Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 2. november 2016

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 9To/37/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8314010314
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 11. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Farkaš
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2016:8314010314.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Farkaša a sudcov JUDr.
Jaroslava Bugeľa a JUDr. Emila Dubňanského na verejnom zasadnutí konanom dňa 02.11.2016, v
trestnej veci obžalovaného G. N., pre prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, 2 písm. a)
Tr. zák., o odvolaní obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Humenné sp. zn. 1T/78/2014 zo dňa
14.04.2016 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. por. z a m i e t a odvolanie obžalovaného G. N..

o d ô v o d n e n i e :

NapadnutýmrozsudkomOkresnýsúdHumennéuznalobžalovanéhoG.N.,nar.XX.XX.XXXXvY.,trvale
bytom W. XXX, XXX XX K., za vinného z prečinu
nebezpečného vyhrážania podľa 360 ods. 1, ods. 2 písm. a) Tr. zák., na tom skutkovom základe, že

„dňa 25.04.2013 v čase okolo 12.25 hod. v reštaurácii „Modrý kocúr“ na Námestí slobody č. 61 v
Humennom, kde bol ako zákazník na obed, účtujúcemu čašníkovi V. O. povedal, aby odkázal svojej
sestre, aby už nikdy neposkytovala telefónne číslo žiadnej cudzej osobe, pričom pri týchto slovách G.
N. vybral revolver zn. Glock z príručnej tašky, zo zásobníka ktorého vybral jeden náboj kalibru 9 x 19
mm, ktorý položil na stôl a V. O. povedal, že náboj je pre jeho sestru a že ju môže zobrať na prechádzku
do lesa, kde sa poští od strachu, následne na to V. O. oboznámil svoju sestru W.. F. O., konateľku

spoločnosti prevádzkujúcej reštauráciu „Modrý kocúr“ s tým, čo sa stalo medzi ním a G. N., na základe
čoho W.. F. O. osobne požiadala G. N. o vysvetlenie, na čo jej G. N. povedal, že nech ihneď odstúpi od
stola, lebo ju zoberie do lesa, kde sa poští a poserie od strachu“.

Za to mu súd podľa § 360 ods. 2 Tr. zák. uložil trest odňatia slobody vo výmere 10 mesiacov, ktorého
výkon podľa § 49 ods. 1 písm. a) Tr. zák. podmienečne odložil so skúšobnou dobou 20 mesiacov. Podľa

§ 61 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. mu ďalej uložil trest zákazu činnosti spočívajúci v zákaze držať alebo nosiť
zbraň a strelivo všetkých kategórií, na ktorých držbu a nosenie je podľa zákona č. 190/2003 Z. z., o
strelných zbraniach a strelive a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o strelných
zbraniach a strelive“), potrebný zbrojný preukaz na 4 roky. Napokon podľa § 60 ods. 1 písm. a) Tr. zák.
uložil obžalovanému trest prepadnutia veci - 17 kusov nábojov kal. 9 x 19 mm značky S&B farby žltého
kovu.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie obžalovaný. V písomných
dôvodoch odvolania obžalovaný namietal, že konajúci súd prekročil hmotnoprávne zásady trestného
práva, pokiaľ pri rozhodovaní o vine a treste prihliadol na rozsudok, pri ktorom došlo k zahladeniu
odsúdenia. Tento rozsudok uvádza ako dôvod, na základe ktorého si urobil názor na osobu
obžalovaného spolu so subjektívnym pozorovaním na hlavných pojednávaniach. Na základe uvedeného

sa súd odmietol prikloniť k znaleckému posudku predloženého obhajobou. Súd sa ďalej absolútne
stotožnil s výpoveďou V. O. a jeho sestry F. O., napriek tomu, že F. O. uvádzala iba skutočnostireprodukované z počutia brata. Na otázku súdu, že to, čo jej povedal brat, v nej vzbudilo obrovskú obavu
o svoj život a zdravie, čo však vôbec nekorešponduje so skutočnosťou, že išla k stolu obžalovaného
so žiadosťou o vysvetlenie a jej sa pritom nikto so zbraňou či nábojom ničím nevyhrážal. Súd

žiadnym spôsobom neprihliadol na motiváciu svedka V. O., t.j. že sa tohto obvinenia mohol dopustiť
výlučne s úmyslom pomstiť sa obžalovanému za to, že mu stroskotal vzťah s bývalou priateľkou kvôli
obžalovanému. Zbraň si v kapsičke musel svedok V. O. všimnúť, keď mu zazvonil telefón, ktorý z nej
následne vybral a telefonoval. Nakoľko si v tom čase robil V. O. zbrojný preukaz, a tým pádom bol
znalý zákona o zbraniach a strelive, mohol V. O. využiť túto skutočnosť, aby sa obžalovanému takýmto

spôsobom pomstil a vykonštruoval proti nemu túto aféru.

Po zhodnotení doposiaľ vykonaného dokazovania naplnenie materiálnych podmienok na vydanie
rozhodnutia o uznaní viny a uložení trestu nemožno konštatovať, nakoľko v tejto etape konania
neexistuje jednak rozumný záver o skutočnom priebehu skutkového deja, ktorý je zachytený v
skutkovej vete obžaloby a rozsudku, a to je závažnejšie, právna kvalifikácia stíhaného skutku nie je v

súlade s Trestným zákonom. Vyprodukované dôkazy nasvedčujú záveru, že došlo k incidentu medzi
obžalovaným a poškodenou, resp. jej bratom, avšak za akých bližších okolností a s akým konkrétnym
priebehom ostalo naďalej rozporuplné. Poškodená v rámci monológovej časti svojho výsluchu neuviedla
žiadnu okolnosť ohľadne vyhrážok obžalovaného proti jej osobe, ktoré by vzbudili obavu o život alebo
zdravie. Na tieto otázky odpovedala až po položení otázok zo strany obžaloby, ktoré možno hodnotiť

minimálne ako sugestívne.

Po dôkladnom preskúmaní výpovede poškodenej a svedka - jej brata V. O. dospel k záveru, že sú
v podstatných okolnostiach značne odlišné, miestami až rozporné (čo skutočne videli, čo obžalovaný
povedal, akým spôsobom to povedal). Konkrétne poškodená neuviedla, že by sa jej osobne obžalovaný

vyhrážal skutkami namierenými proti jej životu a zdraviu. Svedeckú výpoveď poškodenej a jej brata
nepotvrdili žiadni iní svedkovia napriek tomu, že v preplnenej reštaurácii v čase obeda by si vytiahnutie
strelnej zbrane z príručnej tašky a manipulovanie s nábojmi musel niekto všimnúť.
Z vykonaného dokazovania nie je zrejmé, prečo sa poškodená vôbec dobrovoľne vybrala za
obžalovaným po tom, čo sa údajne zľakla o svoj život a zdravie v dôsledku údajných vyhrážok proti jej

osobe, o ktorých sa dozvedala výlučne z tvrdenia svojho brata. Okolnosť, že poškodená dobrovoľne
bez náležitého dôvodu vyhľadala osobu, v prítomnosti ktorej má údajne obavu o svoj život, tiež nemôže
ostať bez povšimnutia pri hodnotení dôvodnosti tejto obavy.

Na vyvodenie trestnej zodpovednosti za predmetný prečin sa obligatórne nevyžaduje reálne fyzické

spôsobenie ujmy, avšak musí ísť o vyhrážky alebo iné konanie takej intenzity a „kvality“, že dôvodne
vzbudzujú obavu o život (zdravie) iného, pretože reálne hrozí, že dôjde k ich uskutočneniu. Zo
správania obžalovaného nemožno naplnenie uvedeného konštatovať, nakoľko táto skutočnosť výslovne
nevyplynula ani z výpovede poškodenej a rovnako tieto netvrdil ani svedok. Aj v prípade akceptácie
vyjadrenia poškodenej, že zo správania obžalovaného mala obavu o svoj život a zdravie, je potrebné

uviesť, že túto skutočnosť v podstate negovala svojím správaním, keď sama dobrovoľne vyhľadala
obžalovaného za účelom vydiskutovania si situácie.

Podľa jeho názoru, môže byť predmetný skutok obsiahnutý v skutkovej vete hodnotený maximálne podľa
§ 49 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch.

Obžaloba stojí len na súhrne nepriamych dôkazov a nebolo jednoznačne preukázané, že v skutočnosti
konal tak, ako je to uvedené v skutkovej vete rozsudku. Bola porušená zásada trestného konania, podľa
ktorej sú orgány činné v trestnom konaní povinné zabezpečovať aj dôkazy v prospech obžalovaného.

Na hlavnom pojednávaní bol vypočutý znalec B.. J., ktorý konštatoval iné závery, ako boli prijaté doposiaľ
v dokazovaní na základe znaleckého posudku B.. Z.. Z jeho záverov vyplýva, že osobu obžalovaného
nemožno považovať za osobu, ktorá by mala tendenciu akýkoľvek konflikt riešiť agresívne či použitím
sily a nie je dôvod usudzovať, že by obžalovaný nebol spôsobilý na držanie a nosenie zbraní a streliva.
Na tento znalecký posudok však súd z dôvodu subjektívneho posúdenia obžalovaného a prihliadnutia

na trestný rozsudok, ktorým bol uložený trest dávno zahladený, neprihliadol a uprednostnil závery B..
Z.. Je preto potrebné aplikovať zásadu in dubio pro reo. Na základe uvedeného navrhol, aby odvolací
súd napadnutý rozsudok zrušil a oslobodil ho spod obžaloby, alternatívne aby po zrušení vec vrátil súdu
prvého stupňa na ďalšie konanie a rozhodnutie.Krajský súd na základe odvolania obžalovaného, ako oprávnenej osoby, podaného v zákonnej lehote v
súlade s ustanovením § 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov

rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, i správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo,
pričom na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne súd len vtedy, ak by odôvodňovali podanie
dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por. a zistil, že odvolanie nie je dôvodné.

V posudzovanej trestnej veci bolo pred súdom prvého stupňa vykonané dokazovanie v takom rozsahu,

ako to bolo v zmysle ust. § 2 ods. 10 Tr. por. pre správne zistenie skutkového stavu nevyhnutné.

Krajský súd dôkazy, ktoré boli vykonané v štádiu prípravného konania a následne na hlavnom
pojednávaní aj náležitým spôsobom v zmysle ustanovenia § 2 ods. 12 Tr. poriadku vyhodnotil. Aj krajský súd je toho názoru, že vykonanými
dôkazmi bolo preukázané, že obžalovaný spáchal žalovaný skutok.

Vpredmetnejvecibolobžalovanýzospáchaniaskutkuuvedenéhovobžalobeusvedčovanývýpoveďami
poškodenejW..F.O.asvedkaV.O..Ajnaprieknámietkamobžalovanéhovovzťahukexistenciirozporov
medzi výpoveďami poškodenej odvolací súd poukazuje na to, že výpoveď poškodenej korešponduje s
ďalšími vo veci vykonanými dôkazmi, pričom jej vierohodnosť je podporovaná tým, že o okolnostiach,

za ktorých k žalovanému skutku došlo, vypovedala konštantne, presvedčivo a bez zjavnej snahy
obžalovanému zámerne priťažovať. Pokiaľ existujú nejaké rozdiely v jej výpovediach, tieto možno
vzhliadnuť v menej podstatných údajoch. Totiž bez pochybností poškodená uviedla, že po tom, čo
pristúpila k stolu obžalovaného, tento jej povedal, aby od stola odstúpila, lebo ju zoberie do lesa, ako
zobral nejakého Giuseppeho, a tam sa poští od strachu, a to z dôvodu, že mala dať Giuseppemu číslo na

nejakú Y.. Táto výpoveď poškodenej, ako bolo uvedené vyššie, nestojí osamotene, ale je podporovaná
predovšetkým výpoveďou svedka V. O., ktorý zotrval na svojej výpovedi z prípravného konania. Z jeho
výpovedevyplýva,žepriobsluhovaníobžalovanéhotentoodkázaljehosestre-poškodenej,abyužnikdy
neposkytovala telefónne číslo žiadnej cudzej osobe na jeho Y., pričom pri týchto slovách obžalovaný
vybral zbraň zn. Glock z príručnej tašky, zo zásobníka ktorého vybral jeden náboj kalibru 9 x 19 mm,

ktorý položil na stôl a mal mu povedať, že náboj je pre jeho sestru a že ju môže zobrať na prechádzku do
lesa, kde sa poští od strachu. Svedeckú výpoveď poškodenej nepriamo doplňuje tiež svedecká výpoveď
W. G., príslušníka PZ, ktorý bol OO PZ Humenné vyslaný do reštaurácie Modrý Kocúr, ktorý uviedol, že
po jeho príchode oznamovateľka bola rozrušená a bolo na nej vidieť, že predtým, než prišli, plakala.

Znakom objektívnej stránky trestného činu nebezpečného vyhrážania je pri tomto trestnom čine „vyhrá-
žanie“, ktoré musí byť spôsobilé vzbudiť dôvodnú obavu, ktorou sa rozumie vyšší stupeň tiesnivého po-
citu zo zla, ktorým je vyhrážané. Dôvodná obava však nemusí vzniknúť, avšak jej vznik musí byť reál-
ny, preto je potrebné starostlivo hodnotiť povahu a závažnosť vyhrážania, nakoľko je potrebné rozlišo-
vať nebezpečné vyhrážanie od prejavov, pri ktorých boli použité silné slová, ale v skutočnosti o nič zá-

važného nešlo. Pritom sa nie je možné obmedziť len na vlastný obsah slovného vyhlásenia páchate-
ľa, ale výroky je potrebné hodnotiť v spojení s ďalším konaním páchateľa. Záver, či ide o vyhrážky spô-
sobilé vzbudiť dôvodnú obavu z ich uskutočnenia, je nutné posudzovať na základe komplexného po-
súdenia situácie. Či je vyhrážanie spôsobilé v inom vzbudiť dôvodnú obavu, je nutné posúdiť so zre-
teľom ku všetkým konkrétnym okolnostiam prípadu, najmä k povahe vyhrážky, k fyzickým a charakte-

rovým vlastnostiam páchateľa v porovnaní s fyzickými a povahovými vlastnosťami poškodeného, k ich
vzájomnému vzťahu a podobne.

Bez akýchkoľvek pochybností vyhrážanie sa obžalovaného slovami, aby odstúpila, lebo ju zoberie do
lesa, ako zobral nejakého Giuseppeho, a tam sa poští od strachu, spôsobilo u poškodenej dôvodnú

obavu, keďže ide o vyhrážku ťažkou ujmou na zdraví vyvolaním strachu v takom rozsahu, že dôjde k
jej pomočeniu, ktorú naviac umocnilo zistenie, že obžalovaný je držiteľom strelnej zbrane, ktorú má so
sebou v prevádzke, t.j. mal pri sebe predmet, ktorým by bol schopný naplniť vyslovenú hrozbu.

Posudzujúc všetky tieto okolnosti vo svojom súhrne je záver súdu prvého stupňa o tom, že konanie

obžalovaného naplnilo obligatórne znaky prečinu nebezpečného vyhrážanie v zmysle ust. § 360 ods. 1,
2 písm. a) Tr. zák. správny. Odvolací súd má za to, že skutok tak, ako ho ustálil súd prvého stupňa vo
výroku svojho rozsudku, zodpovedá celkovej dôkaznej situácii.Pri ukladaní druhu a výmery trestu súd prvého stupňa dôsledne prihliadol na spôsob spáchania činu a
jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a ich vzájomný pomer
(§ 38 Tr. zák.), na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy v zmysle § 34 ods. 4 Tr.

zák. s prihliadnutím na účel trestu v zmysle § 34 ods. 1 Tr. zák. a správne dospel k záveru, že trest
odňatia slobody vo výmere desať mesiacov s podmienečným odkladom so skúšobnou dobou dvadsať
mesiacov je dostatočný a primeraný, a to tak na ochranu spoločnosti, ako aj na nápravu obžalovaného.
Tento trest dostatočne, primerane a spravodlivo zohľadňuje účel trestu z hľadiska jeho individuálnej i
generálnej prevencie, pričom takto uložený trest v plnej miere odzrkadľuje možnosť nápravy a pomery

obžalovaného.

Pokiaľ obžalovaný v podanom odvolaní namieta, že súd prvého stupňa prihliadol na znalecký posudok
súdnej znalkyne B.. Z., v tomto smere krajský súd poznamenáva, že súd prvého stupňa nariadil znalecké
skúmanie osobnosti a psychickej spôsobilosti obžalovaného na účely posúdenia možného uloženia
trestu zákazu činnosti, čo bolo nad rámec nevyhnutného dokazovania, pretože trest zákazu činnosti

súd môže uložiť, ak sa páchateľ dopustil trestného činu v súvislosti s touto činnosťou (§ 61 ods. 2 Tr.
zák.). Teda na účely uloženia trestu zákazu činnosti spočívajúci v zákaze držať alebo nosiť zbraň a
strelivo všetkých kategórií, na ktorých držbu a nosenie, podľa zákona o strelných zbraniach a strelive,
nie je rozhodnou psychická spôsobilosť na držbu strelnej zbrane, ale postačuje samotná skutočnosť,
že páchateľ sa dopustil trestného činu v súvislosti s touto činnosťou. Naviac obžalovaný v súvislosti s

držbou strelnej zbrane porušil povinnosti vyplývajúce mu zo zákona o strelných zbraniach a strelive. S
poukazom na vyššie rozvedené skutočnosti súd prvého stupňa vhodne a zákonne uložil trest zákazu
činnosti spočívajúci v zákaze držať alebo nosiť zbraň a strelivo všetkých kategórií, na ktorých držbu a
nosenie je podľa zákona o strelných zbraniach a strelive potrebný zbrojný preukaz na štyri roky.

Súd prvého stupňa tiež zákonne uložil trest prepadnutia veci - 17 kusov nábojov kal. 9 x 19 mm značky
S&B farby žltého kovu (§ 60 ods. 1 písm. a) TZ).

Z týchto dôvodov krajský odvolanie obžalovaného ako nedôvodné zamietol podľa § 319 Tr. por.
jednohlasne

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je
prípustný.