Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 2. jún 2015

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 12C/114/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6114215772
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 06. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Daniel Ivanko, PhD.

ECLI: ECLI:SK:OSBB:2015:6114215772.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Banská Bystrica pred sudcom JUDr. Danielom Ivankom v právnej veci navrhovateľky T. Z.,

rod. V., nar. XX. XX. XXXX, bytom M. XX/XXXX, F. F. - L., štátnej občianke L. republiky, zastúpenej Y.
U., bytom U. XXX/XX, XXX XX T., proti odporcovi L. vlastníkov bytov a nebytových priestorov M. XX-
XX, F. F., so sídlom M. XX, XXX XX F. F., K.: XX XXX XXX, zastúpenému G. & T., s. r. o., so sídlom L.
XX, F. F., o odstránenie závad a o náhradu škody, takto

r o z h o d o l :

I. je p o v i n n ý zabezpečiť prevádzku, údržbu a opravu spoločných častí bytového domu
nachádzajúceho sa v kat. území L., obytný dom súpisné č. XXXX na parcele registra „C“ evidované
na katastrálnej mape č. XXXX v kat. území L. tak, aby v byte č. XX na 7. poschodí obytného domu so

súpisným č. XXXX na parcele registra „C“ evidovanej na katastrálnej mape č. XXXX v kat. území L.
neboli na žiadnom mieste vnútorného povrchu stropu, stien a podlahy viditeľné stopy po plesni ani po
kondenzácii vodnej pary a viditeľný rast plesní na vnútorných povrchoch stien a predmetov v lehote do
X mesiacov od právoplatnosti tohto rozsudku.

I. je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľke X XXX,XX eura v lehote do XX dní od právoplatnosti tohto
rozsudku.

V prevyšujúcej časti návrh z a m i e t a .

I. je p o v i n n ý nahradiť navrhovateľke trovy konania vo výške XXX,XX eur za zaplatený súdny
poplatok, v lehote do XX dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

W. sa návrhom doručeným súdu dňa XX. XX. XXXX domáhala voči odporcovi odstránenia závad v
súvislosti so zatekaním do bytu cez poškodenú strechu. G., že na základe kúpnej zmluvy zo dňa XX.
XX. XXXX je vlastníčkou bytu č. XX na 7. poschodí obytného domu nachádzajúceho sa v F. F. na

M. ulici č. XX, súpisné číslo XXXX, orientačné číslo XX, vchod číslo XX, ktorý je zapísaný v katastri
nehnuteľnosti na liste vlastníctva číslo XXXX v katastrálnom území L.. G., že od odkúpenia bytu v roku
XXXX až do roku XXXX bolo užívanie odkúpeného bytu bezproblémové. Až v priebehu roka XXXX
začalo počas daždivých dní zatekať do odkúpeného bytu s podmáčaním stien v hornej časti miestnosti,
čímdochádzaloadochádzakvznikunadmernejvlhkostivcelombyte,ktorápribežnommeranídosahuje
priebežne okolo XX % s následnou tvorbou plesní na mokrých stenách bytu. I. bol osobne a aj písomne
požiadaný o odstránenie závady v súvislosti so zatekaním do bytu. H. XX. XX. XXXX bola odporcovi

písomne navrhnutá mimosúdna dohoda na odstránenie závady v súvislosti so zatekaním do bytu,
ktorú odporca zamietol. Do termínu odstránenia závady zatekania do bytu sa písomne nevyjadril o
termíne a možnosti odstránenia závady navrhovateľku až do dňa podania návrhu neinformoval a závadu
zatekania do bytu neodstránil. A. a následné poškodenie bytu preukazovala vykonaným termovíznymmeraním RK Y. s.r.o. zo dňa XX. XX. XXXX. M. bol nameraný tepelný modul vrchnej časti panelu a v
čase termovízneho merania boli termovíziou namerané a potvrdené viditeľné fľaky po zatekaní. I. časť
bola termovízne nameraná v poriadku a preto problém nevznikol v súvislosti s výmenou okien. T. bytu

preukazovala aj farebnou fotodokumentáciou s nafotenými miestami zatekania a následnou tvorbou
plesní. T. uverejneným článkom a H. s nahratým videom a komentárom redaktora TV Y. k nevhodnosti
bývania v mokrom a zaplesnenom byte. T. vyjadrenie k miestnemu šetreniu a obhliadke predmetného
bytu dňa XX. XX. XXXX odbornou pracovníčkou C. útvaru verejného zdravotníctva so sídlom v F. F.. T.
sa nachádzala aj na stropoch nad oknami v dĺžke cca XX cm v obidvoch rohoch steny cca XX cm pásy

od stropu až po podlahu. Po výzve súdu navrhovateľka podaním doručeným súdu dňa XX. XX. XXXX
doplnila a upresnila návrh na začatie konania. K rozpisu poškodení bytu v súvislosti s uplatnením škody
zo zatekaním do bytu doložila faktúru za objednanú a na mieru vyrobenú kuchynskú linku zo dňa XX.
XX. XXXX v sume X.XXX,XXX eura, nákupný bloček za materiál na maľovanie v sume XXX,XX eur plus
práca XXX,XX eur, bloček za vykonanú termovíziu v sume XX,XX eur, plná mesačná náhrada XXX,XX
eur za nepredajný a neobývateľný a zaplesnený byt v celkovej sume X.XXX,XX eur, protiplesňové

prípravkyaodvlhčovačeplustabletkydonichXXX,XXeur,navlhnutéamokréšatstvoperinyainévsume
XX,XX eur, podacie lístky v hodnote XX,XX eura, spolu odškodné v sume X.XXX,XX eur plus odškodné
zatraumečojespoluvsumeccaXXXX,XXeur.Nazákladeuvedenýchskutočnostísadomáhalavydania
rozsudku, tak že:
prvým výrokom súd určí, že odporca je povinný odstrániť na vlastné náklady závadu zatekania do bytu

č. XX na M. ulici č. XX/XXXX v F. F. - L., zapísaného na katastrálnom úrade F. F., správa katastra F.
F., na LV č. XXXX pre katastrálne územie F. F. - L. v lehote do XX dní od nadobudnutia právoplatnosti
tohto rozhodnutia,
druhýmvýrokomsúdurčí,žeodporcajepovinnýnavlastnénákladyzabezpečiťvysušenieaodplesnenie
stien a stropov bytu proti plesňovými nátermi a vymaľovaním bytu navrhovateľky v lehote XX dní od

nadobudnutia právoplatnosti tohto rozhodnutia,
tretím výrokom súd určí, že odporca je povinný uhradiť navrhovateľke finančné odškodnenie za
poškodenie bytu a zariadenie bytu plesňami, za zbytočné maľovanie bytu, termovíziu, právne
zastúpenie, traumu pri bývaní s maloletým dieťaťom aj podľa vyjadrenia okresného hygienika v mokrom
a zaplesnenom byte nevyhovujúcom na bývanie vrátane iných nákladov spojených s poškodením bytu

zatekaním v celkovej sume X.XXX,XX eur na účet vlastníčky bytu v lehote XX dní od právoplatnosti
rozhodnutia a
štvrtým výrokom určí, že odporca je povinný nahradiť navrhovateľke náklady konania a to do X dní od
nadobudnutia právoplatnosti tohto rozhodnutia.

W. požiadala o oslobodenie od súdnych poplatkov, o ktorom súd uznesením č. k. XXC/XXX/XXXX-XXX
zo dňa XX. XX. XXXX rozhodol tak, že navrhovateľke oslobodenie od súdnych poplatkov nepriznal.

K návrhu sa vyjadril odporca, ktorý namietal nedostatok pasívnej legitimácie odporcu. I. to najmä tým,
že odporca nie je správcom bytového domu, nakoľko nespĺňa podmienky ustanovené § 8 zákona č.

XXX/XXXX Z. z. o vlastníctve bytov, a preto činnosť správcu bytového domu nevykonáva ani nemôže
vykonávať, taktiež uviedol, že návrh na začatie konania nie je možné uznať, čo do právneho dôvodu,
nakoľko navrhovateľkou uvádzané skutočnosti sú sporné a nereflektujúce skutočnosť, na základe
uvedeného navrhol návrh zamietnuť.

L. vo veci nariadil pojednávanie na deň XX. XX. XXXX a XX. XX. XXXX. A. odporcu poukazovala
na to, že navrhovateľka písomne prvý krát kontaktovala ohľadne problému spoločnosť J., s.r.o. listom
zo dňa XX. XX. XXXX, pričom spoločnosť J., s.r.o. mala uzatvorenú so spoločenstvom vlastníkov
bytov mandátnu zmluvu. T. žiadosti, ktorú navrhovateľka poslala bolo aj vyjadrenie zo spoločnosti G.
poisťovňa, a.s. z čoho vyplynulo, že navrhovateľka nahlásila škodovú udalosť tejto poisťovni a to XX.

XX. XXXX, kde ako dôvod vzniku uviedla zatečenie do bytu cez silikónový spoj panelov. T. prešetrila
nahlásenú škodovú udalosť a nepriznala jej poistné plnenie, nakoľko ku škode došlo nebezpečím,
ktoré je z poistenia vylúčené. L. J. s.r.o. reagovala na žiadosť navrhovateľky listom zo dňa XX. XX.
XXXX podľa ktorej na streche nebol vykonaný žiadny zásah žiadna ani čiastočná oprava, nakoľko
strecha netiekla, pričom bola vykonaná aj obhliadka a nebolo navrhovateľke priznaný nárok na náhradu

škody. L. J. s.r.o. spolu s predsedom spoločenstva vlastníkov bytov pánom J. sa snažili situáciu
riešiť, dňa XX. XX. XXXX bolo uskutočnené zhromaždenie vlastníkov bytov, na ktorej boli vlastníci
bytov informovaní o tom, že je problém v byte navrhovateľky, avšak náhradu škody neschválili. W.
navrhovateľka kontaktovala spoločnosť J. s.r.o. žiadosťou doručenou dňa XX. XX. XXXX, na ktorúspoločnosť J. s.r.o. reagovala listom zo dňa XX. XX. XXXX, v ktorom bolo uvedené, že spoločnosť a
vedenie spoločenstva vlastníkov bytov a nebytových priestorov zabezpečilo okamžitú kontrolu strechy
nad bytom, pričom žiadna závada zistená nebola, o čom bola navrhovateľka informovaná listom zo

dňa XX. XX. XXXX. W. bola informovaná o tom, že aj keď to poveternostné podmienky dovolili, tak
spoločenstvo objednalo firmu, ktorá pretavila všetky medzipanelové škáry z vonkajšej strany a to v
termíne do XX. XX. XXXX. L. L.-X., s.r.o. vykonala ohliadku bytu, po ktorej konštatovala, že prevádzka
bytu vykazuje zvýšenú tvorbu vodných pár spôsobených sušením vypraných odevov v miestnosti
obývacej, prípadne v priestore vstupnej haly. A. intenzita tejto činnosti vychádza z prítomnosti malého

dieťaťa vo veku cca X roky a v podstate aj na základe potvrdenia vlastníčky bytu je to aj doba, kedy
uvedený problém vznikol. Y. je uvedené, že spotreba tepla v tomto byte je o XX % nižšia ako je
priemerná spotreba tepla v obytnom dome. A. je konštatované, že uvedený byt má výrazné konštrukčné
vady vzniknuté pri výstavbe objektu a to tepelné mosty rohových a vertikálnych špár, čo následne
vedie k prechodu rosného bodu povrchu stien vo vnútri interiéru. I., ktoré boli navrhnuté sú jedným
jediným možným spôsobom ako uvedený stav odstrániť a to odstrániť konštrukčnú závadu a odstránenie

tepelného mostu. A. odporcu mala preto za to, že závady opisované navrhovateľkou neboli spôsobené
odporcom, ale konštrukčnými vadami stavby, za ktoré odporca nezodpovedá a taktiež, že k zhoršeniu
stavu došlo po narodení dieťaťa a teda, že vodné pary boli viacej zoskupované v tomto byte, čím bola
zvýšená tvorba vodných pár a v spojení s nedostatočným vykurovaním došlo k vlhnutiu stien až k vzniku
plesní. T. na výsledky termovízneho merania spoločnosťou RK Y. s.r.o., kde je uvedené, že prienik tepla

môže byť zapríčinený viacerými faktormi, medzi ktoré patrí aj porušená strecha, a podstrešné medzery.
G., že to nie je jednoznačné stanovisko v tom, že za poruchu je zodpovedná poškodená strecha. K
ostatným dôkazom ohľadne fotografií a reportáže z televízie Y. uviedla, že preukazujú následok a teda
nepreukazujú dôvod a príčinu vzniku problému, pričom odporca sa domnieva, že tento následok je
zapríčinený v dôsledku prevádzky bytu navrhovateľkou. T. spoločenstva vlastníkov bytov uviedol, že

sa snažili situáciu od začiatku riešiť a to obvyklým spôsobom, keď poslali stavebnú firmu, ktorá urobila
ohliadku a podala informáciu, pričom on dostal informáciu, že nešlo o zatekanie zo strechy. Na základe
informácie urobili vyšpárovanie, čím považovali problém za vyriešený. I. systémové poruchy domov
nie je také jednoduché a musí byť preto vôľa spoločenstva ako najvyššieho orgánu a v podstate všetky
tieto kroky sa následne odohrali v roku XXXX na zhromaždení vlastníkov bytov bolo konečné schválenie

zateplenia domu, hydroizolácia strechy a v podstate všetky tieto systémové poruchy týmto spôsobom
budú následne vyriešené. Y. sa rieši stav financovania tohto projektu. L. má vypracovaný projekt, ktorý
bolodsúhlasenýavnajbližšejdobepoodsúhlasenífinancovanianavrhnutýchprácdôjdekichvykonaniu
na bytovom dome, v ktorom je navrhovateľka vlastníkom bytu.

Po vykonanom dokazovaní listinami, prehraním videozáznamu, výsluchom svedkov a prednesov
účastníkov a ich zástupcov zistil súd nasledovný skutkový stav: navrhovateľka je vlastníčkou bytu č. XX
na 7. poschodí bytového domu so súpisným číslom XXXX, nachádzajúcom sa na parcele registra „C“
evidovanej na katastrálnej mape číslo XXXX v katastrálnom území L.. I. je spoločenstvom vlastníkov
bytov a nebytových priestorov v bytovom domom zriadeným na správu bytového domu. Z predložených

fotografií, videozáznamu, správy C. úradu verejného zdravotníctva v F. F., U. termovízneho merania
spoločnosťou RK Y. s.r.o. a výsluchov svedkov mal súd preukázaný stav bytu navrhovateľky, ktorý
vykazoval stopy po plesni, po kondenzácii vodnej pary a po tečúcej vode a to v priestoroch stien a
stropu bytu. W. poukazovala na to, že príčinou tohto stavu jej bytu je pravdepodobne strešná krytina. I.
poukazoval na to, že príčinou sú konštrukčné vady bytového domu, a to predovšetkým špáry pri spojoch

v strešných paneloch. W. sa v súvislosti so stavom svojho bytu obrátila viackrát na spoločnosť J. s.r.o.
pričom napriek vykonaným prácam spoločnosťou J., s.r.o. resp. inými stavebnými firmami k zlepšeniu
stavu bytu nedošlo. V súvislosti so stavom bytu navrhovateľky, táto vynaložila náklady, a to v sume
obstarania materiálu na maľovanie a vymaľovanie bytu, za vykonanie termovízie, nákup protiplesňových
prípravkov a odvlhčovačov, plus tabletky do nich, navlhnutého a mokrého šatstva, perín a vzniknutou

traumou. T. vyjadrenia odporcu stav bytu navrhovateľky je spôsobený konštrukčnými vadami bytového
domu, na ktorých odstránenie bol vypracovaný projekt a po vyriešení otázky jeho financovania bude
tento realizovaný a stav bytu navrhovateľky by mal byť zlepšený.

T. § 2 ods. X zákona č. XXX/XXXX Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení neskorších

predpisov (ďalej len „zákon o vlastníctve bytov“), prevádzkou sa na účely tohto zákona rozumejú činnosti
a prostriedky potrebné na pravidelné udržiavanie spoločných častí domu, spoločných zariadení domu,
príslušenstvaapriľahléhopozemkuvstavespôsobilomnaichriadneužívanie;zaprevádzkusapovažujú
aj povinné revízie technických zariadení podľa osobitného predpisu.T. § 2 ods. X zákona o vlastníctve bytov, údržbou sa na účely tohto zákona rozumejú činnosti, ktoré sú
potrebné na zachovanie pôvodného štandardu a kvality spoločných častí domu, spoločných zariadení

domu a príslušenstva, ako aj odstránenie nedostatkov zistených servisnou kontrolou.

T. § 2 ods. XX zákona o vlastníctve bytov, opravou sa na účely tohto zákona rozumie odstránenie
čiastočného fyzického opotrebovania alebo poškodenia spoločných častí domu, spoločných zariadení
domu a príslušenstva z dôvodu ich uvedenia do predchádzajúceho alebo prevádzkyschopného stavu.

T. § 2 ods. X zákona o vlastníctve bytov, spoločnými časťami domu sa na účely tohto zákona rozumejú
časti domu nevyhnutné na jeho podstatu a bezpečnosť, najmä základy domu, strechy, chodby, obvodové
múry, priečelia, vchody, schodištia, spoločné terasy, podkrovia, povaly, vodorovné nosné a izolačné
konštrukcie a zvislé nosné konštrukcie.

T. § 6 ods. X zákona o vlastníctve bytov, na správu domu sa zriaďuje spoločenstvo vlastníkov bytov
a nebytových priestorov v dome (ďalej len "spoločenstvo"), ak vlastníci bytov a nebytových priestorov
neuzavrú zmluvu o výkone správy s inou právnickou osobou alebo fyzickou osobou (ďalej len "správca"),
najmä s bytovým družstvom.

T. § 6 ods. X zákona o vlastníctve bytov, správa domu je obstarávanie služieb a tovaru, ktorými správca
alebo spoločenstvo zabezpečuje pre vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome
a) prevádzku, údržbu, opravy a udržiavanie spoločných častí domu, spoločných zariadení domu,
priľahlého pozemku a príslušenstva,
b) služby spojené s užívaním bytu alebo nebytového priestoru,

c) vedenie účtu domu v banke,
d) vymáhanie škody, nedoplatkov vo fonde prevádzky, údržby a opráv a iných nedoplatkov,
e) činnosti, ktoré bezprostredne súvisia s užívaním domu ako celku jednotlivými vlastníkmi bytov a
nebytových priestorov v dome.

T. § 7 ods. X zákona o vlastníctve bytov, spoločenstvo je právnická osoba založená podľa tohto
zákona, ktorá spravuje spoločné časti domu a spoločné zariadenia domu, nebytové priestory, ktoré sú
v spoluvlastníctve vlastníkov bytov a nebytových priestorov (ďalej len "spoločné nebytové priestory"),
príslušenstvo a priľahlý pozemok vrátane ich údržby a obnovy. L. zabezpečuje plnenia spojené s
užívaním bytov a nebytových priestorov v dome. L. vzniká dňom zápisu do registra spoločenstiev

vedenom obvodným úradom v sídle kraja (ďalej len "správny orgán") príslušným podľa sídla
spoločenstva (ďalej len "register").

T. § 7b ods. X zákona o vlastníctve bytov, spoločenstvo môže vykonávať len činnosti vymedzené týmto
zákonom. Q. s úhradami vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome za plnenia spojené s užívaním

bytu alebo nebytového priestoru okrem úhrad za tie služby a práce, ktoré vlastník bytu a nebytového
priestoru v dome uhrádza priamo dodávateľovi (ďalej len "úhrady za plnenia"), a s fondom prevádzky,
údržby a opráv, ktorý sa tvorí z príspevkov vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome, ako aj s
majetkom získaným svojou činnosťou. Do majetku spoločenstva nepatria byty a nebytové priestory v
dome. L. nemôže nadobúdať do vlastníctva byty, nebytové priestory alebo iný nehnuteľný majetok. L.

môževmenevlastníkovbytovprenajímaťspoločnénebytovépriestory,spoločnéčastidomuazariadenia
domu, príslušenstvo a priľahlý pozemok.

T. § 10 ods. X zákona o vlastníctve bytov, z fondu prevádzky, údržby a opráv sa financujú výdavky
spojené s nákladmi na prevádzku, údržbu a opravy spoločných častí domu, spoločných zariadení domu,

spoločných nebytových priestorov, príslušenstva a priľahlého pozemku, ako aj výdavky na obnovu,
modernizáciu a rekonštrukciu domu. Z fondu prevádzky, údržby a opráv sa financujú aj opravy balkónov
a lodžií. T. fondu prevádzky, údržby a opráv možno prechodne použiť na úhradu za plnenia spojené
s užívaním bytov a nebytových priestorov v dome v prípade ich dočasného nedostatku. Po preklenutí
nedostatku prostriedkov na úhradu tohto plnenia, sa uvedené prostriedky vrátia do fondu prevádzky,

údržby a opráv.T. § 9 ods. X zákona o vlastníctve bytov, právne úkony týkajúce sa domu, spoločných častí domu a
spoločných zariadení domu, príslušenstva a pozemku zaväzujú spoločenstvo, a ak sa spoločenstvo
nezriaďuje, zaväzujú všetkých vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome.

T. § 2 ods. XX vyhlášky Y. zdravotníctva L. republiky č. XXX/XXXX Z.z. o podrobnostiach o požiadavkách
na vnútorné prostredie budov a o minimálnych požiadavkách na byty nižšieho štandardu a na ubytovacie
zariadenia (ďalej len „vyhláška o minimálnych požiadavkách na byty nižšieho štandardu“), na žiadnom
miestevnútornéhopovrchustropu,stienapodlahypriestorovurčenýchnapobytľudínesmúbyťviditeľné

stopy po plesni ani po kondenzácii vodnej pary. Po zistení takéhoto nedostatku sa musí zabezpečiť
jeho odstránenie vhodnou úpravou nevyhovujúcich stavebných konštrukcií alebo úpravou vetrania a
vykurovania v postihnutej oblasti.

T. § 7 ods. X vyhlášky o minimálnych požiadavkách na byty nižšieho štandardu, viditeľný rast plesní na
vnútorných povrchoch stien a predmetov vo vnútornom prostredí budov je neprípustný.

T. § 79 ods. X druhá veta zákona č. XX/XXXX Zb. I. súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej
len „I.“), návrh má okrem všeobecných náležitostí (§ 42 ods. 3) obsahovať meno, priezvisko, prípadne
aj dátum narodenia a telefonický kontakt, bydlisko účastníkov, prípadne ich zástupcov, údaj o štátnom
občianstve, pravdivé opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov, ktorých sa navrhovateľ

dovoláva, a musí byť z neho zrejmé, čoho sa navrhovateľ domáha.

T. § 136 I., ak možno výšku nárokov zistiť len s nepomernými ťažkosťami alebo ak ju nemožno zistiť
vôbec, určí ju súd podľa svojej úvahy.

T. návrhom sa navrhovateľka domáhala odstránenia vád bytu vo svojom vlastníctve, ktorý sa nachádza
v bytovom dome, ku ktorému vykonáva správu L. vlastníkov bytov a nebytových priestorov. Y. účastníkmi
nebolo sporné vlastníctvo bytu navrhovateľky v bytovom dome, ku ktorému vykonáva správu odporca.
W. sa prvým návrhom domáhala voči odporcovi odstrániť na vlastné náklady závadu zatekania do svojho
bytu.

U. dokazovaním má súd preukázaný stav bytu navrhovateľky, keď z priložených fotografií,
videozáznamu, výsledku termovízneho merania, vyjadrenia C. úradu verejného zdravotníctva so sídlom
v F. F. zo dňa XX. XX. XXXX a výsluchu svedkov vyplynulo, že v byte navrhovateľky sa v rôznom
čase objavujú viditeľné stopy po kondenzácii vodných pár, viditeľné plesne a stopy po zatečení na
stenách s oknami s prechodom na susedné steny, pleseň sa nachádza na stropoch nad oknami. Aj keď z

predložených fotografií nebolo bez ďalšieho určiteľné, že ide o fotografie z bytu navrhovateľky, súd o ich
hodnovernosti nemal oprávnené pochybnosti, keď stav zobrazený na fotografiách zodpovedal stavu na
videozázname a poznatkami o stave bytu navrhovateľky získanými z ďalších dôkazných prostriedkov,
najmä z vyjadrenia C. úradu verejného zdravotníctva so sídlom v F. F., výsluchov svedkov či zo správy
o stave termovízneho merania.

K pasívnej legitimácii odporcu súd uvádza, že na správu bytového domu sa podľa § 6 ods. X
zákona o vlastníctve bytov spoločenstvo vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome (ďalej len
„spoločenstvo“), ak sa neuzavrie zmluva o výkone správy. Y. účastníkmi nebolo sporné, že správu
bytového domu, v ktorom je navrhovateľka vlastníčkou bytu vykonáva odporca - L. vlastníkov bytov a

nebytových priestorov M. XX-XX, K.: XX XXX XXX. T. § 6 ods. X zákona o vlastníctve bytov, správa domu
je obstarávanie služieb a tovaru, ktorými spoločenstvo zabezpečuje pre vlastníkov bytov a nebytových
priestorov v dome prevádzku, údržbu, opravy a udržiavanie spoločných častí domu, ale aj iné činnosti,
ktoré bezprostredne súvisia s užívaním domu ako celku jednotlivými vlastníkmi bytov a nebytových
priestorov. T. § 2 ods. X zákona o vlastníctve bytov, prevádzkou sa rozumejú činnosti potrebné na

pravidelné udržiavanie spoločných častí domu v stave spôsobilom na ich riadne užívanie. T. § 2 ods.
X zákona o vlastníctve bytov, spoločnými časťami domu sú najmä základy domu, strechy, chodby,
obvodové múry, priečelia, vchody, schodištia, vodorovné nosné a izolačné konštrukcie a zvislé nosné
konštrukcie. T. § 9 ods. X zákona o vlastníctve bytov, právne úkony týkajúce sa domu, spoločných častí
domu zaväzujú spoločenstvo.

W. z uvedených a citovaných ustanovení zákona o vlastníctve bytov vyplýva, že spoločenstvo je tým
subjektom, ktorý zabezpečuje správu spoločných častí bytového domu, ktorou sa rozumie obstarávanie
služieb a tovaru, ktorými spoločenstvo zabezpečuje pre vlastníkov bytov a nebytových priestorov v domeprevádzku, údržbu, opravy a udržiavanie spoločných častí domu (§ 6 ods. X zákona o vlastníctve bytov).
K. o samostatnú právnickú osobu „sui generis“ (svojho druhu), právne upravenú v zákone o vlastníctve
bytov (pozri § 7 ods. X a nasl. zákona o vlastníctve bytov), ktorá (ak nie je uzatvorená zmluva o výkone

správy) spravuje okrem iného aj spoločné časti domu, ktoré sú inak v podielovom spoluvlastníctve
vlastníkov jednotlivých bytov a nebytových priestorov v bytovom dome (pozri § X9 ods. 1 zákona o
vlastníctve bytov). L. je osobitnou samostatnou právnickou osobou, s vlastnou právnou subjektivitou, s
vlastnými orgánmi (predseda, rada, zhromaždenie), aj majetkom (pozri § 7b ods. X zákona o vlastníctve
bytov). G. § 9 ods. X zákona o vlastníctve bytov výslovne zakotvuje, že spoločenstvo zaväzujú právne

úkony týkajúce sa spoločných častí bytového domu.

Z vyššie citovanej právnej úpravy a uvedeného výkladu súdu je spoločenstvo tým subjektom, ktorý
zodpovedá za stav spoločných zariadení domu. G. vyplýva tiež zo slovenskej právnej úpravy inštitútu
vlastníctva bytu, ktorá sa opiera o teóriu vlastníctva bytu. Je založená na právnej deliteľnosti obytného
domu na reálne časti (byty a nebytové priestory), ktorý je samostatným predmetom vlastníckeho práva.

Za výlučný predmet vlastníckeho práva sa považuje byt, ku ktorému sa akcesoricky a automaticky
zo zákona priraďuje počas trvania práva spoluvlastníctvo na spoločné časti, spoločné zariadenia a
pozemok. V teórii aj v praxi sa udomácnil prevažujúci názor, že spoločenská funkcia tohto inštitútu
sa vyčerpáva predovšetkým vo vlastníckom práve k bytu či nebytovému priestoru a nie vo vzťahu
k obytnému domu, v ktorom sa byt či nebytový priestor nachádza. I. dom tak v právnom režime

L. republiky ustupuje do pozadia. T. bytový dom, resp. spoločné časti či zariadenia domu, ako aj
práva k pozemku neboli nikdy považované za súčasť predmetu vlastníctva bytu, ale iba za predmet
spoluvlastníctva, pričom tieto spoluvlastnícke práva boli iba akcesorickými vo vzťahu k vlastníctvu bytu.
M. spoluvlastníctvo nebolo ani v minulosti považované za obsahovú súčasť vlastníckeho práva, a preto
dom, či jeho spoločné časti neboli ani z tohto titulu predmetom bytového vlastníctva. F. dom ako taký nie

je predmetom vlastníckeho práva, ale jedine spoločné časti, spoločné zariadenia domu a pozemok sú
predmetom spoluvlastníckeho práva jednotlivých vlastníkov bytov v bytovom dome (bližšie k teoretickým
východiskám napríklad v diele: Z., J., U., M., Grausová, K.: A. o vlastníctve bytov a nebytových
priestorov, komentár C.H.F. XXXX). L. vzniká výlučne na účel stanovený zákonom o vlastníctve bytov,
má špecifickú právnu subjektivitu, teda môže vykonávať iba také činnosti, ktoré vymedzuje zákon a iba

v týchto veciach je oprávnené vykonávať svoje práva a zaväzovať sa v právnych vzťahoch. U. majetok
môže nadobúdať len v obmedzenom rozsahu a vzniká na základe prejavu väčšiny vlastníkov v dome. L.,
ktorézabezpečujeprevádzku,údržbuaopravybytovéhodomutiežzodpovedázastavtýchtospoločných
zariadení bytového domu, čo vyplýva z § 9 ods. X zákona o vlastníctve bytov. T. právne úkony použitý
v tomto ustanovení je potrebné interpretovať prostredníctvom teleologického a judikatórného výkladu

extenzívne, v dôsledku čoho sa súd priklonil k záveru, že pod pojmem právne úkony zaraďuje akékoľvek
iné záväzky nemajúce povahu v zmluvnom základe, ale aj rozhodnutia vlastníkov prijaté spôsobom
ustanoveným zákonom, či protiprávne stavy (napríklad rozhodnutie W. súdu S. republiky sp. zn. XX I.
XX/XXXX, dôvodová správa k zákonu o vlastníctve bytov, Z., J., U., M., J., K.: A. o vlastníctve bytov a
nebytových priestorov,komentár C.H.F. XXXX, str. XXX). T. pasívne legitimovaným subjektom z nárokov,

ktorýchsanavrhovateľkapodanýmnávrhomdomáhala,jeodporcaakospoločenstvobytovanebytových
priestorov v bytovom dome, v ktorom navrhovateľka vlastní byt.

U. dokazovaním mal súd preukázaný stav bytu navrhovateľky, ktorý preukázala jednak priloženými
fotografiami, predloženým obrazovo-zvukovým záznamom, predloženým výsledkom termovízneho

merania, výsluchom svedkov, prednesu odporcu a taktiež z vyjadrenia C. úradu verejného zdravotníctva
so sídlom v F. F. zo dňa XX. XX. XXXX. V ňom správny orgán výslovne uviedol, cit.: „V čase kontroly bola
viditeľná plieseň a stropy po zatečení na stenách s oknami s prechodom na susedné steny, v obývacej
izbe, kuchyni, spálni a detskej izbe. T. sa nachádzala na stropoch nad oknami (v dĺžke cca XX cm) v
obidvoch rohoch steny (cca XX centimetrové pásy od stropu až po podlahu).“ Z výsledkov termovízneho

merania spoločnosťou RK Y. s.r.o., K.: XX XXX XXX vyplýva, cit.: „Na stene boli pri termovíznom meraní
vidno fľaky po zatekaní.“ M. záver stanoviska spoločnosti L.-X., s.r.o., K.: XX XXX XXX, uvádza, cit.:
„G. byt má výrazné konštrukčné vady, vzniknuté pri výstavbe objektu, a to tepelné mosty rohových a
vertikálnych špár, čo vedie k prechodom rosného bodu na povrchu stien, vo vnútri interiéru. T. súčasnej
prevádzke bytu dochádza na inkriminovaných miestach ku kondenzácii vodných pár, vlhnutiu povrchov

stien a z toho dôvodu k vzniku plesní.“

L. K. V. pri výsluchu pred súdom uviedol, cit.: „V dobe, keď som ja bol pozrieť byt, bol v rohu budovy
pleseň v horizontálnom nie v zvislom smere.“L. K.. T. U. pri výsluchu pred súdom uviedol, cit.: „Y. som zistil, že teplota stien je relatívne nízka. T. ide
o teplotu stien, tak táto indikovala parovú vadu, tzn. únik tepla v niektorých miestach bola teplota stien

nameraná pod rosným bodom, t.j. pod XX stupňov Z., plesne teda vznikali na tepelnom moste. Ja keď
som prišiel do bytu, tak tie plesne boli čiastočne sanované navrhovateľkou z vnútornej strany... .“

L. U. J. pri výsluchu pred súdom uviedol, cit.: „T. ide o obhliadku bytu spoj panela s bočným panelom,
pleseň tam bola, ale to bolo z vlhkosti a z ochladzovania bytu zvonku.“

L. zistený stav bytu navrhovateľky v priestoroch stien a stropu bytu vykazuje stopy po plesni, po
kondenzácii vodnej pary a po tečúcej vode. G. súdom zistený stav bytu navrhovateľky nezodpovedá
vyhláške o minimálnych požiadavkách na byty nižšieho štandardu, keď podľa § 2 ods. XX na žiadnom
mieste vnútorného povrchu stropu, stien a podlahy priestorov určených na dlhodobý pobyt ľudí, nesmú
byť viditeľné stopy po plesni ani po kondenzácii vodnej pary a podľa § 7 ods. X viditeľný rast plesní na

vnútorných povrchoch stien a predmetov vo vnútornom prostredí bytov je neprípustný. T. ustanovenia
vyhlášky o minimálnych požiadavkách na byty nižšieho štandardu stanovujú požiadavky na vnútorné
prostredie budov a minimálne požiadavky na byty nižšieho štandardu. Vo vyhláške o minimálnych
požiadavkách na byty nižšieho štandardu uvedený stav je podľa súdu stav, ktorý je spôsobilý na riadne
užívanie a ktorý má v danom prípade na zreteli ustanovenie § 2 ods. X zákona o vlastníctve bytov,

ktorý ho uvádza v spojení so spoločnými časťami bytového domu. L. časti bytového domu potom
nie sú v stave spôsobilom na riadne užívanie, ak nezabezpečujú stav bytov a nebytových priestorov
spôsobilý na riadne užívanie, teda v súlade s požiadavkami vyplývajúcimi z právnych predpisov, v
danom prípade z vyhlášky o minimálnych požiadavkách na byty nižšieho štandardu. T. byt navrhovateľky
nezodpovedá právnym predpisom, keď spoločné časti domu, či už strecha alebo nosné obvodové

konštrukcie, nezabezpečujú jeho stav spôsobilý na riadne užívanie, ide o vady prevádzky bytového
domu.G.§2ods.Xzákonaovlastníctvebytovlegislatívnevymedzujeúdržbuspoločnýchčastíbytového
domu tak, že ide o činnosti ktoré sú potrebné na zachovanie pôvodného štandardu a kvality bytového
domu. L. bytu navrhovateľky nezodpovedá ani zachovaniu pôvodného štandardu a kvality spoločných
častí bytového domu, keď aj z jej prednesu vyplýva, že od roku XXXX do roku XXXX bol stav bytu

bez uvedených vád, teda bez zvýšenej vlhkosti a tvorby plesní. T. spoločné časti bytového domu
nezachovávajú pôvodný štandard a kvalitu bytov podľa príslušných ustanovení vyhlášky o minimálnych
požiadavkách na byty nižšieho štandardu, ide o vady údržby bytového domu.

W. súdom zistený stav bytu navrhovateľky nezodpovedá potrebným štandardom a stavu požadovaného

vyhláškou o minimálnych požiadavkách na byty nižšieho štandardu, teda spoločné časti bytového domu
nezabezpečujú stav bytu navrhovateľky spôsobilý na riadne užívanie a nezachovávajú jeho pôvodný
štandard a kvalitu, jedná sa o nedostatky v prevádzke a údržbe spoločných častí domu, ktoré vedú až
k potrebe ich opráv.

L. spoločných častí bytového domu vykonáva v danom prípade spoločenstvo, ktoré tým, že
nezabezpečuje riadnu prevádzku, údržbu a opravu spoločných častí bytového domu, porušuje svoje
povinnosti vyplývajúcemu z ustanovenia § 6 ods. X v spojení s § 2 ods. 8, X a XX zákona o
vlastníctve bytov. W. osvedčila, že uvedenú situáciu sa snažila so spoločenstvom riešiť, keď sa na
spoločenstvo opakovane obracala so žiadosťami o vyriešenie stavu jej bytu. I. nepoprel stav bytu

navrhovateľky, avšak poukazoval predovšetkým na to, že uvedený stav nie je spôsobený strechou
bytového domu, ale konštrukčnými vadami obvodových múrov, resp. zvislých nosných obvodových
konštrukcii. L. uvádza, že pre rozhodovanie súdu nie je osobitne podstatné, ktorá časť zo spoločných
častí bytového domu zodpovedá za stav bytu navrhovateľky, resp. ktorá spoločná časť bytového domu
nezodpovedá spôsobilosti na jej riadne užívanie. T. pre rozhodovanie súdu bolo, že sa jedná o vady

spoločných častí bytového domu, čo odporca nepoprel, pričom súdom neboli zistené okolnosti, ktoré
by preukazovali, že stav bytu navrhovateľky je zapríčinený inými faktormi. W. odporca zabezpečuje
prevádzku, údržbu a opravy tak strešných konštrukcii, ako aj obvodových múrov, súd podanému návrhu
v prvej časti vyhovel a uložil odporcovi povinnosť zabezpečiť prevádzku, údržbu a opravy spoločných
častí bytového domu tak, aby byt vo vlastníctve navrhovateľky zodpovedal stavu podľa vyhlášky

o minimálnych požiadavkách na byty nižšieho štandardu. U. ponecháva na rozhodnutie odporcu,
akým spôsobom, či už prevádzkou alebo údržbou alebo opravou zabezpečí stav spoločných častí
bytového domu tak, aby byt navrhovateľky zodpovedal stavu uvedenému vo vyhláške o minimálnych
požiadavkách na byty nižšieho štandardu. U. na rozsah požadovaných činností určil súd lehotu preodporcu tak, aby mal dostatočný časový priestor na vykonanie všetkých potrebných krokov vedúcich
k zabezpečeniu takého stavu spoločných častí bytového domu, ktoré zabezpečia navrhovateľke byt
v stave zodpovedajúcemu právnym predpisom L. republiky. T. určení dĺžky lehoty súd prihliadol aj na

vyjadrenie predsedu spoločenstva, ktorý uviedol, že po odsúhlasení financovania prác, môže byť dĺžka
stavebných prác v trvaní okolo X - X mesiacov.

L. prvým výrokom neurčil odporcovi povinnosti, ktoré by mu nevyplývali z právnych predpisov, keď
požadovaný stav bytu navrhovateľky vyslovil podľa príslušného právneho predpisu, lehotu určil aj s

prihliadnutím na vyjadrenie odporcu, ktorý je povinný zabezpečiť pre vlastníkov bytov a nebytových
priestorovprevádzku,údržbuaopravyspoločnýchčastíbytovéhodomuvstavespôsobilomnaichriadne
užívanie a na zachovanie pôvodného štandardu a kvality spoločných častí domu. L. stav spoločných
častí bytového domu neumožňuje dosahovať požadovaný štandard spoločných častí, neumožňuje ich
riadne užívanie, keď vplyvom stavu spoločných častí bytového domu je byt navrhovateľky v stave, ktorý
nezodpovedá všeobecným požiadavkám na bytové priestory podľa príslušných právnych predpisov. T.,

pokiaľ odporca dobrovoľne neuskutočňuje činnosti uložené mu právnymi predpismi, je možné domáhať
sa ich splnenia prostredníctvom súdu a to podaním tzv. určovacieho návrhu podľa § 80 písm. c) I..
W. právny záujem navrhovateľky na takomto určení je daný tým, že predchádzajúca takmer dva roky
trvajúca komunikácia neviedla k náprave a odporca naďalej svojou nečinnosťou spôsobuje, že stav bytu
navrhovateľky nezodpovedá stavu spôsobilému na riadne užívanie.

T. ustanovenia § 79 ods. X vety druhej I., aby z návrhu vyplývalo, čoho sa navrhovateľ domáha,
neznamená, že by bol povinný urobiť súdu návrh na znenie výroku jeho rozsudku. Ak navrhovateľka
označila v návrhu presne, určite a zrozumiteľne povinnosť, ktorá má byť odporcovi uložená rozhodnutím
súdu, súd nepostupuje v rozpore so zákonom, ak použitím iných slov vyjadrí vo výroku svojho

rozhodnutia rovnaké práva a povinnosti, ktorých sa navrhovateľka domáhala. K. súd rozhoduje o tom,
akobudeformulovanývýrokjehorozhodnutia;prípadnýmnávrhomnávrhunaznenievýrokurozhodnutia
pritom nie je viazaný. T. formulácii výroku rozhodnutia súd musí dbať, aby vyjadroval (z obsahového
hľadiska) to, čoho sa navrhovateľka návrhom skutočne domáhala (napr. uznesenie W. súdu L. republiky
sp. zn. X Z. XXX/XXXX zo dňa XX. XX. XXXX).

L. preto podanému návrhu navrhovateľky čiastočne vyhovel a prvým výrokom zaviazal odporcu, aby
zabezpečil prevádzku, údržbu a opravu spoločných častí bytového domu nachádzajúceho sa v kat.
území L., obytný dom súpisné č. XXXX na parcele registra „C“ evidované na katastrálnej mape č.

XXXX v kat. území L. tak, aby v byte č. XX na 7. poschodí obytného domu so súpisným č. XXXX na
parcele registra „C“ evidovanej na katastrálnej mape č. XXXX v kat. území L. neboli na žiadnom mieste
vnútorného povrchu stropu, stien a podlahy viditeľné stopy po plesni ani po kondenzácii vodnej pary a
viditeľnýrastplesnínavnútornýchpovrchochstienapredmetovvlehotedoXmesiacovodprávoplatnosti
tohto rozsudku.

H. výrokom uvedeným v návrhu sa navrhovateľka domáhala, aby odporca bol zaviazaný na
vlastné náklady zabezpečiť vysušenie a odplesnenie stien a stropov bytu protiplesňovými nátermi
a vymaľovaním bytu navrhovateľky. K tomuto návrhu navrhovateľky súd uvádza, že v tejto časti

odporca nie je pasívne legitimovaným účastníkom, keď odporcovi ako sui generis (svojho druhu)
právnickej osobe možno ukladať len povinnosti, ktoré mu vyplývajú zo zákona o vlastníctve bytov. I. ako
spoločenstvo môže vykonávať iba činnosti súvisiace so spoločnými časťami, spoločnými zariadeniami
domu, priľahlého pozemku a príslušenstva a nie je oprávnený vykonávať akékoľvek práce v bytoch
jednotlivých vlastníkov, pokiaľ sa nejedná o spoločné časti. U. a odplesnenie stien a stropov bytu je

povinnosťou vlastníka bytu, keď podľa § X1 ods. 1 zákona o vlastníctve bytov je vlastník bytu alebo
nebytového priestoru v dome povinný na svoje náklady byt a nebytový priestor v dome udržiavať v stave
spôsobilom na riadne užívanie, najmä včas zabezpečovať údržbu a opravy. G. návrh navrhovateľky sa
nedotýka spoločných častí bytového domu, ako tomu bolo pri formulovaní prvého návrhu, ale dotýka
sa bytu, ktorý je vo výlučnom vlastníctve na navrhovateľky. T. návrhu v tejto časti súd preto nevyhovel,

keď nemohol v rozpore s ustanoveniami zákona o vlastníctve bytov určiť odporcovi povinnosť, na ktorú
nemá zo zákona o vlastníctve bytov vyplývajúce oprávnenie, a ktorú ani nemôže vykonávať, keď podľa
§ 7b ods. X zákona o vlastníctve bytov, spoločenstvo môže vykonávať len činnosti vymedzené týmto
zákonom. Za škody spôsobené odporcom, tento zodpovedá podľa ustanovenia § 9 ods. X zákona ovlastníctve bytov, preto náklady spojené s uvedením do predošlého stavu bytu navrhovateľky sa možno
domáhať iba samostatným nárokom na náhradu škody v peňažnom vyjadrení a nie uložením povinnosti
prinavrátenia do predošlého stavu. L. preto návrh v tejto časti zamietol.

M. výrokom uvedeným v návrhu sa navrhovateľka domáhala od odporcu zaplatenia sumy XXXX,XX
eur. V tejto časti súd návrh navrhovateľky posúdil ako návrh na náhradu škody voči odporcovi z dôvodu
stavu jej bytu a odstraňovania následkov stavu bytu. A. odporcu je daná ustanovením § 9 ods. X

zákona o vlastníctve bytov, podľa ktorého právne úkony týkajúce sa spoločných častí domu, zaväzujú
spoločenstvo. T. právne úkony použitý v tomto ustanovení súd nevykladal gramatickým výkladom, ale z
jeho teleologického a judikatórneho výkladu extenzívne, teda pojem právny úkon zahŕňa aj akékoľvek
iné záväzky nemajúce povahu v zmluvnom základe. K uvedenému výkladu sa priklonila právna teória,
napr.: Z., J., U., M., J., K.: A. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, komentár C.H.F. XXXX,
strana XXX, taktiež rozhodovacia prax súdov, napríklad rozhodnutie NS ČR sp.zn. XXOdo XX/XXXX,

ale napríklad aj dôvodová správa k ustanoveniu § 9 zákona o vlastníctve bytov uvádza: „T. úkony
týkajúce sa domu zaväzujú spoločenstvo, ale tam kde sa spoločenstvo nezriadi, zaväzujú všetkých
vlastníkov bytov a nebytových priestorov. W. ak omietka spadnutá z domu poškodí zaparkované auto,
za škodu zodpovedá spoločenstvo, ale v prípade, že toto nevzniklo, zodpovedajú všetci vlastníci bytov
a nebytových priestorov spoločne.“ M. všeobecná zodpovednosť podľa § 420 ods. X I. zákonníka je

aplikovateľná aj na prípad bytového domu, keď podľa § 3 ods. X na práva a povinnosti vlastníkov domov,
bytov a nebytových priestorov sa vzťahuje I. zákonník. L. ako právnická osoba, ktorá zabezpečuje
prevádzku, údržbu a opravy spoločných častí domu zodpovedá aj za stavu týchto spoločných častí
domu. I. tým, že nezabezpečil dostatočnú prevádzku, údržbu a opravu spoločných častí bytového domu,
porušil svoju právnu povinnosť vyplývajúcu mu z § 6 ods. X zákona o vlastníctva bytov a spôsobil

škodu navrhovateľke. T. právnej povinnosti odporcu spočíva v nezabezpečovaní riadnej prevádzky
spoločných častí bytového domu, keď tieto nezodpovedajú stavu spôsobilému na ich riadne užívanie
a tiež v nezabezpečovaní riadnej údržby spoločných častí bytového domu, keď tieto nezachovávajú
pôvodný štandard a kvalitu spoločných častí bytového domu. I. nepreukázal, že by škodu na byte
navrhovateľky nezavinil, keď poukazoval na zlý stav obvodových múrov bytového domu, ktoré však

sú taktiež spoločnými časti bytového domu. T. zástupkyne odporcu poistnej na pojednávaní ohľadne
udalosti nemá vplyv na zodpovednosť odporcu, keď vzťah medzi poisťovňou a navrhovateľkou či
odporcom je osobitným vzťahom a taktiež poisťovňa iba uviedla, že sa jedná o výluku z poistenia
a nie že by nebolo zistené porušenie povinnosti na strane odporcu. U. škody spôsobenej odporcom
navrhovateľka vyčíslila v úhrnnej výške XXXX,XX eur.

L. priznal navrhovateľke náhradu škody vo výške X XXX,XX eur za poškodenie kuchynskej linky,
ktorej nadobúdacia cena bola dňa XX. XX. XXXX v sume XXXX,XXX eura. T. výške tohto nároku
súd postupoval podľa § 136 I. a určil úvahou vychádzajúc z tvrdení navrhovateľky, že v prípade, ak
nadobúdacia cena v roku XXXX bola XXXX,XXX eura (č.l. ), vplyvom poškodenia, ktoré navrhovateľka

preukázala priloženou fotodokumentáciou, došlo k znehodnoteniu kuchynskej linky a teda škoda
vzniknutá na kuchynskej linke v dôsledku tvorby plesní, ustálil na sumu X XXX,XX eur.

L. priznal navrhovateľke nárok na náhradu škody za maľovanie bytu, a to v súvislosti s prácami vo výške
XXX,XX eur a materiálom vo výške XXX,XX eura. W. byt navrhovateľky bol maľovaný dvakrát, pričom

odporca túto skutočnosť nespochybnil, súd uznal tieto náklady v celkovej výške XXX,XX eura. T. výške
škody spôsobenej opakovaným maľovaním bytu navrhovateľky vychádzal súd z kópie pokladničného
dokladu R. M. - Q. (č.l. XX), keď materiál na maľovanie bol zakúpený v hodnote XXX,XX eura (č.l.
XXX). T. ide o hodnotu prác, pokiaľ tieto boli navrhovateľkou vykonané svojpomocne, súd vychádzal z
ustanovenia § 136 I. a s prihliadnutím na všeobecne akceptovateľnú cenu maliarskych a natieračských

prác sa stotožnil s navrhovateľkou uplatnenou cenou maliarskych prác v hodnote XXX,XX eur.

L. priznal navrhovateľke nárok na náhradu škody vo výške XX,XX eur za vynaložené náklady na
termovízne meranie spoločnosťou RK Y. s.r.o. U. vynaložených nákladov navrhovateľka preukázala
priloženou kópiou pokladničných dokladu od spoločnosti RK Y. s.r.o. vo výške XX,XX eur (č.l. XX). G.

náklad by navrhovateľka nemusela vynaložiť, keď by stav bytu zodpovedal požiadavkám na bývanie. M.
meranie bolo vykonané aj v súvislosti s podaným návrhom a preukazovalo existenciu tepelných mostov
spoločných častí bytového domu a teda vady prevádzky a údržby spoločných častí bytového domu.L. priznal navrhovateľke nárok na náhradu škody vo výške XXX,XX eur za vynaloženie nákladov na
nákupprotiplesňovýchprípravkovaodvlhčovačovplustabletkydonich.Ajkeďvtejtočastinavrhovateľky
nepreukázala pokladničným dokladom ich zakúpenie, aj z výpovede svedka K. V. vyplynulo, že tento

zapožičal navrhovateľke odvlhčovač, L. preto pri výške týchto nákladov vychádzal z ustanovenia § 136
I. a náklady navrhovateľke v uvedenej výške uznal.

L. priznal navrhovateľke nárok na náhradu škody vo výške XX,XX eur za vynaložené náklady na
poškodené navlhnuté a mokré šatstvo, periny a to v súvislosti s ich praním, či zakúpením nových. L.

považuje za notoricky známu skutočnosť, že v prípade vyskytujúcej sa vlhkosti a plesní v byte dochádza
k poškodeniu šatstva, perín a iného vnútorného vybavenia a výšku tejto škody určil s prihliadnutím na
§ 136 I. vo výške určenej navrhovateľkou, a to XX,XX eur.

L. priznal navrhovateľke nárok na náhradu škody vo výške XX,XX eura za poštovné súvisiace s
uplatnením svojich nárokov voči odporcovi. U. škody bola preukázaná priloženými kópiami podacích

lístkov. G. náklady by navrhovateľka nemusela vynaložiť, pokiaľ by stav spoločných častí zodpovedal
ich prevádzky schopnému stavu a nedochádzalo by k vzniku škody na majetku navrhovateľky.

L. nepriznal navrhovateľke nárok na náhradu škody vo výške X XXX,XX eur, za plnú mesačnú úhradu vo

výške XXX,XX eur za nepredajný, neobývateľný a zaplesnený byt. G. nárok má predstavovať vyplatené
úhrady navrhovateľkou do fondu prevádzky, údržby a opráv. L. uvádza, že fond prevádzky, údržby a
opráv je povinne tvorený v bytových domoch, a práve z neho sa hradia náklady na prevádzku, údržbu a
opravy spoločných častí bytového domu, ktorých opravy sa podaným návrhom aj domáhala. G. vyplýva
z § 10 ods. X zákona o vlastníctve bytov. T. úhrad finančných prostriedkov do fondu prevádzky, údržby

a opráv vyplýva z ustanovenia § 7b ods. X zákona o vlastníctve bytov. W. nevzniká nárok na vrátenie
finančných prostriedkov, keď práve tieto, ktoré uhrádza, sú použité na vykonávanie činností, ktorých
vykonania sa podaným návrhom aj domáhala. T. súd v tejto časti nemohol návrhu vyhovieť, nakoľko
sa v žiadnom prípade nejednalo o škodu, ale o povinnosť navrhovateľky vyplývajúcu z vlastníctva
bytu uloženú zákonom o vlastníctve bytov. C. tak ustanovenie § 10 ods. X zákona o vlastníctve bytov

neumožňuje domáhať sa upustenia od povinnosti uhrádzať preddavky do fondu prevádzky, údržby
a opráv a úhrad za plnenie a platbu za správu, a to ani v tých prípadoch, ak vlastník bytu alebo
nebytového priestoru v dome tento neužíva. G. zákonodarca výslovne zakotvil povinnosť prispievať do
fondu prevádzky, údržby a opráv.

V prevyšujúcej časti nárokov navrhovateľky do výšky X XXX,XX eur bola peňažná náhrada
navrhovateľkou odôvodnená ako trauma za bývanie v plesnivom mokrom byte s malým dieťaťom od
decembra XXXX doposiaľ. V uvedenej časti navrhovateľka netvrdila ani nepreukázala, na základe akých
skutkových okolností sa domáha uvedeného odškodnenia a súd nemohol ňou popísaný skutkový stav

priradiť pod príslušnú právnu normu, keď právny poriadok odškodné za traumu neupravuje.
L. preto návrhu navrhovateľky v časti o zaplatenie sumy X XXX,XX eura vyhovel, keď mal preukázané,
že uvedená výška zodpovedá škode, ktorá vznikla navrhovateľke tým, že odporca neplnil riadne svoje
povinnosti vyplývajúcemu zo zákona o vlastníctve bytov, nevykonával prevádzku a údržbu spoločných
častí bytového domu v stave spôsobilom na riadne užívanie, v dôsledku čoho vznikla navrhovateľke

v byte škoda, za ktorú zodpovedá odporca podľa § 9 ods. X zákona o vlastníctve bytov. U. škody
spôsobenej navrhovateľky súd určil s prihliadnutím na navrhovateľkou predložené doklady a úvahu
podľa § 1X6 I..

V prevyšujúcej časti, t.j. o zaplatenie 3 XXX,XX eura súd návrh navrhovateľky zamietol, keď nemal
preukázanú jeho dôvodnosť a výšku, teda vznik škody navrhovateľke nekonaním odporcu v uvedenej
výške.

K námietke zástupkyne odporcu, že sa navrhovateľka oboznámila so stavom predávanej nehnuteľnosti,
súd uvádza, že navrhovateľka aj v návrhu uviedla, že byt nadobudla v roku XXXX, pričom problémy savyskytli v roku XXXX, teda v čase kúpy ani z miestnej ohliadky nebolo možné ani zistiteľné, aký stav
bytu nastane v budúcnosti. W. v návrhu jednoznačne špecifikovala obdobie, od ktorého sa stav jej bytu
zhoršil do neobývateľného stavu.

T. zástupkyňa odporcu poukazovala na možnosť navrhovateľky domáhať sa do XX dní od oznámenia
o výsledku hlasovania zhromaždenia spoločenstva vlastníkov bytov a nebytových priestorov na súd,
aby vo veci rozhodol podľa § 1X ods. 4 zákona o vlastníctve bytov, súd uvádza, že tento poukaz
nie je náležitý z dôvodu, že sa nejednalo o schôdzu vlastníkov bytov a nebytových priestorov podľa

§ X4 zákona o vlastníctve bytov, ale o zhromaždenie spoločenstva vlastníkov bytov a nebytových
priestorov podľa § 7c ods. X zákona o vlastníctve bytov. G. dva inštitúty nemožno zamieňať, keď
podľa § 7c ods. 1 písm. c) zákona o vlastníctve bytov je zhromaždenie spoločenstva vlastníkov bytov
a nebytových priestorov orgánom spoločenstva, teda odporcu. G. § X4 ods. X zákona o vlastníctve
bytov výslovne odkazuje, že na hlasovanie zhromaždenia ako orgánu spoločenstva sa použijú iba
ustanovenia § 14 ods. 1 až X zákona o vlastníctve bytov. W. možnosť prehlasovaného vlastníka obrátiť

sa na súd, aby vo veci rozhodol, je upravená v ustanovení § 14 ods. X zákona o vlastníctve bytov, toto
ustanovenie nie je použiteľné pre zhromaždenie spoločenstva vlastníkov bytov ako orgánu odporcu.
W. teda nemala možnosť zvrátiť rozhodnutia prijímané zhromaždením vlastníkov bytov a nebytových
priestorov (odporcu) podľa § 14 ods. X zákona o vlastníctve bytov.

T. ide o poukaz odporcu na kontrolný orgán spoločenstva vlastníkov bytov a nebytových priestorov,
ktorým je spravidla rada, súd poukazuje na to, že navrhovateľka pred podaním návrhu opakovane
požadovala správcu rovnako tak aj mandatára o riešenie jej problému a spoločenstvo teda odporca aj
vykonal čiastočné úpravy, ktoré ale neviedli vo výsledku k odstráneniu závad v byte navrhovateľky.

M. pokiaľ ide o tvrdenia odporcu, ktoré uviedli aj svedkovia, že v súvislosti s prevádzkou bytu došlo ku
stavu bytu navrhovateľky a teda že za stav bytu je zodpovedná navrhovateľka k tomu súd uvádza, že
odporca si v tejto časti svojich tvrdení odporuje, keď na jednej strane tvrdí, že stav bytu navrhovateľky
je spôsobený konštrukčnými vadami stavby a to obvodovými múrmi bytového domu a na strane druhej
tvrdí, že je to užívaním predmetného bytu. L. obranu odporcu spočívajúcu v tom, že za stav bytu môže

navrhovateľka, ktorá sa tam zdržiava so svojím maloletým synom a často perie, považuje za nenáležitú a
účelovú,keďjenotorickyznámouskutočnosťou,ževlastnícibytovvykonávajúvosvojichbytochajpranie
a sušenie prádla. Ak by bolo pravdivé tvrdenie odporcu, potom by XX % bytov na L. bolo zavlhnutých a
zaplesnených z dôvodu, že spravidla každá domácnosť v byte perie a suší prádlo.

L. mimo vlastnej rozhodovacej činnosti uvádza, že podľa prednesov odporcu a jeho zástupcu má
odporca ako spoločenstvo uzatvorenú mandátnu zmluvu so spoločnosťou J., s.r.o. ako správcom. W.
tomu, že právna teória (Z., J., U., M., Grausová, K.: A. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov,
komentár C.H.F. XXXX str. XXX), ako aj právna prax (rozhodnutie V. súdu v W. sp. zn. XCo XXX/

XXXX zo dňa XX. XX. XXXX), aj dôvodová správa k zákonu č. XXX/XXXX Z. z. A. zákona o vlastníctve
bytov a nebytových priestorov, ktorá uviedla, že „navrhnutá úprava naďalej umožňuje, aby spoločenstva
vlastníkov uzavrelo so správcom mandátnu zmluvu na výkon činností spojených s údržbou domu“
pripúšťa možnosť, aby zriadené spoločenstvo mandátnou zmluvou so správcom prenieslo časť svojich
povinností na správcu, nie je súd o správnosti tejto praxe presvedčený, keď podľa jeho názoru

zákonodarca v ustanovení § 6 zákona o vlastníctve bytov upravil iba dve možnosti správy bytového
domu a to buď prostredníctvom spoločenstva vlastníkov bytov, alebo prostredníctvom správcu. G. § 6
ods. X výslovne zakazuje súčasne viaceré formy správu domu. T. existencia spoločenstva a následne
mandátnazmluvauzatvorenámedzispoločenstvomasprávcomnasprávubytovéhodomupodľanázoru
súdu obchádza právnu úpravu v zákone o vlastníctve bytov a takúto prax nepovažuje súd za správnu.

T. § 14X ods. 2 I., ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí,
prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.

T. § 142 ods. X I., aj keď mal účastník vo veci úspech len čiastočný, môže mu súd priznať plnú náhradu
trov konania, ak mal neúspech v pomerne nepatrnej časti alebo ak rozhodnutie o výške plnenia záviselo
od znaleckého posudku alebo od úvahy súdu; v takom prípade sa základná sadzba tarifnej odmeny
advokáta vypočíta z výšky súdom priznaného plnenia.O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 14X ods. X I. a § 142 ods. X I.. W. sa podaným návrhom
domáhala vyslovenia troch samostatných výrokov, ktoré mohli byť aj predmetom samostatných návrhov.

T. bola navrhovateľka prvým návrhom úspešná a druhým návrhom neúspešná, súd podľa § 142 ods.
2 I. nepriznal právo na náhradu trov konania navrhovateľke ani odporcovi, keď účastníci mali úspech
vo veci po XX %.

M. výrokom, ktorému súd vyhovel sa navrhovateľka domáhala náhrady škody spôsobenej odporcom.

L. v tejto časti o trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. X I. tak, že v konaní čiastočne úspešnej
navrhovateľke priznal plnú náhradu trov konania, keď rozhodnutie o výške plnenia záviselo od úvahy
súdu, nakoľko sa jednalo o nárok na náhradu škody a to tak vo výške skutočných nákladov (náklady na
vykonanietermovízie,maľovaniebytu)akoajnáhradynemajetkovejujmy(traumapribývanísmaloletým
dieťaťom aj podľa vyjadrenia okresného hygienika v mokrom a zaplesnenom byte nevyhovujúcom na
bývanie).

L. preto podľa § 142 ods. 3 OSP zaviazal v konaní neúspešného odporcu k náhrade trov konania v
konaníčiastočneúspešnejnavrhovateľkevplnejvýškevovýške300,00eurzazaplatenýsúdnypoplatok
za podanie návrhu o tretom výroku.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia,
písomne v dvoch vyhotoveniach na Okresný súd Banská Bystrica.

V odvolaní musí byť uvedené, ktorému súdu je určené, kto ho podáva, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za

nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (ako má odvolací súd rozhodnúť). Odvolanie treba predložiť
s potrebným počtom rovnopisov a príloh tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník
dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Inak súd zhotoví kópie na trovy odvolateľa.

Odvolanie podľa § 205 ods. 2 OSP možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy ,ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú podľa § 205a OSP pri

odvolaní proti uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak
a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo
obsadenia súdu,
b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej,

c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,
d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého
stupňa.

Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže sa oprávnený domáhať

jeho núteného výkonu v exekučnom konaní.

Banská Bystrica dňa 02. 06. 2015

JUDr. Daniel Ivankosudca

Za správnosť vyhotovenia: Mariana Lipovská