Uznesenie ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 22. november 2016

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 3To/109/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1116010165
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 11. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Molnárová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1116010165.1

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany Molnárovej a
členov senátu JUDr. Petra Štifta a JUDr. Danice Veselovskej, v trestnej veci obvinenej L. F. pre zločin
marenia spravodlivosti podľa § 344 ods. 1 písm. b) Trestného zákona, o sťažnosti prokurátora Okresnej
prokuratúry Bratislava I proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava I sp.zn. 3T/11/2016 zo dňa 20. 07.
2016, na neverejnom zasadnutí konanom dňa 22. 11. 2016 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 193 ods.1 písm. c) Trestného poriadku sa sťažnosť Okresnej prokuratúry Bratislava I z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením samosudca Okresného súdu Bratislava I pod sp.zn. 3T/11/2016 dňa 20. 07.
2016 podľa § 241 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku z dôvodu uvedeného v § 215 ods. 1 písmeno b)
Trestného poriadku zastavil trestné stíhanie obvinenej L. F. pre zločin marenia spravodlivosti podľa §
344 ods. 1 písm. b) Trestného zákona na tom skutkovom základe, že

- počas konania v dedičskej veci po poručiteľovi Ing. L. F., nar. XX. XX. XXXX, zomr. XX. XX. XXXX,
začatom uznesením Okresného súdu Bratislava IV spisová značka 38D/1998/06 zo dňa 08. 01. 2007,
vedenom pred notárom - súdnym komisárom T.. L. Y., U.., so sídlom Q., S. 5, a ukončenom vydaním
Osvedčenia o dedičstve spisová značka XXD/XXXX/XXXX zo dňa 26. 06. 2007, ktoré nadobudlo
právoplatnosť dňa 12. 07. 2007, po tom ako bola poučená o povinnosti úplnými a pravdivými údajmi

prispieť k spoľahlivému zisteniu skutkového stavu veci, zatajila finančné prostriedky nebohého manžela
plk. Y.. I.. L. F., nar. XX. XX. XXXX, zomr. XX. XX. XXXX, na účte číslo XXXXXXXXXX/XXXX vedenom
v P. sporiteľni, a.s., pod menom L. F., na ktorom boli ku dňu úmrtia I.. L. F. finančné prostriedky vo výške
68.426,83 Sk (2.271,35 €) a tiež finančné prostriedky na účte číslo XXXXXXXXXX/XXXX vedenom vo
F. úverovej banke, a.s. zriadenom obvinenou dňa XX. 12. 2006, a to jeho plat za mesiac november 2006
vo výške 54.687 Sk (1.815,28 €), ktorý bol dňa 05. 12. 2006 poukázaný zamestnávateľom nebohého

L. obrany P. republiky na účet číslo XXXXXXXXXX/XXXX vedenom v P. sporiteľni, a.s., nárokové
náhrady vo forme služobného platu vo výške XX.XXX Sk (1.118,70 €), ktoré boli dňa 05. 01. 2007
poukázané zamestnávateľom nebohého L. obrany P. republiky na účet číslo XXXXXXXXXX/XXXX
vedenom v P. sporiteľni, a.s., a valutovú časť služobného platu vo výške X.XXX €, ktorá bola dňa 08. 12.
2006 poukázaná zamestnávateľom nebohého Ministerstvom obrany Slovenskej republiky na účet číslo
XXXXXXXXXX/XXXX vedenom vo Všeobecnej úverovej banke, a.s., pričom o uvedených finančných

prostriedkoch mala obvinená vedomosť ešte pred začatím dedičského konania,

pretože tento skutok nie je trestným činom a nie je dôvod na postúpenie veci.

Svoje rozhodnutie súd prvého stupňa odôvodnil tým, že povinnosť zisťovať majetok poručiteľa má
výlučne súd, v danom prípade notár ako súdny komisár poverený súdom na úkony v konaní o dedičstve

(§ 175za O.s.p). Povinnosť súdu (notára) zisťovať majetok poručiteľa explicitne upravuje § 175m O.s.p,
ktorej predchádza povinnosť v rámci predbežného vyšetrenia obstarať údaje potrebné pre zisteniededičov a pre zistenie poručiteľovho majetku a dlhov (§ 175d ods. 1 O.s.p.). Tejto povinnosti sa súd
a ani notár nemôže zbaviť jej prenesením na dediča. Pokiaľ je dedič pasívny, prípadne neuvedie
všetky potrebné skutočnosti, ktoré si je súd alebo notár schopný zabezpečiť sám aj iným spôsobom,

nemôže to zakladať jeho trestnú zodpovednosť. Na zisťovanie peňažných prostriedkov na účte v banke
v Slovenskej republike dokonca ani nie je potrebné získavať akékoľvek informácie od dedičov, prípadne
iných osôb, ale je to úradná (ex offo) povinnosť súdu alebo notára. Ak dedič takú informáciu alebo
údaj poskytne, je možné to zohľadňovať z hľadiska hospodárnosti konania, nie však v tom smere, že
to zbavuje súd alebo notára povinnosti zisťovať poručiteľov majetok. Ak teda notárka T.. L. Y., U.. pri

svojom výsluchu dňa 22.10.2015 (zápisnica o výsluchu z uvedeného dňa na č. l. 27 - 28) uviedla, že
„súdny komisár nie je povinný a vlastne to ani nie je reálne možné, oslovovať všetky inštitúcie ohľadom
majetku“, ako aj to, že „Z ustanovení zákona vyplýva, že súdny komisár vykonáva dožiadania len do
tých inštitúcii, v ktorých dedičia majetok poručiteľa nahlásia, teda nekoná svojvoľne aj vzhľadom na
finančnú náročnosť dožiadaní, ktoré sú trovami konania“, je takéto jej tvrdenie v zrejmom rozpore s
vyššie uvedenými ustanovenia O.s.p. a možno ho akceptovať iba do tej miery, že takýmto postupom

nechcú navyšovať trovy konania, pričom v prípade, že by sa po právoplatnom skončení konania o
dedičstve vyskytol ďalší majetok, je možné ho opäť prejednať ako dedičstvo (§ 175p, § 175x O.s.p).
Nemožno pričítať k vine obvinenej uvedenú prax notárov len preto, že si banky (peňažné ústavy) účtujú
za poskytnutie informácií akékoľvek poplatky, nakoľko táto okolnosť aplikáciu § 175m O.s.p. nevylučuje
a ani neobmedzuje. Pre účely vyvodzovania trestnej zodpovednosti je teda uvedené tvrdenie svedkyne

absolútne neakceptovateľné, nakoľko nemá v zákone žiadnu oporu, pričom ani nie je zrejmé, na aký
konkrétny zákon a jeho ustanovenia sa svedkyňa vo svojich tvrdeniach odvoláva. Ustanovenie § 175m
O.s.p. neupravuje, že zisťovať majetok a dlhy poručiteľa je povinný súd (notár) a účastníci konania, ale
iba a jedine súd (notár). Súčinnosť účastníkov tým nie je dotknutá a samozrejme, súd a notár sa na
nich za účelom zisťovania majetku môžu obrátiť, nakoľko poskytnutie potrebných údajov, podkladov a

informáciíbymalobyťajvichzáujme.Aktakneurobiaaprípadneajvedomeneuvedúnejakúskutočnosť,
ktorú si ale súd (notár)môže získať sám pri plnení si svojej úradnej povinnosti, nemôže takéto konanie
zakladať trestnú zodpovednosť za zločin marenia spravodlivosti podľa § 344 ods. 1 písm. b) Trestného
zákona, ako ani za iný trestný čin.

Za významné v posudzovanej veci samosudca považoval tiež to, že dedičské konanie bolo skončené
dňom 12.07.2007, kedy nadobudlo právoplatnosť osvedčenie o dedičstve sp. zn. XXD/XXXX/XXXX, D
not X/XXXX zo dňa 26.06.2007. Podľa vyjadrenia svedka (zápisnica o jeho výpovedi zo dňa 16.10.2015
na č. l. 23 - 26) sa už asi po roku od dedičského konania mal dozvedieť o účtoch poručiteľa. Ako jeden
z dedičov mohol podať návrh na vykonanie konania o dedičstve o novoobjavenom majetku podľa §

175x odsek 1 O.s.p. (viď aj § 175p odsek 2 O.s.p.), a to bez ohľadu na to, či vedel identifikovať tieto
účty, resp. peňažné ústavy, v ktorých mali byť tieto účty vedené. Notár rovnako ako súd má povinnosť
zisťovať majetok poručiteľa a táto povinnosť sa vzťahuje aj na informáciu o novoobjavenom majetku
vyplývajúcu z podaného návrhu. Teda notár by bol povinný obrátiť sa na príslušné peňažné ústavy za
účelom zistenia, v ktorom alebo v ktorých z nich sú alebo boli účty vedené aj v prípade, že by v návrhu

neboli tieto peňažné ústavy a jednotlivé účty špecifikované. Svedok L. F. tak neurobil a až s odstupom
niekoľkých rokov podal trestné oznámenie. Takéto konanie z pohľadu účelu a funkcií trestného práva, je
potrebné (pre účely vyvodzovania trestnej zodpovednosti) považovať za absolútne neakceptovateľné.

Proti tomuto uzneseniu podal v zákonne lehote dňa 04. 08. 2016 prokurátor sťažnosť, ktorú písomne

odôvodnil podaním doručeným súdu dňa 22. 09. 2016, v ktorom prevažne opisuje obsah dôkazov
z vyšetrovacieho spisu a uvádza, že sa nemožno stotožniť s argumentáciou okresného súdu, že
iba notár mal povinnosť zisťovať majetok poručiteľa zabezpečením potrebných dokladov od bánk
(peňažných ústavov). Po zákonnom poučení bolo aj povinnosťou dedičov oznámiť notárovi akékoľvek
skutočnosti o stave majetku poručiteľa, a to napríklad pre prípad, žeby poručiteľ disponoval bankovými

účtami v zahraničí (čo by bolo pre notára nerealizovateľné, aby zisťoval prípadné účty mimo územia
Slovenskej republiky). V tomto smere bude potrebné podrobne vypočuť notárku JUDr. L. Y. k presnému
postupu notára v dedičskom konaní. Prokurátor súčasne poukazuje na skutočnosť, že obvinená L. F.
jednoznačne zamlčala v rámci dedičského konania finančné prostriedky na účtoch nebohého manžela,
o ktorých mala nepochybne vedomosť, čím zabránila vo vykonaní dôkazu dôležitého pre konanie

o dedičstve. Konanie obvinenej ako trestno-právne zodpovedného subjektu spočívajúce v tom, že
v priamom úmysle zabránila predloženiu dôkazu v rámci dedičského konania, ktoré sa právoplatne
skončilo schválením súdu osvedčenia o dedičstve, naplnilo všetky zákonné znaky žalovaného zločinu
mareniaspravodlivostipodľa§344ods.1písm.b)Trestnéhozákona.Nazákladeuvedenýchskutočnostíprokurátor navrhol, aby nadriadený súd v zmysle § 194 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku zrušil
napadnuté uznesenie a uložil súdu prvého stupňa, aby vo veci znovu konal a rozhodol.

K sťažnosti prokurátora sa obvinená prostredníctvom obhajcu vyjadrila podaním doručeným súdu
dňa 05. 10. 2016. Sťažnosť prokurátora považuje za neopodstatnenú. Sťažnosť prokurátora (jej
odôvodnenie) je fakticky len sumarizáciou opisov zápisníc o výsluchu obvinenej a svedkov, a listinných
dôkazov zabezpečených v rámci prípravného konania. Právny názor prokurátora považuje obhajoba za
nesprávny, pretože je v konečnom zmysle v rozpore s výslovnou dikciou Občianskeho súdneho poriadku

(§ 175m O.s.p.). V predmetnej veci išlo výlučne o účty v bankách (peňažných ústavoch) v Slovenskej
republike, a nie v zahraničí ako nesprávne uvádza prokurátor.
Obhajoba súhlasí s právnym názorom uvedeným v napadnutom uznesení, ktoré cituje. Dodáva, že
výklad predmetných ustanovení O.s.p. ako aj postavenia notára v dedičskom konaní je dlhodobo
jednoznačne a stabilne ustálený v odbornej verejnosti a v právnej doktríne. Platí tu vyhľadávacia
(vyšetrovacia) zásada - notár pri zisťovaní majetku a dlhov poručiteľa nevychádza len z návrhov a

tvrdení účastníkov konania, ale aj z vyšetrenia, ktoré na tieto účely sám vykoná. Ak sú predmetom
dedičstva vkladná knižka, bežný účet alebo iný účet, prípadne vklad súdny komisár využíva súčinnosť
konkrétneho peňažného ústavu (banky). Navyše, je však povinnosťou súdu vykonať aj ďalšie dôkazy,
aj keď ich strany nenavrhli. Súd účastníkov síce vyzve na predloženie skutkových poznatkov, ako aj
na navrhnutie dôkazov, avšak nesplnenie tejto povinnosti pre nich nebude znamenať žiadny negatívny

postih. Zodpovednosť za výsledok sporu nesie súd a účastníci sú subjektmi konania, ktorú môžu
súdu napomôcť objasniť skutkové okolnosti (citát z komentára k O.s.p.). Z uvedeného dôvodu by bolo
nadbytočné vypočutie notárky T.. L. Y., ako to navrhuje prokurátor v sťažnosti (hoci v obžalobe prokurátor
navrhuje len čítanie jej výpovede), nakoľko postup notára v dedičskom konaní jednoznačne vyplýva z
citovaných ustanovení O.s.p. a právnej doktríny. Vzhľadom na vyššie uvedené má obhajoba za to, že

skutok, ktorý je obvinenej kladený za vinu, nemôže byt' po objektívnej stránke trestným činom a nieje
dôvod na postúpenie veci (§ 215 ods. 1 písm. b Trestného poriadku). Nad rámec vyššie uvedeného
obhajoba zdôrazňuje, že po úmrtí manžela obvinená musela zariaďovať aj veľké množstvo záležitostí
(prevoz nebohého z Nemecka a pohreb), a dlho sa nachádzala vo veľmi zlom citovom rozpoložení a
strese. Trvá na tom, že notárke oznámila všetok majetok po manželovi, ktorý ju v danom čase napadol.

V dedičskom konaní predložila notárke podklady o majetku, na ktorý si spomenula, a to najmä rôzne
nehnuteľnosti.KeďsaspoločnedostavilinaNotárskyúrad,notárkahneďnazačiatkuoznámila,ževšetky
aktíva a pasíva po zosnulom má zistené a od nich ako dedičov už viac informácií nežiadala (porov. aj
Zápisnica o výsluchu svedka L. F. zo dňa 01.12.2015). Ako dedičia sa spolu s oboma synmi pokojne
dohodli, nikto nenamietal voči rozsahu prejednaného dedičstva, čo potvrdili vo svojich výpovediach v

prípravnom konaní obaja synovia (porov. Zápisnica o výsluchu svedka Mária F. zo dňa 01.12.2015 a
Zápisnica o výsluchu svedka L. F. zo dňa XX.XX.XXXX). Skutočnosť, že po vyše 7 rokoch od skončenia
dedičského konania (rok 2007) jeden zo synov obvinenej podal na ňu trestné oznámenie, keďže si
myslí, že nejaký majetok nebol v dedičskom konaní prejednaný, ako aj to, že bola na jej osobu podaná
obžaloba, je pre obvinenú extrémne traumatizujúce. Nikdy nemala úmysel zatajiť akýkoľvek dôkaz,

alebo majetok, ktorý by mal byť predmetom dedičstva. Z týchto dôvodov obhajoba navrhla sťažnosť
prokurátora ako nedôvodnú zamietnuť.

KrajskýsúdvBratislaveakonadriadenýorgánnapodkladesťažnostiprokurátorapreskúmalpodľa§192
ods. 1 písm. a), písm. b) Trestného poriadku správnosť výrokov napadnutého uznesenia, proti ktorým

sťažovateľ podal sťažnosť, ako aj konanie predchádzajúce týmto výrokom napadnutého uznesenia, a
dospel k záveru, že sťažnosť prokurátora je nedôvodná.

Postupom uvedenom v citovanom ustanovení zákona sťažnostný súd zistil nasledovné skutočnosti:

Prokurátor podal dňa 17. 03. 2016 na príslušný súd na obvinenú L. F. obžalobu pre zločin marenia
spravodlivosti podľa § 344 ods. 1 písm. b) Trestného zákona na skutkovom základe uvedenom v úvodnej
časti odôvodnenia tohto rozhodnutia.

Obvinená prostredníctvom obhajcu zaujala písomné stanovisko k obžalobe, ktoré bolo doručené súdu

prvého stupňa dňa 18. 04. 2016, kedy navrhla zastaviť trestné stíhanie podľa § 241 ods. 1 písm. c)
Trestného poriadku v spojení s § 215 ods. 1 písm. a) Trestného poriadku z nasledovných dôvodov:- nemala v úmysle zatajiť akýkoľvek dôkaz o majetku poručiteľ (absencia a nepreukázanie subjektívnej
stránky)
- nebránila v získaní dôkazu v dedičskom konaní (absencia a nepreukázanie objektívnej stránky)

- ak mal niektorý z dedičov po skončení dedičského konania vedomosť o ďalšom majetku, mal možnosť
podať návrh na prejednanie novoobjaveného dedičstva (absencia a nepreukázanie naplnenia objektu
trestného činu)

Prokurátor oprel obžalobu o dôkazy vykonané v prípravnom konaní, a to o výpovede svedkov L. F., L.

F., T.. L. Y. a o listinné dôkazy.

Obhajoba obvinenej L. F. spočívala v tom, že po smrti manžela L. F. prebiehalo dedičské konanie u
notárky v Bratislave. Priniesla písomnosti dokladujúce vlastníctvo ku garáži, list vlastníctva k domu, a
písomnosti k záhradnému domčeku v N.. Keď tam prišla s celým fasciklom, notárke povedala, že tu má
všetky materiály k dedičskému konaniu, a ona jej na to povedala, že nič nepotrebuje, že všetko si už

zistila okrem ocenenia osobného motorového vozidla manžela. Pred notárkou sa so synmi dohodli, že
L. dostane polovicu domu, L. záhradný domček v Česku, a zostávalo len auto a garáž. Dohodli sa, že
garáž aj auto sa napíšu na ňu. Potom im notárka dala podpísať nejaké papiere, kde sa dohodli, a to bolo
všetko, na čo si spomenie aj vzhľadom na odstup času. Nikto z nich nemal k ničomu námietky, nedošlo k
žiadnym hádkam, všetko prebehlo hladko. Nemala žiaden úmysel niečo zatajovať v dedičskom konaní,

ani nič nezatajila. K finančným prostriedkom, ktoré mala podľa syna L. údajne zatajiť na bankových
účtoch, uviedla, že synovia vedeli, že otec poberá služobný plat. K okolnostiam ohľadom účtov sa bližšie
nevie vyjadriť.

Svedok L. F. vypovedal, že po smrti otca v novembri 2006 sa konalo v Bratislave niekedy v roku

2007 dedičské konanie. Bolo to u T.. Y.. Zúčastnili sa konania všetci traja, on, matka L. a brat L.. Po
príchode im notárka prečítala nejaký papier o dedičstve, v ktorom popísala majetok po zosnulom otcovi.
Toto podpísali a išli domov, iba raz boli v Bratislave kvôli tomuto. Nikto nemal žiadne námietky proti
tomu rozhodnutiu notárky. Nepamätá si, či mama doniesla k dedičskému konaniu aj nejaké podklady
o majetku. Pamätá si, že si rozdelili nejaké auto, garáž, chatku v Čechách, rodinný dom na Vinodole a

možno ešte vozík. Matka zosnulého otca svedkovi asi po roku od dedičského konania povedala, že otec
mal nejaké účty v Nemecku aj na Slovensku. Po tomto babkinom oznámení sa začal pýtať mamy, ako
je to s tými účtami, ona však odmietla o tomto komunikovať.

Svedok L. F. ohľadom dedičského konania uviedol, že si nespomína, či preberali u notárky aj účty v

bankách. Popísal konflikty v rodine medzi bratom L., jeho manželkou a zvyškom rodiny.

Výpoveď svedkyne T.. L. Y. neobsahuje žiadne významné skutočnosti dôležité pre trestné stíhanie.

Z listinných dôkazov vyplýva, že Vojenské spravodajstvo poukázalo služobný plat zosnulého vrátane

náhrad na účet číslo XXXXXXXXXX/XXXX vedený v P. sporiteľni, a.s. Vojenský úrad sociálneho
zabezpečenia dňa 07. 02. 2007 priznal L. F. úmrtné, ktoré bolo poukázané na totožný účet. Ku dňu úmrtia
I.. L. F. sa na tomto účte nachádzali finančné prostriedky vo výške 2.271,35 €. Dňa 05. 12. 2006 bola na
tento účet pripísaná suma 1.815,28 €, dňa 05. 01. 2007 bola na tento účet pripísaná suma 1.118.70 €
a dňa 13. 02. 2007 suma 667.994 Sk (úmrtné). Na účet číslo H./H. vedený vo F. úverovej banke, a.s.

bola dňa 08. 12. 2006 pripísaná suma 3.010 €.

Z uvedených dôkazov v spojení s osvedčením o dedičstve je potrebné vyvodiť, že peniaze na účte L. F.
číslo XXXXXXXXXX/XXXX vedenom v P. sporiteľni, a.s., a to služobný plat nebohého za november 2006
vo výške 1.815,28 € s náhradami vo výške 1.118,70 €, ani valutová časť služobného platu nebohého vo

výške 3.010 € na účte číslo XXXXXXXXXX/XXXX vedenom vo F. úverovej banke, a.s., neboli súčasťou
majetku poručiteľa prejednaného v konaní o dedičstve. A. skutkový stav je potrebné vyhodnotiť tak, že
skutok sa stal, pretože boli preukázané jeho podstatné miestne, časové, osobné a vecné okolnosti.

Podľa § 8 Trestného zákona trestný čin je protiprávny čin, ktorého znaky sú uvedené v tomto zákone,

ak tento zákon neustanovuje inak.Podľa § 344 ods. 1 písm. b) Trestného zákona kto v konaní pred súdom alebo v trestnom konaní falšuje,
pozmení alebo marí dôkaz, alebo bráni v získaní dôkazu, potrestá sa odňatím slobody na jeden rok až
šesť rokov.

Podľa § 215 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku prokurátor zastaví trestné stíhanie, ak nie je tento skutok
trestným činom a nie je dôvod na postúpenie veci.

Podľa § 241 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku obžalobu podanú na súde pre prečin a zločin s hornou

hranicoutrestnejsadzbyneprevyšujúcouosemrokovpreskúmasamosudcaapodľajejobsahuaobsahu
spisu trestné stíhanie zastaví, ak sú tu okolnosti uvedené v § 215 ods. 1 .

Podľa § 193 ods.1 písm. c) Trestného poriadku nadriadený orgán zamietne sťažnosť, ak nie je dôvodná.

Sťažnostný súd sa plne stotožňuje s dôvodmi, ktoré viedli súd prvého stupňa k zastaveniu trestného
stíhania obvinenej podľa § 215 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku. Vznik trestnej zodpovednosti
je viazaný na požiadavku zákonnosti trestného konania vymedzenej nielen v § 2 ods. 1 Trestného
poriadku, ale aj v čl. 17 Ústavy Slovenskej republiky. Pravidlo, že nikoho nemožno stíhať ako obvineného
inak než zo zákonných dôvodov, predstavuje obsahovú stránku skutku, tvoriaceho základ trestného

konania v tom zmysle, že predmetom trestného konania môže byť len trestný čin (nie priestupok,
nedodržanie zmluvného záväzku a pod.). Pri posúdení, či je určité konanie trestným činom, je potrebné
vychádzať z definície trestného činu podľa § 8 a nasl. Trestného zákona, ale aj z konkrétneho zákonného
ustanovenia osobitnej časti Trestného zákona. Inými slovami, skutok, pre ktorý sa vedie trestné stíhanie,
musí obsahovať také skutkové okolnosti, ktoré možno subsumovať pod konkrétnu skutkovú podstatu

trestného činu podľa osobitnej časti Trestného zákona.

V danom prípade je obvinenej kladené za vinu, že v dedičskom konaní zatajila existenciu finančných
prostriedkov poručiteľa nachádzajúcich sa na účtoch v peňažných ústavoch. Pri zločine marenia
spravodlivosti podľa § 344 ods. 1 písm. b) Trestného zákona sa okrem existencie súdneho konania,

ktorým je aj dedičské konanie pred notárom v postavení súdneho komisára, vyžaduje falšovanie,
pozmenenie, marenie alebo bránenie v získaní dôkazu, pričom v danom prípade prichádzalo do úvahy
marenie (bránenie v získaní) dôkazu. Mariť dôkaz alebo brániť v získaní dôkazu znamená, že v dôsledku
konaniapáchateľaniejemožnévykonaťalebozískaťdôkaz,alebojetomožnélensveľkýmiťažkosťami,
resp. za podstatne sťažených podmienok. Sťažnostný súd sa plne stotožňuje s argumentáciou súdu

prvého stupňa o zákonnej povinnosti súdu (súdneho komisára) zisťovať majetok poručiteľa na právnom
základe uvedenom v ustanovení § 175d ods. 1 a § 175m O.s.p. účinného v inkriminovanom čase.
Táto zákonná povinnosť súdneho komisára nemôže byť nahrádzaná trestnoprávnou (ani inou) sankciou
účastníka konania - dediča za poskytnutie neúplných údajov o majetku poručiteľa, a to jednak pre
absenciu takejto zákonnej úpravy, a jednak pre podstatu dedičského konania, kedy nemožno od dedičov

spravodlivo požadovať, aby disponovali vyčerpávajúcimi informáciami o majetku poručiteľa. Poskytnutie
informácií zo strany dediča v dedičskom konaní nemožno zamieňať napríklad s výpoveďou svedka, pri
ktorej procesné predpisy explicitne upravujú trestnoprávny následok krivej výpovede. Nakoľko súdny
komisár je povinný prostredníctvom príslušných dožiadaní zisťovať majetok poručiteľa aj v peňažných
ústavoch, ktoré sú povinné jeho žiadosti o súčinnosť vyhovieť, a to bez ingerencie dedičov, nemožno

prijať záver, že obvinená podstatne sťažila alebo zmarila zistenie poručiteľovho majetku. Ak súdna
komisárka nevykonala príslušné dožiadania, hoci jej (rovnako ako aj ostatným dvom dedičom) mohlo
byť zrejmé, že poručiteľ mal pracovnoprávne nároky so zreteľom na jeho služobný pomer, nemožno
z jej nečinnosti i z pasivity ostatných dvoch dedičov vyvodzovať, že práve obvinená zmarila zistenie
peňažných prostriedkov poručiteľa v banke.

Sťažnostný súd na základe uvedených skutočností dospel k záveru, že opomenutím obvinenej nedošlo
k naplneniu formálnych znakov skutkovej podstaty zločinu marenia spravodlivosti podľa § 344 ods. 1
písm. b) Trestného zákona a ani iného trestného činu uvedeného v osobitnej časti Trestného zákona.

Súd prvého stupňa sa vo vyčerpávajúcom a detailnom odôvodnení napadnutého uznesenia vysporiadal
aj s otázkou preukázania, či sa skutok stal (čomu sťažnostný súd venoval pozornosť vyššie), ako aj s
absenciou všeobecných znakov trestného činu. Sťažnostný súd si presvedčivé a podrobné odôvodnenie
napadnutého uznesenia osvojuje a poukazuje naň bez potreby ho v celosti znova opakovať.Súd prvého stupňa postupoval v súlade so zákonom, keď podľa § 241 ods. 1 písm. c), § 215 ods.
1 písm. b) Trestného poriadku zastavil trestné stíhanie obvinenej. Aj sťažnostný súd považoval za

neopodstatnené opätovné vypočúvanie svedkyne T.. Y. ku skutku, pretože o podstatných okolnostiach
nie sú dôvodné pochybnosti, a je nenáležité, aby sa uvedená svedkyňa vyjadrovala k riešeniu právnych
otázok, ktoré je povinný a spôsobilý zodpovedať výlučne súd a v skorších štádiách orgány činné v
trestnom konaní.

Sťažnostný súd nezistil dôvody pre zmenu či zrušenie napadnutého uznesenia, toto považuje za vecne
správne a zákonné, preto sťažnosť prokurátora podľa § 193 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku ako
nedôvodnú zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu riadny opravný prostriedok nie je prípustný.