Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Námestovo
Rozhodutie vydal sudca JUDr. Peter Bebej
Oblasť právnej úpravy – Rodinné právo
Forma rozhodnutia – Rozsudok
Povaha rozhodnutia – Potvrdené
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Okresný súd Dolný Kubín
Spisová značka: 5C/26/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5416200769
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 05. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Bebej
ECLI: ECLI:SK:OSDK:2016:5416200769.2
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Dolný Kubín samosudcom JUDr. Petrom Bebejom v právnej veci žalobcu: C. I., T..
XX.XX.XXXX, G. U.Ý. C. F., C. XX, C. H. F., G. XXX, zastúpeného JUDr. Ivicou Firstovou, advokátkou
so sídlom v Dolnom Kubíne, Radlinského 1729, proti žalovanej: G. I., T.. XX.XX.XXXX, H. F., R. XXX,
zastúpenej JUDr. Ladislavom Ščurym, advokátom so sídlom v Čadci, Mierova 1725, v konaní o zrušenie
vyživovacej povinnosti, takto
r o z h o d o l :
I. Súd zrušuje vyživovaciu povinnosť žalobcu voči žalovanej, ktorej výška bola naposledy určená
rozsudkom Okresného súdu Dolný Kubín z 22.11.2012 č. k. 8P/117/2012-97, potvrdeného rozsudkom
Krajského súdu v Žiline z 28.01.2013 č. k. 8CoP/3/2013-135 vo výške 100,- eur mesačne, a to počnúc
dňom 30.09.2014.
II. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi sumu 1.900,- eur do 30 dní od právoplatnosti rozsudku.
III. Vo zvyšnej časti žalobu zamieta.
IV. O trovách tohto konania bude rozhodnuté do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.
o d ô v o d n e n i e :
Žalobou podanou na tunajší súd 11.03.2016 žalobca prostredníctvom splnomocneného zástupcu žiadal
zrušiť svoju vyživovaciu povinnosť voči žalovanej stanovenú naposledy rozsudkom Okresného súdu
Dolný Kubín pod sp. zn. 8P/117/2012-97 zo dňa 22.11.2012 so spätnou účinnosťou odo dňa, kedy
boli splnené podmienky na zrušenie vyživovacej povinnosti. Ďalej žiadal zaviazať žalovanú vydať
bezdôvodné obohatenie bezodkladne do 15 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku a nahradiť mu trovy
konania.
Odôvodnil ju tým, že rozsudkom Okresného súdu Dolný Kubín sp. zn. 8P/117/2012 zo dňa 22.11.2012
bol zaviazaný prispievať na jej výživu a výchovu sumou 100,- eur do každého 15. dňa v mesiaci
vopred počnúc dňom 01.10.2012. Žalovaná ho inak ako podávaním návrhov na zvýšenie výživného
v posledných rokoch nekontaktovala. Informácie, ktorými o nej disponuje, sú do značnej miery
len sprostredkované. Žalovaná navštevovala Filozofickú fakultu Univerzity Mateja Bela v Banskej
Bystrici, na ktorej buď prerušila alebo úplne ukončila štúdium, asi v priebehu roku 2013. Disponuje
informáciami,žežalovanápracujevzahraničí,konkrétnevoVeľkejBritániivnejakejreštauráciisrýchlym
občerstvením. Na základe týchto informácií prestal prispievať na jej výživu v mesiaci august 2015.
Následne mu však bolo doručené upovedomenie o začatí exekúcie, na podklade ktorého žalovanej
doplatil dlžné výživné za obdobie august 2015 až január 2016, a ďalej v zmysle rozsudku prispieva
na jej výživu. Usudzuje, že si síce plní svoju vyživovaciu povinnosť, ale robí tak neopodstatnene a
niekoľko mesiacov dochádza zo strany žalovanej k bezdôvodnému obohateniu na jeho úkor. Na základe
získaných informácií usudzuje, že žalovaná sa stala zárobkovo činnou osobou a vie si samostatnezaobstarať finančné prostriedky. Žalovaná bola odhlásená zo zdravotnej poisťovne, resp. sociálnej
poisťovne, do ktorej sa opätovne prihlásila v rozmedzí dátumov 16.07.2015 až 01.10.2015. Za tieto
mesiace si žalovaná dobrovoľne zaplatila odvody a údajne v tomto období podstúpila na Slovensku aj
nejaký operačný zákrok. Aj z tejto skutočnosti možno vyvodiť, že disponuje finančnými prostriedkami,
keďže je schopná si samostatne uhrádzať príspevky do poisťovní. Samotná skutočnosť, že žalovaná sa
v minulosti odhlásila z poisťovní a v súčasnosti od 07.10.2015 je taktiež odhlásená, potvrdzuje fakt, že
sa zrejme nachádza v zahraničí a je tam pracovne činná, pretože osoba, ktorá je zárobkovo činná vo
Veľkej Británii, nemôže byť zároveň sociálne poistená v Slovenskej republike. Domnieva sa, že žalovaná
nadobudla schopnosť samostatne sa živiť. Keďže so žalovanou neudržuje žiadny vzťah, nevie presne
uviesť čas, od ktorého je táto zamestnaná, no vie, že je fyzicky i psychicky zdravá a schopná zamestnať
sa. Zánik vyživovacej povinnosti je u každej oprávnenej osoby individuálnou záležitosťou. U dieťaťa
sa zohľadňuje vek, jeho zdravotný stav, štúdium ako príprava na budúce povolanie a uplatnenie sa v
spoločnosti, samotná schopnosť zamestnať sa a vykonávať prácu, majetkové pomery, atď. Podľa jeho
informácií je žalovaná osobou schopnou sa živiť a sú preto splnené všetky podmienky na to, aby bola
vyživovacia povinnosť zrušená. Pri právnom odôvodnení žalobou uplatneného nároku poukázal na ust.
§ 62 ods. 1, § 78 ods. 2 Zákona o rodine.
Na prvom pojednávaní dňa 18.04.2016 žalobca upresnil žalobu ohľadne požadovaného zrušenia
vyživovacej povinnosti tak, že ju žiadal zrušiť počnúc dňom 10.09.2014, keďže do 09.09.2014 bola
žalovaná evidovaná ako nezaopatrené dieťa. Žalobu upresnil aj ohľadne požadovaného vydania
bezdôvodného obohatenia tak, že žiadal jeho vrátenie vo výške 1.900,- eur, predstavujúceho sumu
zaplateného výživného po 100,- eur mesačne za posledné 3 mesiace r. 2014, 12 mesiacov r. 2015 a
4 mesiace r. 2016.
Žalobca vo výpovedi na uvedenom pojednávaní doplnil, že mal problém dopátrať sa k tomu, kedy
vôbec žalovaná prestala študovať na vysokej škole, pretože ho o tej skutočnosti nechceli informovať
ani na danej fakulte a ani mu nechceli poskytnúť informácie zo VšZP, keďže žalovaná je už plnoletá.
Žalovaná študovala na Filozofickej fakulte UMB v Banskej Bystrici jazyky asi nemčinu a angličtinu.
So žalovanou nie je v žiadnom kontakte, ani telefón mu nezdvihne a má o nej len sprostredkované
informácie.OkremžalovanejmáeštevyživovaciupovinnosťkdcéreZ.W.F.,ktorámá15rokovanaktorú
platildoseptembra2015po70,-eurmesačne,čomuzdvihlipoodvolaníažna130,-eur.Dňa04.07.2015
sa vydávala najstaršia dcéra D. a pred jej svadbou prišla z Anglicka na Slovensko žalovaná aj s tetou z
Anglicka. Vtedy sa dopočul z kruhov rodiny jeho exmanželky, že žalovaná v Anglicku pracuje a má sa
dobre, čo bolo zdôraznené. Keď prišla na Slovensko, tak sa zaregistrovala na Slovensku ako uchádzač
o zamestnanie. Tiež sa dopočul, že vtedy si dala operovať na Slovensku koleno alebo niečo také. Šiel za
lekárkou, ktorá ho o tom odmietla informovať, ale vie, že je bežnou praxou, že takto chodia zo zahraničia
na Slovensko naši občania, aby si dali urobiť potrebný zákrok. Potom sa opäť odhlásila z úradu práce
a ako dôvod odhlásenia bolo uvedené z dôvodu práce v inom štáte EÚ. Na základe tých informácií od
mesiaca august 2015 prestal platiť výživné na žalovanú. Hoci v tom čase bola žalovaná na Slovensku
3 mesiace, nekontaktovala ho a nespýtala sa ho, že prečo neplatí. Vtedy prišiel na program spor o
zvýšenie výživného na maloletú Z.Á., čo im vyhovovalo, pretože on mal nižšie výdaje o týchto 100,- eur
ako výživné na žalovanú a keď spor skončil, dali ho exekútorovi bez upozornenia. Takže to musel zaplatiť
+ súdne trovy. Žalovaná o tom možno ani netušila a všetko toto je dielo jeho exmanželky. Exmanželka
sa v tej dobe, keď ho dali exekútorovi, pred sestrou jeho terajšej priateľky vyjadrila tak, že „mu prestane
chutiť frajerčiť s mladou...“. Vyslovil podozrenie o pravosti podpisu žalovanej na plnomocenstve pre jej
zástupcu, na ktorom je uvedené, že ho mala podpisovať v Čadci v novembri 2015 s tým, že to za ňu
podpísala exmanželka. Podľa neho žalovaná jeho výživné nepotrebuje. Vie, že v Anglicku sa má určite
dobre a určite pracuje. Jediná fotografia, ktorá sa mu zobrazí na jej facebooku, je tá, kde vyzerá ako
pokojná, mladá, bezstarostná dáma. Myslí si, že žalovaná zdrhla zo Slovenska preto, lebo sa neznáša
s matkou, a preto asi zdrhla aj zo školy.
V ďalšom priebehu konania označil za nepravdivé tvrdenie žalovanej, že v Anglicku nepracuje.
Nespochybňuje, že táto má chcieť študovať a zdokonaliť sa v anglickom jazyku, ale keby takéto
štúdium realizovala, nebol by problém predložiť o tom súdu adekvátne potvrdenie z príslušnej školy
alebo školiaceho pracoviska. Žalovaná je v zahraničí dostatočne dlhý čas na to, aby si takýto kurz
spravila alebo aby začala navštevovať nejakú školu. Anglické univerzity ponúkajú výučbu angličtiny pre
cudzincov aj zdarma. Z jemu dostupných informácií nie je veľký problém nájsť si prácu v Anglicku,
aj keď človek veľmi neovláda anglický jazyk. V súvislosti s tvrdením žalovanej, že žiadnu prácunevykonáva, navrhol vyžiadať od príslušných anglických orgánov číslo NIN (national insurance number)
- identifikačné číslo poistenia v Anglicku, pod ktorým je možné zistiť legálne vykonávanú prácu, brigády,
poberané sociálne dávky a pod., ktoré sú danej osobe vyplácané. Tvrdenie, že matka žalovanej posiela
žalovanej mesačne 300,- eur (100,- eur výživné od žalobcu + 200,- eur navyše) označil za nepravdivé a
nepreukázané, keďže matka žalovanej nedemonštrovala takéto výdavky na tunajšom súde v konaní sp.
zn. 2P/97/2015, v ktorom sa rozhodovalo o zvýšení výživného pre sestru žalovanej, mal. Z. I.. Čiastka
200,- eur nepredstavuje zanedbateľnú čiastku a keby ju matka žalovanej skutočne žalovanej mesačne
poukazovala, výrazne by to ovplyvnilo jej rodinný rozpočet, ktorý podrobne opísala v danom konaní a
istotne by to podložila bankovými výpismi z účtu, keďže je vysoko nepravdepodobné, že jej 300,- eur
posiela každý mesiac poštou v obálke. Za zavádzajúce označil aj tvrdenie žalovanej, že nemá peniaze
na cestu späť, keďže letenku z Anglicka na Slovensko je v súčasnej dobe možné zakúpiť od 19,99 L,
čo aj dokladoval. Žalovanej štúdium na vysokej škole nejako nešlo, čo usudzuje z toho, že niekedy asi v
r. 2012 sa bola informovať u nemčinárky u nich na základnej škole, či by ju nemohla doučovať, ale táto
z časových dôvodov nemohla. Predpokladá, že do Anglicka odišla preto, lebo potom, ako neskončila
školu, určite rozhnevala matku, krstnú mamu a aj ďalších a tak sa rozhodla odísť k sestre svojej matky.
Nezdá sa mu normálne, že by táto sestra matky žalobkyne, jej manžel, ktorý je nejaký stavebný inžinier
a majú dve deti, žeby nikto z nich nemal mobilný telefón a nemali ani pevnú linku. On aj písal e-mail
žalovanej na oznámenú adresu, kde vyslovil poľutovanie nad týmto stavom a poprosil ju o reakciu,
načo táto nijako nereagovala. Svoje deti má stále rád aj keď oni ho zapudili. V súvislosti s rozvodom
bol obviňovaný exmanželkou z opilectva a z týrania detí, čo všetko bol z jej strany výmysel a opak
bol preukázaný vykonanými výsluchmi. Tvrdenia žalovanej v jej vyjadrení o jej psychickom týraní, sa
ho osobne dotýkajú a uráža ho to. Takéto správanie nebolo doposiaľ preukázané v žiadnom konaní, v
ktorom on figuruje.
Žalovaná prostredníctvom splnomocneného zástupcu v písomnom vyjadrení z 08.04.2016 žiadala
žalobu v celom rozsahu zamietnuť s tým, že nie sú splnené podmienky na zrušenie zákonnej vyživovacej
povinnosti rodiča k dieťaťu poukazujúc na § 62 ods. 1 Zákona o rodine. Uviedla, že v súčasnosti
sa zdržiava v zahraničí vo Veľkej Británii, kde býva u svojej tety, za účelom nájsť si zamestnanie a
zdokonaliť sa v anglickom jazyku. Momentálne je nezamestnaná, neštuduje, nepoberá žiadne dávky.
Svoje základné výdavky jej pomáha uhrádzať jej mama, ktorá jej pravidelne posiela peniaze. Žalobca
jej do augusta roku 2015 posielal výživné v sume 100,- eur mesačne, avšak po tomto dátume už
neposielal a preto podala návrh na vykonanie exekúcie, pretože jeho vyživovacia povinnosť voči nej
ešte stále trvá, nakoľko nie je zamestnaná a nie je schopná sama sa živiť. Nevie, z akého „zdroja“
má mať žalobca informácie, že vo Veľkej Británii je zamestnaná, pretože táto skutočnosť nie je
pravdivá a preto nedochádza k naplneniu skutkovej podstaty bezdôvodného obohatenia v zmysle § 451
Občianskeho zákonníka. Pokiaľ žalobca uvádza túto skutočnosť, tak dôkazné bremeno na potvrdenie jej
pravdivosti nesie práve žalobca. Skutočnosť, že bola v období od 16.07.2015 do 01.10.2015 odhlásená
zo zdravotnej poisťovne neznamená, že je automaticky zárobkovo činná osoba, resp. že uzatvorila
pracovnoprávny pomer. Odvody si z časti zaplatila z poskytnutého výživného od žalobcu a z časti z
peňazí, ktoré jej poskytla mama. V prípade, ak je osoba dobrovoľne nezamestnaná, ako je to i v jej
prípade,vtedymápovinnosťplatiťsimesačnépoplatkylenzazdravotnúpoisťovňu.Pokiaľideozníženie
alebo zrušenie vyživovacej povinnosti pri plnoletých oprávnených osobách, v súvislosti s možnosťou
zmeny alebo zrušenia odo dňa začatia konania, ako aj z použitej formulácie „za uplynulý čas“ (nie za
dobu pred začatím konania), vyplýva, že ak súd u takýchto osôb zníži alebo zruší výživné, za dobu od
podania návrhu do rozhodnutia súdu, je plnoletý oprávnený povinný vrátiť rozdiel v príslušných sumách a
teda súd neskúma, či poskytnuté výživné spotreboval. Nesúhlasila s tvrdením žalobcu, že plnoleté dieťa
má povinnému rodičovi vrátiť poskytnuté výživné spätne ešte pred podaním návrhu na začatie konania.
V ďalšom konaní zástupca žalovanej uviedol, že za situáciu, kedy je dieťa schopné samo sa živiť,
je potrebné považovať takú, kedy dieťa je plne zamestnané na plný pracovný úväzok. Z e-mailovej
komunikácie so žalovanou má informáciu, že táto nie je nikde zamestnaná, nikde neštuduje, býva pri
tete v Anglicku preto, aby sa zdokonalila v jazyku a tým si zvýšila svoje kvality pre možnosť zamestnania.
Predpokladá, že je tomu tak, ako tvrdí žalobca, že tento k dnešnému dňu nemá žiadne zameškané
výživné na žalovanú. K splnomocneniu žalovanou došlo tak, že žalovanej bola zaslaná e-mailom plná
moc, ktorá bola žalovanou podpísaná a naspäť vrátená poštou advokátskej kancelárii. Vyživovacia
povinnosť žalobcu voči žalovanej naďalej trvá s poukazom na § 62 ods. 1 Zákona o rodine, lebo žalovaná
nie je schopná sama sa živiť a je dlhodobo nezamestnaná. Žalobca nepreukázal, že by takúto schopnosť
mala žalovaná nadobudnúť.Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že naposledy bolo o výške výživného zo strany žalobcu
na žalovanú rozhodované rozsudkom tunajšieho súdu z 22.11.2012 č. k. 8P/117/2012-97, ktorým súd
o.i. na návrh terajšej žalovanej zvýšil výživné na ňu počnúc od 01.10.2012 zo sumy 85,- eur mesačne
na sumu 100,- eur mesačne. Uvedený rozsudok nadobudol právoplatnosť 05.03.2013 v spojení s
potvrdzujúcim rozsudkom Krajského súdu v Žiline z 28.01.2013 č. k. 8CoP/3/2013-135. V tom čase
bola žalovaná študentkou 1. ročníka Fakulty humanitných vied UMB v Banskej Bystrici. Žalobca mal
okrem nej vyživovaciu povinnosť k jej staršej sestre D., v tom čase poslucháčke 5. ročníka Ekonomickej
univerzity v Bratislave, určenú vo výške 100,- eur a k mladšej sestre žalovanej mal. Z. vo výške 70,-
eur mesačne.
Medzičasom žalobcovi skončila vyživovacia povinnosť k dcére D., ktorá už ukončila štúdium a sa už
aj vydala.
Rozsudkomtunajšiehosúduz28.01.2016č.k.2P/97/2015-115tunajšísúdrozhodolozvýšenívýživného
na mal. Z. I. zo sumy 70,- eur na sumu 100,- eur mesačne počnúc od 04.09.2015. Na základe odvolania
matky dieťaťa Krajský súd v Žiline rozsudkom z 15.03.2016 č. k. 11CoP/14/2016-156, ktorý nadobudol
právoplatnosť 30.03.2016, zmenil prvostupňové rozhodnutie tak, že žalobcovi uložil platiť na jej výživu
počnúc od 04.09.2015 po 130,- eur mesačne. Súčasne vyčíslil zameškané výživné za obdobie od
04.09.2015 do 28.01.2016 vo výške 300,- eur, ktoré umožnil žalobcovi ako otcovi dieťaťa splácať v
mesačných splátkach po 25,- eur splatných spolu s bežným výživným pod následkom straty výhody
splátok a napokon uložil matke dieťaťa informovať žalobcu o zdravotnom stave mal. Z. každý kalendárny
štvrťrok k poslednému dňu kalendárneho štvrťroka písomne alebo formou e-mailu. Pri určení výšky
zvýšeného výživného odvolací súd zohľadnil okrem nárastu veku uvedeného dieťaťa, ktoré začalo
študovať na strednej škole aj to, že jeho rodičom odbudli vyživovacie povinnosti k ich plnoletým dcéram
(D. a žalovanej), ktorú skutočnosť obaja rodičia v priebehu prvostupňového konania zhodne uviedli
a nijako nerozporovali, prečo ju prvostupňový súd považoval za nespornú skutočnosť a bližšie ju
neskúmal. Tvrdenie terajšieho žalobcu, že sa voči nemu vedie exekúcia na vymoženie výživného na
dcéru G. a že vyživovacia povinnosť mu nezanikla, označil za nepreukázané (že exekúcia sa vzťahuje
aj na bežné výživné počnúc od septembra 2015). Konštatoval, že aj v prípade jej existencie je nesporné
odpadnutie vyživovacej povinnosti k dcére D. vo výške 100,- eur mesačne.
Zo správy Všeobecnej zdravotnej poisťovne, a. s., z 23.03.2016 (č. l. 14) vyplýva, že žalovaná bola v
období od 01.01.2012 do 09.09.2014 evidovaná ako nezaopatrené dieťa. Od 10.09.2014 do 07.12.2014
bola evidovaná ako osoba zaradená do evidencie uchádzačov o zamestnanie, od 08.12.2014 do
15.07.2015 bola odhlásená do EÚ, v období od 16.07.2015 do 07.10.2015 bola evidovaná ako osoba
zaradená do evidencie uchádzačov o zamestnanie a napokon od 08.10.2015 nie je poistencom VšZP
a je odhlásená do EÚ.
Ako nezaopatrené dieťa do 09.09.2014 bola žalovaná evidovaná z dôvodu, že až uvedeným dňom
predčasne skončila štúdium na Filozofickej fakulte UMB v Banskej Bystrici, kde študovala v bakalárskom
stupni v študijnom odbore „PaT“ a študijnom programe „Aj a Nj“ dennou formou v období od 01.09.2012
do 09.09.2014. Ako dôvod jeho ukončenia je v súdom vyžiadanom potvrdení zo školy zo dňa 25.04.2016
(č. l. 35) uvedené „zanechanie štúdia“.
Zo spisu tunajšieho súdu sp. zn. 2Er/333/2015 bolo zistené, že žalovaná v zastúpení jej terajšieho
zástupcu ako oprávnená podala dňa 30.11.2015 voči žalobcovi ako povinnému návrh na vykonanie
exekúcie u súdneho exekútora JUDr. Ing. Pavla Malíka, a to na vymoženie výživného vo výške 100,-
eur mesačne počnúc od 01.12.2015 a zameškaného výživného vo výške 400,- eur (za obdobie august
- november 2015).
Podľa § 62 ods. 1 zákona NR SR č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov
(ďalej len „ZoR“) plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do
času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Podľa § 78 ods. 1 ZoR dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery.
Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.Pod schopnosťou dieťaťa samostatne sa živiť treba rozumieť jeho schopnosť samostatne, z vlastných
zdrojov uspokojovať všetky svoje nevyhnutné životné náklady. Vyžaduje sa, aby táto schopnosť napĺňala
požiadavku trvalosti tohto stavu. Ako okolnosť svedčiacu o trvaní vyživovacej povinnosti rodičov k
dieťaťu sa akceptuje štúdium dieťaťa za účelom získania, prípadne aj zvýšenia jeho schopnosti uplatniť
sa na trhu práce. Súdna prax zastáva názor, že pre nadobudnutie schopnosti samostatne sa živiť
sú dané podmienky spravidla ukončením (aj neúspešným) jedného štúdia toho istého stupňa, teda
aj vysokoškolského štúdia, ak toto štúdium prebieha dennou formou (denná forma štúdia na rozdiel
od externej formy štúdia prezumuje závislosť študenta na výžive od svojich rodičov). Závery súdnej
praxe spájajú vznik schopnosti samostatne sa živiť aj so vznikom nároku na príslušné dávky systému
sociálnehozabezpečeniaalebovznikomnárokunadôchodokvprípadeukončeniaprípravynapovolanie
príslušným štúdiom a neuplatnenia sa na trhu práce z dôvodu nedostatku príležitostí alebo z dôvodu
nepriaznivého zdravotného stavu. Pri posudzovaní toho, či je dieťa schopné samo sa živiť treba zobrať
do úvahy ako záujem dieťaťa vo vzťahu k jeho schopnostiam a danostiam, aby získalo potrebné
predpoklady na svoje čo najlepšie uplatnenie, tak aj na požiadavku včasnej realizácie uvedených
daností, aby zo strany dieťaťa nedochádzalo k zneužívaniu rodičovskej vyživovacej povinnosti, či už pre
negatívny postoj k práci vôbec alebo k odmietaniu určitého druhu prác ako prác považovaných dieťaťom
za neatraktívne, prípadne podradné, hoci by tieto práce dieťa bolo schopné vykonávať s ohľadom na
svoje schopnosti alebo zdravotný stav. Vychádza sa z definitívnosti získania predpokladov na výkon
povolania. Dosiahnutím plnoletosti a ani inou časovou hranicou vyživovacia povinnosť rodičov k dieťaťu
nezaniká, pokiaľ dieťa z rôznych dôvodov nenadobudne schopnosť samostatne sa živiť.
Vykonané dokazovanie nepochybne preukázalo, že žalovaná po tom, ako na základe svojho vlastného
rozhodnutia predčasne ukončila svoje vysokoškolské štúdium I. stupňa jeho zanechaním, sa na necelé
3 mesiace zaevidovala ako uchádzač o zamestnanie na ÚPSVaR Dolný Kubín a následne sa zo
zdravotného poistenia odhlásila.
To, že po neúspešnom ukončení vysokoškolského štúdia sa žalovaná nezamestnala a bola zaevidovaná
doevidencieuchádzačovozamestnanie,samoosebenepreukazuje,žetátoužnenadobudlaschopnosť
sama sa živiť. V danej situácii ukončenia štúdia žalovanej v mesiaci september 2014, keď žalovaná
nijako nepreukázala, že by po zanechaní štúdia k 09.09.2014 pokračovala hoc aj v zahraničí dennou
formou v ďalšom štúdiu za účelom reálneho zlepšenia možnosti jej budúceho pracovného uplatnenia,
bolo práve na žalovanej tvrdiť a preukazovať, že sú tu konkrétne okolnosti (zdravotného prípadne iného
charakteru), ktoré napriek maximálnej snahe žalovanej tejto skutočne znemožňujú pracovať a z príjmu
takto získaného uspokojovať si svoje nevyhnutné životné potreby, naviac v situácii, keď už niekoľko
rokov spätne dochádza aj na Slovensku k postupnému zlepšovaniu situácie na trhu práce. V danej
situácii nepreukázané tvrdenia žalovanej a jej zástupcu, že žalovaná v Anglicku nepracuje a žije u
svojej tety z prostriedkov, ktoré jej posiela jej matka, súd považuje za čisto účelové. Dokonca o závere,
že žalovaná je schopná sama sa živiť, svedčí aj tvrdenie obsiahnuté v písomnom vyjadrení zástupcu
žalovanej z 08.04.2016, že žalovaná má byť dobrovoľne nezamestnanou (veta „Chcela by som len
podotknúť, že navrhovateľ si zamieňa pojmy zdravotná a sociálna poisťovňa, pretože v prípade, ak je
osoba dobrovoľne nezamestnaná, ako je to i v mojom prípade, vtedy mám povinnosť platiť si mesačné
poplatky len za zdravotnú poisťovňu“). Na jednej strane žalovaná tvrdila, že do Anglicka šla z dôvodu,
že si chce nájsť zamestnanie a zdokonaliť sa v anglickom jazyku, na strane druhej uvádzala, že tam
neštuduje a nepracuje. Súdu nie je zrejmé, čo tam vlastne žalovaná robí, ak stále nebola schopná začať
študovať a ani nájsť si prácu, hoci tam opakovane odišla a celkovo sa tam zdržiava už viac ako rok.
Aj skutočnosť, že žalovaná odišla do zahraničia, kde sa aj aktuálne zdržiava, hoci v súčasnosti nie je
veľkým problémom (pri úprimnej snahe) nájsť si nejakú prácu aj na Slovensku, nasvedčuje účelovosti
tvrdení žalovanej, ktorých pravdivosť ako už bolo uvedené, žalovaná nijako nepreukázala.
S poukazom na uvedené súd dospel k záveru, že vyživovacia povinnosť žalobcu k žalovanej už zanikla
a tak počnúc posledným dňom mesiaca, v ktorom žalovaná zanechala štúdium, zrušil vyživovaciu
povinnosť žalobcu k žalovanej. Pre určenie, odkedy sa mení skoršie súdne rozhodnutie o výživnom pre
dieťa (zvýšenie, zníženie, zrušenie), nie je rozhodujúce, kedy bol podaný návrh na začatie konania v
danom smere, ale len to, kedy došlo ku zmene pomerov (obdobne R 54/1969). Z ustanovenia § 77
ods. 1 vety druhej ZoR, podľa ktorého výživné (okrem výživného na maloleté deti) možno priznať len
odo dňa začatia súdneho konania, nemožno odvodzovať, že aj k zrušeniu vyživovacej povinnosti môže
dôjsť najskôr počnúc dňom podania návrhu na jej zrušenie, keďže rozhodujúcou skutočnosťou pre jej
zrušenie je taká zmena pomerov (kvalifikovaná zmena pomerov predpokladaná ust. § 78 ods. 1 ZoR),ktorá spôsobila jej zánik s poukazom na § 62 ods. 1 ZoR. Ust. § 77 ods. 1 ZoR akurát obmedzuje
možnosť určenia výživného na oprávnenú osobu, ktoré predtým určované nebolo (vyjmúc výživného na
maloleté dieťa) spätne pred podaním žaloby.
Zároveň súd zaviazal žalovanú vrátiť žalobcovi ním zaplatené výživné za obdobie, za ktoré už
žalobca k nej vyživovaciu povinnosť nemal, keď nebolo medzi účastníkmi sporné, že za obdobie, za
ktoré si žalobca uplatnil vrátenie vyplateného výživného (od mesiaca október 2014 do mesiaca apríl
2016 vrátane (100,- eur x 19 mesiacov) žalobca žalovanej skutočne zaplatil. Po odpadnutí dôvodu
jeho platenia žalobcom vyplatené výživné, a to aj nútene vplyvom žalovanou iniciovanej exekúcie,
predstavuje na strane žalovanej bezdôvodné obohatenie, ktoré je žalovaná povinná vydať žalobcovi, na
úkor ktorého ho získala, a to s poukazom na § 451 a nasl. Občianskeho zákonníka. V danom prípade
podľa názoru súdu niet žiadnej prekážky brániacej jeho vydaniu, a to aj za obdobie pred podaním žaloby
na zrušenie vyživovacej povinnosti, keďže toto vzniklo aj za obdobie pred podaním žaloby po tom, ako
vyživovacia povinnosť žalobcu k žalovanej zanikla.
Súd zamietol návrhy žalobcu na doplnenie dokazovania ohľadne tých dôkazov, ktoré navrhoval a neboli
vykonané, nakoľko (s ohľadom na výsledok tohto konania a tiež toho, ohľadne akých skutočností
zaťažovalo žalobcu v súvislosti s jeho tvrdeniami dôkazné bremeno v tomto konaní) nepovažoval ich
vykonanie za potrebné aj so zreteľom na zásadu hospodárnosti konania (šlo o vyžiadanie záznamov od
sociálnej poisťovne preukazujúcich čas, od ktorého je žalovaná odhlásená, výsluch matky žalovanej -
jeho exmanželky, vyžiadanie správy od ÚPSVaR, na základe čoho bola žalovaná po návrate z Anglicka
opätovne zaevidovaná do evidencie a napokon vyžiadanie správy od príslušných anglických orgánov
čísla NIN).
Vo zvyšnej (nepatrnej časti predmetu konania), t.j. pokiaľ sa žalobca domáhal zrušenia vyživovacej
povinnosti pred 30.09.2014, žiadajúc túto zrušiť už odo dňa 10.09.2014, súd žalobu zamietol, nakoľko
je potrebné ponechať určitý časový priestor nevyhnutne potrebný pre to, aby sa žalovaná po zanechaní
štúdia mohla reálne zamestnať.
Zároveň súd s poukazom na § 151 ods. 3 O.s.p. s ohľadom na zložitosť veci rozhodol, že o trovách tohto
konania bude rozhodnuté do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd
Dolný Kubín (§ 204 ods. 1 O.s.p.), písomne v dvoch vyhotoveniach.
V odvolaní sa musí okrem všeobecných náležitostí podania stanovených v § 42 ods. 3 O.s.p. (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, jeho datovania a podpísania) uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu
považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2
O.s.p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie (§ 205 ods. 3 O.s.p.).
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.