Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 16. december 2014

Súd: Okresný súd Skalica
Spisová značka: 5Cb/18/2010

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2709206974
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 12. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Boris Buľubaš
ECLI: ECLI:SK:OSSI:2014:2709206974.20

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Skalica samosudcom JUDr. Borisom Buľubašom v právnej veci navrhovateľa: Allianz -
Slovenská poisťovňa a.s., so sídlom Dostojevského rad 4, 815 74 Bratislava, IČO: 00 151 700, proti
odporcom: I. Ladislav Gavroň, so sídlom Hviezdoslavova 527, 908 41 Šaštín - Stráže, IČO: 40 202 721,
právne zastúpený: JUDr. Edita Lehotská, advokátka, so sídlom Štúrova 1267, 908 41 Šastín - Stráže,
II. Bc. Lubomír Kečkeš - EDEN, so sídlom Vrádištská 1734/31, 908 51 Holíč, IČO: 35 495 928, právne

zastúpený: JUDr. Ján Pekar, advokát, so sídlom Potočná 191/39, 909 01 Skalica, o zaplatenie 31.438,72
eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Odporca v I. rade j e p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi sumu 31.438,72 eur spolu s úrokom
z omeškania vo výške 14,25 % ročne zo sumy 31.438,72 eur od 25.12.2008 až do zaplatenia a trovy
konania vo výške 796,72 eur, a to všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

Odporca v I. rade j e p o v i n n ý zaplatiť Slovenskej republike, na účet Okresného súdu Skalica

sumu 558,97 eur titulom náhrady trov konania.

Súd návrh voči odporcovi v II. rade z a m i e t a .

Navrhovateľ j e p o v i n n ý zaplatiť trovy konania a trovy právneho zastúpenia odporcu v II.
rade, k rukám právneho zástupcu odporcu v II. rade vo výške 8.460,74 eur, a to všetko do troch dní od

právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

NavrhovateľsanávrhomdoručenýmOkresnémusúduSkalicadňa23.12.2009domáhalvočiodporcomv
I. a II. rade zaplatenia spoločne a nerozdielne sumy 31.438,72 eur s 14,25 % úrokom z omeškania ročne
od 25.12.2008 do zaplatenia a trov konania. Navrhovateľ svoj návrh odôvodnil tým, že dňa 27.12.2007
zhorela rekreačná chata v C. U.. Po nahlásení poistnej udalosti poškodeným a doložení potrebných
dokladov, navrhovateľ pristúpil k prešetreniu poistnej udalosti a poškodenému navrhovateľ poskytol
plnenie 31.438,72 eur a to v limite stanovenom poistnou zmluvou. Príčinou požiaru bolo sálavé teplo

krbovej vložky, ktoré v dôsledku nedostatkov v konštrukcii krbového diela spôsobilo požiar. Poistený si
objednal zhotovenie krbového diela ,,na kľúč“ u odporcu v II. rade a aj cenová kalkulácia je označená
ako cenová kalkulácia krbového diela. Súčasťou realizácie krbového diela je aj jeho samotná výstavba.
Poistený a odporca v II. rade uzavreli ústnu zmluvu o zhotovení diela, pričom zhotoviteľ diela môže
poveriť vykonaním diela aj inú osobu, čo sa stalo aj v tomto prípade. Zo správy o príčinách požiaru
vyplýva, že krbové dielo malo vady, ktoré neumožňovali jeho bezpečnú prevádzku a ktoré boli príčinou

zničenia chaty navrhovateľovho poisteného. Odporcovia v I. a II. rade odmietajú svoju zodpovednosť za
vzniknutú škodu a ani napriek výzve, ktorá bola odporcovi v I. rade doručená najneskôr dňa 23.12.2008
a odporcovi v II. rade najneskôr dňa 23.10.2008, a pohľadávku navrhovateľa neuhradili.Súd vo veci vydal dňa 18.5.2010 pod č. k. 5Rob/278/2009 - 48 platobný rozkaz, proti ktorému podali
obaja odporcovia včas odpor. Odporca v I. rade odpor odôvodnil tým, že správa o vzniku požiaru je

neurčitá a vychádza z možných predpokladov a fikcií. Nedostatok, ktorý sa v správe uvádza a to
umiestnenie dvojplášťovej konštrukcie komína v priestore sálavého tepla dymovodu je v stanovisku
navrhovateľa bagatelizovaný. Navrhovateľ sa uspokojil s jednoduchým vyjadrením odporcu v II. rade,
že príčinou požiaru nebola vada krbovej vložky, pretože je z nehorľavého materiálu, ale s prípadnými
nedostatkami konštrukcie komína sa vôbec nezaoberala. Odporca v I. rade žiadal o zodpovedné zistenie

príčiny požiaru. Takisto uviedol, že nebola ani presne položkovite špecifikovaná výška škody, ktorá bola
spôsobená požiarom. Odporca v II. rade v odpore uviedol, že sa nezakladá na pravde, že spoločnosť
MASARYK, spol. s r.o. si mala u neho objednať zhotovenie krbového diela. Nikdy táto spoločnosť s
ním neuzatvorila žiadnu zmluvu o dielo na stavbu krbu. V danom objekte tejto spoločnosti nikdy nebol a
nemal vedomosť v akých podmienkach má byť krb postavený, či a aké bezpečnostné predpisy musia
byť dodržané. Odporca v II. rade spoločnosti MASARYK spol. s r.o. deklaroval, že môže dodať materiál

pre stavbu krbu, avšak sami si musia zabezpečiť subjekt, ktorý stavbu zrealizuje. Odporca v II. rade
len zabezpečoval predaj materiálu na základe čoho vystavil spoločnosti MASARYK spol. s r.o. faktúru.
Išlo teda o riadnu kúpnu zmluvu. Vo faktúre ani v cenovej kalkulácii nie je zahrnutá cena práce krbára -
zhotovenia krbu. Všetky práce si spoločnosť MASARYK spol. s r.o. dohodla s odporcom v I. rade.
Včas podaným odporom sa platobný rozkaz zrušil v celom rozsahu a súd vec prejednal na pojednávaní.

Písomným podaním zo dňa 11.6.2010 sa odporca v II. rade vyjadril k odporu odporcu v I. rade, pričom
uviedol, že v žiadnom prípade nesúhlasí s tvrdeniami odporcu v I. rade ohľadom toho, že odporca v
II. rade mal realizovať stavbu komína. Z toho dôvodu nie je vôbec reálne, že by stavba komín na tejto
stavbe súvisela s firmou odporcu v II. rade. K stavbám komína je nutná špeciálna remeselná živnosť a
teda komíny môže stavať len subjekt, ktorý takúto činnosť má v predmete podnikania. Vzhľadom na to

argumenty odporcu v I., že vada komína má súvislosť s firmou odporcu v II. rade považuje za absolútne
bezpredmetné.

Odporca v I. rade sa k návrhu vyjadril prostredníctvom právneho zástupcu tak, že nie je jednoznačne
preukázané zavinenie odporcu v I. rade a takisto poukazuje na skutočnosť, že navrhovateľ vychádza z

ceny za dodanú novú chatu, ktorá bola zo dňa 17.03.2008 vo výške 1.178.100,- Sk vrátane DPH. Pri
šetrení poistnej udalosti neboli prítomní odporcovia v I. a II. rade a nie je im známe, kto poistnú udalosť
prešetroval. Dielo nemalo žiadne vady pri odovzdávaní dňa 18.09.2006. Odporca v I. rade vyhotovoval
dielo - obstavanie krbovej vložky podľa požiadaviek investora a jedná sa o krbovú individuálnu stavbu.
Odporca v II. rade zabezpečoval materiál na zhotovenie tohto diela. Dielo bolo dodané dňa 18.09.2006.

Odporca v II. rade sa k návrhu vyjadril prostredníctvom právneho zástupcu tak, že odporca v II. rade
na základe objednávky dodal spol. Masaryk a spol. s.r.o., tovar. Tento tovar si uvedená spoločnosť u
odporcu v II. rade sama objednala a po dodaní tovaru bola uvedenej spoločnosti zo strany odporcu v II.
rade vystavená faktúra za dodaný tovar. Odporca v II. rade krb nestaval. Vo faktúre je uvedená iba cena

tovaru tak, ako je uvedené v kalkulácii. Zároveň v kalkulácii odporca v II. rade uviedol, že v kalkulácii
nie je zahrnutá cena práce krbára, ktorú si môže investor dohodnúť s krbárom osobne. V súvislosti s
poistnou udalosťou nie je medzi odporcom v II. rade a spoločnosťou Masaryk spol. s.r.o. žiadny právny
vzťah.

Súd vykonal dokazovanie výsluchmi odporcu v I. a II. rade, výsluchmi svedkov, výsluchom znalca,
znaleckým posudkom č. 4/2013, doplnením znaleckého posudku č. 4/2014, správou o príčine vzniku
požiaru chaty zo dňa 6.2.2008 ( č. l. 9), návrhom na uzavretie poistnej zmluvy zo dňa 19.6.2005 (č. l. 11 -
13), výpočtom poistného plnenia (č. l .17 -19), faktúrou č. 841104 ( č. l. 21), kúpnopredajnou zmluvou č.

17/03/2008 zo dňa 17.3.2008 (č. l. 22 - 29), príjmovým dokladom ( č. l. 30), faktúrou č. 0870100036 (č. l.
31), príjmovým pokl. dokladom zo dňa 6.9.2008, kalkuláciou krbového diela (č. l. 33), faktúrou č. FAK13
(č. l .34), faktúrou č. FV-1546/2008 (č. l. 36), faktúrou č. FV-1523/2008 (č. l 38), faktúrou č. 20080713
(č.l. 40), faktúrou č. 02 (č. l. 41), a ostatným spisovým materiálom, a zistil tento skutkový stav veci:

Zo správy o príčine vzniku požiaru chaty v C. U. XXXX W. V. zo dňa 6.2.2008, ktorú vypracoval kpt.
Š. Š. vyplýva, že dňa 27.12.2007 bol ohlásený požiar chaty. V čase príchodu hasičskej jednotky bolo
pozorované, že najintenzívnejší požiar bol v priestore krbovej vložky, resp. na konštrukciách nad telesomkrbovej vložky. Po statickej obhliadke požiariska bolo najväčšie vyžíhanie dreveného materiálu chaty
pozorované v hornom rohu nad krbovou vložkou. Väčšie deštrukčné účinky boli pozorované v podkroví,
kde bolo počas šírenia požiaru najväčšie teplo. Boli nájdené kovové konštrukčné prvky otvorov na odvod

tepla z izolovaného priestoru nad krbovou vložkou, tieto časti boli zrútené a prakticky zničené. V rohu
nad krbovou vložkou boli pozorované špáry ( hrúbky 1 mm ) nevyplnené tmelom. Navyše izolačné
dosky boli pripevnené kovovými skrutkami do drevenej konštrukcie, čiže bol vytvorený tepelný most
a prichádzalo k prenosu tepla priamo na drevnú hmotu konštrukcie chaty. Ďalším nedostatkom bolo
umiestnenie časti dvojplášťovej konštrukcie komína v priestore sálavého tepla dymovodu, čím prišlo

k ohrievaniu povrchovej vrstvy komína a prenosu tepla mimo izolovaný priestor. Zisťovateľ požiaru za
miesto vzniku požiaru určil pravý horný roh za izoláciou krbovej vložky, odkiaľ sa požiar šíril. V mieste
vzniku požiaru pôsobilo v čase pred požiarom asi 18 hod. dosť intenzívne sálavé teplo. Podobným
podmienkam boli konštrukcie v dosahu sálavého tepla krbu vystavené počas celej doby užívania.
Postupne prichádzalo k degradácii materiálu pôsobením tepla cez mikrošpáry, ako aj cez telo skrutiek,
prípadne pôsobením povrchovej teploty vonkajšieho plášťa komína na materiály, ktoré sa kovového

plášťa priamo dotýkali, prípadne iný nedostatok v konštrukcii krbového diela, ktorý už nebolo možné po
požiari zistiť. Boli preverované aj iné možné iniciátori vzniku požiaru, ako elektrické iniciátori, prípadne
nedbalosť- ponechanie ohňa bez dozoru. Žiaden z podobných iniciátorov sa v mieste vzniku požiaru
nenachádzal a nepotvrdilo sa ani iné pôsobenie na inom mieste chaty. Iniciátorom vzniku požiaru
bola krbová vložka, ktorej sálavé teplo spôsobilo vďaka konštrukčným nedostatkom zapálenie drevenej

konštrukcie chaty a vznik požiaru. Príčinou vzniku požiaru bolo sálavé teplo krbovej vložky, ktoré v
dôsledku nedostatkov v konštrukcii krbového diela spôsobilo požiar.

Podľanávrhu-zmluvynauzatvoreniepoistnejzmluvyčísloPZ510022650zodňa12.8.2005navrhovateľ
ako poisťovateľ uzavrel so spoločnosťou Masaryk a spol., s.r.o. ako poistníkom poistnú zmluvu -

poistenie podnikateľov - súhrnné poistenie budov a stavebných úprav a objektu - chata pre individuálnu
rekreáciu, C. U. XXXX, V., pre prípad poškodenia veci požiarom, vodou z vodovodného zariadenia,
víchricou a krupobitím, so začiatkom poistenia dňa 19.6.2005. Ročné poistné bolo dohodnuté vo výške
5033,- eur.

Z výpočtu poistného plnenia zo dňa 19.9.2008 spísanej likvidátorom vyplýva, že chata bola poistená
na novú hodnotu 1,066 000 Sk. Vzhľadom k tomu, že konštrukcia novej vybudovanej chaty je iná ako
pôvodná pri likvidácii, likvidátor vychádzal z poistnej sumy 1.066 000 Sk. Výpočet obsahuje poznámku,
že suterén a základ chaty neboli požiarom zničené. V zmysle dojednanej poistnej zmluvy podpivničenia
je 10 % + základ, likvidátor určil 15 % z PS = 159 900,- Sk, použiteľné zvyšky 158.317,- Sk. Poistený

predložil faktúru č. 841104 za likvidáciu zhorenej chaty v sume 28.749,- Sk. Maximálne plnenie je 10.000
Sk, cena zvyškov bola preto znížená na sumu 158 317 Sk. Výška škody spolu predstavovala sumu
1.066.000 Sk, použiteľné zvyšky 158 317 Sk, medzi súčet 907 683 Sk, spoluúčasť 1000 Sk, záloha 671
240 Sk, k výplate 235 443 Sk. Záloha na poistné plnenie bola 671.240,- Sk a doplatok 235.443,- Sk.

Z faktúry č. 841104 vystavenej dňa 27.5.2008 splatnej dňa 6.6.2008 súd zistil, že spoločnosť VEPOS -
Skalica s.r.o. vyúčtovala spoločnosti Masaryk a spol. s.r.o., sumu 33801,- Sk vrátane DPH za likvidáciu
zhorenej chaty.

Z príjmového pokladničného dokladu č.087010036 zo dňa 18.9.2006 (č. l. 30 spisu ) vyplýva, že odporca

v I. rade prijal sumu 20.000 Sk za účelom výstavby a búracích prác krbu.

Z faktúry č. 0870100036 ( č.l. 31) zo dňa 18.9.2006 súd zistil, že odporca v I. rade fakturoval spoločnosti
Masaryk a spol. s.r.o. sumu 20.000 Sk za búracie práce a výstavbu krbu.

Z príjmového pokladničného dokladu č. PD9 súd zistil, že odporca v II. rade prijal od spoločnosti Masaryk
a spol. s.r.o. sumu 39.073,- Sk dňa 6.9.2006 za účelom platby Faktúry č. 13 ( č. l. 32 ).

Z faktúry č. FAK13 ( č. l. 34) zo dňa 6.9.2006 súd zistil, že odporca v II. rade fakturoval spoločnosti
Masaryk a spol. s.r.o. sumu 39.073 Sk za kalkuláciu krbového diela.

Z cenovej kalkulácie ( č. l. 33 ) vyhotovenej odporcom v II. rade súd zistil, že odporca v II. rade dňa
3.9.2006 pripravil pre investora Masaryk cenovú kalkuláciu krbového diela v cene 39.073 Sk. Táto cena
zahŕňala krbovú vložku 1ks, redukciu 200-180 1ks, DN/180 90°flexi 1ks, DN/180-0,5m 2ks, DN/180-1m,keratin. lepidlo na super izol 1ks, Ynex povrchová malta 15kg, čistič skla 1ks, kamenársky tmel 1ks,
povrazec 1m, super izol 40 mm 7 ks, super izol 30 mm 4 ks, mriežka biela 1 ks, mriežka biela 2 ks,
mriežka biela 17 x 17 + žal. 2 ks, flexikúra 125 neizolovaná 10 m, zder 2 ks. V kalkulácii je uvedené,

že v cenovej kalkulácii nie je zahrnutá cena práce krbára, ktorú si môže investor s majstrom krbárom
dohodnúť osobne. Osoba samostatne podnikajúca - živnostník.

Z faktúry č. 10131546 ( č.l. 36 ) zo dňa 11.7.2008 súd zistil, že spoločnosť Stavebniny Skalica s.r.o.
fakturoval spoločnosti Masaryk a spol. s.r.o. sumu 348,97 eur za stavebný materiál.

Z faktúry č. 10131523 ( č.l. 38 ) zo dňa 10.7.2008 súd zistil, že spoločnosť Stavebniny Skalica s.r.o.
fakturoval spoločnosti Masaryk a spol. s.r.o. sumu 2058,84 eur za stavebný materiál.

Z faktúry č. 20080713 ( č.l. 40 ) zo dňa 15.7.2008 súd zistil, že spoločnosť Stanislav Krídl - STEN, IČO:
17650289, fakturoval spoločnosti Masaryk a spol. s.r.o. sumu 2551,78 eur za kuchynskú linku.

Z faktúry č. 02 ( č.l. 41) zo dňa 14.7.2008 súd zistil, že spoločnosť Klampiarstvo Ján Lánik, IČO: 37
525 298 fakturoval spoločnosti Masaryk a spol. s.r.o. sumu 6630 Sk + náklady 500 Sk za montáž
klampiarskych prvkov.

Z kúpno - predajnej zmluvy č. 17/03/2008 zo dňa 17.3.2008 súd zistil, že spoločnosť DREVOTREND
Slovakia spol. s r.o., IČO: 36 392 936, ako predávajúci a spoločnosť Masaryk a spol. s. r.o., IČO: 36
246 875 ako kupujúci uzatvorili kúpnu zmluvu predmetom, ktorej bola zrubová chatka Q. o pôdorysnom
rozmere 6 m x 12m v zmysle priloženej výkresovej a technickej dokumentácie za kúpnu cenu 1.178
100 Sk.

Uznesením č. k. 5Cb/18/2010 - 173 súd vo veci ustanovil znalca E.. Z. X., znalec z odboru požiarna
ochrana, odvetvie: zisťovanie príčin vzniku požiarov, ktorého úlohou bolo vypracovať znalecký posudok
a zodpovedať tieto otázky:
1. čo bolo iniciátorom vzniku požiaru chaty v C. U. Č.. XXXX W. V. dňa 27.12.2007,

2. čo bolo príčinou požiaru chaty v C. U. Č.. XXXX W. V. dňa 27.12.2007,
3. bol krb v chate v C. U. Č.. XXXX W. V. dňa 27.12.2007 správne udržiavaný?
4. mohla byť príčinou vzniku požiaru chaty v C. U. Č.. XXXX W. V. dňa 27.12.2007 samotná krbová
vložka P 70-El liatina Chazelles, aké mala vady, a z čoho takýto záver vyplýva ?
5. mohla byť príčinou vzniku požiaru chaty v C. U. Č.. XXXX W. V. dňa 27.12.2007 neodborná

manipulácia s krbom pri kúrení, resp. nesprávny postup pri kúrení v chate, v čom sa jednalo o neodbornú
manipuláciu, resp. kúrenie a z čoho takýto záver vyplýva?
6. existovali v čase vzniku požiaru dňa 27.12.2007 konštrukčné, resp. iné vady na krbe ako celku
( vrátane obstavania ), v chate v C. U. Č.. XXXX W. V., a ktoré to boli vady, a z čoho takýto záver vyplýva?
7. mohol byť príčinou vzniku požiaru chaty v C. U. Č.. XXXX W. V. dňa 27.12.2007 komín ku krbu, resp.

jeho vada, resp. vada pri jeho výstavbe ( konzolový držiak na komín str. 94 spisu ) a pripojení, resp. či
mohlo dôjsť pri výstavbe komína k poškodeniu krbového telesa, resp. vložky krbu, prípadne iných častí
krbu vrátane obstavania, v dôsledku čoho by mohol vzniknúť požiar?
8. z akého dôvodu sa závada na krbe prejavila až po 1 roku a 3 mesiacoch? vyjadrite sa k záverom
Správy o príčine požiaru (č.l. 9 - 10 spisu)

Dňa 24.7.2013 bol súdu doručený znalecký posudku č. 4/2013 znalca E.. Z. X.. Zo záveru znaleckého
posudku a odpovedí na otázky vyplývajú nasledovné skutočnosti.
1. Iniciátorom vzniku požiaru drevenej konštrukcie za krbom bola zvýšená teplota v hornej časti
výmenníku teplého vzduchu tzv. korpuse, ktorá bola spôsobená enormným prehriatím spotrebiča ( v

ohnisku krbovej vložky sa nachádzalo väčšie množstvo drevených polien cca 7-9 ks, čo predstavuje
dvojnásobok povolených polien výrobcom), čo malo za následok prehriatie krbovej vložky a hlavne
dymovodu zasunutého do komínového telesa.
2. V dôsledku enormného prehriatia spotrebiča ( krbovej vložky a dymovodu ), kde povrchová teplota
dymovodu dosahovala hodnotu cca 700 °C (teplota vznietenia dreva je cca 280 °C) sa prehrial vzduch v

hornej časti výmenníku teplého vzduchu - tzv. korpuse na teplotu cca 450 °C a viac, došlo netesnosťami
k prestupu tepla na drevenú konštrukciu nachádzajúcu sa za krbom a následnému vznieteniu.
3. Nakoľko sa znalec nezúčastnil miesta požiaru, a došlo k úplnému zničeniu krbu a priľahlých častí,
nie je možné jednoznačne z predložených fotografii zistiť, či bol krb správne udržiavaný. Po požiari zpredložených fotografii bolo zistené, že došlo k značnému vyžíhaniu dymovodu v hornej časti krbu a tiež
plášťa komína v tomto priestore. Takéto vyžíhanie uvedených komponentov mohlo nastať pri nesprávnej
manipulácii s krbom pri kúrení - pri nežiaducom prehrievaní spotrebiča.

4. Od zisťovateľa vzniku požiaru z Okresného riaditeľstva Hasičského a záchranného zboru v V., kpt.
Š.N. Š. bolo zistené, že pri jeho obhliadke požiaru chaty v C. U., krbová vložka P70- El liatina Chazelles
nevykazovala žiadne vady, resp. také poškodenie, ktoré by mohlo spôsobiť uvedený požiar chaty. Z
uvedeného dôvodu vznik požiaru od uvedenej krbovej vložky sa môže jednoznačne vylúčiť. Vyhláška
ministerstva vnútra SR č. 95/2004 Z.z., ktorou sa ustanovujú technické podmienky a požiadavky

protipožiarnej bezpečnosti pri inštalácii a prevádzkovaní palivových spotrebičov, elektrotepelných
spotrebičov a zariadení ústredného vykurovania pri výstavbe a používaní komínov a dymovodov je
v § 23 ods. 5 uvedené, že v spotrebiči možno použiť palivo len v množstve a druhu, na ktoré je
spotrebič konštrukčne vyhotovený, platí to aj pri zakurovaní. V návode na montáž a obsluhu je okrem
iného uvedené: bod 5.1.2. nikdy neprikladajte veľa paliva, najviac 3 až 5 polien, aby nedochádzalo
k nežiaducemu prehrievaniu spotrebiča. Doporučeným palivom je drevo a lisované drevené brikety.

Veľkosť polien: dĺžka 25-35 cm, obvod polien: od 25 do max 35 cm, množstvo prikladaného paliva max.
3-5 kg ( asi 3-5 polien). Z hľadiska správnej a bezpečnej manipulácie s krbom a krbovou vložkou je
nutné dodržiavať návod na obsluhu.
5. Pri obhliadke požiaru chaty, ktorú vykonal zisťovateľ vzniku požiaru kpt. Š., bolo zistené, že v ohnisku
krbovej vložky sa nachádza väčšie množstvo drevených polien cca 7- 9 ks, čo predstavuje dvojnásobok

povolených polien výrobcom, čo malo za následok prehriatie krbovej vložky a hlavne dymovodu
zasunutého do komínového telesa. Od povrchovej teploty krbovej vložky a dymovodu sa prehrial vzduch
v hornej časti výmenníku teplého vzduchu tzv. korpuse na teplotu 450 °C. Táto teplota mohla spôsobiť
degradáciu izolačného materiálu použitého pri výstavbe komína a jednak mohla pôsobiť na spoje lepené
tmelom, kde dochádzalo k trhlinám a prestupu tepla na drevenú konštrukciu nachádzajúcu sa za krbom.

Z tohto miesta sa požiar rozšíril do medzi stropného priestoru a ďalej sa šíril do podkrovia. V prípade,
že by bol dodržaný hore uvedený postup pri kúrení, nedošlo by k takému enormnému prehriatiu krbovej
vložky a hlavne dymovodu zasunutého do komínového telesa a tým pádom by sa neprehrial vzduch
v hornej časti výmenníku na tak vysokú teplotu, ktorá by mohla spôsobiť jednak degradáciu materiálu
použitého na výstavbu krbu a vznietenie sa drevenej konštrukcie stien v hornej časti za krbom a medzi

dvomi bočnými prieduchmi.
6. Vnútro krbu bolo od drevenej konštrukcie stien chaty oddelené iba Super izolom hrúbky 4 cm. Super
izol bol prichytený o drevenú konštrukciu stien 6 cm kalenými skrutkami. Medzi drevenou konštrukciou
stien a super izolom v krbe nebola vytvorená žiadna vzduchová medzera, resp. nebola vytvorená
žiadna obstavba krbovej vložky s Ytongu, prípadne iného nehorľavého materiálu. Spodná časť komína

trojvrstvového z nerezovej ocele cca 50 cm bola vyústená (osadená) ešte vo vnútri krbu v jeho hornej
časti výmenníku teplého vzduchu tzv. korpuse, čím dochádzalo k ohrievaniu vrchnej časti trojvrstvového
plášťa komína sálavou teplotou dymovodu a sálavou teplotou krbovej vložky. Bočné výduchové mriežky
17 x 17 cm nie je možné zistiť, či tieto boli urobené tak, ako tvrdí pán P.. Taktiež nie je možné
zistiť, či bočné žalúziové mriežky v čase vzniku požiaru boli otvorené resp. zatvorené. Nie je možné

z predložených fotografii zistiť konštrukčné resp. iné vady na krbe okrem uvedených nedostatkov pri
výstavbe krbu.
7. Od kominára U. Q.S. bolo zistené, že krbová vložka a dymovod boli osadené pred realizáciou komína.
Komínové teleso ako celok nie je v príčinnej súvislosti so vznikom požiaru chaty.
8. Na základe zistených skutočností je možné predpokladať, že počas užívania krbu v predmetnej chate

ešte nedošlo k takému enormnému prehriatiu krbovej vložky a dymovodu, ako v čase vzniku požiaru dňa
27.12.2006. Spracovateľ správy o príčine vzniku požiaru chaty sa zúčastnil obhliadky miesta požiaru a
z toho dôvodu mal ucelený pohľad na miesto vzniku požiaru a na šírenie sa požiaru od krbovej vložky
na drevenú konštrukciu stien a na iné horľavé materiály nachádzajúce sa v blízkosti krbu.
9. Zisťovateľ požiaru v závere správy konštatuje, že iniciátorom vzniku požiaru bola krbová vložka a

príčinou vzniku požiaru bolo sálavé teplo krbovej vložky, čo v danom prípade nezodpovedá skutočnosti
vzniku požiaru. V danom prípade použil zlý slovosled a význam jednotlivých slov. Požiar vznikol
spôsobom ako bolo opísane vyššie.

Navrhovateľ sa písomne k znaleckému posudku vyjadril tak, že pri obhliadke zisťovateľom boli zistené

zásadné nedostatky a konštrukčné chyby v samotnej stavbe krbového diela ( nevhodná tepelná izolácia
- hrúbka 40 mm na horľavom podklade, zistené špáry medzi susediacimi termodoskami nevyplnené
tmelom, použitý nevhodný spojovací materiál. Tieto nedostatky sú spomenuté aj v znaleckom posudku.
Bolo teda len otázkou času kedy pri takto zhotovenom diele s konštrukčnými vadami došlo k vznieteniuspomínaného horľavého materiálu a následne k vzniku požiaru. Prekúrenie krbovej vložky nemalo vplyv
napríčinuvznikupožiarualelennaskráteniedobydojehovzniku.Jednoznačnoupríčinouvznikupožiaru
bolo zahorenie horľavého materiálu od sálavého tepla prevádzkovanej krbovej vložky, umožneniu jeho

prestupu na drevený materiál z dôvodu zásadných konštrukčných nedostatkov a chýb v samotnej stavbe
krbového diela.
Dňa 8.8.2014 bol znalec E.. X. požiadaný o vypracovanie dodatku k znaleckému posudku, v ktorom
mal písomne upresniť odpoveď na otázku č. 5 znaleckého posudku ( posledný odstavec na
str. 18 znal. pos. ) v súvislosti s odpoveďou na otázku č. 2 znaleckého posudku. Z dôvodu lepšieho

a správneho pochopenia záverov znaleckého posudku, ktoré sa opierajú o vysoko odborné znalosti a
pojmy,vdodatkuznaleckéhoposudkusúdzároveňžiadal,vyhotoviťnákres,resp.náčrt,akýmspôsobom
dochádzalo k prestupu tepla na drevenú konštrukciu nachádzajúcu sa za krbom netesnosťami v zmysle
odpovede na otázku č. 2 znaleckého posudku. Súd taktiež žiadal vyhotoviť nákres, akým spôsobom
bola vyhotovená izolácia krbu od drevených konštrukcií stien chaty a ako mala byť správne vyhotovená,
a tiež vyhotoviť nákres týkajúci sa prestupu tepla cez oceľové skrutky použité na prichytenie Super

izolu o drevenú konštrukciu chaty aj s prípadným uvedením teplôt na začiatku a konci skrutky. Zároveň
mal znalec uviesť akú tepelnú záťaž, by mal daný krb vydržať v prípade správneho postupu a použitia
správneho materiálu pri zhotovení jeho izolácie.

Dňa 16.9.2014 bolo súdu doručené Doplnenie znaleckého posudku č. 4/2014, v ktorom znalec uviedol,

že pri výstavbe daného krbu, ktorý realizoval pán P. ( odporca v I. rade ) sa v prednej časti výmenníku
tepelného vzduchu tzv. korpuse v hornej časti nachádzala iba výduchová mriežka rozmerov 40 x 17 cm
a dve bočné výduchové mriežky, ktoré smerovali cez drevenú stenu do vedľajších miestností. Korpus
bol v hornej časti ukončený bez protipožiarnej prepážky, čím dochádzalo k priamemu prestupu tepla z
korpusu krbu na drevenú stropnú časť zaizolovanú super izolovými platňami. Takto riešený krb nespĺňal

požiarnobezpečnostné predpisy a bol potenciálnym zdrojom vzniku požiaru dreveného obloženia -
steny a stropu chaty. Doplnenie znaleckého posudku ďalej obsahuje postupy, akým spôsobom sa má
stavať krb spolu s obrázkami, na ktorých boli zachytené postupy výstavby krbu a tiež náčrt, akým
spôsobom bol v skutočnosti krb, ktorý v danom prípade zapríčinil požiar, postavený. V závere doplnenia
znaleckého posudku znalec uviedol, že ak by bol krb realizovaný podľa uvedených postupov, nedošlo

by za žiadnych okolností k takej tepelnej degradácii dreveného obloženia a následnému vznieteniu
sa ani pri väčšom prehriatí spotrebiča. Nakoľko bol krb realizovaný podľa náčrtu č. 1C a tiež nemal
protipožiarnu prepážku, teplovzdušný korpus nemohol zodpovedať požiarnobezpečnostným predpisom.
Dané konštrukčné riešenie nezodpovedalo požiarnobezpečným predpisom, čo v konečnom dôsledku
viedlo k vzniku požiaru. Správne vyhotovená izolácia krbu je uvedená v náčrtkoch č. 1A, 1B, 2, 3, 4 a

nesprávne je uvedená na obrázku č. 1C. Výmenník teplého vzduchu bol v hornej časti ukončený bez
protipožiarnej prepážky, čím dochádzalo k priamemu prestupu tepla z korpusu krbu na drevenú stropnú
časť. Takto riešený krb mal konštrukčné nedostatky. Nakoľko uvedený krb bol realizovaný nesprávne,
teplota v korpuse mohla spôsobiť jednak čiastočnú degradáciu izolačného materiálu použité na výstavbu
krbu a jednak mohla pôsobiť na spoje lepené tmelom, kde dochádzalo k trhlinám a prestupu tepla

na drevenú konštrukciu nachádzajúcu sa za krbom resp. v jeho hornej časti. V znaleckom posudku
č. 4/2013 je uvedené, že vnútro krbu bolo od drevenej konštrukcie stien oddelené iba super izolom
hrúbky 4 cm. Super izol bol prichytený o drevenú konštrukciu stien 6 cm kalenými skrutkami. Super
izol sa pritom nedá prilepiť na drevo, preto bol prichytený skrutkami, čo je nedovolené a nebezpečné
z hľadiska požiarnobezpečnostných predpisov. Hlavy skrutiek sa nahrejú na tak vysokú teplotu aká

sa nachádza vo vnútri korpusu, kde sú tieto skrutky umiestnené. Gradient teploty od hlavy skrutiek
smerom do drevenej konštrukcie sa značne zmenšuje, nakoľko skrutka odovzdáva časť teploty super
isolu, cez ktorú prechádza a následne koniec skrutky odovzdáva teplotu do drevenej konštrukcie. Znalec
jednoznačnekonštatoval,žeteplotaskrutiek nadruhejstranesuperizoluzapustenejdodrevajeomnoho
vyššia ako 85°C, čo je v danom prípade porušením vyhlášky č. 95/2004 Z.z. V danom prípade vzhľadom

na malú styčnú plochu skrutky zapustenej do drevenej konštrukcie, skrutky nedosiahli teplotu vzplanutia
dreva, ktorá je cca 280 °C a teda nespôsobili uvedený požiar. Správne vyhotovený krb musí vydržať
väčšiutepelnúzáťažakúmápredpísanúvtechnickejdokumentácii.Krbovávložkaadymovodsúriešené
i na väčšie tepelné zaťaženie, ktoré môže vzniknúť pri nedodržaní návodu na obsluhu. Povrchová
teplota krbovej vložky môže dosiahnuť aj teplotu 600 °C i viac stupňov. V prípade, že sú dodržané

bezpečnostnévzdialenostiodhorľavýchmateriálovnemalobydôjsťkvznieteniusadrevenejkonštrukcie
ani pri prípadnom krátkodobom prehriatí krbovej vložky a dymovodu.Odporca v I. rade vo svojej výpovedi zo 29.3.2011 uviedol, že je živnostník, ktorý vykonáva stavbu
krbov, pecí a kachieľ. V chate v C. U., ktorej vlastníkom bola spoločnosť Masaryk spol. s.r.o. staval krb.
Toto dielo realizoval na základe písomnej zmluvy o dielo. Keď dielo realizoval, chata bola v dezolátnom

stave, strecha na chate bola práchnivá, chata mala 40 až 45 rokov. V chate bol v tom čase pôvodný
starý krb z tehál - otvorený krb. S majiteľom sa dohodol, že v cene postavenia nového krbu bude aj
zbúranie starého krbu. Spolu s ním pri realizácii krbu pracoval aj jeho syn H. P.. Starý krb búrali odvrchu,
t.j. zbúrali aj komín a následne jeho pokračovanie do miestnosti. Jednalo sa o dva m3 starých tehál
a šamotu. Následne vykonával práce kominár, pán Q., ktorý postavil na drevenú priečku komín. Vo

vnútri komína bola izolácia nerezová, izolácia je trojcentimetrová tvrdená vata a znovu plech. Komín
nebol obstavaný žiadnym iným materiálom len izolovaná rúra. Nebol obstavaný ani na streche. Vo vnútri
miestnosti bol komín prichytený v rohu miestnosti konzolou zo železa ku dvom stenám. V miestnosti, kde
mal stavať krb komín trčal zo stropu 30 až 40 cm. Na tento komín a na prácu by mal dať kominár materiál
a taktiež po jeho dokončení certifikát, tento certifikát on nevidel. Po ukončení prác kominárom v tejto
miestnosti začal realizovať dielo samotnú stavbu krbu. Krb staval na pôvodnú betónovú starú podlahu.

Zo siporexových plných kvádrov postavil krbovú stolicu - podklad, na ktorom stojí samotný krb. Následne
bola zrealizovaná izolácia krbovej stolice a to super izolom. Miestnosť, v ktorej bol krb má drevené steny
zvnútra tejto miestnosti, inak bola chata murovaná. Izoláciu zrealizoval tak, že zo superizolu sa na steny
pripevnili zvislé pásy, ktoré sa na stenu prichytili kalenými šroubami. Tieto pásy slúžili na uchytávanie
izolačných tabúl z ľavej aj pravej strany od zeme až do výšky dvojitého stropu. Škáry medzi izolačnými

platňami boli vyplnené originálnym lepidlom odolným do 1.100 °C. Takto bola robená izolácia stien na
šírku 120 cm na jednu aj na druhú stranu, nakoľko sa jednalo o rohový krb. Následne bol stavaný krb a to
zo zliatiny panoramatickej. Krbová vložka bola napojená na komín oceľovými rúrami s dymovou klapkou.
Následne bol robený vpredu plášť so superizolu - troch izolačných tabúl a výduchovou teplovzdušnou
vložkou na výduch teplého vzduchu pri kúrení. Pod krbovou stolicou bol ponechaný otvor z prednej

strany, aby prúdil vzduch na ohrev a cirkuláciu vzduch do krbového diela. Strop v miestnosti pri krbe
bol odizolovaný od stropu strechy vo výške 2,10 m a to super izolom a tabule boli prekrývané v spojoch
plátami zo superizolu a kalenými šroubami. To bolo z dôvodu praskania a pevnosti izolácie. Od stropu
miestnosti, kde bol zrealizovaný krb po strechu chaty bola medzera asi 1 meter. Takže strecha bola
odizolovaná. Následne boli robené už len povrchové úpravy. Búracie práce trvali dva dni a realizácia

krbu 4 dni. Po ukončení prác s majiteľom spisovali faktúru, protokol o odovzdaní diela nepodpisovali.
Majiteľa poučil, čo má s krbom robiť, taktiež, že nemá prekurovať krbovú vložku, ktorá je stanovená na
určité množstvo dreva. Majiteľ má ku krbu všetky doklady a aj písomný návod. Materiál na zrealizovanie
tohto krbu zakúpil na základe objednávky majiteľ od pána Z. - odporcu v II. rade. Nevie, či po zrealizovaní
krbu tento ešte niekto kontroloval. Toto je obvyklý postup ako ho opísal. Vo všeobecnosti sa stáva, že po

zrealizovaní krbu, po určitom čase ho ľudia, ktorým krb zrealizuje volajú, že im praská zadná liatinová
stena alebo strop. Je to však z dôvodu, že nedodržujú správy postup kúrenia. Podľa jeho názoru krbová
vložka, ktorú som realizoval v uvedenej chate mala normu spáliť za hodinu max. 5 kg. dreva. Pokiaľ je
naložená do krbu dvoj alebo trojnásobná dávka dochádza k dvoj alebo trojnásobnému zvýšeniu tepla v
uzavretom priestore krbovej vložky. Cez výstupovú mriežku nad krbom za účinnej teploty pri spálení 5 kg

dreva za hodinu je výstup teploty vzduchu cez mriežku do miestnosti - za účelom správneho vykurovania
miestnosti približne 80 stupňov °C. Pri preťažení krbovej vložky musela byť teplota vzduchu 800 až 900
stupňov °C. Takáto teplota mohla byť pri strope. Mohlo dôjsť aj ku samozápalu komína od sadzí - záleží
od toho čím majiteľ v krbe kúril - týka sa to vlhkosti dreva. Pri vysokej teplote sa môžu samovznietiť
aj sadze, ktoré sú zachytené v komíne. Čo sa týka krbu, robil krb od zeme až po odizolovaný strop

od komína. Ku komínu nemal pripomienky za tú prácu si zodpovedá kominár. Jemu sa nepozdávala
konzola - konzolový držiak na komín, ktorý bol prichytený na dreve. Týmto držiakom bol uchytený komín
v časti, ktorá trčala do miestnosti. Hore nad strechou bol komín uchytený límcom z plechu. Napriek tomu
pristúpil k realizácii krbu lebo za tú prácu si zodpovedá kominár. Neskúmal certifikovanie komína, ale
každý komín by mal byť certifikovaný. Kalené šrouby boli uchytávané na pásy lepidlom, ktoré odoláva

teplotám do 1100 °C. Lepenie na drevo nemohlo byť použité z dôvodu, že pri teplotách drevo omnoho
viac pracuje, takže izolácia by mohla byť omnoho ľahšie poškodená. Revízia krbov sa nerobí, robí sa
revízia komínov. Kontrolu krbu po jeho zrealizovaní urobil tak, že pred majiteľom v krbe zakúril a dve
až tri hodiny v krbe kúril, aby skontroloval celý výkon krbovej vložky. Toto je povinnosť každého krbára.
Podľa jeho názoru majiteľ prekúril krb, nakoľko v miestnosti praskol strop. Na mieste zhoreniska nebol.

Krbovú vložku nevidel po požiari. Na miesto zhoreniska prišiel po 5 dňoch a to z vlastnej iniciatívy, lebo
jeho nikto neinformoval, že chata zhorela. Má na stavanie krbov na Slovensku aj v Rakúsku výučný
list. Vzdelanie na posudzovanie príčiny a vzniku požiaru nemá. Kapacita krbu - 5 kg dreva na hodinu
postačuje na vykúrenie miestnosti, v ktorej bol krb postavený.Odporca v II. rade vo svojej výpovedi zo dňa 29.3.2011 dňa uviedol, že je vlastníkom predajne krbov.
Pán X. si u neho v predajni objednal materiál - krbovú vložku a materiál potrebný na obstavbu krbu.

Zároveň si priniesol zoznam materiálu, ktorý potrebuje na stavbu krbu. Všetko to, čo pán X. žiadal na
základe zoznamu, mu vyúčtoval faktúrou v predajni. Na stavbe chaty nebol. Pre neho to bol obchodný
vzťah. Pán X. nehovoril, kde má byť krb umiestnený a načo krb potrebuje. Vybral si len krbovú vložku
podľa toho, ktorá sa mu páčila. Na zozname mal napísané, že chce krbovú vložku vo výkone 10 až 12
kW. Tiež povedal, že krb bude v rohu miestnosti a požiadal ho, aby mu odporučil tvar krbovej vložky. Na

základe toho si vybral panoramatickú krbovú vložku. Pri vystavovaní faktúry a vydaní tovaru bol pánovi
X. odovzdaný záručný list spolu s užívateľským predpisom. Pán X. za tovar zaplatil. V užívateľskom
predpise je uvedený podrobný rozpis akým spôsobom sa má krbová vložka používať. Je to asi 8 listov
vo formáte A4. Jemu zároveň pán X. potvrdil svojim podpisom, že stavbu krbu si bude realizovať
individuálne. Keby požiadal aj o postavenie krbu, by mu zabezpečil na základe dodávateľských vzťahov
postavenie tohto krbu na základe zmluvy o dielo. Odporca v I. rade pri svojej výpovedi uviedol niektoré

technické nepresnosti. Kominár je povinný vystaviť majiteľovi revíznu správu na komín kde musí byť
uvedený komínový ťah v Pa a má realizátorovi krbu dať súhlas na pripojenie krbovej vložky ku komínu.
Čo sa týka zápisu vyhotovenému zo strany Hasičského záchranného zboru podľa jeho názoru sálavé
teplo nebolo prenesené ako tepelný most cez šrouby, ale veľkou teplotou cez komínové teleso na
držiaky, ktoré boli upevnené k drevenej konštrukcii držiaky komína. Krbová vložka bola v danom prípade

permanentneaniekoľkonásobnepreťažená-prekurovaná.Ztohodôvodubolaobrovskáteplotaodvodu
spalín cez komínové teleso a následne cez držiaky a drevené konštrukcie komína mohlo vzniknúť
zapálenie.

Svedok E.. F. G., riaditeľ Okresného riaditeľstva hasičského a záchranárskeho zboru v V. vo svojej

výpovedi uviedol, že Správu o príčine vzniku požiaru chaty v C. U. XXXX W. V. vypracovávalo Okresné
Riaditeľstvo a túto správu podpisoval ako štatutárny zástupca. O každom požiari vypracováva OR
dokumentáciu o požiari na základe vyžiadania kompetentných orgánov. Na vypracovávanie správ o
príčine vzniku požiaru je na každom OR odborne spôsobilý príslušník - zisťovateľ príčiny požiaru. Tento
zisťovateľ musí mať špeciálne kurzy na základe, ktorých nadobúda znalosti a môže vykonávať túto

činnosť. Už pri ohlásení požiaru sa dá odhadnúť aká bude asi škoda spôsobená týmto požiarom a pokiaľ
táto škoda je do 3.000 eur príčiny vzniku požiaru zisťuje len veliteľ zasahujúcej jednotky, pokiaľ sa jedná
o škodu presahujúcu sumu 3000 eur veliteľ záchrannej jednotky cez operačného dôstojníka po zistení
rozsahu požiaru privoláva na miesto požiaru zisťovateľa. Najlepšie je, keď zisťovateľ požiaru príde k
požiaru, čo najskôr t.j. v štádiu, keď sa požiar ešte rozhorieva, nakoľko vtedy vidí miesto, kde mohol

pravdepodobne vzniknúť požiar. Pokiaľ príde zisťovateľ požiaru v neskoršej dobe musí sa spoliehať
na informácie, ktoré má od veliteľa zásahovej jednotky. Zisťovateľ požiaru pravidelne školí aj veliteľov
zásahových jednotiek v súvislosti s rozširovaním vedomostí ohľadne zisťovania príčiny požiaru, takže
velitelia zásahových jednotiek majú odborné vedomosti na to, aby si všímali podstatné veci, ktoré môžu
napomôcť k zisteniu príčiny požiaru. V tomto prípade bol zisťovateľom požiaru kapitán Š. Š.. V deň, kedy

vznikol uvedený požiar on vykonával službu riadiaceho dôstojníka a z toho dôvodu bol privolaný k tomuto
požiaru a prišiel chvíľu po zásahovej jednotke. V tom čase prišiel k požiaru aj zisťovateľ. Keď prišiel k
požiaru, tento bol už v štádiu, že bol lokalizovaný a bol v štádiu dohášania. Po uhasení tohto požiaru
podľa miest, ktoré boli najviac „vyžíhané„ bolo zistené, že požiar vznikol v priestore krbovej vložky. K
uvedenému požiaru je vypracovaná dokumentácia o požiari, ktorá sa nachádza na OR a on ju má na

pojednávaní aj so sebou. Zisťovateľ skúma miesto vzniku požiaru a následne skúma príčiny. V správe
o príčinách konštatoval technické nedostatky, ktoré sú uvedené v správe. Zisťovateľ skúmal aj ďalšie
skutočnosti a to zavinenie, nedbalosť, elektrické vedenie, ďalší tepelný zdroj, úmyselné zapálenie a tieto
vylúčil. Zisťovateľ v správe uviedol najpravdepodobnejšiu príčinu vzniku požiaru. Zistovateľ požiaru mal
na zistenie príčiny vzniku požiaru dostatok času, čo sa týka aj obhliadania objektu, skúmal aj zhorené

zvyšky, ktoré prehrabával, zrejme niektoré otázky konzultoval priamo aj s ním, lebo vždy takto konzultuje
pokiaľ je niečo zložitejšie a je možné, že bol na mieste požiaru prítomný aj vedúci požiaru, ale touto
skutočnosťou si nie je istý. Podľa jeho názoru mal zisťovateľ požiaru k dispozícii dostatok podkladov na
to,abyurčilpríčinuvznikupožiarunakoľkotútopríčinuajjednoznačneurčil. KapitánŠ.Š.máspôsobilosť
na vykonávanie príčiny vzniku požiaru a na Slovensku patrí medzi najlepších zisťovateľov požiarov. Spis

s dokumentáciou o požiari bol spracovaný na vysokej úrovni a takto sa spracováva z dôvodu nakoľko
tieto dokumentácie podliehajú kontrole a slúžia aj pre služobné účely. V dokumentácii sú spracované
všetky skutočnosti, táto podlieha dvojstupňovej kontrole a on si za touto dokumentáciou stojí. Zisťovateľ
kontroloval aj prasknutie krbovej vložky je to v dokumentácii na fotografii č. 5 a 6. Šrouby po požiariboli „holé“ neboli zaizolované. U nich sa ešte nestalo, že by vznikol požiar v dôsledku toho, že by krb
alebo kachle boli prekurované, t.j. že by bolo dané do nich omnoho viacej paliva ako má byť. Väčšinou
sa vždy jednalo o chyby špatného technického prevedenia inštalácie krbovej vložky alebo krbu. Ešte

sa nestretol v svojej praxi s tým, že by certifikovaný správne urobený krb spôsobil požiar tým, že by
doňho bolo naložené viacej paliva, ako má v norme predpísané. V správe sú uvedené tri možnosti vzniku
požiaru jedna z týchto možností viedla ku vzniku požiaru. Mohli by dôjsť aj z viacerých, ale je to menej
pravdepodobné. Jednou z týchto príčin mohla byť aj konštrukčná časť komína, tak ako je to uvedené v
správe. Chata bola vyhorená z vnútra. Keď ku chate prichádzali nebolo vidieť fakticky ani jej poškodenie

až vo vnútri bolo vidieť vyhorenie v takom rozsahu, že hneď hovorili, že bude sa musieť postaviť nová
časť, že rekonštrukcia nie je možná. K tomuto je spravená aj fotodokumentácia.

Svedok Š. Š. pri výsluchu dňa 6.9.2011 uviedol, že pracuje na Okresnom riaditeľstve hasičského a
záchranného zboru v V.. Pracuje vo funkcii samostatného inšpektora - zisťovateľa príčiny požiarov. Má
všeobecné stredné odborné vzdelanie s maturitou. Na to aby mohol túto funkciu vykonávať, musel

absolvovaťodbornévzdelanie.Každýroksavykonávajúodborno-metodickézamerania,kt.zabezpečuje
požiarno-expertízny ústav v BA. Túto svoju funkciu vykonáva od roku 1997. Čo sa týka požiaru, ktorý
vznikol 27.12.2007 v chate v C. U., ktorej majiteľom bol pán X., k tomuto požiaru bol vyslaný riadiacim
dôstojníkom a prišiel k chate už po požiari, požiar bol už vtedy zlikvidovaný. Prišiel k tejto chate buď
až na nasledujúci deň alebo možno o dva dni. K požiaru nemusí prísť ihneď, najlepšie je však prísť

k požiaru už počas jeho likvidácie, nakoľko vtedy najlepšie vidí človek priebeh požiaru, ohnisko alebo
viacero ohnísk. Aj ľudia, ktorí sa pri požiari priamo vtedy nachádzajú dajú pravdivejšie informácie.
Keď prišiel k uvedenej chate stretol sa tam zrejme s majiteľom, resp. nepamätá si, či to nebol len
jeho zamestnanec, ktorý mu túto chatu otvoril. Z požiariska sa vtedy už nedymilo. Po príchode najprv
urobil statickú obhliadku chaty. Vtedy sa s ničím nehýbe a do poznámok zaznamenával stav a robil

fotodokumentáciu, následne robil dynamickú obhliadku t.j. odkladal popadaný materiál, tento skúmal. V
tom období nemali k dispozícii technické prostriedky ako termokameru. Nepoužíval zvláštne technické
pomôcky, lebo ich vtedy nemali k dispozícii. Takto zistený stav si znovu zaznamenával. Následne sa
bol pýtať aj pána X., čo sa dialo bezprostredne pred vznikom požiaru a ten mu povedal, že do chaty
vtedy išiel jeho syn s kamarátmi oslavovať. Išli tam už dňa 26.12.2007, dňa 27.12. si chceli doplniť

zásoby jedla. Pred odchodom naložili do krbovej vložky palivo, nevedel sa vyjadriť koľko bolo tohto
paliva naloženého, a následne odišli. Z mesta sa vrátili až po požiari, požiar chaty zbadal zrejme niekto
zo susedov a tento ho aj ohlásil. Zo statickej obhliadky zistil, že podlaha v chate nehorela, toto bolo
zisťované podľa deštrukcie materiálov, ohorené miesta na podlahe boli len z materiálov, ktoré spadli na
podlahu zo stropu a z vrchných konštrukcií. Najväčšie deštrukčné účinky požiaru boli v okolí krbovej

vložky a v podkroví chaty, kde bol priestor na spanie. Táto časť je najkritickejším miestom, nakoľko tadiaľ
sála teplo. Podľa jeho názoru požiar vznikol v časti medzi priestoru medzi samotnou krbovou vložkou
a izoláciou krbu, a to v hornej vyššej časti, ktorá sa zužuje do komína. Toto zistil na základe toho, že
po rozoberaní zostatku izolácie, resp. z časti izolácie, ktorá zostala na mieste zachytená na drevenej
konštrukcii chaty pomocou kovových šroubov. Časť, ktorá najviacej vyhorela bola spadnutá, pôvodný

stav obalu krbovej vložky sa nezachoval a odhadoval len čo sa mohlo stať. Na mieste ostala len kovová
časť krbovej vložky. Svedok vyhotovil náčrt vzniknutej situácie v chate, kt. bude súčasťou spisu. Z krbu
boli pôvodne prieduchy cez steny do vedľajšej miestnosti, cez tieto prieduchy zrejme k požiaru nedošlo,
avšak toto nemôže presne potvrdiť nakoľko táto časť bola v dôsledku požiaru zrútená na podlahu. V
chate boli ešte jedny kachle, z ktorých sa požiar nešíril. Vylúčil aj požiar z nedbanlivosti napr. od cigarety,

nakoľko tento by nevznikol v oblasti krbovej vložky. Takisto nedošlo ani k úmyselnému vzniku požiaru
nakoľko chata bola do príchodu hasičov uzatvorená. Predpokladá, že pôsobenie tepla bolo dlhodobé
a v dôsledku toho vznikol požiar. Krb bol v prevádzke asi jeden rok a podľa jeho názoru v priebehu
prevádzky sa mohla vytvoriť priepasť v izolácii, napr. v spojoch medzi tmelom a samotnou izoláciou.
Mohlo to vzniknúť aj statickým pohybom stavby. V prípade tejto chaty sa jedná o drevené konštrukcie

stien, ktoré sú horľavé konštrukcie. Takáto konštrukcia má byť najskôr omurovaná zo strany v miestnosti,
mala tam byť teda napr. tehlová omurovka alebo iný nehorľavý stavebný materiál. Táto omurovka mala
chrániť drevenú horľavú konštrukciu. Takto sa majú chrániť všetky horľavé konštrukcie, všetky nosné
konštrukcie do hrúbky 100 mm. Aj strop do hrúbky 100 mm musí byť chránený, nakoľko v dôsledku
tepla môže dochádzať k jeho deformácii a narušeniu statiky by sa mohol zrútiť. Kovové šrouby, ktoré

v správe spomínal neboli príčinou vzniku požiaru, ale tieto sú vodičom tepla a prenášali toto teplo do
konštrukcie. Izolácia mala byť na omurovku pripevnená vhodným stavebným materiálom ( tmelom ) a
nie šroubami do dreva. Izolácia krbovej vložky bola vyhotovená z kvalitného dobrého materiálu, tak ako
mala byť, bola však prišroubovaná priamo na drevenú konštrukciu. Na správe o požiari, kt. vypracoval,trvá takisto aj na jej závere. Jedná sa o najpravdepodobnejšiu príčinu. Podľa jeho názoru požiar vznikol
pod stropom miestnosti. Pri zisťovaní požiaru zistil, že v krbovej vložke bolo ešte nezhorené drevo, kt.
bolo uhasené hasičmi. Nedalo sa odhadnúť koľko tam pôvodne bolo dreva naloženého, ale uhasených

bolo však 4 - 5 polienok o dĺžke 40 cm.

Svedok Z. X. pri výpovedi dňa 20.11.2012 uviedol, že odporcu v I. rade pozná, stretli sa jeden krát a
to pri príležitosti, že im na chate robil krb. Odporcu v II. rade pozná z dôvodu, že u neho v obchode
objednávali, aj kúpili krb na chatu. Bol vlastníkom chaty v C. U. a toho času je jej vlastníkom jeho dcéra,

vlastníctvo previedli na dcéru asi pred dvomi rokmi po tom ako bola chata zrekonštruovaná - postavená
nová. V r. 2007 pred tým ako vznikol požiar na jeho chate, táto bola v sto percentnom stave. Boli na nej
urobené nové elektroinštalácie, bola urobená plávajúca podlaha a z dôvodu, že považoval pôvodný krb
za nevyhovujúci, rozhodli sa tento krb vymeniť a z toho dôvodu oslovil odporcu v II. rade v jeho obchode,
že chce nový krb a on dodával „krby na kľúč“. Nový krb objednal u odporcu v II. rade a tento mu uviedol,
že má pracovníka, ktorý tieto krby priamo inštaluje. Z toho dôvodu niekedy na jeseň prišiel do chaty p.

P. - odporca v I. rade, on pri tom, ako ohliadal pôvodný krb nebol, ale vie, že uviedol, že pôvodný krb
je nevyhovujúci, že musí byť odstránený a má byť odstránená aj ďalšia časť nad krbom avšak nevie
v akom rozsahu. Túto prácu a aj rozsah tejto práce ponechal na neho. Na základe uvedeného pán
P. postavil na chate krb, ktorý objednal u pána Z.. Pán Q. robil nadstavbu nad krbom na komíne. Za
tento krb zaplatil v dvoch častiach a to pánovi Z. za samotný krb - materiály a pánovi P. za prácu.

Zhotovený krb odovzdával p. P. jeho synovi M. X.. Protokol resp. záznam o odovzdávaní tohto krbu sa
nespisoval. Bola vykonaná revízia komínu pred tým, ako bol krb daný do prevádzky. Pri odovzdávaní
jemu ani synovi neboli odovzdané žiadne doklady od tohto krbu, t. j. nebol im odovzdaný návod na
používanie. Nespomína si, či ich niekto poučoval o tom, ako sa má do krbu prikladať. Pri odovzdávaní
mu neoznámili, že by bolo ešte niečo treba okolo krbu urobiť, alebo doobjednať, všetko tam bolo už

urobené. Do decembra 2007 sa už na krbe nerobili žiadne úpravy ani sa neopravoval, nebolo treba robiť
ani údržbu, len doobjednali mramorovú dosku, ktorá bola umiestnená, pod dvierkami do krbu, vo výške
10 - 15 cm od zeme, mramorová doska bola v hrúbke asi tri centimetre a široká bola asi 20 cm. Túto
mramorovú dosku tam položili sami.
V deň požiaru im oznámila na pevnú linku okolo 11:00 hodiny nejaká pani zrejme z vedľajších chát, že

horí chata. Išiel tam hneď po tomto oznámení. Keď prišli ku chate, bolo tam už jedno hasičské auto
a ďalšie potom aj prichádzali, následne prišiel aj vyšetrovateľ požiarov. Bližšie si k tomuto nepamätá,
nakoľko túto chatu staval on a robili ju pre to, aby bola v poriadku, sadol si tam, bol v šoku a plakal.
Deň pred tým išiel na túto chatu jeho syn M. X. a na tejto chate sa učil na skúšky a aj tam noc pred tým
nocoval. Takto tam nocoval dvakrát pred požiarom a v noci z 26. - 27. 12 tam boli za ním kamaráti, ktorí

tam tak isto prenocovali. Z toho dôvodu chata bola vykúrená a nebolo potrebné vo väčšom množstve do
krbu prikladať, aby sa rozkúrila. Dňa 27.12. 2007 ráno o 9:00 hodine syn spolu s jeho kamarátmi ešte
na tejto chate raňajkovali, toto vie, na základe toho, že sa ešte pri raňajkách fotografovali a fotografie
sa podarili získať z fotoaparátu, ktorý bol na chate poškodený pri požiare, ale pamäťová karta zostala
zachovaná a dali sa z nej získať fotografie, tieto odovzdal aj poisťovni. Syn spolu s kamarátmi následne

z tejto chaty odišli, išli si nakúpiť potraviny do TESCA, nakoľko sa chystali, že tam ešte na chate zostanú
aj do Silvestra. Cestou z TESCA sa ešte zastavili u nich v dome, boli u nich asi 10 minút, keď zazvonil
telefón ohľadne požiaru. V krbe kúrili lisovanými peletami, takže nebolo potrebné do krbu prikladať veľké
množstvo. Keď sa prikladalo do krbu, museli sa otvoriť dvierka na krbe, vložiť lisovaná peleta a dvierka
sa zatvorili. Krb nebol jediným zdrojom kúrenia na tejto chate, kúrilo sa ešte liatinovými kachľami JOTUL,

tieto boli v druhej miestnosti a aj po požiari tieto ešte fungovali a bolo vidieť ako v nich horí, tieto fungujú
doteraz. Pri bežnom kúrení, tak ako kúrili stačilo, že sa do krbu dávali jedna až dva kusy lisovaných
peliet. Má skúsenosti s kúrením v krbe, nakoľko v C. U. má ešte jednu chatu a tam má krbové kachle.
Tietomá5rokovastáleichpoužíva.Takisto vyrastalvrodinnomdome,kdekúrilivkachliachaajkotlom.
Peleta, ktorú používali na vykurovanie má dĺžku asi 30 cm a priemer 7 cm. Drevom sa len rozkurovalo.

Za inštaláciu - za nadstavbu na komíne platil p. Q., ktorý túto robil. Jedná sa o časť, ktorá je nad strechou.
Časť od krbu po nadstavbu robil zrejme p. P.. Nevie sa vyjadriť k tomu, koľko krát sa v tomto krbe od
jeho inštalácie až do požiaru kúrilo, vždy sa kúrilo, keď sa ochladilo. Na chatu chodievali aj v zime a
používali ju aj v zimnom období. Nespomína si, že by odporca v II. rade bol na chate, keď sa robili práce
ohľadne realizácie celého krbu. Za pánom Z. prišiel do obchodu, povedal mu, čo chce zrealizovať a ten

ho odkázal na pracovníka pána P.. Myslel si, že pán P. je jeho zamestnanec. Pán P. na chate, keď si
pozeral miesto, kde chceli zrealizovať krb, povedal, že nie je vhodné opravovať starý krb, povedal, že
všetko vybúra a postaví nový krb s čím oni súhlasili. Keď bola práca na krbe zrealizovaná, prišiel znovu
do obchodu za p. Z. a ten mu povedal, že za zrealizovaný krb, za všetok materiál, ktorý bol použitýpri realizácii bude platiť p. Z. a za vykonané práce pri montáži krbu mu fakturoval pán P.. Nevedel sa
vyjadriť, či sa kúrilo v krbe drevom, tak ako to je uvádzané v správe o príčine vzniku požiaru, možné to
však je. To čím sa v krbe kúrilo bolo uskladnené v drevárni a vždy sa v koši prinieslo ku krbu, len palivo

na určitú dobu. Po realizácii krbu pán P., keď sa stretli mu doniesol faktúru, na základe tejto faktúry mu
vyplatil na ruku peniaze a nedal mu žiadne poučenie písomné a ani ústne ohľadne kúrenia.

Svedok U. Q. pri výsluchu dňa 20.11.2012 uviedol, že je živnostník a má odbornú spôsobilosť a
oprávnenia na činnosť ako revízny technik komínov a vykonáva aj klasické kominárske práce a kontrolu

komínov. U pána Z. X. bol robiť komínový prieduch na chate v C. U.. Konkrétne robil montáž komína
trojzložkového od firmy JEREMIAS nerezový, kde výška bola asi 2,5 m - komínový nadstavec, 2,20
m bolo na strešnej časti a 30 - 40 cm bolo zaústených na dymovod z krbovej vložky, ktorá už bola
osadená. V čase, keď on vykonával práce na chate v strešnej časti bol otvor 60 x 60 cm a bol tam
postavený krb a na ňom bol dymovod, na ktorý sa napojil s komínovým prieduchom o priemere 200 mm.
Nepamätá si pre odstup času, či fakturoval prácu, ktorú zrealizoval. Po nasadení komína na dymovod bol

komínukotvenýkonzolouvstrešnompriestore,kdedodržalvzdialenosťkomínovéhotelesaodhorľavých
konštrukcií 10 cm a uchytenie sa realizovalo konzolou, ktorá bola ukotvená na trám. Konzolu ukotvoval
na trám skrutkami do dreva. Konzola je z kovu. Vonkajší priemer umiestňovaného komínového telesa
bol 260 mm, tento bol umiestnený v strede otvoru 60 x 60 takže na každej strane ostala vzduchová
medzera okolo 17 cm. Tieto komíny za normálnej prevádzky vykurovania zohrievajú max. na 85 °C. Sú

testovanéajvskúšobnomústave,kdesavháňadokomínateplota1000°Cprivyhorenísadzíavonkajšia
teplota komínového plášťa vtedy nesmie presiahnuť 130 stupňov °C. Na vznietenie dreva je potrebná
teplota minimálne 170 °C u mäkkého dreva. Po zrealizovaní prác, ktoré robil on sa ešte mala zrealizovať
obstavba krbu, a túto obstavbu robil p. P.. Obstavbu tohto krbu už nevidel. Potom ako sa všetky práce
na krbe zrealizujú robí sa ešte revízia komína, ktorú aj urobil a o tomto pánovi X. vystavil správu o

preskúšaní komína. Pri vydávaní tejto správy nerobil dymovú skúšku, nakoľko komínové teleso robil on
a za svojou prácou si stojí. Ukončený krb pred daním do prevádzky už nevidel. Pri obstavaní krbu, pokiaľ
by došlo k nejakému poškodeniu dymovodu, alebo komínového telesa, alebo uchytenia komínového
telesa tieto skutočnosti, by v tomto prípade nemohli byť zistené pri tom ako vydával revíznu správu, lebo
po ukončení celej práce znovu krb nevidel. Obstavenie krbu bolo potrebné, nakoľko obstavanie slúži na

izoláciu samotného krbu od stien, ktoré boli na chate horľavé.

Svedok M. X. vo svojej výpovedi dňa 5.2.2013 uviedol, že je syn Z. X.. Jeho otec mal chatu v C. U.. Túto
chatu využíval aj on. Pamätá si udalosť, ktorá súvisela s požiarom tejto chaty. Nepamätá si presne, kedy
to bolo, zrejme to bolo v r. 2008 v zime pred Silvestrom. Požiar chaty bol len v jednom prípade. Bol na

tejto chate deň pred požiarom. Plánoval tam byť dlhšie obdobie a na chatu prišiel deň pred požiarom.
Na tejto chate bol sám. Po príchode na chatu sa tam zdržiaval v deň príchodu stále. Vykurovanie chaty
bolo pevným palivom, kúrilo sa v krbe. Na vykurovanie chaty vtedy používal krb, ako palivo používal
drevo, boli to polená o veľkosti v priemere okolo 120 mm a dĺžka 40 cm. Palivo bolo uskladnené mimo
chaty, v drevárni a do miestnosti, kde sa vykurovalo ho brával vždy po dvoch, troch kusoch. Keď bolo

v krbe priložené, tak aj mimo krbu mal nachystané ešte palivo a to dva až tri kusy. Nachádzalo sa v
koši na drevo, ktorý bol od krbu asi dva metre. Do krbu prikladal vždy v množstve po jednom kuse.
V deň, keď na chatu prišiel, na večer sa za ním zastavili jeho známi, jeden z nich na chate potom aj
prenocoval, ostatní odišli okolo 20.00 hod. V ten deň pred požiarom, nepamätá si, že by sa v súvislosti s
kúrením stalo niečo mimoriadne. Chata bola vykúrená, bolo tam dostatočné teplo. Na druhý deň - v deň

požiaru okolo 10.00 hod. do krbu priložil, nakoľko v krbe už nebolo drevo, ale v krbe horelo. Priložil jedno
poleno, potom už neprikladal a okolo 11.00 hod. z chaty odišiel do obchodu do V. do N.. Známy, ktorý
na chate prenocoval odchádzal zrejme zároveň s ním, alebo išiel ešte pred ním. Keď odchádzal z chaty,
všetko prekontroloval, pozrel sa či sú pozatvárané dvierka od krbu a taktiež od druhého vykurovacieho
telesa, ktoré sa nachádzalo v kuchyni - malé gamatky. Všetko bolo v poriadku. Chatu uzamkol a išiel

priamo do obchodu. V čase, keď odišiel vtedy z chaty do mesta, nemal tam nikto prísť a ani tam prísť
nikto nemohol. Keď išiel z obchodu pred tým, ako sa mal vrátiť na chatu, zastavil sa ešte u otca. Už
keď bol u otca niekto telefonoval ohľadne požiaru a takto sa o požiari dozvedel. Ihneď potom spolu s
otcom a zrejme aj so švagrom išli k chate k požiaru. Keď prichádzali k chate zároveň s nimi prichádzali
aj hasiči. Z počiatku sa to nejavilo ako požiar, ale keď hasiči otvorili dvere na chate bolo vidieť, že chata

je z vnútra vyhorená. Po uhasení požiaru bol pozrieť aj vo vnútri chaty. Keď odišli hasiči a aj vyšetrovateľ
požiaru, videl aj krb. Pri hasení nebol premiestňovaný nábytok. Krb bol v rovnakom stave, tak ako som
odišiel akurát obstavanie krbu bolo zhorené. Vnútri krbu nevidel polená, lebo to bolo všetko zadymené
a v miestnosti sa nachádzali mimo krbu polená, tie ktoré tam priniesol na kúrenie, tie sa nachádzali vovzdialenosti dva metre od krbu tam, kde ich nechal, tieto sa nachádzali v koši na drevo. Aj tieto polená
boli ohorené od požiaru. Chata, o ktorú sa jedná bola rok alebo dva roky pred požiarom rekonštruovaná.
Pri tejto rekonštrukcii sa robil aj krb. V jednom prípade sa zastavil na chate, keď sa krb staval a boli tam

prítomní majstri, ktorí to stavali, myslí, že boli dvaja. Nebol prítomný ani pri tom ako sa krb odovzdával
po jeho postavení, vtedy chodil ešte do školy. Na vykurovanie v krbe sa používali aj pelety - lisované
drevené piliny, nevie sa však vyjadriť, či v čase, keď vznikol požiar, tieto pelety používal na kúrenie.
Pelety boli uskladnené tam kde aj drevo. Keď odchádzal z chaty v deň požiaru necítil vo vzduchu žiadny
dym, alebo pach splodín zhorenia. Chata sa vykurovala tak, že pri pobyte v chate mal oblečený buď

sveter alebo nejakú mikynu, t.j. mohlo tam byť okolo 20 °C. Po požiari videl, že obmurovanie krbu, myslí
si, že po celej výške bolo v dôsledku požiaru, alebo možno v dôsledku aj zásahu hasičov spadnuté na
zemi a okolo vložky krbu ostala izolácia krbu a tá bola zhorená. Nepamätal si, kde presne ešte ostala
nejaká izolácia na krbe po požiari. Po požiari videl za krbom drevo steny miestnosti, pred požiarom toto
bolo zastavané v súvislosti s výstavbou krbu. Táto stena drevená bola po požiari ohorená. Keď pred
požiarom odchádzal z chaty, v krbe bolo jedno poleno a toto bolo zhorené asi na jednu polovicu. V

krbe bol aj popol, ale nevie či bol ešte žeravý. Pokiaľ si pamätá, bola tam vrstva jedného až dvoch cm
popolu. Podľa jeho názoru krb nebol prehriaty, nebola tam v miestnosti veľká teplota, nakoľko chata sa
vykurovala dvomi vykurovacími telesami. Nebolo potrebné z krbu vykurovať aj ďalšiu miestnosť.
Znalec E.. Z. X. pri výsluchu zo dňa 10.4.2014 uviedol, že jeho vzdelanie je vysokoškolské v odbore
elektrotechnika a od r. 1979 pracoval do r. 2010 na kriminalistickom expertíznom ústave policajného

zboru (KEÚPZ) ako expert v odvetviach v zisťovania príčin požiaru. Od r. 2010 je na dôchodku, naďalej
vykonáva znaleckú činnosť v odbore zisťovania príčin požiarov a taktiež znaleckú činnosť ďalších dvoch
odborov. V zozname znalcov je zapísaný od r. 1991. Po nastúpení do kriminalisticko expertívneho ústavu
policajného zboru v rámci doplňovania rozširovania absolvoval 6 stáží v kriminalistickom expertíznom
ústave policajného zboru v Q. a následne absolvovával kriminalistické školenia a semináre v danom

odbore a taktiež aj v odbore bezpečnosti práce a rozšíril si aj znaleckú činnosť v odbore elektrotechnika a
kriminalistika. Jednalo sa vo väčšine o školenia v trvaní jedného týždňa. Vzhľadom k tomu, že predmetná
udalosť sa stala už dávnejšie vychádzal pri vypracovávaní znaleckého posudku ( ZP ) zo všetkých
dostupných materiálov, ktoré mal zo strany súdu a taktiež od hasičského zboru (HZZ) v A. a pokiaľ ešte
potreboval niečo doplniť, vyžadoval si informácie od účastníkov konania pokiaľ mu ich vedeli poskytnúť

a taktiež od ostatných osôb ako pán D.. Mal dostatočný časový priestor na spracovanie ZP. Pokiaľ
by sa bol mohol zúčastniť priamo ohliadky zhoreniska po predmetnej udalosti, nebol by potreboval k
spracovaniu znaleckého posudku ostatné podklady, ktoré si musel v súvislosti so ZP zadovažovať. Na
vypracovanie ZP nepotreboval žiadne konzultácie s iným odborníkom resp. znalcom z iného odvetvia
znal. činnosti, nakoľko v tejto problematike má bohaté znalecké skúsenosti. Počas vypracovávania ZP

konzultoval niektoré skutočnosti aj s pánom Š., ktorý vypracovával správu o príčine vzniku požiaru a
pýtal si od neho aj všetky fotografie z ohliadky miesta vzniku požiaru a tieto fotografie sú aj súčasťou
ZP. Tieto fotografie sú súčasťou spisu, na základe ktorého bola robená správa o príčine vzniku požiaru
zo strany OR hasičského a záchranného zboru v V.. Zároveň tieto fotografie konzultoval aj s pánom
Š. pri rozoberaní jednotlivých fotografií. Pri tejto konzultácii sa ho pýtal na poškodenia krbovej vložky,

na základe čoho on v pôvodnej správe uviedol, že príčinou požiaru bola práve krbová vložka. Keďže
spolu kontrolovali fotografie a pýtal sa ho na poškodenie krbovej vložky, pán Š. následne uviedol, že
príčinu vzniku požiaru neprávne formuloval. Na ZP a na jeho záveroch zotrváva aj napriek vyjadreniu
navrhovateľa ku ZP. Znalec predložil súdu k nahliadnutiu fotografie vo formáte A4, ktoré sú zhodné s
fotografiami č. 4 a č. 5 zo ZP, ktoré sú v ZP však v menšom formáte. Znalec k tomu uviedol, že uvedené

fotografie sú pohľadom na krbovú vložku vo vyhorenej chate a na týchto fotografiách sú v krbovej vložke
vyfotografované polená, ktorými sa prikladalo pri kúrení, ich počet uvádzal na základe týchto fotografií,
čo je konštatované aj v ZP na strane 15. V správe o príčine požiaru od HZZ táto skutočnosť nie je
uvedená. Iniciátorom vzniku požiaru drevenej konštrukcie za krbom, bola zvýšená teplota v hornej časti
výmenníku teplého vzduchu tzv. korpus, ktorá bola spôsobená sálavou teplotou od krbovej vložky - od

krbového telesa. Podľa návodu od výrobcu prikladať sa malo do krbu 3 - 5 kg, čo je 3 - 5 polien, pri
takomto prikladaní by bola dosiahnutá teplota 500 - 550 °C. Pokiaľ by sa priložilo napr. o dve polená
naviac táto teplota by stúpla rádove o 30 - 50 °C. Záleží od toho, kde sa teplota meria, čím vyššie by sa
merala od krbovej vložky, tým bude povrchová teplota dymovodu menšia. Nárast teploty o 50 °C nehrá
pri tomto rolu. Enormné prehriatie vzniklo z dôvodu priloženia naviac rádovo o dve - tri polená. K bodu

dva záverov posudku uviedol, že netesnosti tam uvádzané boli konštatované pri ohliadke pánom Š.. Z
fotografií sa nedajú zistiť, len v ich dôsledku je zachytený na fotografiách stav super izolu. Predpokladá,
že uvádzané netesnosti boli už pred uvedeným enormným prehriatím. Pokiaľ by tieto netesnosti v krbe
neboli, sálavé teplo z krbového výmenníka - korpusu by sa nedostalo priamo na drevenú konštrukciu,ktorá sa nachádzala za krbom. V prípade, že by sa v krbe kúrilo množstvom dreva, aké je uvádzané v
návode aj takéto množstvo dreva by mohlo spôsobiť uvedený požiar. Nevie však ako často sa v krbovej
vložke kúrilo. V prípade, že by sa v krbe kúrilo viackrát, pri bežnej prevádzke, teplota v korpuse by

dosahovalahodnotuviacakojeteplotavznieteniadrevat.j.280°C.Postupnebydochádzalokdegradácii
drevenej konštrukcie za krbom, čím by došlo k jeho vznieteniu, čím by došlo k požiaru na celú drevenú
časť. Túto degradáciu drevenej konštrukcie nebolo z vonkajšej strany vidieť nakoľko a ňu bol pripevnený
izolačný materiál Super izol. K bodu tri záverov posudku: z fotografii č. 9, 10 je vidieť, že dymovod v
hornej časti je viac vyžíhaný, toto mohlo byť spôsobené však aj pri hasičskom zásahu, pokiaľ sa na

dymovod dostala pri hasení voda a došlo k jeho enormnému ochladeniu. Taktiež k tomu mohlo dôjsť aj
pri nežiaducom prihrievaní, avšak vyžíhanie by bolo v tom prípade rovnomerné. Presnejšie zistenia a
závery by mohli byť jednoznačné len v prípade vykonanej ohliadky miesta horenia a v čase, keď materiál
z ohniska je ešte na pôvodnom mieste. Na fotografii č. 9 v miestach, ktoré sú označené elipsami boli
pôvodne výduchy do vedľajších miestností, ktoré nie sú konštatované v správe o príčine vzniku požiaru.
Túto skutočnosť zistil až na základe predložených fotografií p. Š., ktorý túto skutočnosť doplnil. Nemá

vedomosť o tom, ako boli tieto výduchy urobené prípadne, či boli netesnosti aj v týchto výduchoch.
Jedná sa o lokálne vyhorenie dvoch miest - drevených stien. Výduchy sú súčasťou krbu. K bodu šesť
záverov posudku uviedol, že vychádzal len z toho, čo mu povedal pán Š. a z fotografií a tiež vychádzal
z výpovede pána P.. Z predložených dôkazov sa k tejto otázke nevie presnejšie vyjadriť, nakoľko sa
nezúčastnil ohliadky chaty po vyhorení. Pýtal sa pána P. na obloženie vnútorného krbu a on mu uviedol,

že asi do výšky 100 cm na drevenú konštrukciu bol prilepený nehorľavý mat. YTONG a od tejto výšky od
100 cm do vrchnej časti bol použitý superizol o hrúbke 40 cm, ktorý bol prichytený o drevenú konštrukciu
oceľovými skrutkami. Skrutky je vidieť na fotografiách č. 8, tieto skrutky neboli iniciátorom vzniku požiaru.
Cez skrutku sa neprenieslo sálavé teplo na drevenú konštrukciu. Prenos tepla cez skrutku, ktorá je
v štvorcentimetrovej vrstve v superizole, nemal v danom prípade vplyv na vznik požiaru. Povrchová

teplota skrutky, ktorá bola prichytená o drevenú konštrukciu a je vo vnútri korpusu, nedosiahne takú
teplotu, aby mohlo dôjsť k vznieteniu sa tejto drevenej konštrukcie. Z dôvodu prestupu tepla má skrutka
v časti drevenej konštrukcie menšiu teplotu, ako vo vnútornej časti krbu. Norma stanovuje, že musí byť
vytvorená vzduchová medzera medzi drevenou konštrukciou a komínovým telesom - krbom. Medzera
mala byť 5 cm. Takto došlo k priamemu prestupu tepla z krbu na drevenú konštrukciu. Toto je vidieť

na fotografii č. 11, 9, 8, 7. Pri takomto stave krbu, ako ho opisoval došlo by k požiaru aj v prípade,
keby sa v krbe kúrilo podľa návodu, t.j. menším počtom polien, ako bolo v danom čase vzniku požiaru.
Bola to len otázka času a ako často sa v danom krbe kúrilo. Vyhláška Ministerstva čl. 95/2004 Z.z.
stanovuje v akej vzdialenosti má byť drevená konštrukcia umiestnená od komínového telesa, čo je v ZP
zobrazené v prílohe č. 3 strana č. 32. Pri dodržaní všetkých bezpečnostných predpisov pre výstavbu

krbov, dymovodov a iných tepelných spotrebičov, by aj pri zvýšenom množstve materiálu použitého v
krbe na vykurovanie nedošlo k zhoreniu danej drevenej konštrukcie. Nevie sa vyjadriť do akej miery sa
môže prekročiť množstvo materiálu nakúrenie, aby ešte nedošlo k vzniku požiaru. Pokiaľ by sa kúrilo
naraz 7 kg dreva, pri dodržaní všetkých noriem pri výstavbe krbu, by sa nemalo nič stať. Enormné
zvýšenie teploty, tak ako uvádzal v ZP len urýchlilo proces vzniku požiaru. Čo sa týka U. Q., tento vydal

revíznu správu o tom, že umiestnenie komína cez strechu a ukotvenie komína po krbový výduch je platný
podľa STN. Samotný krb nemusel kontrolovať. Napojenie dymovodu na komín robí krbár. Komínová
vložka do krbového telesa bola osadená tak, že toto by nemalo vplyv na vznik požiaru chaty. Dymovod
zo spotrebiča bol po požiari ešte zasunutý v komínovom telese, čo je vidieť na fotografii č. 9, 10. Aj v
prípade, že by boli upresnené údaje, o počte používania krbu, a v akom dlhom období a ako často v ňom

bolo kúrené od jeho výstavby až po požiar, táto skutočnosť by nemala vplyv na vznik požiaru a na závery
ZP. Zvýšené prehriatie len urýchlilo proces vznietenia sa dreveného materiálu. Každým kúrením v krbe
zadanejsituáciedochádzakdegradáciidrevasienatoajvprípade,žesavkrbeprestanekúriťaznovus
potom začne kúriť opätovne. Každým ďalším kúrením za danej situácie, teplo na drevo pôsobí tak, že sa
v časti, kde naň pôsobí teplo drevo uhoľnatie, dochádza k jeho vnútornej deštrukcii až pri určitej teplote,

kedy dosiahne sálavé teplo bod vzplanutia dreva - t.j. 280 °C, dôjde k jeho zhoreniu. Sálavé teplo pôsobí
postupne na drevo, ktoré postupom zuhoľnatenia - degraduje. Pri degradácii drevo stráca vlhkosť. V
dôsledku degradácie dreva sa z dreva uvoľnia plynné pary a sálavou teplotou sú vznietené. Súhlasí s
poslednou vetou zo správy o príčine vzniku požiaru v znení „Príčinou vzniku požiaru bolo sálavé teplo z
krbovejvložky,ktorévdôsledkunedostatkovvkonštrukciikrbovéhodielaspôsobilopožiar.“Čímsúšpáry

- netesnosti väčšie tým dochádza skôr k tepelnej degradácii dreva, ako keď sú špáry menšie rádove
jeden mm. V danom prípade Š. Š. konštatoval, že špáry boli v hrúbke 1 mm, nevyplnené, ktoré uvádza aj
v svojej správe. V prípade, že by bola vzduchová medzera medzi krbovou izoláciou značka superizol a
drevenou stenou ako stanovuje vyhláška nebolo by drevo vystavené priamemu sálavému teplu z krbovejvložky, povrchová teplota dreva by bola v danom prípade menšia. Čo sa týka jeho konštatovania v
bode 6 ZP posledné tri riadky, týmto mal na mysli hlavne vady, čo sa týka výduchov teplého vzduchu,
ktoré išli do miestnosti a do ďalších dvoch miestností. On nemôže na základe uvedeného povedať, či

ohnisko požiaru bolo v pravo alebo vľavo, alebo v prednej časti výduchu, nakoľko celá konštrukcia v
týchto miestach je zhorená. Čo sa týka formulácie posledného odseku na str. 18 ZP k tomuto uviedol, že
v prípade, že aj keby sálavé teplo v korpuse bolo 600 °C a izolácia zo superizolu bol a v hrúbke 4 cm, na
druhej strane by bola povrchová teplota rádove 80 °C, nakoľko pri 500 °C v korpuse je teplota na druhej
strane superizolu 67 °C. Aj takéto zvýšenie teploty by cez uvedenú hrúbku superizolu nepostačovalo na

vznietenie sa drevenej konštrukcie, kde bol vzplanutia dreva je cca 280 °C. To nasvedčuje tomu, že v
danom korpuse musela byť nejaká vzduchová medzera, kde sálavé teplo z korpusu sa dostalo priamo
na drevenú konštrukciu, čím došlo k vznieteniu sa drevenej konštrukcie a rozšíreniu sa požiaru na celú
časť steny. Túto skutočnosť neuviedol v ZP z dôvodu, že už vypracovaný ZP odovzdal a následne ho
ešte konzultoval so Š. Š., ktorý mu potvrdil, že to takto mohlo byť. Formuláciu poslednej vety v bode 6
ZP na str. 19, ktorú uviedol, v tejto mal na mysli „hore uvedené nedostatky“ v tom, že vyhláška stanovuje

bezpečnú vzdialenosť 50 mm od horľavého materiálu po drevenú konštrukciu. Vzhľadom k dĺžke skrutiek
superizol bol uchytený priamo o drevenú stenu, čo je zachytené aj na obrázku č. 8 ZP. Takto je prichytený
superizol na obrázku č. 9 v hornej časti. Pokiaľ nie je medzera 50 mm môže byť skrátená na 1 cm, pri
použití ešte ďalšej nehorľavej tepelnej izolácie. Pokiaľ by okolo krbu bola izolácia YTONG nie len do
výšky 1 m ako je na obrázku č. 11, ale až po strop korpusu a na tento by bol daný superizol, za žiadnych

okolností by nevznikol požiar. Na obrázku č. 11 je zachytené, že na Ytong je od výšky jedného metra je
použitý až po strop superizol o stenu bez vzduchovej medzery.

Svedok Š. Š. pri opätovnom výsluchu ( za účelom doplnenia informácií súvisiacich s vypracovaným
znaleckým posudkom ) dňa 31.7.2014 uviedol, že si nepamätá, že by osobne rozprával so znalcom E.. Z.

X., možno, že by sa rozpamätal, pokiaľ by ho videl, alebo jeho fotografiu. Poskytoval mu, a to e-mailom
alebo možno na USB - kľúči fotografie z požiaroviska, ktoré sú v spise, v ktorom sa vypracovávala
správa o príčine vzniku požiaru v C. U.. Nevie sa vyjadriť k tomu, či s ním konzultoval túto správu a
tento prípad, nepamätá si na to, je to z dôvodu za rok majú viac požiarov, ku ktorým sa prídu pýtať
buď znalci, alebo polícia, takže konkrétne tento prípad konzultácie si nevie vybaviť. Nechce hovoriť

nepresne. Najintenzívnejší požiar bol v priestore krbovej vložky, resp. na konštrukciách nad telesom
krbovej vložky a to z dôvodu, že krb stojí na základe, ktorý je vyvýšený nad podlahou a najintenzívnejšie
teplo v krbe je v samotnom krbe a v komore, ktorá sa nachádza nad samotnou vložkou, ktorá je súčasťou
krbu. Teplo vždy smeruje hore, pokiaľ je chybná krbová vložka, resp. celá jej konštrukcia sálavé teplo sa
dostanenahorľavúkonštrukciuchatyakeďtátozačnehorieť,taksateploznovušírismeromhore.Odtiaľ

sa potom dostal požiar na poschodie. Takéto teplo by nemuselo smerovať len nahor v príp., že by sa
nejednalo o uzatvorený priestor. Konštrukcia chaty bola z horľavého materiálu - z dreva a z toho dôvodu
mala byť opatrená obmurovkou v častiach, kde sa nachádzal krb. Táto obmurovka tam nebola, našiel
tam len izoláciu, izolácia bola prišroubovaná kovovými šroubami priamo na drevo. Izolácia pozostáva
z tabúl izolačného materiálu, ktoré sú ukladané vedľa seba a táto izolácia mala byť umiestnená až

na obmurovke. Na obrázku č. 8 v ZP v rohu v časti, ktorá sa mala nachádzať nad krbovou vložkou sú
pozostatky izolácie krbovej komory a na obrázku vidieť, že izolácia pozostáva z tabúl a jedna časť tejto
izolácie je zachytená aj na obr.č. 9 ZP. Izolácia má názov SUPERIZOL. Zhotoviteľ použil dobrú izoláciu,
ale najprv mal však konštrukciu chaty urobiť lepším spôsobom, a to obmurovkou. Na obr.č. 8 sa tiež
nachádzajú kovové šrouby, ktorými bola izolácia prichytená ku konštrukcii chaty. V tejto izolácii, kde sú

spojené jednotlivé tabule izolácie mohla byť medzera, stačí aj mm, ktorou používaním krbu prechádza
stále intenzívne teplo a pôsobí na drevenú konštrukciu. Aj v dôsledku tohto mohlo dochádzať k pnutiu
drevenej konštrukcie a aj krbu, aj izolácie a teoreticky by sa mohla táto medzera aj rozširovať. Toto
mohlo byť aj v dôsledku prekurovania krbu na doporučenú dávku kúrenia. Teoreticky teplo sa mohlo
prenášať do steny aj cez skrutky, ale pri prehliadke zhoreniska by zistil, že okolo skrutiek tam, kde sú

uchytené v dreve by malo byť zuhoľnatenie - degradácia materiálu dreva. Čo sa týka držiaku komína,
ten je upevnený správne a to na dvojplášťový komín tak, ako je to zachytené na fotografii č. 9 ZP. Po
vypracovaní správy o príčine vzniku požiaru a to od p. X. získal fotografiu, na ktorej sa nachádza krb
ešte pred vznikom požiaru.

Podľa § 788 ods. Občianskeho zákonníka ( ďalej len O.Z. ), poistnou zmluvou sa poistiteľ zaväzuje
poskytnúť v dojednanom rozsahu plnenie, ak nastane náhodná udalosť v zmluve bližšie označená a
fyzická alebo právnická osoba, ktorá s poistiteľom poistnú zmluvu uzavrela, je povinná platiť poistné.Podľa § 790 písm. a) O.Z., poistiť možno najmä majetok pre prípad jeho poškodenia, zničenia, straty,
odcudzenia alebo iných škôd, ktoré na ňom vzniknú (poistenie majetku).

Podľa § 797 ods. 1, ods. 2 O.Z., právo na plnenie má, pokiaľ nie je v tomto zákone alebo v
poistných podmienkach ustanovené inak, ten, na ktorého majetok, život alebo zdravie, alebo na ktorého
zodpovednosť za škody sa poistenie vzťahuje (poistený).
Právo na plnenie vznikne, ak nastane skutočnosť, s ktorou je spojený vznik povinnosti poistiteľa plniť

(poistná udalosť).

Podľa § 806 O.Z., z poistenia majetku má poistený právo, aby mu bolo poskytnuté plnenie vo výške
určenej podľa poistných podmienok, ak sa poistná udalosť týka veci, na ktorú sa poistenie vzťahuje.

Podľa§813ods.1,ods.2O.Z.,akpoistenýmáprotiinémuprávonanáhraduškodyspôsobenejpoistnou

udalosťou, prechádza jeho právo na poistiteľa, a to do výšky plnenia, ktoré mu poistiteľ poskytol.
Ak prešlo na poistiteľa právo podľa odseku 1 proti fyzickej osobe, platí pri jeho uplatňovaní primerane
ustanovenie § 450.

Podľa § 450 O.Z., z dôvodov hodných osobitného zreteľa súd náhradu škody primerane zníži. Vezme

pritomzreteľnajmänato,akokuškodedošlo,akoajnaosobnéamajetkovépomeryfyzickejosoby,ktorá
ju spôsobila; prihliadne pritom aj na pomery fyzickej osoby, ktorá bola poškodená. Zníženie nemožno
vykonať, ak ide o škodu spôsobenú úmyselne.

Z vykovaného dokazovania mal súd preukázané, že navrhovateľ ako poistiteľ uzatvoril s poistencom
MASARYK a spol. s r.o. dňa 12.8.2005 Zmluvu o poistení podnikateľov - súhrnné poistenie budov a
stavebných úprav - chata pre individuálnu rekreáciu, nachádzajúcej sa na adrese C. U. č. XXXX, V.,
pre prípad poškodenia veci požiarom, vodou z vodovodného zariadenia, víchricou a krupobitím, so
začiatkom poistenia dňa 19.6.2005 ( č. l. 11-13 spisu ). Týmto došlo ku vzniku zmluvného vzťahu medzi

navrhovateľom a poistencom v zmysle ustanovenia § 788 O.Z., na základe ktorého je navrhovateľ
( poistiteľ ) povinný poskytnúť poistencovi v dojednanom rozsahu plnenie, ak nastane náhodná udalosť
v zmluve označená ( v danom prípade požiar chaty v C. U. Č.. XXXX, W. V. ).

Dňa 27.12.2007 došlo k požiaru uvedenej chaty vo vlastníctve poistenca - MASARYK a spol. s r.o.

a k poškodeniu, zhoreniu tejto chaty. Navrhovateľ v dôsledku poistného vzťahu uhradil poistencovi
MASARYKaspol.sr.o.vzmysle§797ods.2O.Z.poistnéplnenienaoznámenéčísloúčtu(č.l.20spisu)
platbami 40.440 Sk dňa 3.11.2008, 200.000 Sk dňa 4.3.2008, 235.443 Sk dňa 7.10.2008 a 471.240 Sk
dňa 1.4.2008 ( č.l. 5-7 ), t.j. spolu 947.123 Sk ( 31.438,72 eur ).

Úhradou poistného plnenia zo strany poistiteľa - navrhovateľa voči poistencovi, v zmysle § 813 ods.
1 O.Z. prechádza právo na náhradu škody zo strany poškodeného - poistenca na poistiteľa a to voči
subjektu, voči ktorému mal poistený právo na náhradu škody spôsobenej poistnou udalosťou. Na
navrhovateľa takto prešlo dňa 1.4.2008 ( posledná úhrada poistného plnenia poistencovi ) právo na
náhradu škody úhradou poistného plnenia poistencovi MASARYK a spol. s r.o. Toto právo prešlo na

navrhovateľa voči subjektu, ktorý spôsobil škodu na poistenom majetku uvedeného poistenca, t.j. voči
tomu, kto zapríčinil vznik požiaru chaty pre individuálnu rekreáciu, nachádzajúcu sa na adrese C. U.
Č.. XXXX, V..

Podľa § 415 O.Z., každý je povinný počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám na zdraví, na majetku,

na prírode a životnom prostredí.

Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením
právnej povinnosti.

Podľa § 373 Obchodného zákonníka, kto poruší svoju povinnosť zo záväzkového vzťahu, je povinný
nahradiť škodu tým spôsobenú druhej strane, ibaže preukáže, že porušenie povinností bolo spôsobené
okolnosťami vylučujúcimi zodpovednosť.Podľa § 374 ods. 1 Obchodného zákonníka, za okolnosti vylučujúce zodpovednosť sa považuje
prekážka, ktorá nastala nezávisle od vôle povinnej strany a bráni jej v splnení jej povinnosti, ak nemožno
rozumne predpokladať, že by povinná strana túto prekážku alebo jej následky odvrátila alebo prekonala,

a ďalej, že by v čase vzniku záväzku túto prekážku predvídala.

Podľa § 376, Obchodného zákonníka, poškodená strana nemá nárok na náhradu škody, ak nesplnenie
povinností povinnej strany bolo spôsobené konaním poškodenej strany alebo nedostatkom súčinnosti,
na ktorú bola poškodená strana povinná.

Podľa § 378 Obchodného zákonníka, škoda sa nahrádza v peniazoch; ak však o to oprávnená strana
požiada a ak to je možné a obvyklé, nahrádza sa škoda uvedením do predošlého stavu.

V danom prípade žaloba smeruje voči dvom subjektom, fyzickým osobám - podnikateľom a jedná
sa o prípad náhrady škody. Súd v konaní skúmal, či sú splnené všetky právne predpoklady na

priznanie uplatnenej náhrady škody u každého z týchto žalovaných subjektov. Zodpovednosť za škodu
je zodpovednosťou za zavinený protiprávny úkon, prípadne porušenie povinnosti zo záväzkového
vzťahu.Zodpovednosťzaškoduspôsobenúporušenímprávnejpovinnostimožnouplatniť,aksúsplnené
predpoklady zodpovednosti za škodu a to porušenie právnej povinnosti (existencia protiprávneho
úkonu), vznik škody ako majetkovej ujmy, existencia príčinnej súvislosti medzi protiprávnym úkonom

škodcu a vzniknutou škodou, zavinenie toho, kto škodu svojím protiprávnym úkonom spôsobil ( ide
o zodpovednosť za predpokladané zavinenie ). Škoda je ujma, ktorá nastala v majetkovej sfére
poškodeného, a ktorá je objektívne vyjadriteľná peniazmi. Príčinná súvislosť znamená, že medzi
protiprávnym úkonom a vzniknutou škodou musí byť vzťah príčiny a následku. Pre splnenie uvedených
objektívnych podmienok zodpovednosti nie je rozhodujúce, či škoda bola spôsobená úmyselne alebo

z nedbanlivosti.
Škoda je v právnom zmysle definovaná ako vyjadriteľná ujma na majetku poškodeného, ktorú možno
vyjadriť peňažným ekvivalentom, t.j. peniazmi. V danom prípade zničením - poškodením majetku ( chaty
poisteného ), tomuto vznikla ujma na majetku - jeho zmenšenie o zničenú - poškodenú vec. V danom
prípade teda vznikla škoda ako majetková ujma. To že vznikla škoda na majetku poistenca ( právnickej

osoby ) bolo preukázané poistnou zmluvou a správou o príčine vzniku požiaru.

Súd v ďalšom skúmal porušenie právnej povinnosti - existenciu protiprávneho úkonu, resp. aj porušenie
povinnosť zo záväzkového vzťahu. Navrhovateľ uplatnil právo na náhradu škody voči odporcom v I. a
II. rade, ktorí majú zodpovedať za škodu spoločne a nerozdielne z dôvodu, že poistený ( MASARYK a

spol. s r.o. ) a odporca v II. rade uzatvorili ústne zmluvu o dielo a vykonaním tohto diela odporca v II.
rade poveril odporcu v I. rade.

Súd je názoru, že z vykonaného dokazovania vyplýva, že za účelom realizácie krbu v chate v C. U. Č..
XXXX, V., spoločnosť MASARYK a spol. s r.o. uzatvorila dve samostatné zmluvy s dvomi subjektmi.

Najskôr bola uzavretá na základe cenovej kalkulácie zo dňa 3.9.2006 ( cena materiálu na výstavbu krbu
v sume 39.073 Sk - č. l. 33 ) kúpna zmluva v zmysle § 409 Obch. zák. medzi poistencom a odporcom v
II. rade. V cenovej kalkulácii je zároveň uvedené, že cena práce krbára, t.j. samotnej výstavby krbu nie
je v kalkulácii zahrnutá. Túto cenu si môže poistenec dohodnúť s krbárom, ktorým je osoba samostatne

podnikajúca - živnostník. Na základe akceptácie ceny odporca v II. rade odpredal poistencovi MASARYK
a spol. s r.o. materiál na výstavbu krbu a dňa 6.9.2006 vystavil za odpredaný materiál faktúru v sume
39.073 Sk ( č. l. 34 ). Faktúra za odpredaný materiál bola uhradená dňa 6.9.2006 (pokladničný doklad č.
l. 32). Dňa 6.9.2006 sa tak spoločnosť MASARYK a spol. s r.o. stala vlastníkom materiálu na výstavbu
krbu.

Až následne spoločnosť MASARYK a spol. s r.o. uzatvorila ústne zmluvu o dielo ( § 538 Obch. zák. ) na
výstavbu krbu a búracie práce s odporcom v I. rade, ktorý v chate spoločnosti MASARYK a spol. s r.o.
najskôr zbúral starý krb a postavil nový z materiálu, ktorý spoločnosť MASARYK a spol. s r.o. zakúpila
od odporcu v II. rade. Za zhotovený krb odporca v I. rade vystavil pre spoločnosť MASARYK a spol. s

r.o. faktúru ( č. l. 31 ), ktorú mu spoločnosť MASARYK a spol. s r.o. uhradila v hotovosti toho istého dňa
( č. l. 30 ). Pokiaľ by odporca v II. rade bol dodávateľom diela, t. j. že by pre spoločnosť MASARYK a
spol. s r.o. sa zaviazal zrealizovať krb, fakturoval by spoločnosti MASARYK a spol. s r.o. aj materiál aj
práce súvisiace s výstavbou krbu. Taktiež podľa výpovede konateľa spoločnosti MASARYK a spol. s r.o.zrealizovaný krb odovzdával spoločnosti MASARYK a spol. s r.o. odporca v I. rade ( zhotoviteľ výstavby
krbu ), čím bolo naplnené ustanovenie § 554 Obch. zák. o splnení povinnosti zhotoviteľa vykonať dielo
riadnym ukončením diela a jeho odovzdaní objednávateľovi. Navyše by odporca v II. rade musel mať

uzatvorený zmluvný vzťah s odporcom v I. rade na výstavbu krbu aj s dohodnutou odmenou. Aj z
výpovede odporcov v I. a II. rade vyplýva, že žiadnu zmluvu o realizácii výstavby diela - krbu medzi
sebou neuzatvorili.

Keďže sa jedná o dva samostatné zmluvné vzťahy medzi spoločnosťou MASARYK a spol. s r.o. a

odporcami v I. a II. rade, nemôže sa jednať o solidárnu zodpovednosť odporcov v I. a II. rade voči
spoločnosti MASARYK a spol. s r.o. a súd posudzoval samostatne zodpovednosť každého z odporcov.

Na posúdenie otázok súvisiacich so vznikom požiaru chaty, jeho príčinou a zodpovednosťou za vznik
požiaru nebolo možné zo strany súdu bez použitia znaleckého dokazovania, s využitím odborného
technického vzdelania a špecifických vysoko odborných technických vedomostí a skúseností znalca.

Zo znaleckého posudku ani z jeho dodatku a ani zo žiadneho vykonaného dôkazu nevyplýva, že by
príčinou vzniku požiaru chaty v C. U. Č.. XXXX, V., ktorej vlastníkom bola spoločnosť MASARYK a spol.
s r.o. bola vada materiálu použitého na výstavbu krbu, t.j. materiálu, ktorý spoločnosti MASARYK a spol.
s r.o. odpredal odporca v II. rade. Odporca preto neporušil svoju právnu povinnosť voči spoločnosti
MASARYK a spol. s r.o., nakoľko tejto odpredal tovar, ktorý bol bez vád a vady sa na tovare nevyskytli

ani v čase jeho následného užívania. U odporcu v II. rade potom absentuje jeden z predpokladov
zodpovednosti za škodu a to porušenie právnej povinnosti ( existencia protiprávneho úkonu ), resp.
porušeniepovinnostizozáväzkovéhovzťahu.ZtohodôvodusúdnávrhvočiodporcovivII.radezamietol.

Súd ďalej skúmal porušenie právnej povinnosti, resp. porušenie povinnosti zo záväzkového vzťahu zo

strany odporcu v I. rade. Odporca v I. rade ako fyzická osoba - podnikateľ uzatvoril so spoločnosťou
MASARYK a spol. s r.o. ( poistencom navrhovateľa ) zmluvu o dielo § 538 Obch. zák. ) na výstavbu
krbu a búracie práce v predmetnej chate. Riadnemu vykonaniu diela zodpovedá vykonanie diela bez
vád tak, aby sa dielo dalo používať v súlade s jeho určením, t.j. v danom prípade na vykurovanie
chaty a samozrejme že bez možnosti vzniku požiaru. Dielo má vady, ak vykonanie diela nezodpovedá

výsledku určenému v zmluve. Zhotoviteľ zodpovedá za vady, ktoré má dielo v čase jeho odovzdania.
Zhotoviteľ zodpovedá za vady diela vzniknuté po čase jeho odovzdania, ak boli spôsobené porušením
jeho povinností ( § 560 Obch. zák. ).

Zo znaleckého posudku znalca E.. Z. X., znalca z dlhoročnými odbornými znalosťami a skúsenosťami v

danej problematike vyplynulo, že iniciátorom vzniku požiaru drevenej konštrukcie za krbom ( chaty ) bola
zvýšenáteplotavhornejčastivýmenníkutepléhovzduchutzv.korpuse,ktorábolaspôsobenáenormným
prehriatím spotrebiča (odpoveď č. 1). T.j. že v krbe sa v danom čase kúrilo väčším množstvom paliva ako
bolo doporučené výrobcom (dvojnásobok povolených polien výrobcom), čo malo za následok prehriatie
krbovej vložky a hlavne dymovodu zasunutého do komínového telesa.

V dodatku znaleckého posudku sa však znalec vyjadril, že správne vyhotovený krb musí vydržať väčšiu
tepelnú záťaž akú má predpísanú v technickej dokumentácii. Krbová vložka a dymovod sú riešené i na
väčšie tepelné zaťaženie, ktoré môže vzniknúť pri nedodržaní návodu na obsluhu. Povrchová teplota
krbovej vložky môže dosiahnuť aj teplotu 600 °C i viac stupňov. V prípade, že sú dodržané bezpečnostné
vzdialenosti od horľavých materiálov, nemalo by dôjsť k vznieteniu sa drevenej konštrukcie ani pri

prípadnom krátkodobom prehriatí krbovej vložky a dymovodu.
Dôsledkom enormného prehriatia spotrebiča ( krbovej vložky a dymovodu ), kde povrchová teplota
dymovodu dosahovala hodnotu cca 700 °C (teplota vznietenia dreva je cca 280 °C) sa prehrial vzduch
v hornej časti výmenníku teplého vzduchu - tzv. korpuse na teplotu cca 450 °C a viac, a tým došlo
netesnosťami k prestupu tepla na drevenú konštrukciu nachádzajúcu sa za krbom a následnému

vznieteniu.
Z uvedeného vyplýva, že krb v predmetnej chate bol nesprávne zhotovený s netesnosťami v izolácii krbu
od drevenej konštrukcie stien chaty (odpoveď č. 1). Na znázornenie správneho zhotovenia izolácie krbu
znalec v dodatku znaleckého posudku zhotovil aj náčrt správnej izolácie krbu ( č. l. 294 a 297 až 300
spisu ), kde zhotovená izolácia od drevenej steny chaty má obsahovať aj murivo YTONG a pásy super

izolu, až následne na tieto pásy superizolu majú byť upevnené platne super izolu. Pri stavbe daného
krbu, na drevenú stenu chaty boli len skrutkami oceľovými skrutkami priamo upevnené platne super
izolu pri vynechaní ostatným izolačných vrstiev ( murivo YTONG a pásy super izolu ). Túto skutočnosť
konštatovalajzisťovateľpožiaruŠ.Š.,ktorýzistil,žečasťizolácie,ktorázostalanamieste,bolauchytenána drevenej konštrukcii chaty pomocou kovových šroubov. Zodpovedajú tomu aj fotografie zo zhoreniska
chaty, kde je na drevenej stene vidieť oceľové skrutky, ktorými boli na stenu upevnený izolačný materiál,
resp. aj časť upevneného izolačného materiálu priamo na drevenej stene chaty ( foto č. 8 ).

Samotný odporca v I. rade vo výpovedi potvrdil, že izoláciu zrealizoval tak, že zo superizolu sa na steny
pripevnili zvislé pásy, ktoré sa na stenu prichytili kalenými šroubami. Tieto pásy slúžili na uchytávanie
izolačných tabúl z ľavej aj pravej strany od zeme až do výšky dvojitého stropu. Škáry medzi izolačnými
platňami boli vyplnené originálnym lepidlom odolným do 1.100 °C. Takto bola robená izolácia stien na
šírku 120 cm na jednu aj na druhú stranu, nakoľko sa jednalo o rohový krb.

Znalecký posudok ( odpoveď č. 4 ) konštatuje, že krbová vložka P70- El liatina Chazelles nevykazovala
žiadne vady, resp. také poškodenie, ktoré by mohlo spôsobiť uvedený požiar chaty. Z uvedeného dôvodu
vznik požiaru od uvedenej krbovej vložky bol vylúčený.
Znalecký posudok ( odpoveď č. 5 ) konštatuje, že bolo zistené, že od povrchovej teploty krbovej vložky
a dymovodu sa prehrial vzduch v hornej časti výmenníku teplého vzduchu tzv. korpuse na teplotu 450

°C. Táto teplota mohla spôsobiť degradáciu izolačného materiálu použitého pri výstavbe komína a
jednak mohla pôsobiť na spoje lepené tmelom, kde dochádzalo k trhlinám a prestupu tepla na drevenú
konštrukciu nachádzajúcu sa za krbom. Z tohto miesta sa požiar rozšíril do medzi stropného priestoru
a ďalej sa šíril do podkrovia.
Znalecký posudok ( odpoveď č. 6 ) konštatuje, že vnútro krbu bolo od drevenej konštrukcie stien chaty

oddelené iba Super izolom hrúbky 4 cm. Super izol bol prichytený o drevenú konštrukciu stien 6 cm
kalenými skrutkami. Medzi drevenou konštrukciou stien a super izolom v krbe nebola vytvorená žiadna
vzduchová medzera, resp. nebola vytvorená žiadna obstavba krbovej vložky z Ytongu, prípadne iného
nehorľavého materiálu.
Znaleckýposudok(odpoveďč.7)konštatuje,žekrbovávložkaadymovodboliosadenépredrealizáciou

komína. Komínové teleso ako celok nie je v príčinnej súvislosti so vznikom požiaru chaty.

V dodatku znaleckého posudku znalec konštatoval, že dané konštrukčné riešenie realizované pri
výstavbe krbu nezodpovedalo požiarnobezpečným predpisom, čo v konečnom dôsledku viedlo k vzniku
požiaru. Takto riešený krb mal konštrukčné nedostatky. Nakoľko uvedený krb bol realizovaný nesprávne,

teplota v korpuse mohla spôsobiť jednak čiastočnú degradáciu izolačného materiálu použitého na
výstavbu krbu a jednak mohla pôsobiť na spoje lepené tmelom, kde dochádzalo k trhlinám a prestupu
tepla na drevenú konštrukciu nachádzajúcu sa za krbom resp. v jeho hornej časti. V znaleckom posudku
č. 4/2013 je uvedené, že vnútro krbu bolo od drevenej konštrukcie stien oddelené iba super izolom
hrúbky 4 cm. Super izol bol prichytený o drevenú konštrukciu stien 6 cm kalenými skrutkami. Super

izol sa pritom nedá prilepiť na drevo, preto bol prichytený skrutkami, čo je nedovolené a nebezpečné z
hľadiska požiarnobezpečnostných predpisov. V danom prípade však cez skrutky uchycujúce super izol
nedošlo ku vzniku požiaru, nakoľko teplo od krbovej vložky bolo absorbované izolačným materiálom,
ktorý uchytávali k drevenej stene chaty.

Závery znaleckého posudku zdôvodnil a obhájil znalec aj vo svojej výpovedi na pojednávaní. Zároveň
uviedol, že v prípade, že aj keby sálavé teplo v korpuse bolo 600 °C a izolácia zo superizolu bol a v
hrúbke 4 cm, na druhej strane by bola povrchová teplota rádove 80 °C, nakoľko pri 500 °C v korpuse
je teplota na druhej strane superizolu 67 °C. Aj takéto zvýšenie teploty by cez uvedenú hrúbku super
izolu nepostačovalo na vznietenie sa drevenej konštrukcie, kde bol vzplanutia dreva je cca 280 °C.

To nasvedčuje tomu, že v danom korpuse musela byť nejaká vzduchová medzera, kde sálavé teplo z
korpusu sa dostalo priamo na drevenú konštrukciu, čím došlo k vznieteniu sa drevenej konštrukcie a
rozšíreniu sa požiaru na celú časť steny. Pokiaľ nie je pri realizovaní izolácie medzera 50 mm, môže
byť skrátená na 1 cm, pri použití ešte ďalšej nehorľavej tepelnej izolácie. Pokiaľ by okolo krbu bola
izolácia YTONG nie len do výšky 1 m ako je na obrázku č. 11, ale až po strop korpusu a na tento by bol

daný super izol, za žiadnych okolností, by nevznikol požiar. Každým kúrením v krbe za danej situácie
dochádza k degradácii dreva stien a to aj v prípade, že sa v krbe prestane kúriť a znovu sa potom začne
kúriť opätovne.
Každým ďalším kúrením za danej situácie, teplo na drevo pôsobí tak, že v časti, kde naň pôsobí teplo
drevo uhoľnatie, dochádza k jeho vnútornej deštrukcii až pri určitej teplote, kedy dosiahne sálavé teplo

bod vzplanutia dreva - t.j. 280 °C, dôjde k jeho zhoreniu. Sálavé teplo pôsobí postupne na drevo, ktoré
postupom zuhoľnatenia - degraduje. Pri degradácii drevo stráca vlhkosť. V dôsledku degradácie dreva
sa z dreva uvoľnia plynné pary a sálavou teplotou sú vznietené. Čím sú špáry - netesnosti väčšie tým
dochádza skôr k tepelnej degradácii dreva, ako keď sú špáry menšie rádove jeden mm. V prípade, že bybola vzduchová medzera medzi krbovou izoláciou značka super izol a drevenou stenou ako stanovuje
vyhláška, nebolo by drevo vystavené priamemu sálavému teplu z krbovej vložky, povrchová teplota
dreva by bola v danom prípade menšia.

Odporca v I. rade navrhol v konaní doplniť dokazovanie kontrolným znaleckým posudkom, keď
poukazoval na rozpory medzi tvrdeniami znaleckého posudku a výpoveďou znalca na pojednávaní.
Súd je názoru, že kontrolný znalecký posudok by bol v danom prípade nadbytočný, nakoľko sa jedná
o znalecký posudok, ktorého závery znalec na pojednávaní bližšie vysvetlil tak, že sú pochopiteľné

aj osobám bez technického vzdelania. Odporca v I. rade nepredložil súdu žiadny dôkaz, resp. aspoň
odborné vyjadrenie, ktoré by závery znaleckého posudku spochybňovali. Súd je názoru, že nie je možné
v danej veci nariadiť kontrolný znalecký posudok len pre „istotu“. Z toho dôvodu súd zamietol takýto
návrh na doplnenie dokazovania.

Z uvedeného vyplýva, že požiar v predmetnej chate vznikol v dôsledku konštrukčnej vady krbu, t.j.

nesprávnej izolácie krbu od drevených stien chaty. Keďže krb realizoval odporca v I. rade, odporca v
I. rade nesprávnou izoláciou krbu spôsobil vznik požiaru chaty. Prehriatie krbu zvýšeným množstvom
paliva len urýchlilo vznik požiaru chaty, ale požiar chaty nezapríčinilo. Z toho vyplýva protiprávne konanie
odporcuvI.radepočínaťsitak,abynedochádzalokuškodenamajetku(§414O.Z.),ataktiežporušenie
jeho zmluvnej povinnosti zhotoviť krb - dielo bez vád.

Existencia príčinnej súvislosti medzi protiprávnym úkonom odporcu v I. rade a zároveň porušením
jeho zmluvnej povinnosti a vzniknutou škodou je takisto daná, keď v dôsledku konštrukčnej vady krbu
zhotoveného odporcom v I. rade vznikol požiar chaty a jej následné poškodenie v dôsledku požiaru.
Preukázané bolo aj zavinenie odporcu v I. rade, keďže tento realizoval výstavbu krbu nesprávnym
spôsobom. Jedná sa o zavinenie nedbanlivostné.

Na základe týchto skutočností súd dospel k názoru, že zodpovednosť odporcu v I. rade za vzniknutú
škodu na chate poistenca navrhovateľa je daná.

Z uvedených dôvodov je súd názoru, že na navrhovateľa ako poistiteľa prešlo právo podľa § 813 ods.

1 O.Z. voči odporcovi v I. rade ako osobe zodpovednej za škodu.
Pri určení výšky plnenia súd mal preukázané, že navrhovateľ plnil svojmu poistencovi zo vzniknutej
poistnej udalosti sumu celkovo 947.123 Sk, t.j. 31.438,72 eur. Má preto právo na úhradu tejto sumy voči
odporcovi v I. rade. Navrhovateľ plnil poistencovi na základe výpočtu poistného plnenia ( č. l. 17 - 19
spisu ). Odporca v I. rade výšku tejto sumy, ktorá bola vyplatená poistencovi navrhovateľa nenamietal

a ani neprodukoval dôkazy, ktoré by túto sumu spochybňovali. V opačnom prípade by súd vykonal na
určenie výšky plnenia dokazovanie, resp. by vo veci rozhodol medzitýmnym rozsudkom.

Súd pri určení výšky plnenia nepoužil ustanovenie § 450 O.Z. nakoľko sa jedná o škodu spôsobenú z
obchodnoprávneho vzťahu, ktorý vznikol medzi podnikateľskými subjektmi - zmluva o dielo a Obchodný

zákonník nepozná inštitút zníženia náhrady škody.
Na základe uvedeného súd rozhodol o povinnosti odporcu v I. rade uhradil navrhovateľovi sumu
31.438,72 eur.
Navrhovateľ vyzval odporcu v I. rade na úhradu plnenia, dátum doručenia výzvy však súdu nepreukázal.
Odporca v I. rade na túto výzvu dňa 23.12.2008 reagoval listom, v ktorom odmietol svoju zodpovednosť

za spôsobenú škodu. Uvedený deň 23.12.2008 je možné preto považovať za deň, kedy najneskôr
bola odporcovi v I. rade doručená výzva navrhovateľa. Dňom nasledujúcim sa navrhovateľ dostal do
omeškania s úhradou uplatnenej pohľadávky. Z uvedeného dôvodu má navrhovateľ právo podľa § 369
ods.1Obch.zák.právonaúrokyzomeškaniazneuhradenejpohľadávkyurčenévovýškeo10%vyššej,
než je základná úroková sadzba Národnej banky Slovenska uplatňovaná pred prvým kalendárnym

dňom kalendárneho polroka, v ktorom došlo k omeškaniu. Základná úroková sadzba Národnej banky
Slovenska platná v prvý kalendárny deň kalendárneho polroka sa použije počas celého tohto polroka.
Základná úroková sadzba NBS ku dňu 30.6.2008 bola 4,25 %, preto súd priznal navrhovateľovi úrok z
omeškania vo výške 14,25 % ročne z priznanej sumy 31.438,72 eur.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a navrhovateľovi priznal plnú náhradu
trov konania, keďže bol navrhovateľ v konaní plne úspešný voči odporcovi v I. rade. Trovy konania
navrhovateľa predstavujú zložený preddavok na znalecké dokazovanie vo výške 400 eur a cestovné
náhrady vo výške 396,72. Navrhovateľ vykonal celkom 7 ciest za účelom dostavenia sa na pojednávaniekonané v Skalici a to v dňoch 29.3.2011, 20.11.2012, 5.2.2013, 21.1.2014, 10.4.2014, 31.7.2014,
16.12.2014.

Cestovné navrhovateľa predstavuje sumu 22,04 eur ako spotrebu pohonný hmôt za cestu na
pojednávanie dňa 16.12.2014 v smere z Bratislavy do Skalice a späť použitím osobného motorového
vozidla zn. Škoda Fábia EVČ: M. XXX G., pri počte 219 km, priemernej spotrebe paliva 5,30 l/100 km
( nie nesprávne navrhovateľom uplatnená suma 7,40 l/100 km ), cene pohonných hmôt 1,360 eur /1 l a
sumu 40,07 eur ako základnú náhradu za 1 km jazdy vo výške 0,183 x 219 km.

Cestovné navrhovateľa predstavuje sumu 24,22 eur ako spotrebu pohonný hmôt za cestu na
pojednávanie dňa 31.7.2014 v smere z Bratislavy do Skalice a späť použitím osobného motorového
vozidla zn. Škoda Fábia EVČ: M. XXX G., pri počte 219 km, priemernej spotrebe paliva 5,30 l/100 km
( nie nesprávne navrhovateľom uplatnená suma 7,40 l/100 km ), cene pohonných hmôt 1,495 eur /1 l a
sumu 40,07 eur ako základnú náhradu za 1 km jazdy vo výške 0,183 x 219 km.
Cestovné navrhovateľa predstavuje sumu 23,35 eur ako spotrebu pohonný hmôt za cestu na

pojednávanie dňa 10.4.2014 v smere z Bratislavy do Skalice a späť použitím osobného motorového
vozidla zn. Škoda Fábia EVČ: M. XXX G., pri počte 219 km, priemernej spotrebe paliva 5,30 l/100 km
( nie nesprávne navrhovateľom uplatnená suma 7,40 l/100 km ), cene pohonných hmôt 1,441 eur /1 l a
sumu 40,07 eur ako základnú náhradu za 1 km jazdy vo výške 0,183 x 219 km.
Cestovné navrhovateľa predstavuje sumu 23,11 eur ako spotrebu pohonný hmôt za cestu na

pojednávanie dňa 21.1.2014 v smere z Bratislavy do Skalice a späť použitím osobného motorového
vozidla zn. Škoda Fábia EVČ: BA 853 CJ, pri počte 219 km, priemernej spotrebe paliva 5,30 l/100 km
( nie nesprávne navrhovateľom uplatnená suma 7,40 l/100 km ), cene pohonných hmôt 1,436 eur /1 l a
sumu 40,07 eur ako základnú náhradu za 1 km jazdy vo výške 0,183 x 219 km.
Cestovné navrhovateľa predstavuje sumu 23,11 eur ako spotrebu pohonný hmôt za cestu na

pojednávanie dňa 5.2.2013 v smere z Bratislavy do Skalice a späť použitím osobného motorového
vozidla zn. Škoda Fábia EVČ: M. XXX G., pri počte 219 km, priemernej spotrebe paliva 5,30 l/100 km
( nie nesprávne navrhovateľom uplatnená suma 7,40 l/100 km ), cene pohonných hmôt 1,436 eur /1 l a
sumu 40,07 eur ako základnú náhradu za 1 km jazdy vo výške 0,183 x 219 km.
Cestovné navrhovateľa predstavuje sumu 22,77 eur ako spotrebu pohonný hmôt za cestu na

pojednávanie dňa 20.11.2012 v smere z Bratislavy do Skalice a späť použitím osobného motorového
vozidla zn. Škoda Fábia EVČ: M. XXX G., pri počte 219 km, priemernej spotrebe paliva 5,30 l/100 km
( nie nesprávne navrhovateľom uplatnená suma 7,40 l/100 km ), cene pohonných hmôt 1,405 eur /1 l a
sumu 40,07 eur ako základnú náhradu za 1 km jazdy vo výške 0,183 x 219 km.
Cestovné navrhovateľa predstavuje sumu 23,38 eur ako spotrebu pohonný hmôt za cestu na

pojednávanie dňa 29.3.2011 v smere z Bratislavy do Skalice a späť použitím osobného motorového
vozidla zn. Škoda Fábia EVČ: M. XXX G., pri počte 219 km, priemernej spotrebe paliva 5,30 l/100 km
( nie nesprávne navrhovateľom uplatnená suma 7,40 l/100 km ), cene pohonných hmôt 1,443 eur /1 l a
sumu 40,07 eur ako základnú náhradu za 1 km jazdy vo výške 0,183 x 219 km.

Cestovné náhrady navrhovateľa tak spolu predstavovali sumu 396,72 eur a boli vyčíslené podľa
§ 7 ods. 2 zákona č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách v spojení s Opatrením MPSVaR.
Navrhovateľ nesprávne počítal so spotrebou motorového vozidla 7,40 l/100 km oproti spotrebe uvedenej
v technickom preukaze motorového vozidla 5,30 l/100 km, preto celková cena spotrebovaného benzínu
je v sume 116,22 eur a náhrada za použitie motorového vozidla je celkovo 280,49 eur. Súd uložil

odporcovi v I. rade povinnosť zaplatiť trovy konania navrhovateľa spolu vo výške 796,72 eur, keďže bol
v konaní neúspešný.

V konaní bol však úspešný odporca v II. rade voči, ktorému bol návrh v celom rozsahu zamietnutý. V
tejto časti bol potom neúspešný navrhovateľ a teda podľa zásad v § 142 ods. 1 O.s.p. je navrhovateľ

povinný zaplatiť úspešnému odporcovi v II. rade náhradu trov konania, ktoré pozostávajú z trov právneho
zastúpenia vo výške 8.460,74 eur. Trovy právneho zastúpenia predstavujú odmenu advokáta za 12
úkonov právnej služby á 469,74 € /prevzatie a príprava zastúpenia, podanie odporu, vyjadrenie k
vyjadreniu odporu, účasť na pojednávaní dňa 29.3.2011, účasť na pojednávaní dňa 31.5.2011, účasť na
pojednávaní dňa 6.9.2011, účasť na pojednávaní dňa 20.11.2012, účasť na pojednávaní dňa 5.2.2013,

konzultáciasklientom,účasťnapojednávanídňa21.1.2014,účasťnapojednávanídňa31.7.2014,účasť
na pojednávaní dňa 16.12.2014), 3 úkony á 117,44 eur t.j. 1/4 základnej sadzby tarifnej odmeny podľa
§ 13a ods. 4 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. za účasť na pojednávaní dňa 6.12.2011, účasť na pojednávaní
dňa 21.2.2012, účasť na pojednávaní dňa 29.3.2011,10.7.2012, keďže tieto pojednávania boli odročenébez prejednania veci, a 1 úkon vo výške 939,48 eur (2x 2 začaté hodiny) za účasť na pojednávaní dňa
10.4.2014, ktoré trvalo od 10.00 hod do 13.00 hod podľa §13a ods. 1 písm. d) vyhlášky 655/2004 Z.z.,3x
režijný paušál po 7,21 eur za úkony urobené v roku 2010, 4x režijný paušál 7,41 eur za úkony urobené v

roku 2011, 3x režijný paušál 7,63 eur za úkony urobené v roku 2012, 2x režijný paušál 7,81 eur za úkony
urobené v roku 2013, 4x režijný paušál 8,04 eur za úkony urobené v roku 2014. Súd nepriznal právnemu
zástupcovi za úkon účasť na pojednávaní dňa 6.12.2011 odmenu vo výške 469,74 eur tak ako si právny
zástupca vyčísli ale len vo výške 1/4 zo základnej sadzby, nakoľko súd mal zo zápisnice preukázané,
že toto pojednávanie bolo odročené bez prejednania veci. Súd nepriznal právnemu zástupcovi odporcu

v II. rade ani režijný paušál vo výške 16,08 eur za úkon účasť na pojednávaní dňa 10.4.2014 ale len vo
výške 8,04 eur nakoľko išlo o vykonanie len jedného právneho úkonu a nie o dva právne úkony.

Súd odporcovi v II. rade nepriznal náhradu vo výške 1886,- eur, ktorú si odporca uplatnil za súdny
poplatok za odpor, nakoľko súd dopytom na Justičnú pokladnicu zistil, že súdny poplatok za odpor
odporca v II. rade do dňa vyhotovenia písomného vyhotovenia rozsudku nezaplatil a odporca žiadnym

spôsobom nepreukázal, že mu vznikli náklady spočívajúce v súdnom poplatok, pričom v rámci trov
konania, možno účastníkovi priznať náhradu len tých výdavkov, ktoré skutočne vynaložil. Súd priznal
právnemu zástupcovi aj sumu 1410,12 eur, ktorá predstavuje 20 % DPH zo sumy 7050,62 eur nakoľko
právny zástupca odporcu v II. rade je platiteľom DPH. Trovy právneho zastúpenia odporcu v II. rade
v celkovej sume 8.460,74 eur sú priznané podľa vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách

advokátov za poskytovanie právnych služieb.

Podľa § 148 ods. 1 O.s.p. štát má podľa výsledkov konania proti účastníkom právo na náhradu trov
konania, ktoré platil. Ak sú u niektorého účastníka predpoklady na oslobodenie od súdnych poplatkov,
náhrada trov sa proti tomuto účastníkovi zníži o rozsah , ktorý mu súd priznal.

Trovy štátu v tomto konaní vznikli v súvislosti s priznanou a zaplatenou odmenou znalca za výkon
znaleckej činnosti, pričom z rozpočtových prostriedkov súdu bola hradená suma vo výške 298,79 eur
na základe uznesenia č. k. 5Cb/18/2010-230 zo dňa 6.8.2013 a suma vo výške 260,18 eur na základe
uznesenia č. k. 5Cb/18/2010-308 zo dňa 24.9.2014, keďže zložený preddavok účastníkmi nestačil na
úhradu celej odmeny súdneho znalca. Celkom tak bolo z rozpočtových prostriedkov súdu vyplatených

558,97 eur. Keďže výsledok konania vo veci samej je taký, že neúspešný bol v konaní odporca v I. rade,
je tento povinný uhradiť trovy konania štátu vo výške 558,97 eur.

Z uvedených dôvodov rozhodol súd tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného
vyhotovenia, cestou podpísaného súdu, ku Krajskému súdu v Trnave, v štyroch vyhotoveniach.

Odvolanie sa podáva na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje (§ 204 ods. 1, veta prvá O.s.p.).
Odvolanie musí mať náležitosti požadované ustanovením § 42 ods. 3 O.s.p., tzn. musí obsahovať

označenie súdu, ktorému je určené, označenie účastníkov konania, prípadne ich zástupcov, kto ho robí,
ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za

nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, že konanie má inú vadu, ktorá mohla
mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci,

pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, že súd prvého
stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, že doteraz zistený
skutkovýstavneobstojí,pretožesútuďalšieskutočnostialeboinédôkazy,ktorédoterazneboliuplatnené
(§ 205a) a že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§
205 ods. 2, písm. a/- f/ O.s.p.).Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie (§ 205 ods. 3 O.s.p.).

Skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti
rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak sa týkajú podmienok
konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, ak má byť nimi
preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
samej, ak odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 a ak ich účastník konania bez svojej viny

nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa (§ 205a ods. 1 O.s.p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia (§251 ods. 1 O.s.p.)