej

inštancie nezdôvodnil, prečo nerešpektoval princíp proporcionality, porušil jeho základné právo na
spravodlivý proces, ktoré mu je garantované ústavne článkom 36 ods. 1 Listiny základných práv a
slobôd. V súvislosti s princípom proporcionality poukázal na Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky
PL.ÚS 3/09-378 zo dňa 26.01.2011 s tým, že tento princíp je zakotvený v samotnom ustanovení §
62 ods. 2 Zákona o rodine, v zmysle ktorého obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa
svojichschopností,možnostíamajetkovýchpomerov.PoukazovalnarozsudokOkresnéhosúduTrenčín

pod číslom 32P/171/2009-1018 zo dňa 17.08.2015, ktorým mu bola uložená vyživovacia povinnosť
voči dieťaťu, ktorý bol potvrdený odvolacím súdom, v dôvodoch ktorého vzhliada nadržiavanie matke,
čo pokladá za hrubé porušenie článku 12 Ústavy Slovenskej republiky. Namietal správnosť záverov,
plynúcich z citovaného rozhodnutia, poukazoval na to, že majetok otca dieťaťa sa do výpočtu výšky
výživného na dieťa nezapočítava, tiež že neboli posudzované schopnosti matky maloletého plniť si

vyživovaciu povinnosť k maloletému a pokiaľ v tomto konaní súd jeho schopnosti v tomto smere chce
skúmať, považuje to za diskriminačné. Výživné, určené predchádzajúcim rozhodnutím, je vo vzťahu
k nemu likvidačné a nad jeho objektívne možnosti s poukazom na jeho mesačný príjem do 850,- eur
mesačne ( podpora v nezamestnanosti), jeho vyživovaciu povinnosť na maloletého 500,- eur mesačne,
povinnosťúhradynájomného300,- eurmesačne,tiežvzhľadomnajehovekaskutočnosť,žebymalmať

k dispozícii 50,- eur mesačne ako disponibilnú sumu na uhrádzanie svojich životných potrieb. V období,
kedy bol evidovaný v evidencii uchádzačov o zamestnanie (od 01.04.2016 do 30.09.2016) sa dostával
do straty, ktorú musel prekleňovať požičiavaním si peňazí. Určené výživné, nie je proporcionálne k
jeho disponibilnému príjmu. V období od 01.10.2016, kedy nastúpil do nového zamestnania, je výživné
likvidačné vo vzťahu k nemu, vzhľadom na jeho mesačný príjem 450,- eur, výšku jeho vyživovacej

povinnosti, mesačnú povinnosť úhrady nájomného 300,- eur, nulovú disponibilnú sumu na uhrádzanie
jeho životných potrieb s následkom vytvárania väčších strát, z ktorého dôvodu v septembri 2016 uhradil
na výživnom iba sumu 50,- eur, čo bolo dôvodom pre začatie exekúcie voči nemu. Zamietnutím jeho
návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, bol de facto odsúdený k exekúcii. V ďalšom v odvolaní
podrobne rozoberá a spochybňuje správnosť rozhodnutia, ktorým mu bolo určené výživné. Podľa jeho

názoru osvedčil predpoklad naliehavosti okamžitého zásahu súdu prostredníctvom neodkladného
opatrenia. Ak by chcel súd skúmať, či by otec mohol platiť menší nájom, a tak vytvoriť zdroje na platenie
výživného, takýto postup by bol akceptovateľný iba vtedy, ak by sa súd zaoberal tiež tým, že matka by
mala predať svoj nadštandardný byt a začať bývať v podnájme, v ktorom bude platiť rovnaké nájomné,
aké by súd chcel umelo vypočítať v prípade otca. Určené výživné bolo nad jeho pomery už v čase

vydania posledného rozhodnutia o výživnom. Za znížené výživné, ponúka kompenzáciu vo forme
zmeny úpravy styku. Zamietnutím návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, sa jeho aktuálna
situácia zhorší. Ak konajúce súdy vyhovejú návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia iba v rozsahu
zníženia výživného, bez kompenzácie vo forme styku maloletého s oboma rodičmi, budú tak konať v
rozpore s právami a oprávnenými záujmami dieťaťa, pretože stratený čas, ktorý mohol a môže maloletý

tráviť aj so svojím otcom, mu už nikto nevráti a ani najvyššie výživné nekompenzuje maloletému to, že
nebol v dostatočnom rozsahu s otcom. Vyhovenie návrhu otca na nariadenie neodkladného opatrenia
je v súlade s článkom 3 ods. 1 a článkom 12 Dohovoru o právach dieťaťa. V súvislosti s avizovaným
záujmom súdu prvej inštancie o preskúmanie dôvodov, na základe ktorých bol k 31.03.2016 skončený
jeho pracovný pomer v spoločnosti X.., uviedol, že tento ukončil dohodou v súlade s pracovnou zmluvou

a platnou legislatívou, čo bolo jeho právom, ktoré, ak súd spochybňuje, žiada, aby sa obrátil na ÚS
SR so žiadosťou o výklad Ústavy Slovenskej republiky. Pracovný pomer v spoločnosti W. HR, s.r.o.
započal k 01.10.2016 na základe riadne podpísanej pracovnej zmluvy, ktorú podpísal on ako uchádzač
o zamestnanie a budúci zamestnávateľ, čo bolo ich právom.

12. Krajský súd ako súd odvolací vec preskúmal podľa § 65 a § 66 CMP, bez nariadenia odvolacieho
pojednávania podľa § 385 CSP a dospel k záveru, že napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie v časti,
ktorou zamietol návrh otca na nariadenie neodkladného opatrenia , ktorým sa tento domáhal zníženia
výživného v prospech maloletého W. U. P. je potrebné ako vecne správne potvrdiť podľa § 387 ods. 1,2 CSP a v časti, ktorou zamietol návrh otca na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým sa domáhal
zmeny úpravy styku s maloletým W. U. P. zrušiť podľa § 389 ods. 1 písm. a),b) CSP z nasledovných
dôvodov:

13. Od 01.07.2016 sú účinné nové procesné kódexy, Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) a
Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“), ktoré nahradili dovtedajší Občiansky súdny poriadok.
Zmenou prešiel aj inštitút predbežného opatrenia. Tretia hlava tretej časti nového Civilného sporového
poriadku predstavuje novú právnu úpravu neodkladných opatrení a zabezpečovacích opatrení, ktoré

nahradili inštitút predbežného opatrenia podľa Občianskeho súdneho poriadku. Úprava doterajších
predbežných opatrení vo veciach starostlivosti o maloleté deti, sa presunula ako úprava neodkladných
opatrení do samostatného procesného kódexu, do Civilného mimosporového poriadku. Osobitná úprava
neodkladných a iných opatrení súdu, je obsiahnutá v ustanoveniach § 360 a § 369 CMP, ktoré
však upravujú len niektoré ustanovenia o neodkladných a iných opatreniach súdu. V otázkach tam
neupravených, sa v zmysle § 2 ods. 1 CMP použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku. Pri

posúdení dôvodnosti odvolania otca maloletého dieťaťa, vychádzajúc z vyššie uvedeného, aplikoval
odvolací súd nasledovné ustanovenia právnych predpisov:

14. Podľa § 324 ods. 1 CSP pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení, môže súd na
návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

15. Podľa § 325 ods. 1, 2 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne
upraviť pomery, alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

16. Podľa § 361 CMP súd nariadi neodkladné opatrenie aj vtedy, ak to vyžaduje verejný záujem.

17. Podľa § 328 ods.1 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327 nariadi neodkladné opatrenie, ak sú
splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.

18. Ako vyplýva z ustanovení § 325 CSP a § 361 CMP, neodkladné opatrenie možno nariadiť len z

dôvodu, že je potrebné bezodkladne upraviť pomery, alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená a
v konaniach, ktoré sú upravené v CMP aj vtedy, ak to vyžaduje verejný záujem.

19. V tomto konaní otec maloletého dieťaťa, žiadal nariadiť neodkladné opatrenie, ktorým by sa
zmenila /znížila/ výška výživného, ktoré je povinný poskytovať na výživu maloletého dieťaťa a tiež

neodkladné opatrenie, ktorým by sa zmenil /rozšíril/ rozsah jeho styku s maloletým dieťaťom. Dôvody,
ktoré otec uviedol na odôvodnenie svojho návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, možno
subsumovať pod dôvod uvedený v ust. § 325 ods. 1 CSP , spočívajúci v potrebe bezodkladnej úpravy
pomerov účastníkov.

20. Obe vyššie uvedené otázky - určenie výživného otca na maloleté dieťa a tiež úprava styku otca s
maloletýmW.,súprávoplatneupravenésúdnymrozhodnutím,atorozsudkom pod č.k.32P/171/2009zo
dňa 17.08.2015, právoplatným dňa 20.05.2016, ktorým bol mal. W. U. zverený do osobnej starostlivosti
matky,otcovi bolauloženápovinnosťprispievaťnavýživu maloletémuW. U. sumou230,- eurmesačne
k rukám matky, vždy do 15. dňa každého mesiaca vopred, s účinnosťou od 20.10.2009 do 31.08.2013, z

čoho čiastku 60,- eur mesačne má otec dieťaťa zasielať na osobitný účet maloletého za účelom tvorby
úspor a s účinnosťou od 01.09.2013 sumou 300,- eur mesačne, z čoho čiastku 60,- eur mesačne má
otec dieťaťa zasielať na osobitný účet maloletému za účelom tvorby úspor. Dlh na výživnom za obdobie
od 20.10.2009 do rozhodnutia súdu z titulu bežného výživného vo výške 10.085,80 eur, má otec dieťaťa
povinnosť splácať k rukám matky v mesačných splátkach po 100,- eur spolu s určeným výživným až

do úplného vyrovnania dlhu, pod následkom straty výhody splátok. Dlh na výživnom za obdobie od
20.10.2009 do rozhodnutia súdu z titulu tvorby úspor vo výške 3.503,22 eur, má otec dieťaťa povinnosť
splácať na osobitný účet maloletého za účelom tvorby úspor po 100,- eur spolu s výživným určeným
na tvorbu úspor až do úplného vyrovnania dlhu, pod následkom straty výhody splátok. Návrh otca mal.
na zverenie maloletého W. U. do jeho osobnej starostlivosti bol zamietnutý. Styk otca s maloletým W.

U. sa upravil tak, že otec je oprávnený stýkať sa s maloletým W. každý párny týždeň v piatok od 16.00
hod. do nedele do 16.00 hod.. Rozsudok súdu prvej inštancie bol potvrdený odvolacím súdom.15. Odvolacísúdsaplnezhodujesnázoromsúduprvejinštancievyslovenomvnapadnutomrozhodnutí,
že otec maloletého dieťaťa neosvedčil potrebu bezodkladnej úpravy pomerov účastníkov neodkladným
opatrením, ktoré žiadal nariadiť, pokiaľ ide o zmenu (zníženie) určenej mu vyživovacej povinnosti. Je

síce pravdou, že sa javí, že od doby poslednej úpravy vyživovacej povinnosti došlo k zmene pomerov na
strane otca, ktorý sa potom, ako podľa jeho vlastného vyjadrenia ukončil pracovný pomer k 31.03.2016
v spoločnosti SE F., s.r.o. dohodou ( z výšky ktorého príjmu súd vychádzal pri poslednom rozhodovaní
o výške jeho vyživovacej povinnosti), sa stal nezamestnaným a bol zaradený do evidencie uchádzačov
o zamestnanie dňom 01.04.2016 a následne nastúpil do zamestnania u spoločnosti W. HR, s.r.o. W. od

01.10.2016, na pracovnú pozíciu obchodno-administratívneho pracovníka s brutto mesačnou mzdou
450,- eur, avšak samotná táto skutočnosť, bez skúmania dôvodov takejto zmeny z hľadiska určujúcich
zákonných kritérií pre stanovenie výšky vyživovacej povinnosti, sledujúc ako prioritný cieľ záujem mal.
dieťaťa, záver o dôvodnosti zníženia jeho vyživovacej povinnosti v rámci rozhodovania o neodkladnom
opatrení neodôvodňuje.

16. Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom, je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času,
kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia, prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich
schopností, možností a majetkových pomerov. Pri určení výživného (tiež jeho zmene) prihliadne súd na
odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na
schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný, vzdá bez

dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj
na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie (§ 75 ods. 1 Zákona o rodine). Priznané
výživné v prípade, ak sa zmenia pomery ( existenciu ktorej zmeny je potrebné komplexne skúmať tak
na strane osôb povinných, ako aj oprávnených z vyživovacej povinnosti), možno vychádzajúc z ust.
§ 78 ods. 1 Zákona o rodine zmeniť, pretože nie je rozhodnutím nemenným. Plynutím času môže

nastať zmena pomerov tak na strane detí, v dôsledku pribúdajúceho veku, zvyšovania nákladov na
zabezpečovanie ich odôvodnených potrieb, ako aj na strane rodičov a to zvýšením, alebo znížením
príjmu, prípadne existenciou iných okolností, ktoré môžu mať zásadný vplyv pri posudzovaní, či k zmene
pomerov na strane či už rodičov, alebo dieťaťa došlo.

17. Ako vyplýva z uvedených zákonných ustanovení, každý z rodičov je povinný vyživovať svoje
dieťa a má povinnosť v prvom rade zabezpečiť výživu svojho dieťaťa a až následne má právo využiť
zostávajúce finančné prostriedky na uspokojovanie svojich vlastných potrieb, pričom zákon nerozlišuje,
či ide o nevyhnutné životné potreby rodiča, alebo potreby iné. Podľa ustálenej judikatúry, pre posúdenie

schopnostíamožnostírodičavzmysleustanovenia§75ods.1Zákonaorodine,niesúrozhodujúcejeho
skutočné zárobkové (prípadne aj majetkové) pomery, ale jeho reálne zárobkové (prípadne aj majetkové)
možnosti, dané okrem iného jeho fyzickým stavom, nadaním, množstvom získaných vedomostí a
pracovných skúseností a pod.. V prípade, ak sa povinný rodič bez dôležitého dôvodu vzdá svojho príjmu,
uplatňuje sa princíp tzv. potencionality príjmu, čo znamená, že súd vychádza pri rozhodovaní z príjmu

povinnéhorodiča,ktorýbyboldosahoval,kebysahobezdôležitéhodôvodu(napr.nepriaznivýzdravotný
stav) nebol vzdal. Pre komplexnosť posúdenia majetkových pomerov výživou povinného rodiča, sú
predmetom dokazovania aj pasíva (rôzne formy úverov, pôžičiek, prípadné exekúcie), avšak je potrebné
vychádzať z priority vyživovacej povinnosti.

17. Z vyššie uvedeného je teda zrejmé, že rozhodnutiu o určení, či zmene vyživovacej povinnosti musí
predchádzať dôkladne zistený skutkový stav, jedine na základe ktorého možno dospieť k záveru o
(ne)existencii takej kvalifikovanej zmeny pomerov či už na strane ktoréhokoľvek z rodičov, či na strane
vyživovaného dieťaťa, ktorá dôvodne v prospech záveru o jej zmene nasvedčuje.

18. Dokazovanie v konaní o vydanie neodkladného opatrenia, však nie je dokazovaním v
rozsahu vyžadovanom v základnom konaní. To je pojmovo vylúčené. Toto dokazovanie preto teória
práva označuje ako osvedčovanie. Na rozdiel od dokazovania, osvedčovanie znamená, že súd
prostredníctvom označených dôkazov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodnutie o
návrhu na vydanie neodkladného opatrenia. Pri ich zisťovaní súd neprihliada a ani nemusí prihliadať na

všetky procesné formality, ako je to pri riadnom procesnom dokazovaní. Výsledkom takého postupu je
to, že osvedčované skutočnosti sa súdu, so zreteľom na všetky okolnosti prípadu, javia ako nanajvýš
pravdepodobné. Všetky zásady dokazovania platné v civilnom procese sa však nemôžu uplatniť v celešírke s ohľadom na potrebu poskytnutia rýchlej a účinnej ochrany práv, ktoré majú byť predmetom
vydaného neodkladného opatrenia.

19. Pokiaľ teda súd prvej inštancie zamietol návrh otca na nariadenie neodkladného opatrenia v časti,
ktorou sa tento domáhal zníženia určenej mu vyživovacej povinnosti (vzhľadom na pokles jeho príjmu)
dôvodiac, že pre takýto záver je nevyhnutné vykonať dôkladné podrobné dokazovanie, ktoré presahuje
rámec konania v časti o nariadenie neodkladného opatrenia, odvolací súd sa plne s jeho názorom
identifikuje. Tak súd prvej inštancie, ako ani odvolací súd, ani v najmenšom nespochybňujú právo otca

na zmenu jeho zamestnania. Ak však takáto zmena má za následok pokles príjmu na strane povinného
rodiča (ktorou skutočnosťou svoj návrh tento zdôvodňuje), nemôže to automaticky ísť na ťarchu (v
neprospech) plnenia si jeho vyživovacej povinnosti k mal. dieťaťu, pretože miera zodpovednosti za
takýto krok, je na pleciach povinného rodiča. Až výsledky dokazovania v základnom konaní budú
spôsobilé k záveru, či otcom tvrdená zmena pomerov, je s ohľadom na všetky zákonné kritériá pre
zmenu vyživovacej povinnosti určujúce, k takémuto záveru spôsobilou, kedy primárne bude potrebné

sa vysporiadať tiež s tým, či pri posudzovaní dopadu otcom tvrdenej zmeny jeho pomerov na výšku
určenej mu vyživovacej povinnosti, bude (ne)dôvodné aplikovať princíp tzv. potencionality jeho príjmu.

20. Ako nedôvodné vyhodnotil odvolací súd námietky otca, ktorými spochybňuje správnosť skutkových a
právnychzáverovsúdov(prvejinštancie,akoajodvolacieho)vkonaní,ktoréhovýsledkombolaposledná

úprava jeho vyživovacej povinnosti k mal. dieťaťu. V tomto konaní súd nie je oprávnený posudzovať
primeranosť výšky vyživovacej povinnosti otca, stanovenej mu predchádzajúcim rozhodnutím súdu.
Pri zisťovaní zmien v pomeroch účastníkov v zmysle § 78 ods. 1 Zákona o rodine, je neprípustná
revízia predchádzajúceho súdneho rozhodnutia. Preto tak súd prvej inštancie, ako ani odvolací súd,
nie sú oprávnené (tak v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia, ako aj v konaní o veci samej),

preskúmavať vecnú správnosť tohto predchádzajúceho súdneho rozhodnutia a zaoberať sa jeho vadami
vytýkanými otcom v odvolaní. Z hľadiska predmetu konania tak prichádza do úvahy len skúmať, či
porovnaním v tom čase existujúcich (dokazovaním zistených) pomerov tak na strane rodičov, ako aj mal.
dieťaťa (z ktorých je potrebné vychádzať) s aktuálne zistenými pomermi, došlo k takej ich kvalifikovanej
zmene, ktorá by odôvodňovala zmenu vyživovacej povinnosti z hľadiska ust. § 78 ods. 1 Zákona o

rodine.

21. Posúdením procesného postupu súdu prvej inštancie v konaní, ktoré prechádzalo rozhodnutiu vo
veci a ktorý zistil odvolací súd preskúmaním predloženého súdneho spisu, odvolací súd uvádza, že v
konaní nezistil ani procesné vady zakladajúce dôvody pre zrušenie rozhodnutia v tejto časti (týkajúcej

sa navrhovaného zníženia výživného) podľa § 389 ods. 1 písm. a/ a b/ CSP. Postupom súdu prvej
inštancie nedošlo k takému nesprávnemu procesnému postupu, ktorý by znemožnil strane uskutočňovať
jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces a odvolacím
súdom nebola tiež zistená ani tzv. iná vada konania (§ 67 CMP) majúca za následok nesprávne
rozhodnutie v tejto jeho časti. Svoje rozhodnutie v tejto časti súd prvej inštancie odôvodnil v súlade s

požiadavkami uvedenými v ust. § 220 ods. 2 CSP.

22. Z vyššie uvedených dôvodov tak dospel odvolací súd k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie
v časti, ktorou zamietol návrh otca na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým sa tento domáhal
zníženia vyživovacej povinnosti k mal. dieťaťu je vecne správne, preto ho podľa § 387 ods. 1 CSP

potvrdil.

23. K odlišnému záveru však odvolací súd dospel pokiaľ ide o rozhodnutie súdu prvej inštancie v časti,
ktorou tento zamietol návrh otca na zmenu určeného mu styku s mal. dieťaťom. V odôvodnení svojho
rozhodnutia súd prvej inštancie síce uvádza, že otec takýto návrh uplatnil, a tento mu tiež súd zamietol,

absentujú však akékoľvek skutkové a právne závery, ktoré súd k záveru o jeho nedôvodnosti viedli,
čím je rozhodnutie v tejto jeho časti z hľadiska posúdenia jeho vecnej správnosti zo strany odvolacieho
súdu nepreskúmateľné.
24. Odôvodňovanie súdnych rozhodnutí je súčasťou práva na spravodlivý súdny proces v zmysle článku
6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd a článku 46 ods. 1 Ústavy SR. V prípade jeho

absencie je veľmi obtiažne pochopiť, prečo súd neodkladné opatrenie (ne)vydal a či proti nemu podá
odvolanie. Z takéhoto uznesenia totiž nie je zrejmé, aké tvrdenia mal súd za osvedčené, čím sú takéto
tvrdenia osvedčené, a prečo považuje takéto osvedčenie za dostatočné. Pokiaľ nie sú tieto faktory
vysvetlené v odôvodnení rozhodnutia, nemožno vylúčiť, že rozhodnutie, z ktorého nie je možné aspoňv základných rysoch zistiť, akými úvahami sa súd pri formulovaní výroku spravoval, treba považovať
za nepreskúmateľné a účastníkovi upiera možnosť náležite skutkovo a právne argumentovať proti
rozhodnutiu súdu v rámci opravných prostriedkov . Neodkladné opatrenie, či zamietnutie návrhu na jeho

nariadenie v ktorom absentuje odôvodnenie, preto nemožno preskúmať, pretože dôvody rozhodnutia
vychádzajú iba z obsahu spisu a z listín, ktoré sa stali súčasťou súdneho spisu.
25. Námietky otca, že súd prvej inštancie svoje rozhodnutie v tejto časti riadne neodôvodnil, sú tak
dôvodné .

26. Z uvedených dôvodov preto, bolo potrebné napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie v časti, ktorou
zamietol návrh otca na nariadenie neodkladného opatrenia v časti požadovanej zmeny úpravy styku v
zmysle ust. § 389 ods. 1 písm. b/ CSP zrušiť a v tejto časti vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie
a rozhodnutie.

27. Po vrátení veci bude úlohou súdu prvej inštancie vysporiadať sa s návrhom otca na nariadenie

neodkladného opatrenia v jeho zrušujúcej časti, z hľadiska zákonných predpokladov využitie takéhoto
inštitútu opodstatňujúcich, o návrhu otca čo do tejto časti opätovne rozhodnúť, svoje rozhodnutie riadne
odôvodniť v súlade s požiadavkami uvedenými v ust. § 220 ods. 2 CSP a pri svojom rozhodovaní sa
tiež vysporiadať aj s námietkami otca k tejto časti jeho návrhu sa vzťahujúcimi, ktoré sú uvedené v
písomne podanom odvolaní.

15. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu Trenčín pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§
419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu

na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od
doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia
byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).