Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 21. október 2014

Súd: Okresný súd Senica
Spisová značka: 1T/11/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2611010033
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 10. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Třešková

ECLI: ECLI:SK:OSSE:2014:2611010033.8

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Senica samosudkyňou JUDr. Janou Třeškovou v trestnej veci obžalovaného J. R. pre

prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. l Trestného zákona na hlavnom pojednávaní konanom v
Senici dňa 21.10.2014, takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný :
J. R., nar. XX.XX.XXXX v Skalici, bytom J. XXX,

sa podľa § 285 písm b/ Trestného poriadku

o s l o b o d z u j e

spod obžaloby prokurátora Okresnej prokuratúry v Senici č.k. H. XXX/XX-XX zo dňa 28.1.2011 podanej
na Okresný súd Senica dňa 3l.l.20ll pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. l Trestného zákona
na tom skutkovom základe, že

dňa 23.5.20l0 asi o l0,00 h v Sekuliach u chaty č. XXX fyzicky napadol O. U. tak, že ho lopatou sotil do
pŕs, následne ho lopatou udrel do nohy nad pravé koleno a po hlave, čím poškodenému O. U. spôsobil
zmliaždenie mäkkých tkanív hlavy v oblasti pravého ucha s tržno-zmliaždenou ranou, zmliaždenie
pravého ramena a pravého kolena, ktoré zranenie si vyžiadalo dobu liečenia a práceneschopnosť do
8.6.20l0 a následne železnou tyčou udrel do pŕs D. R. a po páde na zem tohto s tyčou udrel do hlavy,
čím D. R. spôsobil zmliaždenie mäkkých tkanív hlavy a otras vestibulárneho aparátu, ktoré zranenie si
vyžiadalo dobu liečenia a práceneschopnosť do l3.6.20l0,

nakoľko skutok nie je trestným činom.

Podľa § 288 ods. 3 Trestného poriadku sa poškodený O. U., nar. X.X.XXXX v Skalici, bytom E. J.. D.
XXX a D. R., nar. X.X.XXXX v Skalici, bytom R. XXXX/XX, E., odkazujú s nárokmi na náhradu škody
na občianske súdne konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Senica č.k. A. XX/XXXX zo dňa 23.l0.20l2 bol obžalovaný J. R. uznaný
za vinného z prečinu ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. l Trestného zákona, za čo bol odsúdený na

trest odňatia slobody v trvaní 6 mesiacov, podmienečne odložený na skúšobnú dobu l rok a zároveň
bolo rozhodnuté o náhrade škody.
Proti tomuto rozsudku podal obžalovaný odvolanie, v dôsledku ktorého Krajský súd v Trnave uznesením
č.k. XTo XX/XXXX zo dňa 20.8.20l3 zrušil napadnutý rozsudok OS Senica v celom rozsahu a vec vrátilsúdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol, pričom v odôvodnení
Krajský súd uviedol, v akom rozsahu a v akých smeroch je potrebné vo veci doplniť dokazovanie.
Okresný súd Senica v intenciách rozhodnutia Krajského súdu Trnava vykonal dokazovanie výsluchom

obžalovaného J. R., svedkov O. U., H. P., P. U., rod. T., výsluchom znalca MUDr. E. H. a prečítaním
záznamu o podaní vysvetlenia zo dňa 23.5.20l0.

Obžalovaný J. R. na hlavnom pojednávaní dňa 4.ll.20l3 k rozporom vo svojej výpovedi v prípravnom
konaní dňa 29.l2.20l0 a na hlavnom pojednávaní uviedol, že v skutočnosti boli na polícii dve vypočutia.

Prvé vypočutie bolo spísané v deň, keď sa skutok stal a táto prvá verzia bola taká, ako vypovedal na
súde. Potom o pár mesiacov bol znovu vypočutý a pri tom výsluchu policajt menil slovíčka a významy
viet, čo sa mu nepáčilo a aj na to poukázal. Bol tam aj jeho obhajca JUDr. H., výpoveď vtedy nechcel
podpísať, ale obhajca mu povedal, aby ju podpísal, že sa nič nedeje. Z toho dôvodu aj vymenil obhajcu.
Skutok sa odohral tak, ako to uviedol na hlavnom pojednávaní a tak to uvádzal aj v prvotnej výpovedi.
Prvýkrát bol na polícii vypočúvaný dňa 23.5.2010 v Šaštíne. Zápisnicu o výsluchu zo dňa 29.l2.20l0

si nečítal, nevedel, čo podpisuje, ale obhajca mu povedal, že to má podpísať, tak to urobil. Pokiaľ sa
týka toho druhého výsluchu na polícii, policajt to, čo písal do zápisnice, pred ním nahlas nehovoril a
ani mu potom po výsluchu zápisnicu neprečítal. Jeho výsluch prebiehal tak, že tam prišli, začalo sa
písať, potom mu bola daná zápisnica na podpis a išli preč. Nebol poučený ako obvinený a neboli mu
dané poučenia ani na prečítanie políciou. Pri jeho výsluchu boli jeden policajt a pri podpise zápisnice bol

on, jeho obhajca a policajt. Žiadna iná osoba tam nebola. Pri podpise zápisnice nebol ďalší príslušník
polície, počas výsluchu chodili do miestnosti policajti, ale vždy prišli, rozprávali sa niečo súkromné a
odišli preč. Bola tam i žena policajtka, ale aj tá chodila a odchádzala. Táto pri podpise nebola. Výpoveď,
ktorú podal na hlavnom pojednávaní v tejto veci, je tá pravdivá a na nej trvá. Výpoveď, ktorá mu bola
prečítaná z prípravného konania, táto pravdivá nie je, boli zámerne menené vety a slovíčka, aby dávali

iný význam. Napríklad je tam zmenené, že mal zámerne napadnúť O. U. do nohy a do hlavy, čo sa
nezakladá na pravde. Ďalej tam bolo zmenené napadnutie jeho manželky, že vyhadzovala betón a D.
R. s O. U. pristúpili k nej a iba ju pridržali, čo sa nezakladá na pravde, lebo D. R. ju fyzicky napadol,
udieral ju po hlave, po chrbte, kopal do nej. To isté urobil aj O. U.. Snažili sa jej zabrániť, aby vyhadzovala
betón z tých základov alebo z čiernej stavby. Jeho výsluch v prípravnom konaní sa odohral veľmi rýchlo,

policajt mu povedal, že nemajú čas, ponáhľajú sa a súril ho. Pravdivá je tá výpoveď, ktorú uviedol na
súde. Doma hovoril aj manželke, že podstatné je to, čo povedia na súde a nie na polícii, lebo tá si to
upravila vo svoj prospech. Keď D. R. napadol s O. U. jeho manželku, stál, nič nekonal, až manželku
vyvliekli asi 2 metre a D. R. ju škrtil a bil, tak k nemu pristúpil a pravou rukou ho odťahoval od ženy,
na R. neútočil. Hneď na to ho O. U. napadol zozadu tyčou, takže útok zahájili oni. Bránil ženu a sám

seba. Keď videl, že O. U. mu smeruje tyčou na hlavu, dostal strach, bol to pud sebazáchovy sa brániť,
lopatu preto zdvihol nad hlavu, lebo ten človek by ho zabil jednou ranou. Pokiaľ sa týka ešte výpovede
v prípravnom konaní, tak pokiaľ vie, jeho obhajca si výpoveď nečítal a nečítal ju ani on.

Svedok O. U. uviedol, že asi o 8,50 hod prišli k chatám, kde bol požiadaný krstným svojej ženy, či mu

nepríde pomôcť betónovať stĺpik. Pri ukončení prác viezol posledný fúrik s betónom, už bol pri danom
stĺpiku, pri betónovaní bol obžalovaný s manželkou a vyhadzovali betón z tej vykopanej jamy. Keď tam
išiel, obžalovaný držal lopatu a vyhadzoval betón. Keď sa k nim blížil, obžalovaný s manželkou vybehli
proti nemu, že tam nemá čo robiť, že je na ich pozemku a následne mu vytrhli z rúk fúrik. Potom ho
obžalovaný napadol s lopatou tým, že ho prvýkrát buchol do pŕs. Začalo to tým, že obžalovaný držal

lopatu vo dvoch rukách pred sebou a vysotil ho z pozemku. Ostal v šoku, že na nich začal útočiť. Potom
sa obžalovaný rozbehol s lopatou k jeho motorovému vozidlu, ale útok nedokončil, nakoľko na neho
zakričala manželka, aby nebláznil. Následne sa s lopatou otočil a fyzicky na neho zaútočil. Najprv ho
časťou lopaty buchol do kolena a to so železnou časťou lopaty a druhý útok smeroval na pravé rameno
a posledný útok smeroval na jeho hlavu, keď sa stočil, tak za pravé ucho, kde má aj jazvu. Po tomto

spadol na zem a nebol schopný žiadnej odpovede, bol pobitý a v šoku. Nijako sa nebránil. Toto videl
aj jeho syn C. U. a manželka obžalovaného. Toto bol začiatok incidentu. Už keď bol schúlený, tak tam
prišiel D. R., na ktorého obžalovaný takisto začal verbálne útočiť. Manželku obžalovaného nenapadol,
medzi ním a manželkou obžalovaného vôbec neprišlo k fyzickému kontaktu , táto stála úplne niekde inde
ako on. Údery obžalovaného lopatou, celý ten útok bol rýchly, najskôr bol úder smerovaný železným

ostrím lopaty do kolena, druhý úder smeroval do ramena a tretí do hlavy za ucho. Všetky tieto údery
boli snáď do jednej minúty. Či obžalovaný toto aj nejako komentoval, či niečo hovoril alebo nie, k tomu
sa vyjadriť nevie, pri tom útoku to nestačil sledovať. V rukách nemal nič. Voči manželke obžalovaného
ako už uviedol vôbec fyzicky nezasiahol, bol od nej ďaleko, bol vystrčený z pozemku a ona stála nahranici pozemku, takže bol mimo nej. Pokiaľ sa týka D. R., prišiel prakticky, až keď bol napadnutý, čupel
už na zemi, videl, že si drží koleno a krváca mu rana za uchom. D. R. sa ho pýtal, čo mu je, tak mu
povedal, že bol napadnutý, že ho obžalovaný dobil. Následne tento kričal na jeho syna, aby skočil za

manželkou I. R., aby zavolali políciu. Policajti prišli až po celom incidente. V predmetnej veci bol vypočutý
dvakrát. Prvýkrát bol vypočutý hneď po incidente a druhýkrát neskôr asi po 3 - 4 mesiacoch, kedy bol
predvolaný na OO PZ do Šaštína. I prvotná výpoveď bola vykonaná na OO PZ Šaštín. Pokiaľ sa týka
toho, kde sa nachádzala manželka obžalovaného počas incidentu, tak táto stála prakticky celú dobu
pri tom stĺpiku a verbálne napádala všetkých okolo. Napádala hlavne D. R. kvôli tomu stĺpiku, že tam

nebude, ale napádala i jeho, že tam nemá čo robiť, že to nie je jeho pozemok. D. R. povedal akurát
toľko, že vjazd rozširujú na podnet obžalovaného, ktorý podal na obecný úrad. Následne potom, čo toto
D. R. povedal, ho obžalovaný napadol s pajsrom. Počas celej doby incidentu tam bol jeho syn C., tento
len na chvíľu odbehol, keď bol povedať pani R., aby volala políciu. Pokiaľ sa týka pajsra, tento bol D. R.
a potrebovali ho pri stavebných prácach na zabezpečenie stĺpika. Tento pajser držal v ruke len keď sa
obžalovaný naťahoval s D. R., aby nedošlo k väčšiemu ublíženiu, tak mu ho vytrhol a odhodil bokom.

Ako prišlo k poraneniam obžalovaného pri tom incidente, k tomu sa nevie vyjadriť, myslí si, že pri tom
páde, pri tom naťahovaní s D. R. sa mohol udrieť.

Svedok H. P. vypovedal, že obžalovaného pozná, nakoľko viedol trestné stíhanie pre prečin ublíženia
na zdraví, kde bol obžalovaný. Nepamätá si presné podmienky, za ktorých výsluch prebiehal, môže len

povedať, že obžalovaného zastupoval obhajca JUDr. H.. Zápisnica bola určite spisovaná podľa výsluchu
obžalovaného, táto mu bola prečítaná, bol tam prítomný obhajca a pokiaľ by mali námietky, zápisnica
sa mohla opraviť alebo doplniť. Či boli nejaké námietky voči obsahu zápisnice, si nepamätá. Či bol
pri výsluchu sám alebo tam bol ešte niekto prítomný z polície, to nevie, v tom čase v kancelárii s ním
sedela kolegyňa P. T., ale či bola pri výsluchu, to si nepamätá. Ak je podpísaná v zápisnici, tak tam

bola prítomná. Pokiaľ je tam napísaná, tak bola prítomná pri celom výsluchu. Prvýkrát sa s touto vecou
dostal do kontaktu niekedy v lete 2010, presný dátum si nepamätá. Akým spôsobom sa dostal s touto
vecou do kontaktu, nevie, nevie, či to bolo trestné oznámenie poškodených, alebo či to bolo riešené
ako priestupok, lebo v prípade trestného oznámenia by sa viedlo konanie podľa Trestného poriadku a v
prípade ak by to bol priestupok, tak podľa Zákona o priestupkoch. Pokiaľ sa týka tejto trestnej činnosti,

tak vie, že medzi jednou a druhou stranou sú spory ohľadom prístupovej cesty obžalovaného. Merito
tej veci je také, že poškodený U. betónoval stĺpik betónovej brány na pozemok, pričom malo prísť zo
strany obžalovaného k napadnutiu poškodeného pána U. a pána R.. Vie, že obžalovaný sa vracal s
manželkou z nákupu, pričom v tom čase betónoval O. U. betónový stĺpik a potom prišlo medzi nimi k
nejakej hádke a následne k fyzickému napadnutiu. Pokiaľ sa týka zapisovania výpovede, tak na výpoveď

obžalovaného mal dostatok času, pretože skrátené vyšetrovanie sa už určitý čas viedlo, myslí si, že
tam bol znalecký posudok a ostatné listinné dôkazy, ktoré obsahuje spisový materiál. To, čo uviedli
svedkovia, poškodení alebo obžalovaný, bolo v zápisnici poznačené tak, ako to uviedli. Po skončení
jednotlivých výsluchov boli zápisnice prečítané a tak odsúhlasené, nakoľko ak by mali námietky, tak by
bola zápisnica opravená resp. doplnená. Nakoľko vykonáva skrátené vyšetrovanie už dlhšiu dobu, je

štandardným postupom, že zápisnica o výpovedi či už obvineného alebo poškodených, svedkov, je po
skončeníprečítanáapredloženánapodpísanievyslúchanýmosobám,tedanaodsúhlasenie.Jepovinný
im zápisnicu vždy prečítať a pri podpise má právo vyslúchaná osoba si zápisnicu prečítať. Z jeho strany
je zápisnica vždy čítaná. Nestalo sa mu, že by niekto z vyslúchaných odmietol zápisnicu prečítať, on
zápisnicu vyslúchaným osobám prečíta vždy. Je to právo vyslúchanej osoby si prečítať zápisnicu a v

tomto prípade by to bolo na ujmu vyslúchanej osoby, keby si zápisnicu neprečítala. Poverený policajt
nemá žiadny zákonný dôvod donútiť vyslúchanú osobu, aby si zápisnicu prečítala. V rámci trestného
poriadku môže odmietnuť zápisnicu podpísať. Pri výsluchu obvineného by mala byť prítomná ešte ďalšia
osoba. Keď je v zápisnici podpísaná ďalšia osoba, tak pri výsluchu bola prítomná, ale či to bola P. T.
alebo kto, si už nepamätá. Keď je tam tá osoba podpísaná, musí tam byť po celú dobu výsluchu. Táto

osoba si môže aj odbehnúť napr. keby jej prišlo zle a on v tom výsluchu pokračuje. Či tá osoba v tomto
prípade bola prítomná po celú dobu výsluchu, si nespomína.

Svedkyňa P. U., rod. T., vypovedala, že bola prítomná pri výsluchu obžalovaného dňa 29.12.2010, pokiaľ
jepodpísanánazápisnici,bolatamprítomná.Obsahvýsluchusinepamätá,vie,žesajednalooublíženie

na zdraví, pri nejakých stĺpikoch mal byť napadnutý pán, ktorý osádzal bránku, boli tam viacerí tí páni,
myslí si, že nejaký robotník. Nejednalo sa o jej prípad, ale o prípad kolegu, ona tam bola len prítomná.
Pri výsluchu bol prítomný obžalovaný, jeho obhajca, v tom čase asi JUDr. H., ona a vypočúvajúci p.
P.. Nik iný tam nebol. Výsluch prebiehal pomaly, spontánne, kolega P.Á. najskôr poučí vypočúvanéhoo právach, potom prebieha výsluch, po výsluchu kolega P. prečíta celú zápisnicu vyslúchanej osobe, či
súhlasí s jej obsahom, alebo tam treba niečo doplniť, zmeniť, následne zápisnicu vytlačí a dá ju stranám
na prečítanie, po prípade na zmenu a podpis. Vždy to takto prebieha. Či mali strany nejaké námietky

voči obsahu zápisnice si nepamätá. Ak by chceli niečo doplniť, zmeniť, tak kolega P. by tak vykonal.
Vždy je prítomná pri celom výsluchu, nikdy neodchádza a je tam prítomná až do konca. Či bola aj pri
výsluchu iných osôb v tejto trestnej veci, to si už pre odstup času nepamätá. Je to ale dosť možné,
nakoľko s kolegom P. mali spoločnú kanceláriu. Obžalovaného si pamätá z toho dôvodu, že im niekedy
podal denne aj tri trestné oznámenia, boli to písomné oznámenia, nevie, či boli podané poštou alebo

osobne na stálej službe OO PZ Šaštín.

Znalec MUDr. E. H. k veci uviedol, že pri vypracovaní znaleckého posudku v trestnej veci obžalovaného
mal dostupné zdravotné dokumentácie od obvodných lekárov a nálezy nachádzajúce sa v spisovom
materiáli. U obžalovaného konštatoval, že po zranení, ku ktorému malo dôjsť, sa dostavil na ošetrenie
na chirurgickú ambulanciu, kde udával, že bol napadnutý inou osobou, bol udretý železným roxorom

do pravého stehna bedrového kĺbu, pravej paže a pravého predlaktia. Vykonané bolo RTG vyšetrenie,
pri ktorom neboli diagnostikované úrazové zmeny na kostnom skelete a zranenie bolo hodnotené ako
pomliaždenie mäkkých tkanív pravého ramena, ľavého predlaktia i s odreninou kože, pomliaždenie
mäkkých tkanív bedrového zhybu a mäkkých tkanív pravého stehna. Zranenia boli liečené ambulantnou
formou. Z medicínskeho hľadiska sa jednalo o ľahké zranenia, pričom doba liečenia týchto zranení

sa bežne môže pohybovať od l - 3 týždňov a u obžalovaného sa pohybovala pri dolnej hranici bežne
potrebnej doby liečenia a trvala l týždeň. Práceschopný bol uznaný l.6.20l0. Čo sa týka mechanizmu
vzniku zranenia, ako obžalovaný uviedol vo výpovedi na hlavnom pojednávaní dňa 23.10.2012, ktorú
citoval i v znaleckom posudku, malo sa jednať o údery vedené roxorovou tyčou, pričom z medicínskeho
a súdneho hľadiska možno potvrdiť, že zranenia typu pomliaždenia vznikajú pôsobením tvrdého, tupého

predmetu, čiže nedá sa vylúčiť ani roxorová tyč a mechanizmom ako uviedol obžalovaný, údermi
takýmto predmetom do oblasti, kde boli popisované známky zranenia, je možné spôsobiť takýto
typ zranenia. Obmedzenie v bežnom spôsobe života zvyčajne trvá po dobu liečenia, čo v danom
prípade predstavovalo obdobie l týždňa a čo sa týka trvalých následkov zranení, pomliaždenia sa
hoja bez trvalých následkov, funkčného alebo kozmetického charakteru. Bodové hodnotenie bolestného

predstavovalo 30 bodov a pri hodnote 14,89 € v roku 2010 predstavovalo toto bodové hodnotenie
446,70 €. Čo sa týka poškodeného D. R., ten po zranení išiel taktiež na vyšetrenie na pohotovostnú
chirurgickú ambulanciu, kde udával, že mal úraz hlavy, že ho udretý železom do hlavy. Vykonané
bolo RTG vyšetrenie, pričom neboli zistené známky úrazového poškodenia kostného skeletu lepky.
Doporučenábolaambulantnáformaliečenia,pričomnásledne24.5.bolovykonanékontrolnéchirurgické

vyšetrenie pre udávané bolesti hlavy, čiastočnú anamnéziu, po úraze zvracanie a dvojité videnie,
na čo bola doporučená poškodenému hospitalizácia na chirurgickom oddelení. Počas hospitalizácie
vykonané neurologické vyšetrenie, CT vyšetrenie lebky a mozgu. Dňa 27.5.2010 bol poškodený
prepustený do ambulantnej liečby s diagnózami otras mozgu, otras vestibulárneho aparátu. Na základe
zdravotnej dokumentácie, vykonaných vyšetrení, anamnestických údajov, však z medicínskeho hľadiska

usudzuje, že u poškodeného k otrasu mozgu nedošlo. Poškodený si na okolnosti úrazu pamätal, v
bezvedomí nebol, čo je základný predpoklad na stanovenie diagnózy zranenia otras mozgu. Zranenie
sa môže prejavovať podobnou symptomatológiou ako otras mozgu, t.z. zranenie môže byť sprevádzané
vegetatívnymi príznakmi, prítomná je bolesť hlavy, avšak oproti otrasu mozgu chýba stav bezvedomia.
V objektívnom náleze pri vyšetrení boli popisované aj známky zranenia druhého prsta na ľavej ruke,

takže poškodený utrpel i pomliaždenie mäkkých tkanív prsta ľavej ruky. Z medicínskeho hľadiska sa
jedná o zranenia ľahké s dobou liečenia približne l - 3 týždne, pričom v danom konkrétnom prípade
bol poškodený liečený približne dva a pol týždňa od 23.5.2010 do 10.6.2010. Práceschopným bol od
13.6.2010. Čo sa týka mechanizmu vzniku zranenia, zranenia typu pomliaždenia zo súdnoznaleckého
hľadiska vznikajú priamym pôsobením tvrdého tupého predmetu, pričom sa malo jednať o zranenie

spôsobené jednak lopatou, jednak roxorovou tyčou typu pajsera, pričom ako vyplýva z výpovede
poškodeného z 22.9.2010 malo sa jednať o pretláčanie a teda fyzický kontakt, pričom obaja, obžalovaný
aj poškodený, mali túto tyč držať rukami a pri tomto pretláčaní malo dôjsť k úderu do oblasti hlavy.
V podstate tento mechanizmus spĺňa priamy kontakt tupého predmetu s hlavou poškodeného a k
zraneniam typu pomliaždenia týmto spôsobom môže dôjsť. Čo sa týka obmedzenia v bežnom spôsobe

života, zranenia spôsobujú obmedzenia hlavne vo fyzickej aktivite, psychickej aktivite a manuálnej
činnosti,pričomtotoobmedzeniepretrvávazväčšapodobuliečenia,vtomtoprípadepodobu2,5týždňa.
Zranenia následky kozmetického charakteru nezanecháva ani nezanechalo. V bodovom hodnotení sa
jedná o 20 bodov, teda bodové hodnotenie predstavovalo peňažnú čiastku 297,80 €. Poškodený O. U.bol po zranení prevezený rýchlou zdravotnou pomocou na chirurgické oddelenie s tým, že bol napadnutý
lopatou, mal dostať údery do hlavy, pravého ramena a pravého kolena. Bezvedomie neudával, na
okolnosti zranenia si pamätal. V objektívnom náleze boli zistené pomliaždenia mäkkých tkanív hlavy,

v oblasti za pravým uchom, bez známok otrasu mozgu a príznakov vegetatívnej symptomatológie s
odreninou kože - škrabanec, povrchovú tržne zmliaždenú ranu v danej oblasti, zvislo smerujúcou o
dĺžke asi 4 cm. Rana za pravou ušnicou bola znečistená betónom. Taktiež boli popisované známky
pomliaždenia a odrenín kože v oblasti pravého ramena a vonkajšej strany pravého kolena. Vykonané
boli RTG vyšetrenia s negatívnym nálezom, zranenie bolo hodnotené ako pomliaždenie mäkkých tkanív

hlavy, za pravým uchom s odreninou kože, povrchovou tržne zmliaždenou ranou za ušnicou asi 4 cm
dlhou, pomliaždenie mäkkých tkanív pravého ramena s odreninou asi 4 x l cm a pomliaždenie mäkkých
tkanív na vonkajšej strane pravého kolena. Z medicínskeho hľadiska sa jedná o zranenia ľahké, liečba
prebiehala ambulantnou formou a trvala do 8.6.2010, čiže približne 2 týždne, čo je doba adekvátna a
opodstatnená. Zranenie podobne ako u predchádzajúcich dvoch prípadoch vzniká priamym pôsobením
tvrdého, tupého predmetu, pri povrchovej rane v oblasti nachádzajúcej sa za pravou ušnicou sa jedná

o pôsobenie až predmetu tupo hranatého, pričom podmienky takéhoto predmetu spĺňala či už roxorová
tyč, tak aj drevená rúčka lopaty, resp. v oblasti rany za pravým uchom i hrana kovovej časti lopaty.
Zranenia teda mohli vzniknúť priamym pôsobením úderov takýmto predmetom do oblasti, kde boli
popisované vonkajšie prejavy zranenia. Čo sa týka obmedzenia v bežnom spôsobe života, jednalo sa o
obmedzenie psychickej aktivity, fyzickej aktivity, manuálnej činnosti vykonávanej hlavne pravou hornou

končatinou, pre zranenie pravého kolena došlo tiež k obmedzeniu v zmysle pohybu a chôdze, pričom
obmedzenie pretrvávalo po dobu liečby, v tomto prípade po dobu 2 týždne. Čo sa týka trvalých následkov
zranenia, zranenia typu pomliaždenia nezanechávajú trvalé následky funkčného ani kozmetického
charakteru. Povrchová rana za pravou ušnicou zanechá povrchový kozmetický následok vo forme
jazvy, táto však vzhľadom na svoju lokalizáciu neobmedzuje poškodeného v bežnom spôsobe života.

Zranenie v bodovom hodnotení predstavovalo 30 bodov, čo vo finančnom vyjadrení predstavuje 466,70
€. Znalec ďalej uviedol, že sa v znaleckom posudku vyjadril k anamnestickým údajom poškodeného
D. R., ktoré uvádzal pri prvotnom vyšetrení, kde uvádzal, že v bezvedomí nebol, na okolnosti úrazu sa
pamätal, pocit na vracanie, dvojité videnie a ostatné príznaky, ktoré sa dajú hodnotiť ako tvz. vegetatívna
symptomatológia, boli u neho negatívne, to znamená, že ich nemá. Následne v závere vyšetrenia bol

poučený lekárom o tom, že pokiaľ by k takýmto príznakom došlo, aby sa dostavil na kontrolné vyšetrenie.
Na druhý deň poškodený D. R. na vyšetrenie išiel a uvádzal príznaky ako je zvracanie, dvojité videnie a
hmlisté videnie. Zo súdnoznaleckej činnosti a obdobnej praxe nevylučuje, že k prejavom ako zvracanie
mohlo dôjsť aj s odstupom určitého času a preto aj zranenie označil ako pomliaždenie mäkkých tkanív
hlavy s prejavmi vegetatívnej symptomatológie. Čo sa týka dvojitého videnia, toto je typické ako uviedol

v znaleckom posudku pre zranenia spojené so zlomeninou očnice, kedy sa dostane sval očný medzi
kostné úlomky a tým teda spôsobí videnie jedným okom. V danom konkrétnom prípade CT vyšetrením
neboli popisované známky takéhoto zranenia a tieto príznaky u poškodeného veľmi rýchlo pominuli,
takžesimyslí,žesajednalooúčelovosťvtomtovyjadrení.Čosatýkastavupopisovanejmožnejamnézie
- straty vedomia, na základe ktorej bol konštatovaný u poškodeného v prepúšťacej správe typ otrasu

mozgu, toto vylúčil na základe toho, že pri prvotnom vyšetrení si konkrétne na všetky okolnosti pamätal,
teda v bezvedomí nebol a taktiež v jeho výpovediach nezistil výpadky pamäte na určité časové úseky v
priebehu toho fyzického incidentu, ktorý tam nastal. Pokiaľ nedošlo k strate pamäti, zranenie nehodnotil
ako otras mozgu. Zo súdnoznaleckého hľadiska treba konštatovať to, že drvivá väčšina diagnóz otras
mozgu je stanovená len na základe subjektívnych pocitov poškodeného, to znamená, že udá stav straty

vedomia na nejaký časový interval, pričom žiadnym objektívnym vyšetrením sa toto nedá potvrdiť. Iné je
to u stavov, ktoré sú závažnejšie, sú sprevádzané stavom bezvedomia takým, že poškodený bezvládne
leží na zemi určitý čas a sú svedkovia, ktorí dokážu toto potvrdiť. Zo súdnoznaleckého hľadiska však
zranenie hlavne pomliaždenie mäkkých tkanív hlavy vegetatívnej symptomatológie sú veľmi podobné
čo sa týka charakteru zranenia i doby liečby a veľmi podobné i čo sa týka bodového ohodnotenia. V

znaleckom posudku ohľadom poškodeného D. R. na č.l. 26 uviedol k mechanizmu vzniku zranenia,
že sa nejednalo o úder, ktorý by bol vedený napriahnutím útočníka držiaceho v ruke daný predmet a
takto vedený úder, ale skôr o pretláčanie sa daným predmetom a tlakové pôsobenie daného predmetu
na oblasť hlavy, čo konštatoval na základe toho, že poškodený uviedol úder železnou tyčou do oblasti
hlavy. Pokiaľ by bol úder vedený takýmto predmetom do spánkovej oblasti vpravo, pokiaľ by intenzita

takto vedeného úderu bola aspoň stredne silná resp. silná, čo týmto spôsobom je možné dosiahnuť,
očakával by závažnejšiu formu zranenia, ktorá by bola sprevádzaná objektívnym otrasom mozgu, to
znamená, po tomto údere priamo vedenom, by poškodený spadol na zem, zostal by bezvládne ležať
určitý časový interval. Zranenie spánkovej oblasti je nebezpečné aj tým, že po vnútornej strane lebky vtejto oblasti prechádza tepna, ktorá býva často zranená a spôsobí závažné krvácanie medzi mozgové
obaly, ktoré môže byť spojené s prasklinou alebo zlomeninou lebky, pričom vzhľadom k tomu, že v
objektívnom náleze bola popisovaná bolestivosť poklopovej spánkovej oblasti s pomliaždením mäkkých

tkanív a formou opuchu, teda ľahké prejavy zranenia a na základe výpovede samotného poškodeného
čo sa týkalo mechanizmu vzniku zranenia v oblasti hlavy usúdil, že tento úder nemal veľkú intenzitu
a mohlo k nemu dôjsť pri tom pretláčaní. Nejaký úder tam bol, ale bolo to pri tom pretláčaní. Pokiaľ
sa týka zranení poškodeného O. U. v oblasti hrudníka, ako uviedol v znaleckom posudku, v oblasti
hrudníka u poškodeného O. U. neboli objektívne popisované vonkajšie známky zranenia, takže úder

lopatou, rúčkou lopaty do oblasti hrudníka nemôže potvrdiť a taktiež ani nemôže vylúčiť takýto úder
vedený veľmi slabou intenzitou, ktorý by nemusel zanechať vonkajšie prejavy zranenia, avšak jednalo
by sa len o ľahkú formu pomliaždenín. Pokiaľ sa týka toho, akým spôsobom sa dá spôsobiť zranenie, ak
útok je vedený z ľavej strany a zranenie je spôsobené za pravým uchom, vyjadril sa k tomu v znaleckom
posudku na strane 42, kde sa k tomuto už vyjadril, že na základe výpovede poškodeného z 22.9.2010
nie je konkretizované presné postavenie útočníka a poškodeného, takže bližšie sa k tomu vyjadriť nevie.

Po odcitovaní vyjadrenia obžalovaného prokurátorkou, ktorý na hlavnom pojednávaní uviedol ako malo
prísť k zraneniu hlavy poškodeného O. U., kde obžalovaný uviedol „ obžalovaný lopatu chytil, zdvihol ju
naúroveňhlavyaO.U.zasiaholrukoväťtejtolopatyalopatuobžalovanémuvyrazilozľavejruky,vpravej
ruke obžalovaný lopatu držal. Tá sa odrazila a udrela O. U.É. smerom do hlavy. K tomu znalec uviedol,
že pokiaľ by stál proti poškodenému v strede resp. mierne vľavo z pohľadu poškodeného, úderom

pravej ruky v ktorej držal koniec lopaty, by relatívne mohol zasiahnuť hranou kovovej časti lopaty oblasť
za pravým uchom poškodeného, pričom by tomu nasvedčoval aj charakter rany ako bola zaznačená,
ktorá bola popisovaná za uchom poškodeného. Z jeho hľadiska mohol byť teda vedený úder lopatou,
ktorú držal obžalovaný v pravej ruke v horizontálnom smere proti poškodenému i tou jednou rukou.
Po názornom predvedení obžalovaným ako lopatu držal a ako malo prísť k úderu, znalec uviedol, že

obžalovaný mal lopatu držať pravou rukou v strede rúčky, ľavou rukou bližšie k železnej časti lopaty, to
znamená od pravej ruky smerom doprava z pohľadu obžalovaného prečnievala rúčka lopaty cca 40 - 50
cm. Následne mu mal poškodený udrieť do voľného konca drevenej časti lopaty, čím mala byť z ľavej
ruky lopata vyrazená a v podstate týmto spôsobom by mohlo dôjsť k pohybu lopaty v horizontálnom
smere a prípadne i k zasiahnutiu tej oblasti. Kovová časť lopaty je mierne ohnutá, nie je rovná a práve

uhol na lopate by mohol spôsobiť to, že oblasť tváre nebola zasiahnutá, ale bola zasiahnutá len časť
za uchom, ktorá bola zasiahnutá hranou kovovej časti lopaty. je to však len teoretická úvaha a stačí
pozmeniť postavenie útočníka a poškodeného a charakter zranenia ako aj jeho lokalizácia by mohla
byť úplne iná. Po odcitovaní výpovede obžalovaného na hlavnom pojednávaní prokurátorkou, kde tento
uviedol, že došlo k fyzickému ataku jeho manželky citácia: „ D. R. pristúpil a fyzicky ženu napadol. Prvý

úder smeroval na hlavu, potom päsťou smerom do ramena a do chrbta a povedal O. U., aby išiel z
druhej strany a postaral sa o ňu. O. U. začal ženu kopať a udierať po chrbte a po hlave. Obžalovaný
sa prizeral a žena vyhadzovala betón zo základu okolo seba. Potom O. U. spolu s D. R.Á. odvliekli
ženu a hodili ju smerom na plot, kde bola opretá brána. D. R. ju zozadu chytil pod krk, pritláčal ju o
plot a tým ju škrtil. Z ľavej strany pristúpil O. U. a opätovne začal kopať ženu do zadnej časti tela. K

tomu, aké zranenia by boli spôsobené manželke obžalovaného vedené týmto spôsobom útoku znalec
uviedol, že sa jedná o hypotetickú otázku, pretože takýmto spôsobom mohlo dôjsť k zraneniam typu
odrenín, pomliaždenín, prípadne pri silnejšej intenzite úderov i k drobným zlomeninám, avšak nie sú
o tom záznamy. Je veľmi hypotetické vyjadriť sa či môže takýto útok nespôsobiť žiadne zranenie, u
poškodeného U.malo dôjsť k úderu rúčkou lopaty do hrudníka, pričom v dokumentácii neboli popisované

známky zranenia. Jednoznačne nevylúčil, že úder bol do hrudníka vedený. A malo sa jednať o úder
tvrdým tupým predmetom. Podobne aj u tejto pani, ktorá tam mala byť účastná, daným dejom mohlo
dôjsť k pomliaždeniam, ale mohlo sa jednať o pomliaždenia veľmi ľahkého charakteru, ktoré nemuseli
zanechať prejavy zranenia a preto nemusela ísť ani na ošetrenie. Veľmi ťažko sa dá povedať, či bola
napadnutá alebo nebola. Pokiaľ by sme chceli objektivizovať fyzické napadnutie a jej prípadné zranenie,

bolo by potrebné, aby bol o tom nejaký lekársky záznam, kde by boli popísané resp. vyvrátené nejaké
prejavy zranenia. Znalec ďalej k zraneniam obžalovaného, ktoré boli objektívne diagnostikované na jeho
dolných končatinách uviedol, že u obžalovaného bola v objektívnom náleze na dolných končatinách
popisovaná palpačná dotyková citlivosť pravého bedrového zhybu a stehna bez povrchového poranenia
kože. Čiže na základe toho bola stanovená diagnóza pomliaždenia mäkkých tkanív, podobne tak bolo i

v objektívnych nálezoch poškodených, kde v niektorých prípadoch pri pomliaždeninách boli popisované
i vonkajšie prejavy zranenia kože vo forme odrenín resp. povrchovej tržnej rany. Na základe toho ako
uviedol obžalovaný vo svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní a to: „ O. U. odstúpil od ženy a zozadu
napadol obžalovaného veľkou tyčou kovovým alebo železným páčidlom do pravého bedrového kĺbuniekoľkokrát ho udrel do nohy, potom do nadkolenia, obžalovaný začal od bolesti kričať „ v znaleckom
posudku potvrdil, že týmto spôsobom je možné zranenia typu pomliaždenia mäkkých tkanív spôsobiť.
Obžalovaný mal na sebe určitý odev, tento odev koľko, toľko stlmil úder, jednalo sa o údery, ktoré mali

byť vedené do oblasti stehna, bedrovej oblasti, čiže do oblasti, kde je pomerne dobre vyvinuté svalstvo,
takže zranenie môže byť objektivizované len takými prejavmi, ako boli zaznamenané v dokumentácii. Z
medicínskeho hľadiska sa u všetkých troch zainteresovaných jednalo o veľmi podobné zranenia, jednak
svojímcharakteromakoajprejavmiataktiežidobouliečenia,takžezosúdnoznaleckéhoamedicínskeho
hľadiska sa nedá rozlíšiť od koho útok začal, kto dostal viac úderov a kto tam bol poškodený. K tomu, že

poškodený vo výpovediach uviedli, že došlo k pádu obžalovaného pri vzájomnej potýčke, a či by týmto
spôsobom mohli byť spôsobené jeho zranenia alebo by museli byť na zranenie obžalovaného vedené
nejaké údery, znalec uviedol, že k pádu obžalovaného na poškodeného malo prísť, keď boli k sebe
otočený tvárou v tvár. Čiže obžalovaný pri takomto páde by mal na poškodeného padnúť prednou časťou
tela a zranenia, ktoré utrpel, boli popisované v oblasti pravej paže, pravého bedra, pravej stehennej
oblasti a ľavého predlaktia, čo pre takýto pád moc nesedí. Pri pretláčaní o pajser nepredpokladá vznik

zranení,pokiaľjedenzozainteresovaných,čipoškodenýaleboobžalovanýneuvedieikonkrétnyúrazový
dej tzn. nejaký úder predmetom. V takomto prípade by predpokladal zranenia iných častí tela.

V rámci dokazovania bol oboznámený i záznam Obvodného oddelenia PZ Šaštín Stráže zo dňa
23.5.2010, z ktorého bolo zistené, že v predmetný deň podal obžalovaný J. R. na polícii vysvetlenie

podľa § 60 ods. 2 Zákona SNR č. 372/1990 Zb. o priestupkoch. Vyjadril sa k priebehu skutku. Tento
záznam nebol vykonaný v súlade s ustanoveniami Trestného poriadku a preto je v predmetnom konaní
procesne nepoužiteľný a nie je možné na neho prihliadať.

Na základe dôkazov, ktoré boli na hlavnom pojednávaní vykonané, nie je možné konštatovať, že konanie

obžalovaného je trestným činom. Obžalovaný J. R. uviedol, že incident začal napadnutím jeho manželky
I. R. poškodenými D. R. a O. U.. Svedkyňa I. R., manželka obžalovaného, túto skutočnosť potvrdila.
Svedkovia O. U., D. R. a C. U. zase uvádzali, že incident začal obžalovaný a zo strany poškodených
O. U. a D. R. k napadnutiu manželky obžalovaného neprišlo. Obžalovaný J. R. v prípravnom konaní a
na hlavnom pojednávaní dňa 7.2.2012 začiatok incidentu popísal odlišne a čiastočne odlišne popísal

i neskorší kontakt s poškodeným O. U.. Na hlavnom pojednávaní tieto rozpory vysvetlil tým, že pri
výsluchu v prípravnom konaní menil policajt, ktorý ho vypočúval, slovíčka a významy viet, čo sa mu
nepáčilo, ale na podnet obhajcu výpoveď podpísal. Ďalej uviedol, že pravdou je to, čo povedal na súde.
Má za to, že podstatná je jeho výpoveď na súde a nie na polícii. Súd na hlavnom pojednávaní vypočul
príslušníka polície, ktorý v prípravnom konaní obžalovaného vypočúval, ako aj príslušníka polície, ktorý

bol pri výsluchu obžalovaného prítomný, pričom nezistil porušenie ustanovení Trestného poriadku pri
tomto procesnom úkone. Treba však uviesť, že obžalovaný sa môže obhajovať spôsobom, aký uzná za
vhodný. Je to možná súčasť taktiky obhajoby.

Podľa § 36 ods. 3 Tr. por. posledná veta citujem: obhajca nemôže byť vypočúvaný ako svedok o

skutočnostiach, ktoré sa dozvedel pri výkone obhajoby.

Vzhľadom k uvedenému ustanoveniu súd vtedajšieho obhajcu obžalovaného k veci nevypočul a návrh
na jeho výsluch odmietol. Obžalovaný J. R. od začiatku trestného stíhania vinu popieral, predložil
súdu lekársku správu o zraneniach, ktoré pri skutku utrpel. V predmetnej trestnej veci boli už počas

prípravného konania do spisu zadovážené lekárske správy o zraneniach poškodených D. R. a O. U. i
odborné vyjadrenie znalca ohľadom týchto zranení. Lekárska správa ohľadom zranení obžalovaného
absentovala a rovnako i odborné vyjadrenie znalca. Súd v záujme zistenia objektívneho stavu veci
pribral do konania znalca z odboru zdravotníctvo, odvetvie chirurgia traumatológia, okrem iného za
účelom vyjadrenia k mechanizmu vzniku zranení obžalovaného a poškodených. Znalec sa v znaleckom

posudku jednoznačne vyjadril, že spôsobom, ktorý obžalovaný uviedol na hlavnom pojednávaní k
vzniku zranení, je možné tieto z medicínskeho a súdne - znaleckého hľadiska spôsobiť. Tento dôkaz
svedčí v prospech pravdivosti výpovede obžalovaného, ktorú učinil na hlavnom pojednávaní, potvrdzuje,
že obžalovaný na hlavnom pojednávaní vypovedal pravdu ohľadom priebehu skutku. Obžalovaný i
jeho manželka I. R. v podstate priebeh skutku opisovali zhodne a uviedli, že tento začal fyzickým

útokompoškodenýchnamanželkuobžalovaného,ktoráchcelaprerušiťstavebnépráce,ktorépoškodení
vykonávali a lopatou začala vyhadzovať betón. Poškodení O. U., D. R. i svedok C. U. popreli, že by
útočili na manželku obžalovaného. Objektívne u manželky obžalovaného zranenia zistené neboli, keďže
nebola na lekárskom ošetrení. Sama uviedla, že nebola práceneschopná, pretože si to nemohla dovoliťkvôli zamestnaniu, v kritický deň nebola v takom stave, aby sa musela dať ošetriť. Znalec MUDr. H.
sa k prípadným možným zraneniam manželky obžalovaného len hypoteticky vyjadril, že u nej mohlo
spôsobom útoku, aký uvádzal vo výpovedi obžalovaný, dôjsť k pomliaždeniam, ale mohlo sa jednať o

pomliaždenia veľmi ľahkého charakteru, ktoré nemuseli zanechať prejavy zranenia a preto nemusela
ísť na ošetrenie. Ako bolo uvedené, obžalovaný pri skutku objektívne utrpel zranenia, pre ktoré bol
lekárom po skutku ošetrený. Tieto zranenia si sám nespôsobil a podľa znalca neboli spôsobené pádom
ani pri pretláčaní o pajser. Poškodený D. R. na hlavnom pojednávaní uviedol, že nikto z prítomných
obžalovaného neudrel. Svedok C. U. tiež vypovedal, že nevidel, že by niekto napadol obžalovaného a

poškodený O. U. vypovedal, že ako prišlo k poraneniam obžalovaného pri tom incidente, k tomu sa nevie
vyjadriť, myslí si, že pri tom páde, pri tom naťahovaní s D. R. sa mohol udrieť. Tieto vyjadrenia svedkov
D. R., O. U. a C. U. súd vzhľadom na vykonané znalecké dokazovanie hodnotil ako účelové. V súvislosti
s hodnotením vykonaných dôkazov súd poukazuje i na znalecký posudok MUDr. H. týkajúci sa zranení
poškodeného D. R., kde znalec na strane 22,23 uviedol, že citujem „ na základe anamnestických údajov,
vykonaných vyšetreniach, aplikovanej liečbe usudzujem, že u poškodeného k otrasu mozgu nedošlo /

poškodený pri vyšetrení po zranení uviedol, že na okolnosti úrazu sa pamätal, t.z. v bezvedomí nebol,
čo je základný predpoklad na stanovenie diagnózy zranenia „ otras mozgu „ /, sporný je otras labyrintu
- vestibulárneho aparátu / vzhľadom na spôsob liečby, vykonané vyšetrenia, diagnóza bola stanovená
na základe diskrétnej poruchy postoja, bez ďalšej diagnostiky /. tak isto sa zo súdne - znaleckého
hľadiskazdajúbyťskôrakoúčelovéiostatnépríznakyudávanéprikontrolnomvyšetrení,hmlistévidenie,

dvojité videnie - pri týchto príznakoch by som predpokladal skôr vedenie úderu do iných oblastí hlavy,
než spánkovej krajiny, taktiež absencia vyšetrení / aspoň očného vyšetrenia / zameraný na potvrdenie,
resp. vyvrátenie týchto subjektívnych príznakov svedčí skôr, že sa jednalo o účelovosť, opakované
zvracanie, ktoré je síce časté pri úrazoch hlavy /. Poškodený sa na tieto príznaky sťažoval až na druhý
deň, po prvotnom vyšetrení. Pri prvotnom vyšetrení bol poučený o možných komplikáciách, ktoré by

mohli za určitých okolností nastať „ koniec citácie. I z tohto vyjadrenia znalca teda vyplýva možná
účelovosť jednania poškodeného D. R.. Zistené skutočnosti nasvedčujú skôr pre pravdivosť výpovede
obžalovaného a jeho manželky, teda že obžalovaný sa snažil pomôcť svojej manželke, ktorá vzhľadom k
svojej váhe, výške a teda fyzickým danostiam nemala šancu sa poškodeným ubrániť. Obžalovaný úplne
prirodzene reagoval na fyzický atak svojej manželky a bránil ju, usiloval sa odvrátiť útok smerujúci proti

jej telesnej integrite. Konanie obžalovaného nebolo zjavne neprimerané povahe a nebezpečnosti útoku.
Obžalovaný i poškodení utrpeli ľahké zranenia a u všetkých sa jednalo o veľmi podobné zranenia svojím
charakterom, prejavmi i dobou liečenia. Súd preto posúdil konanie obžalovaného ako nutnú obranu a
obžalovaného spod obžaloby oslobodil, nakoľko podľa § 285 písm b/ Trestného poriadku skutok nie je
trestným činom.

Poškodení O. U. a D. R. boli s nárokmi na náhradu škody odkázaný na občianske súdne konanie podľa
§ 288 ods. 3 Trestného poriadku, nakoľko súd obžalovaného spod obžaloby oslobodil.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať na Okresnom súde Senica do 15 dní
od oznámenia rozsudku. Odvolanie má odkladný účinok. (§ 306 ods. 2 Tr. por.).

Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa
rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku (§ 309 ods. 1
Tr. por.).

Odvolanie môžu podať:
prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku (§ 307 ods. 1 písm. a/ Tr. por.) a to v neprospech i v
prospech obžalovaného (§ 308 ods. 1, 2 Tr. por.). V prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj
proti vôli obžalovaného (§ 308 ods. 2 Tr. por.)
obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka (§ 307 ods. 1 písm. b/ Tr. por.) a to len vo

svoj prospech (§ 308 ods. 2 Tr. por.)
príbuzní obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre
nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného), a to len v jeho prospech (§ 308 ods. 2 Tr. por.).
zákonný zástupca obžalovaného opatrovník obžalovaného a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť
výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obžalovaný pozbavenýspôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať
odvolanie v prospech obžalovaného i proti jeho vôli (§ 308 ods. 2 Tr. por.).
štátny orgán starostlivosti o mládež pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka mladistvého

obžalovaného a to len v jeho prospech a to aj proti jeho vôli (§ 345 ods. 1 Tr. por.).
poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody (§ 307 ods.
1 písm c/ Tr. por.), a to v neprospech obžalovaného (§ 308 ods. 1 Tr. por.). Ak je poškodeným
právnická osoba, odvolanie môže podať len osoba oprávnená konať za právnickú osobu (§ 68 Tr. por.).
zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci (§ 307 ods. 1 písm. d/ Tr. por.), (§ 45 ods.

1 Tr. por.).
Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že
taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak
toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.